Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 10Co/47/2025 6124288618 26. 06. 2025 JUDr. Zuzana Kučerová ECLI:SK:KSBA:2025:6124288618.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členiek senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Y. X, X., zast.: JUDr. Ing. Damián Onufer LL.M., advokát, so sídlom Martina Granca 44, Bratislava, proti žalovanému: V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Z. X. XK, U. H., zast.: JUDr. Veronika Fröhlich, advokátka, so sídlom Záleská 12, Ivanka pri Dunaji, o zaplatenie 10.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 07. januára 2025, č.k. 48C/53/2024-103, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 10.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (II. výrok). 2/ V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na skutkové zdôvodnenie žaloby, ktoré žalobca vymedzil tak, že sa podanou žalobou domáha zaplatenia 10.000,- eur, ako aj náhrady trov konania z dôvodu, že dňa 13.02.2024 poskytol žalovanému bezhotovostným bankovým prevodom na jeho bankový účet peňažnú pôžičku vo výške 10.000,- eur. Splatnosť dlhu nebola medzi stranami výslovne dohodnutá, avšak v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka je dlžník povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo ho o plnenie požiadal veriteľ, za čo je vzhľadom na neformálnosť tejto výzvy možné považovať aj návrh na zaplatenie uplatnený cestou súdu. Svoje skutkové tvrdenie preukazoval listinnými dôkazmi, a to Potvrdením o zrealizovaní platby, elektronickou komunikáciou medzi stranami sporu. 3/ Súd prvej inštancie zhrnul aj procesnú obranu žalovaného, v rámci ktorej skutkovo tvrdil, že dlžnú sumu žalobcovi vrátil v hotovosti dňa 15.04.2024 na benzínovej pumpe Slovnaft v Dunajskej Lužnej. Svedkami vrátenia peňazí mali byť E. V. a X. A. M., ktorých navrhuje vypočuť ako svedkov. Z hľadiska posúdenia toho, či pôžička bola vrátená nie je dôležitá skutočnosť, že žalobca týchto svedkov nepozná. 4/ Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil, že z účtu E.: V. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bol realizovaný bezhotovostný vklad na protiúčet E.: V. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 10.000,- eur s dátumom splatnosti dňa 13.02.2024 a poznámkou pre príjemcu „docasna pozicka P.. Ustálil teda, že žalobca poskytol žalovanému dňa 13.02.2024 bezhotovostnú pôžičku vo výške 10.000,- eur s tým, že lehota na plnenie nebola dojednaná. Pôžičku žalovaný skutkovo nepoprel. Skonštatoval, že plnenie dlžníka nebolo preukázané, nakoľko toto tvrdenie žalovaného bolo žalobcom popreté. K plneniu malo dôjsť dňa 15.04.2024 na benzínovej pumpe
Slovnaft v Dunajskej Lužnej v plnej výške v hotovosti, čoho svedkami mali byť E. V. a X. A. M.. Zhrnul, že žaloba, ako úkon relevantný podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, bola žalovanému doručená dňa 21.05.2024. Z výstupu z registra poverení na exekúcie žalovaného, ako povinného, napokon súd prvej inštancie zistil, že voči žalovanému sú aktuálne vedené tri exekučné konania rôznych oprávnených. 5/ Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na čl. 5, § 149, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1 a 2 a § 197 ods. 1 a 2 CSP a § 559 ods. 1 a 2, § 563 a § 657 Obč. Zák. súd prvej inštancie skonštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalobca plnil zo zmluvy o pôžičke bezhotovostným vkladom na účet žalovaného, pričom ale nebolo preukázané žalovaným deklarované plnenie, ktoré by malo za následok zánik jeho záväzku voči žalobcovi. Uviedol, že síce nie je v rozpore s predpismi plniť v prípade vyššej bezhotovostne poskytnutej pôžičky hotovostne, avšak je to vysoko neštandardné a v kontexte vykonaného dokazovania správanie žalovaného pôsobí účelovo. Ďalej súd prvej inštancie s poukazom na prebiehajúce exekúcie voči žalovanému skonštatoval, že žalovaný nepreukázal ani to, že v rozhodnom čase údajného plnenia predmetnou čiastkou disponoval. Dodal, že nevykonal žalovaným navrhnuté dokazovanie z dôvodu, že bezdôvodne nezabezpečil prítomnosť svedkov na pojednávaniach dňa 13.12.2024 a 07.01.2025, pričom ani nežiadal o ich zabezpečenie súd. Z tohto dôvodu jeho procesné správanie vyhodnotil ako obštrukčné, s cieľom spôsobiť prieťahy v konaní. Uzavrel, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.000,- eur, nakoľko žalobca preukázateľne poskytol žalovanému pôžičku vo výške 10.000,- eur, pričom žalovaný túto sumu, napriek výzve žalobcu, ani len sčasti nevrátil. 6/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia. 7/ Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Uviedol, že žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu nedôvodný, nakoľko síce nepreukázal vrátenie pôžičky potvrdením o bezhotovostnom prevode a ani písomným potvrdením žalobcu, avšak je výlučne v jeho dispozícii, aký spôsob vrátenie pôžičky si zvolí, ako aj to, že nepožiadal žalobcu o takéto potvrdenie prijatia dlžnej sumy, čo však nemôže byť na ťarchu žalovaného. Zopakoval, že predmetnú pôžičku vrátil dňa 15.04.2024 žalobcovi v hotovosti, ktorý toto plnenie prijal. Namietal záver súdu prvej inštancie o svojom obštrukčnom konaní, keď nezabezpečil prítomnosť ním navrhnutých svedkov na pojednávaniach. Tvrdil, že sa nejedná o obštrukčné správanie, nakoľko obe pojednávania sa konali krátko pred a po zimných školských prázdninách a sviatkoch, kedy spravidla dochádza k presunom veľkej časti obyvateľov za návštevou rodiny žijúcej mimo ich bydliska, prípade k čerpaniu dovoleniek. Skonštatoval, že žalobcom predložený dôkaz o existencii exekúcii ku dňu 13.12.2024 nepreukazuje, že predmetné exekúcie existovali v čase 15.04.2024, kedy vyplatil žalobcovi dlžnú sumu vo výške 10.000,- eur, a preto namietal záver súdu prvej inštancie, že by nepreukázal, že v rozhodnom čase disponoval predmetnou čiastkou. Vyjadril názor, že nemal dôvod preukazovať, že uvedenou sumou disponoval dňa 15.04.2024, nakoľko k poskytnutiu pôžičky došlo v mesiaci február 2024. S poukazom na uvedené uzavrel, že v prípade bezhotovostnej pôžičky nemá iné plnenie dlžníka automaticky za následok slabšiu vierohodnosť jeho tvrdenia o poskytnutí plnenia veriteľovi, a to navyše v prípade, že žalobca a žalovaný si bežne vzájomne plnili bezhotovostným spôsobom. 8/ K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s právnymi názormi a závermi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozhodnutí, a preto odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Dodal, že v civilnom sporovom konaní je úlohou každej zo strán, aby bola procesne aktívna a svoje tvrdenia riadne a hodnoverne preukázala. Skonštatoval, že v konaní preukázal poskytnutie pôžičky žalovanému vo výške 10.000,- eur, avšak žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal jej vrátenie, ani listinným a ani žiadnym iným dôkazom. Argumentoval, že odvolanie žalovaného je len účelové, keď počas konania navrhoval vypočuť svedkov, ktorí by vedeli potvrdiť vrátenie pôžičky, avšak ich prítomnosť opakovane nezabezpečil a ani nepožiadal súd o ich zabezpečenie a napokon na poslednom pojednávaní uviedol, že na ich výsluchu už netrvá. Nenavrhol pritom ani vykonanie žiadnych iných dôkazov. Mal za to, že v prejednávanej veci nie je podstatné preukazovať bonitu žalovaného ku dňu poskytnutia pôžičky, ale ku dňu 15.04.2024, kedy sa pôžička mala údajne vrátiť, a že žalovaný nepreukázal bezhotovostné a ani hotovostné vrátenie predmetných finančných prostriedkov. 9/ Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril. 10/ Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods. 1 CSP)
a rozsudok verejne vyhlásil podľa ust. § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (ust. § 383 CSP), pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom. 11/ Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12/ S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, odvolací súd, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej (1VCdo 2/2023), zohľadniac odvolaciu argumentáciu žalovaného, sa po skutkovej a právnej stránke stotožnil s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku. 13/ Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (ust. § 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (ust. § 220 ods. 2 CSP). 14/ Predmetom odvolacieho prieskumu je rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi titulom zmluvy o pôžičke sumu vo výške 10.000,- eur z dôvodu, že v konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal skutkové tvrdenie o tom, že žalobcovi poskytnutú pôžičku vrátil. Dôkazné bremeno neuniesol z toho dôvodu, že na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti, že žalobcovi túto pôžičku vrátil, žiadal vypočuť dvoch svedkov, ktorí mali byť prítomní pri odovzdaní sumy 10.000,- eur v hotovosti do rúk žalobcu na čerpacej stanici dňa 15.04.2024. Z hľadiska odvolacieho dôvodu o nesprávnych skutkových zisteniach je jeho odvolanie vo vzťahu k dôvodom rozsudku súdu prvej inštancie veľmi všeobecné a stručné, keď len zopakoval svoje argumenty z prvoinštančného konania, konkrétne, že sa nesprával obštrukčne, keď prítomnosť svedkov na pojednávaniach dňa 13.12.2024 a 07.01.2025 nezabezpečil z dôvodu zimných školských prázdnin a vianočných sviatkov, že si mohol sám zvoliť spôsob vrátenia poskytnutej pôžičky, a že skutočnosť, že sú voči nemu vedené tri exekučné konania nepreukazuje, že v čase vrátenia pôžičky dňa 15.04.2025 disponoval sumou vo výške 10.000,- eur. 15/ Zmluva o pôžičke (ust. § 657 OZ a nasl.) je zmluvou neformálneho charakteru, čo znamená, že zmluvné strany ju môžu uzavrieť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o obsahu ich dojednania, pričom k založeniu zmluvného vzťahu dochádza reálnym odovzdaním veci. Podstatnými náležitosťami takejto zmluvy je dohoda o: 1/ prenechaní druhovo určených vecí, 2/ vrátení veci rovnakého druhu, 3/ dočasnosti prenechania veci a 4/ faktické odovzdanie veci dlžníkovi. Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v ust. § 657 Obč. Zák., ktorá vymedzuje obsah povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti veriteľa vyplýva, že v spore o vrátenie požičanej sumy má žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal, a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Z tohto bremena tvrdenia potom pre veriteľa (žalobcu) vyplýva dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva o pôžičke bola uzavretá, a že na základe tejto zmluvy odovzdal žalovanému finančné prostriedky (viď aj rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 21Cdo 4520/2007). 16/ V prejednávanej veci uvedené bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu žalobca uniesol. Žalobca totiž v konaní tvrdil a dôkazne preukázal, že poskytol bezhotovostným vkladom na účet žalovaného sumu vo výške 10.000,- eur právnym titulom pôžičky, čím došlo k uzatvoreniu tejto zmluvy. Bolo preukázané aj to, že strany si medzi sebou nedohodli dátum splatnosti, a teda v takom prípade je s poukazom na ust. § 563 Obč. Zák. dlžník (žalovaný) povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ (žalobca) požiadal. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že za takúto výzvu je možné považovať aj návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 23.04.2024. Uvedené skutočnosti napokon ani neboli medzi stranami sporné, nakoľko žalovaný výslovne potvrdil, že žalobca mu na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke poskytol sumu 10.000,- eur. Vzhľadom na zistené skutočnosti bolo potom úlohou žalovaného v rámci procesnej obrany dôkazne preukázať svoje skutkové tvrdenie o tom, že predmetnú pôžičku žalobcovi vrátil dňa 15.04.2024 v hotovosti za prítomnosti dvoch svedkov menom E. V. a X. A. M., ktorých aj navrhol v konaní vypočuť. Súd prvej inštancie preto listom zo dňa 08.11.2024 požiadal žalovaného o zabezpečenie prítomnosti týchto svedkov na pojednávaní dňa 13.12.2024. Žalovaný ale ich prítomnosť nezabezpečil, preto súd prvej inštancie zaviazal právneho zástupcu žalovaného, aby prítomnosť týchto svedkov zabezpečil na pojednávaní dňa 07.01.2025. Žalovaná strana ale ani na tomto pojednávaní prítomnosť týchto svedkov nezabezpečila, ani nežiadala
o ich zabezpečenie súd, pričom právny zástupca žalovaného výslovne do zápisnice uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. 17/ V tejto súvislosti je ešte potrebné vysvetliť, že v sporovom konaní, o ktoré ide aj v preskúmavanej veci, sa uplatňuje prejednacia zásada, z ktorej vyplýva stranám sporu povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Na to, aby strana mohla splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. 18/ S poukazom na uvedené je potom zrejmé, že žalovaný si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, keď i napriek opakovaným výzvam zo strany súdu prvej inštancie nezabezpečil prítomnosť svedkov, ktorí mali podľa vyjadrení žalovaného potvrdiť, že dňa 15.04.2024 došlo k vráteniu poskytnutej pôžičky v hotovosti. Možno potom uzavrieť, že je výhradne procesnou zodpovednosťou žalovaného, že v konaní nebolo preukázané toto skutkové tvrdenie a zároveň jeho jediná procesná obrana, z ktorého dôvodu bolo rozhodnuté v jeho neprospech. Nie je potom rozhodujúca ani ďalšia odvolacia argumentácia žalovaného, že mu nemožno pričítať na ťarchu vrátenie pôžičky v hotovosti, a že tri exekučné konania vedené proti nemu ešte nepreukazujú, že v rozhodnom čase nedisponoval sumou 10.000,- eur. Pokiaľ ide o vedené exekúcie proti žalovanému (ako povinnému), ide však o podporný dôkaz svedčiaci tomu, že hotovosťou potrebnou na vrátenie poskytnutej pôžičky v rozhodnom čase zjavne nedisponoval. Odvolací súd konštatuje, že pre úspešné ubránenie sa žalobe žalobcu za situácie, že v konaní bola preukázaná existencia zmluvy o pôžičke, bolo potrebné, aby žalovaný preukázal vrátenie poskytnutej pôžičky. Ako uviedol odvolací súd už vyššie, toto skutkové tvrdenie sa mu nepodarilo preukázať, preto akákoľvek ďalšia argumentácia súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k tvrdenému spôsobu vrátenia peňažných prostriedkov (hotovostnému alebo bezhotovostnému), ako aj vplyvu exekučných konaní na možnosť vrátenia týchto peňažných prostriedkov bola vo vzťahu k meritórnemu posúdeniu povinnosti žalovaného vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky sekundárna. 19/ Možno teda zhrnúť, že žalobca v spore uniesol dôkazné bremeno o existencii zmluvy o pôžičke a na druhú stranu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom splnenia povinnosti vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Za daného skutkového a právneho stavu potom súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- eur. 20/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP a plne procesne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. 21/ O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 CSP). 22/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá CSP v spojení s ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).