Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/120/2024 6122323980 18. 06. 2025 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2025:6122323980.2
DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu Poľnohospodárske družstvo Vajnory, Hospodárska 9899/9, 831 07 Bratislava - mestská časť Vajnory, IČO: 00 190 284, práv. zast. MKB LEGAL s.r.o., Wilsonova 2, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 981 251, proti žalovanému Mestská časť Bratislava - Vajnory, Roľnícka 109, Bratislava - mestská časť Vajnory, IČO: 00 304 565, práv. zast. Advokátska kancelária Kucek & Partners, s. r. o., Námestie Martina Benku 26, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 865 192, o zaplatenie 35.439,63EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. 25Cb/79/2022-273 zo dňa 11.12.2023 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. 25Cb/79/2022-273 zo dňa 11.12.2023 v napadnutom zamietajúcom výroku potvrdzuje. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 26.372,61EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 2.562,99 EUR od 17.8.2021 do 14.7.2022, zo sumy 4.109,58EUR od 15.9.2021 do 14.7.2022, zo sumy 2.411,75EUR od 15.7.2022 do 25.1.2023, zo sumy 4.109,58EUR od 13.10.2021 do 25.1.2023, zo sumy 1.715,15EUR od 26.1.2023 do zaplatenia, zo sumy 4.109,58EUR od 12.11.2021 do zaplatenia, zo sumy 4.109,58 EUR od 15.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 4.109,58EUR od 15.1.2022 do zaplatenia, zo sumy 4.109,58EUR od 17.2.2022 do zaplatenia, zo sumy 4.109,58 EUR od 16.3.2022 do zaplatenia, zo sumy 4.109,58EUR od 15.4.2022 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48%. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4.5.2022 domáhal zaplatenia žalovanej sumy a zákonných úrokov z omeškania titulom bezdôvodného obohatenia vzniknutého užívaním pozemkov výlučnom vlastníctve žalobcu žalovaným bez právneho dôvodu. Žalobca ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako nájomcom Zmluvu o nájme nehnuteľnosti - areál futbalového ihriska Vajnory č. 200/2017/NZ v znení jej Dodatku č. 1, ktorú podaním zn. OP 179/2021, 180/2021 zo dňa 15.3.2021 vypovedal z dôvodu omeškania žalovaného s platením nájomného za 2. polrok roku 2020 a 1. polrok roku 2021 v celkovej výške 8.286,94EUR. Podľa zmluvy výpovedná doba v trvaní 1 mesiac začala plynúť dňom 1.4.2021 a uplynula 30.4.2021. Žalovaný predmet nájmu nevypratal v prvý pracovný deň po skončení nájmu (t.j. 1.5.2021) a neodovzdal ho žalobcovi v stave, v akom ho prevzal. Žalovaný na návrh žalobcu uzavrieť novú nájomnú zmluvu s výškou nájomného 49.315,-EUR, t.j. 5,-EUR/m2/rok v zmysle rozhodnutia predstavenstva žalobcu 33/2021 zo dňa 26.3.2021, nereagoval a ani pozemky žalobcovi nevrátil. Žalobca požadoval od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.109,58EUR od 1.5.2021 mesačne (suma navrhovaného
nájomného) na podklade nezaplatených faktúr v súlade so Znaleckým posudkom č. 33/2022 vo veci určenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov. 3. Žalovaný na svoju procesnú obranu v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil, nakoľko nájomná zmluva je platná a platil nájomné v dohodnutej výške. Dňa 21.1.2021 požiadal žalobcu o odpustenie nájomného z dôvodu situácie ohľadne šírenia ochorenia COVID-19. Výpoveď zmluvy považoval za neplatnú, keď ju za žalobcu podpísal iba predseda predstavenstva družstva, ako aj z dôvodu neurčitosti výpovedného dôvodu, nakoľko žalovaný nereagoval pozitívne na návrh novej nájomnej zmluvy, podľa ktorého bolo nájomné zvýšené viac ako 6-násobne. Žalovaný v deň doručenia výpovede doplatil nájomné v plnej výške a listom zo dňa 25.3.2021 požiadal žalobcu o jej späťvzatie. Podľa žalovaného ak by žalobca platne vypovedal nájomnú zmluvu, táto by bola obnovená za tých istých podmienok, ako bola dojednaná pôvodne (§ 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V prípade ak by aj žalobcovi teoreticky vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovaný rozporoval výšku žalovaného nároku, pretože nájomná zmluva bola uzatvorená za účelom „stabilného rozvoja športového a kultúrneho života podporujúc verejnoprospešné aktivity miestneho futbalového klubu ...“ a závery Znaleckého posudku č. 33/2022, ktoré nezohľadňujú účel, spôsob a charakter užívania veci, sú nepoužiteľné v tomto konaní. 4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že po vykonaní dokazovania mal za nesporné, že medzi žalobcom ako prenajímateľom pozemkov a žalovaným ako nájomcom bola uzatvorená nájomná zmluva na dobu určitú v trvaní 5 rokov. Nájomné bolo dojednané vo výške 7.890,40EUR ročne. Dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 13.9.2019 sa zmluvné strany dohodli na každoročnom zvýšení nájomného o kladnú mieru inflácie vyhlásenej Štatistickým úradom SR za predchádzajúci kalendárny rok, tak že nájomné za rok 2020 a nasledujúce roky je splatné v dvoch splátkach, pričom prvá splátka nájomného vo výške 3.945,20EUR je splatná najneskôr do 31.1. a druhá splátka vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi už zaplatenou splátkou a oznámenou výškou nájomného je splatná do 31.7. príslušného roka, za ktorý sa splátka nájomného platí. Zároveň sa dohodli na novej dobe trvania nájmu do 31.12.2029. Listom zo dňa 21.1.2021 žalovaný požiadal o odpustenie časti, resp. celého nájmu za rok 2021 a neuplatňovanie si inflačnej doložky. Medzi stranami sporu prebehlo rokovanie, avšak bezvýsledne. Žalovaný neuhradil žalobcovi vystavenú faktúru č. 8070115 na sumu 4.158,24EUR so splatnosťou 31.7.2020 a faktúru č. 1801000061 na sumu 4.128,70 EUR so splatnosťou 31.1.2021. Dlh na nájomnom bol 8.286,94EUR. Žalobca písomne listom zo dňa 15.3.2021 vypovedal nájomnú zmluvu z dôvodu omeškania žalovaného s platením nájomného a podľa čl. IV., 4.2 nájomnej zmluvy výpovedná doba v trvaní 1 mesiac začala plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, t.j. dňom 1.4.2021 a uplynula 30.4.2021. V reakcii na doručenie výpovede nájomnej zmluvy dňa 18.3.2021 žalovaný uhradil na účet žalobcu dlžné nájomné a požiadal žalobcu o späťvzatie výpovede, aby nedošlo k ohrozeniu ďalšieho fungovania FK Vajnory. Žalobca zaslal žalovanému ako aj Futbalovému klubu o.z. návrh nájomnej zmluvy na dobu neurčitú s ročným nájomným 49.315,- EUR, t.j. 5,- EUR/m2/rok (t.j. 4.109,58EUR mesačne), s čím žalovaný nesúhlasil, pretože považoval výpoveď nájomnej zmluvy za neplatnú. Žalobca z dôvodu užívania pozemkov aj po skončení nájmu vystavil žalovanému faktúry na sumu 4.109,58EUR/ mesačne. Žalovaný faktúry neuhradil, avšak realizoval úhrady nájomného podľa pôvodnej nájomnej zmluvy. Keďže nájomná zmluva zanikla k 30.4.2021 žalobca vystavil žalovanému dobropis na sumu 1.376,23EUR (za máj, jún 2021) a následne započítaval jednotlivé úhrady žalovaného na faktúry vystavené po skončení nájmu (žalobca zasielal žalovanému písomné oznámenia o vykonaní zápočtu). Spornou otázkou bola námietka žalovaného voči neplatnosti výpovede zmluvy o nájme z dôvodu podpisu, dĺžke výpovednej doby, uplatneniu fikcie obnovenia nájomnej zmluvy a neprihliadnutiu súdu prvej inštancie na kompenzačnú námietku, ktorou si žalovaný uplatnil svoj vlastný kompenzabilný nárok proti žalobou uplatnenému nároku žalobcu. 5. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že výpoveď žalobcu z nájomnej zmluvy je platná, pretože bola podpísaná predsedom predstavenstva žalobcu, ktorý pri podpise výpovede postupoval v súlade s článkom 11 bod 5 Stanov poľnohospodárskeho družstva Vajnory, ako aj v súlade so zápisom uvedeným v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1 (teraz Mestského súdu Bratislava III) v časti: spôsob konania v mene družstva: Za družstvo koná predseda. Pre nájomnú zmluvu podľa § 663 Občianskeho zákonníka nie je zákonom predpísaná písomná forma. Nájomná zmluva bola uzatvorená písomne bez toho, aby to zákon vyžadoval, preto sa ani na jej zrušenie formou výpovede písomná forma nevyžaduje, čím je vylúčená aplikácia ustanovenia § 243 ods. 3 Obchodného zákonníka. Výpoveď podpísaná „len“ predsedom predstavenstva K.. F. F. je tak platná. Výpoveď bola
žalovanému doručená dňa 15.3.2021, a výpovedná doba začala plynúť dňom 1.4.2021 a uplynula 30.4.2021. Počnúc dňom 1.5.2021 žalovaný užíval pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobcu bez právneho titulu. K prolongácii nájomnej zmluvy podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka nedošlo z dôvodu, že nájom neskončil uplynutím doby nájmu, ale prejavom vôle prenajímateľa (žalobcu), ktorý nájomnú zmluvu vypovedal, a teda k obnoveniu nájomnej zmluvy nedošlo. Žalovaný po podaní žaloby zaplatil žalobcovi sumu 9.067,02EUR (2. polrok 2022, 1. polrok 2023), ktoré súd zohľadnil, odpočítal z pôvodnej žalovanej sumy a ustálil, že žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka vo výške 26.372,61EUR. Dôvodnosť nároku žalobcu uplatneného žalobou bola potvrdená Znaleckým posudkom č. 33/2022 zo dňa 22.2.2022 ako aj Znaleckým posudkom č. 20/2023 zo dňa 21.9.2023. Súd prvej inštancie neprihliadol na kompenzačnú námietku žalovaného uplatnenú po druhom pojednávaní vo veci samej z dôvodu, že nebola uplatnená včas (§ 153 ods. 1 C.s.p.). Zdôvodnil to tým, že žalovaný si vyčíslil svoj nárok a uplatnil ho predžalobnou výzvou už dňa 14.3.2022, doručenou žalobcovi dňa 22.3.2022, teda ešte pred podaním žaloby. Kompenzačnú námietku mohol uplatniť ihneď po oboznámení sa s predbežným právnym názorom súdu a avizovať predloženie znaleckého posudku v primeranom čase. Zároveň konštatoval, že strana, ktorá kompenzačnú námietku vznesie, uznáva tým žalovanú pohľadávku za existujúcu a teda za spôsobilú, aby voči nej došlo k započítaniu. 6. Súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu v časti 26.372,61EUR za dôvodný, a preto jeho žalobe v tomto rozsahu vyhovel. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, priznal súd v súlade s § 365, § 369 Obchodného zákonníka žalobcovi zákonný úrok z omeškania. Vo zvyšnej časti žalovanej istiny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48%. 7. Proti výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil v súlade s § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p. a uviedol, že súd prvej inštancie z obsahu spisu (vykonaného dokazovania) mal za to, že malo dôjsť k započítaniu časti platieb žalovaného za domnelé nájomné (v skutočnosti bezdôvodné obohatenie žalovaného) za obdobie, ktoré nebolo predmetom žaloby, na žalovanú sumu. Takýto zápočet, v zmysle ktorého malo dôjsť k poníženiu žalovanej sumy, ani samotné poníženie žalovanej sumy, ale žiadna strana sporu v konaní substancovateľne vôbec netvrdila. Je pravdou, že obsahom spisu sú dokumenty označené ako „Oznámenie o vykonaní zápočtu“, v ktorých žalobca uviedol, že započítava platbu žalovaného na faktúry, ktoré sú podkladom pre žalovanú sumu. K týmto dokumentom v spore avšak absentuje akékoľvek včas uskutočnené relevantné substancovateľné skutkové tvrdenie, resp. iný prostriedok procesnej obrany žalovaného (hmotnoprávna námietka), na podklade ktorého by bolo vôbec možné sa dokumentmi zaoberať. V konaní z hľadiska skutkových tvrdení strán sporu, ako aj uskutočnených procesných úkonov strán sporu, nebolo sporné, že tieto platby žalovaného sa týkali (boli hradené) nároku žalobcu vzniknuvšieho až po podaní žaloby (inými slovami neboli predmetom sporu z časového ani iného hľadiska). Po podaní žaloby žalovaný hradil domnelý nájom za obdobie netýkajúce sa uplatneného nároku (t.j. obdobie po podaní žaloby) - započítaval tieto platby na istinu uplatnenú žalobou ako na časovo najskorší nárok žalobcu, za situácie, keď je zrejmé, že platby dlžníka smerujú na iný nárok (domnelé nájomné) vzniknuvší za iné obdobie. Uvedené platí bez ohľadu na právnu kvalifikáciu nároku (t.j. nájomné vs. bezdôvodné obohatenie), nakoľko je nesporné, že platba je činená na úhradu nároku, ktorý vznikol časovo neskôr a nie je predmetom prejednávaného sporu (t.j. bezdôvodné obohatenie vzniknuvšie po podaní žaloby a žalobou neuplatnené). Najlepším potvrdením uvedeného je, že súd prvej inštancie nepoukázal na žiadne zákonné ustanovenie, na základe ktorého by uvedený zápočet mohol učiniť. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu. 8. K odvolaniu žalobcu sa podaním zo dňa 27.2.2024 vyjadril žalovaný, v ktorom uviedol, že z kompenzačnej námietky žalovaného, ktorú súd neakceptoval, nie je možné (bez ďalšieho) usudzovať, že žalovaný uznal žalobou uplatnený záväzok voči žalobcovi, ako žalobca tvrdí vo svojom odvolaní. Žalovaný, ktorý sa podľa rozsudku bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, je povinný v zmysle § 458 ods. 1 Občianskeho zákonník vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. V predmetnom prípade ide o peňažnú náhradu za užívanie pozemkov bez nájomnej zmluvy. Suma tejto peňažnej náhrady je rovná výške všeobecnej hodnoty nájmu predmetných pozemkov. Je
irelevantné, či príslušné sumy žalovaný po podaní žaloby uhradil ako „nájomné“ alebo ako „bezdôvodné obohatenie.“ Súd pri čiastočnom zamietnutí žaloby zohľadnil úhrady realizované žalovaným po podaní žaloby (špecifikované v bode 64. odôvodnenia rozsudku) úplne rovnako, ako boli zohľadnené iné úhrady realizované žalovaným po podaní žaloby (bod 62. odôvodnenia rozsudku), ktorých zohľadnenie žalobca nenamieta. Žalobca sa žalobou o. i. domáha zaplatenia sumy 2.562,99 EUR ako nezaplateného zostatku náhrady za bezdôvodné obohatenia za mesiac júl 2021, fakturovanej žalovanému faktúrou č. 1807000087. Listom zo dňa 25.7.2022 označeným ako „Oznámenie o vykonaní zápočtu“ žalobca oznámil žalovanému, že peňažnú čiastku vo výške 4.260,82 EUR, ktorú uhradil žalovaný ako „nájomné“, započítava v celosti k najstaršej neuhradenej faktúre č. 1807000087 (splatnej dňa 16.8.2021) vo výške 2.562,99 EUR a na čiastkovú úhradu faktúry č. 1808000072. Žalovaný listom zo dňa 1.8.2022 oznámil žalobcovi, že so zápočtom pohľadávok nesúhlasí, považuje ho za právne irelevantný; žalovaný ďalej oznámil žalobcovi, že „mestská časť uhrádza nájomné v súlade so Zmluvou o nájme nehnuteľností - areál futbalového ihriska Vajnory č. 200/2017/NZ v znení dodatku č. 1.“ Žalovaný tiež oznámil žalobcovi, že výpoveď zmluvy o nájme nehnuteľností považuje za neplatnú. V odpovedi na inventarizáciu pohľadávok a záväzkov k 31.12.2022 žalovaný uviedol, že neuznáva žalobcom vyčíslené záväzky v hodnote 68.165,17EUR, a že uhrádza nájomné v súlade so Zmluvou o nájme nehnuteľnosti. 9. Listom zo dňa 27.1.2023 označeným ako „Oznámenie o vykonaní zápočtu“ žalobca oznámil žalovanému, že čiastka vo výške 4.806,20 EUR, ktorú uhradil žalovaný ako „nájomné“, započítava v celosti k najstaršej neuhradenej faktúre č. 1808000072 vo výške 2.411,75 EUR a na čiastkovú úhradu faktúry č. 1809000068. Žalovaný listom zo dňa 7.2.2023 oznámil žalobcovi, že so zápočtom pohľadávok nesúhlasí, považuje ho za právne irelevantný; žalovaný ďalej oznámil žalobcovi, že „mestská časť uhrádza nájomné v súlade so Zmluvou o nájme nehnuteľností - areál futbalového ihriska Vajnory č. 200/2017/NZ v znení dodatku č. 1.“ Žalovaný tiež oznámil žalobcovi, že výpoveď zmluvy o nájme nehnuteľností považuje za neplatnú. Rovnakým spôsobom reagoval žalovaný aj na ďalšie oznámenia žalobcu o vykonaní zápočtu (napr. odpoveď žalovaného zo dňa 15.6.2021 na oznámenie žalobcu zo dňa 27.5.2021 o vykonaní zápočtu, odpoveď žalovaného zo dňa 9.8.2021 na oznámenie žalobcu zo dňa 30.7.2021 o vykonaní zápočtu a pod.). Z obsahu vyššie popísanej písomnej korešpondencie sporových strán je zrejmé, že kompenzačný prejav medzi stranami sporu nerealizoval len žalovaný v podobe kompenzačnej námietky, na ktorú súd neprihliadol (vo vzťahu k odôvodneniu, prečo žalovaný tento postup považuje za nesprávny, žalovaný odkazuje na svoje odvolanie proti rozsudku), ale aj žalobca, a to v podobe zápočtov, s ktorými nesúhlasil žalovaný. Žalovaný od začiatku sporu so žalobcom konzistentne spochybňoval platnosť výpovede nájomnej zmluvy, tvrdil, že nájomný vzťah trvá, tvrdil, že naďalej platí nájomné, nesúhlasil so žalobcom vykonanými zápočtami pohľadávok. Neexistuje žiadny dôvod na to, aby súd v jednom prípade zohľadnil žalobcom vykonané započítanie pohľadávok (s ktorým žalovaný nesúhlasil), a v inom prípade (keď to žalobcovi „nevyhovuje“) neprihliadol na takýto postup, t. j. aby nezohľadnil aj ďalšie úhrady, vykonané žalovaným po podaní žaloby. Je irelevantné, či žalovaný určitú čiastku, ktorú po výpovedi nájomnej zmluvy zaplatil žalobcovi, označil ako „nájomné“ alebo ako „náhrada za bezdôvodné obohatenie.“ Súd však nepochybil, ak zohľadnil úhrady vykonané žalovaným po podaní žaloby a odôvodnil nimi čiastočné zamietnutie žaloby. Z vyššie uvedených dôvodov je však zrejmé, že žalobcom uvádzané námietky nie sú dôvodné, a vo vzťahu k výrokom, ktoré žalobca napadol odvolaním, nepredstavujú relevantné odvolacie dôvody. Postupom súdu, ktorý namieta žalobca, nedošlo k ním tvrdenému zásahu do procesných práv žalobcu, ani k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. K porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces nemohlo dôjsť v dôsledku toho, že opakovane nevyužil možnosť reagovať a vecne sa vyjadriť (i) k úhradám nájomného aj po podaní žaloby a (ii) k žalovaným opakovane prezentovanému nesúhlasu so zápočtami pohľadávok, ktoré realizoval žalobca. Subjektívna nespokojnosť žalobcu s tým, ako uvedené otázky posúdil súd prvej inštancie, nezakladá porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. 10. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 25.4.2024 vyjadril žalobca, v ktorom uviedol, že žalovaný mieša rozličné právne inštitúty, nevyjadruje sa k podstate odvolania žalobcu a snaží sa odviesť pozornosť od podstaty vecnej nesprávnosti Napadnutého rozsudku popísanej v odvolaní žalobcu. Žalovaný kompenzačnú námietku neuplatnil formou in eventum, o čom nemôže byť sporu. Žalovaný teda uznal žalobou uplatnený nárok. Je irelevantné, či boli úhrady žalovaného označené ako úhrada nájomného, alebo by boli označené inak (napr. ako úhrada bezdôvodného obohatenia), je z nich zrejmé, že sa viažu ku konkrétnemu časovému obdobiu (k obdobiu po podaní žaloby ). Pokiaľ žalovaný hradí bezdôvodné obohatenie (alebo v jeho mylnom domnení „nájomné“) vzniknuvšie v časovom období po podaní žaloby a platby sám výslovne priradzuje k tomuto obdobiu (teda určuje, ktorý záväzok plní),
nemá uvedená skutočnosť za následok (čiastočný) zánik skôr vzniknutého a žalobou uplatneného bezdôvodného obohatenia, ale má za následkoch poníženie nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vždy za obdobie, ku ktorému sa platby žalovaného viažu. Neexistuje preto žiaden priestor, aby mohlo dôjsť k započítaniu platieb žalovaného realizovaných po podaní žaloby, na plnenie, ktoré je uplatnené žalobou. 11. K vyjadreniu žalobcu sa podaním zo dňa 4.6.2024 vyjadril žalovaný, v ktorom uviedol, že žalovaný v odvolacej replike v podstate len opakuje predchádzajúcu argumentáciu uvedenú v odvolaní žalobcu, ku ktorej sa žalovaný už vyjadril vo vyjadrení žalovaného k odvolaniu žalobcu zo dňa 27.2.2024. Z uvedeného dôvodu žalovaný uvádza, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich predchádzajúcich písomných podaní vrátane odvolania žalovaného zo dňa 11.1.2024. Žalovaný nepovažuje za potrebné opakovať túto argumentáciu, avšak v rámci tohto podania žalovaný poukáže na zjavnú dezinterpretáciu zo strany žalobcu uvedenú v Odvolacej replike. Žalovaný od začiatku súdneho sporu (už v odpore) spochybňoval platnosť výpovede nájomnej zmluvy a ku kompenzačnej námietke pristúpil až po tom, čo súd pri predbežnom právnom posúdení uviedol, že výpoveď nájomnej zmluvy považuje za platnú. Za daných okolností preto nemožno usudzovať, že žalovaný uznal žalobou uplatnený nárok. Žalovaný nikdy neuznal žalobou uplatnený nárok. Z predložených listinných dôkazov je nepochybné, že žalobca realizoval zápočty sám, a to písomnou formou a v pravidelných intervaloch. Nešlo teda o žiadne „administratívne pochybenie“, zo strany žalobcu. Pokiaľ teda žalobca nepochybne prejavil vôľu započítať pohľadávky, ktoré považuje za spôsobilé na započítanie, a to opakovane, je potom v rozpore s logickým myslením, aby žalobca následne svoj vlastný prejav vôle rozporoval a tváril sa, že ním nie je viazaný. Realizáciou zápočtu zo strany žalobcu došlo k čiastočnému zániku pohľadávky žalobcu, čo je však nezvratný krok. Odvolanie žalobcu je podľa názoru žalovaného v celom rozsahu nedôvodné. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia dopĺňacieho rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 11.6.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu proti napadnutému rozsudku v zamietajúcej časti nie je možné vyhovieť. 13. Podľa § 225 ods. 1, C.s.p. ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. Podľa § 225 ods. 2, C.s.p. doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Odvolací súd rozhodol o odvolaní žalovaného voči rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. 25Cb/79/2022-273 zo dňa 11.12.2023 rozsudkom zo dňa 28.5.2025 tak, že napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 26.372,61EUR s príslušenstvom a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania potvrdil ako vecne správny. 15. V rozsudku zo dňa 28.5.2025 odvolací súd opomenul rozhodnúť o odvolaní žalobcu a rozsudok nenadobudol právoplatnosť a preto odvolací súd, postupom podľa § 225 ods. 1,2, C.s.p. rozhodol týmto rozsudkom o odvolaní žalobcu zo dňa 10.1.2024 voči zamietajúcej časti rozsudku č.k. 25Cb/79/2022-273. 16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na nepoukazuje. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie správne ustálil, že strany sporu uzatvorili medzi sebou nájomnú zmluvu podľa ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde žalobca bol prenajímateľom a žalovaný nájomcom. Predmetom nájmu boli pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobcu a zmluva bola dojednaná na dobu určitú do 31.12.2029. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca skončil nájom výpoveďou podľa čl. IV ods. 4.2. nájomnej zmluvy pre omeškanie žalovaného s platením nájomného za II. polrok 2020 a I. polrok 2021 v celkovej výške 8.286,94 EUR. Keďže žalovaný považoval výpoveď nájomnej zmluvy za neplatnú, pozemky žalobcu nevypratal a platil nájomné podľa pôvodnej nájomnej zmluvy. Žalobca predložil žalovanému nový návrh nájomnej zmluvy, ktorý neakceptoval. Predmetom sporu bol peňažný nárok 35.439,63EUR z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu žalovaným. 17. Z odôvodnenia rozsudku, podľa názoru odvolacieho súdu, vyplýva, že súd prvej inštancie náležitým spôsobom zistil a mal za riadne preukázané, že výpoveď nájomnej zmluvy je platná. K prolongácii nájomnej zmluvy podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka nedošlo z dôvodu, že toto ustanovenie sa použije len v prípade skončenia nájmu dojednaného na dobu určitú a len v prípade, ak sa nájom skončil uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný. V prejednávanej veci sa nájom skončil výpoveďou, a preto § 676 ods. 2 OZ sa nepoužije. Keďže žalovaný užíval pozemky vo vlastníctve žalobcu aj po skončení nájmu bez právneho titulu, vznikol žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka vo výške 26.372,61 EUR (po zohľadnení úhrad žalovaného realizovaných po podaní žaloby). 18. Odvolací súd konštatuje, že nie je dôvod na zmenu právneho názoru vysloveného súdom prvej inštancie, ktorý je založený na tom, že kompenzačná námietka je hmotnoprávnou námietkou v zmysle § 152 C.s.p., ktorú zákon zaraďuje medzi prostriedky procesnej obrany (§ 149 C.s.p.). Žalovaný si neuplatnil svoj vlastný kompenzabilný nárok proti žalobou uplatnenému nároku žalobcu včas tak ako to ustálil súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. 19. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalovaný neuplatnil kompenzačnú námietku včas a to ani po prvom pojednávaní na ktorom súd prvej inštancie vyslovil predbežný právny názor podľa ktorého je výpoveď zo zmluvy o nájme platná a preto posudzoval nárok žalobcu ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného vyplýva vecne správny postup súdu prvej inštancie keď platby zaplatené žalovaným boli dôvodom na zamietnutie časti žaloby. Je nesporné, že platby žalovaného zo dňa 15.7.2022 a 26.1.2023 sa týkali užívania predmetných pozemkov. Súd prvej inštancie vecne správne posúdil dôvodnosť žalobou uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a vecne správne ustálil jeho rozsah a výšku vo vzťahu k úhradám žalovaného. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v bode 61., 61., 63. a 64. napadnutého rozsudku dostatočne zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnil čiastočného zamietnutia žaloby pričom odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožňuje a v ďalšom naň odkazuje. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé zmeniť skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. 20. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v rozsudku tun. súdu zo dňa 28.5.2025. 23. Tento rozsudok prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).