Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/179/2024 1114214658 29. 04. 2026 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2026:1114214658.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu: 1/ FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 48 002 381, správca konkurznej podstaty úpadcu RESUSTIC - ZEMPLÍN s.r.o. v konkurze, Nemocničná 2407, 077 01 Kráľovský Chlmec, IČO: 36 592 269, práv. zast.: ARIES LEGAL s.r.o., Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 726 417, žalobcu X/ W.. G. C., L.. XX.XX.XXXX, J. T. XX, XXX XX O. D., práv. zast.: prof. PhDr. JUDr. Marcela Tittlová, PhD., LL.M., advokátka, Bernolákova 492/5, 900 01 Modra, žalobcu X/ G.. O. C., L..: XX.XX.XXXX, J. T. XX, XXX XX O.Á. D., právne zast.: PhDr. JUDr. Marcela Tittlová, PhD., LL.M., advokátka, Bernolákova 492/5, 900 01 Modra, žalobcu 4/ Ing. Kristián Gregor, so sídlom kancelárie Skuteckého 23, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu: Tatra Slovak Invest s.r.o. „v konkurze", Kirejevská 1173/35, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 779 105, práv. zast.: V4 Legal, s.r.o., Tvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820 proti žalovanému: Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., Štefánikova 27, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 682 420, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o úvere o odvolaní žalobcu 2/ a 3/ proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-35Cb/60/2014 - 704 zo dňa 23.7.2024 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-35Cb/60/2014 - 704 zo dňa 23.7.2024 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou podanou na súd dňa 16.5.2014 sa žalobcovia domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že úverová zmluva č. 46658/2010 zo dňa 22.10.2010, uzavretá medzi žalobcom 1/, obchodnou spoločnosťou RESUSTIC ZEMPLÍN s. r. o., a žalovaným, obchodnou spoločnosťou Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., je neplatná. Súčasne sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti viacerých zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli uzavreté dňa 22.10.2010 medzi jednotlivými žalobcami, žalobcami 1/ až 4/, ako záložcami a žalovaným ako záložným veriteľom. Išlo konkrétne o zmluvy označené ako zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXX/XXXX/X, č. XXXXX/XXXX/X, č. XXXXX/XXXX/X a č. XXXXX/XXXX/X, ktorými boli zabezpečené záväzky zo vyššie uvedenej úverovej zmluvy. Žalobcovia sa ďalej domáhali aj určenia, že žalobca 1/ nie je dlžníkom žalovaného zo zmluvy o úvere č. 46658/2010 zo dňa 22.10.2010, teda že mu z predmetného právneho vzťahu nevznikla
povinnosť plniť voči žalovanému. Napokon žalobcovia navrhli, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov súdneho konania. 3. Žalobcovia odôvodnili podanú žalobu tým, že žalobca 1/ zamýšľal realizovať podnikateľský zámer spočívajúci v kúpe, rekonštrukcii a prestavbe nehnuteľností na zariadenia sociálnych služieb, a to konkrétne prestavbou bývalých kasární v obci Biel, okres Trebišov, a bývalej základnej školy v Hnúšti. Na zabezpečenie financovania uvedeného projektu uzatvoril žalobca 1/ so žalovaným zmluvu o úvere č. 46658/2010 zo dňa 22.10.2010, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi 1/ úver vo výške 1.400.000 EUR a žalobca 1/ sa zaviazal tento úver splácať v pravidelných mesačných splátkach. Podľa tvrdení žalobcov žalovaný podmienil poskytnutie úveru zabezpečením záväzku v rozsahu minimálne 200 % hodnoty poskytnutého úveru. Za týmto účelom boli medzi účastníkmi uzatvorené viaceré zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorými mali byť zabezpečené záväzky zo zmluvy o úvere. Konkrétne žalobca 1/ uzatvoril so žalovaným dňa 22.10.2010 zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXX/XXXX/X, na základe ktorej bolo vkladom do katastra nehnuteľností zriadené záložné právo k rozsiahlemu súboru nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Č. L. P., okres Trebišov, pozostávajúcich z viacerých pozemkov a stavieb, okrem iného ubytovacích zariadení, dielní, skladových objektov a ďalších prevádzkových budov, všetko vo vlastníctve žalobcu 1/ v podiele 1/1. Z rovnakého dôvodu žalobca 1/ uzatvoril so žalovaným aj ďalšiu záložnú zmluvu č. 46658/2010/4, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. D. E., okres Kežmarok, vrátane stavby hotela Cyprián a k nemu prislúchajúcich pozemkov. Na zabezpečenie pohľadávky žalovaného zo zmluvy o úvere uzatvorili žalobcovia 2/ a 3/ ako záložcovia so žalovaným zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXX/XXXX/X zo dňa 22.10.2010, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Y., okres Rimavská Sobota, a to jednak k objektu bývalej základnej školy s priľahlými pozemkami, ako aj k ďalším nehnuteľnostiam, konkrétne k robotníckemu domu a obytnej budove s pozemkami, všetko v ich spoluvlastníctve v podiele 1/1. Žalobcovia ďalej uviedli, že žalovaný dňa 2.11.2012 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a následne listom zo dňa 5.11.2012 vyzval žalobcu 1/ na zaplatenie sumy 1.290.475,74 EUR v lehote 10 dní od doručenia výzvy. V tejto súvislosti žalobca 1/ zistil, že žalovaný vyplatil celú sumu úveru tretej osobe, konkrétne podnikateľovi S. S. - S., a to na základe ním predložených faktúr. Žalobca 1/ však tvrdil, že uvedenej tretej osobe nikdy neobjednal stavebný materiál v deklarovanom rozsahu, a preto plnenie poskytnuté žalovaným tejto osobe nemožno podľa žalobcov považovať za riadne plnenie podľa zmluvy o úvere. Napriek tomu žalovaný podľa ich tvrdení pristúpil k vymáhaniu pohľadávky, podal návrh na vykonanie exekúcie a začal realizovať výkon záložného práva predajom založených nehnuteľností na verejnej dražbe. Takýto postup žalovaného považovali žalobcovia za konanie odporujúce dobrým mravom. Na základe uvedeného zastávali názor, že žalobca 1/ sa nestal dlžníkom žalovaného zo zmluvy o úvere, keďže úver mu fakticky nebol poskytnutý, pričom zmluva mala podľa ich tvrdenia zaniknúť už dňa 30.12.2010. Z uvedených dôvodov považovali žalobcovia za nedôvodný aj výkon záložného práva zo strany žalovaného a mali za to, že je daný ich naliehavý právny záujem na požadovaných určeniach. Preto navrhli, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. 4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 31.1.2023 uviedol, že tvrdenia žalobcov o neposkytnutí úveru nie sú pravdivé. Poukázal na to, že po schválení úveru žalobcovi 1/ žalobca 2/ ako jeho štatutár predkladal žalovanému konkrétne požiadavky na termíny a čerpanie úveru, v ktorých určoval aj účty, na ktoré mali byť jednotlivé časti úverových prostriedkov poukázané. Žalovaný konkretizoval, že čerpanie úveru bolo realizované na základe požiadaviek viazaných na faktúry č. 1431102010 zo dňa 28.10.2010, č. 145602010 zo dňa 18.11.2010 a č. 146302010 zo dňa 15.12.2010, vystavené subjektom I. S. - S.. V tejto súvislosti uviedol, že na základe požiadaviek zo dňa 12.11.2010 na sumu 651.519,70 EUR, zo dňa 1.12.2010 na sumu 480.807,21 EUR a zo dňa 21.12.2010 na sumu 267.673,10 EUR došlo k poukázaniu finančných prostriedkov v súlade s obsahom úverovej zmluvy. Na preukázanie uvedených tvrdení žalovaný predložil do konania rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/48/2014 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/108/2020, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že podpisy žalobcu 2/ ako štatutárneho orgánu žalobcu 1/ na predmetných požiadavkách na čerpanie úveru boli znalecky overené ako pravé. Na základe uvedeného žalovaný zastával názor, že finančné prostriedky boli žalobcovi 1/ poskytnuté riadne a v súlade so zmluvou o úvere, a to na účty určené samotným žalobcom 1/. Skutočnosť, že žalobca 2/ sa mal pri čerpaní úverových prostriedkov dopustiť trestnej činnosti, podľa žalovaného nemá vplyv na platnosť uzatvorenej zmluvnej dokumentácie. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
5. V priebehu konania bolo dňa 3.6.2024 právnym zástupcom žalobcu 2/ predložené jeho písomné vyjadrenie, v ktorom podrobne opísal okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere a následného čerpania finančných prostriedkov. Žalobca 2/ uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zo dňa 22.10.2010 bol jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti RESUSTIC - ZEMPLÍN s. r. o., ktorú označil za ekonomicky stabilný a ziskový subjekt. Podľa jeho tvrdení spoločnosť dlhodobo dosahovala zisk približne 350.000 EUR ročne a pravidelne plnila svoje daňové a odvodové povinnosti. Úver vo výške 1.400.000 EUR mal byť použitý na financovanie rekonštrukcie viacerých nehnuteľností, konkrétne polikliniky v Čiernej nad Tisou, kasární v obci Biel a bytového domu v Hnúšti, pričom podnikateľský zámer označil za ekonomicky realizovateľný s dostatočnou rezervou na splácanie úveru. V tejto súvislosti poukázal na to, že splácanie úveru malo byť zabezpečené jednak z príjmov spoločnosti, jednak z výnosov zo založených nehnuteľností, ako aj z budúcich príjmov po realizácii plánovaných rekonštrukcií. Zároveň uviedol, že na zabezpečenie úveru boli v prospech žalovaného založené viaceré nehnuteľnosti s celkovou hodnotou podľa znaleckých posudkov približne 5,9 mil. EUR, pričom spolu so svojou manželkou poskytol aj ďalšie zabezpečenie vrátane zmeniek a ručenia celým svojím majetkom. Podstatou jeho obrany bolo tvrdenie, že napriek uzatvorenej zmluve o úvere mu finančné prostriedky zo strany žalovaného nikdy neboli reálne poskytnuté. Uviedol, že žalovaný mal úverové prostriedky poukázať na osobný účet tretej osoby - S. Á., vedený v banke ČSOB, o existencii ktorého nemal vedomosť a s takýmto postupom by nikdy nesúhlasil. Podľa jeho tvrdení mala byť táto osoba oprávnená disponovať s predmetným účtom bez obmedzení. Žalobca 2/ zároveň uviedol, že S. Á. mal bez jeho vedomia vystaviť tri faktúry v mene subjektu AGSTAV na dodanie stavebného materiálu, a to faktúru č. 143102010 zo dňa 28.10.2010 na sumu 651.519,70 EUR, faktúru č. 145602010 zo dňa 18.11.2010 na sumu 480.807,21 EUR a faktúru č. 146302010 zo dňa 15.12.2010 na sumu 267.673,10 EUR. K týmto faktúram mali byť pripojené dodacie listy obsahujúce podľa jeho tvrdenia sfalšovaný podpis žalobcu 2/, čo malo byť potvrdené aj znaleckým dokazovaním. Podľa jeho vyjadrenia boli finančné prostriedky po ich poukázaní na uvedený účet vybrané v hotovosti, pričom on sám z týchto prostriedkov neobdržal žiadne plnenie. Tvrdil, že spoločnosť RESUSTIC ZEMPLÍN s. r. o. nikdy nesplnomocnila uvedenú tretiu osobu na predkladanie faktúr žalovanému a predmetné faktúry neboli evidované ani v účtovníctve spoločnosti. Žalobca 2/ zároveň uviedol, že napriek uvedeným skutočnostiam určitý čas úver splácal, a to približne 2,5 roka, pričom na splátkach uhradil sumu približne 450.000 EUR z prostriedkov spoločnosti. Následne sa pokúsil riešiť situáciu rokovaním so žalovaným, avšak podľa jeho tvrdenia žalovaný pristúpil k zosplatneniu úveru a ďalším právnym krokom. Vo vyjadrení ďalej poukazoval na viaceré okolnosti súvisiace s trestným konaním vedeným v danej veci, priebehom vyšetrovania, ako aj následkami, ktoré mali podľa jeho tvrdení dopad na jeho podnikateľskú činnosť a osobný život. Záverom zotrval na stanovisku, že finančné prostriedky z úveru mu neboli poskytnuté v súlade so zmluvou a že konanie žalovaného považuje za protiprávne. 6. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania, najmä z úverovej zmluvy č. 46658/2010 zo dňa 22.10.2010, zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, predložených faktúr vrátane dodacích listov, požiadaviek na termín a čerpanie úveru, ako aj ďalších listinných dôkazov založených v spise, ustálil, že medzi žalovaným ako bankou a žalobcom 1/ bola uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť úver vo výške 1.400.000 EUR, pričom tento mal byť splatený dohodnutým spôsobom a čerpaný najneskôr do 30.12.2010. Na zabezpečenie pohľadávky žalovaného zo zmluvy o úvere boli uzatvorené zmluvy o zriadení záložného práva, ktorými žalobca 1/ a žalobcovia 2/ a 3/ založili svoje nehnuteľnosti v prospech žalovaného. Z vykonaného dokazovania ďalej zistil, že žalobca 2/ ako štatutár žalobcu 1/ predložil žalovanému požiadavky na čerpanie jednotlivých tranží úveru, pričom v nich uviedol účet dodávateľa, na ktorý mali byť finančné prostriedky poukázané, a to na základe predložených faktúr. Súd zároveň zistil, že na majetok žalobcu 1/ a žalobcu 4/ bol v priebehu konania vyhlásený konkurz. Z trestných rozsudkov Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/48/2014 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/108/2020 súd zistil, že žalobca 2/ bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu úverového podvodu, ktorého sa dopustil tým, že pri žiadosti o úver uviedol žalovaného do omylu nepravdivými údajmi o ekonomickej situácii žalobcu 1/, predložil nepravdivé alebo nepravé podklady a následne zabezpečil predloženie fiktívnych faktúr ako podkladu pre čerpanie úveru. Na základe týchto požiadaviek žalovaný uvoľnil finančné prostriedky v celkovej výške 1.400.000 EUR na účet uvedený v požiadavkách, z ktorého boli následne vybraté, čím bola žalovanému spôsobená škoda veľkého rozsahu.
7. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že žalobcovia sa v konaní domáhali určenia neplatnosti úverovej zmluvy, z nej odvodenej neplatnosti záložných zmlúv a určenia, že žalobca 1/ nie je dlžníkom žalovaného z titulu predmetnej úverovej zmluvy. Konštatoval, že žalobcovia v konaní netvrdili žiadny zo zákonných dôvodov neplatnosti úverovej zmluvy, najmä jej neurčitosť, nedostatok prejavu vôle alebo rozpor so zákonom. Naopak, žalobca 2/ opakovane potvrdzoval, že úverovú zmluvu za žalobcu 1/ podpísal, pričom súd nezistil ani žiadne formálne alebo obsahové nedostatky tejto zmluvy. Za podstatné považoval, že všetky námietky žalobcov smerovali výlučne proti postupu žalovaného pri čerpaní úveru, čo však podľa jeho názoru nemohlo mať za následok neplatnosť úverovej zmluvy. Súd ďalej vychádzal z právoplatných trestných rozsudkov, ktorými bol žalobca 2/ uznaný vinným zo spáchania úverového podvodu pri uzatváraní a čerpaní úveru, pričom bol týmto rozhodnutím viazaný. V tejto súvislosti uviedol, že ani podvodné konanie jedného z účastníkov pri uzavretí zmluvy nespôsobuje jej absolútnu neplatnosť podľa § 37 ods. 1 alebo § 39 Občianskeho zákonníka, ale môže byť dôvodom len relatívnej neplatnosti podľa § 49a Občianskeho zákonníka, ktorej sa môže dovolať iba druhý účastník zmluvy. Keďže žalovaný sa neplatnosti úverovej zmluvy nedovolával, súd uzavrel, že úverová zmluva je platná. V nadväznosti na uvedené dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali ani neplatnosť záložných zmlúv, keďže tú odvodzovali výlučne od tvrdenej neplatnosti úverovej zmluvy a od neexistencie zabezpečovanej pohľadávky. Súd mal pritom vzhľadom na výsledky trestného konania za preukázané, že pohľadávka žalovaného existovala a že čerpanie úveru prebehlo na základe požiadaviek predložených žalobcom 2/ ako štatutárom žalobcu 1/, teda žalovaný poskytol úverové prostriedky spôsobom zodpovedajúcim zmluve. Pokiaľ žalobcovia namietali porušenie povinností žalovaného pri čerpaní úveru, súd uviedol, že takéto tvrdenia by prípadne mohli zakladať nárok na náhradu škody, nie však dôvod neplatnosti zmlúv. Z tohto dôvodu považoval aj navrhované doplnenie dokazovania za právne nevýznamné a návrhy žalobcov na doplnenie dokazovania zamietol. Vo vzťahu k určovaciemu návrhu, že žalobca 1/ nie je dlžníkom žalovaného z titulu úverovej zmluvy, súd uviedol, že po vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu 1/ bolo možné spochybniť postavenie žalovaného ako veriteľa len v rámci konkurzného konania popretím prihlásenej pohľadávky, nie samostatnou určovacou žalobou v tomto konaní. Na tomto základe súd uzavrel, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno v žiadnej časti uplatneného nároku, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ich nepriznal, keďže si nárok na ich náhradu neuplatnil. 8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca 2/, a to proti výroku I. rozsudku, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil. 9. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, keď sa podľa jeho názoru riadne nevysporiadal s rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami a právnymi argumentmi žalobcov. Namietal, že súd sa obmedzil len na konštatovanie irelevantnosti niektorých jeho argumentov bez toho, aby presvedčivo vysvetlil, z akých dôvodov ich nepovažoval za právne významné. Z tohto dôvodu považoval napadnutý rozsudok za nedostatočne odôvodnený, arbitrárny a v dôsledku toho aj nepreskúmateľný. Ďalej namietal nesprávne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu čerpania úveru. Poukázal na obsah úverovej zmluvy, najmä na jej ustanovenia upravujúce predmet zmluvy a podmienky čerpania úveru, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že žalovaný mal peňažné prostriedky poskytnúť klientovi, resp. poukázať ich len v súlade s jednoznačnou požiadavkou klienta a pri splnení všetkých zmluvných podmienok. Tvrdil, že finančné prostriedky boli vyplatené na účet tretej osoby - S. S., ktorý nebol účastníkom úverového vzťahu ani oprávnenou osobou na čerpanie úveru, a že žalovaný pri tomto postupe nekonal s odbornou starostlivosťou. Žalobca 2/ v odvolaní opätovne uviedol, že S. S. ako prevádzkar žalobcu 1/ mal bez vedomia žalobcu 1/ vystaviť a banke predložiť tri faktúry s dodacími listami, na ktorých uviedol svoje súkromné číslo účtu vedeného v ČSOB, a. s. Namietal, že žalovaný si tieto faktúry prevzal bez toho, aby od tejto osoby požadoval plnomocenstvo alebo iné oprávnenie konať v mene žalobcu 1/, a bez toho, aby o tejto skutočnosti informoval žalobcu 2/ ako konateľa žalobcu 1/. Podľa jeho názoru žalovaný nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou ani tým, že po poukázaní finančných prostriedkov nevykonal ďalšie opatrenia smerujúce k prevereniu účtu príjemcu a neinformoval žalobcu 1/, finančnú políciu ani príslušnú banku. V tejto súvislosti žalobca 2/ tvrdil, že požiadavky na termín a čerpanie úveru podpisoval v domnení, že v nich je uvedený účet dodávateľa spoločnosti S. S., a nie osobný účet S. S., a zároveň v presvedčení, že
deklarovaný tovar bol riadne dodaný. Z toho vyvodzoval, že pri týchto právnych úkonoch konal v omyle, do ktorého mal byť uvedený tretími osobami, pričom následky takéhoto postupu žalovaného nemožno podľa jeho názoru pričítať na ťarchu žalobcov. Za ďalšie pochybenie súdu prvej inštancie žalobca 2/ označil nevykonanie ním navrhovaných dôkazov, najmä jeho osobného výsluchu a výsluchu svedkov S. S. a I. S.. Namietal, že tieto dôkazy mohli prispieť k objasneniu rozhodujúcich skutkových okolností a že súd ich nevykonaním porušil jeho právo na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že súd na pojednávaní deklaroval zámer zabezpečiť jeho výsluch prostredníctvom dožiadaného súdu, k realizácii ktorého však napokon nedošlo. Záverom žalobca 2/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom súčasne žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. 10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie aj žalobkyňa 3/, a to proti výroku I. rozsudku, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom zasiahol do jej práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. V odvolaní uviedla, že sa žalobou domáhala predovšetkým určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXX/ XXXX/X zo dňa 22.10.2010, ktorú uzatvorila spolu so žalobcom 2/ so žalovaným. Namietala, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil, keď túto zmluvu hodnotil len ako zabezpečenie pohľadávky žalovaného z úverovej zmluvy, hoci podľa jej názoru bola uzavretá predovšetkým za účelom splnenia podmienok požadovaných žalovaným na poskytnutie úveru. Žalobkyňa 3/ zdôraznila, že žalovaný pred poskytnutím úveru požadoval zabezpečenie v rozsahu najmenej 200 % hodnoty úveru, pričom okrem záložného práva k viacerým nehnuteľnostiam požadoval aj osobné ručenie žalobcu 2/ a vystavenie blankozmeniek. Takto nastavené zabezpečovacie mechanizmy podľa nej mnohonásobne prevyšovali hodnotu poskytnutého úveru, a preto ich považovala za rozporné s dobrými mravmi. Za rozporné s dobrými mravmi považovala aj samotné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, hoci podľa jej tvrdenia boli splátky žalovanému uhrádzané. Ďalej namietala, že žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri schvaľovaní a čerpaní úveru. Tvrdila, že žalovaný si pred uzatvorením úverovej zmluvy neoveril správnosť podkladov predložených žalobcom 1/, najmä pokiaľ išlo o potvrdenia o neexistencii nedoplatkov, a rovnako dostatočne nepreveril ani splnenie podmienok na čerpanie úveru. Podľa jej názoru žalovaný pochybil aj tým, že finančné prostriedky poskytol na účet tretej osoby, ktorá nebola dlžníkom zo zmluvy o úvere ani dodávateľom tovaru a služieb pre žalobcov, pričom neoveril oprávnenie tejto osoby konať ani vlastníctvo účtu, na ktorý mali byť prostriedky poukázané. Z týchto skutočností žalobkyňa 3/ vyvodzovala, že k uzatvoreniu úverovej zmluvy vôbec nemalo dôjsť, resp. že táto zmluva je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, a preto sú neplatné aj na ňu nadväzujúce záložné zmluvy. Zároveň tvrdila, že pri podpise zmluvy o zriadení záložného práva konala v omyle, keďže nemala vedomosť o nesplnení podmienok na uzatvorenie úverovej zmluvy, ani o následnom postupe žalovaného pri čerpaní úveru a o konaní S. S.. Uviedla, že ak by o týchto okolnostiach vedela, zmluvu o zriadení záložného práva by nepodpísala. Za ďalšie pochybenie súdu prvej inštancie označila nevykonanie navrhnutých dôkazov, najmä výsluchu žalobcu 2/ a svedkov S. S. a I. S.. Uviedla, že tieto dôkazy mohli prispieť k objasneniu rozhodujúcich skutkových okolností a ich nevykonaním, ako aj nedostatočným odôvodnením tohto postupu, súd porušil jej právo na spravodlivý proces. Súčasne namietala aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, keď sa podľa jej názoru súd nevysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi žalobcov. Záverom žalobkyňa 3/ navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom súčasne žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania. 11. K odvolaniam žalobcov 2/ a 3/ sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobcovia v odvolaniach v zásade opakujú svoju doterajšiu argumentáciu, ktorú už súd prvej inštancie vyhodnotil ako právne irelevantnú. Za podstatu ich odvolacích námietok označil tvrdenia o údajnom zneužití práva pri požadovaní zabezpečenia úveru, nedostatku odbornej starostlivosti pri čerpaní úveru, nevykonaní navrhnutých dôkazov a nedostatočnom odôvodnení rozsudku. K námietke neprimeraného zabezpečenia žalovaný uviedol, že požiadavka zabezpečenia úveru v rozsahu prevyšujúcom jeho hodnotu je štandardným prejavom odbornej starostlivosti banky. Zdôraznil, že majetok, ktorý bol predmetom záložných práv, bol následne speňažovaný v konkurznom konaní na majetok žalobcu 1/ prevažne formou verejných dražieb, pričom jeho skutočná hodnota sa prejavila práve výťažkom dosiahnutým pri tomto speňažení, teda za ceny dosiahnuté v konkurze. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa čerpania úveru zdôraznil, že postupoval v súlade s úverovou zmluvou,
keď finančné prostriedky poskytol na účet určený žalobcom 1/ prostredníctvom žalobcu 2/ ako jeho štatutárneho orgánu. Poukázal na to, že žalobca 1/ predložil potvrdenia o neexistencii nedoplatkov, pričom prípadné uvedenie žalovaného do omylu zo strany žalobcov nemôže viesť k neplatnosti zmluvy. K námietke nevykonania dôkazov žalovaný uviedol, že navrhované dokazovanie smerovalo výlučne k preukazovaniu údajného porušenia povinností žalovaného pri čerpaní úveru, čo však nie je právne relevantné pre posúdenie platnosti zmlúv. Zároveň poukázal na to, že obsah výpovedí navrhovaných svedkov aj žalobcu 2/ bol už zachytený v trestných rozsudkoch, ktoré mal súd k dispozícii, a preto by opätovné vykonanie týchto dôkazov bolo nadbytočné. Žalovaný sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že ten sa so všetkými podstatnými tvrdeniami žalobcov riadne vysporiadal, správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. 12. Následne žalobkyňa 3/ podaním zo dňa 19.2.2026 doplnila podané odvolanie o ďalšie skutočnosti. Uviedla, že zotrváva na doterajšej argumentácii týkajúcej sa neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva č. 46658/2010/3 zo dňa 22.10.2010, ktorú odvodzuje najmä od tvrdených pochybení žalovaného pri uzatváraní a čerpaní úverovej zmluvy, ako aj od rozporu s dobrými mravmi vzhľadom na rozsah požadovaného zabezpečenia a následný spôsob speňaženia založených nehnuteľností. Zároveň doplnila, že ak by mala vedomosť o okolnostiach týkajúcich sa uzatvorenia úverovej zmluvy a následného postupu žalovaného, predmetnú záložnú zmluvu by nepodpísala. Novou skutočnosťou v odvolacom konaní je jej tvrdenie, že podpis na zmluve o zriadení záložného práva č. 46658/2010/3 zo dňa 22.10.2010 nie je jej pravým podpisom a že tento mal byť sfalšovaný neznámou osobou. Uviedla, že túto skutočnosť zistila až po podrobnom oboznámení sa so zmluvou po prevzatí nového právneho zastúpenia, pričom poukázala na odlišnosť podpisu od jej bežného podpisového prejavu. V tejto súvislosti oznámila, že iniciovala znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectva na preukázanie nepravosti podpisu, pričom po vypracovaní znaleckého posudku ho plánuje predložiť odvolaciemu súdu. Súčasne uviedla, že na základe výsledkov znaleckého skúmania zamýšľa podať aj trestné oznámenie. 13. Odvolanie žalobkyne 3/ bolo opätovne doplnené podaním zo dňa 25.3.2025 o nové skutočnosti. Žalobkyňa 3/ v doplnení odvolania v zásade zopakovala svoju doterajšiu argumentáciu, podľa ktorej neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva č. 46658/2010/3 zo dňa 22.10.2010 odvodzuje od tvrdených pochybení žalovaného pri uzatváraní a čerpaní úverovej zmluvy, ako aj od rozporu s dobrými mravmi, najmä z dôvodu rozsahu zabezpečenia prevyšujúceho hodnotu úveru a následného speňaženia nehnuteľností za ceny nedosahujúce ani 70 % ich pôvodnej hodnoty. Z týchto dôvodov vyvodzuje aj neplatnosť úverovej zmluvy a všetkých nadväzujúcich právnych úkonov. Podstatnou novou skutočnosťou je však tvrdenie žalobkyne 3/, že podpis na predmetnej zmluve o zriadení záložného práva nie je jej vlastným podpisom, ale ide o podpis sfalšovaný neznámou osobou. Na preukázanie tohto tvrdenia žalobkyňa predložila znalecký posudok č. 6/2025 vypracovaný znalkyňou PhDr. PaedDr. Erikou Strakovou z odboru písmoznalectvo, z ktorého záveru vyplýva, že podpis „O. C.Á.“ na predmetnej zmluve nebol napísaný žalobkyňou 3/. Na základe uvedeného žalobkyňa 3/ tvrdí, že zmluva o zriadení záložného práva č. 46658/2010/3 zo dňa 22.10.2010 nemohla byť z jej strany platne uzavretá, čo má podľa jej názoru za následok aj neplatnosť úverovej zmluvy a ostatných zabezpečovacích zmlúv. Súčasne uviedla, že v súvislosti s uvedeným podala trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu. 14. Žalovaný podaním zo dňa 31.7.2025 oznámil súdu, že postúpil pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy č. 46658-2010 zo dňa 22.10.2010 na spoločnosť Ca - Capital, s. r. o., a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. 46658 v znení dodatku č. 1 zo dňa 16.5.2025. Účinnosťou tejto zmluvy dňa 3.5.2025 došlo k prevodu pohľadávky na postupníka, čím sa Ca - Capital, s. r. o., stala novým hmotnoprávnym veriteľom pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy. V dôsledku uvedeného žalovaný namietal, že došlo k zmene v osobe veriteľa a do konania by mal vstúpiť nový subjekt - Ca - Capital, s. r. o., ako postupník. 15. Doplnením odvolania zo dňa 17.10.2025 žalobkyňa 3/ uviedla nové skutočnosti, ktoré podľa jej tvrdenia neboli známe v konaní pred súdom prvej inštancie a vyšli najavo až v priebehu odvolacieho konania, najmä v súvislosti s rozvodovým konaním a následným konaním o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V podanom doplnení žalobkyňa 3/ v podstate zopakovala svoju doterajšiu argumentáciu smerujúcu k neplatnosti úverovej zmluvy a nadväzujúcich záložných zmlúv, ktorú opiera o tvrdené pochybenia žalovaného pri uzatváraní a čerpaní úveru, rozpor s dobrými
mravmi a neprimeranosť zabezpečenia. Zároveň však uviedla nové tvrdenia týkajúce sa pravosti jej podpisov na viacerých dokumentoch súvisiacich s úverovým vzťahom. Žalobkyňa 3/ konkrétne tvrdí, že jej podpis nie je pravý na zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXX/XXXX/X zo dňa 22.10.2010, na zmenke zo dňa 22.10.2010 ani na dohode o vyplňovacom práve k blankozmenke č. 46658-10 zo dňa 22.10.2010, pričom tieto podpisy mali byť sfalšované neznámou osobou bez jej vedomia a bez prejavu jej vôle. Na preukázanie uvedeného predložila znalecké posudky z odboru písmoznalectvo č. 6/2025, č. 16/2025 a č. 31/2025, z ktorých záverov podľa jej tvrdenia vyplýva, že podpisy „O. C.“ na uvedených dokumentoch neboli vyhotovené jej osobou. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa 3/ namieta neplatnosť predmetných právnych úkonov pre absenciu jej vôle, pričom tvrdí, že tieto vady sa prenášajú aj na platnosť úverovej zmluvy ako celku, keďže uvedené dokumenty tvorili podklad pre jej uzavretie. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 22.4.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu 2/ a žalobkyne 3/ a s vyjadrením žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniam proti napadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť. 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. 19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolaní žalobcu 2/ a žalobkyne 3/, dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 20. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia v konaní nepreukázali existenciu takých skutočností, ktoré by zakladali neplatnosť úverovej zmluvy č. 46658/2010 zo dňa 22.10.2010, ani neplatnosť na ňu nadväzujúcich zmlúv o zriadení záložného práva. Podstata žalobnej a následne aj odvolacej argumentácie žalobcov 2/ a 3/ spočívala najmä v spochybňovaní spôsobu čerpania úveru, v tvrdeniach o poukázaní úverových prostriedkov na účet tretej osoby, v namietaní nedostatku odbornej starostlivosti žalovaného pri uvoľňovaní úverových prostriedkov a v tvrdenom neprimeranom rozsahu zabezpečenia úveru. Tieto námietky však samy osebe nesmerujú k takej vade právneho úkonu, ktorá by mala za následok absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy alebo záložných zmlúv. Súd prvej inštancie správne rozlíšil medzi otázkou platnosti samotných právnych úkonov a otázkou prípadného porušenia povinností pri ich následnej realizácii. Prípadné pochybenia pri čerpaní úveru, ak by aj boli preukázané, by mohli byť právne významné nanajvýš z hľadiska zodpovednosti za škodu alebo iného samostatného nároku, nie však ako dôvod určenia neplatnosti zmlúv, ktorého sa žalobcovia v tomto konaní domáhali. Rovnako ani samotná skutočnosť, že žalovaný požadoval zabezpečenie úveru vo väčšom rozsahu, ako bola nominálna výška poskytnutého úveru, bez ďalšieho nezakladá rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi ani jeho neplatnosť. 21. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Z jeho odôvodnenia je zrejmé, z akých skutkových zistení súd prvej inštancie vychádzal, ktoré dôkazy považoval za rozhodujúce a akými právnymi úvahami sa riadil pri závere o nedôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatou argumentácie žalobcov, najmä s tvrdeniami o neposkytnutí úveru žalobcovi 1/, o údajnom pochybení žalovaného pri čerpaní úveru a o tvrdenej neplatnosti zabezpečovacích zmlúv. Skutočnosť, že súd prvej inštancie neprisvedčil právnemu názoru žalobcov, nezakladá nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia ani porušenie práva na spravodlivý proces.
22. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku nevykonania navrhovaných dôkazov. Súd prvej inštancie nemusel vykonať dôkazy, ktoré vzhľadom na predmet konania a právne posúdenie veci nepovažoval za potrebné. Navrhované výsluchy žalobcu 2/ a svedkov S. S. a I. S. smerovali predovšetkým k okolnostiam čerpania úveru a k tvrdenému pochybeniu žalovaného pri tomto čerpaní. Tieto okolnosti však neboli spôsobilé zmeniť záver o platnosti úverovej zmluvy a záložných zmlúv, keďže žalobcovia nimi nepreukazovali takú vadu právneho úkonu, ktorá by mala za následok jeho absolútnu neplatnosť. Nevykonanie uvedených dôkazov preto nepredstavovalo procesný postup, ktorým by súd prvej inštancie znemožnil žalobcom realizáciu ich procesných práv v miere zakladajúcej porušenie práva na spravodlivý proces. 23. Odvolací súd osobitne posudzoval aj doplnenia odvolania žalobkyne 3/, v ktorých po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie začala namietať nepravosť svojich podpisov na listinách súvisiacich s predmetným úverovým vzťahom. Vo všeobecnosti platí, že odvolacie konanie nie je pokračovaním prvoinštančného konania v tom zmysle, že strana môže bez obmedzenia dopĺňať nové skutkové tvrdenia a nové dôkazy, ktoré mohla uplatniť už pred súdom prvej inštancie. Účelom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie na základe skutkového a právneho stavu, ktorý bol predmetom konania pred týmto súdom, pričom uplatnenie nových prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v odvolacom konaní je prípustné len za podmienok stanovených Civilným sporovým poriadkom v ustanovení § 366. Novoty v odvolacom konaní predstavujú nové skutkové tvrdenia, nové dôkazy alebo nové procesné návrhy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie. Ich prípustnosť je viazaná na splnenie zákonných predpokladov, najmä na to, že ich strana bez svojej viny nemohla uplatniť skôr, prípadne že smerujú k procesným podmienkam, vylúčeniu sudcu, nesprávnemu obsadeniu súdu alebo k vadám konania, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 24. V prejednávanej veci žalobkyňa 3/ v odvolaní pôvodne namietala najmä neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva č. 46658/2010/3 zo dňa 22.10.2010 z dôvodu jej nadväznosti na úverovú zmluvu, tvrdených pochybení žalovaného pri uzatváraní a čerpaní úveru, rozporu s dobrými mravmi a tvrdeného omylu pri podpise záložnej zmluvy. Až následne v doplnení odvolania zo dňa 19.2.2026 uviedla nové skutkové tvrdenie, že podpis na zmluve o zriadení záložného práva č. 46658/2010/3 zo dňa 22.10.2010 nie je jej pravým podpisom a že mal byť sfalšovaný neznámou osobou. V ďalšom doplnení odvolania zo dňa 25.3.2025 toto skutkové tvrdenie zopakovala a na jeho podporu predložila znalecký posudok č. 6/2025 vypracovaný znalkyňou PhDr. PaedDr. Erikou Strakovou z odboru písmoznalectvo, z ktorého podľa jej tvrdenia vyplýva, že podpis „O. C.O.“ na predmetnej záložnej zmluve nebol vyhotovený žalobkyňou 3/. Následne v doplnení odvolania zo dňa 17.10.2025 rozšírila túto argumentáciu aj na ďalšie listiny, keď tvrdila, že jej podpis nie je pravý ani na zmenke zo dňa 22.10.2010 a na dohode o vyplňovacom práve k blankozmenke č. 46658-10 zo dňa 22.10.2010, pričom na preukázanie týchto tvrdení predložila znalecké posudky č. 6/2025, č. 16/2025 a č. 31/2025. 25. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené skutkové tvrdenia a dôkazy predstavujú neprípustné novoty v odvolacom konaní. Žalobkyňa 3/ v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietala, že by zmluvu o zriadení záložného práva č. 46658/2010/3 zo dňa 22.10.2010 nepodpísala, ani netvrdila, že by jej podpis na tejto zmluve alebo na súvisiacich listinách bol sfalšovaný. Naopak, jej dovtedajšia argumentácia vychádzala z toho, že zmluvu podpísala, avšak mala tak urobiť v omyle, resp. za okolností, ktoré podľa nej spôsobovali neplatnosť právneho úkonu. Tvrdenie o absencii jej podpisu preto predstavuje kvalitatívne odlišnú procesnú obranu, ktorá zásadným spôsobom mení skutkový základ jej námietok. Žalobkyňa 3/ zároveň neuviedla žiadny relevantný dôvod, pre ktorý túto námietku nemohla uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Skutočnosť, že po prevzatí nového právneho zastúpenia mala podrobnejšie preskúmať listiny založené v spise a následne dospieť k záveru o údajnej nepravosti podpisov, nepredstavuje takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala prípustnosť nových tvrdení a dôkazov v odvolacom konaní. Išlo o listiny, ktoré boli predmetom konania a na ktorých žalobkyňa 3/ zakladala svoje právne postavenie už od začiatku sporu; ak tvrdí, že ich nepodpísala, mohla a mala túto námietku uplatniť už pred súdom prvej inštancie. Keďže tak neurobila a zároveň nepreukázala, že jej v tom bránila objektívna prekážka, odvolací súd na tieto nové tvrdenia a dôkazy neprihliadol. 26. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že žalobkyňa 3/ na podporu svojich tvrdení predložila znalecké posudky z odboru písmoznalectvo a uviedla, že v tejto súvislosti podala trestné oznámenie. Samotné vyhotovenie znaleckého posudku až v priebehu odvolacieho konania nerobí z takéhoto dôkazu prípustnú odvolaciu novotu, ak skutkový základ, ktorý má tento dôkaz preukazovať,
mohol byť tvrdený už skôr. Rozhodujúce je, že žalobkyňa 3/ mala možnosť oboznámiť sa s obsahom predmetných listín a namietať nepravosť podpisu už v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto tieto dodatočné tvrdenia neposúdil ako dôvod spôsobilý viesť k zmene alebo zrušeniu napadnutého rozsudku. 27. Keďže odvolací súd nezistil existenciu žalobcami namietaných odvolacích dôvodov a nezistil ani vady konania, na ktoré by bol povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň podľa § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje. 28. Odvolací súd sa zaoberal aj podaním žalovaného zo dňa 31.7.2025, ktorým oznámil, že pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy č. 46658-2010 zo dňa 22.10.2010 postúpil na spoločnosť Ca - Capital, s. r. o., a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. 46658 v znení dodatku č. 1 zo dňa 16.5.2025. Z obsahu spisu vyplýva, že ostatné strany sporu boli s predmetným podaním žalovaného oboznámené. Odvolací súd však poukazuje na to, že v sporovom konaní sú žalobcovia pánmi sporu a práve oni určujú okruh subjektov, voči ktorým sa domáhajú súdnej ochrany. Zmena v osobe strany sporu v dôsledku prevodu alebo prechodu práva, o ktorom sa koná, neprichádza do úvahy automaticky len na základe oznámenia žalovaného o postúpení pohľadávky. Procesný postup smerujúci k zmene strán sporu je viazaný na návrh oprávneného subjektu; v prejednávanej veci boli na podanie takého návrhu oprávnení žalobcovia. Keďže žalobcovia návrh na zmenu strany sporu v súvislosti s tvrdeným postúpením pohľadávky nepodali, odvolací súd naďalej konal s doterajšími stranami sporu. 29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Hoci bol žalovaný v odvolacom konaní úspešný, zo spisu nevyplýva, že by mu v tomto štádiu konania vznikli trovy, ktorých náhradu by mu bolo možné priznať. Odvolací súd mu preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 30. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).