Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/114/2025 z 25. 3. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 15Co/114/2025 1108228879 25. 03. 2026 JUDr. Eva Mészárosová ECLI:SK:KSBA:2026:1108228879.4

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci žalobcov: X/ Ľ.Y. H., R.. P., S.. XX.XX.XXXX, M. Q. XX, XXX XX M., X/ O. Z., R.. Z. S.. XX.XX.XXXX M. Z. XX, XXX XX M., X/ O. Z., R.. Z., S.. XX.XX.XXXX, M. Z. XX, XXX XX M., X/ H. X., Q.., R.. X., S.. XX.XX.XXXX, M. P. XX, XXX XX M., X/ X. X.Á., R.. X., S.. XX.XX.XXXX, M. Z. XX, XXX XX M., X/ E.. L. Ž., R.. Ž., S.. XX.XX.XXXX, M. F. S. XX, XXX XX M., X/ L. I., R.. P., S.. XX.XX.XXXX M. M. XXX, XXX XX M., X/ W. V., R.. S., S.. XX.XX.XXXX M. Z. XX, XXX XX M., X/ X.. O. W., R.. W.H., S.. XX.XX.XXXX, M. Š. XXXX/XX, XXX XX Q., XX/ X.. C. W., R.. M., S.. XX.XX.XXXX, M. Z. XX, XXX XX M., XX/ E.. Q. A., R.. A., S.. XX.XX.XXXX M. Z. XX, XXX XX M., XX/ F. A., R.. Z., S.. XX.XX.XXXX M. Z. XX, XXX XX M., XX/ E.. X. G., R.. V., S.. XX.XX.XXXX M. Z. XX, XXX XX M., XX/ U. V., R.. V., S.. XX.XX.XXXX, M. J. XXXX/XX, XXX XX M., XX/ V.L. M., R.. V., S.. XX.XX.XXXX, M. A. XXXX/XXXB, XXX XX R., XX/ X. V., R.. Q., S.. XX.XX.XXXX M. Z. XX, XXX XX M., XX/ Z. R., R.. A., S.. XX.XX.XXXX M. Š. XX, XXX XX M., XX/ Q. X., R.. X., S.. XX.XX.XXXX, M. V.S. XXXX/XX, XXX XX M., XX/ E.. F. H., R.. X., S.. XX.XX.XXXX, M. V. XXXX/X, XXX XX M., XX/ E.. Q. X., R.. X., S.. XX.XX.XXXX, M. Q. XXXX/XX, XXX XX M., XX/ L. Z., R.. A., S.. XX.XX.XXXX M. X. XX, XXX XX M., XX/ F. W. V., R.. V., S.. XX.XX.XXXX M. W. XX, XXX XX M., XX/ X.. E. U., R.. V., S.. XX.XX.XXXX M. Q. A. H. X, XXX XX M., XX/ E.. N. M., R.. M., S.. XX.XX.XXXX, M. Q. P. XXXX/XX, XXX XX V., XX/ Q.. F. Š., R.. Š., S.. XX.XX.XXXX M. Z. XX, XXX XX M., XX/ E.. L.. C. Š., R.. D., S.. XX.XX.XXXX M. Z. XX, XXX XX M., XX/ E.. F. U., R.. U., S.. XX.XX.XXXX M. A. XX, XXX XX V., XX/ M.. X. U., R.. Q., S.. XX.XX.XXXX M. Q. XX, XXX XX V., XX/ X.. L. Z.Á., R.. Z., S.. XX.XX.XXXX, M. Z. XX, XXX XX M. XX/. F.. L. W., R.. W., S.. XX.XX.XXXX, M. M. X, XXX XX M., XX/ Q. Š.O., R.. Š., S.. XX.XX.XXXX M. Z. XX, XXX XX M., XX/ E.. F. U., R.. U., S.. XX.XX.XXXX M. Z. XX, XXX XX M., XX/ E.. C. H., R.. Z., S.. XX.XX.XXXX M. Z. XX, XXX XX M., XX/ U. D., R.. D., S.. XX.XX.XXXX M. Z.W. XX, XXX XX M., XX/ X.. X. I., R.. I., S.. XX.XX.XXXX, M. Z. XXX/XX, XXX XX M., XX/ E.. X. M., R.. M., S.. XX.XX.XXXX M. Z. XX, XXX XX M., XX/ E.. Ľ. M., R.. X., S.. XX.XX.XXXX M. Z. XX, XXX XX M., XX/ E.. U. V., R.. V.L., S.. XX.XX.XXXX M. Z. XX, XXX XX M., XX/ E.. X. V., R.. V., S.. XX.XX.XXXX M. O.R. XX, XXX XX M., XX/ E.. E. V., R.. V.Z., S.. XX.XX.XXXX, M. V. XX, XXX XX V., XX/ V. V., R.. V., S.. XX.XX.XXXX M. X. XX, XXX XX M., XX/ Ľ. V., R.. R., S.. XX.XX.XXXX M. X. XX, XXX XX M., XX/ E.. Ľ. Q., R.. Q., S.. XX.XX.XXXX M. N.L. XX, XXX XX M., XX/ F. Q., R.. X., S.. XX.XX.XXXX M. N. XX, XXX XX M., XX/ R.. F. Š., Q.., R.. Š., S.. XX.XX.XXXX M. Z. XX, XXX XX M., XX/ Ľ. M., R.. V., S.. XX.XX.XXXX, M. Z. XX, XXX XX M., XX/ E.. F.S. H., R.. H., S.. XX.XX.XXXX M. Z. XX, XXX XX M., XX/ Ľ.Y. H., R.. H., S.. XX.XX.XXXX M. Z. XX, XXX XX M., XX/ E.. X. V., R.. V., S.. XX.XX.XXXX M. Z. XX, XXX XX M., XX/ E.. F. V., R.. Q., S.. XX.XX.XXXX, M. Z. XX, XXX XX M., XX/ X. H., R.. H.Z., S.. XX.XX.XXXX, M. Š. XX, XXX XX M., XX/ E.S.. W. F., R.. F., S.. XX.XX.XXXX M. M. XXX, XXX XX M., XX/ E.. L. F., R.. J., S.. XX.XX.XXXX, M. M. XXX, XXX XX M., XX/ X.. Q. A., R.. A., S.. XX.XX.XXXX, M. Š. XX, XXX XX M., XX/ E.. L. W., R.. W., S.. XX.XX.XXXX, M. Z. XX, XXX XX M., XX/ E. R., R.. R., S.. XX.XX.XXXX M. X. X, XXX XX M., XX/ C. X., R.. X., S.. XX.XX.XXXX, M. Z. XX, XXX XX M., XX/ R. A., R.. A., S.. XX.XX.XXXX, M. D. XX, XXX XX W. X., XX/ U. A., R.. H., S.. XX.XX.XXXX, M. Na R.G. XX, XXX XX M., 60/ POLE, a.s., so sídlom Jesenského 2, 911 01 Trenčín, IČO: 36 299 260, XX/ F.. Z. U., R.. Z., S.. XX.XX.XXXX, M. S. N. XXXX/XX, XXX XX N.Í., žalobcovia v 1., 26.-27., 34., 42.-51., 53.-54., 57.-60. rade zastúpení informovaným C.Á. E.. C. H., M. Z. XX, M., žalobcovia v 40.-41. rade zastúpení U. V., M. Z. XX, M., žalobcovia v 2.-25., 28.-29., 44.-45., 31.-33., 35.-38., 52., 55.-56. rade právne zastúpení JUDr. Borisom Bohunským, AK Borec & Bohunský, so sídlom Kozia 20, Bratislava, žalobkyňa v 61. rade právne zastúpená URBAN GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o. advokátska kancelária, Havlíčkova 16, 811

04 Bratislava, proti žalovanému: E.. O. Š., S.. XX.XX.XXXX, M. V. X, XXX XX M., E.L.. X.. O. Č., S.. XX.XX.XXXX, M. Q. XXXX/XX, XXX XX M., E.M.. X. Š., S.. XX.XX.XXXX, M. C. XXXX/XX, M. - R., všetci zastúpení FAIRSQUARE advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, III. PENAM SLOVAKIA a.s., so sídlom Štúrova 74/138, Nitra, IČO: 36 283 576, zastúpený advokátskou kanceláriou agner & partners, s.r.o., Špitálska 10, Bratislava, o určenie spoluvlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaných v I. a II. rade proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 27. novembra 2024, č. k. B1-10 C 151/2008-1586, takto rozhodol: I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 27. novembra 2024, č. k. B1-10 C 151/2008-1586, - vo výroku I. m e n í tak, že súd u r č u j e , že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi priestorov nachádzajúcich sa na prízemí, v -1. suteréne a -2. suterénu domu na Z. č. XX, XX a XX v Bratislave so súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc. č. XXX/X o výmere pozemku 1829 m2, ktoré priestory sú zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Bratislava, Katastrálny odbor, na LV č. XXXX, vydanom pre okres Bratislava I, obec Bratislava - mestská časť V. X., katastrálne územie V. X., ako „nebytové priestory“: - Priestor č. podc - na prízemí vchodu Z. XX, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 286/10000, ktorý je na LV č. XXXX evidovaný ako výlučné vlastníctvo žalovaného v I. rade (O. W.) pod poradovým číslom XX.; - Priestor č. chod -1. suterén vchodu Z. XX, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 51/10000, ktorý je na LV č. XXXX evidovaný ako výlučné vlastníctvo žalovaného v I. rade (O. W.) pod poradovým číslom XX, a - Priestor (bez číselného či iného označenia) na -2. suterén vchodu Z. XX s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 321/10000, ktorý je na LV č. XXXX evidovaný ako výlučné vlastníctvo žalovaného v I. rade (O. W.) pod poradovým číslom XX., a to v nasledovných spoluvlastníckych podieloch: - žalobkyňa v 1. rade: N. H., rodená P., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX M., v spoluvlastníckom podiele XXX/XXXXX, ktorý podiel vlastní v pomere 1/1; - žalobca v 2. rade: O. Z., rodený Z., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom Z. XX, 811 03 Bratislava a žalobca v 3. rade: O. Z., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom Z. XX, 811 03 Bratislava, žalobcovia v 2. a 3. rade spoločne v spoluvlastníckom podiele 261/10000, ktorý podiel spoluvlastní O. Z., nar. XXXX, v pomere 1/2-ica vo vzťahu k celku a O. Z., nar. XXXX, v pomere 1/2-ica vo vzťahu k celku; - žalobkyňa v 4. rade: H. X., Q.., rodená X., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom P. XX, 811 09 Bratislava a žalobkyňa v 5. rade: X. X., rodená X., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom Z. XX, 811 03 Bratislava; žalobcovia v 4. a 5. rade spoločne v spoluvlastníckom podiele 259/10000, ktorý podiel spoluvlastní H. X., PhD., v pomere 1/2-ica vo vzťahu k celku a X. X., v pomere 1/2-ica vo vzťahu k celku; - žalobca v 6. rade: Ing. L. C., rodený C., nar. X.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom Z. XX, 811 03 Bratislava, v spoluvlastníckom podiele 158/10000, ktorý podiel vlastní v pomere 1/1 vo vzťahu k celku; - žalobkyňa v 7. rade: L. I., rodená P., nar. X.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom M. XX, 900 XX M., v spoluvlastníckom podiele 209/10000, ktorý podiel vlastní v pomere 1/1 vo vzťahu k celku; - žalobkyňa v 8. rade: W. V., rodená S., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, Z. XX, 811 03 Bratislava, v spoluvlastníckom podiele 209/10000, ktorý podiel vlastní v pomere 1/1 vo vzťahu k celku;

- žalobca v 9. rade: X.. O. W., rodený W., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom W. XXXX/XX, 080 XX Q. a žalobkyňa v 10. rade: Mgr. C. W., rodená M., nar. X.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom Z. XX, 811 03 Bratislava, žalobcovia v 9. a 10. rade spoločne v spoluvlastníckom podiele 111/10000, ktorý podiel spoluvlastní X.. O. W., v pomere 1/2-ica vo vzťahu k celku a Mgr. C. W. v pomere 1/2-ica vo vzťahu k celku; - žalobca v 11. rade: Ing. Q. A., rodený A., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom Z. 27,811 03 Bratislava, a žalobkyňa v 12. rade: F. A., rodená Z., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom Z. XX, 811 03 Bratislava, žalobcovia v 11. a 12. rade spoločne v spoluvlastníckom podiele 259/10000, ktorý podiel spoluvlastní Ing. Q. A. s manželkou F. A. v pomere 1/1 vo vzťahu k celku; - žalobkyňa v 13. rade: Ing. X. G., rodená V., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom Z. XX, 811 03 Bratislava, v spoluvlastníckom podiele 111/10000, ktorý podiel vlastní v pomere 1/1 vo vzťahu k celku; - žalobca v 14. rade: U. V., rodený V., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom J. XXXX/XX, 821 03 Bratislava, žalobkyňa v 15. rade: V. M., rodená V., nar. XX.X.XXXX, r. č.XXXXXX/XXXX, bytom A. XXXX/XXXB, 900 41 R., žalobkyňa v 16. rade: X. V., rodená Q., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom Z. XX, 811 03 Bratislava, žalobcovia v 14. rade, 15. rade a 16. rade v spoluvlastníckych podieloch 259/10000 a 57/10000, ktoré podiely spoluvlastní U. V. v pomere 1/4-tina vo vzťahu k celku, V. M. v pomere 1/4-tina vo vzťahu k celku a X. V. v pomere 1/2-ica vo vzťahu k celku; - žalobkyňa v 17. rade: Mgr. Z. R., rodená A., nar. X.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/ XXXX, bytom W. XX/XX, 811 02 Bratislava, v spoluvlastníckom podiele 160/10000, ktorý podiel vlastní v pomere 1/1 vo vzťahu k celku; - žalobca v 18. rade: Q. X., rod. X., nar. X.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom V. XXXX/XX, 821 03 Bratislava, žalobkyňa v 19. rade: Ing. F. H., rod. X., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom V. XXXX/ X, 811 02 Bratislava a žalobca v 20. rade: Ing. Q. X., rod. X., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom Q. XXXX/XX, 841 07 Bratislava, žalobcovia v 18. rade, 19. rade a 20. rade v spoluvlastníckych podieloch 209/10000 a 60/10000, ktoré podiely spoluvlastní Q. X. v pomere 1/3-tina vo vzťahu k celku, Ing. F. H. v pomere 1/3-ina vo vzťahu k celku a Ing. Q. X. v pomere 1/3-tina vo vzťahu k celku; - žalobkyňa v 21. rade: L. Z., rod. A., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom Z. XX, 811 03 Bratislava, v spoluvlastníckom podiele XXX/XXXXX, ktorý podiel vlastní v pomere 1/1 vo vzťahu k celku; - žalobkyňa v 22. rade: F. W. V., rodená V., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom W. XX, 841 08 Bratislava a žalobkyňa v 23. rade: Mgr. E. U., rodená V., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom Q. A. H., XXX XX M., žalobcovia v 22. rade a 23. rade spoločne v spoluvlastníckom podiele 111/10000, ktorý podiel spoluvlastní F. v pomere 1/2ica vo vzťahu k celku a Mgr. E. U. v pomere 1/2-ica vo vzťahu k celku; - žalobca v 24. rade: Ing. N. M., rodený M., nar. X.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom Q. P. XXXX/XX, 900 31 V., v spoluvlastníckom podiele 111/10000, ktorý podiel vlastní v pomere 1/1 vo vzťahu k celku; - žalobca v 25. rade: PhDr. F. W., rodený W., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom Z. XXX/XX, 811 03 Bratislava a žalobkyňa v 26. rade: E.. arch. C. W., rodená D., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/ XXXX, bytom Z. XXX/XX, 811 03 Bratislava, žalobcovia v 25. a 26. rade spoločne v spoluvlastníckom podiele 259/10000, ktorý podiel spoluvlastní PhDr. F. W. s manželkou Ing. arch. C. W. v pomere 1/1 vo vzťahu k celku; - žalobca v 27. rade: Ing. F. U., rodený U., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom A. XX, 091 01 V. a žalobkyňa v 28. rade: Bc. X. U., rodená Q., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom Q. XX, 091 01 V., žalobcovia v 27. a 28. rade spoločne v spoluvlastníckom podiele 259/10000, ktorý podiel spoluvlastní Ing. F. U. s manželkou Bc. X. U. v pomere 1/1 vo vzťahu k celku;

- žalobkyňa v 29. rade: MUDr. L. Z., rodená Z., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom Z. XX, 811 03 Bratislava, v spoluvlastníckom podiele 111/10000, ktorý podiel vlastní v pomere 1/1 vo vzťahu k celku; - žalobkyňa v 30. rade: JUDr. L. W., rodená W., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/ XXXX, bytom M. X, XXX 06 Bratislava, v spoluvlastníckom podiele 111/10000, ktorý vlastní v pomere 1/1 vo vzťahu k celku; - žalobca v 31. rade: Q. W., rod. W., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom W. XX, 851 04 Bratislava, v spoluvlastníckom podiele 160/10000, ktorý podiel vlastní v pomere 1/1 vo vzťahu k celku; - žalobca v 32. rade: Ing. F. U., rod. U., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom Z. XXX/XX, 811 03 Bratislava, v spoluvlastníckom podiele 209/10000, ktorý podiel vlastní v pomere 1/1 vo vzťahu k celku; - žalobkyňa v 33. rade: Ing. C. H., rodená Z., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom Z. XX, 811 03 Bratislava, v spoluvlastníckom podiele 259/10000, ktorý podiel vlastní v pomere 1/1 vo vzťahu k celku; - žalobkyňa v 34. rade: U. D., rod. D., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom Z. XX, 821 08 Bratislava, v spoluvlastníckom podiele 209/10000, ktorý podiel vlastní v pomere l/l vzťahu k celku; - žalobca v 35. rade: Mgr. X. I., rodený I., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom Z. XXX/XX, 811 03 Bratislava, v spoluvlastníckom podiele 209/10000, ktorý podiel vlastní v pomere 1/1 vo vzťahu k celku; - žalobca v 36. rade: Ing. X. M., rodený M., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom Z. XX,XXX 03 Bratislava, a žalobkyňa v 37. rade: Ing. N. M., rodená X., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom Z. XX, 811 03 Bratislava, žalobcovia v 36. a 37. rade spoločne v spoluvlastníckom podiele 209/10000, ktorý podiel spoluvlastní Ing. X. M. s manželkou Ing. N. M. v pomere l/l vo vzťahu k celku; - žalobca v 38. rade: Ing. U. V., rodený V., nar. X.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom Z. XX,XXX 03 Bratislava, žalobca v 39. rade: Ing. X. V., rodený V., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom ul. O. XX, 821 00 Bratislava, žalobca v 40. rade: Ing. E. V. rodený V., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom ul. V. XX, 930 01 V., žalobcovia v 38. rade, 39. rade a 40. rade spoločne v spoluvlastníckom podiele 259/10000, ktorý podiel spoluvlastní Ing. U. V. v pomere 4/6-tiny vo vzťahu k celku, Ing. X. V. v pomere 1/6-tina vo vzťahu k celku a Ing. E. V. v pomere 1/6-tina vo vzťahu k celku; - žalobca v 41. rade: V. V., rodený V., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom X. XXXX/XX, 811 03 Bratislava, a žalobkyňa v 42. rade: N. V., rodená R., nar. X.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom X. XXXX/XX, 811 03 Bratislava, žalobcovia v 41. a 42. rade spoločne v spoluvlastníckom podiele 259/10000, ktorý podiel spoluvlastní V. V. v pomere 1/2-ica vo vzťahu k celku a N. V. v pomere 1/2-ica vo vzťahu k celku; - žalobca v 43. rade: Ing. N. Q., rodený Q., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom N. XX, 851 05 Bratislava, a žalobkyňa v 44. rade: Ing. F. Q., rodená X., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom N. XX, 851 05 Bratislava, žalobcovia v 43. a 44. rade spoločne v spoluvlastníckom podiele 158/10000, ktorý podiel spoluvlastní Ing. N. Q. s manželkou Ing. F. Q. v pomere 1/1 vo vzťahu k celku; - žalobca v 45. rade: RNDr. F. W., PhD., rodený W., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom Z. XX,XXX 03 Bratislava a žalobkyňa v 46. rade: Mgr. N. M., rodená V., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/ XXXX, bytom Z. XX, 811 03 Bratislava, žalobcovia v 45. a 46. rade spoločne v spoluvlastníckom podiele 261/10000, ktorý podiel spoluvlastní RNDr. F. W., PhD. s manželkou Mgr. N. M. v pomere 1/1 vo vzťahu k celku; - žalobca v 47. rade: Ing. F. H., rodený H., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom Z. XX, 811 03 Bratislava a žalobkyňa v 48. rade: N. H., rodená H., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom Z. XX,

811 03 Bratislava, žalobcovia v 47. a 48. rade spoločne v spoluvlastníckom podiele 259/10000, ktorý podiel spoluvlastní Ing. F. H. s manželkou N. H. v pomere 1/1 vo vzťahu k celku; - žalobca v 49. rade: Ing. X. V., rodený V., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom Z. XX, 811 03 Bratislava a žalobkyňa v 50. rade: Ing. F. V., rodená Q., nar. X.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom Z. XX, 811 03 Bratislava, žalobcovia v 49. a 50. rade spoločne v spoluvlastníckych podieloch 158/10000 a 259/10000, ktoré podiely spoluvlastní Ing. X. V. s manželkou Ing. F. V. v pomere 1/1 vo vzťahu k celku; - žalobca v 51. rade: X. H., rodený H., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom W. XX. 851 01 Bratislava, v podiele 158/10000, ktorý podiel vlastní v pomere 1/1 vo vzťahu k celku; - žalobca v 52. rade: Ing. W. F., rodený F., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom M. XXX, 831 01 Bratislava a žalobkyňa v 53. rade: Ing. L. F., rodená J., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom M. XXX, 831 01 Bratislava, žalobcovia v 52. a 53. rade spoločne v spoluvlastníckom podiele 160/10000, ktorý podiel spoluvlastní Ing. W. F. s manželkou Ing. L. F. v pomere 1/1 vo vzťahu k celku; - žalobca v 54. rade: Mgr. Q. A., rodený A., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom W. XX, 811 05 Bratislava a žalobkyňa v 55. rade: Ing. L. W., rodená W., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom Z. XX, 811 03 Bratislava, žalobcovia v 54. a 55. rade spoločne v spoluvlastníckom podiele 261/10000, ktorý podiel spoluvlastní Mgr. Q. A. s manželkou Ing. L. W. v pomere 1/1 vo vzťahu k celku; - žalobca v 56. rade: E. R., rodený R., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom M. 1, XXX 02 Bratislava, v spoluvlastníckom podiele 111/10000, ktorý podiel vlastní v pomere 1/1 vo vzťahu k celku; - žalobkyňa v 57. rade: C. X., rodená X., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom Z. XX, 811 03 Bratislava, v spoluvlastníckych podieloch 111/10000 a 209/10000, ktoré podiely vlastní v pomere 1/1 vo vzťahu k celku; - žalobca v 58. rade: R. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom D. XX, 931 01 W. X. a žalobkyňa v 59. rade: U. A. rod. H., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom S. R. XX,XXX 03 Bratislava, žalobcovia v 58. a 59. rade spoločne v spoluvlastníckom podiele 743/10000, ktorý podiel spoluvlastní R. A. s manželkou U. A., v pomere 1/1 vo vzťahu k celku; - žalobca v 60. rade: POLE, a.s., so sídlom Jesenského 2, 911 01 Trenčín, IČO: 36299260, spoluvlastníckom podiele 658/10000, ktorý podiel vlastní v pomere 1/1 vo vzťahu k celku; - žalobkyňa v 61. rade: JUDr. Z. U., rodená Z., nar. XX.X.XXXX, XXXX, bytom S. N. XXXX/XX, 911 01 N., v spoluvlastníckom vlastní v pomere 1/1 vo vzťahu k celku;

v

r. č. XXXXXX/ podiele 259/10000, ktorý podiel

- vo vzťahu k žalovanému III. žalobu z a m i e t a; - vo výroku II. m e n í tak, že žalobcom v 1. až 61. rade spoločne a nerozdielne p r i z n á v a voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalovaných v I., IIa. a IIb. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalovanému v III. rade p r i z n á v a voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1. až 61. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. II. Konanie voči žalovaným v IIa. a IIb. rade z a s t a v u j e . III. Žalobcom v 1. až 61. rade spoločne a nerozdielne p r i z n á v a voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalovaných v I., IIa. a IIb. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. IV. Žalovanému v III. rade p r i z n á v a voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1. až 61. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie: 1.1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 12.10.2016, č. k. 10 C 151/2008-609, v znení opravného uznesenia zo dňa 14.10.2016, č. k. 10 C 151/2008-638 (v poradí prvým), vyhovel žalobe žalobcov a určil, že pôvodní žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi priestorov nachádzajúcich sa na prízemí, v suteréne a druhom podzemnom podlaží domu na Z. č. XX, XX a XX v Bratislave so súpisným č. XXX (súpisné č. podľa LV XXXX), postavených na parcele č. XXX/X vo výmere pozemku 1829 m2, ktoré priestory sú zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Bratislava, Katastrálny odbor, na LV č. XXXX, vydanom pre okres Bratislava I, Obec Bratislava - mestská časť V. X., katastrálne územie V. X., ako nebytové priestory pôvodne označené: a) priestor č. XX podc na prízemí vchodu Z. XX, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 286/100000, b) priestor č. XX - chod v suteréne vchodu Z. XX, s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 51/10000, c) priestor č. X na - 2. poschodí vchodu Z. XX, s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 321/10000, ktoré sú na LV č. XXXX evidované pod poradovým číslom XX ako vlastníctvo pôvodných žalovaných O. W. a O. W., a to v podieloch vo výroku určených. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že v roku 1996 odkúpili byty nachádzajúce sa v obytnom dome na Z. ulici č. XX, XX a XX v Bratislave. Pre účely určenia výšky spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu bol dňa 15.8.1995 vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX znalcom z odboru stavebníctva. Medzi podklady potrebné na vypracovanie znaleckého posudku č. XX/XX patrila aj projektová dokumentácia stavby vypracovaná spoločnosťou STAVPROJEKT. Na strane 2. predmetného znaleckého posudku sa nachádza popis objektu a bytov, podľa ktorého má bytový dom dve podzemné a šesť nadzemných podlaží. V predmetnom bytovom dome v prvom suteréne je chodba, klubovňa, práčovňa so sušiarňou a pivničky nájomníkov, na prízemí sekcie XX je predškolské zariadenie, v sekcii XX a XX sú obchody so skladmi a podchod do dvora, z čoho vyplýva, že znalecký posudok neuvádza nebytový priestor, ktorý mal byť tvorený podchodom, chodbou a klubovňou a ktorý by bol spôsobilý byť predmetom samostatným, ku ktorému mohlo byť prevedené vlastnícke právo na pôvodne žalovaných v I. a II. rade právnym predchodcom žalovaného v III. rade. V súvislosti s predajom bytov v bytovom dome bol dňa 7.4.1996 vypracovaný znalecký posudok č. XX/XX, ktorý bol aktualizáciou posudku č. XX/XX. Tento posudok obsahuje prílohu - rozhodnutie bývalého Obvodného národného výboru, odboru výstavby a územného plánovania Bratislava ako stavebného úradu č. XXXX/XX-Bd, zo dňa 6.10.1976, ktorým vydal uvedený stavebný úrad stavebné povolenie, na základe ktorého povolil postaviť obytný dom blok A a detské jasle v Bratislave, na W. ulici (v súčasnosti Z. ulica), v katastrálnom území Bratislava. Podľa uvedeného rozhodnutia stavba pozostáva z XX bytových jednotiek, prieskumnej predajne pečiva, cukrárne, podzemných garáží a detských jaslí pre 35 detí. Iné ako uvedené nebytové priestory nie sú v rozhodnutí definované. Stavebné povolenie svojím obsahom korešponduje s kolaudačným rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.12.1982, v ktorom sú definované totožné nebytové priestory, uvedené v stavebnom povolení. Napriek tomuto skutkovému stavu bol vypracovaný písomný dokument s označením „Výpočet podielov bytových a nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu jednotlivých bytov k spoločným zariadeniam a príslušenstvám domu na Z. ulici č. XX, XX a XX v Bratislave,“ ktorý bol vypracovaný dňa 29.6.1996 a ktorého spracovateľom bol znalec, ktorý dňa 15.8.1995 vypracoval znalecký posudok č. XX/XX, ktorý však odlišne so závermi svojho prvého vypracovaného posudku uviedol, že v bytovom dome sa nachádzajú ďalšie nebytové priestory na prvom nadzemnom podlaží a prvom a druhom podzemnom podlaží, a to chodba, záujmová činnosť, sklad, sklad (nejde o chybu v písaní ide o dva priestory), podchod. V čase vypracovania tohto dokumentu nebolo vydané príslušným stavebným úradom rozhodnutie, v zmysle ktorého by tieto priestory mohol znalec definovať ako samostatné nebytové priestory. V tomto kontexte žalobcovia poukázali na ustanovenie § 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“), v zmysle ktorého sa nebytovým priestorom rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie, nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o tom, či je priestor nebytovým priestorom patrí výhradne do pôsobnosti stavebného úradu. Žalobcovia v žalobe definovali charakter podchodu, ktorý treba chápať ako komunikáciu určenú na prechod osôb peši a na prejazd motorových vozidiel. Tento

podchod je reálne možné využiť ako verejnú prístupovú komunikáciu, umožňujúcu prístup do dvora a do predškolského zariadenia, vybudovaného na priľahlom pozemku. V súvislosti s definíciou chodby, klubovne a vytvorených dvoch skladov poukázali na ustanovenie § 2 ods. 4 a ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z., podľa ktorého ide o spoločné časti domu a nie o samostatný nebytový priestor. Napriek týmto skutočnostiam, právny predchodca žalovaného v III. rade uzavrel, pôvodne len so žalovaným v I. rade, kúpnu zmluvu dňa 2.7.1999, predmetom ktorej je prevod vlastníckych práv špecifikovaný v znaleckom posudku č. 163/1998, zo dňa 2.11.1998, ktorý bol vytvorený znalcom Ing. L. Z. a ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť kúpnej zmluvy. Nebytové priestory boli označené - priestor č. X ako skladové priestory a priestor č. XX ako podchod, nenachádzajúce sa priamo v bytovom dome. Ďalej bol právnym predchodcom žalovaného v III. rade prevedený v prospech žalovaného v I. rade aj spoluvlastnícky podiel k pozemku, parcela č. XXX/X o veľkosti XXX/XXXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXX/XXXXX. Nebytový priestor, ktorý bol definovaný ako predmet prevodu vlastníctva podľa predmetnej zmluvy bol o celkovej rozlohe 217,13 m2. Dňa 23.3.2000 uzavrel právny predchodca žalovaného v III. rade Dodatok č. 1 k predmetnej zmluve, v zmysle ktorého pristúpila na stranu kupujúceho aj pôvodne žalovaná v II. rade. Zmluvné strany sa dohodli aj na prekvalifikovaní právneho režimu pôvodne uzavretej zmluvy tak, že predmetná zmluva a Dodatok č. 1 sú uzavreté podľa ustanovenia § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka a nie podľa zákona č. 182/1993 Z. z. Okresný úrad Bratislava I rozhodnutím zo dňa 21.4.1999, č. ŽP-XX/XX-XXXXX-G-XXX-Minch, povolil žalovaným v I. a II. rade výkon stavby s označením zástavba podlubia na obchod na Z. č. XX v Bratislave. Voči predmetnému rozhodnutiu žalobcovia podali opravný prostriedok, ktorému Krajský úrad v Bratislave, odbor životného prostredia, rozhodnutím zo dňa 10.1.2000, č. W/XXXX/XXX/VDV, vyhovel a napadnuté rozhodnutie stavebného úradu prvého stupňa zrušil a vec vrátil stavebného úradu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z predmetného rozhodnutia Krajského úradu v Bratislave vyplýva, že podlubie a suterén boli stavebníkovi (žalovaným v I. a II. rade) predané ako sklady napriek tomu, že v pôvodnej projektovej dokumentácii sú tieto definované ako priestory pre záujmovú činnosť a chodba, nemajú súvis s obchodom, podlubie slúžilo ako prechod a nie ako obchodný priestor. Krajský stavebný úrad v rozhodnutí uviedol, že nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu, ani spoločné časti a spoločné zariadenia domu. Za nebytový priestor nie je možné v žiadnom prípade považovať ani podchod. Následne Okresný úrad Bratislava I, odbor životného prostredia, svojím rozhodnutím zo dňa 17.1.2001, č. ŽP-XXXXX/XXXX/XXXX/K/XX-Zr, zastavil konanie vo veci vydania rozhodnutia na stavbu s označením zmena dokončenia stavby - ,,Zástavba podlubia na obchod“ v bytovom dome na Z. ul. č. XX. Výzvou zo dňa 3.3.2000 vyzval stavebný úrad žalovaných v I. a II. rade odstrániť nedostatky návrhu a následne rozhodnutím č. ŽP XXXXX/XXXX/JA/XX/L, zo dňa 3.3.2000, prerušil konanie, keďže v určenej lehote požadované nedostatky stavebníkmi odstránené neboli, stavebné konanie bolo zastavené. Následne predmetné rozhodnutie bolo v dôsledku podaného opravného prostriedku žalovaným v I. rade zmenené tak, že žalobcovia, ako aj žalovaní v I. a II. rade boli odkázaní na súd a stavebné konanie bolo prerušené. Žalobcovia v žalobe uviedli, že Mestská časť Bratislava - Staré Mesto vydala dňa 10.6.2007 písomné oznámenie o tom, že v spise, ktorý si stavebný úrad Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto vyžiadal od Obvodného úradu v Bratislave, ktorý spravuje archív bývalých Okresných úradov Bratislava, sa nenachádza žiadne rozhodnutie o zmene účelu užívania predmetných priestorov. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na znenie stavebného zákona, konkrétne na ustanovenie § 85, podľa ktorého stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, príp. v stavebnom povolení. Zmena účelu užívania stavby, ktorá spočíva v zmene spôsobu užívania stavby, vyžaduje rozhodnutie stavebného úradu o zmene užívania stavby, teda na základe skutkového stavu nebolo príslušným stavebným úradom vydané žiadne rozhodnutie o zmene účelu užívania stavby - priestorov, ktoré boli prevedené do vlastníctva žalovaných v I. a II. rade, ktoré by boli zmenené na nebytové priestory. Žalobcovia sa ochrany svojich práv domáhajú nielen v zmysle Stavebného zákona, ale aj v zmysle Čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a § 123, § 126 Občianskeho zákonníka. 1.1.2. Žalobcovia v priebehu konania navrhli, aby súd pripustil do konania vstup žalovaného v III. rade na tom skutkovom základe, že Okresný súd Bratislava III v rozsudku č. k. 34 C 148/2001-413, zo dňa 11.4.2008, právoplatným dňa 21.5.2008, vyriešil prejudiciálnu otázku platnosti kúpnej zmluvy a jej dodatku, uzavretej medzi žalovanými v I. a II. rade s právnym predchodcom žalovaného v III. rade a ktorý ustálil, že predmetná zmluva a jej dodatok sú absolútne neplatné právne úkony z dôvodu, že odporujú svojim obsahom zákonu č. 182/1993 Z. z. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 12.5.2015 pripustil, aby do konania vstúpil žalovaný v III. rade.

1.2. Žalovaní v I. a II. rade žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť dôvodiac tým, že vlastník nehnuteľností (bytového domu Z. XX, XX, XX v Bratislave), právny predchodca žalovaného v III. rade, vyčlenil podiely pre nebytové priestory, ktoré následne previedol do vlastníctva žalovaných v I. a II. rade. Ak mali žalobcovia názor, že nebytové priestory, ktoré boli prevedené do vlastníctva žalovaných v I. a II. rade a ktoré podľa názoru žalobcov mali byť spoločnými priestormi, mali možnosť túto skutočnosť namietať už pri uzatváraní zmlúv o prevode vlastníctva bytov, prípadne po prevode vlastníckeho práva nebytových priestorov na žalovaných v I. a II. rade, čo neurobili. Žalovaní zároveň poukázali na tú skutočnosť, že v zmysle stavebného povolenia vydaného Okresným úradom Bratislava I č. Žp/XX/XX-XXXXX-G/XXXMinch, zo dňa 21.4.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.6.1999, začali vykonávať stavebné úpravy v nebytových priestoroch, ktorých sa stali vlastníkmi v zmysle uzavretej kúpnej zmluvy s právnym predchodcom žalovaného v III. rade. Ďalej poukázali na to, že žalobcovia nenamietali na súde platnosť kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi žalovanými v I. a II. rade s právnym predchodcom žalovaného v III. rade. Neplatnosť uvedenej kúpnej zmluvy bolo možné namietať v trojročnej premlčacej dobe a keďže sa neplatnosti kúpnej zmluvy v uvedenej trojročnej dobe nikto nedomáhal, nie je možné, podľa názoru žalovaných pripustiť ani určovaciu žalobu na určenie spoluvlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti definovanej v žalobe. Žalovaní ďalej poukázali na to, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe, ako aj na to, že ochrany svojho vlastníckeho práva sa nedomáhajú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov. 1.3. Žalovaný v III. rade namietol svoju pasívne vecnú legitimáciu v konaní. Poukázal na to, že neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými pôvodne v I. a II. rade a žalovaným v III. rade riešil Okresný súd Bratislava III v konaní sp. zn. 34 C 148/2001 ako prejudiciálnu otázku a nie vo výroku. Katastrálny úrad uvedenú kúpnu zmluvu zavkladoval a žalobcami nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by tento zápis spochybnil. 1.4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania žalobe v celom rozsahu vyhovel. Rozsudok súdu prvej inštancie bol zrušený uznesením odvolacieho súdu sp. zn. 2 Co 93/2017, zo dňa 31.6.2019, vec bola súdu prvej inštancie vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom uznesení poukázal na to, že vzhľadom na predmet žaloby v nej absentuje označenie žalobcov v zmysle zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Ďalej v žalobe absentuje určenie spoluvlastníckeho podielu vyjadreného zlomkom, ktorého sa jednotliví žalobcovia domáhajú, ako aj určenie pomeru, v akom jednotliví žalobcovia spoluvlastnícky podiel nadobúdajú. Odvolací súd ďalej poukázal na to, že s prihliadnutím na § 77 C.s.p. v spojení s § 13 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. účastníkom konania na strane žalobcov musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov. Žalobcovia musia v konaní osvedčiť naliehavý právny záujem. Odvolací súd poukázal aj na nedostatky v plnomocenstvách právnych zástupcov niektorých žalobcov a pôvodne žalovanej v II. rade. V zmysle uznesenia odvolacieho súdu bolo úlohou súdu prvej inštancie poskytnúť žalobcom dostatočný časový priestor na odstránenie vád žaloby a umožniť im, aby uviedli chýbajúce údaje [svoje rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, bydlisko (v čase začatia konania a v súčasnosti)]; takto označení budú všetci žalobcovia ako vlastní bytov a nebytových priestorov v dome. V prípade, ak žalobcovia by už po zrušení rozsudku v konaní neboli aktívne vecne legitimovaní, boli povinní oznámiť svojich právnych nástupcov, pri ktorých sú povinní taktiež uviesť rovnaké skutočnosti a navrhnú súdu procesný postup, uvedú dôvod, prečo sa tak stalo a označia a predložia dôkazy. Odvolací súd taktiež uviedol, že žalobcovia budú povinní, každý z nich uviesť, akého podielu na predmete sporu k jeho celku sa domáhajú, na akom skutkovom základe. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie poskytnúť stranám sporu reálnu možnosť doplniť neúplné podania o príslušné splnomocnenia, resp. doplnenie neúplných častí splnomocnení. Až po odstránení týchto nedostatkov súd prvej inštancie o veci samej znovu rozhodne. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie aj posúdiť, v prípade úspechu žalobcov, či podiel uplatňovaný žalobcami je správny. Odvolací súd uviedol, že žalobcovia netvrdili, že by predmet sporu bol predmetom zmluvy o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov. Keďže predmet sporu, podľa názoru odvolacieho súdu je samostatnou vecou, potom podiely spoluvlastníkov je potrebné počítať samostatne. Úlohou súdu prvej inštancie bolo opätovne rozhodnúť aj o náhrade trov konania. 2.1. Po vrátení veci súdu prvej inštancie žalobcovia odstránili vady žaloby, na ktoré poukázal odvolací súd vo svojom uznesení, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie (v poradí prvom) zrušil. Pokiaľ ide o osvedčenie naliehavého právneho záujmu žalobcovia uviedli, že medzi nimi a žalovanými existuje dlhoročný stav objektívnej právnej neistoty v tom, kto je vlastníkom/spoluvlastníkom sporných priestorov, ktorý je ohrozením ich právneho postavenia ako podielových spoluvlastníkov všetkých spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu, a teda aj sporných priestorov a v tomto kontexte uviedli, že

niet iného právneho prostriedku ako možno tento stav odstrániť, iba podanie určovacej žaloby voči žalovaným. Žalovaní v čase vypracovania predmetného písomného podania boli v katastri zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci údajných nebytových priestorov, ktoré sú však spoločnými časťami/ zariadeniami bytového domu, ku ktorým spoluvlastnícke práva požívajú žalobcovia. Zároveň žalobcovia uviedli, že na strane žalobcov budú vystupovať už všetci žalobcovia po tom, čo súd o ich vstupe do konania rozhodne, a teda tento stav je ďalším predpokladom pre neexistenciu ďalšej potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Poukázali aj na konštantnú judikatúru, podľa ktorej, ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je v tejto situácii neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom na vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Na túto právnu argumentáciu nadväzovali viaceré rozhodnutia súdov žalobcami citovanými v ich písomnom podaní. 2.2. V priebehu konania pôvodná žalovaná v II. rade zomrela, v zmysle dedičskej dohody do konania vstúpili žalovaní v IIa. rade Mgr. O. D. a IIb. rade X. W.. 2.3.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 27.11.2024, č. k. B1-10C 151/2008-1586 (v poradí druhým), vychádzajúc aj z pôvodne vykonaného dokazovania, žalobe žalobcov opäť vyhovel. Konštatoval, že zo strany žalovaných nemal predložený žiaden listinný dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi pôvodne žalovaným v III. rade a žalovanými v I. a II. rade by bol nebytový priestor skolaudovaný stavebným úradom. Takýto nebytový priestor ani nemohol byť predmetom prevodu z dôvodu jeho neexistencie v rozhodnom období, kedy boli kúpne zmluvy o nadobudnutí bytov, a vtedy existujúcich nebytových priestorov spolu s podielmi na spoločných častiach a zariadeniach, zo strany žalobcov uzatvárané. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že žalovaní neosvedčili, že predmet kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v III. rade a pôvodne žalovanými v I. a II. rade by bol skolaudovaným nebytovým priestorom, ktorý podľa zákona č. 182/1993 Z. z. by bol, za splnenia zákonných predpokladov, spôsobilý byť samostatným predmetom prevodu vlastníckeho práva. 2.3.2. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 34 C 148/2001, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, skutkový stav považoval za preukázaný na základe výsluchu žalobcov, vyjadrenia právnych zástupcov žalobcov počas konania ako aj na základe obsahu listinných dôkazov. Z obsahu zmlúv o prevode vlastníctva bytov uzavretých s právnym predchodcom žalovaného v III. rade a žalobcami (aj právnymi predchodcami žalobcov, ktorí počas konania vstúpili do konania) mal za preukázané, že do vlastníctva žalobcov boli prevedené jednotlivé byty definované v Čl. 2 zmlúv a spoluvlastnícke právo k spoločným častiam, spoločným zariadeniam a k príslušenstvu domu definované v Čl. 3 zmlúv, ktoré boli definované tak, že s vlastníctvom bytu je spojené spoluvlastníctvo spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu (Čl. 3.1). Spoločné časti domu boli v zmluvách definované tak, že sú nimi najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, pivnice, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie (Čl. 3.2 zmlúv). Spoločné zariadenia domu boli v zmluvách definované tak, že sú nimi najmä výťahy, práčovne, sušiarne, kočikárne, STA, hromozvody, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové domové prípojky, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu a slúžia výlučne tomuto domu. Z obsahu znaleckého posudku č. XX/XX, vypracovaného Prof. Ing. M. Z., CSc., mal súd prvej inštancie preukázaný skutkový stav uvádzaný žalobcami v žalobe, že znalecký posudok neobsahuje charakteristiku nebytových priestorov, ku ktorým bolo v rozpore so skutkovým a právnym stavom prevedené vlastnícke právo z právneho predchodcu žalovaného v III. rade na pôvodných žalovaných v I. a II. rade. Totožný znalec, uvedený vyššie vypracoval dňa 29.6.1996 písomnosť s označením „Výpočet podielov bytových a nebytových priestorov spoluvlastníckeho podielu jednotlivých bytov k spoločným zariadeniam a príslušenstvu domu na Z. ul. č. XX, XX a XX v Bratislave,“ v ktorej bez akéhokoľvek rozhodnutia stavebného úradu samostatne vyčlenil ,,nebytové priestory,“ ku ktorým následne právny predchodca žalovaného v III. rade previedol vlastnícke právo na žalovaných v I. a II. rade v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 2.7.1999 a v zmysle Dodatku č. 1 k predmetnej kúpnej zmluve. Z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 29.11.1982, č. XXXX/XX-Minch/H-XX, súd prvej inštancie zistil, že právnemu predchodcovi žalovaného v III. rade bolo Odborom výstavby a územného plánovania Obvodného národného výboru Bratislava I povolené užívanie stavby 39 bytových

jednotiek, detských jaslí o kapacite tridsať detí a garáží, toto kolaudačné rozhodnutie bolo vydané pre stavbu 39 bytových jednotiek, detských jaslí a garáží na W. ul. (Z. ulici v Bratislave), pre ktorú bolo vydané stavebné povolenie č. XXXX/XX-Bd, dňa 6.10.1976, ktorého platnosť bola predĺžená rozhodnutím zo dňa 17.12.1981. Z obsahu rozhodnutia Okresného úradu Bratislava I, odboru životného prostredia č. ŽP-XX-XX/XXXXX/G/XXX/Minch, zo dňa 21.4.1999, na obsah ktorého sa odvolávali žalovaní v I. a II. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe síce vyplýva, že týmto rozhodnutím bola povolená realizácia stavby, zástavba podlubia na obchod ,,na Z. č. XX,“ avšak z obsahu listinného dôkazu rozhodnutia Krajského úradu v Bratislave, odboru životného prostredia č. I zo dňa 10.1.2000, na obsah ktorého poukázali žalobcovia v žalobe, mal súd preukázané, že bolo vyhovené odvolaniu žalobcov a napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Bratislava I č. ŽP-XX-XX/XXXXX/G/XXX/Minch, zo dňa 21.4.1999 bolo zrušené a vec bola vrátená stavebnému úradu na prejednanie a rozhodnutie. Z tohto rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že podlubie a suterén boli stavebníkovi - žalovaným v I. a II. rade predané ako sklady, napriek tomu, že v pôvodnej projektovej dokumentácii sú tieto definované ako priestory pre záujmovú činnosť a chodba, nemajú súvislosť s obchodom. Podlubie slúžilo ako prechod a nie ako obchodný priestor. Stavebný úrad konštatoval, že nebytovými priestormi sú miestnosti alebo súbor miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie. Nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenie domu. Za nebytové priestory nebolo možné v žiadnom prípade považovať podchod. Z listinného dôkazu rozhodnutia Okresného úradu Bratislava I č. ŽP-XXXXX/XXXX-XXXX/K/XX-Zr, zo dňa 17.1.2001, mal súd prvej inštancie preukázané, že bolo zastavené konanie vo veci vydania rozhodnutia na stavbu, zmena dokončenej stavby ,,Zástavba podlubia na obchod.“ Následne bolo Okresným úradom Bratislava I vydané rozhodnutie č. ŽP-XXXXX/XXXX-L/X-Kb, zo dňa 9.1.2002, ktorým odkázal žalobcov, ako aj žalovaných na súd a stavebné konanie bolo prerušené. V konaní vedenom Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 34 C 148/2001 o vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorom pri pôvodnom procesnom označení boli žalovaní v I. a II. rade v procesnom postavení navrhovateľmi a žalovaný v III. rade v procesnom postavení odporcu riešil súd prejudiciálne otázku platnosti, prípadne neplatnosti kúpnej zmluvy a jej dodatku uzavretej medzi žalovanými v I. a II. rade s právnym predchodcom žalovaného v III. rade. Okresný súd Bratislava III na základe vykonaného dokazovania - z obsahu znaleckého posudku vypracovaného Ing. arch. K. V., č. XX/XXXX, zo dňa 27.9.2007, znaleckého posudku Ing. Z. č. XXX/XXXX, zo dňa 2.11.1998, ako i z obsahu listín založených v spise mal za preukázané, že predmetom prevodu medzi účastníkmi konania na základe kúpnej zmluvy zo dňa 2.7.1999 boli sklady, chodba, podchod, v kúpnej zmluve označené ako nebytové priestory. Zo znaleckého posudku Ing. arch. K. V. č. XX/XXXX, zo dňa 27.9.2007, ktorá skutkový stav porovnávala s projektovou dokumentáciou, predmetné priestory v zmluve definované nemali charakter nebytových priestorov, o čom svedčí aj ich charakteristika v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. Súd dospel k záveru, že kúpna zmluva a dodatok ku kúpnej zmluve sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi obchádzajúcimi zákon č. 182/1993 Z. z., keďže zmluvné strany nemôžu svojvoľne (bez rozhodnutia stavebného úradu o zmene charakteru stavby) spoločné priestory bytového domu vyčleniť ako nebytové priestory a k tým previesť vlastnícke právo. 2.3.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že právna úprava podľa zákona č. 182/1993 Z. z. je vybudovaná na teoretickej a legislatívnej konštrukcii, podľa ktorej sa bytový dom stal reálne deliteľným, v dôsledku čoho byt predstavuje reálnu časť stavebno-technického celku - domu a je považovaný za samostatný predmet vlastníckeho práva, a teda sa stal vecou v občianskoprávnom zmysle, ktorá má povahu nehnuteľnosti. Obsah vlastníckeho práva k bytu každého vlastníka sa nevyčerpá iba jeho právom na byt, ale patrí do neho aj akcesorické, z vlastníctva bytu odvodené, spoluvlastnícke právo na spoločné časti a spoločné zariadenia bytu a spoluvlastnícke, resp. iné vecné právo k pozemku. Ide o nezrušiteľný súhrn oprávnení, ktoré sa vyskytujú v celom súkromnom práve. Právna úprava inštitútu vlastníctva bytu a nebytového priestoru obsiahnutá v zákone č. 182/1993 Z. z. sa opiera o teóriu vlastníctva bytu. Je založená na právnej deliteľnosti obytného domu na reálne časti domu (byty a nebytové priestory), ktorý je samostatným predmetom vlastníckeho práva. Za výlučný predmet vlastníckeho práva zákon považuje byt alebo nebytový priestor, ku ktorým sa akcesoricky a automaticky zo zákona priraďuje počas trvania práva spoluvlastníctvo k spoločným častiam, spoločným zariadeniam domu a k pozemku. 2.3.4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že vlastníctvo bytu sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností a to ku dňu, keď bol návrh na vklad príslušnému katastrálnemu odboru doručený. Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov je nerozlučne späté so spoločnými časťami domu, ktoré spravidla nemožno reálne rozdeliť medzi jednotlivých vlastníkov, lebo by to bolo v rozpore so stavebnotechnickým i účelovým určením. Spoločnými časťami domu sú tie časti, ktoré sú nevyhnutné pre jeho podstatu a bezpečnosť, pričom však nemusia byť zároveň určené na

spoločné užívanie všetkými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Demonštratívny výpočet zahŕňa základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie. V bytových domoch s bytmi a nebytovými priestormi vo vlastníctve je špecifikovanie spoločných častí bytového domu nevyhnutné. Ide o rešpektovanie tak stavebnotechnickej podstaty bytového domu, ako aj objektívneho poznania, že dom nie je možné bez zvyšku reálne ani právne rozčleniť len na byty a nebytové priestory. Podstata pojmu spoločných častí domu vyplýva z koncepcie bytového vlastníctva. K vlastníctvu bytu podľa právnej teórie zakotvenej v zákone č. 182/1993 Z. z. sa priraďuje zo zákona akcesorické právo predstavujúce spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva domu, ako aj pozemku. Z týchto dôvodov sú spoločné časti domu v podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pokiaľ sa nedohodnú inak. Určenie a opis spoločných častí a spoločných zariadení domu je nevyhnutnou náležitosťou zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome, vrátane prípadného určenia, ktoré spoločné časti domu užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov (§ 5 ods. 1 písm. c/ zákona č. 182/1993 Z. z). Veľkosť spoluvlastníckych podielov absolútne spoločných častí, ako aj relatívne spoločných častí je určená kogentne, vzájomným pomerom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru, ktorý sa nachádza v dome k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome. Práva a povinnosti vyplývajúce z právnych vzťahov spoluvlastníctva upravujú ustanovenia § 136 až § 142 Občianskeho zákonníka, ako lex generalis vytvárajúceho všeobecný základ právnej úpravy vlastníctva bytov a nebytových priestorov v ustanovení § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Samotný obsah spoluvlastníckeho práva k spoločným častiam, spoločným zariadeniam a príslušenstvu bytu je zhodný s obsahom spoluvlastníctva (§ 137 ods. 1, § 138 a § 139 Občianskeho zákonníka) s tým rozdielom, že spoluvlastníctvo spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytu má akcesorickú povahu, čo znamená, že je nerozlučne späté s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru. Z akcesorickej povahy tohto spoluvlastníckeho práva vyplýva aj jeho nerozlučnosť, nerozdeliteľnosť, nezrušiteľnosť a nesamostatnosť. Podľa súdu prvej inštancie otázky vyvoláva eventuálne riešenie takej situácie, ktorá je aj predmetom konania, keď účastníci zmluvy o prevode vlastníctva k bytu, či už zámerne alebo v dôsledku opomenutia, nedostatočným spôsobom vymedzia spoločné časti domu. Právny predchodca žalovaného v III. tade nevymedzil čo najpresnejšie, resp. zákonom odporujúcim spôsobom nezačlenil v zmluvách o prevode vlastníckeho práva k bytom nachádzajúcim sa v domovej nehnuteľnosti Z. č. XX, XX a XX, do spoločných častí a zariadení domu spoluvlastnícky podiel patriaci k spoločnej časti domu, ktorý v rozpore so zákonom bez rozhodnutia príslušného stavebného úradu vyčlenil ako nebytový priestor, ku ktorému previedol vlastnícke právo samostatnou zmluvou a jej dodatkom na pôvodne žalovaných v I. a II. rade a ktorú zmluvu spolu s dodatkom súd prejudiciálne určil za absolútne neplatné právne úkony v rozpore s ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z. z. a s § 39 Občianskeho zákonníka, s poukazom na vypracované znalecké posudky už v konaní vedenom bývalým Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 34 C 148/2001, v ktorých znalci určili, že tento predávaný nebytový ,,priestor“ nemohol byť, a teda ani nie je nebytovým priestorom, ale je spoločným priestorom. Predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy zo dňa 2.7.1999 boli sklady, chodba, podchod v kúpnej zmluve označené ako nebytové priestory. Z obsahu projektovej dokumentácie založenej v spise vyplýva, že predmetné priestory v zmluve definované nemali charakter nebytových priestorov, o čom svedčí aj ich charakteristika v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že kúpna zmluva a dodatok ku kúpnej zmluve sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi obchádzajúcimi zákon č. 182/1993 Z. z., keďže zmluvné strany nemôžu svojvoľne (bez rozhodnutia stavebného úradu o zmene charakteru stavby) spoločné priestory bytového domu vyčleniť ako nebytové priestory a k tým previesť vlastnícke právo. Ak bol správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovaného v III. rade a pôvodne žalovanými v I. a II. rade, je reálne daný len modus, avšak jasne chýba titulus, teda platne uzavretá zmluva. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc aj dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné, za uvedeného stavu, uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 50/2010, zo dňa 10.2.2010). Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že k spoločným priestorom ex lege vzniká akcesorické vlastnícke právo odvodené od vlastníctva bytov, ktorými vlastníkmi sú žalobcovia. Poukázal na ustanovenie § 5 ods. 1 písm. c/ zákona č. 182/1993 Z. z., v ktorom sa jednoznačne ustanovuje, že účastníci, resp. zmluvné strany musia v zmluve vymedziť a vypočítať spoločné časti domu, vrátane ich určenia a opisu

(prípadne určiť, ktoré časti domu sú spoločné len niektorým vlastníkom bytov a niektorým vlastníkom nebytových priestorov). 2.3.5. Súd prvej inštancie dôvodil, že podľa § 5 zákona č. 182/1993 Z. z., ktoré je kogentným ustanovením, je obligatórnou náležitosťou zmluvy o prevode vlastníctva bytu, resp. nebytového priestoru určenie a opis spoločných častí domu a zariadení domu. Vlastník bytového domu má právo previesť svoje vlastnícke právo na inú osobu, avšak len na základe ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z ., a teda bolo povinnosťou pôvodného vlastníka bytového domu, právneho predchodcu žalovaného v III. rade v zmluvách o prevode vlastníctva k bytom nachádzajúcim sa v bytovom dome, ktorého bol vlastníkom, v súlade so zákonom zaradiť do spoločných častí domu aj priestory, ktoré svojvoľne odčlenil ako nebytové priestory a ku ktorým v rozpore so zákonom previedol vlastnícke právo na pôvodne žalovaných v I. a II. rade. Súd prvej inštancie konštatoval, že spoločnými časťami a zariadeniami domu sú aktuálne označené priestory vo výroku jeho rozhodnutia. Ďalej uviedol, že zákon č. 182/1993 Z. z. viaže prevod akcesorických práv na prevod vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome (§ 13 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.). Toto riešenie vyplýva z koncepcie priority vlastníckeho práva k bytu a nebytového priestoru v dome, ktorá považuje za samostatnú vec v právnom zmysle iba byt alebo nebytový priestor v dome. Spoluvlastníctvo spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva v dome sú akcesorickej povahy, ako také prechádzajú tieto akcesorické práva bez ďalšieho na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru priamo zo zákona (§ 19 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.), teda aj keď právny predchodca žalovaného v III. rade porušil svoje povinnosti pri uzatváraní pôvodných zmlúv o prevode vlastníctva bytov s jednotlivými nájomcami bytov, sa títo priamo zo zákona stali spoluvlastníkmi týchto spoločných častí a zariadení domu a následne sa nimi mali stať aj právni nástupcovia jednotlivých pôvodných vlastníkov bytov, nakoľko nebolo možné k týmto spoločným častiam samostatne previesť vlastnícke právo na pôvodne žalovaných v I. a II. rade z dôvodu, že nešlo o nebytový priestor, resp. o spoločný priestor, ktorý by bol vlastníkmi bytov po dohode vyčlenený ako nebytový priestor, o ktorom by rozhodol stavebný úrad, že je nebytovým priestorom. 2.3.6. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že výrok rozsudku je podkladom pre zápis v podobe záznamu, ktorý má len deklaratórne účinky. Ďalej uviedol, že ak sa žalobcovia domáhajú určenia, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti, vo vzťahu ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný - žalovaný v I. rade a žalovaní v IIa. a IIb. rade, majú vo vzťahu k žalovaným nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcov je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by ich právo mohlo byť aj ohrozené. Žaloba o určenie vlastníckeho práva je spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi stranami sporu. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom, ktorý nastal ex lege, v prípade žalobcov a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobcov smeruje proti žalovaným, ktorí sú zapísaní ako spoluvlastníci v petite označených priestorov a preventívne aj voči žalovanému v III. rade, ktorý porušil zmluvnú povinnosť v rozsahu súdom už uvedenom v odôvodnení rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný i v prípade, keby bolo možné žalovať na plnenie, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa tak, do budúcnosti, prípadným ďalším sporom o plnenie, alebo, ak žalobou na určenie možno riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. 2.3.7. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že v ustanovení § 13 zákona č. 182/1993 Z. z. je upravený jeden zo základných právnych princípov, ktoré sú spojené s existenciou vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorým je tzv. akcesorita spoluvlastníctva spoločných častí alebo spoločných zariadení domu, ktorá je nevyhnutná na riadny výkon vlastníckych práv k bytom a nebytovým priestorom. Akcesorita v tomto prípade predstavuje nerozlučnú spätosť spoluvlastníctva k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu, príslušenstvu a prípadne aj pozemku. Akcesorita znamená, že spoluvlastnícky podiel vždy sleduje právny osud bytu alebo nebytového priestoru a priamo zo zákona prechádza na jeho nového nadobúdateľa. Táto zásada je zakotvená v ustanovení § 19 zákona č. 182/1993 Z. z., ide teda o vedľajšie práva, tzv. pridružené spoluvlastníctvo, ktoré je nie len funkčne, ale aj právne závislé od základných práv, ktorými sú vlastnícke práva k bytom a nebytovým priestorom v bytovom dome. Táto akcesorickosť spoluvlastníckych práv je nezrušiteľná za trvania vlastníctva bytov a nebytových priestorov, a preto spoločné časti a spoločné zariadenia domu nemôžu byť predmetom vlastníctva alebo spoluvlastníctva iného subjektu než vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome. Nezrušiteľnosť je daná v záujme základných práv vlastníka bytu. Je vylúčené, aby došlo k rozdeleniu tohto kompletného celku svojvoľným konaním pôvodného vlastníka bytového domu - právneho predchodcu žalovaného v III. rade. Vzhľadom na

špecifický charakter bytu a nebytového priestoru ako osobitného predmetu občianskoprávnych vzťahov, každý vlastník v dome, spadajúci pod režim bytového zákona, sa súčasne s nadobudnutím vlastníctva k bytu alebo k nebytovému priestoru stáva, ex lege, aj spoluvlastníkom spoločných častí, spoločných zariadení domu a jeho príslušenstva. Zákon toto spoluvlastníctvo vymedzuje ako podielové, čo znamená, že ide o ideálne spoluvlastníctvo, pri ktorom jednotliví spoluvlastníci nie sú vlastníkmi reálne rozdelených spoločných častí a spoločných zariadení domu, resp. jeho príslušenstva alebo pozemku. Vlastníkom prináleží len ideálny podiel na týchto častiach a zariadeniach determinovaných veľkosťou ich bytu alebo nebytového priestoru. 2.3.8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v právnom režime zákona č. 182/1993 Z. z. je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo a) spoločných častí bytového domu (§ 2 ods. 4 cit. zákona), b) spoločných zariadení bytového domu (§ 2 ods. 5 cit. zákona), c) príslušenstva bytového domu (§ 2 ods. 6 cit. zákona), d) spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku (§ 23 cit. zákona). Nerozlučná previazanosť a spätosť týchto práv sa prejavuje v tom, že tieto práva spolu s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome vznikajú, trvajú a zanikajú vo vzťahu k vlastníctvu bytu alebo nebytového priestoru. Toto pridružené spoluvlastníctvo tak v žiadnom prípade nemôže samostatne prejsť a ani nemôže byť osobitne prevedené na osobu odlišnú od vlastníka bytu, resp. nebytového priestoru, ku ktorému sa konkrétne v podieloch viažu. V katastri nehnuteľností je zapísaný vždy len jeden spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v rovnakej výške pri každom spoluvlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru, ku ktorému vykonávajú spoluvlastníci úkony spoločne a nerozdielne, avšak takáto viazanosť k výkonu konkrétnych právnych úkonov k spoločnému priestoru neobmedzuje žalobcov k podaniu žaloby vo veci samej, nakoľko žalobou sa nedomáhajú určenia nejakej povinnosti alebo zdržania sa výkonu práv voči žalovaným v súvislosti s výkonom správy bytového domu, domáhajú sa len deklarovania zo zákona vzniknutého skutkového stavu, ktorý vznikol priamo zo zákona, pri prevode vlastníckych práv k jednotlivým bytom, a teda svoje právo na určenie, že sú podieloví spoluvlastníci spoločného priestoru, v petite špecifikovaného, nemá dopad na ich procesné spoločenstvo, že by žalobu museli podať všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov. Súd teda žalobe vyhovel aj napriek námietke žalovaných, že sa ochrany svojich práv voči žalovaným nedomáhajú všetci vlastníci bytov v bytovom dome a to z dôvodu, že spoluvlastnícke právo k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu sa viaže výlučne k vlastníctvu toho ktorého bytu, vzniká ex lege a ochrany svojich práv sa žalobcovia domáhajú ako jednotliví vlastníci bytov. 2.3.9. Spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a príslušenstvo majú zodpovedať všeobecnému vymedzeniu v ustanovení § 2 zákona č. 182/1993 Z. z., avšak ich konkrétny popis a určenie závisí od aktuálneho stavebnotechnického riešenia bytového domu, vyplývajúceho zo stavebnotechnickej dokumentácie. Súd prvej inštancie konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že ,,nebytový priestor,“ ktorý bol odpredaný právnym predchodcom žalovaného v III. rade pôvodne žalovaným v I. a II. rade, nie je nebytovým priestorom, nakoľko nikdy nebolo vydané stavebné povolenie a ani nebola uzavretá žiadna interná dohoda medzi spoluvlastníkmi bytov a nebytových priestorov, v ktorej by bol charakter tohto priestoru prekvalifikovaný na nebytový priestor, že by bola takáto dohoda predložená stavebnému úradu na vydanie rozhodnutia o zmene charakteru predmetného priestoru. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, v rozsahu petitu žalobného návrhu, ktorý bol pripustený samostatným uznesením súdu č. k. B1-10 C 151/2008-1489, zo dňa 25.3.2024. 2.3.10. Súd prvej inštancie konštatoval, že náležitosťou zmluvy o prevode vlastníctva bytu je okrem iného vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, táto náležitosť zmluvy patrí medzi najdôležitejšie náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu, a to nielen preto, že určuje rozsah vlastníctva konkrétneho vlastníka k vyššie uvedeným akcesorickým právam, ktoré sú naviazané na vlastníctvo bytu, resp. nebytového priestoru. Požiadavka na určenie spoluvlastníckeho podielu v zmluve uzavretej podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. je daná z dôvodu akcesority tohto podielu, tento podiel je nerozlučne spojený s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru, z čoho okrem iného vyplýva, že s ním nie je možné samostatne právne disponovať - previesť k nemu vlastnícke právo na osobu odlišnú od vlastníka bytu, od ktorého sa toto právo odvodzuje. Podľa súdu prvej inštancie je jednoznačne v záujme žalobcov, aby bol zosúladený faktický stav so stavom právnym. Žalovaní v konaní nepreložili žiaden dôkaz, ktorým by reálne spochybnili veľkosť spoluvlastníckych podielov určených žalobcami v petite žalobného návrhu na spoločných častiach a zariadeniach, teda súd mal za to, že ide o nesporné skutkové tvrdenie.

2.4. Súd prvej inštancie priznal žalobcom vo vzťahu k žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobcovia mali v konaní plný úspech (§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.). 3.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v I., IIa. a IIb. rade. Namietali porušenie princípov konania zakotvených v Čl. 1, 2, 6 a 8 C.s.p. Poukázali na to, že žalobcovia nedodržiavali lehoty stanovené súdom na odstránenie vád žaloby, spočívajúce v nedostatku ich aktívnej legitimácie, požadovali predlžovanie lehôt, ktorým žiadostiam súd opakovane vyhovel. Týmto dochádzalo k umelému predlžovaniu súdneho konania, a tým k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva žalovaných, keďže im bolo znemožnené riadne nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania. Uvedeným postupom zároveň súd prvej inštancie neadekvátne zvýhodnil žalobcov, keď sám od seba predĺžil lehotu na odstránenie nedostatkov žaloby, pričom išlo o vady, pre ktoré už raz prvoinštančné rozhodnutie bolo zrušené. Uvedené konanie súdu žalovaní považujú za neprijateľné a porušujúce právo na spravodlivý proces. 3.2. Žalovaní namietali nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a nedostatočne zistený skutkový stav. Podľa žalovaných správnym posúdením by bolo zamietnutie žaloby ako nedôvodnej, keďže vlastníkmi predmetných nebytových priestorov sú žalovaní, im svedčí vlastnícke právo k týmto nebytovým priestorom. Poukázali na to, že žalobný návrh žalobcov vo výroku I. rozsudku je nevykonateľný pre svoju zásadnú chybnosť, spočívajúcu jednak v prisúdení vzájomne sa vylučujúcich právnych titulov k predmetným nebytovým priestorom, za súčasného chybného výpočtu veľkosti jednotlivých spoluvlastníckych podielov. Dokumentácia nimi predložená v súdnom konaní, v spojení s ich tvrdeniami, podporená materiálnou publicitou katastra nehnuteľností jednoznačne preukazuje nadobudnutie sporných nebytových priestorov žalovanými. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali (i) moment vzniku nebytových priestorov ako súčasť spoločných častí, ktorých podielového spoluvlastníctva sa domáhajú, ako ani (ii) moment, kedy mali nadobudnúť vlastnícke právo k týmto priestorom. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z príslušného listu vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, kat. úz. V. X., obce Bratislava - V. X., okres Bratislava I, na ktorom sú tieto nebytové priestory nepochybne zapísané ako samostatne stojace prevoditeľné nehnuteľnosti a ich spoluvlastníkmi sú výlučne žalovaní. Poukázali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 510/2016, podľa ktorého „Materiálna publicita údajov katastra nehnuteľností je vyvrátiteľná a podmienená tým, či sa v konkrétnom prípade nepreukáže nesúlad údajov katastra so skutočným stavom.“ Počas celého trvania sporu sa žalobcom nepodarilo preukázať nesúlad údajov katastra nehnuteľností so skutočným stavom, nakoľko nepriniesli jediný hmotný dôkaz, ktorý by preukazoval, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetným nebytovým priestorom z ich strany došlo. Žalobcovia nepreukázali titul, na základe ktorého sa domáhajú deklaratórneho určenia podielového spoluvlastníctva k nebytovým priestorom. Zistený skutkový stav je nedostatočný na preukázanie, že žalobcom svedčia nároky, ktorých sa domáhajú žalobným návrhom. Podľa žalovaných súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil predmetnú vec, pretože žalobcovia si nesplnili svoju povinnosť uniesť dôkazné bremeno svojich tvrdení. Žalobcami uplatňované domnelé nároky sú rozporuplné a vzájomne konfliktné, pretože vo svojom žalobnom návrhu požadujú dva nároky, ktoré sa vzájomne vylučujú a obidva sú fakticky i právne nesprávne. Podľa žalovaných súd vydal zmätočný a právne nesprávny rozsudok, ktorým žalobcom prisúdil spoluvlastnícke podiely k nebytovým priestorom a zároveň im nebytové priestory zahrnul ako súčasť spoločných častí a zariadení bytového domu a o tieto nebytové priestory im rozšíril ich spoluvlastnícky podiel k nim. Vyhovenie takémuto žalobnému návrhu považujú žalovaní za rozporné s príslušnými právnymi predpismi. Odvolatelia poukázali na to, že žalobcovia môžu buď nadobudnúť spoluvlastnícky podiel na bežných nebytových priestoroch, vrátane všetkých práv a povinností s tým spojenými, alebo spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu. Z právneho hľadiska nemôžu takéto dva právne stavy existovať súčasne a vzájomne vedľa seba, lebo predstavujú oxymoron narušujúci právnu istotu všetkých strán sporu a meritórne rozhodnutie predstavuje dva vzájomne sa vylučujúce stavy, v dôsledku čoho predmetné rozhodnutie vo veci samej odporuje právnemu poriadku Slovenskej republiky. Podľa žalovaných je argumentácia žalobcov vnútorne rozpoltená, nejednotná a prakticky postavená zásadne len na tvrdeniach, že napádané nebytové priestory nikdy nevznikli, sú súčasťou spoločných častí a zariadení bytového domu a kúpna zmluva, na základe ktorej tieto nebytové priestory žalovaní nadobudli, je absolútne neplatná. Zároveň však na druhú stranu žalobcovia tvrdia, že im svedčí podielové spoluvlastnícke právo k týmto nebytovým priestorom, ktoré ale podľa nich nikdy nevznikli. Žalovaní v priebehu konania vyvrátili existenciu oboch domnelých nárokov žalobcov. Nárok na spoluvlastnícke podiely na samostatne prevoditeľných nebytových priestorov nemajú, pretože

tento svedčí žalovaným. Žalobcovia nie sú vlastníkmi týchto nebytových priestorov a ani nikdy nimi neboli. Žalovaní zmluvami o prevode vlastníctva bytov niekoľkých žalobcov preukázali, že nielenže tieto scudzovacie zmluvy neobsahujú samostatne prevedené spoluvlastnícke podiely na nebytových priestoroch, ale tieto priestory nie sú špecifikované ani v popise spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu. Podľa žalovaných neuvedenie konkrétneho popisu všetkých spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu spôsobuje absolútnu neplatnosť scudzovacích zmlúv a zásadnú vadu konania týkajúcu sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcov. Uvedené zistenia spoľahlivo a preukázateľne dosvedčujú, že (i) nebytové priestory nie sú súčasťou spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu a (ii) žalobcom k nim nevznikol žiadny právny nárok. Žalovaní poukázali aj na chybný výpočet spoluvlastníckych podielov uvedených v žalobnom návrhu, a následne aj vo výroku I. rozsudku. Veľkosť podielov je s poukázaním na § 5 ods. 1 písm. b/ zákona č. 182/1993 Z. z. určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome. Skutočnosť, že výpočet, ktorý uviedli žalobcovia v žalobnom návrhu, a je prenesený aj do výroku I. rozsudku, vychádza z výpočtu, ktorý je uvedený aj na liste vlastníctva a ktorý počíta s existenciou samostatných nebytových priestorov, preukazuje, že žalobcovia s ich existenciou taktiež počítajú. Pokiaľ by sa však aj naďalej prikláňali k tvrdeniu, že nebytové priestory samostatne neexistujú, uvedený výpočet žalobcov je nesprávny a vzhľadom na zásadu ultra petitum spôsobuje nevykonateľnosť rozsudku. 3.3. Odvolaciemu súdu odvolatelia navrhli, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta a žalovaným v I. až III. rade, každému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 4.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný v III. rade, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1písm. a/ a písm. h/ C.s.p. a tým, že neboli splnené procesné podmienky na jeho vydanie a zároveň samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolateľa je rozhodnutie súdu prvej inštancie arbitrárne, zmätočné a nedostatočne odôvodnené, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť, pričom zároveň nerešpektuje záväzný kasačný názor odvolacieho súdu ako súdu vyššieho stupňa, obsiahnutý v uznesení sp. zn. 2 Co 93/2017, zo dňa 31.7.2019. Opätovne namietol absenciu jeho pasívnej vecnej legitimácie v konaní (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 214/2011). Poukázal na to, že nie je v čase rozhodnutia súdu vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania a nie je nijako dotknutý právnym vzťahom k priestorom nachádzajúcim sa na prízemí, v suteréne a druhom podzemnom podlaží domu na Z. v Bratislave (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 1/2010). Odvolateľ dôvodil, že súd mohol žalobnému návrhu voči nemu vyhovieť iba za splnenia predpokladu, že by mu svedčilo vlastnícke právo deklarované zápisom v katastri nehnuteľností v zmysle návrhu. Je však zrejmé, že žalovaný v III. rade nie je účastníkom vlastníckeho vzťahu, ktorý je predmetom návrhu na začatie konania. 4.2. Odvolateľ poukázal na to, že predmetom konania nie je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými v I., IIa., IIb. rade (resp. právnym predchodcom žalovaných v IIa. a IIb. rade) a žalovaným v III. rade. Ďalej dôvodil, že otázku platnosti uvedenej zmluvy riešil Okresný súd Bratislava III v konaní sp. zn. 34C 148/2001 ako prejudiciálnu, jej riešenie na neprejavilo vo výroku rozsudku, keď len tento je právne záväzný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 136/2013). 4.3. Odvolateľ napadol odvolaním aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, vzhľadom na absenciu jeho pasívnej vecnej legitimácie mal súd prvej inštancie konanie voči nemu zastaviť a rozhodnúť tak, že mu priznáva nárok na náhradu trov konania. 5.1. K odvolaniu žalovaných v I., IIa. a IIb. rade sa vyjadrili žalobcovia, okrem žalobkýň v 30. a 61. rade. Podľa ich názoru súd prvej inštancie postupoval striktne v zmysle zrušovacieho uznesenia odvolacieho súdu a v jeho intenciách. Odvolací súd mal skutkový stav za ustálený a preukázaný, podstatou jeho uznesenia bolo odstrániť nedostatky žaloby, pričom všetky vytknuté nedostatky žalobcovia odstránili. Žalobcovia majú za to, že žiaden z článkov C.s.p. prvoinštančným súdom porušený nebol. Poukázali na to, že aj v uznesení odvolacieho súdu je uvedené, že im má prvoinštančný súd poskytnúť dostatok času na úpravu petitu v zmysle odstránenia vytknutých nedostatkov žaloby. Zároveň dôvodili, že pri počte žalobcov 61 sa nedá reagovať rýchlo a operatívne na zmeny, ktoré vo vlastníckych vzťahoch nastávajú. Pripomenuli, že konanie sa začalo v roku 2008, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v dôsledku čoho musel prvoinštančný súd dodržať ustanovenie § 470 ods. 2 C.s.p. a nemohol uplatniť ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania (ako sú upravené v C.s.p.), ak by boli v ich neprospech. Žalobcovia mali za to, že

skutkový stav bol súdom prvej inštancie zistený dostatočne, odvolací súd nevytkol súdu prvej inštancie právne posúdenie veci. 5.2. Princíp materiálnej publicity katastra nebráni komukoľvek, aby sa domáhal svojho vlastníckeho/ spoluvlastníckeho práva na súde. Ďalej poukázali na to, že nebytový priestor nemôže byť súčasť spoločných častí domu, ale je zákonom (č. 182/1993 Z. z.) definovaným predmetom vlastníckeho práva, ktorý je odlišný od spoločných častí domu, či spoločných zariadení domu, ktoré sú predmetom podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Uviedli, že súdu predložili relevantné rozhodnutia stavebného úradu - stavebné povolenie i kolaudačné rozhodnutie, týkajúce sa domu, v ktorom nie je definovaný žiaden „nebytový priestor,“ ako bol neskôr zapísaný/evidovaný na LV č. XXXX, vydanom pre kat. úz. V. X., ako podielové spoluvlastníctvo žalovaných v I., IIa. a IIb. rade. 5.3. Rozsudok nepovažujú za zmätočný a právne nesprávny (na rozdiel od odvolateľov), ale za výstižný, zodpovedajúci podstatné právne otázky sporu a spĺňajúci atribúty rozsudku podľa C.s.p. Súd prvej inštancie správne vysvetlil, prečo predmetné „priestory“ (ako sú evidované na LV č. XXXX) v žiadnej scudzovacej zmluve nemusia (a ani nemôžu) byť exaktne definované. Čo sa týka odvolacej námietky, smerujúcej k údajnému „chybnému výpočtu spoluvlastníckych podielov,“ uviedli, že sa mohli domáhať podielového spoluvlastníctva iba k takým spoluvlastníckym podielom, aké nadobudli (resp. postupne nadobúdali od svojich predchodcov) a nie k iným. Opätovne poukázali na uznesenie odvolacieho súdu, ktoré im nekladie povinnosť (či vôbec možnosť) domáhať sa iných spoluvlastníckych podielov, než nadobudli, či už od právneho predchodcu žalovaného v III. rade alebo od pôvodných nadobúdateľov bytov (ktorí ich nadobudli od právneho predchodcu žalovaného v III. rade). Táto požiadavka, resp. právny názor (= žalovať možno len nadobudnuté a nie iné spoluvlastnícke podiely) odznel už zo strany prvoinštančného súdu v prvopočiatkoch predmetného súdneho konania. 5.4. K odvolaniu žalovaného v III. rade uviedli, že prvoinštančný súd v rozsudku dostatočne odôvodnil jeho vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného. Bolo potrebné predbežne posúdiť otázku (ne)platnosti prevodnej zmluvy, ktorou právny predchodca žalovaného v III. rade previedol „údajné“ nebytové priestory na žalovaného v I. rade a jeho nebohú manželku. Návrh žalobcov na vstup žalovaného v III. rade do sporu na strane žalovaných nebol samoúčelný. V „skoršom“ prvoinštančnom konaní, uviedol prvoinštančný súd na pojednávaní predbežné posúdenie, že účastníkom konania (stranou sporu) má byť aj pôvodný vlastník bytového domu na Z. v Bratislave, zapísaného na LV č. XXXX, vydanom pre kat. úz. Bratislava - V. X.. Z uvedeného dôvodu žalobcovia (vtedajší) navrhli pristúpenie žalovaného do konania na strane žalovaných. 5.5. Odvolaciemu súdu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 6. K odvolaniu žalovaného v III. rade sa vyjadrila žalobkyňa v 61. rade, považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, odôvodňujúci vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného v III. rade. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. 7. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní v I., IIa. a IIb. rade. Zotrvali na tom, že v prejednávanej veci došlo k porušeniu základných princípov, o ktoré sa právo na spravodlivý proces opiera, a to tak, ako uvádzajú v odvolaní. Ďalej poukázali na to, že odvolací súd v zrušovacom uznesení neuvádza, že by skutkový stav mal za ustálený a preukázaný. Naopak uvádza, že zo strany žalobcov nebol preukázaný opak toho, čo je uvedené v liste vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava I, obec Bratislava - V. X., katastrálne územie V. X. (ďalej len „LV“), a preto je nevyhnutné list vlastníctva ako verejnú listinu považovať za správnu a pravdivú. Už len táto skutočnosť explicitne dokazuje, že nemohol byť skutkový stav považovaný za preukázaný a ustálený. Navyše, prvoinštančný súd po právoplatnosti zrušovacieho uznesenia sám vyzval žalovaných na predloženie návrhov na doplnenie dokazovania, pričom tento postup bol v súlade s právnou úpravou. Žalovaní ďalej uviedli, že princíp materiálnej publicity síce nie je absolútny, ale na jeho prelomenie je nevyhnutné dokázať, že zapísaný a skutočný stav sú odlišné, čo žalobcovia nepreukázali ani v pôvodnom konaní, ani v súčasnom. Žalovaní trvajú na tom, že predmetné sporné „priestory“ sú samostatne stojacími prevoditeľnými nehnuteľnosťami označenými jednoznačne ako nebytové priestory tak, ako to vyplýva z príslušného listu vlastníctva, a ich spoluvlastníkmi sú výlučne žalovaní, a to z dôvodov, ktoré uviedli v rámci predmetného sporného konania. Ďalej poukázali na to, že žalobcovia sa žiadnym spôsobom nevysporiadali jednak s námietkou zmätočného a právne nesprávneho rozsudku, ani inak nevysvetlili jasnú nezrovnalosť spôsobenú ich požadovaným protichodným nárokom, aby im súd prisúdil spoluvlastnícke podiely k nebytovým priestorom a zároveň im nebytové priestory zahrnul ako súčasť spoločných častí a zariadení bytového domu a o tieto nebytové priestory im rozšíril ich spoluvlastnícky podiel k nim, a jednak ani s námietkou

chybného výpočtu spoluvlastníckych podielov, ktoré im údajne prináležia. Žalovaní zotrvali na svojom odvolacom návrhu. 8. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadril žalovaný v III. rade. Poukázal na to, že podľa tvrdení žalobcov mal prvoinštančný súd na pojednávaní poskytnúť predbežné posúdenie, na základe ktorého mali títo navrhnúť vstup žalovaného v III. rade do konania na strane žalovaných. Uviedol, že Občiansky súdny poriadok neobsahoval ustanovenie o predbežnom právnom posúdení. Mal za to, že uvedený postup súdu potvrdzuje dôvodnosť odvolacieho dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces prezentovaného tiež žalovanými v I., IIa. a IIb. a zakladá odôvodnený predpoklad nezákonnosti a nesprávnosti predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ďalej poukázal na to, že odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení k okruhu strán sporu uvádza, že čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie v konaní o určenie vlastníckeho práva má za to, že žaloba smeruje len proti tomu, kto je ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný v katastri nehnuteľností. 9.1. K vyjadreniu žalovaných v I., IIa. a IIb. rade sa vyjadrili žalobcovia. Zopakovali, že prvoinštančný súd im v súlade so zrušovacím uznesením poskytol dostatok času na úpravu petitu v zmysle odstránenia vytknutých nedostatkov žaloby. Pri celkovom počte 61 žalobcov im nemožno vytknúť, že viacerí žalobcovia scudzili svoje byty, viacerí žalobcovia umreli (čo bolo spojené s následným dedičským konaním), prípadne si tiež niektorí žalobcovia vyporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo manželov k bytu, čo spôsobovalo neustálu zmenu v okruhu žalobcov a tiež potrebu vydávania procesných uznesení o vstupe nových žalobcov do sporu, resp. o pokračovaní v spore s novými žalobcami namiesto pôvodných. Opätovne uviedli, že konanie začalo za účinnosti O.s.p., a preto súd nemohol uplatniť ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania (ako sú upravené v C.s.p.), ak by boli v ich neprospech. Ďalej poukázali na to, že pokiaľ by sa odvolací súd nestotožnil s pôvodne ustáleným skutkovým stavom (v pôvodnom rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava I), bol by to v zrušovacom uznesení uviedol, resp. by vydal záväzný právny názor pre prvoinštančný súd, čo je z hľadiska ustálenia skutkového stavu potrebné ešte dokazovať. K tomu však nedošlo, takže odvolací súd mal skutkový stav za preukázaný. Odvolací súd v zrušovacom uznesení nikde neuvádza, že by žalobcovia neboli preukázali opak toho, čo je uvedené na LV č. XXXX vydanom pre okres Bratislava. Súdu predložili množstvo dôkazov, z ktorých bezpochyby vyplýva, že v bytovom dome na Z. v Bratislave, sa nikdy nenachádzali nebytové priestory evidované na LV č. XXXX ako vlastníctvo/ spoluvlastníctvo žalovaných v I., IIa. a IIb. rade, takéto nebytové priestory nie sú uvedené v stavebnom povolení, vydanom na výstavbu bytového domu, nie sú uvedené v kolaudačnom rozhodnutí, vydanom pre užívanie bytového domu a žiaden stavebný úrad nikdy nepovolil zmenu účelu užívania bytového domu tak, aby zo spoločných častí, zariadení domu (chodba, schodisko, voľné priestory, klubovňa záujmová činnosť') a komunikácie (podchodu) vznikli nebytové priestory. Rozsudok považujú za správny a odôvodnený zákonným spôsobom. Dôvodili, že nikdy nežalovali spoluvlastnícke právo k nebytovým priestorom, keďže v konaní nejde o nebytové priestory, ale žalovali „spoluvlastnícke právo k priestorom, nachádzajúcim sa na prízemí, v suteréne a druhom podzemnom podlaží domu na Z. č. XX, XX a XX v Bratislave... ,“ čo je podstatný rozdiel. Ide o priestory, ktoré sú len určitým spôsobom evidované v katastri nehnuteľností, preto ich bolo potrebné v žalobe vymedziť práve týmto spôsobom. Súd prvej inštancie teda rozhodol v zmysle žalobcami navrhovaného petitu a nie ultra petitum. 9.2. K odvolacej replike žalovaného v III. rade uviedli, že súd prvej inštancie neporušil Civilný sporový poriadok (čo ani nemohol, keďže tento pred 1.7.2016 ani neexistoval, resp. nebol účinný), ani Dohovor o ochrane základných ľudských práv a slobôd, ani nezvýhodňoval procesnú stranu, neporušil právo na spravodlivý súdny proces, ba ani nepostupoval nezákonne, keď aplikoval, pred účinnosťou Civilného sporového poriadku, úpravu § 100 ods. 1 tretej vety Občianskeho súdneho poriadku. 9.3. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhli potvrdiť. 10. K vyjadreniu žalovaného v III. rade sa vyjadrila žalobkyňa v 61. rade. Má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie, spolu s jeho odôvodnením, je vecne správny a zákonný, nakoľko súd v rozsudku jasne odôvodnil vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného v III. rade, preto je zrejmé, že návrh žalobcov na vstup žalovaného v III. rade bol dôvodný a takisto na obsah odôvodnenia rozsudku odkazuje v celom rozsahu. 11. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 470 ods. 1, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného v I. rade nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. marca 2026; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny, k jeho zmene odvolací súd pristúpil len s prihliadnutím na skutočnosť, že v priebehu odvolacieho konania došlo k zmene vlastníctva priestorov, ktoré sú predmetom tohto konania tak, že ich výlučným vlastníkom sa stal žalovaný v I. rade. V dôsledku uvedenej zmeny žalobcovia, písomným podaním, doručeným odvolaciemu súdu dňa 12.1.2026, ktoré odvolací súd posúdil podľa obsahu (§ 124 ods. 1 C.s.p.), zobrali žalobu voči žalovaným v IIa. a IIb. rade späť, žalovaní v IIa. a IIb. rade súhlasili so späťvzatím žaloby voči nim (č. l. spisu 1918). Dôvodom zmeny, napriek tomu, že odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovaným v I., IIa. a IIb. rade za vecne správny, je skutočnosť, že súd prvej inštancie vo výroku I. uviedol žalovaných v I., IIa. a IIb. rade ako vlastníkov sporných priestorov v zmysle listu vlastníctva v čase vyhlásenia rozhodnutia, ktorá skutočnosť nezodpovedala skutočnosti v čase vyhlásenia rozhodnutia odvolacím súdom. Odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie ako správnymi, preto rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi jeho rozsudku, ktorým žalobe voči žalovanému I. vyhovel. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj náležite v súlade s § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, keďže v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o vyhovení žalobe vo vzťahu k žalovanému v I. rade. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje jeho správnosť. Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalovaného v I. rade. 13. Odvolateľ v odvolaní namietal porušenie princípov konania zakotvených v Čl. 1, 2, 6 a 8 C.s.p., v tejto súvislosti poukázal na to, že žalobcovia nedodržiavali lehoty stanovené súdom na odstránenie vád žaloby spočívajúce v nedostatku ich aktívnej legitimácie, čím dochádzalo k umelému predlžovaniu súdneho konania, a tým k neprimeranému zásahu do jeho vlastníckeho práva. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ sa v podaní žalobcu vo veci samej vyskytnú odstrániteľné vady, je povinnosťou súdu, rovnako za účinnosti O.s.p., ako aj C.s.p., vyzvať žalobcu na ich odstránenie a poskytnúť mu pre tento účel lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 10 dní. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď žalobcov vyzval na odstránenie vád žaloby, a to aj v intenciách uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 31.7.2019. V prejednávanej veci treba prihliadnuť aj na to, že ustálenie okruhu účastníkov konania na strane žalobcov (pri počte 61) je, vzhľadom na zmeny vlastníctva, resp. úmrtia v priebehu konania, časovo náročné. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že lehoty, nedodržanie ktorých odvolateľ v tejto odvolacej námietke namieta, sú lehotami sudcovskými, upravenými v § 118 C.s.p. V zmysle uvedeného ustanovenia ide o časový úsek na vykonanie úkonu, keď lehotu určí súd v rámci svojej úvahy. V zmysle § 118 ods. 2 C.s.p. môže súd lehotu ním určenú aj primerane predĺžiť, k čomu súd prvej inštancie, vzhľadom na počet účastníkov na strane žalobcu, viackrát pristúpil, čo mu uvedené ustanovenie C.s.p. umožňovalo. Podľa názoru odvolacieho súdu však uvedený postup súdu prvej inštancie nemal vplyv na vecnú správnosť jeho rozhodnutia. 14. Odvolateľ v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v otázke určenia charakteru sporných priestorov, nedostatočne zistený skutkový stav, neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcov, nevykonateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Nesporným v

prejednávanej veci je, že zásadným problémom v konaní je určenie charakteru priestorov, ktoré sú predmetom sporu a sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, pre kat. úz. V. X. ako vlastníctvo žalovaného v I. rade (v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie žalovaných v I., IIa. a IIb. rade). Odvolací súd zastáva názor, že na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie tento dospel k správnemu záveru, že uvedené priestory nie sú nebytovými priestormi, ale sú spoločnými priestormi a zariadeniami domu na Z. ul. č. XX, XX a XX v Bratislave. Z rozhodnutia odboru výstavby a územného plánovania Obvodného národného výboru Bratislava I, zo dňa 6.10.1976, č. výst.:XXXX/ XX-Bd (č. l. spisu 42 a nasl.) vyplýva, že žiadateľovi Mlynskému a pekárenskému priemyslu GRt, bolo vydané stavebné povolenie na postavenie obytného domu blok A a detské jasle v Bratislave, na W. ul., v zmysle rozhodnutia stavba pozostáva z 39 bytových jednotiek s prieskumnou predajňou pečiva, cukrárňou, podzemnými garážami a detských jasieľ pre 35 detí. Zo stavebného povolenia nevyplýva existencia nebytových priestorov, ktoré sú predmetom sporu. Z kolaudačného rozhodnutia (č. l. spisu 46 a nasl.) odboru výstavby a územného plánovania Obvodného národného výboru Bratislava I, zo dňa 29.11.1982, č. vyst.:XXXX/XX-Mich./H-XX, vyplýva, že uvedeným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby 39 bytových jednotiek, detské jasle o kapacite 30 detí a garáže, trvale. Z rozhodnutia ďalej vyplýva, že pre užívanie, vo veci rozhodujúci orgán, stanovil podmienky, podľa ktorých, okrem iných, uložil priestor prieskumnej predajne vybaviť ručným hasiacim prístrojom a priestor detských jaslí a prieskumnej predajne vybaviť požiarnymi a požiarno-poplachovými smernicami (bod 4. a 5. rozhodnutia na č. l. spisu 46 a nasl.). Z kolaudačného rozhodnutia taktiež nevyplýva existencia nebytových priestorov, ktoré sú predmetom sporu. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX o cene bytov na Z. č. XX, XX a XX v Bratislave zo dňa 15.8.1995, vypracovaného Ing. M. Z., znalcom z odboru stavebníctva (č. l. spisu 21 a nasl.), jeho časti 3. Popis objektu a bytov vyplýva, že dom má dve podzemné a šesť nadzemných podlaží, druhý suterén je technický, sú v ňom strojovne výťahov, v prvom suteréne je chodba, klubovňa, práčovňa so sušiarňou a pivničky nájomcov. Na prízemí sekcie 25 je predškolské zariadenie, v sekciách XX a XX sú obchody so skladmi a podchody do dvora. Z uvedeného znaleckého posudku taktiež nevyplýva existencia nebytových priestorov, ktoré sú predmetom sporu. Z kúpnej zmluvy zo dňa 2.7.1999, uzavretej medzi PMD-Union a.s., Bratislava, Račianska č. 72 (právny predchodca žalovaného v III. rade) a žalovaným v I. rade podľa zákona č. 182/1993 Z. z. (č. l. spisu 64 a nasl.), Čl. III. Popis a rozsah vlastníctva nebytového priestoru vyplýva špecifikácia nebytového priestoru, ktorý je predmetom prevodu ako Z. ul. č. XX X PP (druhé podzemné podlažie, poznámka odvolacieho súdu), záujmová činnosť + sklady, výmera 105,76 m2, Z. ul. č. XX, 1 PP chodba, výmera 16,87 m2, Z. ul. č. XX prízemie podchod, výmera 94,50 m2. Aj zo špecifikácie predmetu prevodu v zmysle uvedenej kúpnej zmluvy vyplýva, že nejde o nebytové priestory v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z., podľa ktorého nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu. Už aj z označenia uvedených priestorov (záujmová činnosť, chodba, podchod) vyplýva, že ide o spoločné časti a zariadenia domu v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. Odvolací súd uvádza, zhodne so súdom prvej inštancie, že v konaní nebolo predložené žiadne rozhodnutie stavebného úradu o zmene účelu užívania stavby - priestorov, ktoré boli prevedené do vlastníctva žalovaných v I., IIa. a IIb. rade a ktoré by boli zmenené na nebytové priestory. Odvolací súd ďalej poukazuje aj na rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave - odbor životného prostredia, odd. stavebného poriadku zo dňa 10.1.2000, č. W/XXXX/XXX/VDV (W/XX/XXX/VDV), ktorým bolo zrušené rozhodnutie Okresného úradu Bratislava I, odbor životného prostredia č. ŽP-XX-XX/XXXXX/G/ XXX/Mich, zo dňa 21.4.1999, ktorým bola žalovanému v I. rade povolená stavba „Zástavba podlubia na obchod“ na Z. ul. č. XX v Bratislave, vec bola krajským úradom vrátená stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského úradu vyplýva, že podlubie a suterén boli stavebníkovi predané ako sklady napriek tomu, že v pôvodnej projektovej dokumentácii sú tieto definované ako priestory pre záujmovú činnosť a chodba, nemajú súvislosť s obchodom. Podlubie slúžilo ako prechod a nie ako obchodný priestor. Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že priestory, ktoré sú v prejednávanej veci predmetom sporu, nemajú charakter nebytových priestorov v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z., ale charakter spoločných častí a zariadení domu podľa § 2 ods. 4 a 5 zákona č. 182/1993 Z. z. Žalovaným tvrdený charakter nebytových priestorov nenadobudol ani tým, že boli zapísané ako vlastníctvo žalovaného na list vlastníctva katastrálnym odborom. 15.1. Pokiaľ ide o nadobudnutie sporných priestorov žalobcami, odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením a závermi súdu prvej inštancie, s poukazom na ustanovenie § 13 ods. 1, § 19 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení v roku 1996, v ktorom žalobcovia nadobudli vlastníctvo bytov, spolu

so spoločnými časťami, zariadeniami, príslušenstvom a pozemkom v dome na Z. č. XX, XX a XX. Podľa § 13 ods. 1 citovaného zákona s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku. Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a príslušenstvo sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa nedohodnú vlastníci inak. S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome prechádza aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku, prípadne ďalšie práva a povinnosti spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru. V predmetnom konaní nebolo preukázané, že by sa vlastníci dohodli inak, preto spolu s prevodom vlastníctva bytu z pôvodného vlastníka domu na žalobcov, prešlo na žalobcov aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, teda aj priestorov, ktoré sú predmetom sporu (keďže nejde o nebytové priestory, viď odôvodnenie v bode 14. tohto rozhodnutia) a to v podiely, v akom nadobudli aj ostatné spoločné priestory a zariadenia. 15.2. Z vyššie uvedených dôvodov neobstojí ani námietka odvolateľa, podľa ktorej súd vydal zmätočný a právne nesprávny rozsudok, ktorým žalobcom prisúdil spoluvlastnícke podiely k nebytovým priestorom a zároveň im nebytové priestory zahrnul ako súčasť spoločných častí a zariadení bytového domu a o tieto nebytové priestory im rozšíril ich spoluvlastnícky podiel k nim. Priestory, ktorých je žalovaný v I. rade vlastníkom podľa listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. V. X. nie sú nebytovým priestorom, ale spoločnými priestormi a zariadeniami domu na Z. č. XX, XX a XX, a ako také ich žalobcovia nadobudli do spoluvlastníctva. Pokiaľ ide o výrok rozsudku súdu prvej inštancie (a aj odvolacieho súdu) v časti označenia priestorov, tento vychádza z ich identifikácie tak, ako sú uvedené na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. V. X.. Výrok rozsudku preto nemožno považovať za nevykonateľný. 15.3. Pokiaľ odvolateľ namietal, že sporné priestory nie sú špecifikované ani v popise spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu v zmluvách, ktorými žalobcovia nadobudli do vlastníctva byty, odvolací súd uvádza, že neuvedenie spoločnej časti alebo spoločného zariadenia v zmluve o prevode vlastníctva bytu nemá za následok stratu vlastníckeho práva k týmto častiam, keďže vlastníctvo bytu je podľa zákona č. 182/1993 Z. z. nerozlučne spojené so spoluvlastníctvom spoločných častí a zariadení domu (viď odôvodnenie v bode 15.1. tohto rozhodnutia). 16. Odvolateľ v odvolaní namietal aj chybný výpočet veľkosti spoluvlastníckych podielov na predmete sporu, ktorých sa žalobcovia žalobou domáhajú. Odvolací súd uvádza, že odvolateľ bližšie nešpecifikoval chybnosť uvedeného výpočtu, neuviedol, v čom vidí jeho nesprávnosť. Podľa § 5 ods. 1 písm. b/ zákona č. 182/1993 Z. z. veľkosť spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, prípadne pozemku, je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome. Uvedenému zodpovedá výpočet podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu jednotlivých žalobcov, uvedený na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. V. X., pričom súčet všetkých podielov, uvedených vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie, spolu s podielom patriacim žalovanému v I. rade predstavuje 10000/10000. 17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný v III. rade namietajúc svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Predmetom sporu v prejednávanej veci je určenie spoluvlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti a podľa ustálenej judikatúry v takomto prípade pasívna vecná legitimácia v spore svedčí tomu, kto je ako vlastník zapísaný na liste vlastníctva (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 28/2024, zo dňa 27.3.2025, sp. zn. 5 Cdo 37/2025, zo dňa 25.6.2025). V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie ako spoluvlastníci sporných priestorov boli na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. V. X. zapísaní žalovaní v I., IIa. a IIb. rade, v čase rozhodnutia odvolacieho súdu žalovaní v I. rade. Preto žalovaného v III. rade nemožno považovať za pasívne vecne legitimovaného, z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v III. rade zmenil tak, že žalobu voči nemu zamietol (§ 388 C.s.p.). Žalovaný v III. podal odvolanie aj proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, a keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k nemu zmenil a žalobu zamietol, zmenil aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania tak, že žalovanému v III. rade priznal voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1. až 61. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %, priznal mu aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže bol v odvolacom konaní úspešný (§ 396 ods. 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.).

18. Keďže žalobcovia zobrali voči žalovaným v IIa. a IIb. rade žalobu späť (podanie žalobcov na č. l. spisu 1904 vo vzťahu k žalovaným v IIa. a IIb. rade posúdil podľa obsahu v súlade s § 124 ods. 1 C.s.p. ako späťvzatie) a žalovaní so späťvzatím súhlasili (č. l. spisu 1918), odvolací súd voči nim konanie zastavil, pričom dopĺňacím uznesením, postupom podľa § 234 ods. 2, § 225, § 370 C.s.p. rozhodol o pripustení späťvzatia a zrušení rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovaným v IIa. a IIb. rade. 19. Odvolatelia podali odvolanie aj proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania. Žalobcovia boli v konaní pred súdom prvej inštancie plne procesne úspešní, preto im patrí voči žalovaným v I., IIa. a IIb. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže však žalobcovia majú v konaní postavenie nerozlučných spoločníkov (§ 77 C.s.p.), odvolací súd výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobcom v 1. až 61. rade spoločne a nerozdielne priznal voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalovaných v I., IIa. a IIb. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.). 20. V odvolacom konaní, s poukazom na dôvody uvedené v bode 11. tohto rozhodnutia, boli úspešní žalobcovia, pričom žalovaní v IIa. a IIb. rade svojim správaním zavinili zastavenie konania voči nim, preto o trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalobcom v 1. až 61. rade, spoločne a nerozdielne, priznal voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalovaných v I., IIa. a IIb. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 396 ods. 1, 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.). 21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).

a prostriedky