Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/120/2024 6122323980 28. 05. 2025 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2025:6122323980.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu Poľnohospodárske družstvo Vajnory, Hospodárska 9899/9, 831 07 Bratislava - mestská časť Vajnory, IČO: 00 190 284, práv. zast. MKB LEGAL s.r.o., Wilsonova 2, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 981 251, proti žalovanému Mestská časť Bratislava - Vajnory, Roľnícka 109, Bratislava - mestská časť Vajnory, IČO: 00 304 565, práv. zast. Advokátska kancelária Kucek & Partners, s. r. o., Námestie Martina Benku 26, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 865 192, o zaplatenie 35.439,63EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. 25Cb/79/2022-273 zo dňa 11.12.2023 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. 25Cb/79/2022-273 zo dňa 11.12.2023 v napadnutom výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 26.372,61 EUR s príslušenstvom a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania potvrdzuje. II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 48%. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 26.372,61EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 2.562,99 EUR od 17.8.2021 do 14.7.2022, zo sumy 4.109,58EUR od 15.9.2021 do 14.7.2022, zo sumy 2.411,75EUR od 15.7.2022 do 25.1.2023, zo sumy 4.109,58EUR od 13.10.2021 do 25.1.2023, zo sumy 1.715,15EUR od 26.1.2023 do zaplatenia, zo sumy 4.109,58EUR od 12.11.2021 do zaplatenia, zo sumy 4.109,58 EUR od 15.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 4.109,58EUR od 15.1.2022 do zaplatenia, zo sumy 4.109,58EUR od 17.2.2022 do zaplatenia, zo sumy 4.109,58 EUR od 16.3.2022 do zaplatenia, zo sumy 4.109,58EUR od 15.4.2022 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48%. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4.5.2022 domáhal zaplatenia žalovanej sumy a zákonných úrokov z omeškania titulom bezdôvodného obohatenia vzniknutého užívaním pozemkov výlučnom vlastníctve žalobcu žalovaným bez právneho dôvodu. Žalobca ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako nájomcom Zmluvu o nájme nehnuteľnosti - areál futbalového ihriska Vajnory č. 200/2017/NZ v znení jej Dodatku č. 1, ktorú podaním zn. OP 179/2021, 180/2021 zo dňa 15.3.2021 vypovedal z dôvodu omeškania žalovaného s platením nájomného za 2. polrok roku 2020 a 1. polrok roku 2021 v celkovej výške 8.286,94EUR. Podľa zmluvy výpovedná doba v trvaní 1 mesiac začala plynúť dňom 1.4.2021 a uplynula 30.4.2021. Žalovaný predmet nájmu nevypratal v prvý pracovný deň po skončení nájmu (t.j. 1.5.2021) a neodovzdal ho žalobcovi v stave, v akom ho prevzal. Žalovaný na návrh žalobcu uzavrieť novú nájomnú zmluvu s výškou
nájomného 49.315,-EUR, t.j. 5,-EUR/m2/rok v zmysle rozhodnutia predstavenstva žalobcu 33/2021 zo dňa 26.3.2021, nereagoval a ani pozemky žalobcovi nevrátil. Žalobca požadoval od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.109,58EUR od 1.5.2021 mesačne (suma navrhovaného nájomného) na podklade nezaplatených faktúr v súlade so Znaleckým posudkom č. 33/2022 vo veci určenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov. 3. Žalovaný na svoju procesnú obranu v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil, nakoľko nájomná zmluva je platná a platil nájomné v dohodnutej výške. Dňa 21.1.2021 požiadal žalobcu o odpustenie nájomného z dôvodu situácie ohľadne šírenia ochorenia COVID-19. Výpoveď zmluvy považoval za neplatnú, keď ju za žalobcu podpísal iba predseda predstavenstva družstva, ako aj z dôvodu neurčitosti výpovedného dôvodu, nakoľko žalovaný nereagoval pozitívne na návrh novej nájomnej zmluvy, podľa ktorého bolo nájomné zvýšené viac ako 6-násobne. Žalovaný v deň doručenia výpovede doplatil nájomné v plnej výške a listom zo dňa 25.3.2021 požiadal žalobcu o jej späťvzatie. Podľa žalovaného ak by žalobca platne vypovedal nájomnú zmluvu, táto by bola obnovená za tých istých podmienok, ako bola dojednaná pôvodne (§ 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V prípade ak by aj žalobcovi teoreticky vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovaný rozporoval výšku žalovaného nároku, pretože nájomná zmluva bola uzatvorená za účelom „stabilného rozvoja športového a kultúrneho života podporujúc verejnoprospešné aktivity miestneho futbalového klubu ...“ a závery Znaleckého posudku č. 33/2022, ktoré nezohľadňujú účel, spôsob a charakter užívania veci, sú nepoužiteľné v tomto konaní. 4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že po vykonaní dokazovania mal za nesporné, že medzi žalobcom ako prenajímateľom pozemkov a žalovaným ako nájomcom bola uzatvorená nájomná zmluva na dobu určitú v trvaní 5 rokov. Nájomné bolo dojednané vo výške 7.890,40EUR ročne. Dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 13.9.2019 sa zmluvné strany dohodli na každoročnom zvýšení nájomného o kladnú mieru inflácie vyhlásenej Štatistickým úradom SR za predchádzajúci kalendárny rok, tak že nájomné za rok 2020 a nasledujúce roky je splatné v dvoch splátkach, pričom prvá splátka nájomného vo výške 3.945,20EUR je splatná najneskôr do 31.1. a druhá splátka vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi už zaplatenou splátkou a oznámenou výškou nájomného je splatná do 31.7. príslušného roka, za ktorý sa splátka nájomného platí. Zároveň sa dohodli na novej dobe trvania nájmu do 31.12.2029. Listom zo dňa 21.1.2021 žalovaný požiadal o odpustenie časti, resp. celého nájmu za rok 2021 a neuplatňovanie si inflačnej doložky. Medzi stranami sporu prebehlo rokovanie, avšak bezvýsledne. Žalovaný neuhradil žalobcovi vystavenú faktúru č. 8070115 na sumu 4.158,24EUR so splatnosťou 31.7.2020 a faktúru č. 1801000061 na sumu 4.128,70 EUR so splatnosťou 31.1.2021. Dlh na nájomnom bol 8.286,94EUR. Žalobca písomne listom zo dňa 15.3.2021 vypovedal nájomnú zmluvu z dôvodu omeškania žalovaného s platením nájomného a podľa čl. IV., 4.2 nájomnej zmluvy výpovedná doba v trvaní 1 mesiac začala plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, t.j. dňom 1.4.2021 a uplynula 30.4.2021. V reakcii na doručenie výpovede nájomnej zmluvy dňa 18.3.2021 žalovaný uhradil na účet žalobcu dlžné nájomné a požiadal žalobcu o späťvzatie výpovede, aby nedošlo k ohrozeniu ďalšieho fungovania FK Vajnory. Žalobca zaslal žalovanému ako aj Futbalovému klubu o.z. návrh nájomnej zmluvy na dobu neurčitú s ročným nájomným 49.315,- EUR, t.j. 5,- EUR/m2/rok (t.j. 4.109,58EUR mesačne), s čím žalovaný nesúhlasil, pretože považoval výpoveď nájomnej zmluvy za neplatnú. Žalobca z dôvodu užívania pozemkov aj po skončení nájmu vystavil žalovanému faktúry na sumu 4.109,58EUR/ mesačne. Žalovaný faktúry neuhradil, avšak realizoval úhrady nájomného podľa pôvodnej nájomnej zmluvy. Keďže nájomná zmluva zanikla k 30.4.2021 žalobca vystavil žalovanému dobropis na sumu 1.376,23EUR (za máj, jún 2021) a následne započítaval jednotlivé úhrady žalovaného na faktúry vystavené po skončení nájmu (žalobca zasielal žalovanému písomné oznámenia o vykonaní zápočtu). Spornou otázkou bola námietka žalovaného voči neplatnosti výpovede zmluvy o nájme z dôvodu podpisu, dĺžke výpovednej doby, uplatneniu fikcie obnovenia nájomnej zmluvy a neprihliadnutiu súdu prvej inštancie na kompenzačnú námietku, ktorou si žalovaný uplatnil svoj vlastný kompenzabilný nárok proti žalobou uplatnenému nároku žalobcu. 5. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že výpoveď žalobcu z nájomnej zmluvy je platná, pretože bola podpísaná predsedom predstavenstva žalobcu, ktorý pri podpise výpovede postupoval v súlade s článkom 11 bod 5 Stanov poľnohospodárskeho družstva Vajnory, ako aj v súlade so zápisom uvedeným v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1 (teraz Mestského súdu Bratislava III) v časti: spôsob konania v mene družstva: Za družstvo koná predseda. Pre nájomnú zmluvu podľa § 663 Občianskeho zákonníka nie je zákonom predpísaná písomná forma. Nájomná
zmluva bola uzatvorená písomne bez toho, aby to zákon vyžadoval, preto sa ani na jej zrušenie formou výpovede písomná forma nevyžaduje, čím je vylúčená aplikácia ustanovenia § 243 ods. 3 Obchodného zákonníka. Výpoveď podpísaná „len“ predsedom predstavenstva K.. F. F. je tak platná. Výpoveď bola žalovanému doručená dňa 15.3.2021, a výpovedná doba začala plynúť dňom 1.4.2021 a uplynula 30.4.2021. Počnúc dňom 1.5.2021 žalovaný užíval pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobcu bez právneho titulu. K prolongácii nájomnej zmluvy podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka nedošlo z dôvodu, že nájom neskončil uplynutím doby nájmu, ale prejavom vôle prenajímateľa (žalobcu), ktorý nájomnú zmluvu vypovedal, a teda k obnoveniu nájomnej zmluvy nedošlo. Žalovaný po podaní žaloby zaplatil žalobcovi sumu 9.067,02EUR (2. polrok 2022, 1. polrok 2023), ktoré súd zohľadnil, odpočítal z pôvodnej žalovanej sumy a ustálil, že žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka vo výške 26.372,61EUR. Dôvodnosť nároku žalobcu uplatneného žalobou bola potvrdená Znaleckým posudkom č. 33/2022 zo dňa 22.2.2022 ako aj Znaleckým posudkom č. 20/2023 zo dňa 21.9.2023. Súd prvej inštancie neprihliadol na kompenzačnú námietku žalovaného uplatnenú po druhom pojednávaní vo veci samej z dôvodu, že nebola uplatnená včas (§ 153 ods. 1 C.s.p.). Zdôvodnil to tým, že žalovaný si vyčíslil svoj nárok a uplatnil ho predžalobnou výzvou už dňa 14.3.2022, doručenou žalobcovi dňa 22.3.2022, teda ešte pred podaním žaloby. Kompenzačnú námietku mohol uplatniť ihneď po oboznámení sa s predbežným právnym názorom súdu a avizovať predloženie znaleckého posudku v primeranom čase. Zároveň konštatoval, že strana, ktorá kompenzačnú námietku vznesie, uznáva tým žalovanú pohľadávku za existujúcu a teda za spôsobilú, aby voči nej došlo k započítaniu. 6. Súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu v časti 26.372,61EUR za dôvodný, a preto jeho žalobe v tomto rozsahu vyhovel. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, priznal súd v súlade s § 365, § 369 Obchodného zákonníka žalobcovi zákonný úrok z omeškania. Vo zvyšnej časti žalovanej istiny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48%. 7. Proti výroku rozsudku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 26.372,61EUR s príslušenstvom a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a prizná žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, alt. zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie. Odvolanie odôvodnil v súlade s § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) C.s.p. a uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil nedostatok formy konania predsedu predstavenstva žalobcu ako družstva pri podpisovaní výpovede nájomnej zmluvy, v nadväznosti na posúdenie otázky platnosti výpovede nájomnej zmluvy, ktorá je zároveň povinne zverejňovanou zmluvou (žalovaný ako nájomca je povinnou osobou v zmysle zákona o slobode informácií). Žalovaný ďalej argumentoval tým, že vzhľadom na predmet nájmu musela byť nájomná zmluva uzatvorená písomne, a teda takúto zmluvu je možné zmeniť a/ alebo zrušiť len písomne. Podľa žalovaného súd nesprávne aplikoval na prejednávaný spor ust. § 243 ods. 3 tretia veta Obchodného zákonníka v spojení s § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 5a ods. 1 zákona o slobode informácií. Žalovaný má za to, že na platnosť výpovede zmluvy sa vyžadoval podpis aspoň dvoch členov predstavenstva a nie je možné túto podmienku „prelomiť“ ani odchylnou úpravou v stanovách družstva žalobcu. Písomnú formu tejto konkrétnej nájomnej zmluvy ako podmienku jej platnosti a účinnosti výslovne vyžaduje zákon o slobode informácií v spojení s § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odôvodnenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k neprihliadnutiu na kompenzačnú námietku považuje žalovaný za nedostatočné, nepresvedčivé a protirečivé. Záver súdu o tom, že vznesenie kompenzačnej námietky znamená o. i. uznanie kompenzovaného nároku považuje za nesprávny. Žalovaný nemal dôvod vznášať kompenzačnú námietku skôr, ako po vyslovení predbežného právneho posúdenia veci súdom. Poukazuje na svoje vyjadrenie na pojednávaní dňa 25.9.2023 a písomné podanie zo dňa 20.9.2023, v ktorých podrobne vysvetlil, z akých dôvodov bolo potrebné vypracovať znalecký posudok na vyčíslenie kompenzabilného nároku vzneseného žalovaným, a z akého dôvodu nemohol byť súdu a žalobcovi predložený znalecký posudok skôr. Žalovaný v súdom určenej lehote zaslal vlastný znalecký posudok, ako aj kompenzačnú námietku súdu a žalobcovi (po druhom pojednávaní) bez potreby nariadenia ďalšieho pojednávania, a ani vykonania ďalších úkonov súdu. Kompenzabilný nárok žalovaného nebol pre žalobcu prekvapivý, pretože si ho uplatnil voči žalobcovi predžalobnou výzvou v čase pred podaním žaloby. Navyše žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku viac ako tri týždne pred termínom pojednávania, na ktorom súd vyhlásil dokazovanie za skončené, a žalobca sa k vznesenej námietke vyjadril. Súd prvej inštancie neprihliadol
na kompenzačnú námietku a odôvodnil ju uplatnením koncentračnej zásady a použitím § 153 ods. 2 C.s.p. Súd v odôvodnení rozsudku neuviedol, aké skutkové závery odvodil z dôkazov o žalovaným vykonaných úhradách po výpovedi nájomnej zmluvy, a ako túto skutočnosť právne posúdil. Žalovaný súdu vytýka zmätočnosť odôvodnenia rozsudku v bode 64 (konštatácia o opakovanej úhrade nájomného žalovaným). Súd nezisťoval, či skutočne došlo ku konkludentnej prolongácii nájmu. Súd na jednej strane akceptoval žalobcom vykonané započítanie platieb žalovaného po podaní žaloby, avšak na strane druhej neprihliadol na kompenzačnú námietku žalovaného. Uspokojil so strohým označením týchto úhrad ako „nájomné“ bez toho, aby sa zaoberal otázkou, či realizácia týchto úhrad reálne neznamená platenie „nájomného“ a teda trvanie nájomného vzťahu. Súd sa taktiež nevysporiadal sa opakovane vznesenou námietkou žalovaného k nepoužiteľnosti žalobcom predloženého znaleckého posudku ako súkromného znaleckého posudku. Objednávateľom znaleckého posudku bola tretia osoba, obchodná spoločnosť (nie družstvo žalobcu), ktorá nie je sporovou stranou. Žalovaný namietal nesprávne použitie tzv. koeficientov povyšujúcich faktorov pri určení výšky obvyklej trhovej hodnoty ohodnocovaných nehnuteľností, a teda aj pri určení výšky obvyklého nájomného ako náhrady za bezdôvodné obohatenie. Nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozsudku považoval žalovaný za zásah do svojho práva na spravodlivé konanie. 8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol a rozhodol v zmysle petitu odvolania žalobcu. Odvolanie žalovaného považoval za nesprávne a v celom jeho rozsahu za nedôvodné, pretože ak by bola neplatná výpoveď zo zmluvy, musela by z rovnakého dôvodu byť neplatná aj samotná zmluva a súd prvej inštancie by na túto neplatnosť musel prihliadať ex offo. Výsledok sporu by bol rovnaký (žalovaný sa bezdôvodne obohacuje a je povinný žalované bezdôvodné obohatenie vydať žalobcovi). Podľa žalovaného ust. § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je aplikovateľné na prejednávanú vec. Skutočnosť, že zmluva o nájme bola zhmotnená do listiny a následne zverejnená v súlade so zákonom o slobode informácií neznamená, že ide o zmluvu, ktorej písomná forma je vyžadovaná ex lege. Žalobca považoval výpoveď za platnú a vylúčil aplikáciu § 243 ods. 3 Obchodného zákonníka. V reakcii na neprihliadnutie súdu na kompenzačnú námietku žalovaného odkázal na svoje vyjadrenie z 2.11.2023 a zdôraznil, že ak by žalovaný konal procesne diligentne a kompenzačnú námietku uplatnil v podanom odpore, mohla byť pripustená. Žalobca má za to, že žalovaný spôsoboval prieťahy v konaní oneskoreným predložením pripusteného znaleckého posudku k výške bezdôvodného obohatenia (ktorý v celom rozsahu potvrdzuje dôvodnosť nároku žalobcu, čo žalobca preukázal predloženým znaleckým posudkom) a prieťahy chcel spôsobovať aj kompenzačnou námietkou, ktorú neuplatnil včas. V reakcii na tvrdenia žalovaného o údajnej prolongácii nájmu žalobca poukázal na bod 53. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré je jasné a správne. Zároveň v plnom rozsahu odkázal na svoje odvolanie proti rozsudku v časti započítania platieb domnelého nájomného na sumu bezdôvodného obohatenia. Záverom žalobca uviedol, že ďalšie argumenty v odvolaní žalovaného sú pre posúdenie správnosti napadnutého rozsudku bez právneho významu. Vylúčil porušenie procesných práv žalovaného, dôkazom čoho je pripustenie oneskorene predloženého znaleckého posudku č. 20/2023. 9. Žalovaný následne vo svojej odvolacej replike k spornej otázke neplatnosti výpovede zmluvy o nájme a neprihliadnutia súdu prvej inštancie na uplatnenú kompenzačnú námietku zotrval na argumentácii vo svojom odvolaní, ako aj vo svojich skorších písomných podaniach. Žalovaný sa nestotožnil s argumentami žalobcu a uviedol, že ak by bola neplatná výpoveď nájomnej zmluvy, musela by byť z rovnakého dôvodu neplatná aj samotná nájomná zmluva. Hypotetická úvaha žalobcu o tom, či by neplatnosť výpovede nájomnej zmluvy pre nedostatok formy konania žalobcu mala za následok aj neplatnosť nájomnej zmluvy a rovnaký výsledok sporu je preto irelevantná, a nemá žiadny vplyv na fakt, že rozsudok je nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnený a preto trpí vadami tak, ako ich popísal a konkretizoval vo svojom odvolaní. Nad rámec uviedol, že nájomná zmluva je neplatná aj s poukazom na § 6 ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktoré predpisuje obligatórnu písomnú formu pod sankciou neplatnosti. Tento záver je potrebné analogicky aplikovať aj na právne úkony, ktorými sa nakladá s majetkom obce. Písomnú formu takejto nájomnej zmluvy ako podmienku jej platnosti a účinnosti výslovne vyžaduje normatívna zákonná úprava, ktorou je zákon o slobode informácií v spojitosti s § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň § 6 ods. 6 zákona v spojitosti s § 6 ods. 7 č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (ide o lex specialis k § 272 ods. 2 Obchodnému zákonníku). Z uvedeného vyplýva, že sa na platnosť výpovede sa vyžadoval podpis aspoň dvoch členov predstavenstva. Podľa žalovaného pripustenie kompenzačnej námietky by naopak vyvolalo práve len také množstvo dokazovania a posudzovania, ktoré bolo potrebné na posúdenie nároku žalobcu, pretože v obidvoch prípadoch ide o
posúdenie bezdôvodného obohatenia vzniknutého užívaním pozemkov vo vlastníctve jednej sporovej strany druhou sporovou stranou bez nájomnej zmluvy. 10. Žalobca prostredníctvom odvolacej dupliky k spornej otázke neplatnosti výpovede zmluvy o nájme a neprihliadnutia súdu prvej inštancie na uplatnenú kompenzačnú námietku poukázal na to, že odvolacia argumentácia žalovaného je nekonkluzívna, vychádza z úplne nesprávnej interpretácie právnych predpisov a zásadne opomína text odôvodnenia napadnutého rozsudku. V reakcii na argumentáciu žalovaného, ktorou odkazuje na § 6 ods. 6 zákona o majetku obcí uviedol, že jednostranné ukončenie nájomnej zmluvy ako záväzkovo-právneho vzťahu žalobcom (subjekt súkromného práva) nemožno označiť za úkon, ktorý je spojený s nakladaním s majetkom obce, lebo žalobca s majetkom obce nijako nenakladá. Poukázal na nedostatok procesnej diligencie žalovaného a v otázke kompenzačnej námietky žalobca odkazuje na všetky svoje doterajšie podania a prednesy. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.5.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného proti napadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť. 12. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14 . Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie správne ustálil, že strany sporu uzatvorili medzi sebou nájomnú zmluvu podľa ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde žalobca bol prenajímateľom a žalovaný nájomcom. Predmetom nájmu boli pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobcu a zmluva bola dojednaná na dobu určitú do 31.12.2029. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca skončil nájom výpoveďou podľa čl. IV ods. 4.2. nájomnej zmluvy pre omeškanie žalovaného s platením nájomného za II. polrok 2020 a I. polrok 2021 v celkovej výške 8.286,94 EUR. Keďže žalovaný považoval výpoveď nájomnej zmluvy za neplatnú, pozemky žalobcu nevypratal a platil nájomné podľa pôvodnej nájomnej zmluvy. Žalobca predložil žalovanému nový návrh nájomnej zmluvy, ktorý neakceptoval. Predmetom sporu bol peňažný nárok 35.439,63EUR z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu žalovaným. 15. Z odôvodnenia rozsudku, podľa názoru odvolacieho súdu, vyplýva, že súd prvej inštancie náležitým spôsobom zistil a mal za riadne preukázané, že výpoveď nájomnej zmluvy je platná, keď ju za žalobcu oprávnene podpísal predseda predstavenstva K.. F. F. a teda odvolacia námietka žalovaného je nedôvodná. Podľa čl. IV. ods. 4.2 nájomnej zmluvy výpovedná doba 1 mesiac uplynula dňa 30.4.2021. K prolongácii nájomnej zmluvy podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka nedošlo z dôvodu, že toto ustanovenie sa použije len v prípade skončenia nájmu dojednaného na dobu určitú a len v prípade, ak sa nájom skončil uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný. V prejednávanej veci sa nájom skončil výpoveďou, a preto § 676 ods. 2 OZ sa nepoužije. Keďže žalovaný užíval pozemky vo vlastníctve žalobcu aj po skončení nájmu bez právneho titulu, vznikol žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka vo výške 26.372,61 EUR (po zohľadnení úhrad žalovaného realizovaných po podaní žaloby). Odvolací súd konštatuje, že nie je dôvod na zmenu právneho názoru vysloveného súdom prvej inštancie, ktorý je založený na tom, že kompenzačná námietka je hmotnoprávnou námietkou v zmysle § 152 C.s.p., ktorú zákon zaraďuje medzi prostriedky procesnej obrany (§ 149 C.s.p.). Žalovaný si neuplatnil svoj vlastný kompenzabilný nárok proti žalobou
uplatnenému nároku žalobcu včas tak ako to ustálil súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé zmeniť skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. 16. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 26.372,61 EUR s príslušenstvom, v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania, o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol vzhľadom na úspech žalobcu v konaní v súlade s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, a § 262 ods. 1, C.s.p. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 48%, keďže bol v odvolacom konaní čiastočne úspešný, v rovnakom pomere ako v konaní pred súdom prvej inštancie. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 19. Tento rozsudok prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).