Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Cob/246/2024 6121498033 26. 06. 2025 JUDr. Eva Fulcová ECLI:SK:KSBA:2025:6121498033.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: Pišky s. r. o., so sídlom Dlhá 60/6, Tlmače, IČO: 52 907 775, zastúpeného: Mgr. Štefan Slováčik, advokát, so sídlom Palánok 3, Nitra, IČO: 36 110 787, proti žalovanému: MHM Group s. r. o., so sídlom Jána Palárika 900/22, Bánov, IČO: 51 634 899, zastúpenému: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Pribinova 9, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, o zaplatenie 3.324,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/121/2021 - 87 zo dňa 20.05.2022 v spojení s opravným uznesením č. k. 15Cb/121/2021 - 160 zo dňa 28.10.2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/121/2021 - 87 zo dňa 20.05.2022 v spojení s opravným uznesením č. k. 15Cb/121/2021 - 160 zo dňa 28.10.2024 v napadnutom IV. výroku v časti o zaplatenie sumy 436,50 € s príslušenstvom mení nasledovne: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 436,50 € spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 31.8.2021 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“ II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/121/2021 - 87 zo dňa 20.05.2022 v spojení s opravným uznesením č. k. 15Cb/121/2021 - 160 zo dňa 28.10.2024 v napadnutom IV. výroku v časti o zaplatenie sumy 1750,- € s príslušenstvom potvrdzuje. III. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/121/2021 - 87 zo dňa 20.05.2022 v spojení s opravným uznesením č. k. 15Cb/121/2021 - 160 zo dňa 28.10.2024 v II. výroku a v napadnutom V. výroku mení nasledovne: „Žalovanému súd voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 49,08 %.“ IV. Žalovanému odvolací súd voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 49,08 %. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom konanie v časti o zaplatenie 727,80 eur zastavil, druhým výrokom v súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, tretím výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 410 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 31.08.2021 do zaplatenia spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, štvrtým výrokom žalobu v zostávajúcej časti zamietol a piatym výrokom žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 68,42%. 2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví tohto rozhodnutia špecifikovanej istiny s príslušenstvom titulom neuhradenej faktúry za vykonanie elektromontážnych prác na základe objednávky žalovaného. 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie okrem uvedenia skutkových okolností a právnych východísk odôvodnil nasledovne:
„8/ Žalobca vzal žalobu čiastočne späť, s čiastočným spävzatím žaloby žalovaný súhlasil, preto súd konanie v uvedenej časti podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení zastavil. ... 9.1/ Zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý si žalobou uplatnil aj časť pohľadávky, ktorú žalovaný zaplatil pred podaním žaloby, z čoho je zrejmé, že žalovaný mal v konaní, v súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby, plný úspech. Súd rozhodol o jeho nároku podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že mu nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodnuté samostatným uznesením. ... 12/ Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd tento právny záver: 12.1/ Žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy tvrdiac, že so žalovaným uzavrel dňa 31.12.2021 (správne 31.12.2020) Zmluvu o dielo, v ktorej vystupoval na strane zhotoviteľa a žalovaný na strane objednávateľa a žalovaný si nesplnil svoje povinnosti z tejto zmluvy, keď cenu prác žalobcovi nezaplatil. 12.2/ V konaní nebolo medzi stranami sporné, že písomne uzavreli dve zmluvy o dielo a to dňa 31.12.2020 (na dobu určitú od 06.01.2021 do 31.02.2021) a dňa 17.01.2021 (na dobu určitú od 01.02.2021 do 13.06.2021). 12.3/ Ďalej nebolo sporné, že práce ktoré žalobca fakturoval žalovanému faktúrami, ktorých zaplatenie je predmetom tejto žaloby, neboli vystavené na základe písomnej zmluvy o dielo. 12.4/ V konaní súd z vyjadrení strán sporu zistil, že na základe vzájomnej dohody spolupracovali aj po zániku vyššie uvedených písomných zmlúv o dielo, pričom ich cieľom a teda aj predmetom zmluvy bolo dokončiť projekt (BD Žilina) tak, aby ho bolo možné skolaudovať. 12.5/ Na základe uvedených skutočností a po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že strany uzavreli ústnu zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Cena diela - prác, ktoré mal vykonať žalobca bola v takto uzavretej zmluve dohodnutá podľa písomnej zmluvy o dielo zo dňa 17.01.2021 t.j. 16,- EUR za hodinu výkonu činnosti zhotoviteľa. ... 12.7/ V prípade uplatneného nároku žalobcu vyplývajúceho z faktúry č. 20210011 žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu v časti uplatnenej sumy 1.574,30 EUR (1.120,- EUR cena práce + 78,- EUR cestovné + 76,30 EUR podružný materiál + 300,- EUR revízne správy) a preto ich súd považoval za nesporné. V prípade uvedenej faktúry zostala spornou suma 1.300,- EUR za fakturované revízne správy. Súd prvej inštancie, vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v prípade tejto uplatnenej položky žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal v uvedenej súvislosti existenciu zmluvy a ani dohodu o predmete diela a o cene diela. Tvrdenie žalobcu, že za týmto účelom si zakúpil revízny prístroj a tak preukazoval oprávnenosť uplatnenej pohľadávky nemožno vyhodnotiť ako dôkaz, ktorý by preukazoval, že si revízie žalobca objednal v žalobcom deklarovanej cene. Ak mal žalobca zato, že cena revíznych správ presahovala hodnotu 300,- EUR a na strane žalovaného ich prijatím došlo k bezdôvodnému obohateniu, bolo povinnosťou žalobcu preukázať výšku tohto bezdôvodného obohatenia. V uvedenej súvislosti žalobca nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, preto súd nemohol skúmať prípadnú výšku bezdôvodného obohatenia. Z faktúry č. 20210011 žalovaný zaplatil pred podaním žaloby dňa 08.09.2021 žalobcovi 727,80 EUR, uvedené v konaní nebolo sporné. V tejto súvislosti súd akceptoval obranu žalovaného, že si oproti takto fakturovanej sume započítal svoju pohľadávku voči žalobcovi vo výške 436,50 EUR, ktorú sumu uhradil M. Z. (ods. 9.6/ a 9.7/ odôvodnenia tohto rozsudku). Sám žalobca potvrdil, že v prípade projektu v Štrbe bolo náplňou jeho práce aj označenie zásuviek a vypínačov, pripájanie vodovodných batérií, napájanie stomatologického kresla, elektroinštalácia atď). Nebolo sporné, že žalobca nezhody zistené inšpekciou pri kontrole projektu realizovaného v Štrbe, napriek výzve žalovaného neodstránil. Vychádzajúc z uvedených zistení súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade faktúry č. 20210011 žalobca oprávnene fakturoval žalovanému sumu 1.574,30 EUR. Žalovaný z uvedenej sumy uhradil pred podaním žaloby 727,80 EUR a následne si oprávnene započítal svoju pohľadávku voči žalobcovi vo výške 436,50 EUR a preto je povinnosťou žalovaného doplatiť žalobcovi z takto fakturovanej sumy ešte 410,- EUR, v ktorej časti považuje súd žalobu za dôvodnú. V prípade tejto faktúry súd neakceptoval obranu žalovaného podľa ktorej si voči fakturovanej pohľadávke započítal sumu 120,- EUR, nakoľko v konaní nepreukázal, že bolo povinnosťou žalobcu montovať termostaty a v tejto súvislosti žalovaný nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Rovnako súd neakceptoval jeho obranu podľa ktorej si voči tej istej faktúre započítal aj sumu 290,- EUR, ktorá pozostávala podľa tvrdenia žalovaného z odmeny konateľa žalovaného a z ceny dopravy. Žalovaný nepreukázal aká je hodinová výška odmeny konateľa žalovaného, rovnako nepreukázal realizáciu uvedenej pracovnej cesty a nepredložil v rámci svojej obrany žiadne doklady preukazujúce jeho tvrdenia (napr. pracovnú zmluvu, cestovný príkaz, knihu jázd a pod.) a ani v tejto súvislosti nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie.
12.8/ Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že v prípade uplatneného nároku žalobcu vyplývajúceho z faktúry č. 20210012 jeho dôvodnosť žalobca nepreukázal a v tejto časti žaloby neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca nepreukázal existenciu zmluvy (ani ústnej ani písomnej), ktorá by ho na takúto fakturáciu oprávňovala. Ani v prípade tohto nároku žalobca netvrdil, že sa žalovaný vo fakturovanom rozsahu bezdôvodne obohatil a ani v tejto súvislosti nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Túto časť žalobcovho nároku súd ako nedôvodnú zamietol. 12.9/ Pre úplnosť súd udáva, že čiastočné plnenie záväzku žalovaným v danom prípade nemožno vyhodnotiť ako úkon, dôsledkom ktorého je uznanie zvyšku dlhu v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, pretože z vyjadrení žalovaného bolo od počiatku zrejmé, že celú žalobcom fakturovanú sumu neuznáva. 12.10/ Keďže sa s plnením peňažného záväzku žalovaný dostal do omeškania vznikla mu povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania medzi stranami dohodnutá nebola. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške (ZÚS ECB 0,00% zvýšená o 9 percentuálnych bodov) t. j. vo výške 9 % a preto mu súd úroky z omeškania v ním uplatnenej výške priznal. 12.11/ Súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pretože si ju žalobca uplatnil v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v nadväznosti na vyššie uvedené Nariadenie vlády. 13/ Na základe všetkých uvedených skutočností súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. ... 14.1/ Žalovaný mal v konaní vo veci úspech približne v rozsahu 84,21 % žaloby a žalobca približne v rozsahu 15,79 % žaloby. Súd rozhodol o jeho nároku podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že mu nárok na náhradu trov konania priznal v rozsahu 68,42 % (84,21 % - 15,79 %). O výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodnuté samostatným uznesením.“ 4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 369 ods. 1 a 2, § 369c ods. 1, § 407 ods. 3, § 536 ods. 1 až 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“) a § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie č. 21/2013“ Z. z.“). O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). 5. Proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/121/2021 - 87 zo dňa 20.5.2022 podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal vydaný rozsudok v časti jeho IV. a V. výroku. Odvolacie dôvody vymedzil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. f) /nesprávne skutkové zistenia/, g) /existencia ďalších prostriedkov procesnej obrany/ a písm. h) /nesprávne právne posúdenie/ CSP. 6. Žalobca považoval odôvodnenie napadnutého rozsudku za nedostatočné a nespĺňajúce kritériá riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia tak, ako sú vymedzené v § 220 ods. 2 CSP. 7. Nesúhlasil s právnym posúdením súdu, že v konaní preukázal iba časť žalobou uplatneného nároku vyplývajúceho z faktúry č. 20210011, s ohľadom na oprávnené započítanie pohľadávky žalovaného voči žalobcovi vo výške 436,50 eur. Mal za to, že so žalovaným uzatvoril dve zmluvy o dielo, v režime ktorých sa pokračovalo aj po termíne ich platnosti. 8. Nástojil na tom, že fakturovaná jednotková cena jednej revízie v hodnote 40 eur je primeraná, v porovnaní s cenovými ponukami tretích subjektov, ktoré žalobca k odvolaniu priložil. Postup žalovaného pri „krátení“ jednotlivých položiek považuje za účelový a nesprávny, v snahe vyhnúť sa svojej povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu za objednané práce. Žalovaný sporné faktúry začal účelovo namietať až po termíne ich splatnosti, kedy malo dôjsť k ich úhrade, čím porušil č. IV. bodu 4 zmlúv o dielo, podľa ktorých bolo povinnosťou žalovaného faktúry žalobcovi vrátiť na opravu v prípade akýchkoľvek nezrovnalostí do troch pracovných dní. Žalovaný tak učinil až e-mailom zo dňa 08.09.2021, teda 8 dní po termíne splatnosti spornej faktúry, pričom uplatnený postup nemožno považovať za oprávnené namietanie a „započítanie“ nárokov tak, ako to súd konštatoval v bode 12.7. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalovaný nenamietal, že by žalobca práce vykonal, resp. jednotlivé cestovné náklady vynaložil, spochybnil iba ich výšku, a to bez toho, aby ju ďalej bližšie zdôvodnil. 9. Pokiaľ ide o súdom potvrdené započítanie pohľadávky žalovaného vo výške 436,50 eur, žalobca uviedol, že zistené nedostatky mu nemožno pričítať, nakoľko žalobca elektroinštalačné práce nerealizoval, iba koordinoval pracovníkov žalovaného (viď s. 6 zápisnice z pojednávania zo dňa 20.04.2022). K súdom neuznanej faktúre č. 20210012 poukázal na to, že sám žalovaný vo faktúre priznal žalobcom vykonané práce, neakceptoval však cestovné náklady, ktoré musel žalobca vynaložiť na cestu do miesta výkonu prác podľa výslovnej požiadavky žalovaného, mimo zmluvne dojednaného rozsahu.
10. Všetky vyššie uvedené námietky voči odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie svedčia podľa tvrdenia žalobcu o tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnil. 11. Na základe dôvodov obsiahnutých v odvolaní žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a žalovaného zaviazal na náhradu trov prvoinštačného i odvolacieho konania v plnom rozsahu. 12. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 27.06.2022, v ktorom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu reagoval nasledovne: 13. S námietkou žalobcu, v ktorej tvrdil, že rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje odôvodnenie v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP sa nestotožnil, majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je jasné, zrozumiteľné a poskytujúce odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky v danej veci. Z obsahu odvolania nie je zrejmé, čo konkrétne žalobca odôvodneniu napadnutého rozsudku vyčíta, keď cituje len všeobecné kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. 14. Za rovnako správne považoval aj právne posúdenie súdu, ktorý žalobcovi neuznal položku za vyhotovenie revíznych správ vo výške 1600 eur, keďže existencia takejto dohody medzi stranami sporu v konaní preukázaná nebola. V skutočnosti bol žalovaný od počiatku toho názoru, že cena za revízne správy bola zahrnutá v pôvodne dohodnutej cene za dielo vo výške 16 eur za hodinu v súlade s čl. II. bodu 1 zmluvy o dielo, pričom strany si žiadnu inú odmenu navyše nedohodli. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že žalobcovi žiadne plnenie nekrátil, naopak, bol ochotný mu za vykonané revízie zaplatiť navyše, avšak len sumu 300 eur tak, ako to od počiatku deklaroval, a to iba z dôvodu, že chcel mať zákazku ukončenú riadne a včas. V zmysle pôvodných dojednaní pred uzavretím zmluvy však žalobcovi žiadna odmena navyše za revízne správy chodiť nemala. Žalobca preto ani nemohol uniesť dôkazné bremeno v časti preukázania výšky dohodnutej sumy. 15. Žalovaný namietal neprípustnosť dôkazu predloženého v odvolacom konaní s poukazom na ustanovenie § 154 CSP a odvolaciemu súdu navrhol, aby na dôkazy žalobcu neprihliadal. 16. Zotrval na oprávnenosti súdom priznanej sumy vo výške 436,50 eur, ktorú žalovaný vynaložil v súvislosti s odstraňovaním vád namiesto žalobcu. K tomuto uviedol, že sám žalobca potvrdil, že náplňou jeho práce boli aj elektroinštalácie, avšak nepreukázal, že by vady elektroinštalácií odstránil, preto má žalovaný za to, že o odstránenie nedostatkov musel dôvodne požiadať inú spoločnosť, čo preukázal faktúrou predloženou v konaní pred súdom prvej inštancie. 17. Na záver zdôraznil, že žalobcovi zaplatil všetky plnenia, ktoré mu zo vzájomnej spolupráce vyplynuli, pričom zaplatil čiastočne aj plnenia navyše, a to napriek tomu, že plnenie poskytnuté žalobcom malo najmä ku koncu spolupráce vady, ktoré žalobca neodstraňoval. Za plnenia nad rámec dohody považuje aj tie, na ktoré ho napadnutým rozsudkom zaviazal súd prvej inštancie, a proti ktorému pôvodne mienil podať aj odvolanie. 18. Z vyššie menovaných dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 19. Žalobca v odvolacej replike zo dňa 25.07.2022 zotrval na doterajších tvrdeniach a nové skutočnosti neuviedol. 20. Nakoľko vo vyjadrení žalobcu neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, žalovaný sa v odvolacej duplike pridŕžal svojho predošlého vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 27.06.2022. 21. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli. 22. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, a po preskúmaní napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné. 23. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 24. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 25. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 26. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 27. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 28. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 29. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 30. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie ceny za vykonané stavebné práce. 31. Podstata odvolacích námietok žalovaného spočívala v tom, že namietal priznanú cenu za vykonané revízie (300,- €), pričom túto cenu považoval za neprimeranú aj s odkazom na dôkazy, ktoré predložil odvolaciemu súdu a ktoré pred súdom I. inštancie neuplatnil. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie ceny za vykonané revízie odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd I. inštancie s týmto nárokom podrobne vysporiadal (ods. 12.7/: „V prípade uvedenej faktúry zostala spornou suma 1.300,- EUR za fakturované revízne správy. Súd prvej inštancie, vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v prípade tejto uplatnenej položky žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal v uvedenej súvislosti existenciu zmluvy a ani dohodu o predmete diela a o cene diela. Tvrdenie žalobcu, že za týmto účelom si zakúpil revízny prístroj a tak preukazoval oprávnenosť uplatnenej pohľadávky nemožno vyhodnotiť ako dôkaz, ktorý by preukazoval, že si revízie žalobca objednal v žalobcom deklarovanej cene. Ak mal žalobca zato, že cena revíznych správ presahovala hodnotu 300,- EUR a na strane žalovaného ich prijatím došlo k bezdôvodnému obohateniu, bolo povinnosťou žalobcu preukázať výšku tohto bezdôvodného obohatenia. V uvedenej súvislosti žalobca nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, preto súd nemohol skúmať prípadnú výšku bezdôvodného obohatenia.“) 32. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že nárok žalobcu v časti o zaplatenie 1.300,- EUR za fakturované revízne správy súd I. inštancie zamietol pre neunesenie dôkazného bremena o dohodnutej cene za vykonanie týchto revízií. 33. I. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. II. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 20/2020, zdroj: ustavnysud.sk) 34. Podľa § 366 CSP /Novoty v odvolacom konaní/, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 35. Vo vzťahu k nároku žalobcu v časti o zaplatenie 1.300,- EUR za fakturované revízne správy žalobca tvrdil, že so žalovaným uzatvoril dohodu o cene revízií, žalovaný existenciu takejto dohody poprel, preto sa na žalobcu prenieslo dôkazné bremeno o tejto dohode. Žalobca však takúto dohodu pred súdom prvej inštancie nepreukázal, preto súd I. inštancie správne nárok v tejto časti vyhodnotil ako nedôvodný. Na dôkazné prostriedky k tejto skutočnosti, ktoré žalobca predložil v odvolacom konaní (pripojil ich k podanému odvolaniu) nie je možné prihliadnuť, pretože na ich uplatnenie neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 366 CSP, pretože žalobca ani netvrdil ani nepreukázal, že príslušné dôkazy bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d) CSP). 36. Pravidlá o rozložení dôkazného bremena a jeho unesení žalobcom je potrebné aplikovať aj na zvyšok nároku uplatneného žalobcom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že povinnosťou žalobcu bolo uviesť už v podanej žalobe všetky rozhodujúce skutkové tvrdenia o uplatnenom nároku. Žalobca si svoju povinnosť dôsledne nesplnil, keď podaná žaloba takmer žiadne skutkové tvrdenia neobsahuje, okrem tvrdenia, že vykonal pre žalovaného práce určené druhovo - neuviedol ich žiadnu špecifikáciu, či už vecnú alebo časovú. Za takejto situácie nebolo možné neexistujúce skutkové tvrdenia účinne poprieť. Odvolací súd podotýka, že skutkové tvrdenia (tvrdenia o tom, aké konkrétne práce, kedy a za akú konkrétnu dohodnutú cenu) žalobca pre žalovaného vykonal, nie je možné nahradiť pripojením akýchkoľvek dôkazov (§ 132 ods. 2 CSP). 37. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 38. Pri uplatnení absolútneho minima skutkových tvrdení zo strany žalobcu súd I. inštancie postupoval správne, ak vyhodnotil nárok žalobcu dôvodný v rozsahu, ktorý žalovaný v podstate uznal - v tejto časti sa totiž jednalo o nesporný nárok a žalobcu tu nezaťažovalo dôkazné bremeno. 39. Čo sa týka podaného odvolania, žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiaden dôvod, prečo je rozhodnutie súdu I. inštancie nesprávne (s výnimkou nároku na zaplatenie 436,50 € - kde súd I. inštancie vyhodnotil ako dôvodnú obranu žalovaného). V konaní pred súdom I. inštancie bolo v dôsledku popretia časti nároku žalovaným dôkazné bremeno v časti popretého nároku na žalobcovi, ktorý však dôkazné bremeno neuniesol, preto musí znášať procesné následky spočívajúce v zamietnutí časti jeho žaloby. 40. Pravidlá o procesnom bremene a jeho prenášaní je však potrebné uplatniť aj na nároky žalovaného, ktoré vzniesol v rámci svojej procesnej obrany. Žalovaný uznal dôvodnosť časti uplatneného nároku žalobcu, avšak voči tomuto nároku si uplatnil kompenzačnou námietkou vlastné nároky, okrem iného nárok na zaplatenie sumy 436,50 €, ktoré podľa jeho tvrdení (na pojednávaní dňa 20.4.2022) musel vynaložiť na odstránenie vád prác, ktoré vykonal žalobca. Tento nárok podľa žalovaného vyplýva zo záznamu inšpekčnej služby. Na rovnakom pojednávaní žalobca tento nárok poprel, keď uviedol, tieto práce (poznámka odvolacieho súdu: práce, ktoré mal žalobca vykonať vadne) on nerobil a tak nemal dôvod čokoľvek opravovať v rámci reklamácie. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že tieto práce robili zamestnanci žalovaného, a keď na miesto prác prišiel, tieto už boli vykonané. Z obsahu súdneho spisu, konkrétne zo zápisnice zo dňa 20.4.2022, nevyplýva skutkový záver, prezentovaný súdom I. inštancie, že „sám žalobca potvrdil, že v prípade projektu v Štrbe bolo náplňou jeho práce aj označenie zásuviek a vypínačov, pripájanie vodovodných batérií, napájanie stomatologického kresla, elektroinštalácia atď.)“. Naopak, žalobca tvrdil, že uvedené práce urobili pracovníci žalovaného a práce nimi vykonané boli hotové skôr, ako on prišiel. Za takejto situácie, pri rešpektovaní rozloženia dôkazného bremena, je potrebné kompenzačný nárok žalovaného na zaplatenie sumy 436,50 € za odstraňovanie vád prác žalobcu považovať za nepreukázaný a nie je možné kompenzačnú námietku žalovaného v tejto časti použiť ako úspešnú obranu voči uplatnenému čiastočne dôvodnému nároku žalobcu. Do skončenia konania pred súdom I. inštancie žalovaný svoj nárok nepreukázal, keď nepreukázal, že vykonanie prác v dotknutom rozsahu bolo potrebné na odstránenie vád práce žalobcu. 41. Z dôvodu, že žalovaný svoju kompenzačnú námietku v časti sumy 436,50 € za odstraňovanie vád prác žalobcu nepreukázal a zároveň dôvodnosť tejto kompenzácie žalobca v podanom odvolaní namietal, odvolací súd napadnutý rozsudok v časti o zaplatenie 436,50 €, o ktorej rozhodol IV. výrokom napadnutého rozsudku podľa § 388 CSP zmenil a žalobe v tejto časti vrátane uplatneného úroku z omeškania vyhovel. Vo zvyšnej časti IV. výrok napadnutého rozsudku vyhodnotil zo skôr uvedených dôvodov ako vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil. 42. Štvrtým výrokom napadnutého rozsudku súd I. inštancie vo zvyšku žalobu zamietol. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia 3.324,30 € spolu s úrokom z omeškania. V časti o zaplatenie sumy 727,80 € súd I. inštancie konanie zastavil, v časti o zaplatenie sumy 410,- € s príslušenstvom žalobe vyhovel, preto zvyšok uplatneného nároku žalobcu, v ktorom bola žaloba IV. výrokom zamietnutá, predstavuje sumu 2.186,50 € s príslušenstvom. Keďže odvolací súd
vyhodnotil ako dôvodnú žalobu v ďalšej časti - v časti o zaplatenie sumy 436,50 € s príslušenstvom (v ktorej časti IV. výrok napadnutého rozsudku zmenil), nedôvodnou zostala žaloba v časti o zaplatenie sumy 1.750,- € s príslušenstvom, v ktorej časti IV. výrok napadnutého rozsudku potvrdil. 43. Týmto rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k zmene napadnutého rozhodnutia v merite veci a v dôsledku toho aj k zmene procesného úspechu strán sporu. Pretože výrok o náhrade trov konania je závislým výrokom (§ 379 písm. a) CSP) od výroku rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP zmenil aj rozhodnutie súdu I. inštancie o nároku na náhradu trov konania. 44. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že procesné zavinenie na zastavení konania je potrebné na účely rozhodnutia o celkových trovách konania hodnotiť ako neúspech v spore (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, citované nižšie). 45. Ak nejde o prípad, keď bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia § 142 ods. 2 OSP náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov (oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby alebo pre nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi [v režime § 146 ods. 1 písm. c) a ods. 2 OSP] otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím na tento záver potom hodnotí (podľa § 142 ods. 2 OSP) celkovú otázku, z akej časti bol ten-ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba z pohľadu § 142 ods. 2 OSP dôvodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu. / Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2011, sp. zn. 6 M Cdo 19/2010/ 46. Skôr citovaná judikatúra je aplikovateľná v danej veci, aj napriek tomu, že odkazuje na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku o trovách konania sú totiž obsahovo takmer totožné. 47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 48. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 49. V zmysle skôr citovaného zákonného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak súd zastavuje konanie ( napr. z dôvodu späťvzatia žaloby), zaoberá sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania tým, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené. V prípadoch, v ktorých bolo zastavenie konania zavinené stranou sporu, súd prizná protistrane náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložila na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Otázku zavinenia na zastavení konania je potrebné posudzovať podľa procesného výsledku. Ak došlo k zastaveniu, pretože žalobca vzal účinne späť svoju žalobu, je v zásade žalobca povinný nahradiť trovy konania protistrane, nakoľko späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania. Výnimkou sú prípady, ak k späťvzatiu žaloby (čiastočnému späťvzatiu žaloby) došlo pre správanie žalovaného (porovnaj nižšie citované rozhodnutia). V prejednávanej veci odvolací súd nezistil žiadne také správanie žalovaného, ktoré by malo za následok späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 727,80 €. Z tohto dôvodu je potrebné procesné zavinenie na zastavení konania pričítať výlučne žalobcovi. Pretože žalobca zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 727,80 €, bol v tejto časti v konaní neúspešný. 50. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 410,- € a v časti o zaplatenie sumy 436,50 €, spolu v časti o zaplatenie 846,50 €. Žalovaný bol v konaní úspešný vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie 3.324,30 €- 846,50 € = 2.477,80 €. Úspech žalobcu v konaní bol preto 25,46 %(= 846,50 €/3.324,30 €* 100%), úspech žalovaného bol 74,54 %(= 2.477,80 €/3.324,30 €* 100%). Úspešnejší bol v konaní žalovaný a miera jeho úspechu je 49,08 %. 51. Z vyššie citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2011, sp. zn. 6 M Cdo 19/2010 vyplýva, že súd I. inštancie postupoval nesprávne, keď o nároku na náhradu trov konania rozhodol dvoma samostatnými výrokmi, jedným výrokom podľa zásady zavinenia a druhým výrokom podľa zásady úspechu. V danom prípade, ako už bolo skôr uvedené, sa malo zavinenie na zastavení konania pričítať k neúspechu v konaní a o nároku na náhradu trov konania mal súd I. inštancie rozhodnúť jedným výrokom, v ktorom mal posúdiť celkový úspech procesných strán v konaní. Preto bolo potrebné zmeniť rozhodnutie súdu I. inštancie v II. aj V. výroku a o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť komplexne
jedným výrokom. Pretože úspešnejší bol v konaní žalovaný, odvolací súd zmenil podľa § 388 v spojení s § 379 písm. a) CSP II. a V. výrok napadnutého rozsudku tak, že nárok na náhradu trov konania pred súdom I. inštancie priznal procesne úspešnejšiemu žalovanému podľa miery jeho úspechu v spore, t.j. v rozsahu 49,08 %. 52. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania postupoval odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Pretože v konaní bol žalovaný úspešnejší, priznal mu odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi podľa miery jeho úspechu v spore. 53. Toto rozhodnutie senát prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).