Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/79/2025 6121315735 30. 06. 2025 Mgr. Nina Dubovská ECLI:SK:KSBA:2025:6121315735.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: G.. P. P., A.. XX.XX.XXXX, S. W. U. XX, W., právne zast. Advokátska kancelária Perhács s.r.o., so sídlom Jelenec 353, IČO: 51 864 983, proti žalovanému: X. H., A.. XX.XX.XXXX, S. W. U. XX, W., právne zast. JUDr. Soňa Soboňová, advokátka so sídlom Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 50 364 511, o zaplatenie 46.550 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 05.03.2025, č.k. B5-70C/56/2021-198, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku III. o trovách konania m e n í tak, že žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 48,44 %. II. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17.550 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 46.550,- eur od 01.09.2019 do 23.12.2019, zo sumy 44.550 eur od 24.12.2019 do 08.04.2021, zo sumy 34.550 eur od 09.04.2021 do 24.08.2021, zo sumy 24.550 eur od 25.08.2021 do 03.06.2022, zo sumy 19.550 eur od 04.06.2022 do 26.11.2024, zo sumy 17.550 eur od 27.11.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku konanie zastavil (výrok II.) a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91,4 %. 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 657, § 558, § 559, § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ust. § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že žalobca na pojednávaní dňa 05.03.2025 na výzvu súdu prvej inštancie, aby ozrejmil, v akej časti berie žalobu späť a v akej časti na podanej žalobe trvá, uviedol, že žalobu berie čiastočne späť v časti o zaplatenie istiny 29.000 eur a trvá na žalobe v časti o zaplatenie 17.550 eur s príslušenstvom. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby na pojednávaní dňa 05.03.2025 prejavil súhlas, preto súd prvej inštancie, viazaný rozsahom žaloby, za predmet konania po čiastočnom späťvzatí (resp. späťvzatiach) žaloby, ako ho výslovne špecifikoval žalobca na pojednávaní dňa 05.03.2025, považoval zaplatenie istiny 17.550 eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti na základe dispozičného prejavu žalobcu, s ktorým žalovaný prejavil súhlas (§ 146 ods. 1 CSP), súd prvej inštancie podľa ust. § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil. Predmetom konania tak bolo (po čiastočnom späťvzatí žaloby o zaplatenie istiny 29.000 eur) zaplatenie sumy 17.550 eur s príslušenstvom, pričom v konaní nebolo sporné, že žalobca prenechal žalovanému peňažné prostriedky vo výške 109.550 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka a uznanie
dlhu a dohodu o splátkach zo dňa 01.07.2019 súd prvej inštancie vyhodnotil ako platné uznanie dlhu podľa ust. 558 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania nepovažoval súd prvej inštancie procesnú obranu žalovaného o tom, že mal žalobcovi plniť v hotovosti spolu sumu 12.000 eur, za preukázanú. Súd prvej inštancie považoval žalobu v časti istiny za dôvodnú - žalovaný uznal dlh vo výške 56.550 eur dňa 01.07.2019, pričom v konaní neboli sporné následné (v období medzi 23.12.2019 a 26.11.2024) plnenia žalovaného v celkovej výške 29.000 eur, čoho rozdiel predstavuje sumu 27.550 eur, z ktorej si však žalobca uplatnil po čiastočnom späťvzatí žaloby sumu vo výške 17.550 eur, ktorú mu súd prvej inštancie v celom rozsahu priznal. V súlade s návrhom žalobcu mu súd prvej inštancie priznal aj zákonné úroky z omeškania (vo zvyšnej časti bolo konanie zastavené). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP a uviedol, že žalobca mal po čiastočnom späťvzatí žaloby v konaní plný úspech zodpovedajúci priznanej istine 17.550 eur s príslušenstvom a pokiaľ žalobca vzal žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie sumy 2.000 eur s príslušenstvom, o ktorej v podaní zo dňa 01.02.2022 uviedol, že jej zaplatenie dňa 23.12.2019, t. j. pred podaním žaloby, zistil (v priebehu konania) dodatočnou dôslednou kontrolou svojho bankového účtu, v tejto časti platí, že žaloba nebola podaná dôvodne a žalobca preto procesne zavinil v tomto rozsahu zastavenie konania. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žaloba bola podaná dôvodne, pričom za jej zastavenie celkovo v časti o zaplatenie istiny 29.000 eur s príslušenstvom procesne zodpovedal žalovaný, ktorý plnil v prospech žalobcu po začatí konania. V percentuálnom vyjadrení žalobca dosiahol úspech, resp. žalovaný zodpovedá za zastavenie konania v rozsahu 95,7 % (44.550 eur) a žalobca zodpovedá za zastavenie konania v rozsahu 4,3 % (2.000 eur). Vzájomný pomer úspechu potom predstavuje 91,4 % (95,7 % - 4,3 %) v prospech žalobcu, preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91,4 %; o výške náhrady trov konania podľa ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 3. Proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, teda uzneseniu o nároku na náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a rozsudok súdu prvej inštancie považoval v časti výšky žalobcovi priznaného nároku na náhradu trov konania za nezákonný, vychádzajúci z nesprávne vyhodnotených skutkových okolností a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný zhrnul, že žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia čiastky 46.550 eur spolu s príslušnými úrokmi z omeškania, že už v podanom odpore žalovaný namietal, že časť zo žalobcom nárokovanej sumy vo výške 12.000 eur uhradil ešte pred podaním samotnej žaloby, že v konaní pred súdom prvej inštancie vzal žalobca svojím podaním zo dňa 01.02.2022 žalobu čiastočne späť z dôvodu, že žalovaný mu z uplatnenej pohľadávky uhradil celkovo čiastku 27.000 eur (z toho sumu vo výške 2.000 eur dňa 23.12.2019 a sumu vo výške 10.000 eur dňa 08.04.2021, ktoré úhrady boli zo strany žalobcu zistené po podaní žaloby, hoci boli realizované ešte pred podaním žaloby dňa 24.04.2021) a že zo strany žalovaného bola následne po podaní žaloby realizovaná úhrada vo výške 10.000 eur dňa 24.08.2021, 5.000 eur dňa 03.06.2022 a 2.000 eur dňa 26.11.2024. Z vyššie popísaných skutočností je preto podľa žalovaného jednoznačné, že nárok uplatnený žalobcom bol v časti 12.000 eur nedôvodný, ako to od počiatku tvrdil žalovaný, nakoľko táto čiastka bola zo strany žalovaného uhradená pred podaním žaloby. Súd prvej inštancie však v rozsudku nepochopiteľne uzavrel, že neúspech žalovaného v konaní je na úrovni 95,7 % (44.550 eur) a žalobca zodpovedá za zastavenie konania len ohľadom čiastky 2.000 eur, ktorá bola žalovaným uhradená ešte v roku 2019, teda len v pomere 4,3 %. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nevzal na zreteľ, že žalobca až po podaní žaloby zistil, že žalovaný mu okrem čiastky 2.000 eur uhradenej dňa 23.12.2019 pred podaním žaloby uhradil aj sumu 10.000 eur dňa 08.04.2021 (žaloba bola podaná 24.04.2021). Za zohľadnenia uvedeného žalobca zodpovedá za zastavenie konania v časti 25,78 % (12.000 eur), čomu na strane žalovaného zodpovedá percentuálny podiel vyjadrujúci jeho neúspech v konaní na úrovni 74,22 % (34.550 eur) a vzájomný pomer úspechu potom predstavuje 48,44 % v prospech žalobcu, ktorý nárok na náhradu trov konania by mal prislúchať žalobcovi (nie 91,4 %). Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol žalovaný, aby odvolací súd podľa ust. § 388 CSP zmenil výrok III. rozsudku tak, že prizná žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 48,44 % a prizná žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania podaného žalobcom (§ 379, § 380 ods. 1, § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže
sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 6. Ako prvoradé konštatuje odvolací súd, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať, aj keď tieto neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP). 7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou dňa 24.04.2021 domáhal od žalovaného zaplatenia dlžnej sumy 46.550 eur, zohľadňujúc tú skutočnosť, že zo žalovaným písomne uznaného dlhu vo výške 56.550 eur (uznanie zo dňa 01.07.2019) uhradil žalovaný dňa 08.04.2021 sumu 10.000 eur, teda že neuhradený zostatok predstavuje žalovanú sumu 46.550 eur. Z obsahu spisu a podaní žalobcu vyplýva, že žalovaný realizoval nasledovné platby: - 2.000 eur dňa 23.12.2019 (t. j. pred podaním žaloby, suma bola súčasťou žalovaného nároku), - 10.000 eur dňa 08.04.2021 (t. j. pred podaním žaloby, suma nebola súčasťou žalovaného nároku), - 10.000 eur dňa 24.08.2021 (t. j. po podaní žaloby, suma bola súčasťou žalovaného nároku), - 5.000 eur dňa 03.06.2022 (t. j. po podaní žaloby, suma bola súčasťou žalovaného nároku), a - 2.000 eur dňa 26.11.2024 (t. j. po podaní žaloby, suma bola súčasťou žalovaného nároku). Žalobca na pojednávaní dňa 05.03.2025 na výzvu súdu prvej inštancie výslovne uviedol, že berie žalobu späť v časti o zaplatenie sumy istiny 29.000 eur a trvá na žalobe v časti o zaplatenie 17.550 eur s príslušenstvom. 8. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 9. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 10. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 11. Z podaného odvolania je zrejmé, že za sporné a nesprávne považuje žalovaný posúdenie zavinenia na zastavení konania v časti sumy 12.000 eur, posúdenie úspechu žalobcu v časti priznanej istiny 17.550 eur s prísl. nebolo žalovaným rozporované. 12. Z ustanovení CSP vyplýva, že pokiaľ súd prvej inštancie pri vyhodnocovaní zavinenia zastavenia konania postupoval podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, postupoval správne. Je však potrebné stotožniť sa s odvolacou argumentáciou žalovaného, že uvedené ustanovenie súd prvej inštancie nesprávne aplikoval na skutkový stav prejednávanej veci, ak dospel k záveru, že žalobca zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 2.000 eur. Ako vyplýva z ods. 7 vyššie, je pravdou, že žalovaný pred podaním žaloby uhradil spolu sumu 12.000 eur, avšak z uvedenej sumy suma 10.000 eur (úhrada zo dňa 24.08.2021) nebola predmetom konania (nesprávne uvádza aj sám žalovaný, že táto úhrada predstavuje plnenie žalovaného nároku po podaní žaloby). Žalovaný tak pred podaním žaloby uhradil zo žalovanej sumy sumu 2.000 eur (úhrada zo dňa 23.12.2019) a po podaní žaloby uhradil spolu sumu 17.000 eur (úhrady zo dňa 24.08.2021, 03.06.2022 a 26.11.2024). Pokiaľ však žalobca vzal žalobu späť žalobu v časti spolu o zaplatenie 29.000 eur, v rozsahu sumy 10.000 eur nešlo o späťvzatie žaloby z dôvodu úhrady žalovaným po podaní žaloby, ale bez uvedenia dôvodu (nie pre správanie žalovaného) v dôsledku dispozičného oprávnenia žalobcu so žalobou (ku ktorému späťvzatiu došlo zrejme chybou v počítaní pri zohľadnení žalobou uplatneného nároku a úhrad žalovaného). Z uvedeného je tak možné dovodiť zavinenie žalobcu na zastavení konania v časti istiny 2.000 eur (suma uhradená žalovaným pred podaním žaloby) a v časti istiny 10.000 eur (suma vzatá späť žalobcom na základe jeho návrhu bez úhrady žalovaným po podaní žaloby). Správne tak argumentoval žalovaný, že po zohľadnení úspechu žalobcu v priznanej sume 17.550 eur a zavinenia žalovaného na zastavení konania v sume 17.000 eur, predstavuje kumulatívne úspech žalobcu sumu 34.550 eur (74,22 %) a úspech žalovaného tak predstavuje v dôsledku vyvodenia zavinenia žalobcu na zastavení konania suma 12.000 eur (25,78 %); kumulatívnym posúdením pomeru úspechu a zavinenia na zastavení konania predstavuje čistý úspech žalobcu 48,44 %.
13. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku III. týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48,44 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 378 ods. 1 a § 396 ods. 2 CSP a priznal v odvolaní úspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi s tým, že rovnako o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).