Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1Cob/89/2024 1116206927 27. 05. 2026 JUDr. Viera Marková ECLI:SK:KSBA:2026:1116206927.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXXX/XX, XXX XX D. E., právne zastúpeného: Advokátska kancelária AMODOS s.r.o., Hálova 1081/8, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 51 415 097, proti žalovanému: PROWIL s.r.o., Galvaniho 41, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 43 879 764, právne zastúpenému: JUDr. Karol Spišák, advokát, Bajkalská 5/C, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, o zaplatenie 8.541,41 eur s príslušenstvom, a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-25Cb/51/2016-252 zo dňa 20.02.2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave opravuje záhlavie rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-25Cb/51/2016-252 zo dňa 20.02.2024 v časti označenia žalobcu tak, že správne má znieť: „...A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXXX/XX, XXX XX D. E.,...“. II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-25Cb/51/2016-252 zo dňa 20.02.2024 v napadnutej časti výroku I. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania o d m i e t a . III. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-25Cb/51/2016-252 zo dňa 20.02.2024 v napadnutej časti výroku II. o zamietnutí žaloby a výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e. IV. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, výrokom II. žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 536 ods. 1, ods. 3,, § 537 ods. 1, § 546 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník alebo ObZ“) § 100 ods. 1, ods. 2, § 107 ods. 1, § 455 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník alebo OZ“), § 162 ods. 3, 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenom súdu dňa 01.04.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 8.541,41 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 05.06.2015 do zaplatenia titulom uskutočnenia stavebných prác na Hradskej ulici č. 7. Zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá ústnou formou, pričom
stavebníkom na stavbe bola spoločnosť žalovaného. Objednávky na zhotovenie diela prebiehali osobne na stavbe alebo telefonicky. Dielo bolo riadne a včas zhotovené v súlade s pokynmi žalovaného, ktorý nemal žiadne námietky. Na základe vykonaných prác vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 0212015 vo výške 8.541,41 eur so splatnosťou 04.06.2015, ktorú žalovaný dňa 11.06.2015 úplne bezdôvodne vrátil, pričom výšku faktúry žiadnym spôsobom nenamietal. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe potvrdil, že má vo svojom predmete činnosti uskutočňovanie stavieb a na stavebných prácach na Hradskej v roku 2013-2014 bol stavebníkom. Vykonanie diela u žalobcu si však neobjednal a nezaviazal sa za neho zaplatiť žalobcovi cenu. Žalovaný namietal, že nevystupoval ako objednávateľ, iba vykonával dozor nad stavebnými prácami. Stavebné práce na Hradskej boli uskutočňované v rokoch 2013-2014, pričom žalovaný v účtovníctve neeviduje akúkoľvek faktúru zo strany žalobcu. Žalobca podľa jeho názoru nepredložil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce existenciu objednávky. Predmetný projekt na Hradskej uskutočňovala spoločnosť FejHu s.r.o., Grösslingova 52, 811 06 Bratislava. Žiadal žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie zamietnuť. 3. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa v priebehu konania vyjadroval v tom smere, že stavebný dozor na stavbe vykonávala tretia osoba, nie žalovaný. Žalovaný podľa jeho názoru potvrdil, že došlo k vykonaniu prác, avšak vzhľadom na nezhody medzi žalovaným a investorom – spoločnosťou FejHu, s.r.o. vykonané práce a dodaný tovar neuhradil. Z vyúčtovania, ktoré žalovaný nijako nenamietal, vyplýva že práce si objednal žalovaný, boli vzájomne dohodnuté a odsúhlasené. Žalobca doložil i ďalšiu faktúru č. 0232013 splatnú dňa 05.08.2013 preukazujúc, že stavebné práce uhrádzal práve žalovaný. Predmetná faktúra však nie je predmetom žalovanej istiny, lebo bola v minulosti uhradená. Žalobca poprel akýkoľvek vzťah so spoločnosťou FejHu, s.r.o. dielo riadne vykonal, nik ho ale neprevzal, preto nemohol fakturovať. S pánom D. nič nemal, všetko vyplácal pán F.. Mail s vyúčtovaním bol zasielaný v roku 2013 a až následne po roku neochoty bola vystavená faktúra. Suma vyúčtovania nezohľadňovala DPH, preto rozdiel je len nejakých 80 eur. 4. Žalovaný ďalej v konaní pred súdom prvej inštancie uvádzal, že vyúčtovanie prác nebolo adresované žalovanému, nie je datované, podpísané a nebolo preukázané, že bolo doručené. Ak by aj doručené bolo, nepreukazuje existenciu právneho vzťahu. Faktúru č. 0232013 nepovažoval za týkajúcu sa konania, lebo bola vystavená na doplnkový tovar, za ktorý žalovaný riadne a včas zaplatil. Za obdobie vykonávania stavebných prác r. 2013-2014 nemá žalovaný žiadnu faktúru, je preto otázne, kto uhrádzal počas celého obdobia. Vykonanie prác v danom období 2012 – 2013 preukazuje aj list vlastníctva č. XXXX. Vyfakturované práce sú z obdobia roku 2015. Za sporné stále považoval kto si dielo objednal. Uviedol, že predchádzajúca faktúra bola uhradená na základe požiadavky FejHu, s.r.o., pričom to nepreukazuje existenciu zmluvného vzťahu. Vo vzťahu k nároku na bezdôvodné obohatenie vzniesol a trval na námietke premlčania. Namietal i rozdielnosť v cene uvedenej na vyúčtovaní a na spornej faktúre. 5. Z výsluchu svedka G. D. súd prvej inštancie zistil, že spoločnosť PROWIL bola jeho generálnym dodávateľom na stavbe na Hradskej ulici v Bratislave. Žalobca dodával asi 6 striech a asi za dve nedostal zaplatené. Pána F. pred výstavbou nepoznal. Podľa jeho názoru pán F. nepodpisoval žiadne písomné zmluvy o dielo, fungoval na základe telefonických, resp. mailových objednávok. Za spoločnosť FejHu nezaplatil žalobcovi ani euro. Podľa neho všetko uhrádzal pán F.. Ku koncu stavby uhrádzal priamo niektorých dodávateľov, nie však žalobcu. Primárna povinnosť plniť tieto pohľadávky bola na strane žalovaného. Domy sa odovzdávali postupne v rokoch 2013-2014. Mohlo to byť aj neskôr. Domy boli dokončené asi dva mesiace pred kolaudáciou. Uviedol, že rieši reklamácie voči vlastníkom domov. 6. Z výsluchu svedka H. G. – zamestnanca žalobcu súd prvej inštancie zistil, že pracoval na stavbe, kde bolo žalobcom zhotovených 6 striech. Raz bol svedok pri banke a videl ako pán F. vyplatil pánovi B. nejaké peniaze, avšak nevie koľko. Odplatu za prácu na Hradskej vyplácal F.. Pán F. bol podľa neho nejaký stavebný dozor. Na otázku kedy boli práce realizované, uviedol že pred nejakými 5-6-7 rokmi. Uvedená odpoveď bola komentovaná právnym zástupcom žalobcu, ktorý uviedol časový údaj 5-6-7 rokov. 7. Žalovaný okrem už uvedeného namietal i sugestívne otázky kladené na svedkov zo strany žalobcu, výpovede považoval za neobjektívne. Bol názoru, že svedok D. nemôže mať vedomosť o ostatných obchodných vzťahoch žalovaného. Súdu predložil email zo dňa 25.09.2014 medzi D. a adresátom I., z ktorého vyplýva, že p. D. vyplácal dodávateľov aj žalobcu. Poukázal, že výsluch svedka G. bol
navrhnutý po koncentrácii konania a že faktúra mala byť vystavená do 15 dní. Je zrejmé, že kolaudácia nehnuteľností p. J. prebehla už v roku 2014. 8. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom vo veci č. k. 25Cb/51/2016-136 zo dňa 15.11.2019 žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu 8.541,41 eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.541,41 eur od 05.06.2015 do zaplatenia (výrok I.) a výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 9. Po podaní odvolania žalovaným Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1Cob/144/2021-233 zo dňa 30.06.2023 rozsudok Okresného súdu Bratislava I zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd považoval posúdenie vzťahu medzi stranami sporu ako vzťahu zmluvného podľa § 536 Obchodného zákonníka za predčasné. Zároveň uviedol, že je dôvodná námietka žalovaného v súvislosti so skutočnosťou, že súd prvej inštancie neposudzoval prípadný záväzkový vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení a v dôsledku toho sa nevysporiadal ani s námietkou premlčania. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie dostatočne nezisťoval skutočnosti relevantné pre posúdenie existencie zmluvy o dielo. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vysporiadať sa s otázkou či vôbec a ak áno, aký záväzkový vzťah medzi stranami vznikol, existoval (či zmluvný alebo mimozmluvný) a to s ohľadom na žalovaným prezentované námietky v priebehu konania, zohľadňujúc a posudzujúc pritom splnenie podmienok stanovených v § 536 a nasl. Obchodného zákonníka s dôrazom na určitosť a platnosť dohody o cene. V prípade, ak súd prvej inštancie opätovne posúdi vzťah medzi stranami sporu ako zmluvný (ktorý vzišiel z platne uzatvorenej ústnej zmluvy o dielo), je potrebné sa vysporiadať so skutočnosťou, či zaplatenie pôvodnej faktúry č. 0232013 bolo dôsledkom samostatne uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi stranami sporu, alebo išlo o čiastkové plnenie z jednej zmluvy o dielo, ktorej uzatvorenie pokrývalo všetky práva a povinnosti strán i vo vzťahu k žalovanej faktúre. V prípade, ak súd prvej inštancie nevzhliadne uzavretie zmluvy o dielo za platné, vysporiada sa so skutočnosťou, či žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalovaný nárok z iného právneho dôvodu - ktorého a v akej výške s tým, že posúdi i žalovaným vznesenú námietku premlčania. 10. Po vrátení veci žalobca zotrval na názore, že došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo, čo vyplýva aj z faktúr z roku 2013. Odkázal na výpovede svedkov, ako aj skutočnosť, že žalovaný vyplácal žalobcu. V prípade posúdenia nároku titulom bezdôvodného obohatenia, tento nepovažoval za premlčaný vzhľadom na 4-ročnú premlčaciu lehotu. Navrhol konanie prerušiť a dať podnet na zrušenie spoločnosti. Žalovaný doplnil, že žalobca nepreukázal, kto zaplatil väčšinovú časť diela. Zotrval na námietke pasívnej legitimácie a poukázal na 1-ročnú premlčaciu lehotu v zmysle Občianskeho zákonníka. 11. Súd prvej inštancie po opätovnom prejednaní veci návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol s odôvodnením, že podanie návrhu na zrušenie právnickej osoby nezakladá takú skutočnosť, ktorá by mala za následok prerušenie konania do rozhodnutia o návrhu na zrušenie a to z dôvodu, že uvedené nemá žiaden vplyv na prebiehajúce sporové konanie, ani na subjektivitu strany v čase rozhodovania súdu. Pre súd je rozhodujúci stav v čase rozhodovania, preto uvádzaný dôvod nepovažoval za dôležitý. Ďalej súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že medzi stranami bol sporný vznik záväzkového vzťahu, zmluvy o dielo, na základe ktorého malo žalobcovi vzniknúť právo na úhradu ceny za vykonané dielo, ktoré vyúčtoval faktúrou č. 0212015. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v rokoch 2013-2014 bol na stavbách na Hradskej stavebníkom. Žalovaný nepoprel, že žalobca dodával služby, ako aj tovary na stavbách na Hradskej. Z výpovede svedka D., konateľa spoločnosti FejHU súd odvodil, že primárna povinnosť plniť tieto pohľadávky bola na strane spoločnosti PROWIL a predmetná spoločnosť bola generálnym dodávateľom na predmetnej stavbe. Spoločnosť FejHU s.r.o. žalobcovi nikdy nič neuhrádzala. Ku koncu stavby uhrádzal aj svedok niektorých dodávateľov, ale nie žalobcu. Uvedené tvrdenie svedka nebolo stranami sporované. Žalovaný na pojednávaní dňa 12.04.2019 potvrdil, že v uvedenom období existoval zmluvný vzťah medzi žalovaným a spoločnosťou FejHU s.r.o.. K námietkam žalovaného ohľadom sugestívnych otázok kladených svedkovi, súd prvej inštancie uviedol, že prihliadal len k tým, ktoré nemali sugestívnu povahu. Z emailu zo dňa 15.08.2014 následne súd prvej inštancie zistil, že svedok D. navrhoval žalovanému, že na strechára sa budú skladať všetci traja z vlastných peňazí, z čoho vyplýva, že svedok zvažoval možnosť vyplácať strechára. Napriek skutočnosti, že z uvedeného možno v nadväznosti na predchádzajúci email vyvodiť záver, že ide o žalobcu, bez pochybností z uvedeného nevyplýva že ide o žalovaný nárok a ani skutočnosť, či svedok riadne plnil. Vykonaným dokazovaním, najmä výpoveďou svedka D. tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že primárna povinnosť plniť úhrady dodávateľom na stavbe Hradská bola na predmetnej stavbe
na žalovanom. Žalovaný neuviedol tvrdenie ani dôkazy, ktoré by uvedené tvrdenie riadne sporovali. Pokiaľ žalovaný namietal výpoveď svedka ako účelovú, svoje tvrdenie nijako nepreukázal dôkazmi. Žalovaný nepreukázal, že by hradil za investora, konajúci súd teda dospel k záveru, že v minulosti existoval medzi stranami záväzkový vzťah a žalovaný plnil žalobcovi. Žalovaný samotné dodanie tovarov a služieb, ktoré je predmetom konania, nerozporoval. Na pojednávaní dňa 12.04.2019 dodanie diela v rokoch 2012-2013 potvrdil. V rámci svojej obrany uviedol, že on si však predmetné tovary neobjednal. Žalovaná faktúra č. 0212015 bola vyhotovená 28.05.2015 a je v nej uvedené, že je vystavená za tovar dodaný dňa 28.05.2015. V konaní nebolo preukázané, žeby mali byť predmetné tovary a služby dodané v uvedenom období. Žalobca uvedenú skutočnosť ani netvrdil, tvrdil, že tovary a služby boli dodané už skôr, ale fakturoval ich s uvedeným odstupom nakoľko nedošlo k odovzdaniu diela. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo samotnej fakturácie 28.05.2015 nemožno vyvodiť záver, žeby tovar bol dodaný v roku 2015. Prípadné porušenie predpisov o účtovníctve nemá bez ďalšieho vplyv na preukázanie okamihu dodania diela. Na základe zhodných tvrdení strán, súd prvej inštancie ustálil okamih dodania diela na roky 2012-2014. Bližší dátum žalobca nešpecifikoval a ani neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. Tvrdenia žalobcu, že faktúrou č. 0232013 má byť preukázaný existujúci zmluvný vzťah medzi stranami v minulosti a žalovaného, že faktúru uhradil na pokyn spoločnosti FejHU, považoval súd prvej inštancie za preukazujúce len skutočnosť, že medzi stranami záväzkový vzťah v minulosti existoval. Nevyplýva z toho však či išlo o jeden záväzkový vzťah, alebo o rôzne záväzkové vzťahy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že k dodaniu diela zo strany žalobcu došlo, nakoľko žalovaný jeho dodanie nepopieral. Zároveň, ak by bol preukázaný zmluvný vzťah medzi stranami sporu, išlo by o povinnosť žalovaného vyplatiť žalobcu tak, ako vyplynulo zo svedeckej výpovede svedka D.. Námietky ohľadom nedostatkov fakturácie nepovažoval súd za relevantné, nakoľko zmluvný vzťah nevzniká na základe vystavenej faktúry a nedostatky nemôžu predstavovať dôvody zániku povinnosti plniť. 12. Súd prvej inštancie dodal, že na platné uzatvorenie zmluvy o dielo je nutné, aby sa strany dohodli na jej podstatných náležitostiach, teda na povinnosti dodať určité dielo a povinnosti objednávateľa zaplatiť cenu diela, pričom i cena musí byť dohodnutá, alebo v zmluve musí byť aspoň spôsob jej určenia, ibaže strany prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez tohto určenia. Žalobcovi sa však nepodarilo preukázať zhodnú dohodu strán na cene za predmetné dielo, preto nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo. V konaní nebola preukázaná akceptácia prípadnej objednávky, ani nebola predložená písomná zmluva, resp. nebolo preukázané uzavretie ústnej zmluvy o dielo. Za nesporného skutkového vzťahu, že k dodaniu diela došlo, ale nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo, keďže nebola preukázaná dohoda o cene za dielo, súd skúmal predmetný nárok na odplatu žalobcu v kontexte bezdôvodného obohatenia, nakoľko zo strany žalobcu došlo k plneniu bez právneho dôvodu. V otázke premlčania tak posudzoval súd prvej inštancie nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Poukázal v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.07.2023 sp.zn. 2Cdo/32/202, v zmysle ktorého právnu úpravu premlčania upravenú v ustanovení § 397 a nasl. Obchodného zákonníka, pokiaľ ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, je možné aplikovať len v prípade, ak právny vzťah medzi stranami, z ktorého nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vznikol, má charakter obchodného záväzkového vzťahu v zmysle ustanovenia § 261 a nasl. Obchodného zákonníka. Ak uvedená podmienka splnená nie je, možno na uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aplikovať výlučne právnu úpravu Občianskeho zákonníka, a to nielen pokiaľ ide o vznik nároku (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka), ale aj pokiaľ ide o premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).Pri konkrétnom posudzovaní plynutia dvojročnej premlčacej lehoty v zmysle § 107 OZ sa súd prvej inštancie zameral na posúdenie začiatku jej plynutia, ktorý moment sa počíta od okamihu, kedy sa žalobca dozvedel, že sa niekto na jeho úkor obohacuje. Tento okamih ustálil na moment odovzdania diela, avšak žalobca nepreukázal, kedy k nemu došlo. Žalovaný namietal, že k odovzdaniu diela došlo v rokoch 2012-2013 a keďže žalobca nepreukázal iný okamih, námietku žalovaného vyhodnotil ako dôvodnú. Ak teda súd prvej inštancie vychádzal z dodania tovaru a služieb v rokoch 2012-2013, bol by predmetný nárok premlčaný. 13. Pri posudzovaní námietky pasívnej vecnej legitimácie súd prvej inštancie posudzoval, kto sa na úkor žalobcu obohatil. Skutočnosť, že domy boli postavené, t.j. dielo dodané (pričom z rozhodnutia nevyplýva komu), skolaudované a predané, vyplynulo z nesporne zisteného skutkové stavu. Žalovaný však v priebehu konania poprel, že by dielo bolo dodané práve žalovanému, ako aj že by si dielo objednal. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca v konaní nepreukázal, žeby dielo bolo dodané práve žalovanému. Dôkazná povinnosť bola pritom na strane žalobcu. Podľa súdu prvej inštancie osobou, ktorá sa v tomto prípade bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu, bola spoločnosť FejHU s.r.o., ako
investor stavby, vzhľadom ku skutočnosti, že bola konečným prijímateľom plnenia zo strany žalobcu, čo ani nebolo medzi stranami sporné. Ako irelevantné považoval konajúci súd posúdenie vzájomných záväzkových povinností medzi žalovaným a spoločnosťou FejHU s.r.o. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd prvej inštancie posúdil, pre absenciu platne uzavretej zmluvy, predmetný nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a ako konečného prijímateľa plnenia poskytnutého zo strany žalobcu posúdil súd investora, teda osobu odlišnú od žalovaného, konštatoval nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného a žalobu zamietol. 14. Záverom súd prvej inštancie zdôvodnil nevykonanie výsluchu konateľa žalovaného a z akých dôvodov povolil a vykonal výsluch svedka G., resp. z akých dôvodov na jeho výpoveď neprihliadal. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 tak, že plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 15. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) CSP. Žalobca v prvom rade zdôraznil, že v spoločnosti žalovaného došlo ku dňu 15.06.2021 k prevodu obchodného podielu z pôvodného spoločníka (K. L. F.) na osobu s českým občianstvom – G. M., N. O. XXX, XXX XX E. M. H., P., ktorý sa zároveň stal aj jediným konateľom žalovaného. V súčasnosti má žalovaný na finančnej správe evidovaný nedoplatok na dani vo výške 84.101,15 eur. Podľa lustrácie vo verejných registroch, spoločnosť pravdepodobne nemá žiadny dlhodobý hmotný alebo finančný majetok, dlhodobo nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, pričom si spoločnosť už od roku 2020, t.j. po minimálne 2 po sebe nasledujúce účtovné obdobia neplní povinnosť uložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku do zbierky listín. Spoločnosť pravdepodobne už dlhodobo nevykonáva žiadnu činnosť, nevedie účtovníctvo a osoba nového spoločníka a konateľa je s veľkou pravdepodobnosťou nekontaktná. Keďže žalobca bol názoru, že pri prevode spoločnosti ide o účelový krok, navrhoval v zmysle § § 68b ods. 1 písm. e) ObZ a s poukazom na § 40 ods. 2 ObZ, v zmysle ktorého je spoločnosť povinná uložiť riadnu a mimoriadnu účtovnú závierku do zbierky listín do í mesiacov od jej zostavenia, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu na prerušenie konania tak, že konanie preruší, nakoľko súd je povinný pre prípad nesplnenia si povinnosti spoločnosti v zmysle § 40 ods. 2 ObZ rozhodnúť z úradnej povinnosti o zrušení spoločnosti. 16. V časti výroku o zamietnutí žaloby žalobca namietal, že súd sa bez pádneho dôvodu odklonil od svojho pôvodného právneho názoru, v zmysle ktorého považoval za preukázané, že žalovaný bol povinný plniť dodávateľom. Súd prvej inštancie len stroho odkázal na právny názor odvolacieho súdu, pričom sám odvolací súd mal pochybnosti, či medzi stranami vznikol nárok zo zmluvy o dielo, alebo nárok z iného titulu. Odvolací súd neuviedol, že sa mala bezdôvodne obohatiť spoločnosť FejHu s.r.o. na úkor žalobcu. Žalobca mal za to, že namietaná pasívna legitimácia žalovaného bola preukázaná svedeckými výpoveďami, výpoveďou žalobcu, ale i listinnými dôkazmi. Žalobca predložil faktúru č. 0232013, ktorú žalovaný potvrdil, odsúhlasil a aj uhradil, pričom až následne v konaní namietal, že bola uhradená na pokyn spoločnosti FejHu s.r.o. Uvedené tvrdenie však nepreukázal. Uvedené podľa názoru žalobcu dostatočne preukazuje existenciu obchodného vzťahu medzi stranami. Na základe tvrdení žalovaného bolo tiež nesporné, že žalovaný bol na stavbe stavebníkom, ako i že žalobca vyhotovil dielo riadne a včas. Žalobca preukázal i vyúčtovanie, ktoré predchádzalo vystaveniu faktúry za vyhotovenie diela. Nedoručenie vyúčtovania žalovaný namietal prvýkrát až na pojednávaní, preto žalobca doručil aj potvrdenie o odoslaní správy. Žalovaný vyúčtovanie nenamietal, čo len preukazuje jeho súhlas s položkami. Súd prvej inštancie tak mal dospieť k záveru, že k dodaniu diela došlo, dielo bolo dodané žalovanému, nakoľko medzi investorom a žalobcom žiaden zmluvný alebo mimozmluvný vzťah neexistoval. Spoločnosť žalovaného bola generálnym dodávateľom stavby, čo aj v praxi znamená uzatváranie ústnych subdodávateľských zmlúv. Nemôže preto obstáť ani záver, že spoločnosť FejHu je osobou, ktorá sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný ako generálny zhotoviteľ stavby mal od investora uhradené všetky svoje nároky za realizáciu diela, táto skutočnosť nebola v konaní žiadnym spôsobom medzi stranami sporná, práve žalovaný, ktorý bol stavebníkom a generálnym zhotoviteľom stavby bol povinný uhrádzať práce svojich subdodávateľov z uhradených finančných prostriedkov od investora. Ak by tak neurobil, bezdôvodne by sa na úkor subdodávateľov obohatil. Nemohol sa teda bezdôvodne obohatiť investor stavby, spoločnosť FejHu. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa s týmito dôvodmi ani len čiastočne nezaoberal, keď v odôvodnení rozhodnutia iba skonštatoval: „súd posúdil pre absenciu platne uzavretej zmluvy predmetný nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a ako osobu, ktorá ako konečný
prijímateľ prijala plnenie zo strany žalobcu posúdil súd investora, teda osobu odlišnú od žalovaného.“ Rozhodnutie zároveň považoval žalobca za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné, nakoľko súd sa v odôvodnení vôbec nezaoberal uvedenými skutočnosťami, nepopísal a nezdôvodnil jasne a zrozumiteľne, prečo mal za to, že v konaní nebola dostatočne preukázaná pasívna vecná legitimácia žalovaného. Súd prvej inštancie vôbec neposudzoval otázku bezdôvodného obohatenia žalovaného, iba stroho uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným nemal existovať zmluvný vzťah, v dôsledku čoho sa mal bezdôvodne obohatiť investor stavby. Súd záver nepodporil žiadnymi skutočnosťami, neuviedol aký myšlienkový postup ho doviedol k uvedenému záveru. Záverom žalobca navrhoval, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania. 17. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu v prvom rade namietal, že odvolanie nebolo podané oprávnenou osobou, keď žalobca ako podnikateľ nemohol udeliť platnú plnú moc svojmu terajšiemu právnemu zástupcovi, nakoľko ku dňu podpísania plnej moci už mal ukončenú svoju podnikateľskú činnosť. Odvolanie považoval za zmätočné a nedostatočne odôvodnené. Pri odvolacom dôvode podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP absentuje presné a zreteľné uvedenie toho, v čom konkrétne mal spočívať nesprávny procesný postup súdu, ako znemožnil tento postup uskutočňovať žalobcovi jeho procesné práva a aké konkrétne procesné práva boli porušené. Obdobne za nezdôvodnený považoval žalovaný odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP, pretože žalobca neuviedol akú konkrétnu inú vadu malo konanie mať a aký následok mala mať na rozhodnutie. Žalobca uvádza len jeden odvolací dôvod pod písm. f) i to vo všeobecnej rovine. Žalovaný sa stotožnil s dôvodmi zamietnutia návrhu na prerušenia konania, ako i s odôvodnením rozhodnutia. Žalobca nepreukázal uzavretie akejkoľvek zmluvy medzi stranami, kto si od žalobcu dielo objednal, dohodu o cene, kto dielo prevzal, kto za zvyšné dielo zaplatil, ako ani, že by dielo bolo dodané žalovanému. Konajúci súd správne právne posúdil, že žalovaný nie je aktívne vecne legitimovaný, pretože z výsluchu svedka - konateľa spoločnosti FejHu s.r.o., vyjadrení žalovaného a na základe absencie dôkazov, súd posúdil uvedený právny vzťah ako bezdôvodné obohatenie, pričom subjektom, ktorý sa mal na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť nebol žalovaný, ale spoločnosť FejHu s.r.o., keďže bola konečným prijímateľom plnenia zo strany žalobcu a táto skutočnosť bola nesporná. Tvrdenia žalobcu o preukázaní pasívnej legitimácie svedeckými výpoveďami považoval za všeobecné a subjektívne, keďže na výpoveď svedka p. G. súd prvej inštancie neprihliadal vzhľadom na sugestívne a kapciózne otázky kladené zo strany právneho zástupcu žalobcu, ktorý aj zasahoval do jeho výsluchu, výpoveď p. D. potvrdila, že on bol investorom celej stavby, uhrádzal jednotlivých dodávateľov, riešil následne reklamácie s dodávateľmi a mal zámer vyplatiť aj žalobcu, pričom uvedené mal súd za preukázané aj z mailu zo dňa 15.08.2014 (vi bod 43. odôvodnenia Rozsudku). Z odvolania nie je zrejmé, akými konkrétnymi listinnými dôkazmi mala byť vraj potvrdená pasívna vecná legitimácia žalovaného. Len samotná skutočnosť, že žalovaný uhradil na pokyn spoločnosti FejHu s.r.o. jednu faktúru č. 0232013, kedy žalovaný plnil za spoločnosť FejHu s.r.o., ktorá mala podľa práva plniť sama, neznamená, že objednávateľom a platiteľom celého diela bol žalovaný, keďže zo strany žalobcu neboli predložené žiadne dôkazy ako objednávka, zmluva, preberací protokol, platby zvyšných častí diela, materiálov a pod. a žalovaný uvedené tvrdenia žalobcu od počiatku rozporoval. 18. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že by bolo nesporné, že dielo bolo dodané riadne a včas, že žalovaný bol stavebníkom stavby a že žalovanému bolo doručené vyúčtovanie na vyhotovenie stavebných prác a že tieto skutočnosti nikdy nerozporoval. To, že dielo bolo zo strany žalobcu dodané, je nespochybniteľný fakt, keďže stavby stoja a sú zapísané aj na LV v katastri nehnuteľností, avšak z tohto nemožno vyvodiť záver, že dielo bolo objednané žalovaným, dodané a prevzaté žalovaným a tento bol povinný zaň žalobcovi zaplatiť. Po predložení mailu zo dňa 26.12.2023, ako reakciu na tento dôkaz, žalovaný ihneď namietal, že vyúčtovanie mu nebolo doručené a stále ide len o cenové ponuky, žalovaný na mail žalobcu ani na cenové ponuky nijako nereagoval, neodsúhlasil ich, nebola na základe nich zo strany žalovaného uskutočnená nijaká objednávka, podpísaná zmluva, žalobca nepredložil žiaden preberací protokol k dodaniu položiek z cenových ponúk. Žalobca svoje námietky ohľadom nedostatočného odôvodnenia rozsudku v časti pasívnej legitimácie žalovaného nepodporil žiadnymi skutočnosťami a neuviedol svoje myšlienkové postupy. Žalobca sa vyjadruje príliš všeobecne, bez poukazu na konkrétny dôkaz, konkrétnu citáciu textu dôkazu i výpovede svedkov a vyjadrení strán sporu, čím zároveň znemožňuje žalovanému náležite voči jeho tvrdeniam skutkovo aj právne argumentovať. Žalobca v žiadnej časti svojho odvolania neuvádza svoje právne posúdenie, ktoré by podľa neho malo v tomto konaní obstáť a preto, neodvoláva sa na žiaden zákon, právnu teóriu a svoje argumenty nepodporil ani žiadnou judikatúrou súdov. Zároveň žalobca napriek svojim argumentom
o nedostatočnom, resp. nesprávnom právnom posúdení veci zo strany súdu nenapadol rozsudok aj z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, preto na jeho vyjadrenia k právnej stránke veci nie je možné vzhliadnuť. Žalovaný považoval rozsudok súdu prvej inštancie za riadne odôvodnený a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako i odvolacieho konania v rozsahu 100%. 19. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril. 20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 v spojení s § 470 ods. 1 CSP, po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 379 a 380 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu proti výroku súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nie je prípustné, v dôsledku čoho je potrebné ho v danej časti odmietnuť a zároveň, že odvolanie žalobcu vo zvyšnej časti nie je dôvodné, keď napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny. 21. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v záhlaví odvolaním dotknutého rozsudku súdu prvej inštancie je nesprávne identifikovaný žalobca ako podnikateľ, čo predstavuje zrejmú nesprávnosť, nakoľko z výpisu žalobcu zo živnostenského registra vyplýva, že tento ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 15.02.2018, v dôsledku čoho odvolací súd spôsobom súladným s ustanovením § 224 CSP výrokom I. vyššie špecifikovanú zrejmú nesprávnosť v záhlaví napadnutého rozsudku opravil. 22. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 23. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o · zastavení konania, · odmietnutí podania vo veci samej, · odmietnutí žaloby na obnovu konania, · návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, · zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods.1, · návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, · zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, · zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, · návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, · odklade vykonateľnosti rozhodnutia, · povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, · zabezpečení dôkazného prostriedku, · nároku na náhradu trov konania, · prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, · návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia. 24. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 25. Žalobca svojím odvolaním vyslovene napáda i výrok súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Prípustnosť odvolania proti časti rozsudku súdu prvej inštancie o prerušení konania treba posudzovať podľa § 357 CSP, ide totiž o rozhodnutie, ktoré má povahu uznesenia v zmysle § 234 ods. 1 CSP a to aj v prípade, že je pojaté do rozsudku o veci samej. Ani v takom prípade nezmení rozhodnutie o (ne)prerušení konania svoju procesnú povahu, a preto z hľadiska prípustnosti odvolania treba na neho hľadieť ako na uznesenie. Okruh rozhodnutí súdu, proti ktorým Civilný sporový poriadok v ustanovení § 357 odvolanie pripúšťa, je vymenovaný taxatívne, čo znamená, že proti iným, ako taxatívne vymenovaným uzneseniam, odvolanie prípustné nie je. V zmysle písm. n) tohto ustanovenia je odvolanie prípustné iba proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164. Odvolací súd posudzujúc prípustnosť odvolania podaného žalobcom proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania uvádza, že proti uzneseniu o prerušení konania sa pripúšťa odvolanie bez ohľadu na to, či bolo uznesenie vydané na návrh alebo bez návrhu. Ak bol však podaný návrh na
prerušenie konania a súd mu nevyhovel, nie je proti zamietavému uzneseniu súdu podľa § 357 písm. n) CSP prípustné odvolanie. Uvedený prípad nastal i v predmetnom spore, keď súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania. V dôsledku zamietavého rozhodnutia súdu o návrhu na prerušenie konania proti napadnutému rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné, preto odvolací súd odvolanie žalobcu v tejto napadnutej časti odmietol ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP (výrok II.). 26. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 27. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 28. Podľa § 53 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. 29. Podľa ustanovenia § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom. 30. Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať. 31. Podľa ustanovenie § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. 32. Podľa ustanovenia § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 33. Podľa ustanovenia § 455 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 34. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd v ďalšom posudzoval dôvodnosť podaného odvolania už len vo vzťahu k napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou zamietol žalobu žalobcu. 35. Žalobca v prvom rade namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a to z dôvodu, že bol názoru, že pasívna legitimácia žalovaného bola preukázaná svedeckými výpoveďami, výpoveďou žalobcu, ale i listinnými dôkazmi. Poukázal na faktúru č. 0232013, ktorú mal žalovaný potvrdiť, odsúhlasiť a aj uhradiť, pričom až následne v konaní namietal, že bola uhradená na pokyn spoločnosti FejHu s.r.o.. Uvedené tvrdenie však nebolo preukázané. Dané skutočnosti podľa názoru žalobcu dostatočne preukazujú existenciu obchodného vzťahu medzi stranami. Na základe tvrdení žalovaného bolo tiež nesporné, že žalovaný bol na stavbe stavebníkom, ako i že žalobca vyhotovil dielo riadne a včas. Žalobca preukázal i vyúčtovanie, ktoré predchádzalo vystaveniu faktúry za vyhotovenie diela. Nedoručenie vyúčtovania žalovaný namietal prvýkrát až na pojednávaní, preto žalobca doručil aj potvrdenie o odoslaní správy. Žalovaný vyúčtovanie nenamietal, čo len preukazuje jeho súhlas s položkami. Súd prvej inštancie tak mal dospieť k záveru, že k dodaniu diela došlo, dielo bolo dodané žalovanému, nakoľko medzi investorom a žalobcom žiaden zmluvný alebo mimozmluvný vzťah neexistoval. Spoločnosť žalovaného bola generálnym dodávateľom stavby, čo aj v praxi znamená uzatváranie ústnych subdodávateľských zmlúv. 36. Odvolací súd považuje námietky žalobcu za nedôvodné, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam. Žalobca svoj zmluvný vzťah so žalovaným preukazoval predloženou faktúrou č. 0232013, ktorú uhradil žalovaný. Bez ohľadu na skutočnosť, či
faktúra bola uhradená na pokyn spoločnosti FejHu, alebo nie, nepreukazuje zaplatenie danej faktúry existenciu zmluvného vzťahu, na základe ktorého sa žalobca zaviazal vykonať konkrétne dielo, ktorého zaplatenie je predmetom tohto konania a žalovaný sa zaviazal mu za vykonané dielo zaplatiť. Zaplatená faktúra č. 0232013 za dodanie úplne iného tovaru a v iný deň - 22.07.2023 dokonca zjavne predchádzala cenovej ponuke č. CN20130357 zo dňa 26.12.2013 a CN20130354 zo dňa 17.12.2013, na základe ktorej mala byť podľa žalobcu uzatvorená ústna zmluva o dielo (dohoda o cene), nemôže preto jej zaplatenie samo o sebe preukazovať uzatvorenie neskoršieho zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Zaplatenie danej faktúry ani v spojitosti so skutočnosťou, že žalovaný bol na stavbe stavebníkom, resp. že mu malo byť doručované vyúčtovanie stavebných prác, ktoré neboli rozporované, nepodporujú záver, že medzi stranami bola uzatvorená platná zmluva o dielo, resp. že by dielo vykonané zo strany žalobcu bolo odovzdané a vykonané pre žalovaného. Medzi základné náležitosti platne uzatvorenej zmluvy o dielo (okrem iného) patrí dohoda o predmete zmluvy, t.j. konkretizácia diela, ktoré má byť vyhotovené a cena, ktorá má byť zo strany objednávateľa zaplatená. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nevyplynula nielen dohoda o cene diela, ale ani o jeho predmete, keď cenové ponuky č. CN20130357 zo dňa 26.12.2013 a CN20130354 zo dňa 17.12.2013 absolútne nekorešpondujú s rozsahom a cenou vyúčtovanou na základe faktúry č. 0212015. Následné vyúčtovanie, ktorého doručenie bolo medzi stranami sporné, a pri ktorom absentuje zjavný súhlasu žalovaného s jeho obsahom, nemohlo preukazovať uzavretie zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi stranami nebolo v priebehu konania sporné, že dielo bolo vykonané, stavby stoja a sú zapísané na listoch vlastníctva, avšak žalobcovi sa nepodarilo preukázať kto si dielo objednal, komu dielo dodal, keď investorom celej stavby a jej vlastníkom bola spoločnosť FejHu, ktorá stavbu následne predávala. Z uvedených skutočností nemožno potom vyvodiť záver, že dielo bolo objednané žalovaným, dodané žalovanému, prípadne prevzaté žalovaným. Žalobca nepreukázal žiadnym z dôkazných prostriedkov, napr. kto dielo prevzal, kto zabezpečoval projektové dokumenty, prípadne, že žalovaný dostal za túto časť diela zaplatené od investora – t.j. od spoločnosti FejHu. Žalobca síce vo svojom odvolaní tvrdí, že spoločnosť žalovaného mala od investora uhradené všetky svoje nároky na realizáciu diela, čo podľa jeho názoru nebolo v konaní sporné, avšak uvedené nie je pravdivým tvrdením, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný uvedené tvrdenia poprel, keď tvrdil, že tieto nároky, ktoré sú predmetom konania, si od spoločnosti FejHu s.r.o. nenárokoval, pričom žalobca nepreukázal opak, t.j. že by žalovaný dostal od spoločnosti FejHu s.r.o. za dané práce zaplatené. I uvedená skutočnosť by síce nepreukazovala dohodu o cene, ale aspoň skutočnosť, že dielo objednával žalovaný, pretože i v prípade, keď spoločnosť FejHu s.r.o. nepotvrdila žiaden vzťah so žalobcom, nemožno hovoriť o dohode žalobcu so žalovaným, t.j. nepreukazuje to zmluvný, resp. mimozmluvný vzťah žalobcu so žalovaným. Za takejto situácie, kedy súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v konaní sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že by dielo dodal žalovanému, ale bolo preukázané a nesporné, že jedinou osobou, ktorá bola konečným prijímateľom diela, bola spoločnosť FejHu s.r.o., je dôvodný aj právny záver súdu prvej inštancie, že na úkor žalobcu sa obohatila jedine spoločnosť FejHu s.r.o., ktorá nie je stranou sporu. Z dôvodu, že skutkový stav zo strany súdu prvej inštancie bol ustálený tak, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko nebolo preukázané, že by bol v zmluvnom alebo inom záväzkovom vzťahu so žalovaným, bolo nadbytočné sa zaoberať i otázkou premlčania domnelého nároku. Zároveň v prípade, ak by žalobca i preukázal, že na úkor neho sa obohatil práve žalovaný, v odvolaní žalobca žiadnym spôsobom nenamietal právne posúdenie námietky premlčania, ktorú súd prvej inštancie pre tento prípad (bezdôvodného obohatenia) vyhodnotil kladne. Uvedené by potom bolo samostatným dôvodom na potvrdenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. 37. Záverom žalobca namietal, že rozhodnutie považuje za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné, nakoľko súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne nezdôvodnil, prečo mal za to, že v konaní nebola dostatočne preukázaná pasívna vecná legitimácia žalovaného a vôbec neposudzoval otázku bezdôvodného obohatenia žalovaného. S uvedenou námietkou sa nie je možné stotožniť, nakoľko súd prvej inštancie postupoval v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a v rozhodnutí okrem všeobecných náležitostí vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Súd prvej inštancie posudzoval a vyhodnotil, či medzi stranami sporu bola uzatvorená platná zmluva o dielo, resp. či mal žalovaný povinnosť plniť na základe inej ako zmluvnej povinnosti, resp. či vôbec existuje na základe vykonaného dokazovania medzi stranami sporu nejaký záväzkový vzťah, na základe ktorého by bol žalovaný povinný plniť a bol teda pasívne vecne legitimovaným v spore, pričom sa zaoberal i vznesenou námietkou premlčania. Súd prvej inštancie z dôkaznej situácie zároveň logicky vyhodnotil,
kto by sa mohol na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť. Výroková časť rozhodnutia je tak formulovaná v súlade so závermi súdu prvej inštancie, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Skutočnosť, že sa žalobca nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ešte nezakladá vadu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie nezistil také namietané logické nedostatky alebo rozpor a nezrozumiteľnosť jednotlivých záverov súdu prvej inštancie, ktoré podľa odvolateľa mali zakladať nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Žalobca po vrátení veci súdu prvej inštancie po zrušení jeho prvého rozhodnutia vo veci, ostal nečinný, nenavrhoval doplniť dokazovanie v merite veci, napriek vedomosti o výhradách prezentovaných odvolacím súdom v zrušujúcom rozhodnutí. 38. Záverom odvolací súd k výhrade žalovaného, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou z dôvodu, že plnú moc za žalobcu podpísal A. B., IČO: XX XXX XXX, s miestom podnikania M. XXXX, XXX XX D. E., uvádza, že nie je dôvodná, pretože stále ide o tú istú fyzickú osobu, (či už podnikateľa alebo nie), ktorá je dostatočne a nezameniteľným spôsobom identifikovaná. 39. S poukazom na uvedené, keď žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil (výrok III.). 40. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný (výrok IV). 41. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).