Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/158/2024 6123225618 25. 11. 2025 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2025:6123225618.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobkyne: Ing. Ingrid Bišková, s.r.o., Ulica Rudolfa Mocka 3706/1A, 841 04 Bratislava, IČO: 53 539 613, zastúpená: IN FORO AYRUMYAN advokátska kancelária s. r. o., Uhrova 4, 831 01 Bratislava, IČO: 51 011 344, proti žalovanej: Y. L.Á., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpená: JUDr. Igor Novotný, advokát, Gorkého 11, 811 01 Bratislava, o zaplatenie istiny 14.946,43 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-26Cb/41/2023 -181 zo dňa 8.2.2024 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-26Cb/41/2023 - 181 zo dňa 8.2.2024 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-26Cb/41/2023 - 246 zo dňa 30.7.2024 p o t v r d z u j e . II. Žalobkyni priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom č. k. B2-26Cb/41/2023 -181 zo dňa 8.2.2024 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-26Cb/41/2023-246 zo dňa 30.7.2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol vo výroku I tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 14.946,43,- Eur, úrok z omeškania vo výške 7,5% ročne zo sumy 14.946,43 Eur od 03.02.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku II žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že predmetom sporu bol nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 14.946,43 Eur s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie z potvrdení o platbe zistil, že žalobkyňa odoslala dňa 09.07.2021 na účet žalovanej sumu 1.257,50 Eur, dňa 21.07.2021 sumu 186,- Eur, dňa 29.07.2021 sumu 121,- Eur, dňa 06.08.2021 sumu 782,- Eur, dňa 07.09.2021 sumu 782,- Eur, dňa 08.10.2021 sumu 798,- Eur, dňa 08.11.2021 sumu 653,Eur, dňa 31.01.2022 sumu 900,- Eur, dňa 13.02.2022 sumu 814,- Eur, dňa 06.05.2021 sumu 3.333,33 Eur, dňa 13.05.2021 sumu 757,33 Eur, dňa 19.05.2021 sumu 475,- Eur, dňa 20.05.2021 sumu 120,Eur, dňa 23.05.2021 sumu 290,- Eur, dňa 09.06.2021 sumu 618,- Eur, dňa 16.06.2021 sumu 80,- Eur, dňa 23.06.2021 sumu 2.614,27 Eur, dňa 01.07.2021 sumu 365,- Eur. 3. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa § 451 ods. 1, 2, § 456 a § 458 Občianskeho zákonníka.
4. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že žalobkyňa poukázala na účet žalovanej viacerými čiastkovými platbami celkom sumu 14.946,43 Eur. Žalobkyňa považovala tieto platby poukázané na účet žalovanej za jej bezdôvodné obohatenie, ktorého vydania sa v tomto konaní domáhala. V konaní nebola sporná skutočnosť, že nájomcom plochy v obchodnom centre Aupark bola spoločnosť Miroslava Sitárová, s.r.o. Bola to spoločnosť Miroslava Sitárová, s.r.o., ktorá uzatvorila so spoločnosťou AUPARK, a.s. dohodu, ktorej predmetom bola plocha označená ako K14 nachádzajúca sa v obchodnom centre. Súd konštatoval, že napriek uvedenému žalovaná nárok žalobkyne neuznávala. Prostriedky poskytnuté žalobkyňou nepovažovala za bezdôvodné obohatenie. Poskytnuté prostriedky považovala za odplatu za spoločné užívanie priestorov kiosku nachádzajúceho sa v obchodnom centre Aupark. V súvislosti s uvedeným namietala aj nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v konaní, keďže mala za to, že osobou, ktorej by prípadne mohla svedčiť pasívna vecná legitimácia má byť spoločnosť Miroslava Sitárová, s.r.o. 5. Súd prvej inštancie uviedol, že pri konaní, ktorého predmetom je uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je pasívne legitimovaným ten subjekt, ktorý sa na úkor iného bezdôvodne obohatil. V tomto konaní žalobkyňa ako bezdôvodné obohatenie označila platby, ktoré boli poukázané na účet žalovanej ako fyzickej osoby. Osobou pasívne legitimovanou, v konaní o vydanie týchto platieb tak môže byť iba žalovaná, ktorá predmetné platby prijala. Pasívna vecná legitimácia žalovanej v tomto konaní je teda daná. 6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že platby poskytnuté žalovanej zároveň nie je možné považovať za odplatu za užívanie kiosku v obchodnom centre Aupark alebo za pomernú časť nákladov a na prenájom a prevádzku tohto kiosku. Žalovaná nebola nájomcom kiosku, neuhrádzala náklady na nájom, neexistoval preto ani žiaden právne relevantný dôvod na to, aby jej žalobkyňa z tohto titulu čokoľvek platila a to bez ohľadu na to, či žalobkyňa priestor užívala. Žalovaná a obchodná spoločnosť, ktorej je konateľkou sú dve rozdielne osoby. Žalovaná ako fyzická osoba nebola oprávnená prijímať platby patriace obchodnej spoločnosti Miroslava Sitárová, s.r.o. a naopak. 7. Súd prvej inštancie neakceptoval ani obranu žalovanej, v zmysle ktorej si žalovaná tieto platby mala „preúčtovať“ na spoločnosť Miroslava Sitárová, s.r.o. Faktúra je účtovným dokladom. Vystavením faktúry nedochádza k vzniku, zmene alebo zániku akýchkoľvek právnych vzťahov medzi subjektom, ktorý tento účtovný doklad vystavil a subjektom, ktorý má byť podľa jeho obsahu odberateľom fakturovaných tovarov a služieb. Obsah listinných dôkazov (faktúr a pokladničných dokladov) je navyše v priamom rozpore s jej skutkovými tvrdeniami. Podľa žalovanej malo dôjsť k „preúčtovaniu platieb“ zo žalovanej na jej obchodnú spoločnosť Miroslava Sitárová, s.r.o., teda, že žalovaná previedla prostriedky zo svojho účtu na účet tejto spoločnosti. Z ňou predložených listinných dôkazov však vyplýva, že faktúry, ktorými spoločnosť Miroslava Sitárová, s.r.o. fakturovala žalobkyni „podnájomné“ boli uhradené samotnou žalobkyňou a to v hotovosti (pokladničné doklady č. l. 79 - 83 súdneho spisu). 8. Súd prvej inštancie neakceptoval návrh žalovanej na vykonanie dokazovania predložením „účtovných dokladov“. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalovaná strana žiadnym spôsobom bližšie nekonkretizovala aké účtovné doklady by v rámci dokazovania chcela súdu predložiť, súd konštatoval, že pokiaľ žalovaná strana disponovala akýmikoľvek dokladmi, ktoré by spochybňovali nárok žalobkyne, nič jej nebránilo, aby ich predložila alebo aspoň označila v priebehu konania skôr, ako na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 08.02.2024, pokiaľ by konala starostlivo s ohľadom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Žalovaná navyše v konaní predložila účtovné doklady spoločnosti Miroslava Sitárová, s.r.o. a to faktúry, ktorými žalobkyni fakturovala podnájom ale zároveň i pokladničné doklady, z ktorých vyplýva, že tieto faktúry uhradila v hotovosti žalobkyňa. Súd preto v súlade s § 153 CSP uplatnil na návrhy na vykonanie dokazovania prednesené žalovanou stranou na pojednávaní dňa 08.02.2024 sudcovskú koncentráciu konania a neprihliadol na ne. 9. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a má oporu v zákone. 10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspechu v konaní.
11. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote žalovaná odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na základe zisteného skutkového stavu vec nesprávne posúdil a nerozhodol v súlade s objektívnym stavom. Podľa žalovanej ide v danom prípade o rozhodnutie predčasné, nepreskúmateľné, preferujúce formálnu stránku výkladu len všeobecne použitých ustanovení o bezdôvodnom obohatení, bez opory vo vykonanom dokazovaní. Má za to, že porušením práva na spravodlivý proces je nesporne aj situácia, ktorá nerešpektuje pravidlá vymedzujúce proces hodnotenia dôkazov, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktorá vyšla najavo, alebo boli kvalifikovane namietané, ale súd ich právne nezhodnotil v celom súhrne posudzovaných skutkových okolností bez toho, aby dostatočným spôsobom odôvodnil ich význam či relevantnosť. Recentná judikatúra konštatovane zastáva názor, podľa ktorého vtedy, keď súd nevykoná dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci tento má preukazovať takú medzi stranami spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žaloby významná, či dokonca rozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať jej patriace práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. 12. Podľa žalovanej súd v odôvodnení rozsudku na strane 4 nesprávne konštatuje, že faktúry, ktorými spoločnosť Miroslava Sitárová s.r.o. fakturovala žalobkyni, boli uhradené žalobkyňou v hotovosti. Svedčí o tom jednak samotný návrh žalobkyne na začatie konania pred Okresným súdom Banská Bystrica z 3.2.2023, kde na str.3 právny zástupca žalobkyne uvádza, že žalobkyňa zaslala v priebehu roka 2021 a 2022 na bankový účet žalovanej celkovú žalovanú sumu. Príjmové pokladničné doklady vystavené spoločnosťou Miroslava Sitárová s.r.o nepreukazujú skutočnosť, že žalovaná prijala peňažné prostriedky od žalobkyne v hotovosti, ale naopak, tieto dokumentujú skutočnosť, že zo strany žalovanej došlo k preúčtovaniu t. j. k poukázaniu týchto finančných prostriedkov na účet spoločnosti Miroslava Sitárová s.r.o. 13. Poukázala na to, že bankový účet žalovanej, na ktorý žalobkyňa poukázala fakturované čiastky, ktorých sumár by mal byť predmetom bezdôvodného obohatenia žalovanej, používala žalovaná ako podnikateľ - fyzická osoba pred založením obchodnej spoločnosti s názvom Miroslava Sitárová s.r.o ako aj určitý čas ako účet spoločnosti Miroslava Sitárová s.r.o do času, kým nemala založený účet na spoločnosť Miroslava Sitárová s.r.o, keďže spoločnosť Miroslava Sitárová s.r.o bola právnym nástupcom podnikateľského subjektu - fyzickej osoby Miroslava Sitárová, pričom následne došlo k bankovému prevodu týchto finančných prostriedkov z účtu Miroslavy Sitárovej- fyzickej osoby na účet spoločnosti Miroslava Sitárová s.r.o. 14. Má za to, že súd riadne nevykonal dôkazy ohľadom zaúčtovania faktúr spoločnosti Miroslava Sitárová s.r.o. do účtovníctva spoločnosti Miroslava Sitárová s.r.o. ako aj pokiaľ ide o preukázanie skutočnosti ako má tieto vystavené faktúry zaúčtované vo svojom účtovníctve žalobkyňa. Bez tohto dokazovania nie je možné ustáliť právny a skutkový stav veci a následne spravodlivo rozhodnúť. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 16. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 12.4.2024. Uviedla, že v tomto konaní žalobkyňa ako bezdôvodné obohatenie označila platby, ktoré boli poukázané na účet žalovanej ako fyzickej osoby. Osobou pasívne legitimovanou, v konaní o vydanie týchto platieb tak môže byť iba žalovaná, ktorá predmetné platby prijala. Pasívna vecná legitimácia žalovanej v tomto konaní je teda daná. Skutočným príjemcom platieb bola žalovaná, na ktorej účet bola táto suma skutočne zaslaná. Žalovaná túto skutočnosť nerozporuje a potvrdila, že jej suma bola na účet zaslaná, avšak tvrdila, že si ju „preúčtovala“ na účet svojej spoločnosti. Subjektom zodpovedným za prijatie plnenia bez právneho dôvodu je teda žalovaná. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že peniaze zaslané na jej súkromný účet si potom preúčtovala, tak aby to mala účtovne v poriadku. Táto skutočnosť v konaní, pokiaľ ide o otázku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, nie je relevantná, čo vyplýva aj z rozhodnutí súdov a zo zákona. Bezdôvodné obohatenie je povinný vydať ten, kto sa obohatil, bez ohľadu na to, čo sa s prijatým plnením potom stalo, či bolo spotrebované alebo inak zaniklo. Žalobkyňa má za to, že dokazovanie v konaní bolo vykonané v dostatočnej miere, priam vyčerpávajúco a žiadnej strane sporu nebolo odňaté uskutočňovanie procesných práv v takej miere, že došlo k porušenia práva na spravodlivý proces v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
17. Žalobkyňa je toho názoru, že konajúci súd konal v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, keď dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy v kontexte s vykonaným dokazovaním a z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise. Konajúci súd umožnil stranám sporu vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, čo vyplýva priamo zo zvukového záznamu, kde žalovaná rozsiahlo prezentuje svoju hmotnoprávnu a procesnoprávnu obranu. Žalobkyňa taktiež poukazuje na to, že žalovaná vo veci samej predložila súdu viacero písomných vyjadrení, ktoré boli nielenže rozsiahle po obsahovej stránke, ale komentovali každý aspekt sporu. K tvrdeniu žalovanej, že konajúci súd nevykonaním navrhovaných dôkazov znemožnil žalovanej uskutočnenie jej procesných práv a že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ust. § 365 ods. f) CSP, poukazuje na bod 16 Rozsudku, kde konajúci súd konštatoval, že neakceptoval návrh právneho zástupcu žalovanej na vykonanie dokazovania predložením „účtovných dokladov“, ktoré majú preukazovať, že platby, ktoré žalobkyňa poukázala žalovanej boli následne preúčtované na žalobkyňu. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalovaná strana žiadnym spôsobom bližšie nekonkretizovala aké účtovné doklady by v rámci dokazovania chcela súdu predložiť, súd musel konštatovať, že pokiaľ žalovaná strana disponovala akýmikoľvek dokladmi, ktoré by spochybňovali nárok žalobkyne, nič jej nebránilo, aby ich predložila alebo aspoň označila v priebehu konania skôr, ako na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 08.02.2024, pokiaľ by konala starostlivo s ohľadom na rýchlosť a hospodárnosť konania a teda súd si uplatnil sudcovskú koncentráciu. 18. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. 19. V odvolacej replike žalovaná uviedla, že základnou odvolacou námietkou žalovanej je tvrdenie, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, predovšetkým pokiaľ ide o posúdenie otázky priznania nároku žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia. V dôsledku uvedeného je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože v rozhodnutí súdu prvej inštancie absentujú dostatočne presvedčivé a logické vysvetlenia a myšlienkové postupy súdu, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobkyni vznikol voči žalovanej nárok na vydanie majetkového prospechu ako bezdôvodného obohatenia. Pokladá za podstatné, že súd v napadnutom rozsudku vôbec nešpecifikoval a zistenému skutkovému stavu nepriradil žiadnu konkrétnu skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, nepreskúmateľne sa obmedzil v bodoch 5 až 8 odôvodnenia len na všeobecnú citáciu zákona. O povrchnosti súdu v kľúčovej otázke (podradenia konania žalovanej pod niektorú zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia) svedčí tiež skutočnosť, že skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka súd ani (len) necitoval. 20. Žalovaná tvrdí, že v jadre na úkor žalobkyne nezískala žiadnu faktickú výhodu. Žalobkyňa jednostranne a v zištnom záujme narušila medzi stranami existujúcu finančnú rovnováhu založenú ich vzájomnou dohodou. Platí to, čo žalovaná uviedla už v odvolaní - finančné prostriedky, ktoré boli poukázané z účtu žalobkyne na účet žalovanej boli preúčtované na obchodnú spoločnosť Miroslava Sitárová s.r.o. za účelom naplnenia dohody, ktorej aktívnou stranou bola nepochybne i žalobkyňa a ktorá rovnako nepochybne na dohodnutý účel i jednotlivé platby postupne poukazovala (platila). Interpretáciou jadra konania strán sporu nie je možné žiadnym rozumným výkladom dospieť k záveru, že by sa žalovaná akokoľvek obohatila na úkor žalobkyne. 21. V odvolacej duplike žalobkyňa uviedla, že čo sa týka skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia, súd to vyčerpávajúco odôvodnil s poukazom na ust. § 451 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb Občiansky zákonník (ďalej len „ OZ“) a to konkrétne na plnenie bez právneho dôvodu. Subjektom zodpovedným za prijatie plnenia bez právneho dôvodu je teda žalovaná. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že peniaze preúčtovala zo svojho súkromného účtu na svoju obchodnú spoločnosť. Táto skutočnosť v konaní pokiaľ ide o otázku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je relevantná. Bezdôvodné obohatenie je povinný vydať ten, kto sa obohatil, bez ohľadu na to, čo sa s prijatým plnením potom stalo, či bolo spotrebované alebo inak zaniklo. Nie je teda dôvodná námietka žalovanej, že plnením nedisponuje a jej majetok sa tým nezvýšil, nakoľko to preúčtovala. Ak aj žalovaná zistila, že platby boli poukázané na zlé číslo účtu, tak ju mala vrátiť predovšetkým tomu, od koho platbu prijala, teda žalobkyni a nie preúčtovať ju ďalšiemu subjektu. Táto jej obrana je teda nedôvodná. S poukazom na samotnú koncentráciu a dôkazy, ktoré stále žalovaná namieta, upriamila pozornosť na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ÚS 33/2021).
22. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP), prejednal vec v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 12.11.2025 (t. j. v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením). Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním žalovanej dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť. 23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 24. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 25. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie aj vydať. 26. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 27. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné najmä preto, že obohatenie spočíva vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 28. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania je žalobou uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 14.946,43 Eur s prísl. titulom plnenia bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná je v konaní vo veci pasívne vecne legitimovaná, pretože bola skutočným príjemcom platieb, ale neexistoval žiaden právne relevantný dôvod na plnenie od žalobkyne. Žalovaná tieto tvrdenia nespochybnila, bránila sa tým, že platby preúčtovala na účet spoločnosti Miroslava Sitárová s.r.o. Súd prvej inštancie vyhodnotením listinných dôakzov a uplatnením sudcovej koncentrácie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 29. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovanej dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie podrobne a zrozumiteľne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením, preto konštatuje jeho správnosť a na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné: 30. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovanej, že v prvoinštančnom konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Porušenie práva na spravodlivý proces vidí žalovaná v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné, nepreskúmateľné, formalistické, bez opory vo vykonanom dokazovaní a vo výsledku bez nevykonania navrhnutého dokazovania svojvoľné a arbitrárne. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP by bol naplnený, ak by súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej kvalifikovanej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým vykonaným dôkazom, právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať v materinskom jazyku, ktorému rozumie, právo
na to, aby bol rozsudok doručený do vlastných rúk). Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd nesprávny procesný postup, ktorý by znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala procesné práva v takej, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nezistil. Podľa odvolacieho súdu by bolo možné odvolací dôvod subsumovať nanajvýš pod ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d) CSP - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd zdôrazňuje, že skutočnosť, že žalovaná nesúhlasí s tým, ako súd posúdil jej návrh na dokazovanie, ako vyhodnotil dokazovanie a ako odôvodnil svoje rozhodnutie, ešte neznamená, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, resp. že konanie má tzv. inú vadu. Odvolací súd súhlasí s odôvodnením napadnutého rozsudku v ods. 10 až 20 a má za to, že rozhodnutie spĺňa zákonné náležitosti podľa § 220 CSP a súd prvej inštancie správne uplatnil sudcovskú koncentráciu. 31. K odvolacej námietke, ktorou žalovaná namieta nesprávnu konštatáciu súdu prvej inštancie, že faktúry spoločnosti Miroslava Sitárová s.r.o. boli žalobkyňou uhradené v hotovosti, odvolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že súd prvej inštancie uvedené konštatoval v ods. 14 napadnutého rozsudku v nadväznosti na záver o neakceptovaní obrany žalovanej o preúčtovaní platieb. Odvolacou námietkou žalovaná namieta, že príjmové pokladničné doklady vystavené spoločnosťou Miroslava Sitárová s.r.o nepreukazujú skutočnosť, že žalovaná prijala peňažné prostriedky od žalobkyne v hotovosti, ale naopak, tieto dokumentujú skutočnosť, že zo strany žalovanej došlo k preúčtovaniu t. j. k poukázaniu týchto finančných prostriedkov na účet spoločnosti Miroslava Sitárová s.r.o. Odhliadnuc od toho, z akého dôvodu malo prebehnúť preúčtovanie platieb formou platieb v hotovosti (o čom majú svedčiť pokladničné doklady) a nie prevodom z účtu na účet, za rozhodujúce odvolací súd považuje, že preúčtovanie platieb nie je dôkazom, že žalovaná ako fyzická osoba uhradila faktúry vystavené spoločnosťou Miroslava Sitárová s.r.o. na jej účet v mene žalobkyne a z finančných prostriedkov, ktoré na jej účet poukázala žalobkyňa. 32. Podľa odvolacieho súd prvej inštancie nepochybil, ak neskúmal spôsob zaúčtovania faktúr žalovanej do účtovníctva žalobkyne. K uvedenej otázke sa súd vyjadril v ods. 16 napadnutého rozsudku s tým, že uplatnil sudcovskú koncentráciu. Ustanovenie § 153 CSP upravuje sudcovskú koncentráciu konania, čo znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať určité procesné úkony v ktoromkoľvek štádiu konania, ale len v určitom štádiu. Ak procesný úkon, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky. Koncentrácia konania má teda za následok osobitné procesnoprávne sankcie za to, že strana sporu porušila povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného úroku a procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Vzhľadom na uvedené kritériá možno konštatovať, že v prejednávanej veci žalovaná až na pojednávaní navrhla doplniť dokazovanie predložením účtovných dokladov preukazujúcich preúčtovanie súm prijatých od žalobcu na spoločnosť Miroslava Sitárová s.r.o. a súd prvej inštancie správne na tento dôkaz neprihliadol. Správne konštatoval, že žalovaná žiadnym spôsobom bližšie nekonkretizovala aké účtovné doklady by v rámci dokazovania chcela súdu predložiť a pokiaľ žalovaná disponovala akýmikoľvek dokladmi, ktoré by spochybňovali nárok žalobkyne, nič jej nebránilo, aby ich predložila alebo aspoň označila v priebehu konania skôr, ako na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 08.02.2024, pokiaľ by konala starostlivo s ohľadom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Žalovaná navyše v konaní predložila účtovné doklady spoločnosti Miroslava Sitárová, s.r.o. a to faktúry, ktorými žalobkyni fakturovala podnájom i pokladničné doklady. Odvolací súd konštatuje, že predložené listinné dôkazy súd prvej inštancie správne vyhodnotil a dospel k správnemu záveru, že nie sú spôsobilé preukázať, že na strane žalovanej neexistuje bezdôvodné obohatenie. 33. Odvolací súd nesúhlasí, že súd prvej inštancie rozhodol predčasne na základe opomenutých dôkazov. Pokiaľ ide o nevykonanie dôkazov navrhnutých žalovanou na pojednávaní dňa 8.2.2024, súd prvej inštancie správne vzhľadom na sudcovskú koncentráciu tieto dôkazy nevykonal, pričom nevykonanie dôkazov v napadnutom rozsudku zdôvodnil. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s Civilným sporovým poriadkom, preto tento postup nemôže byť porušením práva žalovanej. 34. K odvolacej námietke, že žalovaná nezískala majetkový prospech a neobohatila sa na úkor žalobkyne, nakoľko platby preúčtovala, odvolací súd poukazuje na znenie § 451 ods. 2 OZ, podľa ktorého je bezdôvodným obohatením (okrem ďalších skutkových podstát) majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu. Skutočnosť, že žalobkyňa plnila v prospech žalovanej ako fyzickej osoby bez právneho dôvodu, žalovaná nerozporovala, medzi týmito subjektami teda vznikol samostatný záväzkový právny vzťah bezdôvodného obohatenia. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádza tým, že jeden z účastníkov dostal majetkové hodnoty plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiaden právom stanovený dôvod. Ide o prípady, pri ktorých právny dôvod k okamihu plnenia neexistoval. Bezdôvodné obohatenie je povinný vydať ten, kto sa obohatil bez ohľadu na to, čo sa s prijatým plnením potom stalo, či bolo spotrebované alebo inak zaniklo. 35. Na záver odvolací súd uvádza, že sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, podľa ktorej je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepresvedčivý. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 36. Vzhľadom na to, že žalovaná v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnila ani nevyvrátila závery súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 37. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 38. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP a to tak, že žalobkyni priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 39. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),
(§ 428 CSP).