Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Co/125/2024 6122216489 29. 04. 2025 JUDr. Ondrej Krajčo ECLI:SK:KSBA:2025:6122216489.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, V., zastúpenej: SODOMA VULGAN, spol. s r.o., so sídlom Kominárska 2,4, Bratislava, IČO: 47 254 084, proti žalovanej: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, V., zastúpenej: advokátska kancelária Legium, s.r.o., so sídlom Bukureštská 3, Bratislava, IČO: 36 867 870, o zaplatenie 2.700 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 11. júla 2024, č. k. 23C/17/2022-139, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.700 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 21.12.2021 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni proti žalovanej priznal aj nárok na náhrada trov konania v rozsahu 100%. 2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 07.07.2021 žalobkyňa na účet žalovanej vedený v Tatra banke, a.s. s názvom: V. Y. č. účtu F. vložila hotovosť 4.950 eur s uvedením poznámky - pôžička. Z výpisu z účtu vedeného v Tatra banke, a.s. vyplynulo, že žalovaná na účet žalobkyne poukázala dňa 03.08.2021 sumu 725 eur a sumu 1.450 eur, dňa 21.09.2021 sumu 1.300 eur a dňa 20.10.2021 sumu 950 eur. Z listu zo dňa 17.12.2021, v ktorom sa právny zástupca žalovanej vyjadril k výzve žalobkyne na vrátenie pôžičky a úhradu nákladov, vyplynulo, že žalovaná neeviduje žiadnu zmluvu o pôžičke, ktorú by so žalobkyňou uzatvorila, v liste je konštatované, že dňa 21.09.2021 bola na účet žalobkyne uhradená suma 1.300 eur a dňa 20.10.2021 suma 950 eur, neuhradený zostal rozdiel vo výške 2.700 eur, neuhradenú sumu žalovaná uhradí hneď, ako to bude v jej možnostiach a schopnostiach. Z elektronickej komunikácie žalobkyne a žalovanej (WhatsApp) vyplynulo, že dňa 9.júna 2021 žalobkyňa žiada o zaslanie zmluvy, žalovaná píše o zmluve o pôžičke, dňa 6.jula 2021 v rámci komunikácie žalovaná uviedla svoje číslo účtu a na otázku žalobkyne koľko presne a aká poznámka, žalovaná píše 4950 a pôžička, dňa 7.júla 2021 žalovaná ponúka možnosť pri sume 7000 zisk 2250 alebo pri sume 4950 zisk 1300, žalobkyňa potvrdila pôvodnú sumu 4950 so ziskom 1300. Žalobkyňa vo svojej výpovedi okrem iného uviedla, že žalovanej na základe WhatsAppovej komunikácie požičala na údajné obchody, tovar ani objednávku žalobkyňa nikdy nevidela, prvý krát žalovanej požičala 4.950 eur dňa 07.07.2021 prevodom na účet s poznámkou, že sa jedná o pôžičku, dohodli sa, že žalovaná vráti 4.950 eur a 1.300 eur ako úroky, alebo zisk. Druhý krát dňa 14.07.2021 požičala žalovanej 1.450 eur, v poznámke bola uvedená pôžička, sľúbený bol úrok 725 eur. Dňa 03.08.2021 žalovaná poslala na účet dve splátky, 1.450
eur a 725 eur s poznámkou vrátenie, bola to pre žalobkyňu vybavená dohodnutá prvá pôžička. V prípade druhej pôžičky 4.950 eur prisľúbený úrok 1.300 eur žalovaná poslala dňa 21.09.2021 s poznámkou vrátenie. Ak suma 1.300 eur nie je úrokom, po vrátení sumy 950 eur je dlžná suma 2.700 eur. Žalobkyňa ďalej uviedla, že sa vždy jednalo o pôžičku, nikdy so žalovanou nehovorili o nenávratnej pôžičke, ani o vklade alebo investícii, nikdy nebola žalovanou upozornená na nejaké riziko v obchode. Čo sa týka vrátenia požičaných peňazí, v elektronickej komunikácii žalovaná opakovane žalobkyňu informovala, že má peniaze na ceste, raz poslala obrázok 4.000 eur, že ich bude posielať, že peniaze má. 3. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil podľa § 657 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Poukázal na to, že predmetom konania je pohľadávka žalobkyne voči žalovanej z titulu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa požičala žalovanej sumu 4.950 eur, ktorú hotovostným vkladom dňa 07.07.2021 vložila na účet žalovanej, avšak žalovaná z poskytnutej pôžičky vrátila časť vo výške 2.250 eur, zvyšnú časť pôžičky v sume 2.700 eur nevrátila. Žalovaná v konaní poprela, že strany sporu uzatvorili zmluvu o pôžičke. Peniaze síce žalobkyňa žalovanej poskytla, v danom prípade však malo ísť o príspevok alebo vklad žalobkyne na obchodnú činnosť žalovanej na nákup tovaru, luxusného oblačenia a kabeliek, pri vklade peňazí na účet žalovanej bolo do poznámky uvedené slovo pôžička len z dôvodu, aby transakcia nebola nápadná. Zdôraznil, že na žalobkyni bolo dôkazné bremeno, aby preukázala existenciu právneho titulu, na základe ktorého poskytla žalovanej finančné prostriedky a nakoľko týmto právnym titulom v prejednávanej veci mala byť zmluva o pôžičke, pre ktorú je charakteristické, že je reálnou zmluvou a pre jej vznik sa vyžaduje aj reálne odovzdanie finančných prostriedkov dlžníkovi, a to buď odovzdaním z ruky do ruky, alebo bezhotovostným, prípadne hotovostným spôsobom na účet dlžníka, bolo na žalobkyni dôkazné bremeno preukázania poskytnutia tejto finančnej pôžičky. Konštatoval, že žalobkyňa dôkazné bremeno svojich tvrdení uniesla a v konaní preukázala dôvodnosť svojho nároku na zaplatenie nevrátenej časti pôžičky vo výške 2.700 eur, uplatneného voči žalovanej. Potvrdením banky o vklade hotovosti žalobkyňa preukázala, že dňa 07.07.2021 na účet žalovanej vložila sumu 4.950 eur s poznámkou pôžička, právny titul poskytnutia finančných prostriedkov je zrejmý aj z elektronickej komunikácie zmluvných strán, kde v správach dňa 09.06.2021 a dňa 06.07.2021 žalovaná sama uvádza zmluvu o pôžičke, ako aj sumu 4.950 eur, ktorá predstavuje výšku požičaných finančných prostriedkov. Ak žalovaná v konaní poprela existenciu zmluvy o pôžičke a tvrdila, že žalobkyňa finančné prostriedky poskytla ako príspevok na obchodnú činnosť žalovanej, svoje tvrdenia nepreukázala. Je potrebné uviesť, že žalobkyňou preukázaný právny titul poskytnutia finančných prostriedkov nemôže byť vyvrátený len na základe popretia žalovanou, ktorá nechce niesť následky porušenia zmluvných povinností a len spochybnenie existencie zmluvy o pôžičke bez relevantných dôkazov nie je postačujúce na vyvrátenie žalobkyňou preukázaných skutočností. V konečnom dôsledku žalovaná dňa 21.09.2021 poslala na účet žalobkyne sumu 1.300 eur a dňa 20.10.2021 sumu 950 eur, iný dôvod vrátenia sumy 2.250 eur žalovaná nepreukázala. So skutočnosťou, že žalovaná mala vedomosť o existencii dlhu vo výške žalovanej istiny 2.700 eur korešponduje aj obsah vyjadrenia v liste zo dňa 17.12.2021, kde právny zástupca žalovanej vo vzťahu k neuhradenej časti 2.700 eur uvádza, že žalovaná sumu uhradí hneď, ako to bude v jej možnostiach a schopnostiach. Ak žalovaná prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu v konaní uviedla, že od vyhotovenia písomného vyjadrenia zo dňa 17.12.2021 došlo k zmene skutočností a nakoľko v danom čase nemala úplný prehľad o všetkých peňažných transakciách medzi sporovými stranami, z ktorého dôvodu sa vyjadrila v tom zmysle, ako sa vyjadrila a predloží návrhy na doplnenie dokazovania, v rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaná relevantné dôkazy nenavrhla. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko žalobkyňa dostatočne preukázala ponúknutými dôkazmi, že strany sporu uzatvorili v ústnej forme zmluvu o pôžičke, na základe ktorej dňa 07.07.2021 žalobkyňa na účet žalovanej vložila sumu 4.950 eur, z ktorej žalovaná vrátila 2.250 eur a zvyšnú časť 2.700 eur nevrátila, žalovanú zaviazal k zaplateniu istiny 2.700 eur. Vo vzťahu k ostatným vykonaným listinným dôkazom uviedol, že vzhľadom na dôvody, pre ktoré rozhodol tak, že žalobe vyhovel, skutočnosti, ktoré z týchto dôkazov vyplynuli, nemali pre rozhodnutie zásadný význam, z toho dôvodu je nadbytočné sa týmito skutočnosťami zaoberať. Nakoľko sa žalovaná so zaplatením dlhu dostala do omeškania, súd priznal žalobkyni aj príslušenstvo pohľadávky a žalovanú s poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 OZ zaviazal k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty 5 dní vo výzve k zaplateniu, doručenej žalovanej dňa 20.12.2021, t.j. od 21.12.2021 do zaplatenia dlhu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá mala plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá napadnutý rozsudok žiadala zmeniť a žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť alebo ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že konajúci súd nesprávne vyhodnotil niektoré dôkazy a na základe tohto hodnotenia dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navyše, k niektorým predloženým dôkazom v jej prospech sa v rámci odôvodnenia rozsudku ani len nevenoval, a neuviedol ako sa s nimi vysporiadal. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi stranami došlo k obojstranným, respektíve vzájomným, prevodom finančných prostriedkov. Súd však jej argumentáciu, že sa jednalo o príspevky na podnikanie, neuznal. O nákupoch luxusného oblečenia a kabeliek však mala vedomosť aj žalobkyňa, ktorá o tom vypovedala v rámci trestného konania v postavení svedka poškodenej. Zápisnica z jej výsluchu zo dňa 26.05.2023 je súčasťou súdneho spisu, avšak z dôvodu opatrnosti ju žalovaná predkladá ako dôkaz aj v rámci príloh tohto odvolania. Je bežným javom, že akékoľvek podnikanie môžu sprevádzať aj negatívne javy, ktoré sú spojené s určitou mierou podnikateľského rizika, a ak sa žalobkyňa podieľala na takomto podnikaní, musela do toho ísť aj s vedomím, že o časť svojich peňazí v rámci podnikateľského rizika môže eventuálne prísť, čo sa aj v konečnom dôsledku naozaj stalo. Ďalej uviedla, že žalobkyňa okrem iného spomenula aj v médiách publikovaný článok o manželoch V.. V zmysle zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich má sudca rozhodovať nestranne, čo znamená, že nemôže byť ovplyvnený tým, čo je publikované v médiách. Navyše upozorňuje nie len vo vzťahu ku tomuto novinovému článku, ale aj vo vzťahu k trestnému konaniu, ktoré je voči nej vedené, že je potrebné brať do úvahy jednu zo základných zásada trestného práva - prezumpciu neviny. Konajúci súd v rámci odôvodnenia rozsudku správne zrekapituloval platby ktoré poukázala žalobkyňa žalovanej, ale tiež platby, ktoré boli z jej strany poukázané na účet žalobkyne, pričom v súčte poukázala na účet žalobkyne sumu vo výške 4.425 eur. Napriek tomu sa súd v odôvodnení rozsudku týmito platbami a prevodmi vôbec nezaoberal, ani jednou vetou neuviedol, prečo ich neuznal a prečo minimálne neponížil žalovanú istinu. Strohé všeobecné odôvodnenie nachádzajúce sa v bode 21. odôvodnenia rozsudku, kde súd uviedol že vo vzťahu k ostatným vykonaným listinným dôkazom uvádza, že vzhľadom na dôvody, pre ktoré rozhodol tak, že žalobe vyhovel, skutočnosti, ktoré z týchto dôkazov vyplynuli, nemali pre rozhodnutie zásadný význam, z toho dôvodu je nadbytočné sa týmito skutočnosťami zaoberať. Takéto odôvodnenie nemôže obstáť. Tiež sa nemožno stotožniť s tým, že skutočnosti, ktoré z týchto dôkazov vyplynuli, nemali pre rozhodnutie zásadný význam. Z dôkazov, ktoré konajúci súd odignoroval, vyplynulo, že istina mala byť maximálne (ak by teda uznal nárok ako dôvodný) vo výške 1.975 eur. Toto podľa nej má zásadný význam pre rozhodnutie, keď je istina ponížená o 725 eur, a to ako pre výšku nároku, tak aj pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania Je nesporne preukázané, že previedla na účet žalobkyne o 725 eur viac, ako je uvedené v žalobe, a tým pádom istina by mala byť (žalovaná zdôrazňuje že len v prípade ak by nárok bol uznaný ako dôvodný) maximálne vo výške 1.975 eur. Tieto skutočnosti potvrdila žalobkyňa aj v rámci jej svedeckej výpovede v trestnom konaní zo dňa 26.05.2023. Ostáva pre ňu nepochopiteľné, prečo túto platbu súd na istinu nezapočítal, a hlavne prečo v rámci odôvodnenia rozsudku sa s týmto svojim postupom vôbec nezaoberal a bližšie ho sporovým stranám, a teda najmä žalovanej nevysvetlil. Jednoducho túto platbu odignoroval. Neodôvodnená ignorácia dôkazov zo strany súdu, nevysporiadanie sa s predloženými dôkazmi v rámci odôvodnenia rozsudku v takomto rozsahu, v akom to možno pozorovať v odvolaní napadnutom rozsudku, nemôže obstáť, a preto jediná možnosť ako zhojiť tieto pochybenia, je zrušenie rozsudku v rámci odvolacieho konania. S poukazom na uvedené žiadala odvolaniu vyhovieť. 5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že odôvodnenie odvolania považuje len za formálne, pretože žalovaná zákonné odvolacie dôvody už žiadnym spôsobom ďalej nerozvíja a ani neuviedla, v čom konkrétne vidí dané nedostatky. Nie sú teda splnené zákonné predpoklady kladené na riadne odôvodnenie odvolania. Zdôraznila, že súd v konaní vyhodnotil vykonané dôkazy navrhnuté stranami podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo, ako aj všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Každý dôkaz bol vyhodnotený z hľadiska jeho dôležitosti a relevancie k zisťovaným skutočnostiam. Skutočnosť, že žalovaná nesúhlasí s výsledkami dokazovania, lebo sú v jej neprospech, nezakladá odvolací dôvod. Žalovaná v prvostupňovom konaní svoje tvrdenia nepodložila žiadnymi relevantnými dôkazmi, preto ich súd správne vyhodnotil ako nepreukázané. Naopak, jej tvrdenia boli riadne podporené dôkazmi, preto ich súd mal za dokázané. Žalovaná ako jediný dôkaz predkladá zápisnicu z výsluchu z trestného konania, avšak aj tento dôkaz len potvrdzuje pravdivosť jej tvrdení, naopak, dôkaz vôbec nepreukazuje
tvrdenia žalovanej. V konaní riadne preukázala, že finančné prostriedky poskytnuté žalovanej jej boli poskytnuté z titulu pôžičky, pričom bola dohodnutá aj splatnosť pôžičky a úroky. Žalovaná predmetné pôžičky aj čiastočne vrátila, preto sú aj akékoľvek tvrdenia o tom, že šlo o "investície" či vklady do podnikania irelevantné. Na margo argumentácie žalovanej uviedla, že akékoľvek prípadné investovanie do podnikania automaticky neznamená, že investície sa považujú za dar alebo nenávratnú pôžičku. Ako uviedol súd v odôvodnení rozsudku, žalovaná pritom v liste zo dňa 17.12.2021 priznala existenciu dlhu vo výške istiny 2.700 eur, pričom prisľúbila jej vrátenie. Súd preto náležite a pravdivo zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a konanie nebolo zaťažené žiadnymi vadami. 6. Žalovaná v replike na vyjadrenie žalobkyne zotrvala na podanom odvolaní. Zdôraznila, že odvolacie dôvody ktoré v odvolaní vymenovala, sú bližšie rozvedené a odôvodnené priamo v texte odvolania, kde sa niektoré z nich ako keby prelínajú, a preto nie je možné a ani účelné ich striktne oddeliť od seba. Inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, vidí v tom, že konajúci súd sa nevysporiadal s platbou zo dňa 03.08.2021 vo výške 725 eur, ktorá bola poukázaná z jej účtu na účet žalobkyne. Odignorovanie tohto dôkazu považuje za vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd síce v konaní vykonal dokazovanie aj oboznámením s listinnými dôkazmi, v rámci ktorých boli predložené bankové výpisy či už z účtu žalobkyne alebo z účte žalovanej, a tiež aj zápisnicou z výsluchu žalobkyne z trestného konania, museli mu byť známe všetky platby medzi jednotlivými sporovými stranami, napriek tomu to nezohľadnil v rozsudku, a nijak tento postup v rámci odôvodnenia rozsudku nevysvetlil. Nezohľadnením vyššie spomenutej platby celkom jednoznačne súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesprávne zo strany súdu bola posúdená aj tá skutočnosť, že už spomenutá platba z účtu žalovanej na účet žalobkyne (ktorú súd bez odôvodnenia neuznal), mala byť posúdená ako bezdôvodné obohatenie, keďže nebolo preukázané že sa jedná o úrok ako uvádzala žalobkyňa, a teda mala byť započítaná proti istine, a istina mala byť o minimálne túto sumu nižšia. Zotrvala aj na ďalších námietkach uvedených v odvolaní, ktorému žiadala vyhovieť. 7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je v celom rozsahu vecne správny. 8. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie vykonal všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala vrátenia zvyšnej časti pôžičky poskytnutej žalovanej, pričom po ich náležitom vyhodnotení správne ustálil skutkový stav veci, keď vychádzal z toho, že žalobkyňa na základe uzavretej zmluvy o pôžičke poskytla žalovanej vkladom na jej účet v Tatra banke, a.s. pôžičku vo výške 4.950 eur, pričom žalovaná jej doposiaľ z požičanej sumy vrátila iba časť vo výške 2.250 eur, keď žalobkyni za účelom splatenia danej pôžičky poukázala na účet dňa 21.09.2021 sumu 1.300 eur a dňa 20.10.2021 sumu 950 eur. Tieto skutkové závery súd prvej inštancie správne vyvodil z predložených výpisov z účtov v bankách sporových strán, v spojení s elektronickou písomnou komunikáciou strán uskutočnenou prostredníctvom mobilnej aplikácie "WhatsApp", ktorej obsah ani pravosť nenamietala ani žalovaná, pričom správnosť týchto zistení podporuje aj obsah výpovede žalobkyne a nepriamo aj obsah listu právneho zástupcu žalovanej, v ktorom tento okrem iného uviedol aj to, že neuhradený rozdiel vo výške 2.700 eur uhradí hneď ako to bude v jej možnostiach a schopnostiach. Správne tiež prvoinštančný súd konštatoval, že v konaní neboli preukázané tvrdenia žalovanej o tom, že pôžička bola v skutočnosti poskytnutá žalovanej ako príspevok, alebo vklad žalobkyne na obchodnú činnosť žalovanej na nákup tovaru, luxusného oblečenia a kabeliek. Toto tvrdenie žalovanej totiž nemá oporu v obsahu vykonaných dôkazov. Za daného stavu treba skutkové závery, ku ktorým súd prvej inštancie dospel po dôkladnom vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré v priebehu konania vyšli najavo, považovať za správne. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že dostatočne jasné a logicky správne úvahy, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní, uviedol súd prvej inštancie aj v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto neobstojí odvolacia námietka žalovanej smerujúca k jeho nedostatočnému odôvodneniu. Samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel ku skutkovým záverom, ktoré sa nezhodujú s tvrdeniami žalovanej, totiž takúto vadu rozsudku nespôsobuje. To platí aj o úhrade sumy 725 eur, keďže v rámci skutkových záverov prvoinštančný súd predmetnú úhradu zistil, hoci bez toho, aby ju započítal na úhradu pôžičky, ktorá je predmetom tohto sporu.
9. Nedôvodne žalovaná v súvislosti s ustálením skutkového stavu veci súdu prvej inštancie vytýka, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nezohľadnil obsah výpovede žalobkyne v trestnom konaní ohľadne nákupov luxusného oblečenia a kabeliek a nezohľadnil ani to, že previedla na účet žalobkyne o 725 eur viac, ako je uvedené v žalobe, a preto neuhradená istina by mala byť maximálne vo výške 1.975 eur. Pokiaľ ide o nákup oblečenia a kabeliek, z vykonaného dokazovania celkom jednoznačne vyplynulo, že išlo o poskytnutie pôžičky, pričom zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mohli potvrdzovať účelovo vykonštruovanú obranu žalovanej, že použitie výrazu "pôžička" v poznámke k vkladu sumy 4.950 eur na účet žalovanej a slova "vrátenie" v poznámke žalovanej pri úhrade sumy 1.300 eur a 950 eur žalobkyni, malo slúžiť iba na zastretie účelu úhrad. To nemožno považovať za preukázané ani na základe obsahu výpovede žalobkyne v trestnom konaní, na ktoré žalovaná opakovane poukazuje. Rovnako však v súvislosti s ustálením skutkového stavu veci nedôvodne žalovaná v odvolaní namieta záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého ďalšie skutočnosti, ktoré dôkazov vyplynuli, nemali pre rozhodnutie zásadný význam. Je síce pravdou, že prvoinštančný súd podrobne tieto skutočnosti neuvádza, avšak je celkom zrejmé, že môže ísť iba o ďalšie úhrady žalovanej žalobkyni, a to dňa 03.08.2021 v sume 725 eur a v sume 1.450 eur. Tieto úhrady, ako to vyplýva aj z komunikácie sporových strán prostredníctvom mobilnej aplikácie "WhatsApp", predstavovali vrátenie inej pôžičky poskytnutej žalobkyňou žalovanej, a preto je nesporné, že pre rozhodnutie o pôžičke poskytnutej žalovanej vo výške 4.950 eur, teda pre rozhodnutie v tomto spore sú bez právneho významu. Z rovnakého dôvodu žalovaná neopodstatnene v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že v jej prospech nezohľadnil úhradu zo dňa 03.08.2021 v sume 725 eur a neznížil z tohto dôvodu žalobkyni priznanú istinu. Predmetná úhrada totiž nebola uskutočnená na splatenie pôžičky, ktorá je predmetom tohto sporu, ale iného dlhu. Súd prvej inštancie tak správne dospel k záveru, že žalovaná na splatenie pôžičky, ktorej doplatenia sa žalobkyňa domáha v tomto konaní, uhradila celkovo len sumu 2.250 eur a neuhradený zvyšok predstavuje sumu 2.700 eur. 10. Na základe takto správne ustáleného skutkového stavu veci súd prvej inštancie správne spor posúdil i po právnej stránke podľa § 657 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil a dospel k správnemu záveru, že sú splnené všetky podmienky na vyhovenie podanej žalobe, keď bolo preukázané, že žalobkyňa žalovanej poskytla pôžičku vo výške 4.950 eur, z ktorej jej žalovaná nevrátila časť vo výške 2.700 eur, a preto je okrem istiny na mieste žalobkyni priznať aj žalobou uplatnené úroky z omeškania v zákonnej výške za celú dobu omeškania, ktoré pretrváva aj v súčasnosti. 11. Nedôvodne žalovaná v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci v dôsledku chýbajúcej aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré má podľa žalovanej predstavovať jej úhrada sumy 725 eur žalobkyni dňa 03.08.2021 a ktorú mal podľa nej prvoinštančný započítať so zvyškom nevrátenej pôžičky. Úhrada sumy 725 eur totiž, ako to vyplýva z výpovede žalobkyne v konaní, avšak najmä z komunikácie sporových strán prostredníctvom mobilnej aplikácie "WhatsApp", predstavovala vrátenie inej pôžičky, teda nešlo o plnenie bez právneho dôvodu, a preto na aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, neboli splnené podmienky. 12. Na základe uvedeného možno zhrnúť, že súd prvej inštancie na základe dostatočne vykonaného dokazovania správne ustálil skutkový stav veci a spor správne posúdil i po právnej stránke, pričom žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových alebo právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).