Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Cob/8/2025 6123376735 26. 06. 2025 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2025:6123376735.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C. - B., A.: XX XXX XXX, D. XX, XXX XX E., práv. zast. JUDr. Viera Salonnáš Nováková, IČO: 45 026 556, Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Slovak Restaurants, s. r. o., IČO: 36 862 541, Gajova 11, 811 09 Bratislava, práv. zast. LEGAL & CORP s. r. o., IČO: 47 237 325, Gajova 11, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 14.723,12 eur s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského sudu Bratislava III č.k. 71Cb/68/2023 - 279 zo dňa 10.03.2025, jednohlasne takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného zo dňa 26.03.2025 o d m i e t a . II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 14.723,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 7.361,56 eur od 11.08.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 7.361,56 eur od 11.09.2019 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 80,eur, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom žalobcovi priznal náhrada trov konania v plnom rozsahu. 2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 137 písm. a), § 274, §275, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). 3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 08.08.2023 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 14.723,12 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia nájomného za august a september 2019 podľa nájomnej zmluvy zo dňa 07.01.2015. Žalovaný sa na pojednávanie určené na deň 10.03.2025 nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (termín pojednávania bral na vedomie na predbežnom prejedaní sporu dňa 09.10.2024) a v predvolaní na pojednávanie ako aj na predbežnom prejednaní sporu bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa na pojednávanie vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť na uvedenom pojednávaní. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu, ktorý navrhol, aby súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie. Súd prvej inštancie vzhľadom na splnenie všetkých zákonných predpokladov vo veci rozhodol v zmysle § 274 CSP rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. 4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie podľa § 356 písm. b) CSP z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie a rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Žalovaný v odvolaní argumentuje, že v predmetnom súdnom konaní sa aktívne bránil, keď v rámci konania predložil tri rozsiahle a vecne
odôvodnené podania (odpor proti platobnému rozkazu podaný dňa 31.08.2023, vyjadrenie zo dňa 20.12.2023 k replike žalobcu, vyjadrenie zo dňa 08.10.2024). Zároveň poukázal na skutočnosť, že dňa 09.10.2024 sa konalo predbežné prejednanie sporu, ktorého sa zúčastnil žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý bol na predmetnom úkone aktívny, vyjadril svoj právny názor na vec, odpovedal na otázky súdu, pričom na predbežnom prejednaní sporu bol prejednávaný aj predmet sporu, súd prvej inštancie uviedol, čo považuje za sporné a nesporné, t.j. predmetný úkon v podstate spĺňal parametre štandardného pojednávania vo veci. Podľa názoru žalobcu preto nemožno konštatovať, že by bol v predmetnom konaní neaktívny, nejavil o predmet sporu žiadny záujem, alebo jeho cieľom by bolo zdržovať predmetné súdne konanie. Zdôraznil, že po meritórnej stránke je vec pomerne náročná na právne posúdenie a nárok uplatňovaný žalobcom nemožno považovať za jednoznačný. Postup súdu prvej inštancie, ktorý vydal rozsudok pre zmeškanie podľa § 274 CSP automaticky bez toho, aby starostlivo zvážil okolnosti prípadu, je podľa názoru žalovaného v rozpore s jeho právom na spravodlivý súdny proces, nakoľko v zmysle aktuálnej judikatúry ústavného súdu je súd povinný pri vydávaní takéhoto rozsudku prihliadať na procesnú aktivitu žalovaného a starostlivo zvážiť okolnosti prípadu, či vydanie takéhoto rozsudku nie je neprimeraným zásahom do procesných práv žalovaného. Podľa právneho názoru žalovaného mal súd prvej inštancie na predmetnom pojednávaní zo dňa 10.03.2025 pristúpiť k tomu, že buď bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného (v zmysle ust. § 180 CSP) alebo odročí pojednávanie na iný termín. Žalovaný poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR (I. ÚS 233/2019, III. ÚS 373/2020 a sp. zn. III. ÚS 121/2021, podobne aj III. ÚS 354/2021, III. ÚS 89/2021 alebo III. ÚS 288/2021), v zmysle ktorej „všeobecný súd nemôže vydať rozsudok pre zmeškanie automaticky, teda že nestačí preveriť splnenie formálnych podmienok, ale musí veľmi starostlivo zvážiť s ohľadom na okolnosti daného prípadu, či použitie tohto nástroja nebude neprimerane zasahovať do procesných práv žalovaného. Súd má pristupovať k vydaniu kontumačného rozsudku zdržanlivo. Ak má pochybnosti, teda ak okolnosti prípadu jednoznačne nesvedčia o procesnej pasivite strany, rozsudok pre zmeškanie by nemal vydať.“ Žalovaný má za to, že ak sa už zúčastnil na predchádzajúcich pojednávaniach vo veci (predbežné prejednanie sporu), nemožno usudzovať len na základe zmeškania jedného pojednávania, že nemá skutočný záujem o konanie. Ak súd nemá preukázaný skutočný nezáujem žalovaného o vedenie konania, mal by uprednostniť konanie v neprítomnosti žalovaného pred vydaním kontumačného rozsudku. Súd tak dosiahne rovnaký cieľ (zabezpečenie konania bez prieťahov), ale bez neprimeraného zásahu do procesných práv v dôsledku vydania kontumačného rozsudku. Žalovaný má za to, že konaním súdu prvej inštancie došlo k porušeniu jeho práv na spravodlivý proces, pričom súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s aktuálnou súdnou praxou a ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, čo odôvodňuje zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 5. Žalobca na odvolanie žalovaného uviedol, že boli kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP, nakoľko žaloba bola podaná podľa ust. § 137 písm. a) CSP, žalovaný bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie a bol poučený o následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, svoju neprítomnosť neospravedlnil riadne a včas vážnymi okolnosťami a v spise sa nenachádza žiadne ospravedlnenie neúčasti zo strany žalovaného a jeho právneho zástupcu, pričom žalobca prítomný na pojednávaní podal návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a to vo svojom ústnom prejave. Žalobca má za to, že ak sú splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného z dôvodu, že sa nedostavil na pojednávanie (ktorékoľvek), musí súd takýto rozsudok vydať. K judikatúre, na ktorú odkazoval žalovaný, žalobca uviedol, že rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2021, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 121/2021, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 354/2021 a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 89/2021 sa týkajú posudzovania zákonnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškania z dôvodu, že sťažovateľ mal ospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní. Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 373/2020 sa týkalo konania, kedy Ústavný súd SR posudzoval zákonnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd vydal rozsudok pre zmeškanie podľa ust. § 273 CSP (z dôvodu pasivity strany sporu) a nie podľa ust. § 274 CSP. Žalovaný v tomto konaní podal odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie z dôvodu neúčasti na pojednávaní, nepodal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškania a nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci, že sa nemohol zúčastniť pojednávania z ospravedlniteľného dôvodu. Z uvedeného dôvodu nie je možné na daný stav aplikovať ani jedno z vyššie uvedených rozhodnutí Ústavného súdu SR. Žalobca má za to, že boli kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa ust. § 274 CSP a žalovaný nepreukázal dôvod prípustnosti odvolania, čím je daný zákonný dôvod, aby odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol
podľa § 386 písm. c) CSP. Zároveň žiada, aby odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 6. Žalovaný v odvolacej replike zo dňa 07.05.2025 zotrval na svojej doterajšej argumentácii. 7. Žalobca v odvolacej duplike zo dňa 13.06.2025 nedoplnil nad rámec svojich doterajších vyjadrení žiadne ďalšie skutočnosti. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom odvolania dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť. 9. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 10. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. 11. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. 12. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. 13. Odvolací súd posudzoval prípustnosť odvolania žalovaného z hľadiska ním vymedzených odvolacích dôvodov, keďže z obsahu spisového materiálu, napadnutého rozsudku, jeho odôvodnenia a poučenia bolo zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP. Súd prvej inštancie v poučení kontumačného rozsudku uviedol, že odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie je možné podať iba z dôvodov, že neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia (§ 356 písm. b) CSP). 14. Z obsahu spisu a napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že predmetom konania bolo zaplatenie peňažnej sumy 14.723,12 eur s príslušenstvom (žaloba na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP). Žalovaný sa nedostavil na pojednávanie určené na deň 10.03.2025 s tým, že bol riadne a včas predvolaný na predmetné pojednávanie, ktoré bolo prvé v poradí (termín pojednávania bral na vedomie na predbežnom prejedaní sporu dňa 09.10.2024). V predvolaní na predbežné prejednanie sporu ako aj na predbežnom prejednaní sporu bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa na pojednávanie vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný nijak neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 10.03.2025 a právny zástupca žalobcu prítomný na pojednávaní navrhol vydať rozsudok pre zmeškanie žalovaného, ktorému súd prvej inštancie vyhovel a na tomto pojednávaní dňa 10.03.2025 vyhlásil rozsudok pre zmeškanie žalovaného, za procesnej situácie, kedy žalovaný neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a ani nežiadal odročiť pojednávanie. 15. Žalovaný podaným odvolaním napadol rozsudok pre zmeškanie s odôvodnením, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia a týmto rozhodnutím došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. V odvolaní namietal nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý automaticky vydal rozsudok pre zmeškanie neprihliadajúc na okolnosti daného prípadu (procesná aktivita žalovaného, nejednoznačný nárok uplatnený žalobcom) s poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR, napr. sp. zn. III. ÚS 89/2021.
16. K odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ustanovenie § 274 CSP definuje podmienky, za ktorých súd prvej inštancie rozhodne rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní vo veci, pričom ide o formálne zákonné podmienky pre vydanie tzv. kontumačného rozsudku. Zo znenia ustanovenia § 274 CSP vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný vydať rozsudok pre zmeškanie bez potreby zváženia individuálnych okolností daného prípadu a procesnej situácie v konaní. Odvolací súd napriek uvedenému si je vedomý toho, že automatické vydanie rozsudku pre zmeškanie po prísne formalistickom posúdení podmienok podľa § 274 CSP je už konfrontované s aktuálnou ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorej vydanie rozsudku pre zmeškanie len čisto na základe splnenia formálnych podmienok pre vydanie takéhoto rozhodnutia bez rešpektovania individuálnych okolností prípadu za určitých okolností nemusí obstáť. Avšak zákonné znenie ustanovenia § 274 CSP, ktoré je formulované jednoznačne, ukladá súdu v prípade kumulatívneho splnenia zákonných podmienok povinnosť vydať kontumačný rozsudok. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/13/2024 zo dňa 20.05.2025, v zmysle ktorého „nerešpektovanie zákonného znenia jednoznačne formulovanej procesnej normy môže narážať na ústavný princíp legality výkonu štátnej moci v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, preto nevydanie kontumačného rozsudku napriek splneniu zákonných podmienok treba považovať za výnimočný procesný postup, ktorý má vždy zohľadňovať mimoriadne okolnosti konkrétneho prípadu. Napokon aj z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplývajú určité kritériá, existencia ktorých podmieňuje dovolateľkou uvádzaného rozširujúceho výkladu príslušných ustanovení CSP, ktoré súvisia najmä s doterajším správaním strany, v neprospech ktorej má byť rozsudok pre zmeškanie vydaný, stavom dokazovania, resp. s procesným štádiom konkrétneho sporu.“ Bez preukázania výnimočných okolností konkrétneho prípadu súd preto nemôže nevydať rozsudok pre zmeškanie v prípade splnenia zákonných predpokladov pre takéto rozhodnutie. 17. Odvolací súd ďalej v tejto súvislosti uvádza, že z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. III. ÚS 89/2021) vyplýva, že v okolnostiach, kde je zrejmé, že žalovaný je v konaní aktívny, by súd nemal pristúpiť k vydaniu rozsudku pre zmeškanie vôbec, ak nie je zjavné, že neúčasť na pojednávaní je úmyselná a má za cieľ konanie účelovo predlžovať. To znamená, že strany nemôžu neodôvodnene a bez ospravedlnenia ignorovať pojednávania. Ak majú dôvod na zmeškanie pojednávania, sú povinné ho súdu oznámiť a včas sa z pojednávania ospravedlniť. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v posudzovanom prípade žalovaný vôbec neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Je teda dôvodné konštatovať, že pokiaľ žalovaný sám neuvádza ospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní, úmyselne zmeškal pojednávanie, čo svedčí o jeho nezáujme na spore. Odvolací súd dopĺňa, že išlo o prvé pojednávanie, po predbežnom prejednaní sporu. Vzhľadom na tieto okolnosti prípadu procesná sankcia pasivity žalovaného v podobe kontumačného rozsudku na prvom pojednávaní pre zmeškanie pojednávania žalovaným podľa názoru odvolacieho súdu bola primeraná. 18. Odvolací súd dospel k záveru, že podmienky pre rozhodnutie súdu prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP na pojednávaní dňa 10.03.2025 boli splnené. Odvolací súd vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v zmysle § 356 písm. b) CSP kvalifikovane nespochybnil splnenie podmienok pre vydanie napadnutého kontumačného rozsudku, odvolanie žalovaného ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP odmietol. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Úspešnou sporovou stranou v tomto odvolacom konaní bol žalobca, nakoľko odvolanie žalovaného bolo odvolacím súdom odmietnuté ako neprípustné. Odvolací súd preto žalobcovi voči neúspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 20. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok).