Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Cob/162/2024 6123301347 25. 03. 2025 JUDr. Eva Fulcová ECLI:SK:KSBA:2025:6123301347.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: Arimex Bratislava spol. s r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 31 325 076, zastúpeného: Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hodžovo nám. 1/A, Bratislava, IČO: 36 659 746, proti žalovanému: AGRARIA-SERVICE, spol. s r. o., so sídlom Piaristická 4605/16, Nitra, IČO: 51 135 876, o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/36/2023 - 125 zo dňa 29.09.2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/36/2023 - 125 zo dňa 29.09.2023 v napadnutom I. a III. výroku potvrdzuje. II. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému úplnú náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 17.380 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12% ročne zo sumy 17.380,00 eur od 18.02.2023 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrok vo zvyšku žalobu zamietol a tretím výrokom žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 5,4 %. 2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom za nedodanie tovaru v stanovenej lehote. 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „37/ Z vykonaného dokazovania vyplýva (a medzi stranami to ani nebolo sporné), že žalobca so žalovaným uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo dodanie repky olejnej v množstve 220 ton. Rovnako tak nebolo sporné, že žalovaný predmet zmluvy nesplnil a žalobcovi uvedené množstvo repky olejnej nedodal. Za sporné nepovažoval súd ani dohodnutie zmluvnej pokuty pre prípad nedodania tovaru. 38/ Spornou otázkou bolo v konaní, či na strane žalovaného nastala dodatočná nemožnosť plnenia, ktorá spôsobila zánik záväzku žalovaného, a teda aj zánik nároku žalobcu na zmluvnú pokutu. 39/ Súd mal preukázané, že predmetom kúpnej zmluvy bola repka olejná, úroda z roku 2022 dopestovaná na území Slovenskej republiky, resp. na území Európskej únie. Z kúpnej zmluvy nevyplýva, že predmetom dodania mohla byť iba repka olejná dopestovaná žalovaným. Z výpovede konateľa žalovaného vyplynulo, že aj v minulosti mal žalovaný problém dodať žalobcovi repku olejnú z dôvodu slabej úrody, avšak v tomto prípade žalovaný zabezpečil pre žalobcu plodinu od iného pestovateľa, resp. dodávateľa.
Z výsluchu svedka, obchodného zástupcu žalovaného, mal súd preukázané, že obchodný zástupca sa snažil zabezpečiť nákup repky olejnej od iných pestovateľov, aby následne žalovaný mohol splniť svoj záväzok vyplývajúci mu z kúpnej zmluvy. Z toho vyplýva, že aj sám žalovaný si bol vedomý toho, že predmetom kúpnej zmluvy nie je repka olejná, ktorú sám dopestuje. Súd sa nestotožnil s argumentom žalovaného o dodatočnej nemožnosti plnenia. Podľa Obchodného zákonníka povinný, ktorý nemôže splniť záväzok z dôvodov na jeho strane, môže splnenie záväzku zabezpečiť uzavretím zmluvy na toto plnenie s inou osobou. Súd nemal dostatočne preukázané, že by žalovaný nemohol splniť svoj záväzok prostredníctvom iného pestovateľa. Žalovaný vedel, že v lokalite, v ktorej sám obhospodaroval pozemky, boli zlé poveternostné podmienky na dopestovanie repky olejnej. Nevyvinul však žiadnu aktivitu k tomu, aby zistil, či takáto zlá situácia bola aj v iných lokalitách. Žalovaný nepreukázal, že svoj záväzok nemohol splniť prostredníctvom iného pestovateľa z iného ako nitrianskeho kraja, resp. z územia Európskej únie. Z uvedeného dôvodu považoval súd nárok na zmluvnú pokutu za dôvodný. 40/ Žalovaný v konaní navrhoval vypočuť ďalších svedkov z dôvodu preukázania, že žalobca bol informovaný o nemožnosti plnenia z jeho strany. Súd tento dôkaz nevykonal, nakoľko preukázanie toho, či žalobca o nemožnosti plnenia bol alebo nebol informovaný, by nemalo vplyv na posúdenie spornej otázky. Súd mal dostatočne preukázané výpoveďou obchodného zástupcu žalovaného, že žalovaný neoslovil iných pestovateľov, ako pestovateľov v rámci nitrianskeho kraja. Žalovaný ani sám netvrdil, že by sa snažil splniť svoj záväzok prostredníctvom dodávateľov z iného kraja. 41/ Súčasťou kúpnej zmluvy v článku VIII. bolo dohodnutie zmluvnej pokuty v prípade, ak žalovaný nedodá žalobcovi predmet kúpnej zmluvy. Žalobca žiadal priznať zmluvnú pokutu vo výške 33.000,- eur, ktorá bola vypočítaná v súlade so zmluvou, a to ako 150,- eur za každú nedodanú tonu tovaru. Vzhľadom na námietku právneho zástupcu žalovaného, súd využil moderačné právo podľa § 301 Obchodného zákonníka a zmluvnú pokutu znížil. Súd mal za to, že pokuta vo výške približne 38 % z hodnoty zabezpečovaného záväzku je neprimeraná. V pôvodnej kúpnej zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 50,- eur / tonu. Nakoľko zmluvná pokuta má mať sankčný charakter, a zo strany žalovaného už raz došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, súd mal za to, že zmluvná pokuta by mala byť vyššia, ako bola pôvodne dojednaná. Súd znížil zmluvnú pokutu na 20% z hodnoty zabezpečovaného záväzku, teda na sumu 79,- eur za tonu nedodaného tovaru. Uvedená zmluvná pokuta je vyššia ako bola pôvodne dojednaná, avšak nepresahuje jej výšku niekoľkonásobne. Na základe uvedeného priznal súd žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 17.380,- eur. Súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 15.620,- eur s príslušenstvom zamietol. 42/ Súd žalobcovi priznal zmluvnú pokutu ako aj úroky z omeškania vo výške, ktorá zodpovedá zákonnej úprave, nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením zmluvnej pokuty žalobcovi (§ 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka). Súd žalobcovi v súlade s § 369c ods.1 Obchodného zákonníka priznal aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. 43/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Súd žalobu v časti 15.620,- eur zamietol a žalobcovi priznal nárok na zmluvnú pokutu vo výške 17.380,- eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal úspech v 52,7% a žalovaný v 47,3%. Rozdiel medzi úspechom žalobcu a žalovaným je 5,4%, a v takomto rozsahu súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.“ 4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 300, § 301, § 352 ods. 1 a 4, § 369 ods. 1 a 2, § 369c ods. 1, § 409 ods. 1 a 2, § 411 a § 414 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), § 544 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2 a § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie č. 21/2013“ Z. z.“) a čl. I. bod 2 a čl. VIII kúpnej zmluvy č. 2220083. O náhrade trov rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). 5. Proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/36/2023 - 125 zo dňa 29.09.2023 podal včas odvolanie žalovaný, ktorý namietal vydaný rozsudok v časti jeho I. a III. výroku. Žalovaný vymedzil odvolacie dôvody ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b) /porušenie práva na spravodlivý proces/, písm. f) /nesprávne skutkové zistenia/ a písm. h) /nesprávne právne posúdenie/ CSP. 6. Poukázal na skutočnosť, že na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhoval tiež výsluch svedkov V.. Ž.L. a M.. D., ktoré však súd zamietol. Vykonanie výsluchov navrhovaných osôb žalovaný považoval za kľúčové s ohľadom na rozporné tvrdenia strán sporu o tom, ako medzi nimi prebiehala komunikácia v rozhodnom období, s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný vyvíjal aktivity k splneniu zmluvného záväzku prostredníctvom tretích osôb, o čom bol žalobca upovedomený.
7. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že nevyvinul žiadnu aktivitu smerujúcu k zisteniu, či aj v iných lokalitách boli rovnako nevyhovujúce poveternostné podmienky na dopestovanie repky olejnej, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy. Žalovaný mal snahu o obstaranie tejto plodiny od dodávateľov v bezprostrednom okolí, pričom po zistení jej akútneho nedostatku mal žalobcovi navrhnúť aj iné komodity, ktoré sú v okolí bežne pestované. Výpoveďou svedka p. C. žalovaný preukázal, že nebol pasívny vo vzťahu k vykonaniu náhradnej dodávky tovaru. 8. Namietal, že právne závery, ktoré súd vyvodil, nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Žalovaný nespochybňoval, že v minulosti dodával žalobcovi plodiny aj od iných pestovateľov, avšak vtedy sa jednalo o vopred dohodnuté kontrakty, nie o vzniknutú situáciu ako je tomu v preskúmavanom spore. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy žalovaný súhlasil s dojednaním zmluvnej pokuty s poukazom na to, že pri predaji s agrokomoditami sú v prípade pestovania danej komodity a nemožnosti plnenia z dôvodu vyššej moci, bežné rokovania za účelom dohody inej možnosti plnenia. Navyše fakt, že v minulosti žalovaný vedel zabezpečiť náhradný nákup nedodanej plodiny, nevylučuje objektívnu nemožnosť plnenia žalovaného v roku 2022, keďže ide o dva rôzne obchodné záväzky s inými okolnosťami prípadu. 9. K právnemu posúdeniu súdu v bode 39 odôvodnenia rozsudku žalovaný uviedol, že aj v prípade ak by sa na území SR a EÚ urodilo dostatočné množstvo repky olejnej, na objektívnu nemožnosť plnenia má vplyv nielen skutočnosť, či repka olejná existuje, ale aj to, či má na ňu žalovaný aj reálny dosah. V rámci zmluvne dojednaného termínu plnenia záväzku, nebolo v možnostiach žalovaného oslovenie všetkých dodávateľov repky olejnej, ale len tých, o ktorých mal vedomosť. V tejto súvislosti doplnil, že ohľadom poľnohospodárskych komodít neexistuje žiadny centrálny register pestovateľov, ani zoznam aktuálne pestovaných plodín, či burza, kde sa priamo obchoduje s komoditami a môžu byť oslovení dodávatelia. Obchodní zástupcovia odberateľov a dodávateľov zisťujú stavy komodít len fyzicky (telefonicky, emailom), prípadne návštevou konkrétnych pestovateľov, ak vedia o akého konkrétneho dodávateľa sa jedná. 10. Bol toho názoru, že objektívnu nemožnosť plnenia ovplyvňuje aj časový rozsah, ktorý mal žalovaný k dispozícii na dojednanie náhradného dodania komodity prostredníctvom tretej osoby. To, že sa náhradný nákup nepodarilo dojednať ani žalobcovi (resp. až v decembri 2022) dokazuje skutočnosť, že náhradné dodanie nebolo možné objektívne zabezpečiť s ohľadom na časový limit a územnú pôsobnosť žalovaného. Navyše zber repky olejnej sa realizuje v letnom období, preto dojednanie náhradných nákupov je možný len v čase, kedy pestovatelia vedia reálne zhodnotiť stav svojej úrody a prisľúbiť dodanie nezazmluvneného tovaru. Tieto skutočnosti však súd prvej inštancie nevzal vôbec do úvahy. 11. S ohľadom na vykonané dokazovanie a okolnosti prípadu považoval súdom zníženú zmluvnú pokutu vo výške 20% z hodnoty zabezpečovaného záväzku za neprimerane vysokú. Žalovaný nevedel vyvinúť viac úsilia k zabezpečeniu náhradných dodávok repky olejnej, no vedel zabezpečiť dodanie náhradnej komodity, čo súdu preukázal priloženou e-mailovou komunikáciou. Pri určovaní výšky zmluvnej pokuty by mala byť vzatá do úvahy aj táto skutočnosť, pričom je v kompetencii konajúceho súdu neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť. 12. Záverom podotkol, že obchodovanie s agrokomoditami je spojené s určitým rizikom, ktoré nemožno v plnej miere prenášať na druhú zmluvnú stranu - žalovaného, ktorý úmyselne nezmaril plnenie predmetu zmluvy. Žalovaný nemal žiadny dosah na nemožnosť vypestovania repky olejnej, aj keď predmetom zmluvy bolo jej dodanie z územia SR a EÚ. 13. K primeranosti výšky zmluvnej pokuty a možnosti využitia moderačného práva súdu podporne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/39/2010, v ktorom označený súd uviedol, že pri určovaní zmluvnej pokuty by sa mal konajúci súd zaoberať všetkými relevantnými okolnosťami prípadu. Súd by mal prihliadať aj na hospodársku pozíciu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy, jej reciprocitu, druh zavinenia dlžníka, ako aj skutočnosť, či došlo k vzniku škody a podobne. 14. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd žalobu v plnom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Ak by sa ani odvolací súd nestotožnil s právnymi závermi žalovaného o dodatočnej nemožnosti plnenia a zániku záväzku, navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výroku zmenil tak, že zmluvnú pokutu zníži pod úroveň 20%. 15. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 15.12.2023, v ktorom na odvolaciu argumentáciu žalovaného reagoval nasledovne: 16. Úvodom poukázal na výsluch konateľa žalovaného uskutočneného na pojednávaní dňa 29.09.2023 z ktorého vyplynulo, že konateľ poznal nielen obsah samotnej kúpnej zmluvy, ktorú podpísal, ale aj to, že predmetom zmluvy bolo dodanie 220 ton repky olejnej, ktorá nemusela byť výhradne vypestovaná na jeho poliach.
17. Na preukázanie tvrdenia, že žalovaný si bol vedomý skutočnosti, že repku olejnú nemusí dodať iba z vlastnej úrody, poukázal tiež na znenie čl. I. bodu 2 kúpnej zmluvy, kde sa výslovne uvádza, že predmetom plnenia zmluvy je repka olejná z úrody 2022 na území SR - EÚ v množstve 220 ton. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom plnenia bola repka olejná vypestovaná v roku 2022 kdekoľvek na území SR a ostatných členských štátov Európskej únie, a preto argumentácia žalovaného o nemožnosti dodania repky olejnej v roku 2022 z dôvodu sucha je právne irelevantná. 18. Vo vzťahu k namietanej nemožnosti plnenia poznamenal, že právna úprava nemožnosti plnenia v obchodnoprávnych vzťahoch je založená na koncepcii objektívnej nemožnosti plnenia, pričom subjektívne prekážky nezbavujú dlžníka povinnosti plniť. Dlžník sa zbaví záväzku len vtedy, ak preukáže, že záväzok je nesplniteľný prostredníctvom tretej osoby. Keďže predmetom zmluvy bolo dodanie repky olejnej, vypestovanej na území Európskej únie, neobstojí argumentácia žalovaného o nemožnosti dodania tejto plodiny z okolitých oblastí, ktoré žalovaný obhospodaroval. 19. K právne relevantnej nemožnosti plnenia by došlo jedine v prípade, ak by sa na území celej SR a EÚ v roku 2022 nevypestovalo ani 220 ton repky olejnej, resp. by si túto povinnosť žalovaný nemohol splniť cez žiadneho iného dodávateľa. Dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného (§ 352 ods. 4 ObZ), ktoré však žalovaný neuniesol. 20. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že podľa druhého odhadu Štatistického úradu SR za rok 2022, ktorý bol uskutočnený po zbere repky olejnej v roku 2022 na území SR, bol predpokladaný medziročný nárast jej produkcie o 6% na úroveň 445.100 ton. V hospodárskom roku 2022/2023 bol na území SR prebytok produkcie repky olejnej v množstve 250.000 ton, ktorá sa nachádzala na slovenskom trhu a postupne sa nakupovala v priebehu celého hospodárskeho roku. Zdôvodňovanie nemožnosti nakúpenia repky olejnej v roku 2022 zo strany žalovaného preto považoval za účelové. 21. Z výsluchu svedka p. C., navyše vyplynulo, že obchodný zástupca žalovaného oslovoval len pestovateľov na území Nitrianskeho kraja. Žalovaný neoslovil s možnosťou náhradného dodania repky olejnej žiadneho dodávateľa mimo tohto kraja a už vôbec nie dodávateľov zo zahraničia. 22. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ani subjektívna nemožnosť vypestovania a dodania repky olejnej na strane žalovaného, ho nezbavovala povinnosti dodať tento tovar, keďže je nesporné, že na území SR (nehovoriac o ostatných členských štátoch EÚ) sa v roku 2022 vypestovalo dostatočné množstvo repky olejnej, a že žalovaný sa objektívne nepokúsil o náhradné dodanie prostredníctvom iných dodávateľov mimo Nitrianskeho kraja. 23. Za účelom uskutočnenia náhradných nákupov sa uskutočnilo dňa 25.11.2022 stretnutie v sídle žalobcu, kde sa však prejednával len náhradný nákup repky olejnej, a nie nákup iných komodít. Ponuka na náhradný nákup repky olejnej, ktorú ponúkol žalobca, ostala bez reakcie. 24. Za rovnako nesprávny považoval aj argument žalovaného o vplyve časového rozsahu na objektívnu nemožnosť plnenia, teda že repku nebolo možné dodať včas, ale až v decembri 2022. Žalovaný mal dostatočný časový priestor zabezpečiť náhradný nákup v predstihu, nakoľko počas kontroly stavu porastu vedel, že plodinu nedopestuje a nebude schopný z vlastnej úrody záväzok splniť. 25. Uvedené je navyše v priamom rozpore s § 575 ods. 2 OZ, ktorý sa rovnako aplikuje na posúdenie nemožnosti plnenia aj podľa ObZ. Na objektívnu nemožnosť plnenia nemá vplyv, že záväzok dodať tovar je možné splniť až po lehote jeho splatnosti. Objektívna nemožnosť musí byť trvalá, majúca za následok, že záväzok nie je možné splniť vôbec. 26. Z podstaty objektívnej nemožnosti plnenia vyplýva, že na vnútorné prekážky nemožnosti dodania repky olejnej zo strany žalovaného nemožno prihliadať, keďže žalovaný je povinný konať s odbornou starostlivosťou a vyvíjať aktivitu a oslovovať pestovateľov mimo okruh jeho okolia. Navyše, ako žalobca uviedol na pojednávaní, zoznam najväčších pestovateľov je známy z bežných časopisov, kde sú uvedení najväčší výrobcovia. Rovnako je možné sa obrátiť na Slovenský zväz olejinárov alebo na Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru, ktoré vedia tieto informácie žiadateľovi poskytnúť. 27. Rovnako sú bez právneho významu subjektívne domnienky žalovaného, že žalobca predmetnú situáciu „chápal“ keďže medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo k zmene kúpnej zmluvy a tento záväzok platil aj naďalej. Tieto domnienky sú podľa žalobcu neopodstatnené a v rozpore so skutočným stavom veci, kedy žalobca opakovane žalovaného vyzýval na dodanie tovaru a možnosť uplatnenia zmluvnej pokuty. 28. K údajne neprimeranej výške zmluvnej pokuty podotkol, že zo strany súdu už došlo k uplatneniu moderačného pravidla a jej zníženiu takmer na polovicu. Zdôraznil, že zásah súdu do zmluvnej voľnosti strán aplikáciou moderačného práva je výnimočným postupom, ktorý je možné uplatniť len vo výnimočných prípadoch, kedy sa javí výška zmluvnej pokuty ako neprimerane vysoká (R 8/2008). Podporne poukázal aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých sa ohľadne primeranosti zmluvnej pokuty venoval otázke relevantných okolností prípadu (sp. zn. 2Obdo/39/2010), pohnútke,
účelu, pomeru hlavnej a sankčnej povinnosti (sp. zn. 3Cdo/130/2006), dĺžke omeškania (sp. zn. 2Cdo/172/2007), preventívnej, reparačnej a sankčnej úlohe zmluvnej pokuty (sp. zn. 7Mcdo/9/2012), zohľadneniu škody, druhu zavinenia dlžníka a postoju dlžníka k jeho povinnostiam, zohľadneniu, či ide o porušenie hlavnej alebo vedľajšej povinnosti, zohľadneniu následkov porušenia povinnosti a zásady pacta sunt servanda (sp. zn. R 43/2019). 29. Žalobca mal za to, že pôvodná výška zmluvnej pokuty, znížená súdom, uvedeným zásadám zodpovedá, keďže zabezpečuje hlavnú povinnosť žalovaného dodať tovar a je priamo úmerná rozsahu porušenia zmluvnej povinnosti, pričom jej výška po znížení predstavuje 20% z kúpnej ceny repky olejnej v roku 2022. Žalovaný tovar do dnešného dňa nedodal, napriek prísľubu zabezpečiť náhradný tovar a zaujal odmietavý postoj k splneniu základnej povinnosti aj potom, čo mu žalobca oznámil možnosť náhradnej kúpy. Zo strany žalovaného ide o opakované porušeniu hlavného záväzku, keď už v minulosti žalobcovi repku olejnú v zmysle zmluvy nedodal. Porušenie hlavnej povinnosti žalovaného vystavuje žalobcu ako obchodníka s komoditami nemožnosti dodania objednaného tovaru jeho odberateľom a žalobca sa tak vystavuje nielen riziku ušlého zisku, ale aj povinnosti kúpy náhradného tovaru za vyššiu cenu, sankciám zo strany odberateľov, či straty obchodného partnera, čo môže mať pre žalobcu až likvidačné následky. 30. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. 31. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný podaním zo dňa 14.01.2024, v ktorom poukázal na znenie § 266 ObZ, podľa ktorého sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Namietal, že konateľ žalovaného uzatváral kúpnu zmluvu na základe predchádzajúcej obchodnej praxe medzi zmluvnými stranami s tým, že žalobcovi bol už pred uzatvorením kúpnej zmluvy zrejmý zámer žalovaného o dodaní a vypestovaní vlastnej repky olejnej, čo vyplýva zo samotnej výpovede konateľa žalovaného. Zmluvná pokuta sa podľa vlastných slov konateľa mala vzťahovať len na prípady úmyselného nedodania repky olejnej, ktorý by však žalovaný dopestoval za predpokladu, že by sa jednalo o možné plnenie. V tomto prípade sa však plnenie stalo nemožným, a to samotným nedopestovaním repky olejnej žalovaným a následnou nemožnosťou uskutočnenia náhradného nákupu prostredníctvom iných dodávateľov a pestovateľov. 32. Tvrdil, že štatistické údaje sa zverejňujú spätne a nie sú prístupné v reálnom čase, kedy sa realizujú obchody medzi pestovateľmi/dodávateľmi komodít a ich odberateľmi. Pokiaľ žalobca pripúšťa, že žalovaný mal osloviť aj dodávateľov z iného kraja alebo zahraničia, vyvstáva otázka, koľko dodávateľov a pestovateľov mal žalovaný osloviť, aby preukázal dodatočnú nemožnosť plnenia. Podľa jeho názoru už rokovania, ktoré sa uskutočnili po 23.11.2022, nemôžu mať vplyv na dodatočnú nemožnosť plnenia, keďže prišlo k odstúpeniu od zmluvy a nárok žalobcu by zanikol aj z iného dôvodu ako je nemožnosť plnenia. Zotrval na tom, že predmetom následných rokovaní bol aj nákup iných náhradných komodít, ako je repka olejná, čo žalobca rozporoval. 33. Žalovaný trval na tom, že nemožnosť plnenia podľa jeho názoru nastala v čase splatnosti záväzku, čím zanikol aj záväzok ex lege, a preto sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s plnením záväzku bez ohľadu na odstúpenie od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu. Žalovaný považoval výsluch navrhovaných svedkov naďalej za nevyhnutný za účelom preukázania priebehu jednaní v čase do splatnosti záväzku a splnenia oznamovacej povinnosti žalovaného, ktorý riadne a včas komunikoval prekážky nemožnosti dodania repky olejnej žalobcovi, čím sa žalovaný snažil predísť vzniku škody na jeho majetku a preukázať existenciu prekážky, ktorá bránila splneniu jeho povinnosti, ktorá nastala nezávisle od vôle žalovaného. 34. Žalovaný nespochybňuje účel zmluvnej pokuty, no nemožno opomenúť skutočnosť, že za účelom splnenia záväzku žalovaný oslovil iných dodávateľov, čo sa malo práve preukázať výpoveďou navrhovaných svedkov. Mal za to, že škoda, ako ani jej vznik v konaní nebola preukázaná, keďže v konaní nebolo zisťované, či si žalobca zabezpečil náhradné nákupy a za akú cenu. Takisto sa v konaní neskúmala skutočnosť, či je žalovaný zodpovedný za vznik škody alebo existujú liberačné dôvody, ktoré ho zbavujú zodpovednosti za vzniknutú škodu. Ak by sa pri dokazovaní zamerala pozornosť aj na otázku škody, je zrejmé, že zistené skutočnosti by mali nepochybne vplyv aj na využitie moderačného práva súdu a rozsah zníženia zmluvnej pokuty. 35. Za nepravdivé považoval tvrdenie žalobcu, že z jeho strany nedošlo k plneniu ani po lehote splatnosti napriek prísľubu žalovaného - v tejto súvislosti poukázal na odstúpenie od zmluvy žalobcom. Žalovaný žalobcovi navrhol náhradné nákupy, ktoré vedel na prelome rokov 2022/2023 zabezpečiť, avšak žalobca na túto ponuku nereagoval. Mimosúdne rokovania ukončil žalobca, a preto nie je pravda, že žalovaný zaujal odmietavý postoj k splneniu zmluvnej povinnosti. Na margo náhradných nákupov žalobcu poznamenal, že o ich uskutočnení žalobca súdu nepredložil žiadny dôkaz, ani kúpnu zmluvu,
ktorá by vznik namietanej škody preukazovala. Škodu v podobe ušlého zisku tak žalobca v konaní nijako nepreukázal. 36. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 25.01.2024, v ktorom doplnil nasledovné skutočnosti: 37. Tvrdenie, že riešením nedodania komodity obchodným partnerom malo byť jej výlučné vypestovanie žalovaným, sa nezakladá na pravde, pretože žalobca mal záujem o dodanie repky olejnej v dohodnutom množstve bez ohľadu na osobu pestovateľa, ako tomu bolo v aj v predchádzajúcom roku 2021. Pokiaľ mal žalovaný záujem o to, aby sa zmluvná pokuta vzťahovala len na prípady úmyselného nedodania tovaru, mal uvedené navrhnúť pri negociovaní kúpnej zmluvy 2022, čo však nenavrhol, a teda jeho argumentácia je v tomto smere bezpredmetná. 38. Žalobca trval na tom, že oslovením neurčitého počtu dodávateľov len na území Nitrianskeho kraja, si žalovaný svoju dôkaznú povinnosť o nemožnosti plnenia nesplnil. Nemožnosť plnenia nemohla byť preukázaná ani výsluchom navrhovaných svedkov, pretože prekážky nedodania komodity sú iba subjektívneho charakteru, a preto nemajú súvis s preukázaním nemožnosti plnenia. 39. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že závery citovanej judikatúry svedčia v jeho prospech vzhľadom na špecifiká prípadu, tieto podľa názoru žalobcu neodôvodňujú ďalšie zníženie zmluvnej pokuty, keďže súd všetky relevantné skutočnosti zohľadnil už pri znížení zmluvnej pokuty, ktorú žalobca považuje za primeranú. Ak žalovaný namieta nepreukázanie výšky škody a absenciu dokazovania v tomto smere, žalobca zdôrazňuje, že predmetom tohto konania je nárok na zmluvnú pokutu, a nie nárok na náhradu škody. 40. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli. 41. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 42. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 43. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď vykonal všetky ním predložené listinné dôkazy, ktorými preukazoval dôvodnosť svojho nároku, prihliadol na procesnú obranu žalovaného ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými stranami a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým záverom, vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení. Následne súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade so zákonom odôvodnil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené, opakovať. 44. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné: 45. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 46. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 47. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 48. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 49. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 50. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 51. Podľa § 366 CSP /Novoty v odvolacom konaní/, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 52. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 53. Podľa § 150 ods. 1 CSP /Skutkové tvrdenia/, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 54. Podľa § 151 ods. 1 CSP /Popretie skutkových tvrdení protistrany/, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 55. Podľa § 154 CSP /Zákonná koncentrácia konania/, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 56. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 57. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. /uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010/ 58. Podstata odvolacích námietok žalovaného spočívala v tom, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil otázku dodatočnej nemožnosti plnenia zmluvy, ktorá bola predmetom konania a zároveň, že nezohľadnil všetky kritériá na posúdenie moderácie uplatnenej zmluvnej pokuty. 59. V súvislosti s otázkou danosti dodatočnej nemožnosti plnenia žalobca namietal najmä to, či sa dotknutá zmluva vzťahovala iba na vlastnú produkciu žalovaného alebo aj na dodávku tovaru od iných producentov. Ďalšia námietka k tejto otázke smerovala k tomu, či si žalovaný splnil všetky povinnosti, ktoré od neho možno rozumne požadovať na účely splnia zmluvy. 60. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie musí konštatovať, že predmetom dojednanej zmluvy nebola výlučne vlastná produkcia žalovaného, keďže takáto špecifikácia sa v písomne uzatvorenej zmluve nikde nenachádza. Ak žalovaný argumentoval jeho prípadnou vôľou pri uzatvorení zmluvy, táto by mala význam pri výklade príslušných ustanovení zmluvy, ak by text zmluvy v príslušnej časti nebol jednoznačný, čo nie je v danom prípade splnené, keď v texte zmluvy sa výslovne uvádza, že sa má jednať o tovar z územia SR a EÚ, ktorý má kvalitatívne vlastnosti, špecifikované v zmluve. 61. Podľa § 575 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. 62. Podľa § 575 ods. 2 OZ, plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase. 63. Podľa § 352 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ), záväzok sa považuje za splniteľný aj v prípade, ak ho možno splniť pomocou inej osoby. (oddiel 2 dielu VIII tretej časti hlavy I, nazvaný Niektoré ustanovenia o dodatočnej nemožnosti plnenia). 64. Podľa § 352 ods. 2 ObZ, záväzok sa stáva nesplniteľným tiež v prípade, keď právne predpisy, ktoré boli vydané po uzavretí zmluvy a ktorých účinnosť nie je časovo ohraničená, dlžníkovi zakazujú správanie, na ktoré je zaviazaný, alebo vyžadujú úradné povolenie, ktoré nebolo dlžníkovi udelené, hoci sa oň riadne usiloval. 65. Podľa § 352 ods. 4 ObZ, nemožnosť plnenia je povinný preukázať dlžník. 66. Podľa komentára k § 352 ObZ (komentár Iura, zdroj ASPI):
„Základná právna úprava nemožnosti plnenia sa nachádza v Občianskom zákonníku ( § 575 až 577). Ustanovenia § 352 až 354 túto úpravu len dopĺňajú. V oboch prípadoch ide o úpravu dodatočnej nemožnosti plnenia, t.j. nemožnosti plnenia, ktorá nastala až po vzniku záväzku, a záväzok v jej dôsledku je trvale nesplniteľný ( § 575 ods. 2 OZ). So vznikom dodatočnej nemožnosti plnenia sa spája zánik záväzku (§ 575 ods. 1 OZ). Pokiaľ by nemožnosť plnenia existovala už v čase vzniku záväzku, t.j. plnenie bolo od začiatku nemožné, išlo by o počiatočnú nemožnosť plnenia a takýto právny úkon by bol neplatný ( § 37 ods. 1 OZ). Z hľadiska zániku záväzku je rozhodujúca iba objektívna nemožnosť plnenia, teda taká nemožnosť, keď splniť záväzok je všeobecne nemožné a záväzok by namiesto dlžníka nemohol splniť nikto. Ak sa nemožnosť plnenia viaže na osobu dlžníka v tom zmysle, že plniť nemôže len on (napr. preto, lebo je insolventný), ale iný na jeho mieste by plniť mohol, ide o subjektívnu nemožnosť plnenia. V takomto prípade záväzok nezaniká a dlžník je povinný plniť. 67. Právna úprava dodatočnej nemožnosti plnenia je primárne obsiahnutá v Občianskom zákonníku v ustanovení § 575 a nasl. Pre obchodnoprávne vzťahy označenú právnu úpravu dopĺňa Obchodný zákonník v § 352 a nasl. Príslušná právna úprava vymedzuje nemožnosť plnenia skôr negatívne, teda vymedzením toho, kedy plnenie nie je nemožné resp. kedy sa záväzok považuje za splniteľný. Podľa OZ (§ 575 ods. 2) za nemožné plnenie sa nepovažuje plnenie, ak ho možno uskutočniť - za sťažených podmienok, - s väčšími nákladmi, - až po dojednanom čase, pričom prihliadnuc na § 352 ods. 4 ObZ, nemožnosť plnenia má povinnosť preukázať dlžník. 68. V danom prípade je nepochybné, že ak žalovaný tvrdil zánik záväzku pre dodatočnú nemožnosť plnenia, bol podľa § 352 ods. 4 ObZ povinný preukázať, že jeho záväzok nebolo možné v podstate splniť nikým. Dôkazná aktivita žalovaného sa však sústredila iba na to, že sa snažil preukázať, že dodanie objednanej plodiny nevedel zabezpečiť z vlastnej produkcie ani od dodávateľov v Nitrianskom kraji, čo napokon v konaní ani sporné nebolo. Ak žalovaný argumentoval tým, že iných dodávateľov nepoznal, takémuto argumentu nemožno vzhľadom na obsah zmluvy priznať relevanciu, keď sa dobrovoľne zaviazal dodať plodinu pôvodom zo Slovenska resp. EÚ. V súčasnej dobe predsa existuje celý rad možností, ako zistiť producentov z inej časti Slovenska, ak by žalovaný vyvinul väčšie úsilie. Žalovaný však v konaní ani len netvrdil, že by akúkoľvek snahu zabezpečiť dodávku z iného ako Nitrianskeho kraja vôbec vyvinul. 69. Ak žalobca v tejto súvislosti namietal nevypočutie ním navrhnutých svedkov, odvolací súd uvádza, že dôkazy sa v civilnom sporovom konaní v zásade vykonávajú na preukázanie sporných skutočností, t.j. vykonaniu dôkazu predchádza povinnosť procesnej strany tvrdiť určitú skutočnosť a tomu korešponduje oprávnenie druhej procesnej strany tvrdenú skutočnosť poprieť. A až v prípade popretia určitej skutočnosti je namieste vykonanie dokazovania na preukázanie spornej skutočnosti. Žalovaný v podanom odvolaní v súvislosti s nevykonaním dokazovania ním navrhovanými svedkami namietal, že vykonanie týchto dôkazov považoval za podstatné „s ohľadom na rozporné tvrdenia strán sporu o tom, ako prebiehala komunikácia medzi nimi v rozhodnom období a to najmä s ohľadom na fakt, že žalovaný na jednej strane vyvíjal aktivity k splneniu záväzku prostredníctvom iných pestovateľov z okolia a tento fakt bol žalobcovi známy resp. obchodnému zástupcovi žalobcu“. Podľa odvolacieho súdu ani v podanom odvolaní žalovaný neuviedol žiadne relevantné odôvodnenie navrhnutých dôkazov výsluchom svedkov, keď neuviedol žiadnu konkrétnu spornú skutočnosť, ktorú chcel navrhovanými dôkazmi preukázať. Skutočnosť, či žalovaný vyvíjal aktivity k splneniu záväzku prostredníctvom iných pestovateľov z okolia a či bol tento fakt žalobcovi resp. jeho obchodnému zástupcovi známy podľa odvolacieho súdu sporná nebola - žalobca podľa odvolacieho súdu v konaní pred súdom prvej inštancie namietal to, že táto činnosť žalovaného bola ohraničená územím Nitrianskeho kraja, čo napokon potvrdil aj sám žalovaný. Preto aj podľa odvolacieho súdu by bolo vykonanie tohto dokazovania nadbytočné. Povinnosť obsiahnuť v návrhu na vykonanie dôkazu príslušné skutkové tvrdenia vyplýva aj z nižšie citovaného rozhodnutia. 70. V civilnom sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ktoré sú podkladom pre určenie predmetu dokazovania. Podľa dovolacieho súdu v tejto súvislosti ale neprichádza do úvahy, aby predložená listina (listiny) nahradila podstatné skutkové tvrdenia strán konania. Procesná aktivita a zodpovednosť strán konania by tým bola popretá a prenesená na súd.“ ... „Pokiaľ žalobkyňa uvedenú skutočnosť [...] netvrdila, potom ani vykonaným dokazovaním [...] nemohlo dôjsť k preukázaniu uvedenej skutočnosti, pretože ani nebol predmetom dokazovania. /uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/188/2021 zo dňa 25.05.2022./
71. K otázke danosti dodatočnej nemožnosti plnenia odvolací súd zdôrazňuje, že vo vzťahu k zániku záväzku pre dodatočnú nemožnosť plnenia je možné zohľadniť iba objektívnu nemožnosť plnenia, ktorá nastane iba v prípade, ak daný záväzok nie je možné vo všeobecnosti splniť vôbec, a teda by ho v danom prípade nemohol splniť ani odlišný subjekt, čo v konaní preukázané nebolo. Subjektívne možnosti žalovaného zabezpečiť dodanie objednaného tovaru od iných dodávateľov na posúdenie objektívnej nemožnosti plnenia nie je možné zohľadniť. 72. Ďalšia podstatná odvolacia námietka žalovaného smerovala k tomu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil otázku moderácie zmluvnej pokuty, keď nezohľadnil všetky kritériá, ktoré sú na posúdenie tejto otázky potrebné. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že žalovaný síce tieto kritériá v podanom odvolaní špecifikoval odkazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Obdo/39/2010, avšak neuviedol, ktoré z kritérií, uvedených v tomto rozhodnutí súd prvej inštancie nezohľadnil, ani to, ktoré konkrétne kritérium a z akého dôvodu súd prvej inštancie mal na účely posúdenia správnosti moderácie zmluvnej pokuty zohľadniť. 73. Odvolací súd na tomto mieste poukazuje na to, že riadne uplatnený odvolací dôvod vyžaduje, aby: - sa jednak jednalo o niektorý z dôvodov, ustanovených v § 365 CSP a zároveň - odvolanie obsahovalo zdôvodnenie, prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne (§ 363 CSP) a zároveň - nesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí byť v neprospech odvolateľa. Iba takto vymedzené odvolacie dôvody môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu. 74. Odvolací súd konštatuje, že v podanom odvolaní nenašiel relevantné odôvodnenie toho, prečo sú závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k otázke použitia moderácie nesprávne. Za takéto odôvodnenie nie je možné považovať argumentáciu žalobcu o tom, že zmluvnú pokutu mal súd žalobcovi priznať v nižšej výške. Preto bolo potrebné túto odvolaciu námietku vyhodnotiť ako nedôvodnú. 75. Odvolací súd k tejto otázke považuje za potrebné poukázať na to, že k moderácii zmluvnej pokuty môže súd pristúpiť iba na odôvodnený návrh dotknutej strany, v danom prípade žalovaného, pričom to bol práve žalovaný, ktorý mal pri návrhu na uplatnenie moderácie zdôvodniť okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré zdôvodňujú uplatnenie moderácie zmluvnej pokuty a zároveň aj uviesť všetky relevantné okolnosti, na ktoré by mal súd pri rozhodovaní o tejto otázke prihliadnuť. Uvedenú procesnú povinnosť si však žalovaný nesplnil dôsledne, pretože síce návrh na zníženie požadovanej zmluvnej pokuty podal, avšak žiadne relevantné odôvodnenie tohto návrhu v konaní neurobil, okrem parafrázovania ustanovenia § 301 ObZ. 76. „V. Povaha súdnej moderácie zmluvnej pokuty Moderácia zmluvnej pokuty súdom môže mať charakter buď povinnosti ex offo, alebo je podmienená návrhom dlžníka. V tejto súvislosti vznikajú hneď dve otázky: jednak či môže súd znížiť zmluvnú pokutu aj bez návrhu dlžníka, ako aj či možno považovať námietku neprimeranosti zmluvnej pokuty zároveň aj za návrh na moderáciu. a) Otázka podmienenosti súdnej moderácie návrhom dlžníka vzniká preto, že ustanovenie § 301 OBZ túto otázku jednoznačne nerieši a otvára sa priestor aj pre úvahy, že zákon moderačné oprávnenie súdu nepodmieňuje návrhom, a preto súd môže pristúpiť k moderácii aj ex offo. ... V Českej republike tento problém vyriešil nový Občiansky zákonník, ktorý výslovne a kogentne ustanovil, že súd môže zmluvnú pokutu znížiť len na návrh dlžníka (§ 2051). Na Slovensku nejednotnosť výkladu § 301 OBZ z hľadiska návrhovosti moderačného práva naďalej trvá. ... Už v minulosti sme sa touto otázkou zaoberali a dospeli sme k záveru, že z ustanovenia § 301 OBZ nemožno spoľahlivo vyvodiť, že oprávnenie súdu moderovať zmluvnú pokutu má charakter "úradnej povinnosti".31) Na tomto mieste zhrnieme a doplníme argumenty v prospech tohto záveru. Predovšetkým treba pripomenúť skutočnosti vyplývajúce z podstaty inštitútu moderačného práva. Moderačné právo je sudcovský zásah, ktorý autoritatívne a invazívne zasahuje do zmluvnej autonómie strán. V tomto zmysle má byť realizovaný výnimočne a za podmienok jednoznačne formulovaných zákonom. Tomu zodpovedá aj konštrukcia návrhovosti moderácie, ktorá akceptuje, že súd zasiahne vtedy, keď sa dlžník domáha ochrany. Pokiaľ strany akceptujú podmienky dohody o zmluvnej pokute aj keď na prvý pohľad tvrdšie, ale zrejme zodpovedajúce okolnostiam daného prípadu, nie je dôvod, aby súd bez podnetu, resp. proti vôli strán zasahoval a korigoval ich vôľu. Pomyselná a nútená ochrana dlžníka tu zrejme nie je na mieste osobitne, ak ide o obchodné vzťahy. Preto moderačné oprávnenie súdu má byť koncipované vo všetkých ohľadoch tak, aby súd nadbytočne nezasahoval do zmluvných
vzťahov a tým nedeformovala pôsobenie zásady autonómie vôle a jej prejavu zásady zmluvnej slobody, čo v konečnom štádiu eliminuje aj slobodu určovania obsahu zmluvy. Ak sa pod týmto zorným uhlom pozrieme na výklad ustanovenia § 301 OBZ, mal by prevážiť výklad, ktorý rešpektuje nielen zásadu autonómie vôle, ale aj zásadu pacta sunt servanda. Tomu potom zodpovedá aj požiadavka viazanosti moderácie súdu návrhom dlžníka. Akceptácii moderácie súdu ex offo bránia aj procesnoprávne predpisy. Civilný sporový poriadok v článku 7 ods. 1 zakotvuje: "Súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom". Ide o vyjadrenie dispozičného princípu, ktorý je vlastný a ovláda sporové konanie v súkromnoprávnych veciach. Preto sporové konanie nemožno začať bez procesnej iniciatívy žalobcu. Priznanie súdnej moderácie ex offo je v rozpore aj s typickou zásadou kontradiktórnosti sporového konania ktorej podstatou je spor o právo, kde proti sebe stoja dve procesné strany. Argumentuje sa, že moderácia súdu ex offo túto zásadu neguje, lebo popiera základnú líniu danej zásady, že proti sebe stoja dve strany, pričom jedna strana uplatňuje svoj nárok a druhá sa proti takémuto konaniu (uplatnenie nároku) bráni. Z výkladu § 301 OBZ a z procesných predpisov o začatí súdneho konania, ako aj z uvedených dotknutých zásad možno vyvodiť, že súd ani de lege lata nemôže začať moderovať zmluvnú pokutu bez návrhu, lebo ako vidno žiadne ustanovenie zákona takúto možnosť bez pochybností nepripúšťa. Oprávnenie súdu ex offo moderovať zmluvnú pokutu by muselo jednoznačne vyplynúť zo zákona. Z uvedených dôvodov je možné konštatovať, že de lege lata aj bez toho, aby sme menili či dopĺňali právnu úpravu moderácie, je možné akceptovať názor, že súd môže zmluvnú pokutu znížiť len na návrh dlžníka.“ /OVEČKOVÁ, O.: Zmluvná pokuta v obchodnom práve - predpoklady a podmienky moderácie. Právny obzor, 107, 2024, č. 2, s. 121 - 139. https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2024.2.03 / 77. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyššie citovanou argumentáciu o tom, že k moderácii zmluvnej pokuty môže súd pristúpiť výlučne na návrh dotknutej strany, napriek tomu, že ustanovenie § 301 ObZ takúto podmienku neustanovuje. Z rovnakých dôvodov je potrebné dospieť k tomu, že návrh na uplatnenie moderácie musí odôvodňovať aj dôvody, prečo by mal súd k moderácii pristúpiť. Z ustálenej judikatúry (okrem iného aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorým argumentoval žalovaný a ktoré bolo vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) totiž vyplýva množstvo kritérií, na ktoré by mohol súd pri moderácii zmluvnej pokuty prihliadnuť, avšak vyhodnotiť uvedené kritériá bez súčinnosti procesných strán a bez možnosti súdu vykonávať dôkazy ex offo je v podstate vylúčené. Hodnotenie skutočností ako hospodárska pozícia zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy, skutočnosť, či došlo k vzniku škody alebo nie a podobne bez prislúchajúcej aktivity procesných strán jednoducho pri súčasnej úprave civilného procesu nie je možné. Ak preto žalovaný v jeho návrhu na uplatnenie moderácie žiadne konkrétne dôvody na zníženie zmluvnej pokuty netvrdil (a neurobil tak ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie), nie je namieste, aby sa v odvolacom konaní domáhal zohľadnenia skutočností, ktoré pred súdom prvej inštancie neuplatňoval. 78. Odvolací súd túto námietku preto musel kvalifikovať ako novotu v odvolacom konaní, na uplatnenie, ktorej neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 366 CSP, pretože žalovaný nepreukázal, že ju bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d) CSP). Rovnako vyhodnotil odvolací súd aj ostatné námietky odvolateľa, ktoré neboli uplatnené v podanom odvolaní, ale žalovaný ich uviedol až v jeho ďalšom vyjadrení, ktoré však bolo doručené súdu po uplynutí lehoty na podanie odvolania. 79. Vo vzťahu k moderácii uplatnenej zmluvnej pokuty súd prvej inštancie uviedol všetky relevantné kritéria ktoré pri svojom rozhodnutí zohľadnil a ktoré v tom čase z obsahu súdneho spisu vyplývali a svoju úvahu o znížení uplatnenej zmluvnej pokuty aj náležite odôvodnil v odseku 41 napadnutého rozsudku, pričom odvolací súd sa s aj s týmto názorom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje. 80. Ak žalovaný vo svojom ďalšom podaní v odvolacom konaní namietal, že žalobca nepreukázal vznik škody, aj takáto námietka bola uplatnená po uplynutí lehoty na podanie odolania, preto na ňu odvolací súd nemohol prihliadnuť. Napriek tomu však odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že zmluvná pokuta je spravidla považovaná za paušalizovanú náhradu škody a na účely jej posúdenia nie potrebné vo všeobecnosti výšku škody preukazovať. Ak by otázka výšky škody bola rozhodujúca pre posúdenie rozsahu moderácie, bolo potrebné, aby žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie takúto argumentáciu uplatnil, čo sa však v danom prípade nestalo. Prípadná výška škody je však pre účely moderácie zmluvnej pokuty podstatná najmä z hľadiska určenia hranice, pod ktorú zmluvná pokuta nemá klesnúť. Je potrebné zdôrazniť aj to, že na uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu zákon neustanovuje podmienku vzniku škody. 81. Vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/283/1998, ktorým sa žalovaný snažil zdôrazniť správnosť svojej odvolacej argumentácie vo vzťahu k otázke primeranosti výšky zmluvnej
pokuty, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v podanom odvolaní poukázal na tú časť označeného rozhodnutia, z ktorej vyplýva, že Najvyšší súd SR nepovažoval za neprimeranú zmluvnú pokutu vo výške 1/50 z hodnoty zabezpečovaného záväzku. Z označeného rozhodnutia však nevyplýva, že akákoľvek vyššia zmluvná pokuta je neprimeraná a žalovaný okrem citácie časti označeného rozhodnutia žiadnu konkrétnu argumentáciu neuplatnil. 82. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 83. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 84. Toto rozhodnutie senát prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).