Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Cob/144/2025 6123355261 27. 11. 2025 JUDr. Blanka Malichová ECLI:SK:KSBA:2025:6123355261.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: G.. H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. J. XXXX/XX, W. - T. A. Q., zastúpený: JAKUBEK & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Panenská 5, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 099 175, proti žalovaným: 1/ Quintela Gastro s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 112 A, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52 477 801, 2/ QUINTELA, s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 112 A, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 43 966 161, o zaplatenie 17.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. 80Cb/51/2023-119 zo dňa 12. decembra 2024 a žalovaného 2/ proti rozsudku pre zmeškanie Mestského súdu Bratislava III, č.k. 80Cb/51/2023-107 zo dňa 12. novembra 2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave p o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. 80Cb/51/2023-119 zo dňa 12. decembra 2024 v napadnutom výroku III. a v časti napadnutého výroku I.: „Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi 15.000,- eur spolu s úrokom vo výške 5,8 % ročne zo sumy 17.000,- eur od 0l. januára 2022 do 01. marca 2022 a úrokom z omeškania vo výške 9% ročne: zo sumy 17.000 eur od 02. marca 2022 do 05. februára 2024, zo sumy 16.000,- eur od 06. februára 2024 do 27. marca 2024, zo sumy 15.000,- eur od 28. marca 2024 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“ II. V časti napadnutého výroku I. „povinnosť žalovaného 1/ zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi poskytne žalovaný 2/ na základe rozsudku Mestského súdu Bratislava III z 12. novembra 2024, č. k. 80Cb/51/2023-107,“ rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. 80Cb/51/2023-119 zo dňa 12. decembra 2024 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. III. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného 1/ proti výroku II. rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. 80Cb/51/2023-119 zo dňa 12. decembra 2024 o d m i e t a. IV. Žalobcovi súd proti žalovanému 1/ p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. V. Krajský súd v Bratislave rozsudok pre zmeškanie Mestského súdu Bratislava III, č.k. 80Cb/51/2023-107 zo dňa 12. novembra 2024 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie po čiastočnom späťvzatí žaloby v sume 2.000,- eur bol nárok žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/ na zaplatenie sumy 15.000,- eur s úrokom vo výške 5,8 % ročne zo sumy 17.000,- eur od 0l.01.2022 do 01.03.2022 a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 17.000,- eur od 02.03.2022 do 05.02.2024, zo sumy 16.000,- eur od 06.02.2024 do 27.03.2024, zo sumy 15.000,- eur od 28.03.2024 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, titulom neuhradenia menovitej hodnoty emitovaných dlhopisov žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovaným 2/ ako ručiteľom. 2. Dňa 12.11.2024 Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) vec rozhodol voči žalovanému 2/ ako ručiteľovi rozsudkom pre zmeškanie č.k. 80Cb/51/2023-107, ktorý právne odôvodnil ust. § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 274, § 275, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) a žalovaného 2/ zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 15.000,- eur s úrokom vo výške 5,8 % ročne zo sumy 17.000,- eur od 0l.01.2022 do 01.03.2022 a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 17.000,- eur od 02.03.2022 do 05.02.2024, zo sumy 16.000,- eur od 06.02.2024 do 27.03.2024, zo sumy 15.000,- eur od 28.03.2024 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), v prevyšujúcej časti konanie voči žalovanému 2/ zastavil (výrok II.) a žalobcovi voči nemu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). 3. Rozhodnutie s poukazom na ust. § 275 CSP, podľa ktorého odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod jeho vydania, súd prvej inštancie odôvodnil splnením všetkých formálnych podmienok, za ktorých je v zmysle ust. § 274 CSP povinný na pojednávaní rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, za súčasného prihliadnutia na obsah písomných podaní žalovaného 2/, produkovaných v priebehu sporu, z ktorých mal preukázané len jeho účelové predlžovanie súdneho konania. 4. So zreteľom na právne účinný dispozičný úkon žalobcu, ktorým pred začatím pojednávania vzal žalobu čiastočne späť, konanie v prevyšujúcej časti (2.000,- eur) zastavil bez toho, aby žiadal žalovaného 2/ o vyjadrenie sa k späťvzatiu žaloby. 5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a nakoľko dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby bolo plnenie žalovaného 1/ po podaní žaloby, zavinenie zastavenia konania pričítal žalovanej strane. Keďže súd žalobe v prevyšujúcej časti vyhovel, žalobca dosiahol v spore plný procesný úspech a preto má voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 6. Proti rozsudku pre zmeškanie zo dňa 12.11.2024 podal do všetkých troch výrokov včas odvolanie žalovaný 2/, rozsudok žiadal v celom rozsahu zrušiť s tým, že podľa výroku I. rozsudku nie je povinný zaplatiť žalobcovi 15.000,- eur spolu s úrokom vo výške 5,8 % ročne zo sumy 17.000,- eur od 01.01.2022 do 01.03.2022 a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 17.000,- eur od 02.03.2022 do 05.02.2024, zo sumy 16.000,- eur od 06.02.2024 do 27.03.2024, zo sumy 15.000,- eur od 28.03.2024 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žiadal zrušiť aj výrok II. a III. v celom rozsahu a nariadiť súdne pojednávanie. 7. K výroku I uviedol, že odvolanie podáva podľa ust. § 356 CSP v nadväznosti na ust. § 274 CSP, konštatoval, že z judikatúry je zrejmá materiálna podmienka vydania kontumačného rozsudku, a to neprítomnosť procesnej aktivity jednej zo strán a za otázne považoval, do akej miery sa táto podmienka dá aplikovať v prípadoch kontumačného rozsudku pred nariadením pojednávania podľa ust. § 273 CSP. Poznamenal, že vyjadrenie k žalobe sa predkladá v úvodnej fáze konania, keď je predchádzajúca aktivita nepravdepodobná. Napriek tomu sa nedá súhlasiť s automatickým záverom o nepotrebnosti zváženia procesnej aktivity žalovaného. Ak má súd pochybnosti o jeho skutočnom nezáujme o konanie, a je mu napr. známa jeho procesná aktivita v iných súvisiacich konaniach, rozsudok pre zmeškanie by vydať nemal. Kontumačný rozsudok by mal byť nástrojom ultima ratio, keď iné opatrenia na zabezpečenie efektívneho priebehu konania zlyhajú. Zdôraznil, že doslovný gramatický výklad ust. § 274 CSP naznačuje, že ak sú splnené formálne podmienky na vydanie kontumačného rozsudku, súd je povinný ho vydať bez možnosti zváženia individuálnych okolností prípadu a procesnej situácie v konaní: „Na pojednávaní rozhodne súd.“ Ide formuláciu v kontraste so znením ust. § 273 CSP, kde zákon súdu výslovne priznáva právo voľnej úvahy: „súd môže rozhodnúť.“ Napriek tomuto zdanlivo jednoznačnému zneniu zákona, automatické vydanie kontumačného rozsudku naráža na ústavné limity práva žalovaného na spravodlivý proces, čo potvrdila pomerne rozsiahla judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) z ktorej vyplýva, že všeobecný súd nemôže vydať rozsudok pre zmeškanie automaticky, teda že nestačí preveriť splnenie formálnych podmienok, ale s ohľadom na okolnosti daného prípadu musí starostlivo zvážiť, či použitie tohto nástroja neprimerane nezasiahne do procesných práv žalovaného. Ak okolnosti prípadu jednoznačne nesvedčia o procesnej pasivite strany, súd by rozsudok pre zmeškanie nemal vydať.
8. Do pozornosti dal rozhodnutie ÚS SR“ sp.zn. I.ÚS 233/2019, podľa ktorého: „V tomto smere sa na margo prílišného formalizmu pri vydávaní rozsudku pre zmeškanie vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 04.06.2019, sp. zn. I. ÚS 233/2019-22, keď uviedol, že formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP skutočne nie je žiaduci, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, počas ktorej žalovaný nebol v konaní nečinný a súd vykonal rozsiahle dokazovanie na návrh strán sporu. V opačnom prípade pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch, môže takéto vydanie rozsudku pre zmeškanie znamenať porušenie práva na spravodlivý proces.“ ÚS SR tiež uviedol, že materiálnou podmienkou vydania rozsudku pre zmeškanie je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán. Ak teda dôjde k zmeškaniu pojednávania neúmyselne, bez ohľadu na to či zmeškanie spôsobili objektívne alebo subjektívne okolnosti, pričom žalovaný je inak v danom konaní procesne aktívny, napr. podal vyjadrenie k žalobe alebo ďalšie podania, zúčastnil sa na predchádzajúcich pojednávaniach, rozsudok pre zmeškanie by súd nemal vydať (III. ÚS 89/2021). Súd totiž môže konať a meritórne rozhodnúť aj v neprítomnosti strany (§ 180 CSP). 9. Žalovaný 2/ zdôraznil, že procesnej aktivite sa nevyhýbal, riadne a včas sa vyjadril k žalobe, podal odpor voči platobnému rozkazu, na pojednávaní dňa 06.11.2024 bol riadne zastúpený firemným právnikom na základe plnomocenstva za firmu Quintela Gastro, s.r.o., kde je konateľom pán P. D., teda tá istá osoba ako v prípade ručiteľa, QUINTELA, s.r.o. (žalovaný 2). Vydanie rozsudku pre zmeškanie voči nemu je teda neopodstatnené. Dodal, že účasť žalovaného na pojednávaní nie je podľa záverov ústavného súdu nutná. Ide o právo, nie povinnosť a okrem výnimočných prípadov nie je potrebné ju vynucovať procesnými sankciami. Ak nie je dôvod vynucovať prítomnosť žalovaného na pojednávaní, súd ani nemá dôvod mu v predvolaní na pojednávanie hroziť vydaním kontumačného rozsudku. Z toho možno vyvodiť, že takéto poučenie by malo obsahovať iba predvolanie na prvé pojednávanie vo veci, aj to len v prípade, ak okolnosti prípadu, najmä absencia písomných vyjadrení nasvedčujú nedostatku záujmu žalovaného o vedenie sporu. Ak súd nemá preukázaný skutočný nezáujem žalovaného o vedenie konania, mal by konanie v neprítomnosti žalovaného uprednostniť pred vydaním kontumačného rozsudku. Súd tak dosiahne rovnaký cieľ zabezpečenie konania bez prieťahov, ale bez neprimeraného zásahu do procesných práv v dôsledku vydania kontumačného rozsudku. Efektivitu súdneho konania nemôže zabezpečiť vydanie takého rozsudku pre zmeškanie, voči ktorému dotknutá strana využije aj tak všetky opravné prostriedky, resp. prostriedky procesnej obrany. Naopak je potrebné, aby sudca už pri prvom rozhodnutí mal možnosť posúdiť komplexnú genézu z hľadiska formálneho aj materiálneho a až na základe toho mohol dospieť k presvedčeniu, že vydanie rozsudku pre zmeškanie je skutočne oprávnené a spravodlivé a zároveň ním bude dodržané aj ústavné právo na spravodlivé súdne konanie. Prioritou v súdnom konaní musí zostať ochrana práv účastníkov súdneho konania, ktorí na súdnom konaní chcú aktívne participovať. Hlavným poslaním súdneho konania je zaisťovať spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov. Podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku musia byť posudzované uvážlivo a zdržanlivo, v sporných a hraničných prípadoch nie je jeho vydanie v tomto prípade na mieste. 10. K výroku II. a III. rozsudku sa žalovaný 2/ s odkazom na ust. § 357 písm. m/ CSP opäť všeobecne odvolal na ustálenú judikatúru ÚS SR (bez jej bližšej špecifikácie), z ktorej vyplýva: „rozhodovanie o trovách konania je integrálnou časťou civilného sporového konania, a ako také spadá pod čl. 46 ods. 1 ústavy, prostredníctvom ktorého sa zaručuje každému základné právo na súdnu ochranu. Všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy, porušiť základné právo strany sporu na súdnu ochranu. Či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy, určuje zákonná úprava náhrady trov konania obsiahnutá v Civilnom mimosporovom poriadku, účinnom od 01.07.2016 (§ 395). Procesné predpisy, ktoré upravujú rozhodovanie o náhrade trov konania, preto treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny a spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť odvolacieho súdu, aby svoje rozhodnutie odôvodnil tak, aby z neho vyplývajúce dôvody neboli v rozpore s právnom odvolateľa na prístup k súdu denegatio iustitiae v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, ale ani s kogentným ustanovením § 357 písm. m/ CSP.“ Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby odvolací súd bez nariadenia pojednávania, odvolaním napadnutý rozsudok Mestského súdu III, v časti rozhodnutia o trovách konania zmenil a rozhodol tak, že žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. 11. Žalobca vo vyjadrení, ktoré podal k odvolaniu žalovaného 2/ vyslovil podozrenie, že podanie žalovaného 2/ nie je podpísané, keďže v elektronickom súdnom spise sú dokumenty nahraté bez elektronického podpisu. V súlade s ust. § 125 ods. 2 CSP tak prichádza do úvahy aj možnosť naň
neprihliadať, keďže bolo urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu a v listinnej podobe doplnené nebolo. 12. S odvolacími dôvodmi žalovaného 2/ sa nestotožnil, keďže zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa ust. § 278 CSP boli splnené, a tak odvolanie proti nemu je podľa ust. § 356 písm. b/ CSP neprípustné. Žalovaný 2/ sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a z jeho postupu je zrejmé, že o konanie stratil záujem napriek tomu, že v konaní predtým vykonal 2 podania, ktoré však neboli spôsobilé právny nárok žalobcu spochybniť. Nie je pravdivé ani tvrdenie, že na pojednávaní bol zastúpený firemným právnikom žalovaného 1/, nakoľko tento zástupca nebol zamestnancom žalovaného 2/, a teda na pojednávaní ho podľa ust. § 91 CSP ani nemohol zastupovať. Žalovanému 2/ nič nebránilo si v prípade záujmu zvoliť advokáta, alebo prijať do pracovného pomeru zamestnanca s vysokoškolským právnickým vzdelaním. Pojednávania sa naviac mohol štatutárny orgán zúčastniť sám. Žalovaný 2/ sa však pojednávania cielene nezúčastnil, svoju neprítomnosť neospravedlnil (vôbec), čím boli splnené obe zákonné podmienky podľa ust. § 278 CSP. Neprítomnosť žalovaného 2/ neospravedlnila ani zástupkyňa žalovaného 1/, a je teda zrejmé, že aj keď ide o dve spoločnosti toho istého konateľa, ten nemal záujem sa pojednávania zúčastniť. 13. Ak by žalovaný 2/ pojednávanie aj zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu, a v konaní by chcel byť aktívny, mal možnosť podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškania, a nie sa jeho zrušenia domáhať odvolaním. Argumentácia rozhodnutiami ÚS SR je na túto vec nepriliehavá, keďže v prípade posudzovanom ÚS SR malo ísť o vec, kde: „konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie.“ V tomto konaní však nebolo viacero pojednávaní, ani vykonané rozsiahle dokazovanie (len listinnými dôkazmi), a konanie netrvalo ani dlhú dobu (na pomery slovenskej justície). Naviac v prípade na ktorý poukázal žalovaný 2/ bola ústavná sťažnosť odmietnutá. Podané odvolanie označil žalobca za neprípustné, navrhol ho odmietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania, alternatívne ho vyhodnotiť ako procesne prípustné, napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 14. Žalovaný 2/ odvolaciu repliku nepodal. 15. Voči žalovanému 1/ ako dlžníkovi, rozhodol súd prvej inštancie dňa 12.12.2024, rozsudkom č.k. 80Cb/51/2023-119, ktorým ho zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 15.000,- eur s úrokom vo výške 5,8 % ročne zo sumy 17.000,- eur od 0l.01.2022 do 01.03.2022 a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 17.000,- eur od 02.03.2022 do 05.02.2024, zo sumy 16.000,- eur od 06.02.2024 do 27.03.2024, zo sumy 15.000,- eur od 28.03.2024 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), s tým, že povinnosť žalovaného 1/ zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi poskytne žalovaný 2/ na základe rozsudku Mestského súdu Bratislava III, zo dňa 12.11.2024, č. k. 80Cb/51/2023-107. V prevyšujúcej časti konanie voči nemu zastavil (výrok II.) a žalobcovi voči žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III). 16. Tento rozsudok právne odôvodnil ust. § 1 ods. 1, 3, § 3 ods. 1, 2, 3, 4, § 4 ods. 1, 2, 4, § 9, § 10, § 12 ods. 1 zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch (ďalej aj „ZD“ alebo „zákon o dlhopisoch“), ust. § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 274, § 275, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP. Procesnú obranu žalovaného 1/ v spore posúdil ako nedôvodnú a zároveň účelovú, skutkový stav označil za nesporný, pričom za sporné označil výlučne posúdenie, či žalobcovi je žalovaný 1/ povinný vyplatiť menovitú hodnotu ním emitovaných dlhopisov, nakoľko v spore namietal, že tieto dlhopisy mu žalobca v rozpore s emisnými podmienkami fyzicky nepredložil. Naplnenie tejto podmienky žalovaný 1/ v priebehu sporu odôvodňoval požiadavkou, aby vyplatil menovitú hodnotu dlhopisov reálnemu vlastníkovi dlhopisov, a nie osobe, ktorá už nie je ich vlastníkom, ktorá ich predala alebo darovala tretej osobe v prípade, ak by táto žalovanému nadobudnutie dlhopisov neoznámila. Splnenie uvedenej podmienky má vo všeobecnosti svoje opodstatnenie, keďže emitent je povinný vyplatiť menovitú hodnotu dlhopisu len jeho majiteľovi, v tomto prípade osobe, ktorá je na dlhopise ako majiteľ uvedená, prípadne na ktorú bol dlhopis rubopisom prevedený. Pokiaľ však emitent v samotnom texte dlhopisu a tiež v emisných podmienkach zároveň určil, že pre účinnosť prevodu dlhopisu voči emitentovi sa vyžaduje zápis o zmene jeho majiteľa v zozname majiteľov dlhopisu (ktorý vedie emitent), potom sa opodstatnenosť požiadavky emitenta na fyzické predloženie dlhopisu pre vznik povinnosti vyplatiť menovitú hodnotu dlhopisu (pre zamedzenie vyplatenia menovitej hodnoty dlhopisu inej osobe ako jej majiteľovi) úplne vytráca. Už len z tohto dôvodu súd považoval procesnú obranu žalovaného 1/ za účelovú. Tá sa prejavila aj v jeho konaní po podaní žaloby, keď 06.02.2024 a 28.03.2024 vyplatil žalobcovi menovitú hodnotu štyroch dlhopisov (č. XXXX - XXXX), pričom k fyzickému (protokolárnemu) odovzdaniu a prevzatiu týchto dlhopisov došlo až 20.08.2024, teda niekoľko mesiacov po vyplatení ich menovitej hodnoty. Vyplatenie menovitej hodnoty
týchto štyroch dlhopisov teda žalovaný 1/ už nepodmieňoval ich fyzickým predložením a žalobcovi ich menovitú hodnotu uhradil už pre ich odovzdaním. 17. Súd prvej inštancie poukázal na emisné podmienky dlhopisov ako súhrnu práv a povinností emitenta a majiteľa dlhopisu, za znenie ktorých zodpovedá emitent (§ 3 ods. 3 a 4 ZD). Ak emitent v emisných podmienkach podmienil vyplatenie menovitej hodnoty dlhopisov ich majiteľovi fyzickým predložením dlhopisov bez bližšej špecifikácie podmienok (napr. uvedením času a miesta, kde malo dôjsť k ich predloženiu a pod.), jeho povinnosťou bolo majiteľovi dlhopisov poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť k ich fyzickému predloženiu. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca vyzval žalovaného 1/ na úhradu menovitej hodnoty dlhopisov a zároveň mu oznámil, že má v záujme mu ich prezentovať (fyzicky predložiť) 30. júna 2023 v čase o 9:00 hod. v sídle advokátskej kancelárie JAKUBEK & PARTNERS, s.r.o.. Žalovaný 1/ sa na prezentovanie dlhopisov napriek výzve doručenej mu 12.06.2023 nedostavil a žalobcu, ani jeho zástupcu nekontaktoval. Žalobca teda v stanovenom mieste a čase nepochybne prejavil vôľu prezentovať žalovanému 1/ dlhopisy za účelom vyplatenia ich menovitej hodnoty, čo svojou pasivitou zmaril práve žalovaný 1/. Ten sa preto nemôže úspešne dovolávať nesplnenia emisných podmienok pre vyplatenie menovitej hodnoty dlhopisov, ktoré sám koncipoval a za ich znenie zodpovedá, keďže ich nesplnenie zapríčinil sám. 18. Keďže zákon o dlhopisoch a ani zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o cenných papieroch“), neobsahujú ustanovenia o prezentácii dlhopisov, resp. iných cenných papierov, súd podporne vychádzal z ust. zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový a judikatúry vzťahujúcej sa k prezentácii zmeniek, najmä z rozsudkov Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/4087/2016 zo dňa 24.10.2018, sp. zn. 29Cdo/998/2009 zo dňa 08.06.2010, sp. zn. 29Cdo/1937/2000 zo dňa 19.12.2001, sp. zn. 29Odo/483/2002 zo dňa 25.03.2003, v zmysle ktorých účinky predloženia zmenky na platenie nastanú voči žalovanému momentom, kedy sa oboznámi s obsahom podanej žaloby a zmenky. S uvedeným záverom sa súd v celom rozsahu stotožnil, považujúc ho za správny a zároveň primerane aplikovateľný v okolnostiach prejednávaného sporu. Žalovaný 1/ tak mal nepochybne možnosť najneskôr po doručení žaloby, ktorej prílohou boli aj fotokópie dlhopisov, zistiť a overiť si, či žalobca je stále vedený ako majiteľ dlhopisov č. XXXX -XXXX v zozname majiteľov dlhopisov a jeho povinnosťou bolo žalobcovi menovitú hodnotu týchto dlhopisov vyplatiť. 19. Splatiť žalobcovi dlhopisy v ich menovitej hodnote k určenému termínu (01.03.2022) jednorazovo, bol žalovaný 1/ povinný podľa ust. § 12 ods. 1 ZD, čo však neurobil, a preto ho súd zaviazal na zaplatenie ich menovitej hodnoty v uplatnenej výške 15.000,- eur, zodpovedajúcej hodnote 30 ks dlhopisov znejúcich na 500,- eur. Voči uplatnenému nároku v časti výnosu dlhopisu - úrok vo výške 5,8 % ročne zo sumy 17.000,- eur od 0l.01.2022 do 01.03.2022 žalovaný 1/ nevzniesol žiadne námietky, preto ho súd priznal v uplatnenej výške. Z obsahu dlhopisov vyplýva a medzi stranami ani nebolo sporným, že menovitá hodnota dlhopisov bola splatná 01.01.2022, v čase splatnosti nebola žalobcovi uhradená, a preto mu súd priznal úrok z omeškania tak, ako si ho uplatnil v žalobe. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, a preto jej v nespäťvzatej časti vyhovel s prihliadnutím na to, že žalovanému 2/ už rozsudkom povinnosť uložil, a rozhodol, že v rozsahu plnenia žalovaného 2/ zanikne povinnosť žalovaného 1/ uložená mu týmto rozsudkom. 20. Vzhľadom k účinnému čiastočnému späťvzatiu žaloby z dôvodu úhrad žalovaného 1/ vo výške po 1.000,- eur dňa 06.02.2024 a dňa 28.03.2024 - spolu 2.000,- eur s príslušenstvom po podaní žaloby, avšak predtým, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie a zároveň spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýva z osobitného predpisu, súd konanie v prevyšujúcej časti zastavil. Súhlas žalovaného so zastavením konania potrebný nebol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol za aplikácie ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. V časti zodpovedajúcej úhradám žalovaného 1/ po začatí konania, v ktorej vzal žalobca žalobu späť (2.000,- eur), zavinil zastavenie konania žalovaný 1/ a teda úspech v tejto časti mal žalobca (nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 569/2017 z 20.03.2018). Vzhľadom k tomu, že vo zvyšku, v nespäťvzatej časti súd žalobe vyhovel, žalobca mal v konaní plný úspech, preto žalovaného 1/ zaviazal nahradiť mu trovy konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, súdny úradník. 21. Včas podaným odvolaním proti všetkým trom výrokom rozsudku, žiadal žalovaný 1/ napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť s tým, že podľa výroku I rozsudku nie je povinný zaplatiť žalobcovi 15.000,- eur s úrokom vo výške 5,8% ročne zo sumy 17.000,- eur od 01.01.2022 do 01.03.2022 a úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 17.000,- eur od 02.03.2022 do 05.02.2024, zo sumy 16.000,- eur od 06.02.2024 do 27.03.2024, zo sumy 15.000,- eur od 28.03.2024 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žiadal zrušiť aj výrok II. a III. v celom rozsahu a nariadiť súdne pojednávanie.
22. K výroku I. rozsudku poznamenal, že síce so žalobcom komunikoval formou emailovej komunikácie o stretnutí v advokátskej kancelárii žalobcu o prezentovaní dlhopisov dňa 30.06.2023 o 9:00 hod., zdôraznil však, že ak by sa na dané stretnutie dostavil, porušoval by emisné podmienky Quintela Gastro s.r.o., ktoré jasne a zreteľne stanovujú spôsob splatenia menovitej hodnoty dlhopisov a určenie platobného miesta: „Predložením dlhopisu pre účel výplaty menovitej hodnoty dlhopisu sa v zmysle tohto ustanovenia myslí fyzické predloženie listinného dlhopisu emitentovi alebo jeho zástupcovi, určeného a oznámeného emitentom pred splatnosťou menovitej hodnoty dlhopisov podľa zoznamu majiteľov dlhopisov v súlade s emisnými podmienkami.“ ... „Keď majiteľ dlhopisu emitentovi dlhopis nepredloží, emitent nie je povinný vyplatiť menovitú hodnotu dlhopisu.“... „Miestom splatenia menovitej hodnoty dlhopisu je príslušný bankový účet majiteľa dlhopisu.“ 23. Z emisných podmienok teda vyplýva, že na vyplatenie menovitej hodnoty dlhopisov je potrebné aby ich majiteľ dlhopisov predložil emitentovi fyzicky, buď v jeho sídle alebo poštou. Z pojednávania konaného dňa 12.11.2024, ktorého sa s právnym zástupcom zúčastnil aj žalobca G.. H. U. vyplýva, že emitentovi v jeho sídle odovzdal dlhopisy v hodnote 2000,- eur. Nič mu teda nebránilo, aby ostatné dlhopisy zaslal alebo odovzdal na adrese žalovaného, nakoľko sám uviedol, že predchádzajúce dlhopisy v hodnote 2000,- eur za neho odovzdala jeho manželka. 24. Žalovaný 1/ sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca mal úspech podľa CSP, keď mu bolo zaslaných 2000,- eur, nakoľko žalovaný tým preukázal dobrú vôľu uhradiť svoj záväzok voči nemu. Podotkol, že pri prvom odovzdaní dlhopisov žalobca nebol právne zastúpený, odovzdanie dlhopisov prebiehalo bez súdneho nariadenia, dohodou medzi žalobcom a žalovaným. Odôvodnenie k okolnostiam odovzdania dlhopisov, ktoré podľa žalobcu mohli byť poštovou zásielkou stratené je neopodstatnené, pretože posielať klientom dlhopisy pri podpise prostredníctvom pošty je zvyklosťou a preto nerozumie prečo žalobca takto nekonal, hoci emisné podmienky sú ošetrené tak, že v prípade straty dlhopisu by sa vyhotovili nové dlhopisy, totožné s originálom. V emisných podmienkach je napokon strata dlhopisu upravená nasledovne: „Keď dôjde k strate dlhopisu, emitent a majiteľ postupujú podľa ustanovení konania o umorenie listiny podľa zákona č.161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý kto sa o začatí konania o umorenie listiny mohol pri náležitej starostlivosti dozvedieť, nesmie nakladať s právami z umorovanej listiny, robiť výplaty alebo iné plnenia podľa nej, previesť ju alebo vykonať na nej zmeny.“ 25. Z uvedeného teda vyplýva, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 pís. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 pís. h/ CSP). 26. Nesprávne skutkové zistenia (§ 365 ods. 1 pís. f/ CSP) nachádzal v neúplnom preskúmaní Emisných podmienok, s jasne stanovenou povinnosťou klienta predložiť dlhopis pri vyplatení menovitej hodnoty dlhopisu, k čomu nedošlo. Ďalej sa venoval len všeobecnej teórii voľného hodnotenia dôkazov súdom, bez jej konkrétneho prepojenia na odvolaním napadnutý rozsudok. 27. K nesprávnemu právnemu posúdeniu (§ 365 ods. 1 pís. h/ CSP) žalovaný 1/ konštatoval, že ide o právnu vadu rozhodnutia, pričom tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď súd na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, čo znamená, že úplne opomenul aplikovať právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. K právnemu posudzovaniu skutkového stavu dochádza priebežne už počas zisťovania tohto stavu. Predbežné právne posúdenie veci sa môže v priebehu konania predovšetkým v dôsledku ďalších skutkových poznatkov meniť. Zákon ukladá súdu povinnosť predostrieť stranám svoje predbežné právne posúdenie veci podľa ust. § 171 ods. 1 CSP: „Ak sa spor nepodarilo vyriešiť zmierom, súd uloží stranám povinnosti potrebné na dosiahnutie účelu konania, najmä v súvislosti s prípravou pojednávania. Zároveň určí, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci a predpokladaný termín pojednávania.“ 28. Odvolacie námietky voči výroku II. a III. rozsudku odôvodnil totožne ako v odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie, teda všeobecnou teóriou o náhrade trov konania, podľa Civilného mimosporového poriadku. 29. Žalobca vo vyjadrení, ktoré podal k odvolaniu žalovaného 1/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 30. Uviedol, že mu nie je zrejmé, v čom majú spočívať nesprávne skutkové zistenia súdu prvého stupňa ohľadom Emisných podmienok, keďže v nich nikde nie je zmienka o tom, kde by žalovanému mal žalobca dlhopisy prezentovať. Bolo v zásade na žalobcovi, ako a kde ich bude prezentovať. V konaní
bola preukázaná viacnásobná snaha žalobcu dlhopisy žalovanému prezentovať, ten ju však svojou neprítomnosťou, resp. zlou finančnou situáciou zmaril. Bez významu v rámci hodnotenia dôvodnosti odvolania nie je ani reakcia žalovaného na výzvu právneho zástupcu žalobcu, ktorému emailom zo dňa 14.07.2023 o 9:20 hod. oznámil: „Ako sme uviedli v predchádzajúcej komunikácii, v dôsledku pandémie COVID-19 sme boli nútení naše prevádzky, do ktorých váš klient investoval prostredníctvom dlhopisov GASTRO INNOVATION/2022EUR, počas obdobia pandémie zatvoriť. Aktuálne sa naše prevádzky síce otvorili, ale len pomaly sa dostávajú do kondície spred pandémie. Navyše sa musíme stále vyrovnávať so stratami, ktoré nám uzatvorením prevádzok vznikli. Toto stanovisko sme p. U. komunikovali aj na osobnom stretnutí dňa 07.06.2023 v sídle emitenta. Aktuálne tržby postupne stúpajú, hoci nedosahujú úroveň spred pandémie. Od 01.01.2023 sme mohli zaviesť 10% DPH na poskytované reštauračné služby, čo má takisto pozitívny vplyv na naše podnikanie v gastro sektore. Na druhej strane sme však zaznamenali výrazný rast cien vstupov ako aj energií (elektrika, plyn) a v spojitosti s vysokou infláciou potrebujeme ešte určitý čas na zastabilizovanie. Následne pristúpime k vyplateniu emisie GASTRO INNOVATION/2022EUR, G.: X.. Podľa súčasnej finančnej disciplíny predpokladáme, že v septembri 2023 budeme pripravený riešiť pohľadávku Vášho klienta výplatou dlhopisov GASTRO INNOVATION/2022EUR a to formou splátkového kalendára.“ 31. Z uvedeného vyplýva, že skutočným dôvodom nevyplatenia dlhopisov nie je ich nepredloženie, ale zlá finančná situácia žalovaného. Žalobca bol v sídle žalovaného o. i. aj dňa 07.06.2023, čo žalovaný v uvedenom emaile aj deklaruje a je úplne prirodzené, že ak oznámil, že menovitú hodnotu dlhopisov nevie žalobcovi vyplatiť, ten mu dlhopisy neodovzdal. Odvolanie žalovaného je výhradne obštrukčné, a žalovaný ním len odďaľuje čas plnenia. Dlhopisy mu boli opakovane prezentované, žalovaný však nebol pripravený svoju povinnosť plniť, resp. aj opakované prezentovanie dlhopisov sám zmaril nedostavením sa na stretnutie so žalobcom. Ak mal záujem prezentáciu dlhopisov upraviť podrobnejšie, mal tak urobiť v emisných podmienkach. S poukazom na výkladové pravidlá prejavu vôle podľa ust. § 266 Obchodného zákonníka, predovšetkým ods. 4, 5, je potrebné emisné podmienky interpretovať v prospech žalobcu. 32. K výroku II., ktorým súd v časti konanie zastavil, poznamenal, že nerozumie čo žalovanému v tomto smere prekáža a v čom spočívajú jeho odvolacie námietky. S poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP označil rozhodnutie súdu za správne a zákonné aj vo vzťahu k výroku III., keďže žalobca mal v konaní plný úspech. 33. Žalovaný 1/ odvolaciu repliku nepodal. 34. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania proti obom rozsudkom boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§ 356 písm. b/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach rozsahu a dôvodov podaných odvolaní (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ je dôvodné, napadnutý rozsudok pre zmeškanie č.k. 80Cb/51/2023-107 zo dňa 12.11.2024 je potrebné podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozsudok č.k. 80Cb/51/2023-119 zo dňa 12.12.2024 v napadnutej v časti výroku II. odmietol, nakoľko odvolanie do tejto časti výroku je neprípustné a výrok I. ako vecne správny postupom v súlade s ust. § 378 ods. 1 potvrdil okrem časti „povinnosť žalovaného 1/ zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi poskytne žalovaný 2/ na základe rozsudku Mestského súdu Bratislava III z 12. novembra 2024, č. k. 80Cb/51/2023-107“ z dôvodu, že tento rozsudok pre nesplnenie procesných dôvodov na jeho vydanie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pre vecnú správnosť potvrdil aj výrok III. o náhrade trov konania. 35. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 04.07.2023 sa žalobca voči žalovanému 1/ ako dlžníkovi a žalovanému 2/ ako ručiteľovi, domáhal zaplatenia sumy 17.000,- eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, titulom pohľadávky vzniknutej mu zo Zmluvy o úpise dlhopisov, na základe ktorej upísal dlhopisy žalovaného 1/ GASTRO INNOVATION/2022EUR, G.: X., č. XXXX-XXXX, v počte 34 ks, každý v hodnote 500 eur, spolu v hodnote 17.000 eur. Ručiteľským vyhlásením prevzal za záväzky žalovaného 1/ ručenie žalovaný 2/. Menovitú hodnotu dlhopisov vo výške 17.000,- eur bol žalovaný 1/ v zmysle emitovaných dlhopisov a platných právnych predpisov povinný uhradiť k 01.03.2022, k čomu však v rozpore s jeho právnym záväzkom nedošlo. Viacnásobným kontaktovaním žalovaného 1/ telefonicky aj e-mailom a účasťou na osobných stretnutiach, sa žalobca opakovane snažil o mimosúdne vymoženie pohľadávky, avšak bezvýsledne. Za účelom prezentovania dlhopisov a ich splatenia zorganizoval naposledy stretnutie s oboma žalovanými na deň 30.06.2023, v sídle advokátskej kancelárie jeho právneho zástupcu. Žalovaným boli listy doručené doporučenou zásielkou dňa 12.06.2023. Na stretnutie sa bez akejkoľvek reakcie nedostavili.
36. Obaja žalovaní podali proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Up/789/2023 zo dňa 20.07.2023 odpor, v ktorom žiadali platobný rozkaz zrušiť a vo veci nariadiť pojednávanie. Na základe uznesenia Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 80 Cb/51/2023 - 68 zo dňa 15.11.2023 doručili žalovaní 1/, 2/ k vyjadreniu žalobcu k podaným odporom a návrhu na pokračovanie v konaní a postúpeniu veci Mestskému súdu Bratislava III na jej prejednanie a rozhodnutie zo dňa 03.10.2023, vyjadrenie zo dňa 29.12.2023, v ktorom žiadali po nariadení pojednávania a vykonaní dokazovania žalobu zamietnuť. Prejavili svoj záujem pohľadávku žalobcu po predložení dlhopisov vyrovnať formou splátkového kalendára. Podaním zo dňa 04.11.2024 zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie 2.000,- eur s príslušenstvom. Čiastočné späťvzatie odôvodnil dvoma úhradami zo strany žalovaného 1/ po 1.000,- eur dňa 06.02.2024 a 28.03.2024, na základe ktorých dňa 20.08.2024 žalovanému 1/ vrátil X ks dlhopisov s menovitou hodnotou po XXX,- eur (č. XXXX - XXXX). 37. V predvolaní na pojednávanie, doručenom žalovanému 1/ dňa 28.10.2024 a žalovanému 2/ dňa 06.11.2024 súd prvej inštancie strany poučil, že ak sa na pojednávanie nedostavia a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnia, na návrh druhej strany rozhodne o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Na pojednávaní dňa 12.11.2024 na návrh žalobcu, rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 274 CSP voči žalovanému 2/, ktorý sa pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnil, rozsudkom pre zmeškanie č.k. 80Cb/51/2023-107. 38. Tento postup napadol odvolacími námietkami, s odkazom na judikatúru ÚS SR a konštatovaním absencie predpokladov na vydanie kontumačného rozsudku žalovaný 2/, v ktorých okrem teoretického popisu možnosti jeho využitia zdôraznil, že sa procesnej aktivite nevyhýbal, riadne a včas sa vyjadril k žalobe, podal odpor voči platobnému rozkazu, na pojednávaní dňa 06.11.2024 (zrejme malo byť 12.11.2024) bol riadne zastúpený firemným právnikom na základe plnomocenstva za firmu Quintela Gastro, s.r.o., kde je konateľom pán P. D., teda tá istá osoba ako v prípade ručiteľa, QUINTELA, s.r.o.. Vydanie rozsudku pre zmeškanie voči nemu namietol ako neopodstatnené. 39. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a/ na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a/ sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b/ žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 40. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. 41. Podľa § 355 ods.1 CSP, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. 42. Podľa § 356 CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku a/ vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, b/ pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. 43. Civilný sporový poriadok v konaní na súdoch prvej inštancie v zásade predpokladá, že civilný spor bude rozhodnutý po posúdení rozhodujúcich sporných skutkových a právnych otázok, a to na verejnom pojednávaní riadne odôvodneným rozsudkom. V záujme efektivity súdneho rozhodovania však Civilný sporový poriadok vytvára viaceré spôsoby procesných postupov a rozhodnutí, ktorými môže byť civilný spor vyriešený aj inak. Tieto osobitné postupy sú upravené v prvej hlave tretej časti Civilného sporového poriadku s názvom Skrátené konania a skrátené rozhodnutia. Okrem platobného rozkazu a európskeho platobného rozkazu, ktorými možno vec, často len domnelý spor právoplatne vyriešiť v dôsledku prezumovaného konsenzu žalovaného, alebo skutočného konsenzu strán, ktorý sa prejavuje či už v rozsudku pre uznanie nároku alebo v rozsudku pre vzdanie sa nároku, je ďalším odklonom od štandardného procesného postupu rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie či už žalovaného alebo žalobcu (III. ÚS 339/2021 z 12.11.2021). 44. Rozsudok pre zmeškanie prispieva k urýchleniu či ukončeniu konania v prípadoch, ak niektorá z procesných strán je v konaní nečinná, no zároveň má voči nečinnej procesnej strane sankčný charakter, keď v podstatnej miere obmedzuje jej možnosť uplatňovať v konaní jej práva. S ohľadom na túto skutočnosť súd, ktorý rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie, musí vždy s ohľadom na okolnosti prípadu uvážlivo posúdiť, či vydanie takéhoto rozhodnutia je na mieste, či jeho vydaním nedôjde k narušeniu
procesnej rovnosti účastníkov konania. Z uvedených dôvodov by súd mal pristupovať k uplatneniu tohto inštitútu zdržanlivo a v nejednoznačných prípadoch by k vydaniu rozsudku pre zmeškanie pristúpiť nemal. Súd rozhodujúci rozsudkom pre zmeškanie musí vnímať, že materiálnou podmienkou jeho vydania je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán. Z uvedeného dôvodu by mal súd rozlišovať, či v okolnostiach danej veci je neúčasť na pojednávaní dôsledkom nezáujmu strany o vývoj a priebeh konania alebo ide len o zmeškanie pojednávania. Súd by tak vždy mal prihliadnuť na predchádzajúcu procesnú aktivitu procesnej strany v konaní a voliť túto formu rozhodnutia v prípadoch, keď je zjavné s ohľadom na predchádzajúce správanie procesnej strany, že táto sa nechce na konaní aktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje. Ak teda v konaní inak aktívna procesná strana zmešká pojednávanie, nie je vydanie rozsudku pre zmeškanie dôvodné, najmä nie v situácii, ak sa procesná strana snažila riadne a včas z neúčasti na pojednávaní ospravedlniť vážnymi dôvodmi, i keď sa jej to z objektívnych príčin nepodarilo (III. ÚS 89/2021 zo dňa 04.02.2021). 45. Súd pri rozhodovaní rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa ust. § 274 CSP, okrem splnenia formálnych predpokladov uvedených v ust. § 274 CSP zváži aj to, či tvrdenia žalobcu sú dostatočne presvedčivé, prípadne, či nie sú rozporné. (uznesenie NS SR sp. zn. 2Obdo/54/2022 zo dňa z 20.12.2022 - publikované pod R 2/2023) 46. Ručenie ako jeden zo spôsobov zabezpečenia záväzku spočíva v tom, že ručiteľ ako osoba vždy odlišná od dlžníka, vezme na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník. Je novým záväzkom ručiteľa, vzniknutým z dohody veriteľa a ručiteľa, ktorým sa ručiteľ dostane do pozície veľmi podobnej dlžníkovi. Ručiteľský záväzok je voči hlavnému záväzku akcesorický a subsidiárny. Akcesorita sa prejavuje predovšetkým v tom, že ak zanikne pohľadávka veriteľa, napr. plnením dlžníka, automaticky tým zanikne aj ručenie. Subsidiarita ručenia zase spočíva v tom, že veriteľ môže chcieť splnenie pohľadávky ručiteľom až vtedy, keď k tomu najprv a bezvýsledne vyzve dlžníka. V obchodnoprávnych vzťahoch platí, že predchádzajúca výzva nie je potrebná, ak je nepochybné, že dlžník svoj dlh nesplní. Niekedy môže byť v rámci ručenia navyše dohodnuté tzv. „dobrodenie poriadku,“ ktoré znamená, že veriteľ sa na ručiteľa obráti až vtedy, keď sa márne pokúsi získať svoju pohľadávku od dlžníka súdnou cestou. Veriteľ má okrem toho voči ručiteľovi tzv. informačnú povinnosť, t.j. musí mu na požiadanie uviesť aktuálnu výšku svojej pohľadávky, a ručiteľ môže voči nemu naopak uplatniť všetky námietky, ktoré by inak mohol uplatniť dlžník. 47. Procesný postup súdu prvej inštancie vyústil na pojednávaní dňa 12.11.2024 do dvoch procesných rozhodnutí. Voči žalovanému 1/ ako dlžníkovi, súd pojednávanie odročil na deň 12.12.2024 za účelom vyhlásenia rozsudku a voči žalovanému 2/ ako ručiteľovi rozhodol na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie. Tento postup považuje odvolací súd za unáhlený a neštandardný, a to z pohľadu už zovšeobecnenej judikatúry ÚS SR, vyžadujúcej od strany, voči ktorej rozsudok pre zmeškanie smeruje, nezáujem a pasivitu v priebehu celého konania, o ktorej v prípade žalovaného 2/, ktorý svoj postoj k veci vyjadroval nielen v podanom odpore, ale aj v replike k vyjadreniu žalobcu k odporu, doručenej konajúcemu súdu na základe jeho uznesenia zo dňa 15.11.2023, uvažovať nemožno. 48. V uznesení sp. zn. 2Obdo/6/2023 zo dňa 31.10.2023, podrobenom prieskumu ÚS SR uznesením sp.zn. IV. ÚS 201/2024 zo dňa 24.04.2024, v ktorom sa so závermi NS SR stotožnil, bola obdobná procesná situácia vyriešená s nasledovným záverom: „Splnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 C.s.p. je potrebné posudzovať so zreteľom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci, zohľadňujúc aj procesnú aktivitu strán sporu. V prípade, že sa žalovaný vyjadrí k žalobe, nie je možné bez ďalšieho konštatovať nedostatok procesnej aktivity žalovaného a rozhodnúť spor bez jeho vecného prejednania, i keď sa žalovaný nedostaví na pojednávanie bez žiadosti o jeho odročenie. V takom prípade súd spor vecne prejedná v neprítomnosti žalovaného a prihliadne aj na predchádzajúcu procesnú aktivitu žalovanej strany v konaní.“ ........ „Súd rozhodujúci rozsudkom pre zmeškanie musí vnímať, že materiálnou podmienkou jeho vydania je nedostatok procesnej aktivity jednej z procesných strán. Súd by tak vždy mal prihliadnuť na predchádzajúcu procesnú aktivitu procesnej strany v konaní a voliť túto formu rozhodnutia v prípadoch, keď je s ohľadom na predchádzajúce správanie procesnej strany zjavné, že táto sa nechce na konaní aktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 27. apríla 2021 sp. zn. III. ÚS 288/2021, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 3. júna 2021 sp. zn. III. ÚS 354/2021, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 4. februára 2021 sp. zn. III. ÚS 89/2021).“
49. Podľa článku 2 ods. 1 a 2 Základných princípov CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 50. Podľa článku 3 ods. 1 Základných princípov CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. 51. Teda aj zdanlivo imperatívne znenie hypotézy ust. § 274 CSP naráža na ústavné limity práva na spravodlivý proces a naviac kontumačný rozsudok v predmetnej veci ani nebol spôsobilý prispieť k zrýchleniu či k zefektívneniu konania. Zvolený procesný postup súdu prvej inštancie bol z pohľadu odvolacieho súdu prekvapujúci aj z toho hľadiska, že vec najprv meritórne rozhodol voči ručiteľovi (žalovanému 2/), ako strane sporu s akcesorickým vzťahom k predmetu prejednávanej veci a rozhodnutie voči dlžníkovi (žalovanému 1/), odročil na vyhlásenie rozsudku. Tento postup súdu nasvedčuje tomu, že skutkový a právny stav vo vzťahu k žalovanému 1/ a aj voči samotnému nároku nemal jednoznačne a bez ďalšieho ustálený, čo je podľa zovšeobecnenej judikatúry súdov tiež jednou z podmienok prípustnosti skratky v rozhodovaní súdov, formou inštitútu kontumačného rozsudku. 52. Nakoľko žalovaný 2/ je stranou sporu s akcesorickým vzťahom k žalovanému nároku, nemohol súd prvej inštancie voči nemu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, naviac bez uvedenia klauzuly o zániku jeho povinnosti v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi na základe rozsudku 80Cb/51/2023 - 119 poskytne žalovaný 1/ skôr, ako meritórne rozhodol voči dlžníkovi - žalovanému 1/, ktorého mal na splnenie záväzku zaviazať primárne. 53. Vo vzťahu k rozsudku pre zmeškanie dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ je v danom prípade podľa ust. § 356 písm. b/ CSP prípustné, pretože na vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli splnené materiálne podmienky. Z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne podľa ust. § 396 ods. 3 CSP aj o trovách odvolacieho konania. 54. Voči rozsudku č.k. 80Cb/51/2023-119 zo dňa 12.12.2024 podal odvolanie žalovaný 1/. 55. Podstatou preskúmavanej veci pred súdom prvej inštancie bolo posúdenie dôvodnosti žaloby, z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný proti uplatňovanému nároku bránil. Dôkazy potrebné na jeho posúdenie súd prvej inštancie vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania, správne posúdené aj po aj po právnej stránke, jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie a výkladu právnych predpisov, nie sú v rozpore ani so závermi vyplývajúcimi z doterajšej súdno-aplikačnej praxe a v napadnutom rozsudku aj podrobne a detailne odôvodnené. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje v plnom rozsahu a s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery v ňom dôsledne a detailne rozanalyzované, opakovať. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa. 56. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch (ďalej aj „ZD“), dlhopis je cenný papier, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitej hodnote a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (ďalej len „emitent“) tieto záväzky splniť. 57. Podľa § 1 ods. 3 ZD, menovitou hodnotou dlhopisu je peňažná suma, na ktorú dlhopis znie. 58. Podľa § 3 ods. 1 ZD, dlhopis musí obsahovať (a) označenie emitenta, ak ide o (1.) právnickú osobu, identifikačné údaje v rozsahu názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo, ak je pridelené, sídlo, označenie úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je táto právnická osoba a jej organizačná zložka zapísaná, a číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie; ak ide o zahraničnú právnickú osobu, 1b) identifikačné číslo sa neuvádza, (2.) fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, identifikačné údaje v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, štátna príslušnosť, dátum
narodenia, identifikačné číslo, ak je pridelené, adresa miesta podnikania, ako aj označenie úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je táto osoba zapísaná, a číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie, (b) označenie "dlhopis", označenie druhu dlhopisu podľa § 14 až 21, označenie formy a podoby dlhopisu, (c) názov dlhopisu a jeho označenie podľa medzinárodného systému číslovania na identifikáciu cenných papierov ISIN, (d) menovitú hodnotu dlhopisu, a to v (1.) eurách v minimálnej hodnote jeden cent alebo (2.) inej mene, ak je dlhopis vydaný v inej mene, (e) výšku výnosu alebo spôsob určenia výnosu a termín alebo termíny jeho výplaty, (f) termín alebo termíny splatnosti menovitej hodnoty dlhopisu, (g) vyhlásenie emitenta, že dlhuje menovitú hodnotu dlhopisu jeho majiteľovi, (h) záväzok emitenta splatiť menovitú hodnotu dlhopisu v určenom termíne alebo termínoch a záväzok emitenta vyplácať výnos dlhopisu v určenom termíne alebo termínoch, spôsob týchto výplat a určenie platobného miesta, (i) pri dlhopisoch znejúcich na meno aj údaje o prvom majiteľovi uvedené v písmene a/, (j) faximile podpisu alebo podpisov osôb oprávnených konať v mene emitenta, ak ide o dlhopisy vydané v listinnej podobe, (k) informáciu o právach podľa § 13, (l) pri podriadených dlhopisoch aj informáciu o tom, že s pohľadávkou z tohto dlhopisu je spojený záväzok podriadenosti, (m) údaj o prevoditeľnosti alebo obmedzení prevoditeľnosti dlhopisu, (n) údaj o zabezpečení dlhopisov (§ 20b). 59. Podľa § 3 ods. 2 ZD, text dlhopisu môže obsahovať ďalšie písomné vymedzenie práv a povinností. 60. Podľa § 3 ods. 3 ZD, emisné podmienky dlhopisov sú súhrnom práv a povinností emitenta a majiteľa dlhopisu. 61. Podľa § 3 ods. 4 ZD, za údaje uvedené v emisných podmienkach dlhopisov zodpovedá emitent. 62. Podľa § 4 ods. 1, 2 a 4 ZD, dlhopisy znejú na doručiteľa alebo na meno. (ods. 1) Emitent dlhopisov znejúcich na meno alebo osoba ním poverená vedie zoznam majiteľov týchto dlhopisov. Pri zaknihovaných dlhopisoch znejúcich na meno môže ich emitent poveriť vedením evidencie ich majiteľov centrálneho depozitára cenných papierov. (ods. 2) Dlhopisy znejúce na meno sú prevoditeľné rubopisom, pokiaľ emitent výslovne v texte dlhopisu neuviedol, že sú neprevoditeľné (ods. 4). 63. Podľa § 9 ZD, s výnimkou dlhopisov podľa § 18 splácanie menovitej hodnoty dlhopisov a vyplácanie výnosov z dlhopisov môžu emitenti vykonávať sami alebo prostredníctvom osôb, ktoré majú povolenie na vykonávanie týchto činností podľa osobitného zákona. 64. Podľa § 10 ZD, emitent je povinný vyplácať výnos dlhopisu a v termínoch v dlhopise určených. (ods. 1) Výnos dlhopisu sa môže určiť (a) pevnou úrokovou sadzbou; (b) pevnou úrokovou sadzbou a podielom na zisku; (c) rozdielom medzi menovitou hodnotou dlhopisu a jeho nižším emisným kurzom; (d) vyžrebovateľnou prémiou alebo prémiou v závislosti od lehoty splatnosti dlhopisu; (e) pohyblivou úrokovou sadzbou odvodenou z iných úrokových sadzieb alebo úrokových výnosov, vývoja kurzov mien, indexov finančného trhu, cien komodít alebo iných podkladových aktív, (f) kombináciou uvedených spôsobov, (g) iným dostatočne určitým spôsobom. (ods. 2). 65. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 66. Podľa § 365 ods. 1 CSP (Odvolacie dôvody) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
67. Podľa § 379 CSP, (Viazanosť rozsahom odvolania) odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 68. Podľa § 380 ods. 1, 2 CSP, (Viazanosť odvolacími dôvodmi) odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 69. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 70. Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ , b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 71. Spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) len riadne uplatnené odvolacie dôvody, t. j. aby išlo o niektorý z dôvodov konštituovaných v ust. § 365 CSP, aby odvolanie zároveň obsahovalo zdôvodnenie, prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne (§ 363 CSP) a nesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí byť v neprospech odvolateľa. Dispozičná zásada sporového konania determinuje odvolací súd vec prejednať v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha jej prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia odvolateľ nielen vymedzuje rozsah výrokov, ktoré boli v rozhodnutí súdu prvej inštancie dotknuté suspenzívnym účinkom odvolania, ale súčasne stanoví hranice, v ktorých je odvolací súd oprávnený a súčasne povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. 72. Nesúhlas so závermi súdu prvej inštancie žalovaný 1/ vyslovil odvolacími dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, špecifikovanými v písm. f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v písm. h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 73. Žalovaný 1/ však k obidvom odvolacím dôvodom uviedol len právnu teóriu, ktorú nepodložil žiadnymi reálnymi pochybeniami súdu prvej inštancie. Odvolacie dôvody pod písm. f/ podložil teóriou voľného hodnotenia dôkazov súdom, avšak bez jej konkrétneho prepojenia na odvolaním napadnutý rozsudok. Rovnako len formou teórie odôvodnil aj námietku pod písm. h/ ust. § 365 ods. 1 CSP a teda odvolací súd nemá na ne ako vecne reagovať. 74. Nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým mal súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospieť, mal žalovaný 1/ zrejme snahu preukázať prostredníctvom citácie z emisných podmienok, že predložením dlhopisov v advokátskej kancelárii právneho zástupcu žalobcu by došlo k porušeniu emisných podmienok Quintela Gastro s.r.o., ktoré jasne a zreteľne stanovujú spôsob splatenia menovitej hodnoty dlhopisov a určenie platobného miesta, čím mal na mysli ich predloženie fyzicky, buď v jeho sídle alebo poštou. Z citácie z Emisných podmienok, na ktoré sa odvolal však žiadne nesprávne skutkové závery súdu prvej inštancie nevyplynuli, a nevyplynulo z nich dokonca ani to, že miestom plnenia má byť sídlo emitenta. Vyplýva z nich len to, že majú byť emitentovi fyzicky predložené. Skutočnosť, že dlhopisy majú byť predložené v sídle jeho spoločnosti preukazoval tým, že vyplatené dlhopisy v hodnote 2.000,- eur mu na preplatenie osobne predložila manželka žalobcu. Z odvolania však nie je zrejmé, ako v tomto smere mal pochybiť súd prvej inštancie, ktorý sa naopak v ods. 10 a následne v ods. 26 až 31 odôvodnenia rozsudku veľmi podrobne so skutkovou situáciou i právnou teóriou týkajúcou sa dlhopisov všeobecne ako i žalovaným namietanými skutočnosťami, ohľadom ne/predloženia dlhopisov a s tým spojeného prípadného rizika ich vyplatenia inej osobe ako ich majiteľovi, podrobne a zrozumiteľne vysporiadal. 75. Nepodstatným je aj nestotožnenie sa žalovaného 1/ so súdom konštatovaným úspechom žalobcu v časti vyplatenej hodnoty 2.000,- eur, ktorými mal prejaviť dobrú vôľu uhradiť svoj záväzok žalobcovi. Ani túto námietku nijako ďalej nezdôvodnil. Odvolací súd sa môže len domnievať, že ju vzniesol vo vzťahu k žalobcovi priznanému nároku na náhradu trov konania, ktorý výrok odvolaním napadol tiež, avšak opäť
len teóriou, naviac s použitím nesprávneho procesného predpisu. Ani z tejto odvolacej námietky však nie je možné zistiť, ako vadu rozhodnutia ňou súdu prvej inštancie vytýka. 76. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo vzťahu k rozsudku č.k. 80Cb/51/2023-119 zo dňa 12.12.2024 náležité dokazovanie v rozsahu dôkazných návrhov strán sporu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ust. § 191 CSP a skutkové zistenia, ku ktorým dospel, majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dospel k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, v súlade s ustálenou judikatúrou v obdobných veciach. Ani jeden z odvolacích dôvodov označených žalovaným 1/ nie je daný. Neúspech žalovaného 1/ v konaní v žiadnom prípade nenapĺňa zákonom dané odvolacie dôvody. 77. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu procesných práv a ani inej vade konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odôvodnenie rozsudku nemožno považovať za nedostatočné. Naopak, žalovaný 1/ v odvolaní argumentoval len úvahami a všeobecnou teóriou, bez reálneho označenia konkrétneho pochybenia, ktorého sa súd prvej inštancie mal dopustiť. Odvolací súd tak napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil s výnimkou synalagmatickej úpravy povinnosti v časti výroku I.: „povinnosť žalovaného 1/ zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi poskytne žalovaný 2/ na základe rozsudku Mestského súdu Bratislava III z 12. novembra 2024, č.k. 80Cb/51/2023-107,“ v ktorej rozsudok zrušil v nadväznosti na zrušený rozsudok pre zmeškanie, a v tejto časti ho rovnako ako rozsudok pre zmeškanie vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 78. Odvolanie žalovaného 1/ voči výroku II., ktorým súd prvej inštancie konanie voči nemu v prevyšujúcej zastavil, odvolací súd odmietol, keďže zastavenie konania bolo v jeho prospech a nie v jeho neprospech, čím je jeho odvolanie voči tejto časti výroku neprípustné. 79. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu k rozsudku č.k. 80Cb/51/2023-119 zo dňa 12.12.2024 odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 80. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).