Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9Cob/3/2025 6123355222 11. 08. 2025 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2025:6123355222.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a Mgr. Evy Vallovej, v spore žalobcu: ORASS - Invest, s.r.o., Chočská 1526/6, Dolný Kubín, IČO: 51 282 003, zast.: FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47 232 544 proti žalovanému: Gaštanova s. r. o., Búdkova cesta 3, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 04, IČO: 50 577 239, zast.: JUDr. Andrej Gara, advokát, Štefánikova 14, Bratislava, SAK 1700, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského sudu Bratislava III č. k. 64Cb/50/2023-595 zo dňa 11.06.2025, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 64Cb/50/2023-595 zo dňa 11.06.2025 p o t v r d z u j e. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj súd prvej inštancie) uznesením č. k. 64Cb/50/2023-595 vydaným dňa 11.06.2025, (ďalej aj napadnuté uznesenie), zamietol návrh navrhovateľa (ďalej aj žalobca) na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 12.05.2025, sa žalobca domáhal, aby súd prvej inštancie zriadil sudcovské záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného, nachádzajúcej sa v okrese L. A., v obci: L. - R. H., k. ú. R. H., vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, vo vlastníctve žalovaného, zapísanej na liste vlastníctva číslo: XXXXX: byt č. X-M., vchod D. X, poschodie X, súpisné č. XXXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku, k bytu prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach k domu, na príslušenstve o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7068/92801 k celku; nebytový priestor č. XXG, vchod X, poschodie: -X suterén, súp. č. XXXX, druh nebytového priestoru: Garáž, por. č. XX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/12 k celku, k nebytovému priestoru prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach k domu, na príslušenstve o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25890/92801 k celku, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň žalobca navrhol priznať mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Žalobou o zaplatenie sumy 338.307 eur s príslušenstvom sa žalobca v tomto konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia dlžnej sumy z titulu neuhradenej faktúry zo dňa 28.02.2023, vo výške 338.307 eur s príslušenstvom. 3. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že už sa v predmetnom konaní domáhal návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 16.02.2024, aby súd zriadil záložné právo v jeho prospech k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, nakoľko mal za to, že je to jediný relevantný majetok žalovaného, z ktorého by mohla byť jeho pohľadávka uspokojená.
4. Uznesením zo dňa 20.03.2024 súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietol, pričom v odôvodnení tohto zamietajúceho uznesenia uviedol, že na úspech v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by žalobca musel preukázať dôvodnosť obavy z následného použitia finančných prostriedkov získaných z predaja nehnuteľnosti spôsobom, ktorý by ohrozil vymožiteľnosť tvrdeného nároku žalobcu. 5. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 12.05.2025 uviedol, že za obdobie od rozhodnutia Mestského súdu Bratislava III zo dňa 20.03.2024 doposiaľ došlo k predaju nehnuteľností - takmer všetkých bytov v bytovom dome Gaštanova 9, pôvodne vo vlastníctve žalovaného na tretie osoby. Napriek získaniu vysokej sumy z predaja bytov v objekte Gaštanova 9, súčasný majetkový stav žalovaného v zmysle účtovných podkladov, ktoré žalobca priložil v prílohe je taký, že záväzky prevyšujú majetok žalovaného. Žalobca upriamil pozornosť na to, že napriek tomu, že žalovaný za posledné obdobie zjavne získal určité nemalé finančné prostriedky z predaja nehnuteľností, pohľadávka žalobcu nebola uspokojená ani z časti. Z účtovnej závierky žalovaného za rok 2025 vyplynulo, že záväzky prevyšujú majetok žalovaného. Vzhľadom na správanie sa žalovaného, kedy napriek preukázateľnému disponovaniu s finančnými prostriedkami z predaja nehnuteľností neuhradil žalobcovi ani časť jeho pohľadávky existuje reálna obava žalobcu, že v prípade predaja posledného relevantného majetku žalobcu na tretiu osobu, dôjde s nakladaním s prostriedkami získanými z predaja nehnuteľnosti žalovaným takým spôsobom, že nebude možné v budúcnosti uspokojiť pohľadávku žalobcu. Vzhľadom na to, že žalovaný má v zmysle účtovnej závierky spoločnosti Gaštanova s. r. o., za rok 2024 záväzky vo výške 1.255.682 eur (pričom z toho dlhodobý bankový úver vo výške 803.590 eur krátkodobé záväzky vo výške 452.092 eur, pričom majetok má vo výške 685.989 eur. Žalobca má vážnu obavu, že prípadné vymoženie jeho pohľadávky vo výške 338.307 eur s príslušenstvom bude značne ohrozené, nakoľko žalobca očakával, že prostriedky z predaja poslednej nehnuteľnosti v objekte Gaštanová budú využité (ako doposiaľ) na bezodkladné pokrytie záväzku voči banke. Iný hodnotný majetok, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená, žalovaný nemá, nakoľko značná časť majetku žalovaného je tvorená bytom 1.C v objekte Gaštanová, ktorý je ponúkaný v súčasnosti na predaj v hodnote 479.100 eur. 6. K preukázaniu existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie žalobca uviedol, že vzhľadom na to, že k predaju nehnuteľnosti - bytu 1.C môže dôjsť v krátkej dobe, a teda aj k následnému využitiu takto získaných prostriedkom žalovaným, žalobca sa obával, že v čase keď bude o jeho pohľadávke súdom právoplatne rozhodnuté, žalovaný už nebude disponovať absolútne žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť. Žalobca má jediný prostriedok ochrany svojich práv a právom chránených záujmov, a to domáhať sa zaplatenia pohľadávky voči žalovanému v súdnom konaní (čo aktívne robí prostredníctvom aktívneho súdneho konania, v ktorom doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté), avšak žalobca musí pomýšľať aj na ochranu možnej vymožiteľnosti svojej pohľadávky po jej možnom právoplatnom priznaní, k čomu môže dôjsť až o niekoľko rokov, kedy už žalovaný nemusí mať absolútne žiaden majetok (teda pohľadávka žalobcu by bola nevymožiteľná), a tou ochranou je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na predmetnú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného. Žalobca preto žiadal konajúci súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie, nakoľko obava z možnej exekúcie pohľadávky je skutočne v predmetnom prípade daná, pričom boli splnené všetky podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom. 7. Vo vzťahu k postaveniu žalovaného žalobca uviedol, že vzhľadom na jediný relevantný majetok žalovaného, ktorým je označený byt 01.C v objekte Gaštanova, ktorý má žalovaný bezpochyby v úmysle predať v krátkej dobe - resp. previesť vlastníctvo k nehnuteľnosti na tretiu osobu, ako aj s ohľadom na záväzky žalovaného voči záložnému veriteľovi - banke a iným veriteľom žalovaného možno dôvodne predpokladať, že žalovaný prevedie vlastníctvo k nehnuteľnostiam na tretie osoby aj pod cenu (resp. maximálne za takú cenu, aby pokryla výlučne úver v banke zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam), len aby sa zbavil jediného relevantného majetku, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená. Tým, že je pohľadávka žalobcu vysoká a žalovaný nedisponuje žiadnym ďalším majetkom, z ktorého by bolo možné v budúcnosti pohľadávku žalobcu uspokojiť, je potreba zabezpečenia tejto pohľadávky daná. 8. K primeranosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením sudcovského záložného práva k nehnuteľnostiam žalovaného žalobca uviedol, že zabezpečovacie oparenie a zásah do práv žalovaného nastúpi až vtedy, ak žalovaný nebude ochotný plniť, čo mu bude ukladať právoplatné súdne
rozhodnutie, nakoľko zabezpečovacie opatrenie nepredstavuje materiálny zásah do práv žalovaného neobmedzuje ho ani v užívaní, ani v nakladaní s nehnuteľnosťami, ku ktorým by bolo zriadené sudcovské záložné právo. 9. Súd prvej inštancie po citácii zákonných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len CSP) - § 262 ods. 1, § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 343 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 344 konštatoval, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Opatrenie nie je konečným rozhodnutím a pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Opatrenie v zásade neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení žalobcu, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia neodkladnosti, t. j. takej naliehavosti, príp. hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad a dôvodne vyžaduje úpravu práv pomerov. Nestačí domnienka, že bol porušený zákon. 10. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky zabezpečovacieho opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). 11. Z podaného návrhu súd prvej inštancie zistil, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná s cieľom zamedziť alebo zredukovať možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Snahou žalobcu je opatrením zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky a obmedziť priestor žalovaného na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. 12. Súd prvej inštancie k splneniu podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia konštatoval, že návrh žalobcu nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného, zbavovanie sa jeho majetku na úkor žalobcu ako jeho veriteľa. Vzhľadom na daný druh developerského projektu nebolo možné za takéto konanie považovať ani rozpredaj jednotlivých bytov, ktorých predaj žalovaný aktuálne inzeruje, keďže v danom segmente podnikania, ide o štandardný postup, ktorým dochádza k transformácii majetku. Argument žalobcu o tom, že na vybudované nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného je zriadené záložné právo banky, nemal žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko financovanie výstavby developerského projektu prostredníctvom bankového úveru je úplne štandardným postupom. Ak by mali súdy Slovenskej republiky postupovať voči všetkým objednávateľom stavebných prác (developerom) tak, že voči ich majetku budú zriaďovať zabezpečovacie opatrenia len na základe toho, že vybudované nehnuteľnosti ďalej prevádzajú na tretie osoby za riadnu odplatu (s dosiahnutím zisku), dal by sa takýto postup považovať za šikanózny a ohrozujúci slobodný výkon podnikateľskej činnosti. 13. Žalobca ďalej nepreukázal, že by žalovaný odpredával nehnuteľnosti pod ich skutočnú trhovú hodnotu, že by sa zbavoval svojho majetku za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, prípadne iným spôsobom negatívne ovplyvňoval svoje majetkové pomery. Predaj jednotlivých bytov sám o sebe nemožno považovať za zbavovanie sa majetku, keď za jednotlivé byty žalovaný získa finančnú protihodnotu. Súd prvej inštancie sa stotožnil sa s názorom Krajského súdu v Bratislave vyslovenom v uznesení sp. zn. 3Cob/174/2016, kde považoval navrhnuté predbežné opatrenie za majúce neprimeraný negatívny dopad na podnikateľskú činnosť žalovaného, pretože práve predajom stavby, teda jednotlivých bytových jednotiek získaval finančné prostriedky jednak pre potreby spoločnosti, ako aj na splácanie svojich záväzkov. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie podporne uviedol uznesenie Krajského súdu v Prešove 5Cob/58/2022 zo dňa 27.10.2022: K skutočnosti či existuje obava z ohrozenie exekúcie (§ 343 ods. 1 CSP), teda že žalovaný ako developer predal/ predáva nehnuteľnosti tretím osobám súd konštatuje, že ak by každý podnikateľský subjekt navrhol
nariadiť zabezpečovacie opatrenie voči inému podnikateľskému subjektu, voči ktorému má pohľadávku len z dôvodu, že tento jeho dlžník vykonáva svoju podnikateľskú činnosť riadne a tak získava, za predmety ktoré predáva ekvivalentnú náhradu, dochádzalo by činnosťou súdov k obmedzeniu slobody podnikania v právnom štáte, keďže samoúčelné obmedzenie základného práva je z ústavného hľadiska neprípustné. 14. Súd prvej inštancie uzavrel, že konanie žalovaného nemožno vyhodnotiť ako konanie vedúce k zmenšovaniu majetku žalovaného, nakoľko ide o výkon jeho podnikateľskej činnosti a práve predajom jednotlivých bytov žalovaný získava finančné prostriedky za účelom prípadnej úhrady svojich záväzkov a zriadenie predmetného záložného práva by mohlo mať práve naopak negatívny dopad na podnikateľskú činnosť žalovaného. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti svojho nároku a snahu žalovaného účelovo sa zbavovať majetku predajom daných bytových a nebytových priestorov. Naopak, z návrhu žalobcu vyplynulo, že žalovaný vykonával len svoju podnikateľskú činnosť v súlade s predmetom jeho podnikania, čím zároveň plnil svoje záväzky k tretím osobám, ako aj vytváral zisk potrebný na uspokojenie svojich veriteľov vrátane žalobcu. Súd prvej inštancie (bez akéhokoľvek dôkazu predloženého žalobcom) musel predpokladať, že žalovaný odpredával nehnuteľnosti za zmluvne dohodnuté ceny a teda vlastníctvo nehnuteľností v projekte prevádzal za zmluvne dohodnuté ceny a teda vlastníctvo nehnuteľností nahrádzal vlastníctvom finančných prostriedkov. Pri žalovanom žalobca nepreukázal žiadne konanie smerujúce k ohrozeniu možnej budúcej exekúcie. Žalobca pri nehnuteľnom majetku nepreukázal žiadne konanie žalovaného (ani úmysel konať), na základe ktorého by súd mohol konštatovať snahu žalovaného zbaviť sa vlastníctva predmetných nehnuteľných vecí s úmyslom zabrániť žalobcovi v prípade jeho úspechu v konaní uspokojiť sa v rozsahu priznanej náhrady z majetku žalovaného. Na úspech v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by žalobca musel preukázať dôvodnosť obavy z následného použitia finančných prostriedkov získaných z predaja nehnuteľností spôsobom, ktorý by ohrozil vymožiteľnosť tvrdeného nároku žalobcu. V tejto časti však žalobca dôkazné bremeno neuniesol. 15. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že od vydania posledného rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým návrh zamietol, nedošlo k podstatnej zmene skutkových okolností, ktoré by odôvodňovali nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení sudcovského záložného práva na nehnuteľnosť ponúkanú žalovaným na predaj. Súdu prvej inštancie z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebolo zrejmé, z akých konkrétnych dôvodov mal žalobca za to, že žalovaný nepriaznivo ovplyvňuje svoje majetkové pomery práve predajom bytov na Gaštanovej ulici, pričom z verejne dostupných zdrojov súd zistil, že posledné dva byty v projekte Gaštanová žalovaný predával za 339.000 eur (2+kk) a 479.100 eur (3+kk), čo žalobca nepreukázal ako predaj „pod cenu“, či konanie bezprostredne smerujúce k zmareniu alebo ohrozeniu exekúcie. 16. Súd prvej inštancie konštatoval, že za predpokladu dôvodnosti tvrdení žalobcu o zlej finančnej situácii žalovaného vyplývajúcej z účtovníctva napriek pokračujúcemu odpredaju bytov a nebytových priestorov by nariadením zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení došlo k nedôvodnému zvýhodneniu žalobcu ako veriteľa žalovaného oproti ostatným subdodávateľom. 17. Medzi skutočnosti, ktoré vo všeobecnosti osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (rozhodnutie NS SR zo dňa 22.07.1997, sp. zn. 5Obo/144/97), čo v danom prípade žalobcom preukázané nebolo. 18. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že žalovaný ako developer, ktorého predmetom je výstavba a následný predaj nehnuteľností, by bol takto nariadeným zabezpečovacím opatrením dotknutý na svojich právach neprimerane, pričom v prípade nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia by bola výrazným spôsobom porušená zásada primeranosti a proporcionality a žalobca by sa svojim návrhom domohol výrazného obmedzenia výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného a tým by mu zjavne zamedzil vytvorenie zisku z podnikateľskej činnosti. Predaj danej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného by zriadením ďalšieho záložného práva v prospech žalobcu bol značne komplikovaný,
pričom bolo možné logicky predpokladať znížený dopyt potencionálnych záujemcov o kúpu bytu a tým fakticky aj znížený zisk a následné uspokojenie veriteľov žalovaného. 19. Keďže neboli splnené základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil základné predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia ani, že prípadná exekúcia by bola bezprostredne ohrozená. Preto neboli splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Aj v prípade, ak by boli splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu (žalovaného) alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predstavuje. Miera osvedčenia potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia sa riadi práve naliehavosťou posudzovanej vzniknutej situácie. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno - osvedčenie nároku) v tomto smere je výlučne na navrhovateľovi neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia. Preto sa javil nárok žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu ako nedôvodný. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie končí. 20. Voči napadnutému uzneseniu podal žalobca v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie, z odvolacích dôvodov podľa ustanovenia § 365 CSP: - písm. f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; - písm. h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a navrhované zabezpečovacie opatrenie v znení uvedenom v odseku 2 tohto uznesenia nariadil. 21. Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: Z podaného návrhu súd zistil, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná s cieľom zamedziť alebo zredukovať možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Snahou žalobcu je opatrením zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky a obmedziť priestor žalovaného na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. 22. Žalobca uviedol, že nehnuteľnosť, ku ktorej žiadal zriadiť zabezpečovacie opatrenie je jediným dohľadateľným majetkom žalovaného, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť. V prípade, že žalovaný by predal označenú nehnuteľnosť (čo má v úmysle zrealizovať, keďže ide o novostavbu v ponuke realitnej kancelárie na predaj), nebude viac disponovať žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť. Argumentácia, že žalovaný by mal obdržať za predaj nehnuteľnosti primeranú protihodnotu neobstojí, nakoľko v zmysle verejne dostupných informácii o majetku žalovaného, žalovaný má aj iné záväzky, ktoré by mal uspokojiť. Okrem iného, žalovaný okrem posledného žalobcom označeného bytu predal už všetkých 10 ostatných bytov, za čo získal vysoký obnos finančných prostriedkov, avšak aj napriek tomu nedošlo k ani čiastočnému uspokojeniu žalobcu ako veriteľa (napriek pôvodným prísľubom), dokonca z účtovníctva žalovaného vyplývalo, že nemá takmer žiaden iný majetok. 23. Žalobca mal za to, že v žiadnom prípade nemôže ísť o šikanózny a ohrozujúci slobodný výkon podnikateľskej činnosti, keď žalobca ako veriteľ žalovaného (dlžníka - podnikateľa) sa po 3 rokoch od nesplnenia povinnosti žalovaného, snažil opakovane využiť všetky prostriedky ochrany svojich práv a právom chránených záujmov voči žalovanému, ktorý ako podnikateľ si vedome nesplnil svoju povinnosť zaplatiť za zhotovené dielo vyfakturovanú sumu, opakovane zavádzal žalobcu, pričom následne napriek vytvoreniu zisku z predaja novopostavených bytov bolo z účtovníctva žalovaného zrejmé, že tento zisk bol spotrebovaný a teda s vysokou pravdepodobnosťou možno očakávať, že v čase rozhodnutia súdu o nároku žalobcu bude žalovaný bez akéhokoľvek majetku, z ktorého by bolo možné čo i len časť pohľadávky žalobcu uspokojiť. Z účtovníctva žalovaného bolo zrejmé, že žalovaný žiaden ďalší zisk nevytváral, jeho účel bol zrejme naplnený výstavbou a predajom bytov v projekte Gaštanová. Žalobca žiadal zriadiť záložné právo k jednému z 11tich bytov, ktoré pre žalovaného postavil (pričom žalobca je vlastníkom už len jedného bytu, ostatných 10 bytov už malo nového vlastníka). 24. Okrem iného, výška žalobcom uplatnenej pohľadávky bola primeraná hodnote predávaného bytu, ku ktorému žiadal zriadiť záložné právo, a preto v žiadnom prípade nemôže ísť o šikanózny postup
pri výkonne podnikateľskej činnosti. Žalobca uviedol, že za šikanózny a ohrozujúci slobodný výkon podnikateľskej činnosti nemožno považovať ani postup, ak podnikateľ ako povinná osoba nezaplatil za zhotovenie diela faktúru v hodnote zodpovedajúcej novopostavenému bytu a zhotoviteľ sa domáhal súdnou cestou splnenia tejto povinnosti objednávateľom - podnikateľom, ani pokiaľ by bolo zriadené zabezpečovacie opatrenie (pre zabezpečenie možnosti uspokojenia zhotoviteľa ako oprávneného) na tento byt v hodnote dlžnej sumy. Žalobca mal za to, že na základe vykonaných dôkazov preto súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. 25. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: Žalobca ďalej nepreukázal, že by žalovaný odpredával nehnuteľnosti pod ich skutočnú trhovú hodnotu, že by sa zbavoval svojho majetku za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, prípadne iným spôsobom negatívne ovplyvňoval svoje majetkové pomery. Predaj jednotlivých bytov sám o sebe nemožno považovať za zbavovanie sa majetku, keď za jednotlivé byty žalovaný získa finančnú protihodnotu. 26. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z predloženej účtovnej závierky žalovaného bolo zrejmé, že tento nedisponuje takými prostriedkami, z ktorých by bolo možné pohľadávku žalobcu v budúcnosti uspokojiť. Jediným majetkom žalovaného je predmetný byt, pričom bolo nepochybné, že prostriedky z predaja aj tohto posledného bytu žalovaný spotrebuje skôr, ako bude žalobca disponovať prípadným exekučným titulom na vymoženie svojej pohľadávky. Podľa žalobcu kvalita peňazí uložená v nehnuteľnosti, ku ktorej by mal žalobca zriadené záložné právo oproti kvalite peňazí, ktorými by disponoval žalovaný na účte (ako protihodnotu) je neporovnateľná. Žalobca upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalovaný získal za predaj 10tich bytov protihodnotu, ktorú z účtovnej evidencie žalovaného nemožno badať, a teda, napriek predaju 10 bytov v centre Bratislavy bol žalovaný takmer nemajetnou spoločnosťou. Na základe doterajšieho vývoja a prístupu žalovaného bolo preto obdobný postup nevyhnutné predpokladať aj v prípade predaja posledného bytu žalovaného. 27. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: Súd teda uzatvára, že konanie žalovaného nemožno vyhodnotiť ako konanie vedúce k zmenšovaniu majetku žalovaného, nakoľko ide o výkon jeho podnikateľskej činnosti a práve predajom jednotlivých bytov žalovaný získava finančné prostriedky za účelom prípadnej úhrady svojich záväzkov a zriadenie predmetného záložného práva by mohlo mať práve naopak negatívny dopad na podnikateľskú činnosť žalovaného. Z vyjadrení žalobcu súd teda konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti svojho nároku a snahu žalovaného účelovo sa zbavovať majetku predajom daných bytových a nebytových priestorov. ... Na úspech v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by žalobca musel preukázať dôvodnosť obavy z následného použitia finančných prostriedkov získaných z predaja nehnuteľností spôsobom, ktorý by ohrozil vymožiteľnosť tvrdeného nároku žalobcu. V tejto časti však žalobca dôkazné bremeno neuniesol. 28. Žalobca mal zato, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, a vec nesprávne právne posúdil, nakoľko zriadením záložného práva k označenému bytu žalobca nezabráni žalovanému v predaji tejto nehnuteľnosti a k získaniu finančnej protihodnoty. Obzvlášť, pokiaľ bolo už k predmetnému bytu jedno záložné právo zriadené. Žalobca zdôraznil, že svojim návrhom sa snažil ochrániť svoje práva a právom chránené záujmy, nakoľko toto bol jediný možný spôsob, ako zabezpečiť, že v prípade potreby bude môcť byť jeho pohľadávka uspokojená. 29. Pokiaľ by sa pohľadávka žalobcu ukázala v konaní ako nedôvodná, súdom zriadené záložné právo bude trvať len do rozhodnutia súdu vo veci samej. Vzhľadom na aktivitu žalovaného, ktorá bola zrejmá z verejne dostupných zdrojov (ako aj vzhľadom na účtovnú závierku žalovaného) bolo dôvodné predpokladať, že žalovaný už žiadnu podnikateľskú činnosť nevykonáva a ani vykonávať neplánuje. Zriadenie záložného práva k predmetnému bytu preto nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho podnikateľskú činnosť negatívnym spôsobom. 30. Žalobca mal za to, že osvedčil dôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti svojej pohľadávky a potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. V prípade, že zabezpečovacie opatrenie nebude zriadené a dôjde k predaju predmetnej nehnuteľnosti a spotrebovaniu získaných finančných prostriedkov žalovaným, nastane nezvratná situácia, kedy žalobca nebude mať ani len
teoretickú šancu ani na čiastočné uspokojenie svojej pohľadávky a nebude disponovať ani právnymi možnosťami ochrany svojich práv a právom chránených záujmov. 31. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutom uznesenia uviedol: Súd konštatuje, že za predpokladu dôvodnosti tvrdení žalobcu o zlej finančnej situácii žalovaného vyplývajúcej z účtovníctva napriek pokračujúcemu odpredaju bytov a nebytových priestorov by nariadením zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení došlo k nedôvodnému zvýhodneniu žalobcu ako veriteľa žalovaného oproti ostatným subdodávateľom. 32. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko žalobca ako zhotoviteľ diela mal povinnosť vyplatiť všetkých subdodávateľov, ktorí participovali na zhotovení diela - stavby. Jediným priamym veriteľom žalovaného v súvislosti so zhotovením stavby (v rozsahu práv a povinností zo Zmluvy o dielo) je teda žalobca. Žalobcovi vznikla povinnosť uhradiť faktúry subdodávateľov, nakoľko tieto faktúry subdodávateľov boli vystavené priamo žalobcovi, nie žalovanému. Žalobca tiež v tejto súvislosti poukázal na zásadu, že právo patrím bdelým, a teda žalobca len využil všetky dostupné prostriedky ochrany svojich práv a právom chránených záujmov a nemôže mu byť v žiadnom prípade na škodu, že iní v podobnom postavení ako žalobca, rovnaké právo / dostupné prostriedky ochrany, nevyužili. 33. Žalobca poukázal aj na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď na jednej strane súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenie uviedol, že žalobca neosvedčil splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a teda, že predaj bytov je bežnou podnikateľskou činnosťou developerov, pričom z predaja bytov získavajú protihodnotu, ktorej by mal mať žalobca možnosť uspokojiť svoju pohľadávku, avšak na druhej strane akceptoval osvedčenie zlej finančnej situácie žalovaného, avšak v kontexte toho, že by malo dôjsť k zvýhodneniu postavenia žalobcu na úkor ostatných subdodávateľov, ktorí neexistujú. 34. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: Súd navyše poukazuje aj na to, že od vydania posledného rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd návrh zamietol, nedošlo k podstatnej zmene skutkových okolností, ktoré by odôvodňovali nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení sudcovského záložného práva na nehnuteľnosť ponúkanú žalovaným na predaj. Súdu z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je zrejmé, z akých konkrétnych dôvodov má žalobca za to, že žalovaný nepriaznivo ovplyvňuje svoje majetkové pomery práve predajom bytov na Gaštanovej ulici, pričom z verejne dostupných zdrojov súd zistil, že posledné dva byty v projekte Gaštanová žalovaný predáva za 339.000 EUR (2+kk) a 479.100 EUR (3+kk), čo žalobca nepreukázal ako predaj „pod cenu“, či konanie bezprostredne smerujúce k zmareniu alebo ohrozeniu exekúcie. 35. Žalobca uviedol, že od posledného návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uplynul viac než rok, žalovaný predal 10 z 11 bytov, pričom z účtovníctva žalovaného vyplývalo, že nemá (okrem označeného posledného bytu, ku ktorému je už zriadené jedno záložné právo) majetok, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená. Aj keby teda žalovaný byty nepredal pod cenu, zjavne všetky prostriedky získané z predaja nehnuteľností už využil, resp. spotreboval, pričom na základe hospodárenia žalobcu je dôvodné predpokladať, že rovnako spotrebuje aj prostriedky z prípadného predaja posledného bytu. Žalobca tak nebude mať ani len teoretickú možno uspokojenia svojej pohľadávky, ani žiadne ďalšie prostriedky na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov. 36. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: Medzi skutočnosti, ktoré vo všeobecnosti osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (rozhodnutie NS SR zo dňa 22.07.1997, sp. zn. 5Obo/144/97), čo v danom prípade žalobcom preukázané nebolo. 37. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, nakoľko žalobca osvedčil, že všetky prostriedky, ktoré žalovaný za posledný rok získal, spotreboval, a teda že žalovaný okrem označeného bytu nedisponuje takým majetkom, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť,
pričom je dôvodné predpokladať, že prostriedky z prípadného predaja posledného bytu budú taktiež žalobcom ihneď spotrebované. 38. Zriadenie záložného práva k predmetnému bytu nebude obmedzovať žalovaného s nakladaním či disponovaním s nehnuteľnosťou, ani v podnikaní žalovaného, iba zaručuje žalobcovi možnosť, že v prípade, že jeho pohľadávka nebude uspokojená povinnou osobou, má možnosť uspokojiť sa z výkonu záložného práva. Je to teda zlepšenie pozície žalobcu do budúcna, nakoľko jeho pozícia je z dlhodobej perspektívy so zohľadnením súčasného stavu a prístupu žalovaného, veľmi neistá. Žalobca mal za to, že neexistuje žiaden relevantný dôvod, prečo by mal byť žalovaný neprimerane chránený, najme pokiaľ žalobca nemal inú možnosť ochrany svojich práv a právom chránených záujmov a táto ochrana žalobcu vážnym spôsobom neobmedzuje žalovaného. 39. Žalobca mal za to, že základnou funkciou zabezpečovacieho opatrenia je prevencia, ktorá má slúžiť zmierneniu obavy veriteľa (žalobcu) doposiaľ nezabezpečenej pohľadávky. Zásadnou je preto včasnosť podaného návrhu. Zriadenie záložného práva má zmysel len vtedy, pokiaľ ešte existuje majetok, ktorý je možné zabezpečovať. Žalobca dostatočne osvedčil existenciu svojho nároku voči žalovanému, predložením neuhradenej faktúry po splatnosti v predmetnom konaní, ako aj uznanie časti pohľadávky žalovaným, ako aj existenciu majetku žalovaného, ktorý je možné zabezpečiť. Rovnako žalobca preukázal, že žalovaný nedisponuje iným relevantným majetkom, z ktorého by bolo možné túto pohľadávku prípadne uspokojiť. 40. Žalobca mal za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je súlade so zásadou primeranosti a proporcionality. Výška peňažnej pohľadávky je podľa žalobcu vo výške, kedy je zabezpečenie nehnuteľnosti plne v súlade so zásadou primeranosti a proporcionality. Zároveň uviedol, že vzhľadom na uplatnenú výšku pohľadávky žalobcu nebude žalovaný navrhovaným zabezpečovacím opatrením oproti žalobcovi neprimerane znevýhodnený. Zároveň žalobca dodal, že zabezpečovacie oparenie a zásah do práv žalovaného nastúpi až vtedy, ak by žalovaný nebol ochotný plniť, čo mu bude ukladať právoplatné súdne rozhodnutie, nakoľko zabezpečovacie opatrenie nepredstavuje materiálny zásah do práv žalovaného - neobmedzuje ho ani v užívaní, ani v nakladaní s nehnuteľnosťami, ku ktorým by bolo zriadené sudcovské záložné právo. 41. Ďalšie písomné vyjadrenia strany sporu do rozhodnutia odvolacieho súdu nepredložili. 42. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal spor podľa § 378 ods. 1, v rozsahu a dôvodov podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 43. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 44. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 45. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 46. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 47. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 48. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
49. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 50. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 51. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 52. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 53. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 54. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017). 55. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Navrhovateľom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem osvedčenia existencie nároku musí navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (viď. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 741/2017). 56. Zo znenia ustanovenia § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že súd môže zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom podľa § 344 CSP sa na zabezpečovacie opatrenie primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy inštitútu neodkladného opatrenia, t. j. aj zabezpečovacieho opatrenia je daná povinnosť navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia opisom rozhodujúcich skutočností v návrhu osvedčiť nielen potrebu jeho nariadenia, ale súčasne je daná i povinnosť v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť pripojiť k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na jeho nariadenie. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá navrhovateľovi povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou. 57. Skutočnosť, že v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd nevykonáva dokazovanie rozsahom a obsahom porovnateľné s dokazovaním v konaní vo veci samej za dodržania formálneho postupu vyplývajúceho z CSP, nezbavuje navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia zákonnej povinnosti hodnoverným spôsobom opísať a osvedčiť skutočnosti umožňujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana za súčasného predloženia relevantných listín a zároveň žiadnym spôsobuje nezbavuje ani súd povinnosti dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. 58. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s obsahom napadnutého uznesenia, s obsahom odvolania žalobcu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj správnosť dôvodov napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň udáva, že v predmetnom spore už bolo rozhodované o obdobnom návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a týmto prvým rozhodnutím súdu prvej inštancie (Okresný súd Bratislava I) o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia č. k. 64Cb/50/2023-208 z 20.03.2024, bol návrh zamietnutý a toto rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom (Krajský súd v Bratislave) č. k. 7Cob/107/2024-316 zo dňa 03.06.2024. 59. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie svojho v predchádzajúcom bode tohto uznesenia uvedeného prvého rozhodnutia o odvolaní voči prvému zamietajúcemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V predmetnom spore odvolací súd konštatuje, že žalobca dostatočne osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu. Zároveň je však potrebné konštatovať, že náležité objasnenie prejednávaného sporu je možné len v meritórnom súdnom konaní, pri vykonaní potrebného dokazovania a hodnotenia dôkazov čo bezpochyby by prekročilo rámec rozhodovania o zabezpečovacom opatrení. 60. Odvolací súd považuje napadnuté uznesenie za vecne správne, dostatočne, riadne a logicky odôvodnené, zaoberajúce sa všetkými relevantnými skutočnosťami a sa s ním v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje naň. Nad rámec odôvodnenia súdu prvej inštancie, reagujúc na odvolacie námietky žalobcu, ktoré sú v podstate totožné s argumentmi žalobcu prezentované v jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a na ktoré v napadnutom uznesení v zodpovedajúcom rozsahu reagoval súd prvej inštancie (body 9 -19 tohto rozhodnutia), odvolací súd ohľadom žalobcom prezentovanej obavy, že po predaji posledného ponúkaného na predaj bytu v bytovom dome na Gaštanovej ulici 9 (podľa zistenia súdu prvej inštancie v čase vydania napadnutého uznesenia boli na predaj v tomto objekte celkom dva byty v celkovej sume 818 100 euru, a to za cenu 339 000 eur a 479 100 eur) dôjde k zániku žalovaného, ktorý nebude disponovať žiadnym iným majetkom uvádza, že takéto tvrdenie nebolo zo strany žalobcu nijako osvedčené a možno ho považovať za účelové. Z obchodného registra žalovaného je zrejmé, že tento bol založený v marci 2017 pričom vykonávanie stavebnej činnosti je len jednou z viacerých jeho podnikateľských činnosti. Žalobca nijako neosvedčil, že by existencia žalovaného bola viazaná výhradne iba na developerský projekt bytového domu na Gaštanovej ul. v Bratislave. Taktiež tvrdenie žalobcu o úmysle žalovaného predať predmetný byt pod jeho reálnu trhovú hodnotu žalobca nijako neosvedčil. Zároveň je potrebné uviesť, že ani tá skutočnosť, že žalovaný po predaji väčšiny bytov v bytovom dome nepristúpil k úhrade žalobcovej v konaní vo veci samej uplatnenej pohľadávky bez ďalšieho neosvedčuje dôvodnosť pre vyhovenie takéhoto návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ani neprezentuje reálnu obavu o nemožnosť uspokojenia danej spornej pohľadávky žalobcu. Žalovaný v konaní vo veci samej predmetnú pohľadávku žalobcu poprel a odmietol uhradiť. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu o tom, že vzhľadom na hodnotu záväzkov žalovaného existuje dôvodná obava, že uhradením úveru banke (z prostriedkov získaných z predaja nehnuteľnosti tretím osobám) sa žalovaný zbaví všetkého relevantného majetku, z ktorého by mohlo dôjsť v budúcnosti k uspokojeniu pohľadávky žalobcu, resp. že by mohla byť ohrozená prípadná exekúcia, odvolací súd uvádza, že takúto námietku vzniesol žalobca už v predchádzajúcom rozhodovaní odvolacieho súdu voči prvému zamietajúcemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a aj teraz takéto tvrdenie žalobcu považuje odvolací súd len za hypotetické, ničím neosvedčené. To isté platí aj k tvrdeniu žalobcu, o tom, že žalovaný všetky finančné prostriedky
získané z predaja nehnuteľnosti bezpochyby použije na splatenie úveru financujúcej banke a nebude už disponovať žiadnym relevantným majetok, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu. 61. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia posudzuje viaceré kritériá, pričom návrhu vyhovie len za predpokladu, že sú splnené kumulatívne a pokiaľ či i len jedna podmienka nie je splnená, nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť. Jednou z podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia je, že právne účinky neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). V danom prípade žalobca tvrdil, že hodnota bytu, ktorý je predmetom jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je primeraná výške žalobou uplatnenej pohľadávky. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom uznesení považoval v rozsahu formulovanom žalobcom návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za nepomerný k následkom, ktoré by obmedzenie v podobe zriadeného záložného práva znamenalo pre žalovaného. Odvolací súd poukazuje na to, že jedným z predmetov podnikateľskej činnosti žalovaného je stavebná činnosť spočívajúca v budovaní a následnom predaji nehnuteľností tretím osobám. Vyhovením návrhu žalobcu by bolo obmedzené právo žalovaného na výkon jeho tejto podnikateľskej činnosti nad mieru únosnú v demokratickej spoločnosti brániace mu v podnikateľskej činnosti ktorou generuje zisk potrebný práve na udržanie a rozvoj podnikania vrátane plnenia si svojich záväzkov, ktoré pri podnikaní mu vzniknú. Zriadiť na predmetných nehnuteľnostiach zabezpečovacím opatrením záložné právo považoval aj odvolací súd za zásah neadekvátny, pretože by takéto zaťaženie nehnuteľností zmarilo alebo podstatne sťažilo ich predaj (odrádzalo záujemcov), čo by malo škodlivý vplyv na obchodnú činnosť žalovaného, nedosiahol by potrebný príjem, čo by malo nepochybne dosah aj na plnenie jeho podnikateľských záväzkov. Dosahovanie príjmu a z toho plynúceho zisku je zmyslom podnikania, ktoré si zaslúži rešpekt a ochranu. Zriadením záložného práva sa obmedzí nakladanie s nehnuteľnosťou. V prípade žalovaného podnikajúceho v predaji nehnuteľnosti by to zároveň znamenalo nad mieru únosnú obmedzenie jeho podnikanie - obchodnej činnosti, z ktorej dosahuje príjem. 62. Je na navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia, aby špecifikoval ním formulovaný návrh aj z pohľadu princípu proporcionality. Inak sa vystavuje riziku neúspechu jeho návrhu. Obmedzenie dosiahnuté opatrením súdu nemôže vysoko a neprimerane prevyšovať vo vzťahu nie len k hodnote sporu vo veci samej uplatnený nárok, ale tiež zásah do práv nemôže byť neprimerane obmedzujúci osobu povinnú z opatrenia. 63. Odvolací súd dodáva, že za hodnú zreteľa považoval skutočnosť vyplývajúcu z LV č. XXXXX, k. ú. R. H., vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom návrhu už sú zaťažené záložným právom v prospech úverového veriteľa (financujúcej banky). Preto ani vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by pre žalobcu nemuselo znamenať priaznivejšie právne postavenie vo vzťahu k vymáhaniu žalobou uplatnenej pohľadávky. 64. K žalobcom vyčíslenému majetku a záväzkov žalovaného (bod 5 tohto uznesenia) a s tým súvisiace ohrozenie vymoženia jeho pohľadávky odvolací súd uvádza, že iba samotné vyčíslenie aktív a pasív obchodnej spoločnosti k určitému dátumu (rok 2024) samo osebe dostatočne jasne nie je spôsobilé definovať skutočnú hodnotu majetku podnikateľa a ani právne zhodnotiť charakter jeho aktív a pasív. Žalobca zároveň nijako neosvedčil svoje tvrdenie o snahe žalovaného predať svoj nehnuteľný majetok, ktorý je predmetom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pod cenu a potom nie je ani dôvodnú žalobcova obava z ohrozenia exekúcie žalobou uplatnenej peňažnej pohľadávky, ako to predpokladá dikcia § 343 ods. 1 CSP. 65. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu, nakoľko má za to, že tento dostatočne presvedčivo neosvedčil dôvodnosť ním tvrdených skutočností nevyhnutných na účely kladného rozhodnutia o jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom odvolacie námietky vyhodnotil odvolací súd za neopodstatnené, napadnuté uznesenie vo výroku vecne správne a preto ho potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 66. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, nakoľko o týchto rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci samej podľa § 262 ods. 1 CSP.
67. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).