Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Cob/7/2025 z 18. 3. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 7Cob/7/2025 6124359766 18. 03. 2025 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2025:6124359766.1

Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a JUDr. Valérie Kleinovej ml., v spore žalobcu: RAPID - PS s. r. o., so sídlom Brnianska 21, 811 04 Bratislava, IČO: 47 370 521, právne zastúpeného: X-legal, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Riazanská 806/66A, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 55 213 022, proti žalovanému: Bc. A. L., nar.: XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX U. pri B., právne zastúpenému: Advokátska kancelária CEE Attorneys Lišiak Martinák s. r. o., so sídlom Štefánikova 41, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 989 014, o zaplatenie 48.315,86 eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 84Cb/80/2024-41 zo dňa 18.12.2024, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. zo dňa 18.12.2024 p o t v r d z u j e .

84Cb/80/2024-41

odôvodnenie: 1. Mestský Bratislava III (ďalej aj súd prvej inštancie) uznesením č. k. 84Cb/80/2024-41 vydaným dňa 18.12.2024 (ďalej aj napadnuté uznesenie), zamietol návrh žalobcu zo dňa 12.12.2023 na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa tento domáhal, aby konajúci súd mu poskytol neodkladnú ochranu proti žalovanému tým spôsobom, že zriadi záložné právo k spoluvlastníckemu podielu žalovaného o veľkosti 1/2-ica k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese: Senec, obci: Ivanka pri Dunaji, katastrálnom území: U. pri B., zapísaným na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom ako: Pozemok - parcela registra „C“ KN, parc. č.: XXX/XX, druh pozemku: Ostatná plocha, o výmere 228 m2, Pozemok - parcela registra „C“ KN, parc. č.: XXX/XXX, druh pozemku: Ostatná plocha, o výmere 41 m2, Pozemok - parcela registra „C“ KN, parc. č.: XXX/XXX, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 136 m2 a Stavba - rodinný dom so súpisným číslom: XXXX, stojaca na parcele registra „C“ KN, parc. č.: XXX/XXX, na zabezpečenie pohľadávok žalobcu voči žalovanému v celkovej výške istiny 48.315,86 eur s príslušenstvom na základe Dohody o uznaní dlhu a spôsobe jeho splatenia a dohody o ručení zo dňa 12.09.2023 uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom, obchodnou spoločnosťou Kalapati 11 s. r. o., (v tom čase pod obchodným menom: BAUMIC, s. r. o.) ako dlžníkom a žalovaným ako ručiteľom. 2. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal, aby súd zaviazal pôvodne žalovaného 1/ - spoločnosť Kalapati 11 s. r. o., so sídlom Medzevská 96/1, 044 23 Jasov, IČO: 47 580 526 (ďalej aj „pôvodný žalovaný 1/) a pôvodne žalovaného 2/ - Bc. A. L., nar. XX.XX.XXXX, E.. S. XX, XXX XX I. - S. A. (ďalej aj „pôvodný žalovaný 2/“, resp. len „žalovaný“) na zaplatenie sumy 48.315,86 eur s príslušenstvom tak, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť ostatných, titulom Dohody o uznaní záväzku a spôsobe jeho splatenia a Dohody o ručení zo dňa 12.09.2023 (ďalej tiež len Dohoda).

3. Upomínací súd vo veci vydal dňa 23.08.2024 platobný rozkaz, sp. zn. 12Up/1403/2024, voči ktorému podal včas odpor pôvodný žalovaný 2/. Platobný rozkaz vo vzťahu k pôvodnému žalovanému 1/ nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 27.09.2024. Žalobca navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde voči pôvodnému žalovanému 2/. 4. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 19.11.2024 domáhal voči žalovanému nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo v znení uvedenom v bode 1. tohto uznesenia. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôvodil, že na základe objednávky obchodnej spol. BAUMIC, s. r. o., (ďalej aj ako ,,dlžník“) žalobca dodal dlžníkovi služby a tovar, v dôsledku čoho mu vystavil faktúry. Dlžník svoj záväzok nesplnil riadne a včas. Jediným spoločníkom a konateľom dlžníka v rozhodnej dobe bol žalovaný. Dňa 12.09.2023 žalobca ako veriteľ, dlžník a žalovaný ako ručiteľ uzatvorili Dohodu, na základe ktorej dlžník (konajúci prostredníctvom žalovaného) uznal čo do právneho dôvodu, ako aj čo do výšky záväzok vyplývajúci z faktúr, ako aj nárok na zaplatenie nákladov za právne zastúpenie. Dlžník napriek uzatvorenej dohode nesplnil riadne a včas ani len prvú dohodnutú splátku, čím stratil výhodu splátok a celá suma záväzku sa stala okamžite splatnou. 5. Napriek skutočnosti, že žalovaný uzatvoril v mene dlžníka a vo svojom mene Dohodu so žalobcom, pristúpil ako jediný spoločník dlžníka dňa 12.04.2024 k vydaniu rozhodnutia jediného spoločníka (ďalej ako „rozhodnutie JS“), ktorým okrem iného: a) sa odvolal z funkcie konateľa dlžníka s účinnosťou ku dňu 12.04.2024; b) menoval do funkcie konateľa dlžníka nového konateľa: A. c) odsúhlasil prevod 100% svojho obchodného podielu ako jediného spoločníka dlžníka vo výške 5.000,- eur na A.. Z podpisového vzoru ,,nového konateľa“ dlžníka a občianskeho preukazu č. XXXXXXJE v rámci osvedčovacej doložky vyplýval pobyt: ,,Neuvedený, Maďarsko. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný s plným vedomím o nevysporiadaných záväzkoch voči žalobcovi realizoval konkrétne právne úkony, ktorými ukončil svoj výkon funkcie konateľa dlžníka a zbavil sa obchodného podielu v spoločnosti dlžníka, pričom ako nového konateľa a zároveň jediného spoločníka dlžníka vymenoval osobu, ktorá - aj podľa údajov uvedených v jej občianskom preukaze - bola osobou bez domova. Žalobcovi nebolo zrejmé, či za tento obchodný podiel nadobudol akékoľvek finančné plnenie v podobe odplaty za prevod obchodného podielu, resp. či - v prípade, ak za tento obchodný podiel nadobudol akúkoľvek odplatu - nebolo zrejmé, či táto odplata bola primeraná hodnote obchodného podielu a ako s takto získanou odplatou za prevod obchodného podielu žalovaný naložil. Bol však toho názoru, že žalovaný uvedeným právnym úkonom (prevodom svojho obchodného podielu), ktorý by mohol byť speňažený za účelom uspokojenia pohľadávok žalobcu uplatnených v konaní pred Mestským súdom Bratislava III - mohol zmariť (minimálne čiastočne) budúce uspokojenie pohľadávok žalobcu a ohroziť výkon budúcej exekúcie na vymoženie týchto pohľadávok žalobcu. Taktiež podotkol, že uvedené konanie žalovaného (A. D.) mohlo naplniť aj príslušné znaky skutkovej podstaty trestného činu nekalej likvidácie definovaného v ust. § 251b zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona. 6. Z obsahu odporu podaného žalovaným proti platobnému rozkazu žalobca uviedol, že sa dozvedel o novej adrese trvalého pobytu žalovaného. Lustráciou v katastri nehnuteľností zistil, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vedených Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom na LV č. XXXX v okrese: Senec, obci: Ivanka pri Dunaji, k. ú. U. pri B. ako: Pozemky: pozemok - parcela registra „C“ KN, parc. č.: XXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 228 m2, pozemok - parcela registra „C“ KN, parc. č.: XXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 41 m2, pozemok - parcela registra „C“ KN, parc. č.: XXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 136 m2 (ďalej spolu aj ako „Pozemky“); Stavby: Rodinný dom so súpisným číslom: XXXX postavený na parcele registra „C“ KN, parc. č. XXX/XXX (ďalej aj ako „Stavba“, Pozemky a Stavba ďalej spolu aj ako „Nehnuteľnosti“). Žalovaný je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2-ica k celku Nehnuteľností (ďalej aj ako „Spoluvlastnícky podiel“). Podľa údajov uvedených na LV č. XXXX žalovaný predmetný spoluvlastnícky podiel nadobudol na základe Kúpnej zmluvy V-5077/2017 zo dňa 07.12.2017. K Nehnuteľnostiam je na LV č. XXXX v časti „C“ ŤARCHY zapísané záložné právo v nasledovnom znení: „Záložné právo v prospech 365.bank, a. s., Bratislava (IČO:31340890) na zabezpečenie úveru č. XXXXXXXXXX na p. č. XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XXX a rodinný dom s. č. XXXX na p. č. XXX/XXX podľa zmluvy V-4445/2023 zo dňa 16.08.2023, -303/23 (ďalej ako „Záložné právo“). Z výpisu z LV č. XXXX vyplývalo, že Záložné právo k Nehnuteľnostiam, resp. Spoluvlastníckemu podielu žalobcu a spoluvlastníckemu podielu druhej podielovej spoluvlastníčky bolo zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva k Nehnuteľnostiam uzatvorenej medzi financujúcou bankou a záložcami, pričom vklad Záložného práva k Nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 16.08.2023. Nakoľko uvedené Záložné právo zabezpečovalo úver poskytnutý žalovanému zo strany financujúcej banky, žalobca predpokladal,

že žalovanému boli po splnení podmienok financujúcej banky (podpísanie Zmluvy o zriadení záložného práva k Nehnuteľnostiam zo strany záložcov - vlastníkov Nehnuteľností, prípadne vklad Záložného práva k Nehnuteľnostiam do KN) reálne poskytnuté finančné prostriedky zodpovedajúce úveru v jemu neznámej výške. Žalobca dal do pozornosti skutočnosť, že v čase povolenia vkladu Záložného práva k Nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností boli všetky záväzky z faktúr po splatnosti. Napriek skutočnosti, že žalovaný mal o nesplatených záväzkoch z faktúr vedomosť a napriek skutočnosti, že dňa 12.09.2023 prevzal ako ručiteľ ručiteľský záväzok za predmetné záväzky z faktúr, nepoužil získané finančné prostriedky z úveru poskytnutého mu financujúcou bankou ani len sčasti na splatenie záväzkov, ale tieto zrejme použil na iný žalobcovi neznámy účel. Žalobca nemal vedomosť o žiadnom ďalšom majetku žalovaného, z ktorého by s ohľadom na jeho hodnotu a s ohľadom na výšku záväzkov žalovaného a ich príslušenstva bolo možné uspokojiť jeho pohľadávky uplatnené v tomto súdnom konaní v prípade ich exekučného vymáhania. Žiaden iný relevantný majetok žalovaného (s výnimkou Spoluvlastníckeho podielu) sa žalobcovi nepodarilo dohľadať ani v rámci príslušných verejných registrov. 7. Z vyššie uvedených okolností: (i) predpokladané získanie prostriedkov z úveru poskytnutého žalovanému financujúcou bankou a ich využitie na neznámy účel rozdielny od uspokojenia pohľadávok žalobcu uplatnených v tomto konaní, (ii) už realizovaný prevod obchodného podielu v spoločnosti dlžníka s neznámou výškou odplaty za prevod obchodného podielu a neznámym spôsobom nakladania žalovaného s touto potenciálnou odplatou za prevod obchodného podielu, (iii) nedostatok iného majetku dlžníka, ktorý by bolo možné speňažiť s výnimkou Spoluvlastníckeho podielu a (iv) podanie odporu proti platobnému rozkazu, ktorým žalovaný podľa žalobcu účelovo oddialil rozhodnutie vo veci samej a potenciálne vymáhanie pohľadávok žalobcu uplatnených v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica, resp. Mestským súdom Bratislava III, mal žalobca dôvodnú obavu, že žalovaný nemal záujem o splnenie záväzkov voči nemu, naopak, preukázateľne realizoval úkony, ktorými sa zbavoval svojho majetku, ktorý by mohol byť v budúcnosti postihnuteľný núteným výkonom rozhodnutia (exekúciou) a z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávky žalobcu. Žalobca bol toho názoru, že v prípade konania žalovaného: (i) využitie finančných prostriedkov z úveru poskytnutého žalovanému financujúcou bankou na účel iný ako účel splatenia záväzkov voči žalobcovi a (ii) prevod obchodného podielu v spoločnosti dlžníka na tretiu osobu s neznámou výškou odplaty a potenciálne využitie finančných prostriedkov získaných ako odplata za prevod obchodného podielu v spoločnosti dlžníka na účel iný ako účel splatenia záväzkov voči žalobcovi, sa mohlo jednať o úkony, ktorými žalovaný ukrátil žalobcu ako veriteľa, resp. ktorými priamo ohrozil vymožiteľnosť pohľadávok žalobcu ako veriteľa v prípade núteného výkonu rozhodnutia. 8. Ani zriadené záložné právo k Nehnuteľnostiam (resp. k Spoluvlastníckemu podielu) na zabezpečenie úveru poskytnutého financujúcou bankou prakticky nijakým spôsobom by neobmedzovalo žalovaného v prípadnom predaji Nehnuteľností (jeho Spoluvlastníckeho podielu) tretím osobám. Predaj nehnuteľností so zriadeným záložným právom v prospech financujúcej banky je pomerne bežnou transakciou, kedy v zásade splnením podmienky financujúcej banky - splatením zostatku úveru a jeho príslušenstva zabezpečeného záložným právom k prevádzaným nehnuteľnostiam - sa financujúca banka vzdá svojho záložného práva k zabezpečeným nehnuteľnostiam (vydá kvitanciu s návrhom na výmaz záložného práva). Žalobca nemal vedomosť o hodnote Nehnuteľností ani o výške zostatku úveru zabezpečeného záložným právom k Nehnuteľnostiam. S ohľadom na výšku záväzkov (48.315,86 eur), s príslušenstvom a trovami konania, s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný nebol výlučným vlastníkom Nehnuteľností, ale len ich podielovým spoluvlastníkom o veľkosti podielu 1/2-ica k celku Nehnuteľností a s ohľadom na konanie žalovaného vo vzťahu k zbavovaniu sa majetku, resp. nakladaniu s majetkom, ktoré nesmerovalo k splateniu záväzkov, mal žalobca dôvodnú obavu, že v prípade predaja Nehnuteľností (Spoluvlastníckeho podielu) by žalovaný uspokojil len pohľadávku financujúcej banky zabezpečenú záložným právom a zostatok finančných prostriedkov získaných ako kúpna cena Nehnuteľností (Spoluvlastníckeho podielu) po vyplatení zostatku úveru a jeho príslušenstva by, rovnako ako v prípade nakladania s finančnými prostriedkami z úveru a nakladania s potenciálnou odplatou za prevod obchodného podielu v spoločnosti dlžníka, by využil pre svoje osobné potreby, resp. na iný účel ako na účel splatenia záväzkov. Žalobca podotkol, že žalovaný by mohol predaj Nehnuteľností realizovať prakticky kedykoľvek, pričom pri podaní návrhu na vklad zrýchlenou formou je zápis vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam (Spoluvlastníckemu podielu) v prospech nových vlastníkov - kupujúcich možný do 15 dní odo dňa podania návrhu na vklad. V uvedenej dobe, ak by sa žalobca dozvedel hneď v prvý deň o existencii plomby na príslušnom LV k Nehnuteľnostiam, by bolo pre žalobcu prakticky nemožné akýmkoľvek spôsobom dosiahnuť ochranu svojich práv a zabezpečiť vymoženie jeho pohľadávok voči žalovanému prostredníctvom súdu, resp. exekútora, resp. zabezpečiť nehnuteľnosti (Spoluvlastnícky podiel) alebo finančné prostriedky získané ich predajom.

9. Súd prvej inštancie po citácii zákonných ustanovení § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, § 331 ods. 1, § 343 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 344 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a k dôkazom predložených žalobcom k podanému návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (LV 3423 a rozhodnutie jediného spoločníka; Dohodu o uznaní záväzku a spôsobe jeho splatenia a dohode o ručení zo dňa 12.09.2023, potvrdenie o sledovaní zásielok, rozhodnutie jediného spoločníka; predžalobnú výzvu dlžníkovi, predžalobnú výzvu) uviedol, že účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností sporových strán, ktorá ale neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie vo vzťahu k žalovanej strane sporu okrem existencie predmetného peňažného nároku však musí žalobca osvedčiť aj to, že aj bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná exekúcia voči odporcovi ohrozená, pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. 10. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (§ 329 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 CSP). To znamená, že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude súdom zamietnutý. 11. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6MCdo/5/2012). Pri zabezpečovacom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. 12. Otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou, keďže vzhľadom na objektívne skutočnosti musí hroziť, že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať povinný relevantné aktíva, voči ktorým sa bude môcť oprávnený uspokojiť. Naopak, obavy z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči žalovanej strane sporu. 13. Zabezpečovacím opatrením sa posilňuje postavenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. 14. Predmet, ktorý môže byt zabezpečený zabezpečovacím opatrením, je stanovený čo najširšie a zodpovedá vymedzeniu predmetu občianskoprávnych vzťahov, tak ako sú zakotvené v § 118 ods. 1 a § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ktoré ako predmet občianskoprávnych vzťahov taktiež označuje veci, pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva a iné majetkové hodnoty. Predmetom záložného práva tak nie je len vec. Podľa § 151d ods. 1 OZ záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku alebo iná hromadná vec. Spôsobilým predmetom záložného práva je konkrétne hnuteľná alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, ale aj spoluvlastnícky podiel. Spôsobilým predmetom záložného práva môže byť obchodný podiel, cenné papiere a pod.. Podmienkou, aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva, je jeho prevoditeľnosť. Na prevoditeľnosti zálohu je založený výkon záložného práva - speňaženie zálohu (Bližšie pozri KOTRECOVÁ, A., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Praha: C. H. BECK, 2017, s. 1157). 15. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je rovnako relevantná: a) naliehavosť situácie vyžadujúca si úpravu vzťahov, b) objektívnosť dosiahnutia ochrany, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti zabezpečovacieho opatrenia) a c) neobmedzenie právnymi účinkami povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by to malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality zabezpečovacieho opatrenia).

16. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí teda súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti a naliehavosti), c) je spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, d) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, e) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), f) navrhovaným zabezpečovacím opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, g) právne účinky zabezpečovacieho opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). 17. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako súčasť konania vo veci samej a po preskúmaní daného návrhu, k nemu pripojených listín a po vyhodnotení skutočností z nich vyplývajúcich, dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko žalobca podaným návrhom neosvedčil zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 18. Súd prvej inštancie považoval za osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami; ako aj spôsobilý predmet záložného práva; peňažnú pohľadávku a taktiež dočasný charakter navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. 19. V konaní však podľa súdu prvej inštancie nebolo hodnoverne osvedčené, že budúca exekúcia bude ohrozená, resp. zmarená. Žalobca existenciu zmarenia exekúcie odvodzoval od skutočnosti, že žalovaný sa zbavoval svojho majetku, nakoľko previedol obchodný podiel v spoločnosti dlžníka; využitím finančných prostriedkov z úveru poskytnutému žalovanému; nedostatkom iného majetku žalovaného, ktorý by bolo možné speňažiť s výnimkou spoluvlastníckeho podielu a podaním odporu, ktorým žalovaný podľa názoru žalobcu účelovo oddialil rozhodnutie vo veci samej. V danom prípade bolo nepochybné, že žalovaný ako bývalý spoločník a konateľ dlžníka previedol svoj 100 % obchodný podiel na tretiu osobu, avšak súdu prvej inštancie nebolo úplne zrejmé, ako sa mal žalovaný týmto konaním zbaviť svojho majetku (ako sa snažil navodiť žalobca), pokiaľ žalobcovi ako ani súdu, nebola zrejmá suma, za ktorú predmetný obchodný podiel previedol. Taktiež nebolo zrejmé ani to, ako mal ukrátiť žalobcu, prípadne zmariť budúce uspokojenie pohľadávky, nakoľko nebola zrejmá ani trhová hodnota daného obchodného podielu s ohľadom na vyššie uvedené. Zo žiadnych skutočností tvrdených žalobcom, ako ani z predložených dôkazov nevyplývalo, že by sa konaním bývalého konateľa a spoločníka, dlžník zbavoval svojho majetku. Skutočnosť, či žalovaný svojím konaním mohol alebo nemohol naplniť príslušné znaky skutkovej podstaty trestného činu nekalej likvidácie podľa § 251b zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona, bolo v tomto smere irelevantné. Taktiež nebolo zrejmé, ako by mohol žalovaný získaním finančných prostriedkov z úveru a ich prípadným využitím na neznámy účel zmariť žalobcovi prípadnú exekúciu. Súd prvej inštancie podotkol, že samotný úver bol, s odkazom na zabezpečenie úveru financujúcou bankou záložným právom zo dňa 16.08.2023, poskytnutý ešte pred uzatvorením predmetnej Dohody o ručení zo strany žalovaného. Teda skutočnosť, že predmetné faktúry už boli v čase poskytnutia finančných prostriedkov splatné, bola s ohľadom na doterajší záväzok samotného dlžníka vo vzťahu k žalovanému irelevantná. V druhom rade poskytnuté finančné prostriedky z daného úveru získal žalovaný pravdepodobne spolu so svojím spoluvlastníkom s ohľadom na samotné zabezpečenie úveru, ktoré sa vzťahovalo na spoluvlastnícke podiely oboch spoluvlastníkov. Predmetné finančné prostriedky taktiež mohli byť viazané aj na konkrétny účel a súdu nebol osvedčený opak. Preto súd prvej inštancie v tomto smere neprisvedčil argumentácii žalobcu. Tvrdenia ohľadom nedostatku ďalšieho majetku žalovaného súd považoval zo strany žalobcu iba ako ničím nepodložené tvrdenia, keďže to, že sa žalobcovi nepodarilo zistiť ďalší majetok, neznamenalo, že iný majetok nemal. V súvislosti s podaním odporu proti platobnému rozkazu zo strany žalovaného súd podotkol, že jeho podanie nemohlo byť žalovanému v žiadnom prípade na ťarchu, preto akékoľvek tvrdenia ohľadom oddialenia rozhodnutia vo veci samej, považoval v tomto smere za irelevantné. 20. Žalobca taktiež neosvedčil naliehavosť obavy z ohrozenia exekúcie a proporcionalitu navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Súdu prvej inštancie zo žiadnych tvrdení žalobcu, ako ani priložených dôkazov nevyplývala naliehavosť potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Tvrdenie ohľadom možnosti prevedenia spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu, nebolo spôsobilé preukázať opodstatnenosť uvádzanej naliehavej obavy z ohrozenia exekúcie, keďže následkom jeho predaja by došlo k transformácii majetku žalovaného, a to nahradením vlastníckeho práva k dotknutému spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam vlastníctvom finančných prostriedkov (zároveň aj za opodstatneného predpokladu primeranej miery zisku), čo bolo v danom prípade možné vyhodnotiť

práve na prospech žalobcu. Žalobca v konaní nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by žalovaný finančné prostriedky z ,,potencionálneho“ predaja dotknutého spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach mienil žalovaný použiť spôsobom ohrozujúcim vymožiteľnosť jeho nároku. V tomto smere bolo potrebné podotknúť, že žalobca mal dostatočné časové obdobie, a to od podpísania Dohody o ručení, počas ktorého mohol kedykoľvek previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, doposiaľ tak neurobil. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne predmetná zákonná podmienka však v danom prípade naplnená nebola. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný by mohol kedykoľvek previesť svoj spoluvlastnícky podiel, a preto bolo prakticky nemožné akýmkoľvek spôsobom dosiahnuť ochranu jeho práv a dosiahnuť vymoženie jeho pohľadávky, súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ by k tomu aj potencionálne došlo, žalobca má ďalšie právne prostriedky na ochrany svojich práv, ako napr. odporovanie právnemu úkonu a podobne. Z uvedeného vyplývalo, že žalobca argumentoval len v rovine domnienok a úvah, ale reálne negatívne nakladanie s majetkom žalovaného v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia hodnoverným spôsobom neosvedčil. 21. V súvislosti s proporcionalitou bol súd prvej inštancie toho názoru, že nakoľko nebola zrejmá všeobecná hodnota nehnuteľností, teda spoluvlastníckeho podielu žalovaného s prihliadnutím na aktuálnu výšku úveru, nebolo možné za žiadnych okolností tento rozsah zabezpečenia považovať za primeraný zabezpečovanej platobnej povinnosti žalovaného. V tomto smere konajúci súd konštatoval, že sa žalobca ani len nepokúsil osvedčiť hodnotu predmetnej nehnuteľnosti v danej lokalite, či už napríklad vyjadrením realitnej kancelárie, či poukázaním na inzeráty ponúkajúce nehnuteľnosti v danej lokalite a pod., vo vzťahu k čomu, by bolo možné princíp proporcionality posúdiť. Bez toho, aby mal konajúci súd zo strany žalobcu uvedené skutočnosti za riadne osvedčené, nebolo možné prijať záver o proporcionalite navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k nároku žalobcu. 22. Na základe dôvodov uvedených vyššie a vzhľadom k tomu, že podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musia byť splnené kumulatívne, vyhodnotil súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný, a preto ho zamietol s tým, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 23. Voči napadnutému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 31.01.2024, pričom mal za to, že sud prvej inštancie dospel na základe predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), a zároveň pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Na základe uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd po posúdení veci zmenil napadnuté rozhodnutie a nariadil neodkladné opatrenie v znení podľa jeho pôvodného návrhu. 24. Žalobca uviedol, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia, súd prvej inštancie mal za osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, spôsobilý predmet záložného práva, skutočnosť, že išlo o peňažnú pohľadávku, ako aj dočasný charakter navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že v posudzovanom prípade zo strany žalobcu údajne nedošlo k hodnovernému osvedčeniu ohrozenia či zmarenia budúcej exekúcie na vymoženie pohľadávky uplatnenej v konaní vo veci samej. 25. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie žalobca nesúhlasil, nakoľko tento záver podľa jeho názoru vychádzal z nevykonania navrhovaných dôkazov súdom prvej inštancie a tiež neúplne a nesprávne zisteného skutkového stavu veci, ktorý mal za následok prijatie nesprávnych skutkových a právnych záverov a v neposlednom rade nesprávne právne posúdenie veci. 26. Žalobca v danom prípade odôvodnenosť obavy z ohrozenia, resp. zmarenia budúcej exekúcie odvodzoval z nasledovných skutočností: 1) Žalovaný sa zbavil svojho majetku (previedol svoj 100% obchodný podiel v obchodnej spoločnosti, ktorá je zároveň primárnym dlžníkom/žalovaným v konaní vo veci samej), a súčasne 2) Prevodom svojho 100% obchodného podielu v obchodnej spoločnosti a zmenou konateľa tejto obchodnej spoločnosti na tretiu fyzickú osobu - osobu nemajetnú, bez domova a zjavne nekontaktnú - sa účelovo zbavil akejkoľvek svojej zodpovednosti za túto spoločnosť a svojho dosahu na túto spoločnosť bez akéhokoľvek relevantného zákonom predpokladaného a dovoleného dôvodu, a súčasne 3) Využil finančné prostriedky z úveru poskytnutého žalovanému financujúcou bankou na účel iný ako účel uspokojenia pohľadávky žalobcu, a súčasne 4) Žalovaný nedisponoval iným relevantným majetkom, ktorého speňažením by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu okrem spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam

27. Podľa žalovaného bolo zrejmé z odôvodnenia napadnutého uznesenia, že súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalovaný previedol svoj 100% obchodný podiel (ďalej ako „Obchodný podiel“) v obchodnej spol. Kalapati 11 s. r. o., (predtým BAUMIC, s. r. o.) (ďalej ako „Obchodná spoločnosť alebo „Kalapati 11“), avšak súdu prvej inštancie údajne nebolo zrejmé, ako sa mal uvedeným prevodom Obchodného podielu žalovaný zbaviť svojho majetku. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že žalobca nepreukázal hodnotu takto prevedeného Obchodného podielu, pričom súdu prvej inštancie s ohľadom na nepreukázanie hodnoty Obchodného podielu nebolo údajne zrejmé, ako mal žalovaný v danom prípade ukrátiť žalobcu, prípadne zmariť budúce uspokojenie pohľadávky. 28. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie žalobca nesúhlasil, nakoľko nemal žiadnu oporu v zákone, resp. bol v priamom rozpore so zákonom. Obchodný podiel spoločníka v obchodnej spoločnosti nepochybne predstavuje majetkovú hodnotu, ktorú je jej vlastník oprávnený držať, disponovať ňou, vykonávať práva a povinnosti k tejto majetkovej hodnote prislúchajúce a tiež túto majetkovú hodnotu scudziť. Jedná sa zároveň o majetkovú hodnotu, ktorú môže v zmysle ust. § 113b zákona č. 233/1995 Z. z. - Exekučný poriadok postihnúť exekúcia. 29. V danom prípade sa jednalo evidentne o majetok, ktorého sa žalovaný preukázateľne zbavil bez akéhokoľvek relevantného a zákonom predpokladaného a dovoleného dôvodu v čase, kedy žalobca evidoval voči nemu svoju pohľadávku po splatnosti a súčasne žalovaný ani prípadnú odplatu za prevod Obchodného podielu dojednanú s nadobúdateľom tohto Obchodného podielu (ak dojednaná bola) preukázateľne nevyužil na čo i len čiastočnú úhradu tejto pohľadávky, hoci si bol vedomý skutočnosti, že táto pohľadávka bola po splatnosti. Rovnako v prípade, ak žalovaný previedol predmetný Obchodný podiel bezodplatne, resp. za príliš nízku odplatu, ktorá nezodpovedala reálnej hodnote tohto Obchodného podielu, jednalo sa o konanie, ktoré nepochybne poškodzovalo žalobcu ako veriteľa (zbavovanie sa majetku bez získania náležitej protihodnoty a bez toho, aby zo získanej protihodnoty uspokojil pohľadávku po splatnosti) a bolo by konaním v rozpore so zákonom. 30. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobcovi nebolo zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie nepovažoval prevod obchodného podielu ako majetkovej hodnoty za zbavovanie sa majetku žalovaného, resp. skutočnosť osvedčujúcu dôvodnosť obavy z ohrozenia/zmarenia budúceho výkonu exekúcie na vymoženie uplatnenej pohľadávky. 31. Žalobca bol toho názoru, že zákonodarca v súvislosti s formulovaním podmienok pre osvedčenie dôvodnosti obavy z ohrozenia či zmarenia budúcej exekúcie neformuloval žiadne podmienky, v zmysle ktorých za osvedčenie zbavovania sa majetku dlžníka možno považovať len prípady, ak žalobca preukáže, že žalovaný previedol na tretiu osobu (zbavil sa) majetku určitej konkrétnej hodnoty (Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia ani nekonkretizoval, aká by táto hodnota mala byť - hodnota rovná výške pohľadávky, hodnota vyššia, iná hodnota?), resp. za úspešné preukázanie splnenia tejto podmienky len prípady, ak žalobca preukáže konkrétnu hodnotu prevedeného majetku. Takýto výklad by podľa názoru žalobcu popieral základný účel neodkladných a zabezpečovacích opatrení ako efektívneho a rýchleho prostriedku zabezpečenia neodkladnej súdnej ochrany a vyvolanou potrebou dodatočného dokazovania by nezodpovedal zúženému rozsahu dokazovania, ktorý pre tento typ konania definuje CSP. V neposlednom rade by pri tomto výklade - s ohľadom na nedostupnosť kľúčových informácií a listín pre žalobcu ako osobu mimo uvedenej Obchodnej spoločnosti - nebolo ani možné žiadnym relevantným spôsobom ani približne určiť hodnotu Obchodného podielu a pokiaľ by aj takýto postup možný bol, bolo by jeho uplatnenie spojené so značnými finančnými nákladmi na zabezpečenie relevantného podkladu/dôkazu a s ohľadom na značné časové zdržanie súvisiace so zabezpečením takéhoto podkladu/dôkazu by prakticky popieral zmysel zabezpečovacieho opatrenia. 32. Za dôležitú považoval žalobca vo vzťahu k preukázaniu dôvodnosti obavy z ohrozenia/zmarenia exekúcie už samotnú skutočnosť, že sa žalovaný zbavil svojho majetku (Obchodného podielu v Obchodnej spoločnosti) bez ohľadu na hodnotu tohto majetku, a zároveň v spojitosti so skutočnosťou, že žalovaný nedisponoval žiadnym iným relevantným majetkom, ako Spoluvlastníckym podielom k Nehnuteľnostiam, ku ktorému žalobca navrhol zriadiť sudcovské záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalobcu uplatnenej v konaní vo veci samej. Žalovaný prevodom svojho 100% Obchodného podielu v Obchodnej spoločnosti a zmenou konateľa tejto Obchodnej spoločnosti na tretiu fyzickú osobu - osobu nemajetnú, bez domova a zjavne nekontaktnú - sa účelovo zbavil akejkoľvek svojej zodpovednosti za túto Obchodnú spoločnosť a svojho dosahu na túto Obchodnú spoločnosť bez akéhokoľvek relevantného zákonom predpokladaného a dovoleného dôvodu. 33. Žalobca mal za to, že okolnosti, za ktorých žalovaný previedol svoj Obchodný podiel v Obchodnej spoločnosti, ako aj skutočnosti týkajúce sa osoby nadobúdateľa Obchodného podielu a zároveň

nového konateľa Obchodnej spoločnosti, na ktorú žalovaný svoj obchodný podiel previedol, boli takisto relevantné pre posúdenie zbavovania sa majetku žalovaného a potenciálneho ohrozenia či zmarenia budúcej exekúcie na vymoženie pohľadávky žalobcu. Vo vzťahu k týmto okolnostiam a skutočnostiam žalobca uviedol súdu prvej inštancie konkrétne a detailné skutkové tvrdenia, ktoré preukázal relevantnými a konkrétnymi dôkazmi. Napriek uvedenému z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplývalo, že by súd prvej inštancie tieto skutkové tvrdenia a na nich nadväzujúce dôkazy akýmkoľvek spôsobom posudzoval, resp. tieto vyhodnotil vo vzťahu k ostatným skutkovým tvrdeniam a dôkazom predloženým žalobcom a predovšetkým vo vzťahu k posúdeniu splnenia podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie tento svoj postup, kedy konkrétne skutkové tvrdenia a dôkazy vôbec nebral do úvahy a tieto prakticky ignoroval, ani žiadnym spôsobom nevysvetlil. 34. V danom prípade bolo podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný svojim konaním, kedy previedol svoj Obchodný podiel v Obchodnej spoločnosti na tretiu osobu a ustanovil túto tretiu osobu za jediného konateľa Obchodnej spoločnosti, napriek skutočnosti, že sa zjavne jednalo o osobu nemajetnú, bez domova a nekontaktnú, nesledoval žiaden legitímny účel súladný so zákonom, ale naopak, snažil sa zrejme zmariť ďalší postup vo vzťahu k vymáhaniu pohľadávky žalobcu voči primárnemu dlžníkovi Obchodnej spoločnosti, zmariť možnosť kontaktovania Obchodnej spoločnosti a v neposlednom rade zmariť možnosť prieskumu konaní a úkonov žalovaného vykonaných v mene Obchodnej spoločnosti pred realizovaním prevodu Obchodného podielu. Toto konanie žalovaného podľa názoru žalobcu v kontexte všetkých popísaných skutočností nemožno vyhodnotiť inak ako škodlivé a zákonom nedovolené konanie, ktoré malo za úlohu obchádzať zákon a potenciálne poškodzovať veriteľa a aj samo o sebe potvrdzovalo dôvodnosť obavy žalobcu z ohrozenia či zmarenia výkonu exekúcie na vymoženie pohľadávky a teda osvedčovalo dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 35. Žalobca bol názoru, že žalovaný zrejme využil finančné prostriedky z úveru poskytnutého mu financujúcou bankou na účel iný ako účel uspokojenia pohľadávky žalobcu. 36. Bolo možné prisvedčiť argumentácii súdu prvej inštancie, v zmysle ktorej uzatvorenie úverovej zmluvy a nadväzujúcej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam/spoluvlastníckemu podielu žalovaného k nehnuteľnostiam (16.08.2023) časovo predchádzalo uzatvoreniu Dohody o uznaní záväzku a spôsobe jeho splatenia a Dohody o ručení uzatvorenej 12.09.2023, na základe ktorej žalovaný prevzal ručenie za záväzky primárneho dlžníka - Obchodnej spoločnosti voči žalobcovi. Jednalo sa však o úkony, ktoré z časového hľadiska boli realizované len s časovým odstupom necelého mesiaca, teda s nepatrným časovým odstupom. Prvá dohodnutá splátka pohľadávky, za ktorej splatenie na základe Dohody ručil žalovaný ako ručiteľ, bola dojednaná na 25.09.2023, teda v období, kedy bolo nášho názoru žalobcu dôvodné predpokladať, že žalovaný disponoval celou výškou, resp. aspoň signifikantnou časťou úveru poskytnutého financujúcou bankou a tieto finančné prostriedky mohol a mal využiť na splatenie záväzku, za ktorého splatenie prevzal ručenie na základe Dohody a o ktorom mal zároveň všetky informácie ako jediný spoločník a konateľ primárneho dlžníka - Obchodnej spoločnosti. Ak by skutočne uvedené finančné prostriedky z poskytnutého úveru mali byť účelovo viazané, ako v tejto súvislosti polemizoval súd prvej inštancie, a žalovaný v čase uzatvorenia Dohody nemal v rámci Obchodnej spoločnosti (avšak ani ako fyzická osoba - ručiteľ) žiadne disponibilné finančné zdroje na splatenie predmetnej pohľadávky, potom takéto konanie žalovaného, ktorý za týchto okolností pristúpil k spísaniu Dohody a ubezpečoval žalobcu, že pohľadávku v dohodnutých splátkach uhradí Obchodná spoločnosť alebo žalovaný, nemožno vyhodnocovať inak ako účelové a špekulatívne konanie v snahe účelovo oddialiť vymáhanie pohľadávky v súdnom konaní. 37. Rovnako v prípade, ak by predmetné finančné prostriedky z úveru poskytnutého financujúcou bankou neboli účelovo viazané, potom prípadné konanie, kedy by žalovaný takto získané finančné prostriedky - napriek svojej vedomosti o nesplácaní pohľadávky Obchodnou spoločnosťou v zmysle splátkového kalendára dojednaného v Dohode a svojmu ručiteľskému záväzku - využil na účel iný ako splatenie pohľadávky, resp. by uprednostnil iné svoje záujmy alebo záujmy iných svojich veriteľov s pohľadávkami neskôr splatnými, bolo nutné posudzovať ako konanie v rozpore so zákonom. 38. Žalobca zdôraznil, že jednotlivé ním uvedené dôvody, ktorými osvedčoval splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo potrebné vyhodnocovať v ich vzájomnej súvislosti ako súbor úkonov a konaní žalovaného svedčiacich o jeho nepoctivom zámere a snahe účelovo čo najviac oddialiť súdne a následne exekučné vymáhanie danej pohľadávky voči Obchodnej spoločnosti a

žalovanému a zároveň konanie svedčiace o snahe žalovaného ohroziť/zmariť výkon budúcej exekúcie na vymoženie pohľadávky. 39. Práve časová a obsahová súvislosť uvedených úkonov (získanie úveru a jeho využitie na iný účel ako splatenie pohľadávky, uzatvorenie Dohody, prevod Obchodného podielu v Obchodnej spoločnosti a ustanovenie nového konateľa Obchodnej spoločnosti) svedčilo podľa žalobcu o skutočnosti, že žalovaný zrejme plánovane a cieľavedome realizoval konkrétne úkony, ktorými sa snažil predovšetkým zmariť akúkoľvek možnosť prieskumu nakladania s majetkom Obchodnej spoločnosti v čase po splatnosti pohľadávky a prieskumu ekonomickej situácie Obchodnej spoločnosti zo strany súdu, resp. prípadne správcu dane alebo príslušných orgánov činných v trestnom konaní, a zároveň fakticky zmariť akúkoľvek možnosť komunikácie so zodpovednou osobou - štatutárom spoločnosti a zároveň zbaviť sa týmto účelovým spôsobom akejkoľvek svojej priamej zodpovednosti (zmariť možnosti preukázania svojej osobnej zodpovednosti) za ekonomickú situáciu Obchodnej spoločnosti a svojej zodpovednosti za v tomto čase už zrejmú nemožnosť vymoženia pohľadávky od Obchodnej spoločnosti ako primárneho dlžníka (túto obavu žalobca súdu prvej inštancie osvedčil konkrétnymi dôkazmi súvisiacimi s osobou nadobúdateľa Obchodného podielu, ako aj aktuálnou ekonomickou situáciou Obchodnej spoločnosti). 40. Uvedeným prevodom Obchodného podielu sa žalovaný zároveň nepochybne zbavil časti svojho majetku (Obchodného podielu) a to bez ohľadu na reálnu hodnotu tohto Obchodného podielu a toto konanie žalobca zároveň považoval za konanie, ktoré (vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vyššie popísanými úkonmi a konaním žalovaného) osvedčovalo dôvodnosť obavy z ohrozenia/zmarenia budúceho výkonu exekúcie na vymoženie pohľadávky. 41. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalobca nepreukázal hodnotu nehnuteľnosti, resp. spoluvlastníckeho podielu, ku ktorému navrhoval zriadiť sudcovské záložné právo a teda údajne nesplnil podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol, že žiadnu takúto povinnosť navrhovateľovi v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neukladal zákon a nedefinovala ju ani žiadna relevantná súdna prax si relevantná judikatúra najvyšších súdnych autorít. Uvedená podmienka definovaná súdom prvej inštancie sa javila ako nelogická a rozporná s účelom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia. 42. Žalobca uviedol, a to aj vo vzťahu k argumentácii súdu prvej inštancie týkajúcej sa prevodu Obchodného podielu, prípadné zisťovanie hodnoty nehnuteľností, či spoluvlastníckeho podielu žalovaného k týmto nehnuteľnostiam by bolo spojené s ďalšími značnými nákladmi a vyžadovalo by si nepomerne dlhší časový priestor na zabezpečenie týchto údajov, pričom bez zabezpečenia exaktného znaleckého posudku súdneho znalca by bola takto odhadne určená hodnota výrazne nepresná a teda bolo by aj otázne, ako by mohla byť takto (bez obhliadky nehnuteľností, relevantnej dokumentácie k nehnuteľnostiam) zistená hodnota relevantným podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto konaní. V prípade súdom prvej inštancie navrhovaného dôkazu vo forme stanoviska či posúdenia realitnej kancelárie by tieto nepresnosti v určení hodnoty nehnuteľností/spoluvlastníckeho podielu boli ešte výrazne väčšie. 43. Aj v prípade, ak by žalobca zabezpečil ohodnotenie nehnuteľností/spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, napríklad aj znaleckým posudkom, potom by bolo otázne, ako by takéto ohodnotenie malo byť relevantné pre posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v situácii, kedy bolo k nehnuteľnostiam/spoluvlastníckemu podielu žalovaného k nehnuteľnostiam zriadené záložné právo s poradím prvým v prospech financujúcej banky, ktoré zabezpečovalo úver s neznámym zostatkom. Za uvedených okolností ani v prípade preukázania exaktnej hodnoty spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam (čo bolo pre žalobcu ako tretiu osobu, ktorá nebola vlastníkom nehnuteľností a nemala ani prístup k nehnuteľnostiam nemožné) nebolo možné určiť, aká potenciálna časť z hodnoty nehnuteľností/spoluvlastníckeho podielu žalovaného k nehnuteľnostiam by pripadala na uspokojenie prípadného sudcovského záložného práva zriadeného k tomuto spoluvlastníckemu podielu žalovaného k nehnuteľnostiam ako druhé v poradí po záložnom práve financujúcej banky. S ohľadom na dátum, ku ktorému bolo záložné právo financujúcej banky zriadené (16.08.2023), bolo dôvodné predpokladať, že z pohľadávky financujúcej banky zabezpečenej týmto záložným právom bola splnená len nepatrná časť. Pokiaľ by žalobca aj akceptoval záver súdu prvej inštancie o potrebe preukázania hodnoty nehnuteľností/spoluvlastníckeho podielu žalovaného k týmto nehnuteľnostiam, tento údaj sám o sebe, bez zistenia aktuálneho zostatku úveru poskytnutého žalovanému financujúcou bankou vrátane jeho príslušenstva a ďalších nárokov financujúcej banky zabezpečených záložným právom k nehnuteľnostiam, bol prakticky irelevantný a nepoužiteľný pre účely preukázania dôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, resp. pre účely vyhodnotenia testu proporcionality. Žalobca, ako v prípade preukázania hodnoty nehnuteľnosti/

spoluvlastníckeho podielu, nebol zmluvnou stranou zmluvného vzťahu medzi financujúcou bankou a dlžníkmi/záložcami a to tak úverovej zmluvy ako zmluvy o zriadení záložného práva a aj s ohľadom na bankové tajomstvo a nedostupnosť relevantných dokumentov pre verejnosť, mal nulové možnosti zistenia týchto informácií, resp. zabezpečenia relevantných dôkazov. 44. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v podobe zriadenia sudcovského záložného práva k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam by nezasiahlo negatívnym spôsobom do majetkovej sféry žalovaného, ktorý by nebol nariadením zabezpečovacieho opatrenia - zriadením sudcovského záložného práva k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam - nijakým spôsobom obmedzený v užívaní nehnuteľností, rovnako by nebol obmedzený ani ďalší predaj spoluvlastníckeho podielu v prípade, ak sa žalovaný pre predaj spoluvlastníckeho podielu rozhodol. Uvedené platí predovšetkým v súvislosti so skutočnosťou, že k spoluvlastníckemu podielu žalovaného k nehnuteľnostiam bolo už zriadené záložné právo v prospech financujúcej banky s poradím prvým. Zriadenie sudcovského záložného práva k spoluvlastníckemu podielu by však zabezpečilo právnu istotu pre žalobcu, že v prípade predaja nehnuteľností (spoluvlastníckeho podielu) by mohla byť jeho pohľadávka spolu s jej príslušenstvom uspokojená z kúpnej ceny získanej z tohto predaja a zo strany žalovaného nedôjde (obdobne ako vo vyššie popísaných a zdokumentovaných prípadoch nakladania žalovaného s jeho majetkom) k uprednostneniu iných záujmov žalovaného ako splatenia pohľadávky žalobcu s jej príslušenstvom. 45. Zákonodarca inštitút neodkladných opatrení/zabezpečovacích opatrení koncipoval ako inštitút, ktorý má poskytnúť navrhovateľovi neodkladnú súdnu ochranu jeho práv a právom chránených záujmov vo vzťahu k protistrane, pričom reálne fungovanie a zmysel tohto inštitútu sú založené aj na „momente prekvapenia“, kedy sa žalovaný o vedení konania o nariadení neodkladného opatrenia/ zabezpečovacieho opatrenia a nariadení neodkladného opatrenia/zabezpečovacieho opatrenia dozvie až zo samotného rozhodnutia súdu po jeho doručení. Uvedeným postupom zákonodarca sledoval snahu predchádzať prípadným škodlivým zásahom žalovaného, resp. úkonom žalovaného, ktoré by ešte pred vydaním rozhodnutia súdu mohli zmariť účel samotného neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia. Aj v tejto súvislosti bolo otázne, ako by závery súdu prvej inštancie o potrebe preukazovania hodnoty Obchodného podielu a preukazovania hodnoty nehnuteľností/spoluvlastníckeho podielu žalovaného k nehnuteľnostiam boli (v prípade, ak by aj žalobca mal akúkoľvek možnosť získania relevantných podkladov) reálne realizovateľné bez toho, aby sa o tejto skutočnosti dozvedel žalovaný ešte pred vydaním rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, resp. dokonca ešte pred podaním samotného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Účel sledovaný zákonodarcom vo vzťahu k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia by tak mohol byť znegovaný/zmarený. 46. Žalobca bol názoru, že situácia, že k daným nehnuteľnostiam/spoluvlastníckemu podielu žalovaného k týmto nehnuteľnostiam bolo zriadené záložné právo s poradím prvým v prospech financujúcej banky na zabezpečenie pohľadávky financujúcej banky neznámej hodnoty takisto podporne potvrdzovalo proporcionalitu zriadenia sudcovského záložného práva a naopak vyvracalo argumenty súdu prvej inštancie prezentované v napadnutom uznesení. S ohľadom na krátkosť času odo dňa predpokladaného čerpania úveru (vzniku pohľadávky financujúcej banky) bolo dôvodné predpokladať, že pohľadávka financujúcej banky nebola zásadným spôsobom znížená/splatená a teda v prípade jej uspokojenia predajom zabezpečených nehnuteľností/spoluvlastníckeho podielu k týmto nehnuteľnostiam bola možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu (v prípade zriadenia sudcovského záložného práva k spoluvlastníckemu podielu žalovaného k nehnuteľnostiam s poradím druhým) otázna a neistá, rozhodne však predstavovala väčšiu istotu potenciálneho uspokojenia pohľadávky žalobcu (resp. čo i len jej časti) ako súčasná situácia, kedy žalobca nedisponuje žiadnymi relevantnými možnosťami, ako zabezpečiť možnosti budúceho uspokojenia svojej pohľadávky v prípade núteného výkonu rozhodnutia. 47. Žalobca nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého mal mať možnosť v prípade ďalších prevodov majetku žalovaného dosiahnuť účinnú nápravu a účinnú ochranu svojich práv prostredníctvom odporovania takýchto právnych úkonov. Uvedené navrhované riešenie nemožno v žiadnom prípade považovať za preventívne riešenie, ktoré by bolo spôsobilé zabrániť nežiadúcemu zbavovaniu sa majetku žalovaného a ani za riešenie z akéhokoľvek hľadiska porovnateľné so zabezpečovacím opatrením. Na rozdiel od neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia nebolo toto riešenie v žiadnom prípade porovnateľné predovšetkým z hľadiska potenciálnych nákladov na vedenie súdnych sporov súvisiacich s odporovaním jednotlivých odporovateľných právnych úkonov, z hľadiska časového a zároveň ani z hľadiska právnej istoty, nakoľko dodatočným odporovaním právnych úkonov by dochádzalo len k ďalšej fragmentácii konaní a vytváraniu ďalších súdnych sporov, ktoré by nepochybne

k právnej istote žiadnej zo zúčastnených strán neprispeli a zároveň by rozširovali okruh strán sporov o nadobúdateľov takto prevedeného majetku. 48. Žalobca poukázal na to, že sa mu z verejne dostupných zdrojov a registrov nepodarilo zistiť okrem označeného spoluvlastníckeho podielu žalovaného k nehnuteľnostiam žiaden iný jeho relevantný majetok, ktorý by bolo možné v prípade budúceho výkonu exekúcie speňažiť za účelom (čo i len čiastočného) uspokojenia pohľadávky žalobcu. Uvedené podľa žalobcu preukazuje dôvodnosť obavy z ohrozenia/zmarenia budúcej exekúcie na vymoženie predmetnej pohľadávky. 49. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie: „Tvrdenia ohľadom nedostatku ďalšieho majetku žalovaného súd považuje zo strany žalobcu iba ako ničím nepodložené tvrdenia, keďže to, že sa žalobcovi nepodarilo zistiť ďalší majetok, neznamená, že iný nemá“ žalobca uviedol, že ani tento záver nemal žiadnu oporu v zákone, resp. bol v priamom rozpore so zákonom a nekorešpondoval ani s rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky a judikatúrou najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky. V tejto súvislosti poukázal na tzv. „negatívnu dôkaznú teóriu“ a s tým súvisiaci presun dôkazného bremena. Ako je zrejmé z ustálenej rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky a ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej ktorej strany sporu je potrebné rešpektovať negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvalý charakter sa zásadne nepreukazuje (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/81/2020 z 31.05.2020). Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej povinnosti. 50. Pokiaľ teda súd prvej inštancie v danom prípade vychádzal zo skutočnosti, že žalobca nepreukázal neexistenciu iného majetku žalovaného okrem označeného spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, odvodzoval údajné neosvedčenie splnenia podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, žalobca bol názoru, že tento záver bol v priamom rozpore s negatívnou dôkaznou teóriou a súd prvej inštancie požadoval od žalobcu preukázanie neexistencie určitej skutočností, teda preukázanie, ktoré bolo reálne nemožné a nesplniteľné. 51. V zmysle konštantnej judikatúry najvyšších súdnych autorít SR nariadiť neodkladné opatrenie (a obdobne zabezpečovacie opatrenie) je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení a zabezpečovacích opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade bolo potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. 52. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca mal za to, že v konaní osvedčil tak základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a osvedčil aj existenciu nebezpečenstva bezprostrednej ujmy, resp. osvedčil dôvodnú obavu, že prípadná exekúcia vedená na majetok žalovaného na vymoženie nároku žalobcu by mohla byť neúspešná. 53. Podľa CSP na to, aby súd na návrh účastníka konania mohol nariadiť zabezpečovacie opatrenie, musí byť (i) hodnoverne osvedčená existencia peňažnej pohľadávky žalobcu proti žalovanému a (ii) musí byť preukázaná dôvodná obava, že exekúcia tejto peňažnej pohľadávky bude ohrozená. Žalobca mal za to, že osvedčil tak existenciu peňažnej pohľadávky (čo napokon potvrdil aj súd prvej inštancie) ako aj existenciu dôvodnej obavy, že exekúcia tejto peňažnej pohľadávky bude ohrozená a teda splnil všetky zákonom definované podmienky pre priznanie súdnej ochrany ohrozených práv a právom chránených záujmov a nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení a rozsahu. 54. Žalovaný nedisponoval podľa žalobcovi dostupných informácií okrem vyššie špecifikovaného spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam žiadnym hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom, z ktorého by bolo možné v prípade exekúcie uspokojiť danú pohľadávku, ktorej zaplatenia sa žalobca domáhal v konaní vo veci samej, a konanie žalovaného bližšie špecifikované v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, podľa žalobcu svedčilo o zbavovaní sa majetku žalovaného, resp. vzbudzovalo podozrenie z poškodzovania žalobcu ako veriteľa žalovaným, pričom prípadná exekúcia na majetok žalovaného na vymoženie predmetnej pohľadávky by za týchto okolností mohla byť ohrozená,

resp. (s ohľadom na absenciu iného hnuteľného alebo nehnuteľného majetku Žalovaného) výslovne zmarená. 55. S ohľadom na konanie žalovaného bližšie popísané v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ani prípadný dobrovoľný predaj nehnuteľností (spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam) a výťažok z predaja po zaplatení zostatku úveru zabezpečeného záložným právom financujúcej banky, tak nepredstavoval pre žalobcu žiadnu istotu, že zo strany žalovaného dôjde v prípade predaja nehnuteľností (spoluvlastníckeho podielu) k splateniu pohľadávky žalobcu a jej príslušenstva uplatnenej v konaní vo veci samej, a to ani v prípade, ak by boli žalobcovi medzičasom priznané exekučným titulom. Podľa žalobcu doterajšie správanie a konanie žalovaného dôvodne nasvedčovalo obave, že žalovaný sa bude splateniu pohľadávky vyhýbať, resp. že finančné prostriedky získané prípadným predajom nehnuteľností (spoluvlastníckeho podielu) opätovne použije na iný účel ako na splatenie pohľadávky žalobcu. 56. Vo vzťahu k primeranosti navrhovaného rozsahu zabezpečovacieho opatrenia na celok spoluvlastníckeho podielu - tento rozsah zabezpečenia považoval žalobca v celom rozsahu za primeraný zabezpečovanej platobnej povinnosti žalovaného, nakoľko: 1) nebolo zrejmé, aká je všeobecná hodnota nehnuteľností a z toho vyplývajúca všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovaného k týmto nehnuteľnostiam, a 2) nebolo zrejmé, aká je aktuálna výška úveru poskytnutého financujúcou bankou zabezpečeného záložným právom k nehnuteľnostiam, avšak, nakoľko bol úver čerpaný v roku 2023, zrejme zostávala nesplatená jeho podstatná časť, a 3) financujúca banka ako záložný veriteľ na základe záložného práva s poradím uspokojenia prvým v prípade výkonu záložného práva by bola uspokojovaná prioritne, pričom uspokojenie pohľadávky žalobcu by bolo možné očakávať len s ohľadom na zostatok výťažku z tohto speňaženia po úhrade nárokov financujúcej banky zabezpečených záložným právom s poradím prvým, a 4) žalovaný nebol výlučným vlastníkom nehnuteľností, ale iba ich podielovým spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/2-ica k celku nehnuteľností, teda aj uspokojenie pohľadávky žalobcu v prípade speňaženia spoluvlastníckeho podielu žalovaného k nehnuteľnostiam by bolo možné realizovať len z výťažku z predaja tohto spoluvlastníckeho podielu (po uspokojení nárokov financujúcej banky zabezpečených záložným právom) 5) prípadné zabezpečenie spoluvlastníckeho podielu žalovaného k nehnuteľnostiam sudcovským záložným právom len k časti nehnuteľností (niektorým z nehnuteľností) by prakticky zmarilo výkon sudcovského záložného práva a teda jediným skutočným zabezpečením v súlade s významom a zmyslom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia bolo pre žalobcu zriadenie sudcovského záložného práva k celku spoluvlastníckemu podielu žalovaného k nehnuteľnostiam. 57. Žalobca v tejto súvislosti podporne poukázal aj na rozhodnutia súdu prvej inštancie a následne odvolacieho súdu v obdobnej právnej veci o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v rámci ktorej súd prvej inštancie podrobne odôvodnil svoje závery týkajúce sa proporcionality obdobného zásahu do vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľnostiam a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu potvrdil. Predmetné uznesenie Okresného súdu Trnava č. k.: 11C/60/2023-48 zo dňa 06.09.2023 a uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k.: 28Co/88/2023 112 zo dňa 09.01.2024 priložil v prílohe odvolania. 58. Žalobca po citácii § 220 ods. 2, § 236 a čl. 2 ods. 3 CSP uviedol, že povinnosť súdu dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva aj zo základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ústavný súd SR k obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uviedol, že „okrem prístupu k súdu sa čl. 46 ods. 1 ústavy priznáva aj určitá kvalita súdneho konania, inak povedané, spravodlivý proces. (...) Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. (...) Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.” 59. Jednou z najdôležitejších súčastí základného práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je povinnosť súdu vyrovnať sa s argumentmi a návrhmi strán sporu. Táto povinnosť je prejavom skutočnosti, že proces právnej argumentácie sa považuje za dialóg medzi účastníkmi argumentácie, v ktorom účastníci uvádzajú argumenty na podporu určitého stanoviska a proti tomuto stanovisku, pričom najlepší z argumentov určí výsledok (rozhodnutie vo veci). „Vyrovnať sa“ s argumentom alebo návrhom strany sporu znamená uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie

týchto argumentov/návrhov. Ak súd príjme nejaký argument/návrh strany sporu, musí v odôvodnení rozhodnutia vysvetliť, prečo tento argument/návrh považuje za relevantný. Argumenty súdu uvedené pre prijatie argumentov/návrhov strán sporu musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne - aby naozaj smerovali k potvrdeniu argumentov/návrhov strán sporu. Za arbitrárne zaoberanie sa argumentmi/návrhmi možno považovať napríklad konštatovanie súdu, že argumenty/návrhy strany sporu sú správne alebo relevantné, bez toho, aby súd dostatočne vysvetlil, prečo ich považuje za správne alebo relevantné. Ak súd na nekonkrétne a zjavne nedôvodné argumenty/návrhy strany sporu zareaguje iba všeobecným konštatovaním /alebo dokonca nezareaguje vôbec/, či tieto argumenty v plnom rozsahu prevezme ako svoje argumenty, takáto argumentácia súdu nemôže byť považovaná za konkrétny protiargument a nemôže byť ani považovaná za dostatočné vyrovnanie sa s argumentmi/ návrhmi strany sporu. Súd by zároveň nemal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení byť nekoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale i laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. V prípade, keď sú právne závery v nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba také rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, či čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 60. Napriek skutočnosti, že pre uznesenie ako formu rozhodnutia zákonodarca v ust. § 236 CSP definoval len povinnosť stručného odôvodnenia tohto rozhodnutia, uznesenie musí mať rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť najmä náležite odôvodnené. 61. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie sa v rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia náležitým spôsobom nevysporiadal s konkrétnymi skutkovými tvrdeniami a právnymi argumentmi žalobcu, ako aj s dôvodmi a dôkazmi, ktoré tento uviedol a označil za účelom preukázania dôvodnosti podaného návrhu, tieto neposúdil vo vzájomnej súvislosti, náležite nevysvetlil, ktoré tvrdenia považuje za preukázané a na akom základe a ktoré naopak za preukázané nepovažoval a na akom základe, neobjasnil, ktoré konkrétne dôkazy vykonal, z ktorých konkrétnych dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Súd predovšetkým náležitým spôsobom neobjasnil, na akých konkrétnych skutkových tvrdeniach a dôkazoch založil svoj záver o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, resp. z akého dôvodu vôbec neskúmal a neposudzoval niektoré zásadné skutkové tvrdenia žalobcu a s tým súvisiace dôkazy, ktoré uviedol za účelom preukázania dôvodnosti podaného návrhu. Závery uvedené súdom prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia boli čiastkové, prijaté bez náležitého posúdenia všetkých relevantných skutočností a zároveň boli v priamom rozpore so zisteným skutkovým stavom a boli založené na nesprávnom právnom posúdení veci bez náležitého odôvodnenia tohto posúdenia. Odôvodnenie napadnutého uznesenia sa z tohto dôvodu javilo ako nepresvedčivé a samotné uznesenie sa javilo ako nepreskúmateľné a arbitrárne. 62. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 03.03.2025 a žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania 100%. Bol toho názoru, že na základe predmetného návrhu ako i následného odvolania nemožno nariadiť zabezpečovacie opatrenie v predmetnom konaní, nakoľko v konaní neboli splnené podmienky na jeho nariadenie a žalobca neosvedčil zákonné predpoklady pre jeho nariadenie. 63. Mal za to, že zákonné podmienky pre možnosť vyhovenia návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia musia byť splnené kumulatívne, pričom žalobca nijakým relevantným a hodnoverným spôsobom nepreukázal, na základe čoho bola v tomto konaní splnená podmienka „existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie“. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie, to však neurobil. 64. Žalobca existenciu obavy zo zmarenia exekúcie odvodzoval na základe nasledovných subjektívnych tvrdení: - Žalovaný sa zbavoval svojho majetku, nakoľko v minulosti z jeho strany došlo k prevode obchodného podielu v spoločnosti Kalapati 11 s. r. o., - využitie finančných prostriedkov z úveru poskytnutého žalovanému - nedostatok iného majetku žalovaného - podanie Odporu.

65. Žalovanému nebolo zrejmé, akú spojitosť videl žalobca medzi predajom obchodného podielu v spol. Kalapati 11 s. r. o., a údajným zbavovaním sa majetku. Žalobca v rámci celého konania neuviedol, ako konkrétne sa týmto konaním mal žalovaný zbaviť svojho majetku, nakoľko žalobca nemal žiadnu vedomosť o tom, za akú sumu predmetný obchodný podiel žalovaný previedol. Bolo absurdné, aby predaj obchodného podielu s minimálnou trhovou hodnotou (žalobca nijako nepreukazoval jeho hodnotu), žalobca používal ako základný argument pre opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. 66. Žalovaný mal/má právo nakladať so svojím majetkom podľa vlastného uváženia, prevod obchodného podielu bol legitímnou obchodnou transakciou. Žalobca navyše nepreukázal, že by obchodný podiel mal (akúkoľvek) hodnotu (v akej výške), ktorá by postačovala na uspokojenie jeho pohľadávky. Ak by aj obchodný podiel nejakú hodnotu mal, jeho prevod automaticky neznamenal, že došlo k ukráteniu žalobcu. Žalobca rovnako tak nepreukázal žiaden dôkaz o tom, že žalovaný za obchodný podiel získal protihodnotu a úmyselne ju nepoužil na splatenie akéhokoľvek záväzku. 67. Žalovaný sa v plnej miere stotožnil s názorom súdu prvej inštancie prezentovaným v napadnutom uznesení, nakoľko zo žiadnych skutočností tvrdených žalobcom, ako ani z predložených dôkazov nevyplývalo, že by sa konaním žalovaného (v pozícii bývalého konateľa a spoločníka spol. Kalapati 11 s. r. o.), zbavoval svojho majetku. 68. Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že zisk finančných prostriedkov z úveru a ich následné využitie nemožno nijakým spôsobom charakterizovať, resp. chápať ako účelové marenie prípadnej exekúcie v budúcnosti a v tomto smere správne podotkol, že samotný úver bol poskytnutý ešte pred uzatvorením dohody o ručení zo strany žalovaného, čo znamenalo, že úver nebol primárne určený na splatenie akýchkoľvek (potenciálnych alebo teoretických) záväzkov voči žalobcovi. 69. Žalobca nijako nepreukázal, že by predmetné finančné prostriedky poskytnuté z úveru boli použité spôsobom, ktorý by poškodzoval jeho nároky. Navyše, ak bol úver zabezpečený záložným právom, tieto prostriedky mali jasne stanovený účel a bankové podmienky pre ich využitie, čo žalobca v rámci svojej argumentácie zjavne nerešpektoval. 70. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením žalobcu ohľadom nedostatku ďalšieho majetku žalovaného, nakoľko samotná skutočnosť, že žalobca o inom majetku nemal vedomosť ešte nutne neznamenala, že žalovaný žiaden iný majetok nemá. 71. Žalobca nesie dôkazné bremeno v otázke existencie ohrozenia prípadnej exekúcie. Ak žalobca nedokázal, že žalovaný nemal žiaden majetok, nemohlo to byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 72. Žalovaný odmietol subjektívne, účelové a ničím nepodložné tvrdenia žalobcu o tom, že podaním Odporu sa len snažil docieliť oddialenie rozhodnutia vo veci samej. Je výsostným právom žalovaného využiť všetky zákonné možnosti bránenia sa voči (podľa názoru žalovaného) zjavne neopodstatnenej a nedôvodnej žalobe, pričom takéto konanie nemôže ísť na ťarchu žalovaného a samotné využitie svojich procesných práv nemôže byť považované za účelové obštrukcie tak, ako sa to snažil navodiť žalobca. Súd správne konštatoval, že podanie odporu bolo z hľadiska posudzovania návrhu na zabezpečovacie opatrenie irelevantné, nakoľko ide o štandardný právny prostriedok, ktorý predpokladá zákon. 73. Žalobca rovnako neosvedčil naliehavosť z obavy z ohrozenia prípadnej exekúcie a ani proporcionalitu navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. 74. Ako jeden z ďalších argumentov pre naliehavosť potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol, že spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti by mohol žalovaný previesť na tretiu osobu. Takáto argumentácia podľa žalovaného bola absurdná a opätovne založená na základe subjektívnych úvah žalobcu. Prípadným následkom predaja spoluvlastníckeho podielu by totižto žalovaný disponoval vlastníctvom finančných prostriedkov, čo možno vyhodnotiť práve v prospech žalobcu (po prípadnom úspechu v tomto konaní). 75. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by žalovaný mienil získané finančné prostriedky z potenciálneho predaja predmetného spoluvlastníckeho podielu využiť spôsobom, ktorý by mohol ohroziť prípadnú vymožiteľnosť nároku žalobcu. Práve naopak, okolnosti a fakty svedčili v neprospech žalobcu, nakoľko ako i konajúci súd v napadnutom uznesení podotkol, ak by bol žalovaný zamýšľal ohroziť vymožiteľnosť prípadného nároku žalobcu spôsobom, že by k predaju spoluvlastníckeho podielu naozaj pristúpil, mohol tak urobiť kedykoľvek od podpísania dohody o ručení - to však žalovaný neurobil. 76. Zo strany žalobcu bolo potrebné, aby osvedčil, že nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia je reálne a bezprostredne hrozí. Žalobca musí túto obavu osobitne špecifikovať, v čom konkrétne spočíva. Iba samotná existencia dlhu (bez ohľadu na to v akej výške) obavu z ohrozenia budúcej exekúcie neosvedčuje. Osvedčenie musí byť založené na konkrétnom správaní odôvodňujúcom túto obavu.

77. Konajúci súd musí rovnako skúmať aj princíp proporcionality, t. j. musí skúmať, či zabezpečovacie opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a aj v tomto smere rozhodnutie náležite odôvodniť. 78. Všeobecne možno konštatovať, že ujma dlžníka, ktorá by mohla vzniknúť obmedzením spôsobeným zriadením záložného práva k jeho veci, právu či inej majetkovej hodnote, by mala byť v prvom rade primeraná cieľu sledovanému zabezpečovacím opatrením. V súlade s uvedeným by teda súdy, pokiaľ možno, nemali zriaďovať záložné právo na majetok, ktorého hodnota je zjavne neproporcionálna k výške zabezpečovanej pohľadávky. 79. Súd prvej inštancie správne vysvetlil, že žalobca sa ani len nepokúsil vyčísliť hodnotu predmetnej nehnuteľnosti v danej lokalite (resp. hodnoty daného spoluvlastníckeho podielu). Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil hodnotu spoluvlastníckeho podielu, nebolo možno zo strany súdu k testu proporcionality ani len pristúpiť. 80. Bolo povinnosťou žalobcu, ak tento žiadal zriadiť záložné právo na majetok žalovaného, aby preukázal hodnotu tohto majetku a jeho primeranosť vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke. Konajúci súd správne konštatoval, že žalobca na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne relevantné podklady (napr. znalecký posudok, trhové porovnanie), ktoré by umožnili posúdiť hodnotu či už obchodného podielu alebo samotnej nehnuteľnosti (resp. spoluvlastníckeho podielu). 81. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie predstavuje vážny zásah do majetkových práv žalovaného, pričom žalobca nepreukázal, že ide o nevyhnutný krok. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie správne posúdil, že samotná existencia spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti bez znalosti jeho hodnoty a záložného práva iných subjektov nemôže byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca zároveň vôbec nepreukázal, že jeho nárok by bol reálne ohrozený v prípade, že by k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia nedošlo. Žalobcove tvrdenia a argumentácia v tomto smere boli postavené len na základe subjektívnych domnienok, myšlienkových konštruktov a špekuláciách, pričom žalobca tieto tvrdenia nepodkladal žiadnymi relevantnými dôkazmi na ich podporu. 82. Súd prvej inštancie podľa žalovaného správne zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže žalobca nepreukázal reálnu existenciu dôvodnej obavy, že exekúcia jeho nároku bude zmarená alebo ohrozená. Žalobca predkladal sériu tvrdení, ktoré však zostávali výlučne len v rovine špekulácii a domnienok, pričom neboli podporené dostatočnými dôkazmi. 83. Podľa žalovaného žalobca sa snažil napadnuté uznesenie prezentovať ako nesprávne, avšak jeho odvolanie bolo založené na nepodložených domnienkach. Súd prvej inštancie vec riadne a zákonným spôsobom posúdil, pričom vyhodnotil všetky dostupné dôkazy, z ktorých nevyplývala opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca neosvedčil dôvodnú obavu z ohrozenia budúcej exekúcie a jeho návrh nemal dostatočný právny základ, pričom napadnuté uznesenie možno v plnej miere považovať za správne a v súlade so zákonom. 84. Žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 15Cob/132/2022: „Naliehavosť pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je daná, prípadne osvedčená, takým reálnym správaním a konaním žalovaného, ktoré je zamerané na realizáciu úkonov bezprostredne a priamo spôsobujúcich negatívny zásah do práva, ktorému žalobca žiada priznať ochranu.“ Žalovaný mal za to, že k takémuto konaniu definovanému vyššie v rámci rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, z jeho strany nedošlo, čo vyplývalo z predložených dôkazov ako i z tvrdení vyplývajúcich z tohto vyjadrenia. 85. Ďalšie podania strany sporu nepredložili. 86. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec v rozsahu podľa § 379 CSP a podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žalobcom podané odvolanie nie je dôvodné. 87. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 88. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 89. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

90. Podľa § 326 ods.1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 91. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 92. Podľa § 328 ods.1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 93. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 94. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 95. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 96. Podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 97. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 98. Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP. (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 99. Odvolací súd všeobecne k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia uvádza, že ide o sudcovské záložné právo a jeho právnu úpravu nachádzame vo vyššie uvedených ustanoveniach § 343 a § 344 CSP, pričom je zároveň nutné aplikovať primerane ustanovenia o neodkladnom opatrení (§ 324 a nasl. CSP). Zabezpečovacím opatrením súd zriadi záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa (zabezpečovacia funkcia), ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (napr. dlžník realizuje faktické, resp. právne kroky na sťaženie exekúcie). Existencia pohľadávky veriteľa a dôvodnosť obavy z bezprostredného ohrozenia exekúcie sú zákonné podmienky vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktoré musia byť splnené kumulatívne. 100. Podstatou zabezpečovacieho opatrenia je, že súd môže na návrh veriteľa zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa dôvodovej správy k CSP, nóvum tohto inštitútu spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia (potenciálneho oprávneného) v exekučnom konaní. Vo všeobecnosti záložné právo ako vecné právo k cudzej veci (zálohu) plní okrem zabezpečovacej funkcie aj uhradzovaciu funkciu, ak primárna povinnosť dlžníka spočívajúca v úhrade peňažnej pohľadávky nebude splnená. 101. Konanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je plne ovládané dispozičným princípom strán. To znamená, že toto konanie nie je možné začať ex offo, ale len na návrh. V návrhu na začatie konania na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí veriteľ (navrhovateľ), okrem všeobecných náležitostí podania a žaloby, opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, predmet záložného práva ako aj skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana. Veriteľ musí k návrhu pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Zároveň konajúci súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, ktorá skutočnosť zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na jeho nariadenie. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá žalobcovi povinnosť hodnoverne osvedčiť reálnu obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou. 102. Skutočnosť, že v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd nevykonáva dokazovanie rozsahom a obsahom porovnateľné s dokazovaním v konaní vo veci samej za dodržania formálneho postupu vyplývajúceho z CSP, nezbavuje navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia zákonnej povinnosti hodnoverným spôsobom opísať a osvedčiť skutočnosti umožňujúce prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana za súčasného predloženia relevantných listín a zároveň žiadnym spôsobom nezbavuje ani súd povinnosti dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. 103. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality (Uznesenie ÚS SR sp.zn. II. ÚS 741/2017-20). 104. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017). 105. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Navrhovateľom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči odporcovi. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči odporcovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (viď. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 741/2017). 106. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu a dôkazov v ňom založených, najmä s obsahom napadnutého uznesenia, odvolania žalobcu a vyjadrenia žalovaného, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj správnosť dôvodov napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na právne odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie (bod 9 - 22 tohto uznesenia), s ktorým sa plne stotožňuje a konštatuje správnosť týchto dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Zároveň odvolací súd vyhodnotil podané odvolanie žalobcu ako nedôvodné. 107. Odvolací súd uvádza, že pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí konajúci súd posúdiť, či je dostatočne presvedčivo osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené skutočnosti, ktoré musia byť zdokladované a zároveň dostatočne osvedčené, odôvodňujú potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť reálnu ochranu, ktorej sa tento domáha (princíp efektívnosti) a či právne účinky takéhoto zabezpečovacieho opatrenia neobmedzia povinného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Vzhľadom na tieto špecifická inštitútu zabezpečovacieho opatrenia je konajúci súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska dostatočne presvedčivý a či aj skutočne došlo k osvedčeniu všetkých v návrhu tvrdených skutočností, ktorými je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podmienené (dôvodnosť a trvanie nároku, obava z ohrozenia exekúcie). Povinnosťou konajúceho súdu je veľmi dôsledne vyhodnotiť, či došlo k osvedčeniu všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 108. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok na dočasné riešenie a úpravu situácie, ktorá nastala medzi stranami sporu, a to v prípade, ak existuje obava ohrozenia budúcej exekúcie. Jeho zmyslom je rýchlo a pružne riešiť vzniknutú situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu, odôvodnený bezprostredne hroziacou obavou z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o takomto návrhu konajúci súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech zabezpečovacieho opatrenia si vyžaduje jednak osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a tiež osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia reálne ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie hrozby nenahraditeľnej ujmy spôsobenej bezprostredne hroziacou obavou z ohrozenia budúcej možnej exekúcie. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu (žalovaného) alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý takéto nariadenie predstavuje. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno - osvedčenie nároku) v tomto smere je výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia, ktoré predstavuje výnimočný a mimoriadny prostriedok súdnej ochrany smerujúci najmä k bezodkladnej úprave pomerov strán sporu a k ovplyvneniu ich správania, predovšetkým k ochrane pred takým konaním, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá, a má za následok hrozbu alebo vznik škody na strane navrhovateľa. 109. Odvolací súd je plne v zhode s názorom súdu prvej inštancie o tom, že je možné považovať za osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu (žalobcom a žalovaným) vyplývajúceho z uzatvorenej Dohody o uznaní dlhu a Dohody o ručení; spôsobilý predmet záložného práva - riadne vyčíslená peňažná pohľadávka a tiež aj dočasný charakter navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Zároveň však je treba konštatovať, že žalobca nedostatočne presvedčivo osvedčil svoje v návrhu a aj odvolaní prezentované obavy z ohrozenia budúcej exekúcie. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že spol. Kalapati 11 s. r. o., je samostatným subjektom vystupujúcim v spore vo veci samej ako pôvodne žalovaný v 1/ rade, pričom z obsahu spisu je zrejmé, že v spore

vydaný platobný rozkaz o uloženie povinnosti zaplatiť predmetnú peňažnú pohľadávku nadobudol voči tomuto žalovanému právoplatnosť dňa 27.09.2024 (pôvodne vystupujúci ako žalovaný 1/ nepodal odpor). Žalobca si potom mohol túto svoju peňažnú pohľadávku vymáhať priamo od neho. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, či sa o to vôbec pokúsil. Zároveň žalobca nijako neosvedčil svoje tvrdenia o predaji tejto obchodnej spoločnosti z hľadiska výšky získanej odplaty žalovaným (za nápadne nízku cenu), a preto nie je ani možné zodpovedne uzavrieť, že žalobca jej predajom sa zbavil majetku za neprimerane nevýhodných podmienok. V prípade, ak k prevodu tejto obchodnej spoločnosti došlo za štandardne trhovú cenu, nie je možné hovoriť o ukrátení žalobcu, keďže žalovaný by predajom tejto spoločnosti získal peňažné prostriedky, ktoré môžu slúžiť na úhradu vymáhanej pohľadávky. Z obsahu spisu a dôkazov v ňom založených nevyplýva ani tvrdenie žalobcu o tom, že k prevodu spoločnosti (BAUMATIC, s. r. o., na Kalapati 11 s. r. o.) došlo na osobu nekontaktnú a nemajetnú. Súdny spis obsahuje písomnosť - Rozhodnutie jediného spoločníka obchodnej spol. BAUMIC, s. r. o., zo dňa 12.04.2024 o prevode obchodného podielu, kde je uvedená adresa bydliska novej konateľky spoločnosti A.E.. Samotné zbavenie sa majetku žalovaného (predaj obchodného podielu spol. BAUMATIC, s. r. o.) bez ďalšieho nie je možné vyhodnotiť ako dôvod na obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. 110. Ohľadom využitia žalovaným finančných prostriedkov z úveru poskytnutého mu 365 bankou a. s., odvolací súd je názoru, že nevyužitie takýchto peňažných prostriedkov (aj peňažných prostriedkov získaných z predaja podielu v obchodnej spoločnosti) neznamená automaticky bez ďalšieho ohrozenie prípadnej budúcej exekúcie, nieto ešte bezprostrednosť takejto hrozby. Odvolací súd poukazuje takisto ako súd prvej inštancie na časovú súvislosť poskytnutia úveru žalovanému a následne uzatvorenú dohodu medzi stranami sporu, ktorá bola uzatvorená až po poskytnutí úveru, kedy žalovaný už nemusel týmito peňažnými prostriedkami ani disponovať, ale najmä nie je možné nijako logicky podmieňovať neuhradenie predmetnej pohľadávky žalobcu z peňažných prostriedkov z úveru poskytnutému žalovanému a bezprostredné ohrozenie budúcej exekúcie. Ani samotná výška úveru, prípadne jeho viazanosť na podnikateľské aktivity, príp. iné využitie nemá vplyv na možné vyvodenie záveru o hrozbe zmarenia budúcej exekúcie. 111. Odvolací súd uvádza, že v prípade, ak žalobca nezistil žiadny ďalší majetok žalovaného ako ten, ktorý v návrhu opísal, ešte neznamená, že žalovaný žiadnym iným majetkom postihnuteľným exekúciou nedisponuje a tento môže mať peňažné prostriedky, príp. hnuteľné veci primeranej hodnoty, ktoré môžu byť postihnuteľné exekúciou. V tejto súvislosti odvolací súd musí súhlasiť aj so záverom súdu prvej inštancie ohľadom neosvedčenia zo strany žalobcu hodnoty podielu nehnuteľnosti žalovaného, nakoľko v predmetnom konaní o návrhu na zabezpečovacie opatrenie mal žalobca povinnosť osvedčiť hodnotu nehnuteľnosti (spoluvlastníckeho podielu) žalovaného, a to z hľadiska primeranosti výšky uplatnenej pohľadávky. Za týmto účelom mohol žalobca bez vynaloženia ďalších neprimeraných finančných nákladov ako aj časovej náročnosti predložiť súdu prvej inštancie spolu s návrhom aj približnú hodnotu podielu nehnuteľnosti (pozemok, stavba rodinného domu) žalovaného, a to či už formou porovnania ceny približne podobných nehnuteľnosti v podobnej lokalite z realitných inzertných portálov, príp. predložením vyjadrenia realitnej kancelárie, zaoberajúcej sa predajom (výstavbou) aj takýchto nehnuteľností o možnej približnej cene podobných nehnuteľností v podobnej lokalite. Takéto osvedčenie hodnoty nehnuteľnosti žalovaného by bolo pre potreby konajúceho súdu plne akceptovateľné a nezaťažilo by to žalobcu nad spravodlivú mieru ani finančne a ani časovo. Žalobca sa však ani len nepokúsil o približné určenie hodnoty nehnuteľnosti žalovaného a bez takéhoto porovnania s uplatnenou peňažnou pohľadávkou nie je možné zo strany konajúceho súdu posúdiť primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, z pohľadu vzniku možného zjavného nepomeru. 112. Odvolací súd mal za to, že v konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaný zbavoval svojho majetku predajom za nízku cenu. Taktiež nebolo žiadnym spôsobom a ani relevantným dôkazom osvedčené, že by bol žalovaný platobne neschopný. Argumentácia žalobcu sama osebe nie je dostačujúcim argumentom pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia bez tvrdenia a osvedčenia skutočností, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako skutočnosti svedčiace o takom konaní žalovaného, ktoré by reálne znamenalo hrozbu budúcej exekúcie. Návrh nebol dostatočne presvedčivý a osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by jednoznačne vyplývalo úmyselné konanie žalovaného - zbavovanie sa jeho majetku na úkor žalobcu (alebo zbavovanie sa majetku za zníženú cenu), a teda žalobca nado všetku pochybnosť neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie ním uvádzanej pohľadávky v prípade nenariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Zároveň napadnuté uznesenie bolo jasne, logicky a presvedčivo odôvodnené a obsahovalo dôkladné vysporiadanie sa so všetkými zákonnými skutočnosťami pre prijatie záveru súdu prvej inštancie. 113. Potom odvolací súd totožne s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie nemal za osvedčenú existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi spočívajúcej v ohrození

budúcej exekúcie a s tým súvisiacu naliehavosť potreby vydania navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že v prípade tvrdeného konania žalovaného reálne aj dôjde k ohrozeniu budúcej exekúcie. 114. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 115. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, nakoľko o tomto nároku rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci samej podľa § 262 ods. 1 CSP. 116. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Toto uznesenie nie je možné napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).