Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Co/117/2025 1116218677 26. 05. 2026 JUDr. Juraj Považan ECLI:SK:KSBA:2026:1116218677.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobcu: I.. V.. M. D., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, H., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Mlynské nivy 16, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1 977,07 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B1-6C/56/2016-274 zo dňa 20. mája 2025, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 145,95 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 977,07 € od 25.10.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca po jej zmene pripustenej uznesením súdu prvej inštancie na pojednávaní 20. mája 2025 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 977,07 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 977,07 € od 25.10.2014 do zaplatenia titulom náhrady škody a sumy 168,88 € titulom nákladov spojených s vypracovaním znaleckého posudku. Žalovanému nepriznal voči žalobcovi náhradu trov konania. 2. Tomuto rozsudku predchádzalo konanie, v ktorom bývalý Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 6C/56/2016-126 zo dňa 7. januára 2020 žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Odvolanie žalobcu bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/11/2020-153 zo dňa 30. marca 2021 odmietnuté z dôvodu, že neobsahovalo zaručený elektronický podpis. Predmetné uznesenie odvolacieho súdu bolo uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/27/2022 zo dňa 30. marca 2023 zrušené a vec bola vrátená Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie, keďže išlo o odstrániteľnú vadu, na ktorej odstránenie mal byť odvolateľ vyzvaný. V ďalšom konaní bola táto vada odvolania odstránená a odvolací súd uznesením č. k. 5Co/33/2024-235 zo dňa 30. mája 2024 na odvolanie žalobcu v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa určením všeobecnej hodnoty vozidla a výšky škody a vysporiadať sa s predloženými dôkazmi. 3. Svoj v poradí druhý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 2, § 11 ods. 6 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákon č. 381/2001 Z. z.) a § 427 ods. 1 a 2, § 428 a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 13.10.2014 žalovaný dňa 9.10.2014 ukončil šetrenie
poistnej udalosti č. 9560430413, pričom výpočet poistného plnenia stanovil na základe rozpočtu na sumu 562,95 €. Zo zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 17.9.2014 a zo dňa 23.9.2014 vyplýval rozsah poškodenia motorového vozidla. Na základe obhliadky technika Slovexperty bola kalkuláciou nákladov na opravu zo dňa 29.9.2014 žalovaným stanovená výška nákladov na opravu v sume 784,26 €. Spoločnosť GALIMEX s.r.o. ponukou zo dňa 21.4.2015 vyčíslila náklady na opravu vozidla na sumu 2 540,02 €. Z čestného prehlásenia zo dňa 18.3.2016 vyplýva, že pôvodný žalobca, I. Y., prehlásil, že opravu vozidla, ktorú vykonal v súvislosti s odstránením poškodenia, ktoré bolo predmetom poistnej udalosti, ho stála približne 2 500,- €. V súvislosti s vykonanou opravou však nevedel predložiť žiadne účty za opravu, pretože tieto si neodkladal. Z kalkulácie opravy zo systému AUDATEX zo dňa 29.9.2014 vyplynuli náklady na opravu v sume 784,26 €, upravené dňa 9.10.2014 na 562,95 €. Listom nazvaným Uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 23.9.2014 pôvodný žalobca požiadal žalovaného o výplatu škody z poistnej udalosti na základe rozpočtu. Zo znaleckého posudku č. XX/ XXXX vypracovaného Ing. Elenou Akinšinovou, znalkyňou z odboru Doprava cestná, odvetvie odhad hodnoty cestných vozidiel vyplýva, že výška majetkovej ujmy, ktorá vznikla vlastníkovi vozidla z titulu jeho poškodenia pri dopravnej nehode predstavuje ku dňu 13.9.2014 čiastku 2 540,- € s DPH. Súd prvej inštancie dodal, že znalkyňa vychádzala len z jedinej cenovej ponuky, ktorú doložil žalobca, vedomosť o tom, že auto už bolo opravené svojpomocne nemala. Znalkyňa postupovala tak, že škodu vypočítala podľa vzorca: VŠ: NO + (VŠH 1 - VŠH 2) - VŠH. Výška škody sa rovnala i jedinej ponuke spoločnosti GALIMEX s.r.o. zo dňa 21.4.2015, podľa ktorej oprava vozidla by predstavovala sumu 2 540,- € s DPH, rovnako táto suma mala predstavovať aj náklady na opravu poškodeného motorového vozidla. Technickú hodnotu vozidla pred poškodením, ako i po oprave, stanovila znalkyňa totožne na 11 388,€ s DPH. Rovnako aj všeobecná hodnota vozidla pred poškodením a po oprave bola rovnaká, a to vo výške 8 497,- €. Zo stanoviska Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline k metodike výpočtu výšky škody na cestných vozidlách z 25.4.2019 súd prvej inštancie zistil, že pri škode, kde sú náklady na opravu vozidla nižšie ako reprodukčná obstarávacia cena vozidla, je potrebné výšku škody vypočítať podľa vzťahu: VŠ: NO + (VŠH 1 - VŠH 2) - VŠH. 4. Podľa prvoinštančného súdu postup a spôsob určenia výšky škody upravuje vyhláška č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. V zmysle uvedenej vyhlášky platí, že na stanovenie výšky škody je rozhodujúca cena veci v čase poškodenia (s prihliadnutím na pokles ceny vyplývajúci z veku, amortizácie, funkčnosti, prípadne s prihliadnutím na vzrast ceny). V prípade, ak sa na použitú poškodenú vec vynaložili náklady, t. j. náhrada poškodených častí automobilu novými súčiastkami, vychádza tradičná judikatúra všeobecných súdov z názoru, že od tejto sumy je potrebné odpočítať sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu pred poškodením (uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/33/2024-235 zo dňa 30. mája 2024). Stany sporu sa napokon zhodli na tom, že majetková ujma vzniká momentom dopravnej nehody a nie až momentom vynaloženia nákladov na opravu. Žalobca zotrval na svojich nosných tvrdeniach, podľa ktorých hoci si opravil vozidlo sám, nemá k tomu žiadne doklady, lebo si ich vraj neodkladal, má nárok na náhradu škody podľa doloženého znaleckého posudku. Predložený znalecký posudok vychádzal z toho, že vozidlo bolo opravované v autorizovanom servise novými náhradnými dielmi, čo však doložený posudok nijak nezohľadnil, na túto skutočnosť poukazoval žalovaný, pričom žalobca sa k tomuto nevyjadroval a len všeobecne uzavrel, že žalovaný vypláca všeobecne klientom a poškodeným menej, ako má, a že jeho konanie je nekalé. 5. Žalovaný nahradil žalobcovi škodu v sume 562,95 € titulom nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla rozpočtom, pričom zohľadnil poškodenie vozidla pri škodovej udalosti zistené pri obhliadke vozidla a jeho doobhliadke. Žalobca predložil na preukázanie dôvodnosti svojho nároku znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalkyňou Ing. Elenou Akinšinovou, ktorá stanovila výšku škody - cenu opravy motorového vozidla na sumu 2 540,- €. Žalobca si podľa prvoinštančného súdu mohol nechať vozidlo opraviť v autoservise, predložiť následne faktúru na úhradu poisťovni, alebo si mohol zvoliť formu plnenia rozpočtom, teda bez dokladovania úhrad za opravu, v tomto konaní všeobecne tvrdí, že aj keby si vozidlo nedal opraviť vôbec, má mať nárok na náhradu škody vo výške podľa znaleckého posudku, ktorý zjednodušene vychádzal z toho, že vozidlo bolo opravené v autorizovanom servise originálnymi náhradnými dielmi, aj keď reálne bolo jeho vozidlo opravené svojpomocne lacnejšími komponentami (nebolo sporné). Za danej situácie sa nedalo v konaní prehliadnuť, že žalobca si nedal opraviť motorové vozidlo v servise a už vonkoncom nie v autorizovanom servise značky Volkswagen, no k oprave vozidla reálne došlo, len bola svojpomocná, teda pri určovaní výšky škody sa malo vychádzať zo skutočnej ceny opravy. Zásada, že pri určení výšky škody je potrebné vychádzať zo skutočnej ceny opravy, pokiaľ bola vykonaná, platí za predpokladu, že oprava
bola vykonaná, a že šlo o účelne vynaložené náklady potrebné k uvedeniu veci do predošlého stavu, bez jej zhodnotenia (rovnako rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5CoCsp/17/2022 z 31. mája 2025). V prípade, že už bola vykonaná oprava vozidla, náklady na opravu sa posudzujú podľa skutočne vynaložených nákladov na vykonanú opravu. Znalec by mal preskúmať doklady, či opravárenské práce a materiál boli skutočne vynaložené len na opravy súvisiace s posudzovaným poškodením vozidla, a či sú úmerné rozsahu vykonanej opravy vozidla. Ak opravu poškodenia nevykonala autorizovaná opravovňa, resp. ak pri oprave neboli dodržané výrobcom alebo dodávateľom predpísané postupy, stanoví znalec technicky stav vozidla po oprave poškodenia s prihliadnutím na tieto skutočnosti. V posudzovanej veci ale znalec nemal vedomosť, že oprava už realizovaná bola svojpomocne, čiže v znaleckom posudku ani nemohol zohľadniť, či pri oprave boli dodržané výrobcom predpísané postupy, resp. či opravárenské práce a materiál boli skutočne vynaložené len na opravy súvisiace s posudzovaným poškodením vozidla. Náklady na vykonanú opravu stanovila znalkyňa podľa jedinej žalobcom doloženej cenovej ponuky opravy autorizovaného servisu spoločnosti GALIMEX s.r.o. zo dňa 21.4.2015. Hodnota opravy teda nebola kalkulovaná v úrovni priemerných cien autorizovaných opravovní vozidla k rozhodnému dátumu. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa poškodenému uhrádza skutočná škoda, teda škoda, ktorá poškodenému nastala. V prejedávanej veci vyčíslil síce škodu, ale doložený posudok nemohol byť podkladom pre priznanie žalobcom požadovaných nárokov. Predložený znalecký posudok vôbec nezohľadnil, že oprava realizovaná v danom prípade bola, pričom sa ale nejednalo o opravu v autorizovanom servise. To, že malo byť vozidlo podľa znaleckého posudku opravené originálnymi a oveľa drahšími náhradnými dielmi, žalobca nepopieral, túto skutočnosť však znalkyňa v znaleckom posudku vôbec nezohľadnila, pričom v prípade, že vozidlo je, alebo by bolo po vykonanej oprave v inom technickom stave (lepšom alebo horšom), ako to bolo pred opravou, má to byť znalcom zohľadnené. V prípade, ak sa na použitú poškodenú vec vynaložili náklady, t. j. náhrada poškodených častí automobilu novými súčiastkami, podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov od tejto sumy je potrebné odpočítať sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu pred poškodením. Žalobcom predložený znalecký posudok na túto otázku odpoveď nedal, keď naopak uviedol, že technický stav vozidla pred opravou bol totožný s technickým stavom vozidla po oprave, rovnako bola totožná jeho všeobecná hodnota, a to aj napriek tomu, že podstatnú časť nákladov na opravu predstavovala položka za originálne náhradné diely vo výške 1 910,64 € s DPH. Znalecký posudok nezohľadňoval opravu poškodeného motorového vozidla novými náhradnými dielmi, ktoré pritom nemôžu predstavovať bezdôvodné obohatenie žalobcu. Žalobca podľa súdu prvej inštancie v konaní nepreukázal, že mu vznikla škoda v rozsahu 2 540,- €, preto žalobu zamietol, a to aj v časti požadovanej náhrady, ktorú žalobca vynaložil za znalecký posudok, keď základ nároku žalobcu nemal za daný. 6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v spore v celom rozsahu úspešný, preto by mu v súlade so zásadou úspechu patrila náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Vzhľadom na to, že zo spisu vyplýva, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, v súlade s čl. 17 základných princípov CSP súd prvej inštancie rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (R 72/2018, uznesenie NS SR z 28. februára 2018, sp. zn. 7 Cdo 14/2018). 7. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý ho odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Uviedol, že súd prvej inštancie zamietnutie žaloby odôvodnil výlučne iba tým, že doložený znalecký posudok je podľa jeho názoru z viacerých (technických) dôvodov nesprávny a preto nemohol byť podkladom pre priznanie žalobcom požadovaných nárokov. Inými slovami žalobca doloženým znaleckým posudkom v konaní podľa súdu prvej inštancie nepreukázal výšku škody, ktorá mu vznikla v dôsledku nehody, pretože štátom ustanovený znalec v posudku údajne podľa súdu nezohľadnil viac skutočností. Žalobca tieto závery považoval za svojvoľné a rozporné s právnou úpravou náhrady škody. Závery súdu prvej inštancie tiež považoval za prekvapivé, pretože počas konania ani nenaznačil pochybnosť o správnosti predloženého znaleckého posudku. Súd prvej inštancie v odôvodnení kombinoval čiastkové závery z iných skutkovo obdobných konaní do nesprávneho právneho a skutkového celkového kontextu posúdenia prípadu, výsledkom čoho je nesprávne, zmätočné a nekonzistentné odôvodnenie plné protirečiacich si nelogických záverov. Súd prvej inštancie v rozpore so záverom predloženého znaleckého posudku uviedol, že žalobca nepreukázal výšku majetkovej ujmy, ktorá mu vznikla pri dopravnej nehode, napriek tomu, že mimo znalca, ktorý posudok spracoval, správnosť takéhoto spôsobu výpočtu potvrdil aj Ústav súdneho inžinierstva v Žiline, ako aj napriek tomu, že ešte aj orgán dohľadu,
NBS, udelenou pokutou dal jasne najavo, že požaduje, aby poisťovne poistné plnenia počítali podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. a nie podľa svojich účelových interných pravidiel. 8. Odôvodnenie napadnutého rozsudku bolo podľa žalobcu postavené výlučne na tom, že odborný výpočet znalca z odboru doprava cestná, odvetvie odhad hodnoty cestných vozidiel, je podľa súdu prvej inštancie údajne vypracovaný zle a vôbec nevadí, že tento dôkaz nebol ničím vyvrátený, pretože ho svojou „technickou“ úvahou vyvrátil samotný súd. To, že sa poškodený (C.. Y.) rozhodol opravu svojho vozidla realizovať svojpomocou, nie je podľa zákona, ani podľa ničoho iného dôvodom k tomu, aby nedostal náhradu škody podľa metodiky výpočtu vytvorenej zákonodarnou mocou štátu, resp. aby výška poskytnutej náhrady škody bola zo strany poisťovateľa škodcu znížená a plnenie poskytnuté iba v úrovni 22 % z objektívne stanovenej výške majetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Požiadavka poškodeného na vyplatenie plnenia tzv. rozpočtom, čo je synonymum požiadavky na vyplatenie plnenia bez predloženia účtov za opravu, neznamená to, že poškodený požiadal poisťovňu o nižšie poistné plnenie, resp. že poškodený súhlasil so značne podhodnoteným poistným plnením, alebo že nepožaduje riadne vyčíslenú náhradu škody v zmysle právnych predpisov. Žiadna právna norma neumožňuje tzv. rozpočet účelovo podhodnocovať, práve naopak, keďže poisťovňa má podľa § 70 ods. 1 zákona č. 39/2015 Z. z. „vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou voči svojim klientom“, tak tento tzv. rozpočet má byť vyčíslený objektívnym spôsobom podľa platných a účinných právnych predpisov. Strany sporu aj súd sa správne zhodli na tom, že majetková ujma poškodeného vzniká momentom dopravnej nehody a nie až momentom vynaloženia reálnych nákladov na opravu. Preukázanie vzniku škody v majetkovej sfére poškodeného je preto dané výlučne existenciou dopravnej nehody a nie nutnosťou vynaloženia následných nákladov na opravu. Požiadavka na vynaloženie reálnych nákladov na opravu je z hľadiska náhrady škody právne irelevantná aj podľa najvyšších súdnych autorít. „Výška náhrady škody za poškodenú vec nie je závislá na tom, či poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám alebo či ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý od toho, ako poškodený následne s vecou naložil, či si ju nechal poškodenú, alebo ju predal, daroval a pod., pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody“ (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/89/2008 alebo rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/347/2000). Nevedno, z čoho súd prvej inštancie usúdil to, o čom znalec vedel, alebo nevedel. Pre takýto záver súdu neexistuje žiaden dôkaz. Znalkyňa o svojpomocnej oprave vozidla vedela, čo by súd prvej inštancie zistil, ak by si predvolal znalkyňu na výsluch, keď už chcel posudzovať technickú stránku posudku. Údajný nedostatok posudku v tom smere, že znalec údajne nezohľadnil to, že vozidlo sa neopravovalo v autorizovanom servise, resp. že znalec údajne mylne vychádzal z toho, že vozidlo sa opravovalo v autorizovanom servise (bod 34. odôvodnenia rozsudku), nebol podložený žiadnym dôkazom o tom, že znalec niečo takéto je povinný do svojho posudku uvádzať. Zhodnotenie vozidla sa neodpočítava vždy a pri každej jednej udalosti, pretože zhodnotenie vozidla nenastáva pri každom jednom poškodení vozidla. Zhodnotenie spôsobujú určité špecifické náhradné diely, ktoré sa počas životnosti vozidla spotrebúvajú a preto sa v určitých časových intervaloch pravidelne menia, a teda výlučne charakter poškodenia vozidla určuje to, či sa vozidlo vyčíslenou majetkovou ujmou zhodnotí, alebo či hodnota vozidla ako hlavnej veci ostáva rovnaká. Cena náhradných dielov (vedľajšej veci) na zhodnotenie vozidla (hlavnej veci) nemá žiadny vplyv. V predmetnom prípade bol poškodený predný plastový nárazník, reflektor, blatník, predné čelo a rôzne drobné plasty. Dané diely pred nehodou neboli nijako zdegradované vekom ani opotrebením v tom smere, že by ich bolo potrebné tak či tak vymieňať. Protistrana ako dôkaz nedoložila žiadny znalecký protiposudok a súd prvej inštancie sa nedôvodne pustil do posudzovania technickej stránky znaleckého posudku, na ktorú nemá pri všetkej úcte patričnú odbornú kvalifikáciu. 9. V predmetnom spore boli výpočet poistného plnenia, aj cenová ponuka opravy, aj výška vzniknutej majetkovej ujmy, vyčíslené pomocou celosvetovo uznávaného a plošne používaného autoopravárenského kalkulačného programu AUDATEX, ktorý obsahuje výrobcom vozidla predpísané normohodiny pracovných postupov, ako aj cenové relácie náhradných dielov jednotlivých značiek vozidiel. Tento kalkulačný program pre svoj výpočet bol použitý všetkými zúčastnenými subjektami - aj zo strany žalovanej poisťovne, aj zo strany autoservisu GALIMEX, aj zo strany znalca z odboru doprava cestná. Táto skutočnosť je nesporná. Poisťovňa svoju kalkuláciu autoopravárenským výpočtovým programom AUDATEX však manuálnym a účelovým spôsobom nedôvodne znížila, keď cenu kalkulovaných náhradných dielov a s tým súvisiacej práce bez akéhokoľvek zákonného dôvodu a v rozpore s cenotvorbou fabriky Volkswagen na Slovensku výrazne upravila smerom dole podľa svojich vlastných poisťováckych interných pravidiel, ktoré ako neprípustné označil aj orgán dohľadu v poisťovníctve NBS, ktorý žalovanému za takého praktiky uložil aj pokutu 50 000,- €, o čom
žalobca súdu predložil dôkaz (rozhodnutie NBS). Naproti tomu autoservis GALIMEX svoju kalkuláciu autoopravárenským výpočtovým programom AUDATEX nijakým spôsobom neupravoval a dodržal ceny náhradných dielov distribútora danej značky na slovenskom trhu. Rovnako tak cena práce v ponukovej kalkulácii zodpovedala úrovni priemerných cien autorizovaných opravovní v rozhodnom čase aj v danom regióne. Preto znalec po vlastnej kontrole z tejto ponukovej kalkulácie vychádzal, pretože bola správne kalkulovaná v úrovni priemerných cien autorizovaných opravovní k rozhodnému dátumu v danom regióne pričom danú kalkuláciu autoservisu GALIMEX z dôvodu preskúmateľnosti vypracovaného posudku ako dôkaz k svojmu posudku aj pripojil. Znalecký posudok bol nepochybne kalkulovaný v súlade s výrobcom vozidla predpísanými normohodinovanými pracovnými postupmi, a to v zákonom predpísanej úrovni priemerných cien autorizovaných opravovní vozidla k rozhodnému dátumu so zohľadnením hodinových sadzieb opravovní oprávnených výrobcom vozidla v danom regióne (Príloha č. 6, časť C bod 2 a bod 2.2 vyhlášky), pričom žiaden dôkaz nesvedčí o opaku. Napriek tomu súd prvej inštancie v odôvodnení na konci bodu 37. svojvoľne uviedol, že v znaleckom posudku „hodnota opravy teda nebola kalkulovaná v úrovni priemerných cien autorizovaných opravovní vozidla k rozhodnému dátumu“, pričom toto svoje strohé konštatovanie nijakým spôsobom ďalej nerozvinul. Žalobca poukázal na vnútorný rozpor, nekonzistentnosť a nelogickosť nesprávneho rozhodnutia súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že na jednej strane súd prvej inštancie v bode 36. dôvodí, že pri určení výšky škody je potrebné, aby znalec vychádzal zo skutočnej ceny opravy, avšak na druhej strane v bode 37. dôvodí, že znalec mal hodnotu opravy vozidla kalkulovať v úrovni priemerných cien autorizovaných opravovní, pričom znalec údajne takúto kalkuláciu podľa súdu nevykonal a preto doložený posudok nemohol byť podkladom pre priznanie žalobcom požadovaných nárokov. Z ústavnoprávneho hľadiska nie je možné robiť rozdiely medzi poškodenými v tom smere, že poškodenému, ktorý si dá vozidlo opraviť v autorizovanej autoopravovni, sa nahradí celá vzniknutá majetková ujma utrpená pri dopravnej nehode, naproti tomu poškodenému, ktorý auto napr. predá neopravené, pretože havarované a opravované auto ďalej používať nechce, sa nahradí iba 22 % majetkovej ujmy vzniknutej nehodou. Takýto prístup nie je eurokomformný a je diskriminačný a protiústavný. 10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny, preto žiadal odvolací súd, aby ho potvrdil. Odvolanie žalobcu bolo podľa názoru žalovaného len vyjadrením nespokojnosti žalobcu s rozhodnutím súdu bez uvedenia akýchkoľvek relevantných skutkových alebo právnych okolností, spôsobilých zvrátiť výsledok súdneho konania v prospech žalobcu. Prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, ako aj vec správne právne posúdil, keď v bode 36. odôvodnenia jeho rozsudku uviedol, že v danom prípade pri určení výšky škody na havarovanom vozidle bolo potrebné vychádzať zo skutočnej ceny opravy, nakoľko v danom prípade bolo preukázané a nesporné, že oprava havarovaného vozidla bola vykonaná svojpomocne. Taktiež ani závery súdu vo vzťahu k žalobcom predloženému znaleckému posudku nemožno hodnotiť ako svojvoľné. Žalobca nepreukázal, v akej výške bola v dôsledku dopravnej nehody hodnota havarovaného vozidla. Predpokladané náklady na opravu havarovaného vozidla v autorizovanom servise v danom prípade teda taktiež nebolo možné vziať do úvahy, nakoľko ako už bolo uvedené, tak oprava havarovaného vozidla už bola reálne vykonaná svojpomocne. Žalovaný zadanie vypracovania vlastného súkromného znaleckého posudku nepovažoval v danom prípade vôbec za potrebné, nakoľko zo znaleckého posudku doloženého žalobcom žiadnym spôsobom ani len nevyplýva, o koľko sa vlastne znížila hodnota havarovaného vozidla oproti stavu pred poškodením (t. j. výška škody). Žalovaný teda v zásade v danom prípade ani nemal čo znaleckým dokazovaním rozporovať, nakoľko pri určení výšky škody na veci sa vychádza z porovnania všeobecnej hodnoty veci pred a po poškodení, pričom žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno. 11. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca repliku, v ktorej uviedol, že prvoinštančný súd rozhodol presne opačne, ako dňa 30.6.2025 rozhodol Krajský súd v Bratislave v konaní pod sp. zn. 5Co/59/2024. Súd prvej inštancie teda v právne totožnej veci použil úplne protichodný výklad relevantnej právnej úpravy, ako použil jeho nadradený krajský súd. Podstata odvolacích námietok žalobcu spočíva vo vadách v postupe súdu prvej inštancie, ktorý: i) v rozpore so zákonom zaťažil žalobcu dôkazným bremenom, ktorým ho zaťažiť nesmel, pričom ii) vo veci rovnakej právnej normy, v právne totožnej právnej veci učinil presne opačný výklad, ako učinil Krajský súd Bratislava, iii) v rozpore s procesným kódexom sa nijako nevysporiadal s rozhodnutím vecne príslušného orgánu verejnej moci, ktorého obsahom je posúdenie podstatnej právnej otázky, ktorá bola právne významná pre rozhodnutie veci, a iv) neprihliadol na závery znaleckého dokazovania, ktoré bolo vykonané v súlade s právnou úpravou, vzťahujúcou sa na výpočet škody, pričom v) tento postup odôvodnil spôsobom, ktorý nezodpovedá
ustáleným judikatúrnym požiadavkám a hmotnoprávnej úprave. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/166/2007 zo dňa 27. januára 2009, podľa ktorého dokazovanie v súdnom spore, predmetom ktorého je plnenie z poistnej zmluvy, nemožno považovať za pokračovanie vyšetrenia poisťovateľa, ktorého účelom je zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť. 12. Žalovaný k replike žalobcu dupliku nepodal. 13. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, pretože súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. 14. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom v čase škodovej udalosti poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 15. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 16. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 17. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 13.9.2014 došlo k dopravnej nehode, ktorej vinník mal pre svoje osobné motorové vozidlo Š. B. J.: Y. uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Došlo pri nej k poškodeniu osobného motorového vozidla D. C. J.: Y. vo vlastníctve V.. I. Y.. Žalovaný vykonal dve obhliadky poškodeného motorového vozidla dňa 17.9.2014 a 23.9.2014. Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody u žalovaného na tlačive žalovaného dňa 23.9.2014 (č. l. 22 - 23 spisu), na ktorom z dvoch možností, ktoré boli k dispozícií na predmetnom tlačive, zvolil možnosť, že žiada náhradu škody vyplatiť na základe rozpočtu, k čomu bola pripojená predtlačená poznámka, že v tomto prípade poisťovňa pri poskytnutí náhrady škody uplatní primerané zníženie cien materiálu a práce (druhou možnosťou bolo na základe doloženia faktúr). Žalovaný primerané náklady na opravu vozidla vyčíslil v sume 784,26 € (kalkulácia na č. l. 9 spisu), poškodenému však podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 13.10.2014 poskytol poistné plnenie iba vo výške 562,95 € (č. l. 5 spisu). Poškodený si nechal vypracovať kalkuláciu nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla v autorizovanom servise značky Volkswagen prevádzkovaného spoločnosťou GALIMEX, s.r.o., pričom podľa ponuky tejto opravovne zo dňa 21.4.2015 náklady na opravu predstavovali sumu 2 540,02 € (č. l. 10 - 11 spisu). V priebehu konania poškodený predložil súkromný znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný Ing. Elenou Akinšinovou, znalkyňou z odboru doprava cestná, odvetvie odhad hodnoty cestných vozidiel (č. l. 89 a nasl. spisu), podľa ktorého výška majetkovej ujmy, ktorá vznikla vlastníkovi vozidla z titulu jeho poškodenia pri dopravnej nehode predstavovala ku dňu 13.9.2014 čiastku 2 540,- € s DPH (po zaokrúhlení na celé eurá). Podkladom pre predmetný znalecký posudok bola vyššie uvedená kalkulácia autoservisu GALIMEX, s.r.o. Výpočtom všeobecnej hodnoty vozidla po oprave poškodenia znalkyňa zistila, že táto bola 8 497,- €, a bola rovnaká ako všeobecná hodnota vozidla pred poškodením zistená znalkyňou. Náklady na vypracovanie znaleckého posudku predstavovali 168,88 €, ako vyplýva z ich vyúčtovania menovanou znalkyňou zo dňa 24.5.2019 (č. l. 111 spisu). V priebehu konania pôvodný žalobca a poškodený V.. I.X. Y. ako postupca zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 6.5.2029 (č. l. 76 spisu) postúpil pohľadávku uplatnenú voči žalovanému v tomto konaní na súčasného žalobcu ako postupníka.
18. Predmetom konania v posudzovanej veci je nárok poškodeného uplatnený priamo voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. na náhradu škody, ktorá má v dôsledku toho charakter poistného plnenia. V posudzovanej veci nebol sporný rozsah poškodenia vozidla D. C. J.: Y., spor medzi stranami bol vo svojom základe v tom, akým spôsobom mala byť stanovená výška náhrady škody (a tým v konečnom dôsledku výška poistného plnenia). V rámci vyšetrovania poistnej udalosti žalovaný ako poisťovateľ nezisťoval skutočne vynaložené náklady na opravu poškodeného motorového vozidla, ale sám ponúkol poškodenému možnosť poskytnúť poistné plnenie na základe rozpočtu na opravu, ktorý túto možnosť prijal a podľa vlastného vyjadrenia pristúpil k svojpomocnej oprave vozidla. 19. Na tomto mieste je potrebné zvýrazniť správny záver súdu prvej inštancie, že škoda (v tomto prípade) na motorovom vozidle vzniká už momentom škodovej udalosti, nie až vynaložením nákladov na jeho opravu. K rovnakému záveru dospel aj Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. IV. ÚS 548/99 z 20. novembra 2000, podľa ktorého z dikcie ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že v prípade, keď sa škoda nahrádza v peniazoch, je možné uznať preukázanie nároku na náhradu škody len vtedy, ak poškodený už prostriedky na jej odstránenie vynaložil. Tento záver vyplýva aj zo stanoviska Najvyššieho súdu ČR, Rc 55/71, publikovaného v Zbierka súdnych rozhodnutí č. 7 z roku 1971, z ktorého zmyslu je zrejmé, že škodu predstavujú nielen majetkové hodnoty, ktoré už bolo nutné vynaložiť, ale aj tie, ktoré by bolo nutné vynaložiť na uvedenie veci do predchádzajúceho stavu (obdobne aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, Rc 25/90, Zbierka súdnych rozhodnutí č. 6 z roku 1990). Vyššie uvedené právne názory sú vzhľadom na vtedy zhodnú právnu úpravu v plnej miere aplikovateľné aj v podmienkach Slovenskej republiky. 20. V prípadoch, keď sa v peniazoch nahrádza škoda predstavujúca majetkové hodnoty potrebné na uvedenie veci do predchádzajúceho stavu (o aký išlo aj v tomto prípade, nebolo sporné, že na motorovom vozidle nevznikla tzv. totálna škoda), z praktického hľadiska sa pri zisťovaní jej výšky vychádza z ceny vykonanej opravy. Toto praktické hľadisko však nesmie zatieniť právnu stránku veci, teda že škoda v určitej peniazmi vyjadriteľnej výške objektívne vzniká momentom poškodenia veci, hoci ešte nemusí byť, najmä v prípade komplexných, technicky zložitých vecí, akými sú aj automobily, subjektívne v celom rozsahu poznateľná. Poškodený má nárok na náhradu škody dokonca aj v prípade, ak sa rozhodne poškodenú vec neopraviť. Keby aj oprava motorového vozidla bola vykonaná svojpomocne a za použitia nie originálnych náhradných dielov, znamenalo by to iba to, že poškodená veci nebola uvedená do pôvodného stavu, teda škoda nebola opravou v plnom rozsahu odstránená, neznamenalo by to, že poškodenému škoda nevznikla. 21. Z vyššie uvedeného výkladu potom nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že výška náhrady škody sa nesmie líšiť v závislosti od toho, akým spôsobom a či vôbec bude poškodenie na veci odstránené vykonaním opravy. Rovnako z toho vyplýva, že postup žalovaného ako poisťovateľa v rámci ktorého poskytne nižšie poistné plnenie oproti výške skutočnej škody poškodenému, ktorý mu náklady na opravu motorového vozidla nepreukáže (pričom ich žalovaný od neho navyše ani nepožadoval a sám mu ponúkol možnosť poskytnúť poistné plnenie tzv. na základe rozpočtu), je protiprávny. Je povinnosťou žalovaného ako poisťovateľa vyšetriť poistnú udalosť a na základe toho zistiť výšku škody a túto v plnej výške (t. j. nie vo svojvoľne upravovanej výške) uhradiť poškodenému ako poistné plnenie (§ 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.). Tejto svojej povinnosti sa žalovaný nemôže zbaviť tým, že si nevyžiada preukázanie nákladov na vykonanú opravu, ako ani vtedy, keď oprava hoci aj vôbec nie je vykonaná. 22. Keďže, ako už bolo uvedené, v tomto prípade nesporne nešlo o totálnu škodu, náhrada škody zodpovedá nákladom účelne vynaloženým na uvedenie poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu. Pokiaľ žalovaný poskytol poistné plnenie v ním svojvoľne nadol upravenej výške, nedošlo tým k nahradeniu celej poškodenému spôsobenej škody. Poškodený, resp. jeho právny nástupca, má preto nárok na doplatenie poistného plnenia do výšky skutočnej škody, ktorú žalobca v konaní preukázal kalkuláciou nákladov spoločnosti GALIMEX, s.r.o. zo dňa 21.4.2015, o ktorej v konaní nebolo sporné, že je autorizovaným servisom značky Volkswagen. Celková výška týchto nákladov predstavovala 2 540,02 €. Obranou žalovaného proti takto preukázanej výške škody bolo to, že oprava takto kalkulovaným spôsobom (t. j. autorizovaným servisom a za použitia nových náhradných dielov) nebola reálne vykonaná. Skutočnosť, že oprava bola vykonaná svojpomocne, v konaní nebola sporná, ale ako vyplýva z doterajších záverov odvolacieho súdu, ide o skutočnosť právne bezvýznamnú, v dôsledku čoho neobstojí ani procesná obrana žalovaného proti takto preukázanej výške náhrady škody.
Treba zdôrazniť, že žalovaný nespochybňoval samotné vyčíslenie nákladov na opravu (napríklad tým, že by v ňom boli uvedené na výmenu aj diely, ktoré menené byť nemuseli, že by v nej bol neprimeraný rozsah práce, alebo že by boli nesprávne stanovené jednotkové ceny za prácu a materiál a pod.) a neprodukoval dôkazy na podporu správnosti ním v rámci vyšetrenia poistnej udalosti stanovenej výšky škody. 23. Z hľadiska preukázania výšky nákladov na opravu bol potom už v zásade len duplicitný súkromný znalecký posudok Č.. XX/XXXX vypracovaný Ing. Elenou Akinšinovou predložený žalobcom, ktorým bola správnosť kalkulácie opravovne GALIMEX, s.r.o. v celom rozsahu potvrdená (výsledná suma sa líši len zaokrúhlením na celé eurá). Mal však význam z hľadiska preukázania, že opravou motorového vozidla tak, ako bola kalkulovaná predmetnou opravovňou, by nedošlo k zhodnoteniu poškodeného motorového vozidla. V tomto prípade však paradoxne žalobca zastúpil v konaní žalovaného, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním prípadného zhodnotenia motorového vozidla opravou, keďže táto otázka má byť predmetom prešetrenia poistnej udalosti. Odvolací súd mimochodom nepovažuje za tohto stavu za potrebné bližšie rozoberať, že v praxi je mimoriadne zriedkavé, až takmer vylúčené, aby po násilnom poškodení motorového vozidla a vykonaní jeho opravy novými dielmi, došlo k jeho zhodnoteniu. 24. Z rovnakých dôvodov, z akých neobstojí procesná obrana žalovaného v tomto konaní (pozri odsek 22. odôvodnenia) je potrebné ako nesprávnu vyhodnotiť aj polemiku súdu prvej inštancie so závermi znaleckého posudku, ktorá dokonca presiahla rámec námietok žalovaného. Táto polemika vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, ktorý napriek tomu, že na začiatku zaujal správne stanovisko, že škoda vzniká už momentom škodovej udalosti, nie až vynaložením nákladov na jeho opravu, následne v protiklade s týmto právnym záverom aj tak stotožnil škodu s vynaložením nákladov na opravu. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ poisťovateľ výslovne nepožadoval pri prešetrovaní poistnej udalosti od poškodeného predloženie dokladov preukazujúcich náklady na opravu poškodeného motorového vozidla, nemôže ich poisťovateľ a už vôbec nie súd požadovať od poškodeného v následnom súdnom konaní. V takomto prípade nezostáva iné, než stanoviť výšku poistného plnenia tak, ako to umožnil samotný žalovaný, teda zostavením rozpočtu na opravu poškodenia vzniknutého pri škodovej udalosti; a to prirodzene nerešpektujúc svojvoľné a ničím nepodložené zníženie poistného plnenia, ku ktorému žalovaný pristúpil. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/166/2007 zo dňa 27. januára 2009, na ktoré upriamil pozornosť aj žalobca, podľa ktorého dokazovanie v súdnom spore nemožno považovať za akési „pokračovanie vyšetrovania“ vykonávaného poistiteľom za účelom zistenia vzniku, príčin poistnej udalosti a rozsahu poistného plnenia. Je vecou poistiteľa, akým spôsobom vyšetrovanie vykoná a k akým záverom po jeho skončení dospeje. Súd v spore, ktorého predmetom je plnenie poistiteľa z poistnej zmluvy, je povinný na základe vykonaného dokazovania preskúmať, či závery poisťovne vyplývajúce z vyšetrovania sú v súlade so zákonom, resp. s obsahom poistnej zmluvy, prípadne so všeobecnými poistnými podmienkami. 25. Odvolací súd uzatvára, že žalobca preukázal, že výška škody predstavovala 2 540,02 €, pričom voči takto ustálenej škode žalovaný nijako skutkovo nenamietal, jeho obrana zostala len v rovine právnych argumentov, keďže žalovaný nesprávne trval na tom, že za skutočnú škodu možno považovať iba skutočne vynaložené náklady na opravu. Pokiaľ z vyššie uvedenej skutočnej škody žalovaný poškodenému uhradil v rámci poskytnutého poistného plnenia iba sumu 562,95 €, má žalobca nárok na zaplatenie rozdielu medzi týmito sumami vo výške 1 977,07 €, teda istiny tak, ako bola uplatnená v žalobe. 26. Dôvodná bola žaloba aj v časti príslušenstva. Žalobca si po zmene žaloby uplatnil okrem istiny taktiež sumu 168,88 € predstavujúcu odmenu znalkyne Ing. Eleny Akinšinovej za vypracovaný znalecký posudok Č.. XX/XXXX, ktorú je potrebné právne posúdiť ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky, a teda za jej príslušenstvo (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). 27. Žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, keďže žalovaný poškodenému poistné plnenie riadne a včas neuhradil. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie
poistného plnenia. Žalovaný skončil prešetrovanie dňa 9.10.2014 (ako uviedol v liste označenom ako Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 13.10.2014, č. l. 5 spisu), a teda poistné plnenie bolo splatné do 15 dní, t. j. dňa 24.10.2014. Nasledujúcim dňom, 25.10.2014, sa žalovaný dostal do omeškania. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola v tomto prípade vo výške 0,05 %, preto výška úrokov z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., predstavuje 5,05 % ročne. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania z dlžnej istiny 1 977,07 vo výške 5,05 % ročne od 25.10.2014 do zaplatenia tak, ako sa ich žalobca domáhal. 28. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel, teda uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 145,95 € (súčet istiny a vyčísleného príslušenstva) s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 977,07 € od 25.10.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 29. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 453 ods. 3 a podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní, a tým aj v celom konaní, bol plne úspešný žalobca, ktorého žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Okrem prvoinštančného a odvolacieho konania má preto žalobca nárok na plnú náhradu tiež trov dovolacieho konania, ktorú mu preto odvolací súd priznal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).