Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Cob/6/2025 7222208079 29. 04. 2025 JUDr. Eva Fulcová ECLI:SK:KSBA:2025:7222208079.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Šoltésovej 7325/14, Bratislava, IČO: 37 928 422, proti žalovanému: INAGRO s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 1702/4, Dvory nad Žitavou, IČO: 43 892 078, o zaplatenie 790,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/98/2022 - 158 zo dňa 14.08.2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/98/2022 - 158 zo dňa 14.08.2024 p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi súd voči žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaného zaviazal na úhradu žalovanej sumy a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví špecifikovanej istiny s príslušenstvom titulom neuhradeného poistného za dobu do zániku poistenia. 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie okrem uvedenia skutkových okolností a právnych východísk odôvodnil nasledovne: "„ 12/ V prejednávanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy s tým, že si žalovaný neplnil svoje záväzky z poistnej zmluvy č. 6579925527 zo dňa 17.04.2014 a jej dodatkov, porušil zmluvne dohodnuté povinnosti, v dôsledku čoho poistenie zaniklo a žalobca má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. ... 15/ S poukazom na vykonané dokazovanie, zistené skutočnosti a závery odvolacieho súdu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu , ale aj pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná a vyplýva z vyššie špecifikovanej poistnej zmluvy v ktorej žalobca vystupuje na strane poisťovne a žalovaný na strane poisteného. V konaní nebolo sporné, že v čase uzavretia poistnej zmluvy (17.04.2014) a jej dodatkov (20.10.2014 a 08.09.2015) bol, podľa výpisu z OR žalovaného, konateľom žalovaného aj U. Z., ktorý bol oprávnený konať v mene žalovaného samostatne, z čoho je zrejmé, že bol oprávnený so žalobcom uzavrieť poistnú zmluvu a jej dodatky.
16/ V konaní rovnako nebolo sporné, že v prípade žalovaného bol pôvodný zápis do obchodného registra vykonaný na základe sfalšovaných listinných dokumentov, okrem obnovenia predchádzajúceho stavu v obchodnom registri došlo aj k zrušeniu historických údajov týkajúcich sa konateľa U. Z. za obdobie od 25.01.2011 do 01.08.2019, a to uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 31Exre/70/2019 - 516 zo dňa 26.08.2020 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 26Cob/12/2021-115 zo dňa 30.09.2021, (právoplatným dňa 01.12.2021). 17/ Žalovaný v konaní namietal, že ochranné účinky materiálnej publicity neplatia v prípade, ak sa týka zápisu v obchodnom registri, ktorý bol nielenže vykonaný na základe sfalšovaných listín, na základe ktorých nemohol byť vytvorený nový právny stav, ale aj zápisu, ktorý bol neskôr zrušený. Tvrdil, že zápis v obchodnom registri obzvlášť vykonaný na základe sfalšovaných listín (spáchaním trestného činu) nemôže vyvolávať žiadne ochranné účinky materiálnej publicity. Preto ak zapísanej osobe nemožno pričítať zápis v obchodnom registri na ťarchu vôbec, nie je dôvod jej pričítať ani následky publicity tohto zápisu. Žalovaný tvrdil, že z týchto dôvodov U. Z. svojím konaním nemohol žalovaného nikdy akokoľvek zaväzovať. Má za to, že v danom prípade absentuje pasívna vecná legitimácia žalovaného. Predmetná poistná zmluva bola uzavretá priamo s U. Z. ako fyzickou osobou, ktorý nebol nikdy splnomocnený konať v mene žalovaného, a preto žalobcovi vznikol nárok priamo voči U. Z.Á. ako zmluvnej strane a nie voči žalovanému. 18/ K uvedeným námietkam (obrane) žalovaného súd prvej inštancie poukazuje na § 27 ods.3 Obchodného zákonníka. Prihliadajúc už na odvolacím súdom konštatovaný princíp materiálnej a formálnej publicity Obchodného registra, ktorý je vyjadrený v tomto zákonnom ustanovení, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca konal so zástupcom žalovaného U. Z. ako osobou oprávnenou konať v mene žalovaného. V konaní nebolo preukázané a zistené a netvrdil to ani žalovaný, že by žalobca mal, v čase uzavretia poistnej zmluvy a jej dodatkov, vedomosť o opaku. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca nekonal v dobrej viere, keď akceptoval konanie osoby oprávnenej konať v mene žalovaného podľa výpisu z OR a uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu a jej dodatky. 19/ Pre úplnosť je potrebné uviesť, že podľa § 792 ods.2 Občianskeho zákonníka môže byť poistná zmluva uzavretá aj zaplatením poistného v plnej výške. V konaní nebolo zistené a netvrdil to ani žalovaný, že by bolo povinnosťou žalobcu zisťovať, či údaje o osobe ktorá koná (konala) v mene žalovaného a ktorej údaje sú zapísané v OR, sú správne. 20/ Z výpisu z inkasného účtu predmetnej poistnej zmluvy súd považoval za nesporne preukázané, že takmer počas celej doby poistenia (od 17.04.2014 do 17.04.2020) žalovaný uhradil poistné vo výške 16.064,- EUR z čoho možno vyvodiť záver, že poistný zmluvný vzťah považoval za platne uzavretý a počas celej doby poistenia žalobca poskytoval žalovanému poistné krytie. Žalovaný sa správal v zmluve dohodnutým spôsobom a z jeho postoja - konania možno vyvodiť záver, že v prípade poistnej udalosti očakával od žalobcu poistné plnenie. 21/ Odo dňa nasledujúceho po dni zániku poistenia, t.j. dňom 18.07.2020 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažných záväzkov a vznikla mu povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania stranami dohodnutá nebola. Úroky z omeškania si uplatnil žalobca v zákonne výške a preto mu ich súd v takto uvedenej výške 22/ Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. ... 23.1/ Žalobca mal v konaní vo veci plný úspech. Súd rozhodol o jeho nároku podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že mu nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodnuté samostatným uznesením.“ 4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 489, § 788 ods. 1, § 792 ods. 1 a 2, § 801 ods. 2, § 803 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), § 27 ods. 1 až 4, § 27 ods. 6, § 133 ods. 1, § 135a ods. 1, § 365 ods. 1 a
§ 369 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“). O náhrade trov rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). 5. Proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/98/2022 - 158 zo dňa 14.08.2024, podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušil a žalobu zamietol. 6. Žalovaný vymedzil odvolacie dôvody ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. a) /nesplnené procesné podmienky/, b) /nesprávny procesný postup/, d) /iná vada konania/, e) /nevykonané navrhnuté dôkazy/, písm. f) /nesprávne skutkové zistenia/ a písm. h) /nesprávne právne posúdenie/ CSP. 7. V úvode odvolania žalovaný odkázal na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý skoršie rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Napriek tomu, že odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ten v novom rozhodnutí dospel k úplne inému a nesprávnemu právnemu záveru ohľadom pasívnej legitimácie žalovaného a žalobe vyhovel. 8. Vo vzťahu k otázke pasívnej legitimácie žalovaný uviedol, že ochranné účinky materiálnej publicity neplatia v prípade zápisu, ktorý bol vykonaný na základe sfalšovanej listiny, ani zápisu, ktorý bol neskôr zrušený v konaní o zrušenie zápisu údajov podľa § 299 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Preto ak zapísanej osobe nemožno na ťarchu pričítať zápis v obchodnom registri, nie je dôvod jej pričítať ani následky publicity tohto zápisu. 9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dôvodil, že U. Z., ktorý bol ako konateľ spoločnosti zapísaný do Obchodného registra na základe sfalšovaných a absolútne neplatných listín dňa 25.11.2011, pričom tento zápis bol následne vyššie citovanými rozhodnutiami súdov zrušený a to aj spätne, nebol nikdy oprávnený na konanie v mene spoločnosti INAGRO s.r.o., ktorú nemohol svojím konaním akokoľvek zaväzovať. Mal za to, že v danom prípade absentuje pasívna vecná legitimácia žalovaného, a preto žaloba žalobcu nemôže byť vyhodnotená inak ako nedôvodná. Predmetná poistná zmluva bola uzavretá priamo s U.K. Z. ako fyzickou osobou, ktorá nikdy nebola splnomocnená na konanie v mene žalovaného, a preto žalobcovi vznikol nárok priamo voči U. Z. ako zmluvnej strane. 10. Na podporu vysloveného názoru poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/30/2019 zo dňa 27.01.2021 a sp. zn. 11S/19/2017 zo dňa 30.09.2020, ktorým súd podanú žalobu odmietol s konštatovaním, že úkony vykonané U. Z. nie sú úkonmi žalovaného, pretože zápis U. Z.I. za konateľa žalovaného bol zrušený s účinkami ex tunc. Rovnako rozhodnutie Okresného súdu Nitra sp. zn. 28Cb/89/2023 zo dňa 08.07.2024, v ktorom súd zamietnutie žaloby odôvodnil nasledovne: „S poukazom na vyššie uvedené ako aj na doktrinálne závery (PATAKYOVÁ, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2022) k materiálnej publicite obchodného registra, s ktorými sa súd v plnom rozsahu stotožňuje, mal súd za to, že ochrana dobrej viery tretích osôb, v tomto prípade žalobcu, v zapísané údaje, sa na tento prípad, kedy boli údaje zapísané do obchodného registra na základe sfalšovaných dokumentov a kedy bol žalobca na uvedené skutočnosti opakovane upozorňovaný žalovaným, nevzťahuje.“ 11. Mal za to, že v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a zároveň sa v rozpore s § 391 ods. 2 CSP svojvoľne a arbitrárne odklonil od právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v bode 28, 29 a 33 zrušujúceho rozhodnutia č. k. 5Cob/114/2023 - 138 zo dňa 06.03.2023. 12. Žalovaný bol názoru, že odvolací súd jasne a zrozumiteľne skonštatoval skutkový stav tak, že osoba, ktorá za žalovaného poistnú zmluvu uzatvárala, na takéto konanie nebola oprávnená (čo považuje za nesporné vzhľadom na právoplatné rozhodnutia súdov) a zároveň jasne a zrozumiteľne konštatoval úlohu súdu prvej inštancie v ďalšom rozhodnutí „vysporiadať sa s tým, aké právne následky mal nedostatok konateľského oprávnenia“. Súd prvej inštancie však v napadnutom rozsudku namiesto doplnenia právneho posúdenia na nesporný skutkový stav potvrdený odvolacím súdom, svojvoľne a prekvapivo, nerešpektujúc právny názor súdu vyššej inštancie a bez náležitého odôvodnenia, dospel k absolútne odlišným skutkovým zisteniam, keď v odseku 15 rozsudku uviedol: „V konaní nebolo sporné,
že v čase uzavretia poistnej zmluvy (17.04.2014) a jej dodatkov (20.10.2014 a 08.09.2015) bol, podľa výpisu z OR žalovaného, konateľom žalovaného aj U. Z., ktorý bol oprávnený konať v mene žalovaného samostatne, z čoho je zrejmé, že bol oprávnený so žalobcom uzavrieť poistnú zmluvu a jej dodatky.“ 13. Na základe vyššie menovaných dôvodov bol presvedčený, že nerešpektovaním záväzného právneho názoru, vysloveného v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, došlo zo strany súdu prvej inštancie k porušeniu princípu právnej istoty (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/12/2016 zo dňa 31.03.2016) a k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/22/2023 zo dňa 29.02.2024). 14. Žalobca k podanému odvolaniu nezaujal žiadne stanovisko. 15. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, a po preskúmaní napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 18. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 19. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/ odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 20. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
21. Podľa § 381 CSP, odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom. 22. Úvodom odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody žalovaný vymedzil ustanovením § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a h) CSP. 23. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom § 365 ods. 1 písm. a), d) a e), CSP odvolací súd z podaného odvolania nezistil, z čoho odvolateľ danosť týchto odvolacích dôvodov vyvodzuje. 24. Odvolací súd považuje za potrebné dať do pozornosti žalovaného, že riadne uplatnený odvolací dôvod vyžaduje, aby: - sa jednak jednalo o niektorý z dôvodov, ustanovených v § 365 CSP a zároveň - odvolanie obsahovalo zdôvodnenie, prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne (§ 363 CSP) a zároveň - nesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí byť v neprospech odvolateľa. Iba takto vymedzené odvolacie dôvody môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu. 25. Odvolací súd konštatuje, že v podanom odvolaní nenašiel relevantné odôvodnenie toho, prečo žalovaný považuje závery súdu prvej inštancie z pohľadu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), d) a e), CSP za nesprávne, preto musel odvolanie v tejto časti vyhodnotiť ako nedôvodné. 26. K ostatným uplatneným odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné: 27. Odvolací súd už uviedol vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, že „osoba, ktorá za žalovaného poistnú zmluvu uzatvárala, na takéto konanie nebola oprávnená. Uvedený skutkový záver v konaní sporný nebol, keďže vyplýva z právoplatných rozhodnutí súdov.....“. Zároveň uložil súdu prvej inštancie okrem iného to, „aby sa vysporiadal s tým, aké právne následky mal nedostatok konateľského oprávnenia na uzatvorenie poistnej zmluvy a jej platnosť“. 28. Nedostatok konateľského oprávnenia osoby, konajúcej v mene žalovaného pri uzatváraní skúmanej poistnej zmluvy nepochybne vyplýva z Obchodného registra, ako aj z rozhodnutí: - Okresného súdu Nitra sp. zn. 29Exre/124/2011 zo dňa 25.09.2018 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26Cob/81/2018 zo dňa 31.01.2019 a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VObdo/1/2021 zo dňa 24.06.2021 - Okresného súdu Nitra sp. zn. 31Exre/70/2019-516 zo dňa 26.08.2020 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26Cob/12/2021-115 zo dňa 30.09.2021. 29. Z uvedených rozhodnutí okrem iného vyplýva, že p. U. Z.I., ktorý bol v čase podpisu poistnej zmluvy v obchodnom registri zapísaný ako konateľ žalovaného, bol z obchodného registra žalovaného vymazaný, a to aj z historických údajov, a to v dôsledku toho, že jeho zápis do obchodného registra bol vykonaný na základe sfalšovaných listín. 30. Zo skôr uvedených skutočností je nepochybné, že p. Z., ktorý v rozhodujúcom čase poistnú zmluvu za žalovaného podpisoval, nebol na takéto konanie oprávnený. Z uvedeného dôvodu je potrebné konštatovať, že na základe písomne vyhotovenej poistnej zmluvy, príslušný poistný vzťah vzniknúť nemohol. 31. Avšak príslušná právna úprava vymedzuje viacero spôsobov, ako môže poistná zmluva vzniknúť.
32. Podľa § 792 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu. 33. Podľa § 792 ods. 2 OZ, návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené. 34. Ustanovenie 792 OZ predpokladá, že poistnú zmluvu možno uzatvoriť buď vo forme zmluvy, ktorá musí mať písomnú formu, alebo aj tým spôsobom, že záujemca o uzatvorenie poistnej zmluvy zaplatí dojednané poistné. 35. Napriek skutočnosti, že v danom prípade nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy v jej písomnej forme po podpise oboch zmluvných strán pre nedostatok konateľského oprávnenia osoby konajúcej v mene žalovaného, k platnému uzatvoreniu poistnej zmluvy došlo v danom prípade podľa § 792 ods. 2 OZ, teda zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu na uzavretie poistnej zmluvy a v lehote. 36. Dokument označený ako Poistná zmluva č. 441 - 8020676 zo dňa 17.04.2014 je podpísaný žalobcom. Je preto potrebné považovať ho za návrh na uzatvorenie tejto poistnej zmluvy. Podľa obsahu tohto návrhu na uzatvorenie poistenej zmluvy bolo navrhované poistné vo výške 962,40 € ročne, splatnosť bola navrhnutá 17.04. príslušného kalendárneho roka a doba poistenia bola navrhovaná od 17.04.2014 na neurčito. Ako poistený je v návrhu na uzavretie poistnej zmluvy označený žalovaný. Predmetom poistenia bol majetok v účtovnej evidencii žalovaného. 37. Z výpisu z inkasného účtu poistnej zmluvy poistníka, ktorým je žalovaný, č. návrhu 4418020676 so začiatkom poistenia 17.04.2014 vyplýva, že predpísaná suma poistného bola zaplatená dňa 25.04.2014. 38. Zo skôr uvedeného vyplýva, že poistné bolo k posudzovanému návrhu na uzavretie poistnej zmluvy zaplatené v lehote 8 dní odo dňa vyhotovenia návrhu a teda sa tak stalo aj do jedného mesiaca odo dňa doručenia návrhu poistenému. V konaní nebolo preukazované, kedy bol návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy žalovanému doručený, avšak nemohol mu byť doručený skôr, ako bol vyhotovený a keďže poistné bolo zaplatené, musel sa dostať do jeho dispozície. 39. Je preto nevyhnutné konštatovať, že posudzovaná poistná zmluva bola v danom prípade platne uzatvorená a rovnakým spôsobom boli platne uzatvorené aj všetky dodatky k nej. 40. Na posúdenie platnosti poistnej zmluvy, uzatvorenej podľa § 792 ods. 2 OZ nemá žiadny vplyv, kto konkrétne akt prijatia návrhu na uzatvorenie zmluvy zaplatením poistného urobil. Zákon totiž vo vzťahu k tejto otázke nevymedzuje to, že poistná zmluva vznikne zaplatením poistného iba v prípade, ak poistné zaplatí poistený. Zaplatiť poistné môže preto ktokoľvek, napr. aj p. Z., ktorý za žalovaného nebol oprávnený konať, alebo aj úplne cudzia osoba, ktorá nemá so žalovaným nič spoločné. 41. Nemožno súhlasiť so žalovaným, že všetky úkony, ktoré p. Z. za žalovaného urobil v čase, keď bol zapísaný ako konateľ žalovaného robil vo vlastnom mene a zaväzujú iba jeho. V posudzovanej veci bolo rozhodujúce, komu bol návrh na uzavretie zmluvy určený - touto osobou bol žalovaný a nie p. Z., preto zaplatením poistného nemohol vzniknúť poistný vzťah medzi žalobcom a p. Z., ak by aj bol osobou, ktorá poistné za žalovaného platila, čo však v konaní ani tvrdené ani preukázané nebolo. 42. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že pasívna vecná legitimácia žalovaného v konaní daná bola. Nárok žalobcu na zaplatenie dlžného poistného žalovaný v podanom odvolaní nenamietal v inom smere, ako v časti nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. 43. Ostatné žalovaným vytýkané vady napadnutého rozhodnutia sa týkali iba procesných pochybení súdu prvej inštancie a neboli spôsobilé zmeniť výsledok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ak by ich aj odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné, preto sa nimi odvolací súd pre nadbytočnosť nezaoberal.
44. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 45. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 46. Toto rozhodnutie senát prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).