Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Cob/72/2024 1114223779 28. 07. 2026 JUDr. Blanka Malichová ECLI:SK:KSBA:2026:1114223779.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členov senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a JUDr. Pétera Nagy v právnej veci žalobcu: V.. T.. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, K., zastúpený: Mgr. Elena Szabóová, advokátka, so sídlom Komárňanská 100, Hurbanovo, proti žalovanej: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, o zaplatenie sumy 48.878,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-37Cb/79/2014-354 zo dňa 13. júla 2023, v spojení s opravným uznesením č.k. B1-37Cb/79/2014-410 zo dňa 15. februára 2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-37Cb/79/2014-354 zo dňa 13. júla 2023 v spojení s opravným uznesením č.k. B1-37Cb/79/2014-410 zo dňa 15. februára 2024 p otvrdzuje. II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením (ktorým súd prvej inštancie opravil záhlavie rozsudku v časti označenia právnej zástupkyne žalobcu), súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom žalobu zamietol a druhým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že nárok na ich náhradu žiadnej zo strán nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 261 ods. 6 písm. c/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OBZ“), ust. § 106 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“) a ust. § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 48.878,70 eur s príslušenstvom, titulom náhrady škody vyplývajúcej zo Zmluvy o osobnom numerickom účte (ďalej aj „ZMLUVA“), ktorú strany uzavreli dňa 02.02.2006 s predmetom - zriadenie účtov u žalovanej s tým, že žalobca bol oprávnený realizovať obchody podľa Obchodných podmienok Private banking. Na základe odporúčania žalovanej, realizoval pokyn na nákup podielových listov podielového fondu Tatra Asset managament správ. spol. a.s. private V 2, o.p.f. (dcérska spoločnosť žalovanej), s celkovou hodnotou investície 10.440.000,- Sk (346.544,51 eur), za ktorú nadobudol 9.815.720 podielov TAM PRIVATE V2, čo znamená, že hodnota jedného podielu v čase jeho nadobudnutia bola 0,035305 eur. Podľa tvrdenia žalobcu, rozhodujúcou skutočnosťou pri uzavretí Zmluvy a zadaní pokynu na kúpu podielov (zrealizovaní investície) bola pre neho informácia žalovanej o možnosti získať úver vo výške 8.000.000,- Sk, ktorý mal byť zabezpečený jeho investíciou do podielov, pričom úroky mali byť splácané z výnosov tejto investície. V roku 2009 zistil, že o stave investície nebol informovaný a ani upozornený na vývoj hodnoty jeho podielov, a preto listom zo dňa 23.06.2009 požiadal o informáciu o stave jeho investície, na ktorú však žalovaná nijako nereagovala. Listom zo dňa
12.08.2009 požiadal žalovanú o splnenie deklarovaných produktov - poskytnutie úveru, a ak to nebude možné, požiadal o vrátenie plnej sumy investície a uhradených poplatkov podľa sadzobníka za služby Private banking, ktoré mu neboli poskytované. K žiadosti o poskytnutie úveru sa žalovaná vyjadrila záporne, a alternatívu o vrátení investície a pokyn na jej vyplatenie nezrealizovala. 3. Súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní veci posudzoval predovšetkým otázku žalovanou vznesenej námietky premlčania. Poukázal na ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného · o škode ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním, · o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, t.j. o zodpovedajúcom subjekte. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá, je potrebné vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o tomto prvku (nestačí iba možnosť dozvedieť sa o ňom). Kto za škodu zodpovedá, sa poškodený dozvie v okamihu, kedy preukázateľne získal informáciu o tých skutkových okolnostiach, z ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorý určitý a konkrétny subjekt za škodu zodpovedá. 4. Konštatoval, že pre posúdenie vznesenej námietky premlčania vychádzal z vedomosti žalobcu o osobe škodcu, najneskôr dňom 25.08.2011, t.j. v deň redemácie, kedy sa dozvedel aj o výške škody (toho dňa mohol nespochybniteľne vyčísliť úrok z omeškania za obdobie o ktorom tvrdí, že žalovaný bezdôvodne nerealizoval jeho príkaz na redemáciu a vedel aj presne vyčísliť výšku uhradených poplatkov). Premlčacia doba teda pri vedomosti o škode a o osobe škodcu začala podľa súdu prvej inštancie plynúť dňa 25.08.2011 a ak bol nárok na súde uplatnený až 20.08.2014, je premlčaný. 5. K obrane žalobcu vo vzťahu k námietke premlčania založenej na tvrdení, že nárok proti žalovanej uplatnil včas, keďže vzťah medzi stranami sporu sa riadi Obchodným zákonníkom a teda štvorročnou premlčacou dobou a k oneskorenému vzneseniu námietky premlčania 9 rokov po začatí konania, s dôrazom na sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania, súd prvej inštancie uviedol, že nárok na náhradu škody sa odvíja od žalobcom tvrdeného porušenia Zmluvy o osobnom numerickom účte, ktorú ako fyzická osoba - spotrebiteľ uzatvoril so žalovanou, ktorá mu na jej základe mala poskytnúť určité služby. Poukázal na ust. § 261 odsek 6 písm. c/ Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy z burzových obchodov a ich sprostredkovania a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov. Prioritne bola zmluva zriadená za účelom zriadenia osobného numerického účtu vedeného v SKK, EUR, USD, následne (čl. I odsek 2) je uvedené, že klient je oprávnený vykonávať obchody podľa OPB podmienok (aj uzatvárať zmluvy o prevode cp) a došlo aj k zadaniu pokynu žalobcu na nákup podielových listov. Samotná Zmluva o osobnom numerickom účte však pod zmluvy uvedené v ust. § 261 ods. 6 písm. c/ Obchodného zákonníka nespadá. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že zo žaloby, následných vyjadrení a prednesov zástupcu žalobcu vyplýva, že poukazoval na porušenie ZMLUVY zo strany žalovanej (opakovane citoval čl. V. odsek 2 písm. b/), ktoré má spočívať v neakceptovaní jeho pokynu na redemáciu. Je teda zrejmé, že nárok na náhradu škody sa odvíja od tvrdeného porušenia Zmluvy o osobnom numerickom bežnom účte a od porušenia povinnosti banky poskytovať služby a nie od odplatnej zmluvy týkajúcej sa cenných papierov. Pre posúdenie námietky premlčania preto súd vychádzal z ust. § 106 Občianskeho zákonníka. 6. K odvolávke žalobcu na sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania upriamil súd prvej inštancie pozornosť na podstatu prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Poukázal na obsah spisu, z ktorého je zrejmé, že k dĺžke konania neprispelo konanie, resp. nekonanie žalovanej, ale okrem dôvodov na strane súdu (opakovaná zmena zákonného sudcu, obdobie opatrení v súvislosti so šírením COVID, počet vecí v oddelení sudcu), to bol najmä postup žalobcu, ktorý počas celého obdobia trvania súdneho sporu navrhoval dôkazy (posledný návrh na dokazovanie dal 30.05.2023) a k veci sa
opakovane vyjadroval. Súd ho viackrát vyzýval na označenie povinnosti (zmluvnej či zákonnej), ktorú žalovaná podľa neho porušila, nakoľko zákonní sudcovia poukazovali na neurčitosť jeho vyjadrení v tomto smere. Vznesenie hmotnoprávnej námietky zo strany žalovanej na pojednávaní dňa 15.06.2023 súd prvej inštancie v týchto súvislostiach nepovažoval za zneužitie, resp. oneskorené uplatnenie práva, keďže nevyžadovalo odročenie pojednávania (k odročeniu pojednávania došlo výlučne na návrh žalobcu, ktorý zvažoval späťvzatie žaloby) a neakceptoval neprihliadnutie na túto námietku. 7. Súd prvej inštancie poznamenal, že aj v prípade, ak by žalovaná námietku premlčania nevzniesla, žalobca by zákonným spôsobom nepreukázal porušenie jej povinností tým, že nezrealizovala jeho pokyn na redemáciu listom zo dňa 12.08.2009, ktorý sa nenachádzal na predpísanom tlačive žalovanej, neobsahoval jednoznačný a nespochybniteľný pokyn na redemáciu a účet na výplatu peňažných prostriedkov a nemožno ho vyhodnotiť ako akceptovateľný pokyn na redemáciu. Žalobca v konaní nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz spôsobilý preukázať dôvodnosť žalobou uplatneného nároku, keďže nepredložil nevyvrátiteľný dôkaz o porušení zákonných či zmluvných povinností žalovanej a dôkazné bremeno tak neuniesol. 8. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie, rozsudok navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie, s vyslovením záväzného právneho názoru, vrátane vyslovenia názoru na výsluch T.. Y. (ktorý je dôkazom nevykonaným) a právne posúdenie „zlikvidovanej“ zložky žalobcu bankou s procesnými konzekvenciami takéhoto konania. 9. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 CSP - písm. e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (nepredložený spis žalovanej, zamietnutie výsluchu T.. Y.), - písm. f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovanie k nesprávnym skutkovým zisteniam (posúdenie MIFID, likvidácia zložky žalobcu žalovanou v priebehu súdneho konania, neposkytovanie služieb žalobcovi žalovanou, nerešpektovanie pokynov žalobcu ani jeho právnych zástupcov), - písm. h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (premlčanie, aplikácia režimu Občianskeho zákonníka na obchodnoprávny vzťah, ochrana spotrebiteľa, nerešpektovanie postavenia slabšej strany sporu v konaní, zneužitie zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa proti žalobcovi) - písm. b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (nedostatok odôvodnenia, jeho rozpornosť). 10. Vzhľadom k dôvodu zamietnutia žaloby sa žalobca prioritne vyjadril k nesprávnosti právneho posúdenia premlčania žalovaného nároku. S odkazom na ust. § 261 ods. 3, písm. c/, d/ Obchodného zákonníka v znení platnom od 01.08.2005 do 31.01.2007 a aj od 10.07.2009 do 30.11.2009 konštatoval, že - pre posúdenie právneho vzťahu je z hľadiska hmotného práva rozhodujúci stav v čase porušenia povinnosti, resp. vzniku právneho vzťahu, - alfanumerický účet je bezosporu účtom - bankovým produktom, ako ho má na zreteli ust. § 708 resp. § 716 OBZ, - pri investovaní ide o odplatnú zmluvu týkajúcu sa cenných papierov, teda absolútny obchod, ako celok, bez ohľadu na „povahu“ či právne postavenie strán sporu podliehajúci režimu Obchodného zákonníka. Žalobca poznamenal, že napriek tomu, že z odôvodnenia rozsudku sa nedozvedel podľa ktorého znenia súd prvej inštancie právny vzťah medzi stranami sporu posudzoval, ustanovenie o bežnom účte a vkladovom účte ako absolútnych obchodoch obsahuje Obchodný zákonník aj v aktuálnom znení. Rozhodujúcim nie je, či sa účet nazve „alfanumerický,“ „bežný,“ „happy,“ „detský“ alebo inak, ale posúdenie esenciálnych náležitostí právneho vzťahu a jeho správne právne podradenie pod príslušnú zákonnú normu, so všetkými konzekvenciami. Preto ak súd nárok ako premlčaný posúdil podľa zásad Občianskeho práva, hoci ide o „absolútny obchod,“ teda zmluvný vzťah upravený Obchodným zákonníkom bez ohľadu na postavenie jeho účastníkov, ide zásadne o nesprávne právne posúdenie a zjavne nesprávne aplikovanú právnu normu, čím došlo k vade podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/
CSP. Ak súd prvej inštancie neposudzoval spor ako obchodný ale ako spotrebiteľský, rezignoval v zmysle príslušných ust. CSP (§ 290 a nasl.), Občianskeho zákonníka a ďalších súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. 11. V súvislosti s nesprávnou aplikáciou právnej normy potom podľa žalobcu absentuje akékoľvek odôvodnenie týkajúce sa posúdenia začatia plynutia a ukončenia premlčacej doby podľa režimu Obchodného zákonníka, teda konanie je zaťažené aj vadou podľa písm. b/ ust. § 365 ods. 1 CSP, keďže rozsudok je v tejto časti neúplný a nepreskúmateľný. 12. Nesprávne súd prvej inštancie podľa žalobcu vyhodnotil aj tvrdenie žalovanej, že mu finančné poradenstvo neposkytovala, pretože ho kontaktovala a poradila mu, aby svoje peňažné prostriedky investoval do ňou určeného privátneho fondu z jej vlastného portfólia. Garantovala mu poskytnutie úveru zabezpečeného touto investíciou, čo malo byť pre neho výhodné a výnosy mali byť vyššie ako úroky z úveru. Žalovaná ako subjekt finančného trhu, ktorý je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, mala o žalobcovi ako spotrebiteľovi a aj ako podnikateľovi a jeho firmách, a súčasne klientovi privátneho bankovníctva, všetky relevantné informácie. 13. Aj to, že pokyn na redemáciu nemal všetky náležitosti, vyhodnotil súd prvej inštancie podľa žalobcu nesprávne. Náležitosti pokynu žalovaná v žiadnom dokumente neurčila, na tento účel mu nedala žiadne tlačivo a žiadnu smernicu ani iný dokument ako dôkaz nepredložila. Príkaz na redemáciu mal byť len zrozumiteľný, jeho forma určená nebola. Vyhodnotenie súdu, že redemácia neobsahovala číslo účtu, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, z ktorého vyplynulo, že žalovaná viedla účet žalobcu, teda číslo jeho účtu poznala a ak by v roku 2008 prostriedky naň poslala, nemal by sa čoho domáhať. V konaní bolo tiež preukázané, že žalovaná nebola napriek výzvam žalobcu ochotná plniť, nepreukázala ani nenavrhla vykonať dokazovanie o tom, aké „balíčky a tlačivá,“ ktorých neodovzdanie jej malo brániť v plnení jej zmluvných i zákonných záväzkov, mala právnemu zástupcovi žalobcu odovzdať. Nepredložila žiadne dokumenty, ktoré vraj žiadal podpísať jej poverený zástupca, a preto nejde o preukázané skutkové tvrdenie. V roku 2009 (zadanie pokynu na redemáciu) neoznámila žalobcovi žiadne dôvody, ktoré by jej bránili plniť voči nemu záväzky, hoci ak by konala s odbornou starostlivosťou a v záujme klienta, tak urobiť mala. Včas mu neoznámila ani to, že stav jeho investície je taký nepriaznivý, že ako zabezpečovací prostriedok ju nebude možné za úver použiť. Pridelený privátny bankár ho za 3 roky ani raz nekontaktoval ani nijako neinformoval, hoci tak mal urobiť najmenej dvakrát ročne. 14. Preukázanie riadneho plnenia záväzkov voči žalobcovi ako spotrebiteľovi zaťažovalo žalovanú, ktorá nikdy nepredložila žiaden dôkaz túto skutočnosť preukazujúci, a ktorá dokonca podľa jej tvrdenia v priebehu súdneho sporu zlikvidovala „jeho zložku.“ Tento postup žalobca spochybnil vzhľadom k tomu, že obvyklou súčasťou spisu, ktorý je postúpený právnemu oddeleniu, je celý spisový materiál. Pre úplnosť dodal, že kým žalobou uplatnený nárok vyplýva z predpisov hmotného práva, jeho postavenie spotrebiteľa - slabšej strany sporu podľa ust. § 290 a nasl. CSP per analogiam, vyplýva z predpisov procesných, a teda platných v čase rozhodovania. Žalobca všetku komunikáciu a listinné dôkazy ktorými disponoval predložil, naopak záväzky voči nemu si žalovaná neplnila. Bol nesporným klientom privátneho bankovníctva, avšak žalovaná v konaní nevysvetlila a nepreukázala žiaden rozdiel medzi bežným klientom a klientom privátneho bankovníctva, hoci privátny bankár je povinný sledovať kompletné portfólio klienta, usmerňovať ho, odporúčať mu riešenia, zrozumiteľne a vyčerpávajúco ho informovať. Nič z toho však žalovaná nerobila, hoci sama tvrdila, že finančné poradenstvo žalobcovi neposkytovala, aj keď je zrejmé, že investícia do TAM Privat 2 sa realizovala na jej odporúčanie, a teda nemôže ísť o nesporné tvrdenie. 15. Žalobca tvrdil, že škoda mu vznikla neplnením si povinností žalovanej riadnym, včasným a zrozumiteľným informovaním, okrem iného aj adresným odporučením nesprávnej investície, ktorá v zmysle vyplnenej dokumentácie neodzrkadľovala jeho záujmy a v prípade potreby mu neumožňovala disponovať peniazmi, hoci o chystanom investičnom zámere banku vopred informoval. Konaním žalovanej bol poškodený aj v iných smeroch - neposkytnutie úveru zaručeného investíciou, čo bola jedna z podstatných skutočností, pre ktorú sa na odporúčanie rozhodol pristúpiť, a včasné neredemovanie realizovanej investície. Akcentoval, že preukázal priamy súvis výšky škody s poklesom hodnoty jeho investície v čase medzi zadaním príkazu na redemáciu a jej skutočným vykonaním s veľkým časovým odstupom, ako aj neposkytnutím či vadným poskytnutím služieb privátneho bankovníctva, za ktoré platil žalovanej, ktorá bola s náhradou škody v omeškaní ako s plnením peňažného záväzku. Redemácia
vkladu primárne súvisí s investíciou realizovanou prostredníctvom privátneho fondu podľa Obchodného zákonníka, pričom vedenie numerického účtu súvisí s touto investíciou sekundárne a teda škoda vznikla z neplnenia povinností obchodnoprávnych záväzkov. Ide o priamy kauzálny nexus medzi konaním žalovanej a samotnou škodou, ktorá je exaktne vyčíslená. Ak súd podmienil redemáciu jeho neochotou prevziať MiDiF balíček, žalobca tvrdil, že žalovaná ho mala implementovať už skôr, v interných procesoch v roku 2008 (teda so značným časovým odstupom pred zadaním pokynu na redemáciu), a ak tak (v rozpore s odbornou starostlivosťou) neurobila, nemožno túto skutočnosť vyhodnocovať v jeho neprospech, ani vlastným omeškaním podmieňovať splnenie akejkoľvek jeho povinnosti. Takéto vyhodnotenie by zároveň popieralo účel Smernice, keďže jej prioritným cieľom bolo zabezpečiť ochranu klientov, a nie finančných ústavov (čl. 2, 5, 6 a 16 CSP). Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že k vykonaniu redemácie v skutočnosti aj tak došlo pred podpisom dokumentov MiFID balíčka, resp. bez jeho podpísania žalobcom s (nepreukázaným) odôvodnením, že písomnosti boli odovzdané jeho právnemu zástupcovi. 16. K ním navrhnutému výsluchu svedka, ktorého súd označil za jeho „údajného“ privátneho bankára, s prezumpciou absencie jeho pamäťovej stopy, žalobca poznamenal, že ide o ničím nevysvetlené stotožnenie sa súdu s argumentom žalovanej (nešlo o „štandardný,“ ale „sporný“ prípad, a taký zanecháva významnejšiu pamäťovú stopu), pričom práve vypočutie tohto svedka malo preukázať, že mu neboli poskytované služby zodpovedajúce privátnemu bankovníctvu. Ak súd konštatoval, že svedok pracoval u žalovanej, ktorá zároveň ani netvrdí, že by žalobcu aktívne kontaktovala, nemôže byť súčasne pravdivé tvrdenie, že navrhnutý dôkaz nie je spôsobilý preukázať porušenie povinnosti žalovanej v oblasti služieb privátneho bankovníctva. Žalobca od počiatku zdôrazňoval, že mu neboli riadne poskytované služby privátneho bankovníctva, za ktoré žalovanej platil, nebol mu poskytnutý úver, ani riadne a včas redemované jeho vlastné peňažné prostriedky, a v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovanej mu vznikla škoda, ktorú vyčíslil a v ústnych prednesoch aj písomných podaniach (viď aj záverečné vyjadrenie) aj skutkovo zaradil. 17. Ako dôležitý dôkazný prostriedok navrhol žalobca zabezpečiť zložku, ktorú mu žalovaná viedla ako privátnemu klientovi a klientovi podielového fondu, čím si splnil svoju návrhovú povinnosť, ktorú riadne odôvodnil a preto mu nemôže byť na škodu, ak tento dôkaz žalovaná napriek prebiehajúcemu súdnemu sporu údajne zlikvidovala, čím mu znemožnila preukazovať neplnenie jej povinností. Je však zrejmé že ako spotrebiteľovi mu neposkytla sľúbený úver a nevykonala redemáciu, neinformovala ho riadne a zrozumiteľne (povinnosť je vyčerpávajúco), včas ho neoboznámila s prijatím smerníc MIFID I tak, aby mohol riadne plniť svoje záväzky, včas mu neoznámila nemožnosť ručenia za úver realizovanou investíciou, neupozornila ho na výrazný pokles hodnoty investície a ani nenavrhla riešenia či opatrenia na nápravu a minimalizovanie negatívnych dopadov na neho. 18. Žalobca tiež zdôraznil, že riadne preukázal, že investíciu - nákup podielových listov podielového fondu V2 - TAM Privat 2 s výškou investície 10.440.000,- Sk mu odporučila žalovaná (finančné poradenstvo), a ručil by ňou za poskytnutý budúci úver. Podkladom pre toto tvrdenie je aj jeho banková zložka vedená žalovanou, a uvedené spisovala práve pridelená bankárka T.. Y., výsluch ktorej súd prvej inštancie odmietol - hoci práve ona bola posledným zamestnancom žalovanej, s ktorým bol pred redemáciou v osobnom kontakte. Ak by žalovaná služby žalobcovi riadne poskytovala, oboznamovala ho so stavom investície a zmenách, plnila jeho pokyny, poskytla mu predjednaný úver, alebo bezodkladne redemovala prostriedky a plnila si všetky povinnosti, ku ktorým sa zaviazala alebo ktoré jej vyplývajú zo zákona a interných predpisov, ku škode by nedošlo. 19. Poukázal tiež na podanie doručené súdu emailom dňa 11.07.2023, ktorým premlčanie nároku poprel z dôvodu, že vzťah medzi stranami je upravený obchodnými podmienkami žalovanej ako banky a nároky z tohto vzťahu sa riadia Obchodným zákonníkom a štvorročnou premlčacou dobou. Redemáciu vykonáva správca privátneho fondu a akékoľvek požiadavky v tomto smere mohol žalobca vykonávať výlučne prostredníctvom žalovanej. Škoda vznikla neredemovaním resp. neskorou redemáciou, teda chybným postupom banky pri nerešpektovaní jeho jednoznačného pokynu. Zároveň poukázal na sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania, keďže námietku premlčania žalovaná vzniesla 9 rokov po začatí konania. 20. Ostatná časť odvolania je už len zhrnutím už uvedeného.
21. K odvolaniu žalobcu sa podaním zo dňa 03.10.2023 vyjadrila žalovaná. Odvolaciu argumentáciu žalobcu odmietla a zotrvala na svojich tvrdeniach a vyjadreniach prednesených počas konania. 22. V otázke premlčania dala žalobcovi za pravdu v tom, že zmluva o bežnom účte je absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d/ OBZ), t.j. na záväzkové vzťahy z tejto zmluvy sa aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy (s výnimkou prednostného použitia Občianskeho zákonníka). Žalobcom uplatňovaný nárok však v žiadnom prípade nemožno považovať za nárok zo zmluvy o bežnom (ani vkladovom) účte. Zo zmluvy o bežnom účte (§ 708 a § 711 OBZ) vzniká záväzok banky zriadiť pre majiteľa bežný účet, záväzok prijímať na bežný účet v mene na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve mu požadovanú sumu vyplatiť alebo uskutočniť platby ním určeným osobám. Na druhej strane vzniká záväzok majiteľa účtu zaplatiť banke odplatu za zriadenie a vedenie bežného účtu (ak zmluva nie je bezodplatná). 23. Nárok ktorého sa žalobca domáha, sám charakterizuje ako nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť porušením jej povinnosti, prijať a postúpiť pokyn na vyplatenie podielových listov. Údajné porušenie tejto povinnosti však nie je porušením žiadneho z vyššie špecifikovaných záväzkov, vznikajúcich zo zmluvy o bežnom alebo vkladovom účte. Na tom nič nemení ani názov komplexného zmluvného dokumentu, v ktorom sú predmetné zmluvné vzťahy opísané. Záver súdu prvej inštancie je v tomto smere správny. 24. Žalovaná poprela aj tvrdenie žalobcu, že uplatnený nárok má pôvod v absolútnom obchodnom záväzkovom vzťahu - odplatné zmluvy týkajúce sa cenných papierov. Zmluvami o cenných papieroch sú zmluva o kúpe cenných papierov a zmluva o darovaní cenných papierov, komisionárska zmluva o obstaraní kúpy alebo predaja cenného papiera, mandátna zmluva o obstaraní kúpy alebo predaja cenných papierov, zmluva o sprostredkovaní kúpy alebo predaja cenných papierov, zmluva o pôžičke cenného papiera, zmluva o úschove listinných cenných papierov, zmluva o správe cenných papierov, zmluva o uložení cenných papierov, zmluva o zriadení portfólia cenných papierov, teda zmluvy upravené v zákone č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZCP“). 25. Údajné porušenie povinností (hoci s nesprávnym odkazom na čl. V. odsek 2 písm. b/ Zmluvy o osobnom numerickom bežnom účte) súvisí s poskytnutím investičnej služby prijatie a postúpenie pokynu vo vzťahu k podielovým listom vydaným spoločnosťou Asset Management správ. spol. a.s.. Tento záväzok možno podľa obsahu posúdiť ako súvisiaci s mandátnou zmluvou o obstaraní kúpy alebo predaja cenných papierov. Za túto službu však nikdy nebola dohodnutá ani uplatňovaná žiadna odplata a nejde o odplatnú zmluvu týkajúcu sa cenných papierov, tak ako to vyžaduje ust. § 261 ods. 3 písm. c/ OBZ, a nejde tak ani o absolútny obchodný záväzkový vzťah. Záver súdu prvej inštancie je aj vo vzťahu k tejto argumentácii správny. V zmysle tretej vety ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ust. Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Sporným v predmetnej veci nebolo, že stranou právneho vzťahu je spotrebiteľ (spotrebiteľská zmluva) a bez ohľadu na prípadnú kolíziu Obchodného a Občianskeho zákonníka, je na základe tejto právnej normy daná jednoznačná a bezpodmienečná zásada použitia Občianskeho zákonníka. K tejto kolízii v predmetnej veci nedochádza, keďže použitie Obchodného zákonníka nie je vôbec aprobované. 26. K poskytovaniu/neposkytovaniu investičných služieb žalovaná poznamenala, že žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi bolo v prvoinštančnom konaní opakovane vysvetľované, že investičnú službu „investičné poradenstvo“ (žalobcom nesprávne nazývané „finančné poradenstvo“) a ani investičnú službu „riadenie portfólia“ mu neposkytovala tak, ako sú definované v zákone o cenných papieroch. Jeho opakované tvrdenie, že mu poskytla „finančné poradenstvo,“ potvrdzuje úplné nepochopenie problematiky, pretože uvedené investičné služby mu neposkytovala a iniciatívne kontaktovať žalobcu s informáciami „o stave investície“ povinná nebola. Odmietla žiadnym dôkazom nepodložené tvrdenie žalobcu, že by mu „garantovala“ poskytnutie úveru tak ako tvrdí. Neposkytnutie úveru namietal žalobca až tri roky po zrealizovaní predmetného nákupu podielových listov v roku 2006, čo je v kontexte jeho argumentácie logicky nepochopiteľné a naviac táto skutočnosť nemá k žalobou uplatnenému nároku žiaden vzťah.
27. V otázke náležitostí pokynu na redemáciu a MiFIDu žalovaná zotrvala na tom, že list z roku 2009 nespĺňal náležitosti pokynu na redemáciu, ktoré sú určené v príslušnej dokumentácii upravujúcej vzťah medzi stranami pri prijímaní a postupovaní pokynu na vydávanie a vyplácanie podielových listov. Z formulácie „vrátenie plnej sumy investovanej do fondu TAM PRIVATE V2“ nie je zrejmé ani to, že má ísť o redemáciu (či žalobca chcel od zmluvy odstúpiť). Žalobcovi a aj jeho právnemu zástupcovi boli (vrátane osobného stretnutia so zástupcom odboru privátneho bankovníctva) priebežne vysvetľované všetky relevantné okolnosti a skutočnosti, vrátane toho, že na základe implementácie smernice MiFID do zákona o cenných papieroch (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ EC o trhoch s finančnými nástrojmi) je potrebné, aby pred podaním svojho pokynu na redemáciu, prevzal od žalovanej novú sadu dokumentácie (tzv. MiFID balíček) a túto skutočnosť potvrdil podpísaním nových prehlásení, či už v rámci vzorového písomného pokynu alebo v prípade telefonického pokynu na redemáciu, v rámci novej Zmluvy o osobnom numerickom bežnom účte alebo prostredníctvom osobitného dokumentu, ktorý bol na stretnutí spolu so všetkou relevantnou dokumentáciou na tieto účely špeciálne pripravený a osobne odovzdaný jeho právnemu zástupcovi. Napriek viacerým vysvetleniam nebol žalobca ochotný akýkoľvek dokument prevziať a podpísať s odôvodnením: „že sa mu nechce čítať nejaká ďalšia dokumentácia.“ Žalovaná zdôraznila, že aj pre klientov privátneho bankovníctva platia právne predpisy a aj vo vzťahu k nim je povinná splniť všetky svoje zákonné povinnosti. Nastavenie žalobcu, že „sa mu nechce čítať“ vychádza z nepochopenia postavenia klienta privátneho bankovníctva, ktorý má nastavený iný spôsob komunikácie s bankou a rovnako sa dostáva k iným investičným príležitostiam ako retailový klient. Okrem toho je ich postavenie úplne rovnocenné a postavením akéhokoľvek iného klienta. 28. Žalovaná zdôraznila, že nemala žiaden relevantný dôvod nepostúpiť pokyn, ktorý by spĺňal predpísané náležitosti a vo vzťahu ku ktorému má splnené všetky povinnosti, vyplývajúce jej z postavenia obchodníka s cennými papiermi, na jeho vykonanie správcovi príslušného podielového fondu. Prijímanie a postupovanie pokynov je jej každodenná agenda a bežné sú redemácie aj v podstatne vyšších objemoch, ako zrealizovaná investícia žalobcu. Ostro sa ohradila voči tvrdeniu žalobcu, že „....tento balíček (MiFID) mala žalovaná implementovať už skôr, v interných procesoch banky v r. 2008 (teda so značným časovým odstupom pred zadaním pokynu na redemáciu), a ak tak (v rozpore s odbornou starostlivosťou) neurobila, nemožno túto skutočnosť vyhodnocovať v neprospech žalobcu, ani vlastným omeškaním podmieňovať splnenie akejkoľvek povinnosti banky," nakoľko všetky povinnosti súvisiace so zmenou zákona o cenných papieroch z dôvodu implementácie smernice MiFID si splnila riadne a včas, tento proces koordinovala Národná banka Slovenska, ktorá jej v rámci výkonu dohľadu nevyslovila žiadne porušenia povinností typu „oneskorenie implementácie“ či „nesplnenie povinností omeškaním.“ Prevzatie tzv. MiFID balíčka, resp. splnenie všetkých povinností z toho vyplývajúcich, riešila so žalobcom pri prvom právnom úkone, ktorý s ním mala vykonať po implementácii smernice MiFID do slovenského právneho poriadku. Za až absurdné označila jeho volanie po správnej a včasnej implementácii povinností vyplývajúcich zo smernice MiFID v spojení s tým, že keď si voči nemu chcela splniť všetky svoje povinnosti vyplývajúce jej z tejto implementácie, žalobca zaujal pozíciu, že „on nemusí nič podpisovať, nič preberať.“ 29. Za účelové žalovaná označila aj tvrdenia žalobcu, že „úmyselne zlikvidovala jeho zložku, pretože na takéto konanie by nemala žiaden relevantný dôvod. Zmluvný vzťah medzi stranami bol ukončený v septembri 2011, archivačná doba vyplývajúca zo všeobecne záväzných právnych predpisov už uplynula a žalovaná nemá k dispozícii iné dokumenty ako tie, ktoré boli do konania už predložené a všetky relevantné dokumenty potrebné pre toto konanie, vrátane zmluvnej dokumentácie a obchodných podmienok sú zachované. Argumentácii o likvidácii zložky žalobcu nemožno porozumieť ani po obsahovej stránke, keďže nie je jasné, akému účelu by mohli takéto interné bankové záznamy v konaní poslúžiť. Dôkazné bremeno porušenia jej zákonnej alebo zmluvnej povinnosti leží jednoznačne na žalobcovi, ktorý (ani v odvolaní) nekonkretizoval, ktoré zákonné alebo zmluvné povinnosti porušila a od porušenia ktorých odvodzuje svoj domnelý nárok na náhradu škody. Obmedzil sa len na všeobecné tvrdenia, že „mu neboli riadne poskytované služby privátneho bankovníctva, za ktoré ale žalovanej platil, že mu nebol poskytnutý úver, ani riadne a včas redemované jeho vlastné peňažné prostriedky.“ Žalobca však neuviedol, ktoré služby privátneho bankovníctva mu žalovaná neposkytla, teda k čomu sa zaviazala a nesplnila (zmluvná dokumentácia vrátane všetkých obchodných podmienok privátneho bankovníctva platných počas zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou boli do konania predložené). Z dôvodu skorého vyriešenia patovej situácie, ktorá nastala výlučne z dôvodov na strane žalobcu, sa s ním osobne stretol aj zástupca oddelenia privátneho bankovníctva, došlo aj k osobnému stretnutiu s vedúcim
oddelenia portfólia manažmentu spoločnosti Asset Management správ. spol. a.s.. Takéto stretnutia nemožno považovať za bežné a svedčia o tom, že žalovaná vyvíjala veľkú snahu na vyriešenie situácie. Porušenie jej povinností nemožno definovať ani jednoduchým všeobecným odkazom na Obchodný zákonník a zákon o bankách, resp. na „ďalšie súvisiace právne predpisy,“ porušenie jej právnej povinnosti nemožno z prednesov žalobcu nájsť v tomto kontexte ani na úrovni tvrdenia. 30. Záverom žalovaná opäť zdôraznila, že argumenty vznesené žalobcom v odvolaní nie sú spôsobilé zvrátiť záver súdu prvej inštancie o premlčaní, keďže uplatnený nárok nemá pôvod v porušení obchodného záväzkového vzťahu a navyše ide o spotrebiteľskú zmluvu, pri ktorej sa na premlčanie vždy prednostne použije Občiansky zákonník. Súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu aj z dôvodu jeho nepreukázania v konaní, uplatnený nárok nevyplýva ani len z tvrdení žalobcu, preto je nedôvodný už zo svojej podstaty. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhla ako vecne správny potvrdil. 31. Odvolaciu repliku žalobca nepodal. 32. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ho potvrdil. 33. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 34. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 35. Podľa § 379 CSP (Viazanosť rozsahom odvolania), odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 36. Podľa § 380 ods. 1 CSP (Viazanosť odvolacími dôvodmi), odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 37. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 38. Podľa § 366 CSP (Novoty v odvolacom konaní), prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 39. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP (Sudcovská koncentrácia konania), strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by
konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 40. Podľa § 154 CSP (Zákonná koncentrácia konania), prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 41. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 42. Podstatou veci preskúmavanej pred súdom prvej inštancie, bolo posúdenie dôvodnosti podanej žaloby o náhradu škody vo výške 48.878,70 eur, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v sume 41.334,98 eur titulom úroku z omeškania za obdobie od 12.08.2009 do 25.08.2011 a v sume 7.543,72 eur titulom poplatkov uhradených žalovanej za služby, ktoré mu neboli poskytnuté za obdobie, počas ktorého mu bola bezdôvodne odopretá redemácia a to z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaná proti uplatňovanému nároku bránila. Dôkazy potrebné na jeho posúdenie súd prvej inštancie vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania, vec posúdil správne aj po právnej stránke, s výnimkou posúdenia zmluvy o osobnom numerickom účte, ktorá podľa tvrdenia súdu nespadá pod zmluvy uvedené v ust. § 261 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka a opomenutia posúdiť, či zmluva o osobnom numerickom účte nespadá pod ust. § 261 ods. 3 písm. d/ (v znení v rozhodnom období od 01.08.2005 do 30.11.2009, ktoré je totožné so súčasným znením pod ods. 6 cit. ust.), vychádzajú jeho právne závery zo správnej aplikácie ako i výkladu právnych predpisov a okrem uvedeného pochybenia nie sú v rozpore ani so závermi vyplývajúcimi z doterajšej súdno-aplikačnej praxe. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa okrem uvedeného pochybenia - posúdenia zmluvy o bežnom účte, ktorá absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom je, avšak ktoré na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vplyv nemá, v plnom rozsahu stotožňuje a s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery v ňom uvedené opakovať. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa. 43. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdiť vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu z dôvodu premlčania nároku žalobcu zamietol, z hľadiska podstatných odvolacích námietok žalobcu. Spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) len riadne uplatnené odvolacie dôvody, t.j. aby išlo o niektorý z dôvodov zakotvených v ust. § 365 CSP, aby odvolanie zároveň obsahovalo zdôvodnenie, prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne (§ 363 CSP) a nesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí byť v neprospech odvolateľa. Odvolacie námietky založil žalobca na dôvodoch podľa písm. b/, e/, f/ a h/ ods. 1 ust. § 365 CSP, teda že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 44. Rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd preskúmal v intenciách týchto žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov, a vzhľadom k podstate prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacia argumentácia smerujúca k ich naplneniu materiálny základ nemá. Podľa Nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 09.06.2020 uverejneného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 20/2020, civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňu nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
45. Pod odvolací dôvod pod písm. b/ ods. 1 ust. § 365 CSP žalobca zahrnul nedostatok a rozpornosť odôvodnenia a nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie a s ním prepojil aj odvolací dôvod pod písm. h/, teda nesprávne právne posúdenie veci, pod ktoré subsumoval aplikáciu režimu Občianskeho zákonníka na absolútny obchodnoprávny vzťah vo vzťahu k premlčaniu jeho nároku, nerešpektovanie jeho postavenia slabšej strany sporu a zneužitie zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa v jeho neprospech. 46. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia pod písm. b/ treba rozumieť procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré porušenie tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv, spojených so súdnou ochranou práva. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba považovať aj taký postup súdu, ktorým sa strane odmieta možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ktorým dochádza k odmietnutiu spravodlivosti, keď súdom prijaté závery nemajú svoj racionálny základ v interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov, a teda sú svojvoľné a neudržateľné. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ust. § 420 písm. f/ CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, bod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10, 9Cdo/248/2021). 47. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (III. ÚS 107/07). Súd by mal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). 48. Otázku, či súd prvej inštancie splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z čl. 6 Dohovoru, riadne a preskúmateľne odôvodniť rozhodnutie, možno posúdiť len so zreteľom na konkrétne okolnosti tejto preskúmavanej veci. Judikatúra súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, teda aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (I. US 226/03-29; vec Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; vec Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; vec Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998; vec H. c Belgicko z 30. novembra 1987). 49. Základnou otázkou pre rozhodnutie veci bolo posúdenie, či k vzniku škody žalobcovi, spôsobenej konaním žalovanej došlo a či naplnenie jej povinných atribútov žalobca preukázal. Po vznesení námietky premlčania zo strany žalovanej, však bolo prvoradou povinnosťou súdu prvej inštancie pri rozhodovaní veci sa s touto námietkou premlčania vysporiadať. 50. Na výhrady žalobcu k námietke premlčania vznesenej až po deviatich rokoch od začatia konania odvolací súd uvádza, že námietka premlčania je hmotnoprávnym inštitútom, ktorý je podľa ust. § 149 CSP prostriedkom procesnej obrany. V zmysle ust. § 154 CSP ju bolo možné uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Žalovaná ju vzniesla na pojednávaní dňa 15.06.2023, pred vyhlásením uznesenia o ukončení dokazovania, a teda včas. Ustanovenie § 153 ods. 2 CSP zakladá súdu možnosť , nie povinnosť , neprihliadnuť na oneskorene uplatnený prostriedok. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie na námietku premlčania prihliadol, v odôvodnení rozsudku uviedol a odvolací súd ich považuje za dostatočné. Za zneužitie práva ju nemožno považovať, a to aj z dôvodu neustáleho dopĺňania tvrdení a dôkazných návrhov, ktorými práve žalobca prispel k predlžovaniu konania.
51. Správnosťou záverov súdu prvej inštancie v otázke premlčania a rozhodnutia či vzťah medzi stranami sporu je obchodnoprávny - absolútny obchod, na ktorý by sa vzťahovala štvorročná premlčacia doba alebo občianskoprávny - spotrebiteľský s trojročnou premlčacou dobou podľa Občianskeho zákonníka, sa na základe odvolacích námietok žalobcu k nesprávnej aplikácii režimu Občianskeho zákonníka na obchodnoprávny vzťah strán sporu, nerešpektovanie postavenia žalobcu ako slabšej strany sporu v konaní, ktoré boli rozhodujúcim dôvodom pre zamietnutie žaloby súdom prvej inštancie a prioritným odvolacím dôvodom žalobcu, subsumovaným pod odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/), odvolací súd zaoberal ako prvoradou. 52. Podľa § 261 odsek 3 písm. c/ Obchodného zákonníka v znení v rozhodnom období, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov. 53. Podľa § 261 odsek 3 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení v rozhodnom období, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716), 54. Podľa § 708 odsek 1, 2 Obchodného zákonníka v znení v rozhodnom období, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. 55. Podľa § 106 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. 56. Podľa § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 57. Napriek zaradeniu v súčasnosti aktuálneho ods. 6 písm. c/ a d/ ust. § 261 OBZ v rozhodnom období od 01.08.2005 do 30.11.2009 ako ods. 3 ust. § 261 OBZ, totožnosť znenia tohto ustanovenia zostala zachovaná. Za dôvodnú považuje odvolací súd námietku žalobcu, že sa nedozvedel podľa ktorého znenia súd prvej inštancie vec posudzoval a aj absenciu posúdenia veci podľa písm. d/ vtedy platného ods. 3 ust. § 261 OBZ, keďže súd prvej inštancie sa pri právnom posúdení veci skoncentroval len na písm. c/ ods. 6 ust. § 261 OBZ, upravujúce bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov s tým, že zmluva o osobnom numerickom účte takouto zmluvou nie je. Znenie pod písm. d/, upravujúce bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy aj zo zmluvy o bežnom účte (§ 708) na vec napriek jeho striktnému zneniu neaplikoval. Toto pochybenie súdu je však bez vplyvu na správnosť jeho konečného rozhodnutia a výrokovú časť napadnutého rozsudku, pretože jeho záver o dôvodnosti vznesenej námietky premlčania, je vecne správny. 58. Žalobca v odvolacej argumentácii (uplatnenej pod písm. h/ ods. 1 ust. § 365 CSP) na jednej strane namieta nerešpektovanie jeho postavenia spotrebiteľa, rezignáciu súdu na jeho ochranu ako slabšej strany sporu v zmysle príslušných ustanovení CSP, Občianskeho zákonníka a ďalších súvisiacich všeobecne záväzných predpisov a na druhej strane nalieha na posúdenie vzťahu medzi sporovými stranami príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka so štvorročnou premlčacou dobou, nakoľko alfanumerický účet spadá podľa žalobcu pod zmluvu o bežnom účte a investovanie je odplatnou zmluvou o cenných papieroch (absolútny obchod). 59. Samotná skutočnosť, že zmluva o bežnom účte je súčasťou kogentne vystavaného súboru zmluvných typov upravených ustanovením § 261 ods. 6 pod písm. d/ OBZ, ktoré zakladajú absolútny
obchodný záväzkový vzťah, podliehajúci mechanizmu Obchodného zákonníka, ešte sama o sebe neznamená, že týmto režimom sa spravuje každý nárok, ktorý strany zo svojho vzájomného vzťahu odvodzujú. Rozhodujúci je obsah povinnosti, ktorej porušenie sa tvrdí. Zo zmluvy o bežnom účte vzniká banke záväzok zriadiť a viesť účet, prijímať naň vklady a platby a na písomný príkaz majiteľa účtu vyplatiť požadovanú sumu alebo uskutočniť platby ním určeným osobám (§ 708 a § 711 ObZ). Žalobca však porušenie žiadnej z týchto povinností netvrdí. Tvrdí porušenie povinnosti prijať a postúpiť pokyn na vyplatenie podielových listov, teda povinnosti súvisiacej s poskytovaním investičnej služby, prijatie a postúpenie pokynu klienta týkajúceho sa jedného alebo viacerých finančných nástrojov podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách v znení neskorších predpisov. Za túto službu nebola medzi stranami dohodnutá odplata, a preto nejde ani o odplatnú zmluvu týkajúcu sa cenných papierov v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka. Uplatnený nárok na náhradu škody teda nemá pôvod v obchodnom záväzkovom vzťahu a jeho premlčanie sa spravuje ust. § 106 Občianskeho zákonníka. 60. Žalobca, v konaní zdôrazňujúci svoje postavenie spotrebiteľa, ktorý sa však nedomáha plnenia zo zmluvy a základom jeho nároku nie je porušenie obchodného záväzkového vzťahu, ale sa domáha náhrady škody, musí byť uzrozumený s tým, že spotrebiteľské právne vzťahy a nároky z nich vyplývajúce sa v otázkach premlčania zásadne riadia režimom Občianskeho zákonníka, ktorý pre nároky na náhradu škody v ust. § 106 ods. 1 nekompromisne stanovuje subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu. Žalobca sa teda na jednej strane nemôže dovolávať zvýšenej právnej ochrany zo svojho postavenia spotrebiteľa a na strane druhej pri premlčaní nároku z dôvodu vlastnej pasivity žiadať aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka. 61. Vo vzťahoch ktoré vykazujú známky absolútneho obchodu podľa ust. § 261 Obchodného zákonníka, v ktorých je jednou zo strán spotrebiteľ, sa pri posudzovaní premlčania stretávajú dva právne režimy, v ktorých zákonná i judikatúrna úprava dáva prednosť režimu spotrebiteľskému a s ním aj spojenou dobou premlčania, riadiacou sa úpravou Občianskeho zákonníka. Domáhať sa zvýšenej právnej ochrany z titulu statusu spotrebiteľa a súčasne aplikácie štvorročnej premlčacej doby na prejednávaný spor len z dôvodu zmeškania lehoty žalobcom, je účelovým konaním a výkladom zákona, pretože aj keď zmluva o bežnom účte spadá pod ustanovenia Obchodného zákonníka o absolútnych obchodoch, spotrebiteľské postavenie žalobcu aktivuje prednostnú ochranu ustanovením § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v jeho vtedy platnom znení. 62. V nadväznosti na uvedené dáva odvolací súd do pozornosti aj poslednú vetu ods. 2 ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá bola do tohto ustanovenia doplnená zák .č. 102/2014 Z.z., s účinnosťou od 01.04.2015 v znení: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Na daný vzťah ju síce priamo aplikovať nemožno, ale odvolací súd ju uvádza len na potvrdenie správnosti záveru uvedeného v predchádzajúcom odseku, pretože je neskorším legislatívnym potvrdením výkladu, ktorý z ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýval už v rozhodnom období. 63. Odvolací súd sa musel vysporiadať s tým, že ust. § 52 ods. 2 vetá prvá Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom období, viaže prednostné použitie ustanovení upravujúcich vzťahy so spotrebiteľom na podmienku prospechu spotrebiteľa, kým v prejednávanej veci vedie použitie Občianskeho zákonníka ku kratšej premlčacej dobe. Toto kritérium sa však vzťahuje na ustanovenia zakladajúce spotrebiteľovi osobitnú ochranu v jeho hmotnoprávnom postavení, avšak nevzťahuje sa na určenie samotného právneho režimu záväzkového vzťahu, ktorý sa ako celok musí podriadiť jednému režimu. Nemožno z dvoch zákonníkov selektívne prevziať len to ustanovenie, ktoré je pre stranu v danej veci priaznivejšie. Ak by sa kritérium prospechu uplatňovalo aj na voľbu režimu premlčania, viedlo by to k tomu, že jedna zmluva by sa pri nárokoch dodávateľa spravovala Občianskym zákonníkom a pri nárokoch spotrebiteľa Obchodným zákonníkom. Takýto postup by bol neudržateľný a odporujúci zásade právnej istoty. Takýto záver zodpovedá aj ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, ktorá pri zmluvných typoch zakladajúcich absolútny obchod, v ktorých je jednou zo strán spotrebiteľ, dôsledne aplikuje premlčacie doby podľa Občianskeho zákonníka, bez ohľadu na to, ktorej zo strán je tento výsledok na prospech.
64. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“), napr. rozhodnutie sp. zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.04. 2015, sp. zn. 3MCdo/12/2014 zo dňa 21.04. 2015, sp. zn. 4MCdo/17/2014 zo dňa 26.11.2015, sp. zn. 5MCdo/20/2009 (R 36/2013) zo dňa 25.01.2011, sp. zn. 3 Cdo/87/2017 zo dňa 14.09.2017, sp. zn. 8Cdo/119/2017 zo dňa 29.05.2018, sp. zn. 5Obdo/36/2017 zo dňa 25.09.2018, či uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 402/2013 zo dňa 19.06.2013 je v otázke vzťahov spotrebiteľ a zmluva podriadená režimu tzv. absolútneho obchodu, ktorou je aj zmluva o bežnom účte, pomerne obsiahla a v otázke premlčania nároku jednotná v ustálenom závere stretu dvoch právnych režimov s absolútnou prednosťou aplikácie premlčacích lehôt podľa Občianskeho zákonníka. 65. Právo na náhradu škody sa podľa Občianskeho zákonníka premlčiava v dvoch lehotách plynúcich nezávisle od seba, pričom na premlčanie nároku postačuje uplynutie ktorejkoľvek z nich. Dvojročná subjektívna doba premlčania začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o tom, že mu škoda vznikla a kto za ňu zodpovedá. Trojročná objektívna doba premlčania začína plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, Uplynutím tejto lehoty sa nárok premlčiava absolútne, bez ohľadu na vedomosť poškodeného. Súd prvej inštancie začiatok plynutia premlčacej doby dňom redemácie, t.j. 25.08.2011 v ods. 23 rozsudku vymedzil vedomosťou žalobcu o osobe škodcu i výške škody a správne rozhodol, že nárok uplatnený na súde dňa 20.08.2014 je premlčaný, keďže subjektívna dvojročná premlčacia doba uplynula dňa 25.08.2013. 66. Najvyšší súd Slovenskej republiky dal napr. v uznesení sp. zn. 5 Cdo 61/2012 zo dňa 11.07.2012 „do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t.j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení, včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011). Práva teda patria bdelým, resp. zákony sú písané pre tých, ktorí dbajú o svoje práva." 67. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt" síce v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa, avšak ani tá nie je absolútna, jej rozmer a intenzita nemôže negovať napr. znenie ust. § 106 Občianskeho zákonníka. Status spotrebiteľa, aj keď je v právnych vzťahoch intenzívny, neumožňuje kombináciu len výhod z niekoľkých právnych predpisov, v prejednávanej veci z oboch zákonníkov (Občianskeho a Obchodného), ale musí sa ako celok podriadiť jednému režimu, v tomto prípade s absolútnou prednosťou aplikácie premlčacích lehôt podľa Občianskeho zákonníka. 68. Nakoľko otázka premlčania je v preskúmavanej veci zásadná, súd premlčaný nárok (neuplatnený v dvojročnej premlčacej dobe) na základe dôvodne vznesenej námietky premlčania priznať nemôže, nemá odvolací súd dôvod ďalšie odvolacie námietky žalobcu podrobiť podrobnému odvolaciemu posúdeniu. 69. Okrajovo však k odvolaciemu dôvodu uplatnenému pod písm. e/ uvádza, že dokazovanie, ktorého nevykonanie žalobca namieta, teda výsluch T.. M. Y. a zabezpečenie klientskej zložky vedenej žalovanou, smerovalo výlučne k preukázaniu predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu, teda porušenia povinnosti a príčinnej súvislosti. Pri dôvodne vznesenej námietke premlčania sú tieto skutočnosti pre rozhodnutie bez právneho významu, keďže súd premlčané právo priznať nemôže ani v prípade, ak by boli preukázané. Vykonanie navrhnutých dôkazov by preto nemohlo mať za následok iné rozhodnutie vo veci (§ 185 ods. 2 CSP). Rovnaký záver platí aj vo vzťahu k argumentácii žalobcu o neviazanosti súdu návrhmi strán v spotrebiteľskom spore podľa § 295 CSP: aj keby sa na prejednávaný spor ustanovenia § 290 a nasl. CSP vzťahovali, oprávnenie súdu vykonať aj nenavrhnuté dôkazy sa uplatní len vo vzťahu k dôkazom potrebným na rozhodnutie veci, ktorými dôkazy k predpokladom zodpovednosti za škodu pri premlčanom nároku nie sú. Osobitne k výsluchu navrhovanej svedkyne odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie nevychádzal z prezumpcie, že si svedkyňa rozhodujúce skutočnosti nebude pamätať, ale z toho, že svedkyňa u žalovanej nepracuje od 27.08.2010 a že samotné tvrdenie o neposkytovaní služieb privátneho bankovníctva nie je spôsobilé preukázať porušenie konkrétnej zmluvnej alebo zákonnej povinnosti, ktorú žalobca ani v odvolaní nekonkretizoval.
70. Skutkové zistenia, ktoré žalobca v odvolaní napadol, teda posúdenie implementácie smernice MiFID, likvidácia klientskej zložky, rozsah poskytovaných služieb privátneho bankovníctva, a rešpektovanie jeho pokynov, sa bez výnimky vzťahujú k predpokladom zodpovednosti žalovanej za škodu. Žalobca ani v odvolacích námietkach nespochybnil, že o škode a o osobe škodcu sa dozvedel najneskôr dňa 25.08.2011 a že žalobu podal dňa 20.08.2014. Keďže tvrdená nesprávnosť skutkových zistení sa netýka skutočností, na ktorých je napdnuté rozhodnutie založené, k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ nedošlo. 71. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj obsah listu zo dňa 12.08.2009, ktorý nebol dostatočným prejavom vôle žalobcu, pretože z jeho obsahu vyplývala len nespokojnosť žalobcu s konaním žalovanej a podmienené alternatívy jej ďalšieho postupu, t.j. buď poskytnutia úveru, ktorý bude splácaný s výnosov z jeho investície alebo vrátenia plnej sumy. Takýto podmienený prejav vôle nemôže byť platným pokynom na redemáciu podielových listov voči správcovskej spoločnosti. Banka poskytovala investičnú službu prijatie a postúpenie pokynu klienta ( § ods. 1 písm. a/ zák. č. 566/2001 Z.z.) a na základe takéhoto „pokynu“ nemohla ani bez rizika konať podľa pokynu žalobcu, ktorý účet, na ktorý mu byť plnenie poukázané neoznačil. Bez výslovného označenia čísla účtu, banka nemôže sama zvoliť účet, na ktorý má plnenie smerovať. 72. Napadnutý rozsudok nevykazuje znaky nedostatočného odôvodnenia, ktoré by spôsobovalo nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP a s podstatnými námietkami žalobcu sa vysporiadal. Za rozporné odvolací súd nepovažuje, že na jednej strane uznal dôvodnosť čiastkovej námietky žalobcu o absencii posúdenia veci podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka a na strane druhej nepovažuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. Nepreskúmateľnosťou trpí rozhodnutie, z ktorého vôbec nemožno zistiť, akými úvahami sa súd pri rozhodovaní riadil. Napadnutý rozsudok touto vadou netrpí, keďže obsahuje jasne vymedzený skutkový základ, právnu kvalifikáciu i dôvod zamietnutia žaloby. Zistenú čiastkovú medzeru v právnom posúdení odstránil vlastným právnym posúdením odvolací súd, ktorý nie je pri nezmenenom skutkovom stave právnym posúdení súdu prvej inštancie viazaný. Takéto doplnenie je aj v súlade s ust. § 387 ods. 2 a 3 CSP a dôvod na zrušenie rozsudku nezakladá. 73. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (viď napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 09. 12. 1994, séria A, č. 303-A, Hiro Balani c/a Španielsko z 09. 12. 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c/a Grécko z 29. 05. 1997, Higgins c/a Francúzsko z 19. 02. 1998 a iné). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Predmetné rozhodnutie podľa odvolacieho súdu takéto odôvodnenie obsahuje. 74. Odvolacia argumentácia žalobcu nespochybnila a ani nezvecnila pochybenia súdu prvej inštancie v skutkovej a ani v právnej rovine a tak odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie nespochybnili, napadnuté rozhodnutie ako vecne správne, podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 75. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 76. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 77. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 78. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu žalovanej žiadne trovy nevznikli, keďže v konaní ju zastupovali poverení zamestnanci, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku <aspi://
module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 14/2018 z 28.02.2018, uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018). 79. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).