Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 15CoCsp/12/2025 1116221836 27. 05. 2026 JUDr. Eva Mészárosová ECLI:SK:KSBA:2026:1116221836.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcov: X. E.. G. J. C. Č. A. X. G. C. , X. G. XX.X.XXXX, V. L. V., Z. Č.. XXXX/XX, X. J.. B. J. C. Č. A. X. G. S. Y. Á. , X. G. XX.X.XXXX, V. L. V., Z. Č.. XXXX/XX, X. H.. P. J. C. Č. A. X. G. S. Y. Á. , X. G. XX.X.XXXX, V. L. V.S., Z. Č.. XXXX/ XX, X. H.. B. J. C. Č. A. X. G. S. Y. Á. , X. G. XX.XX.XXXX, V. L. V.S., Z. Č.. XXXX/XX, žalobkyne v 3. a 4. rade zastúpené zákonným zástupcom, žalobcom v 1. rade, všetci zastúpení PAČINDA AK s. r. o., Tomášov, Lesná č. 12, IČO: 50 063 995, za ktorú koná JUDr. Dalibor Pačinda, proti žalovanému : HYDROTOUR, cestovná kancelária, a.s., Bratislava, Nám. SNP č. 14, IČO: 31 371 981, zastúpený JUDr. Denisa Jánošíková, advokátka, Bratislava, Klincová č. 35, o zaplatenie 547,30 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 20. februára 2025, č. k. B1-9 Csp 37/2016-324, takto rozhodol: I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 20. februára 2025, č. k. B1-9 Csp 37/2016-324, vo výroku I. p o t v r d z u j e a vo výroku II. m e n í tak, že žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 19.1.2021, č. k. 9 Csp 37/2016-237 (v poradí prvým), výrokom I. zamietol žalobu žalobcov a vo výroku II. priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa pôvodne žalobca v 1. rade proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 547,30 € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.5.2016 bola medzi ním ako spotrebiteľom a žalovaným uzavretá Zmluva o obstaraní zájazdu č. XXXXXX, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného zabezpečiť pre žalobcu zájazd do Grécka na ostrov Zakynthos, v lokalite Laganas, v hoteli Plaza Bay v termíne 15.7.2016 - 26.7.2016. Celková cena zájazdu bola dohodnutá na sumu 2.325,20 €. V čase objednávania zájazdu dňa 16.5.2016 mal žalovaný na svojej webovej stránke www.hydrotour.sk <http:// www.hydrotour.sk> uvedené len vizualizácie hotela Plaza Bay bez reálnych fotografií, nakoľko hotel mal byť „novo zrekonštruovaný.“ Rovnako, na oficiálnej webovej stránke hotela www.playabayhotel.qr <http://www.playabayhotel.qr> boli uvedené fotky exteriéru len v stave vizualizácie, pričom pod galériou fotografií hotel uvádza, že sa jedná len o stav, ktorý plánujú dizajnéri a skutočný stav sa môže líšiť. Keďže v tom čase neboli na internete zverejnené žiadne recenzie hotela (hotel zmenil aj názov), ani fotografie, ktoré by znázorňovali konečný a skutočný stav hotela po rekonštrukcii, žalobca sa počas telefonátu dňa 16.5.2016 o 10:51 hod., ešte pred podpisom zmluvy o obstaraní zájazdu, výslovne dožadoval informácie od pracovníčky žalovaného p. Ing. E. R., či izby budú naozaj vyzerať tak, ako je uvedené vo vizualizácii. Pani R. žalobcu ubezpečila, že „hotel má nového majiteľa, v dôsledku čoho prešiel celkovou rekonštrukciou a že sa žalobca nemusí ničoho báť, lebo v máji tam
mala ísť delegátka žalovaného, aby preverila skutočný stav hotela, takže, ak by niečo nebolo v poriadku, mal o tom žalobca dostať informáciu.“ Na základe tohto ubezpečenia, ako aj po zohľadnení skutočnosti, že žalobca považoval žalovaného za jednu z najväčších a najspoľahlivejších cestovných agentúr na Slovensku s dobrým menom a dlhodobou tradíciou, sa žalobca rozhodol podpísať predmetnú Zmluvu o obstaraní zájazdu č. XXXXXX. Po príchode do hotela dňa 15.7.2016 žalobca zistil, že izby vôbec nie sú zrekonštruované a že ich skutočný stav, najmä interiér, absolútne nezodpovedá vizualizáciám. Celá „rekonštrukcia“ spočívala len v tom, že izby boli vymaľované na bielo, aj to nekvalitne, na izbe žalobcu č. XXX bola stará dlažba, stará fušersky prelakovaná skriňa, stará zožltnutá klimatizačná jednotka, starý záves, stará drevená stolička, oceľový rám prístelky bol takisto len narýchlo po okrajoch pretretý na bielo, avšak zvnútra bol úplne skorodovaný. Najhoršie však na tom bola kúpeľňa. Diera v starých dverách do kúpeľne, staré obkladačky, ktoré boli iba pretreté nevkusnou sivou farbou, staré špinavé batérie s usadeným vodným kameňom, pričom na izbe č. XXX bola sprchová batéria dokonca mierne vytrhnutá z múru. Namiesto sklenenej zásteny v sprchovacom kúte tam bol iba lacný záves na labilnej tyči, ktorá stále padala dolu, preto bola prichytená do stropu akousi retiazkou, aby nespadla úplne, a podobne. Nehovoriac o všadeprítomnej špine, zápachu z kanalizácie a viditeľne odfláknutej práci pri maľovaní. Z uvedeného dôvodu žalobca na tieto skutočnosti upozornil delegátku žalovaného - p. L. J. hneď v deň príchodu 15.7.2016 a žiadal o informáciu, prečo izby nezodpovedajú stavu podľa vizualizácie a súčasne, či všetky izby vyzerajú len takto. Pani J. žalobcu informovala, že hotel nemá ani jednu izbu zrekonštruovanú tak, ako bolo uvedené na vizualizáciách a že všetky izby vyzerajú tak, ako žalobcova izba č. XXX. Súčasne podotkla, že z jej pohľadu sú všetky izby zrekonštruované, a že dnes (15.7.2016) sú už na stránke CK „nové“ fotky izieb (skutočný stav). Na základe toho, ako aj z dôvodov uvedených nižšie, žalobca dňa 23.7.2016 spísal písomný záznam, resp. reklamáciu priamo na mieste, ktorú mu delegátka žalovaného potvrdila. Z uvedeného je zrejmé, že dňa 15.7.2016 (a aj oveľa skôr) už mal žalovaný informáciu o tom, že skutočný stav hotelových izieb je iný, než bolo prezentované vo vizualizáciách. Napriek tomu žalovaný na túto skutočnosť žalobcu vopred neupozornil. Okrem neadekvátneho ubytovania vykazoval zájazd ďalšie nedostatky: strava a stravovanie - úroveň stravovania ani stolovania absolútne nezodpovedala kritériám, ktoré by mal spĺňať trojhviezdičkový hotel. Žiadne jedlo ani zďaleka nevyzeralo tak, ako je uvedené na fotografiách, ktoré má hotel zverejnené na svojej stránke. Hotel ponúkal veľmi slabý výber jedál, konkrétne maximálne 3 hlavné jedlá, ktoré navyše ani neboli chutné. Strava bola málo pestrá, určité druhy jedál sa opakovali každý deň. Hotel ponúkal minimálny výber jedál pre deti. Hotelová reštaurácia bola kapacitne poddimenzovaná (cca len 50 miest na sedenie pre 150 ľudí). Okrem toho, úroveň stolovania nezodpovedala nám zaužívaným štandardom a hotel mal veľmi slabú úroveň čistoty a hygieny. Určité typy jedál (napríklad popoludňajší tzv. snack), boli spôsobilé privodiť ubytovaným závažné zdravotné problémy, napríklad v dôsledku toho, že boli skladované na priamom slnku pri teplote vyššej ako 30 °C; nedostatočná informovanosť o lokalite - žalovaný pred zakúpením zájazdu, ani neskôr neposkytol žalobcovi žiadnu informáciu o tom, že lokalita Laganas je známa predovšetkým tým, že tam trávi leto obrovské množstvo anglických teenagerov, a teda, že tam vládne bujarý nočný život, t. j. že takáto lokalita nie je vhodná pre rodiny s malými deťmi, napriek tomu, že pri rezervácii zájazdu žalobca jasne uviedol, a je to uvedené aj v zmluve o obstaraní zájazdu, že cestuje ako rodina s dvoma malými deťmi (5 a 2 roky). Pritom sám žalovaný v tzv. Dôležitých informáciách platných pre zájazdy organizované CK HYDROTOR, ktoré sú súčasťou zmluvy o obstaraní zájazdu, uvádza, že: Ak plánujete dovolenku s deťmi, je dôležité vopred starostlivo zvážiť miesto pobytu, termín a všetky okolnosti spojené s pobytom. Kto hodlá cestovať s deťmi, musí si byť vedomý, že túto skutočnosť nie je vždy možné zohľadniť a niektoré procesy nemožno urýchliť ani zmeniť. Pri výbere hotela treba brať do úvahy a rozumne zvážiť polohu, vzdialenosti a možnosti pohybu s detským kočíkom; nedostatočná informovanosť o fakultatívnych výletoch - delegátka žalovaného neposkytovala kompletné informácie o obsahovej náplni jednotlivých výletov a súčasne neposkytovala niektoré kľúčové informácie, ktoré mohli mať zásadný vplyv pre to, či sa zákazník rozhodne pre kúpu výletu. Napríklad neposkytla informáciu, že pri výlete loďou na pláž Navagio, kde plavba trvala spolu 5 hodín, je možné, že kvôli poveternostným podmienkam (veľkým vlnám) možno vôbec nebude možné vystúpiť z lode a teda, že môže byť zbytočné plaviť sa s malými deťmi 2 a pol hodiny tam a 2 a pol hodiny späť, čo sa aj reálne stalo v prípade žalobcu; iné hotel neponúkal pre dospelých takmer žiadne animácie, ktoré žalobca poznal z predošlých dovoleniek. Pre deti sa večer robila iba krátka mini diskotéka v stiesnenom priestore. Detský bazén mal byť podľa vizualizácie pri bazéne. V skutočnosti sa nachádzal cca 50 metrov od hlavného bazéna „za rohom.“ Nebola pri ňom taká šmýkala, ako bolo znázornené na vizualizácii, iba jedna malá. Hotel nemal žiadne zariadenia pre deti, ako napríklad detské ihrisko, preliezky, hojdačky, domček a pod. Izby boli prvýkrát upratané až po 4. dňoch, po mnohých žiadostiach ostatných hostí. Na izbe č. XXX
striedavo fungovala a nefungovala klimatizácia. Jeden deň žalobca vôbec nemal teplú vodu. Na všetky tieto nedostatky žalobca podrobne poukázal v písomnej reklamácii zájazdu zo dňa 31.7.2016, ktorá bola žalovanému doručená dňa 2.8.2016. Žalobca, na základe tzv. Frankfurtskej tabuľky zliav, ktorá môže slúžiť ako určitý indikátor pri stanovení zľavy z ceny zájazdu, požadoval od žalovaného zľavu z ceny zájazdu vo výške 600,- €, a to najmä s poukazom na § 741d ods. 1 písm. a), § 741k ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, § 8 ods. 1 písm. f/, g/ a o/ zákona č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 281/2001 Z. z.“), ako aj na časť 5 bod 3. písm. c/ všeobecných zmluvných podmienok pre účasť na Zájazdoch CK HYDROTOUR. Zľavu stanovil na základe kumulácie viacerých vytýkaných nedostatkov, keď napríklad za iné ako rezervované ubytovanie možno žiadať zľavu vo výške 10 % - 25 % z ceny zájazdu, za hrdzu a pleseň na izbe možno žiadať až 50 % z ceny zájazdu, za nedostatky stravovania možno žiadať 5 - 10 % z ceny zájazdu a podobne. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný jeho reklamáciu zamietol. Okrem iného ho ubezpečil, že „každé zariadenie ponúkané v aktuálnom katalógu je pred jeho uvedením do oficiálnej ponuky podrobené dôkladnej prehliadke s kontrolou poskytovaných služieb, deklarovaných služieb a prezentovaných informácií. Svoju argumentáciu založil predovšetkým na tom, že vo svojich Dôležitých informáciách platných pre zájazdy organizované CK HYDROTOR upozorňuje, že „predbežný obrazový materiál (vizualizácia) nemusí byť vo všetkých smeroch identický s konečným vyhotovením realizovaného projektu.“ Žalobcovi poskytol zľavu iba vo výške 52,70 €, ktorú vypočítal ako 10 % z ceny ubytovania. Listom zo dňa 7.9.2016, doručeným žalovanému dňa 8.9.2016, žalobca vyslovil nespokojnosť so spôsobom vybavenia reklamácie, a to najmä z dôvodu, že žalovaný neposkytol náležité argumenty voči nedostatkom namietaným žalobcom. Dňa 14.10.2016 bola žalobcovi doručená odpoveď žalovaného, v ktorej žalovaný konštatoval, že si nie je vedomý žiadneho porušenia jeho zákonných ani zmluvných povinností a že trvá na svojom pôvodnom stanovisku. 1.2.1. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uplatnený nárok v plnom rozsahu poprel, považujúc ho za nedôvodný. K jednotlivým skutkovým tvrdeniam žalobcu obsiahnutým v žalobe uviedol, pokiaľ ide o stravu a ubytovanie, že úroveň ubytovania a stravovania zodpovedala štandardu 3* v Grécku. Poznamenal, že kategória 3* je najnižšou kategóriou ubytovania, ktorú ponúka žalovaný a žalobca si vybral jeden z najlacnejších zájazdov v katalógu. Fotografie v katalógu boli len vizualizáciami, o čom bol žalobca informovaný. Vizualizácie nemuseli zodpovedať skutočnému stavu. V čase vydania katalógu, ako aj podpisu zmluvy so žalobcom, nemal žalovaný presnú vedomosť o tom, ako bude hotel po rekonštrukcii vyzerať. Žalovaný poprel, že by jeho zamestnankyňa Ing. E. R. potvrdila, že vizualizácie sa zhodujú so skutočnosťou. Naopak, snažila sa vysvetliť žalobcovi možný rozdiel medzi vizualizáciou a skutočnosťou. Žalovaný uviedol, že úroveň ubytovania a stravovania 3* v Grécku je odlišná od úrovne 3* v strednej alebo západnej Európe. Na uvedené žalovaný upozorňuje v katalógu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o obstaraní zájazdu: str. 332 katalógu: Ubytovanie: Oficiálne hodnotenie ubytovacích kapacít vyjadrené hviezdičkami, písmenami alebo inými symbolmi je hodnotením miestnych úradov turistického ruchu, resp. hotelových sietí, v zmysle platnej legislatívy krajiny pobytu, takže nie je možné porovnávať kategorizácie, štandardy a triedy rôznych krajín.“ Str. 333 katalógu: Stravovanie a nápoje: Rozsah, sortiment a kvalita stravy je daná zvyklosťami krajiny, úrovňou, triedou a cenou ubytovacieho zariadenia a je plne v kompetencii hotela.“ Na skutočnosť, že kategória 3* v Grécku je iná ako kategória 3* na Slovensku alebo v strednej/západnej Európe, bol žalobca vopred upozornený. Žalovaný bol názoru, že cena za ubytovanie a stravu, ktorú žalobca uhradil, zodpovedala poskytnutým službám. Žalobca ako 1 osoba uhradil za dospelú osobu na základnom lôžku 899,- € 296,50 € (zľava first moment 33 %) = 602,50 €. Z tejto ceny je potrebné odpočítať cenu letenky, ktorá je v zmysle všeobecných zmluvných podmienok 339,- €, žalobca ako 1 osoba zaplatil za ubytovanie a stravovanie sumu 263,50 € na 11 dní, t. j. cca. 24,- €/deň za all inclusive. Žalovaný bol názoru, že poskytnuté ubytovanie a strava tejto cene zodpovedali v zmysle katalógu; pokiaľ ide o nedostatočnú informovanosť o lokalite, bol žalovaný názoru, že si riadne splnil informačnú povinnosť danú § 8 zák. č. 281/2001 Z. z. v platnom znení. Žalovaný nemá povinnosť informovať objednávateľa zájazdu o tom, kde a v akej vzdialenosti sa nachádzajú diskotéky/nočné kluby, nemá povinnosť informovať objednávateľa zájazdu o národnostnom zložení alebo vekových skupinách, aké rezort navštevujú, takýmito informáciami nedisponuje. Podľa žalovaného nebolo preukázané porušenie informačnej povinnosti. Na hoteli bol dodržiavaný nočný kľud zodpovedajúci lokalite/krajine a žalobca nebol v noci rušený. Bolo povinnosťou žalobcu, s čím súhlasil podpisom zmluvy, aby zvážil, do akej destinácie s deťmi pôjde; pokiaľ ide o nedostatočnú informovanosť o fakultatívnych výletoch žalovaný dôvodil, že fakultatívne výlety nie sú súčasťou zájazdu a nie sú poskytované v rámci zmluvy o obstaraní zájazdu, poskytovateľom služieb v rámci fakultatívneho výletu nie je žalovaný, ale tretia osoba, žalovaný
len výlet sprostredkuje. Uvedené vyplýva z katalógu, str. 334: Poznávacie zájazdy a fakultatívne výlety: Akékoľvek reklamácie týkajúce sa fakultatívnych výletov je nevyhnutné riešiť bezodkladne u organizátora výletu v mieste pobytu, pretože nie sú organizované našou CK, ale zahraničnými partnermi, o čom bol žalobca vopred informovaný a podpisom zmluvy uvedenú skutočnosť potvrdil. Navyše bol žalobca riadne informovaný o sprostredkovaných zájazdoch delegátkou; pokiaľ ide o ďalšie námietky žalovaný uviedol, že žalobca namietal aj animácie v hoteli a umiestnenie detského bazéna. Podľa žalovaného boli animácie poskytované v rozsahu primeranom úrovni hotela. K poskytovaným animáciám navrhol vypočuť delegátku L. J.. V katalógu na str. 335 je každý objednávateľ zájazdu, a teda aj žalobca, informovaný o tom, že animačné služby je možné využívať po dosiahnutí veku. V hoteli bol informovaný o tom, že minimálny vek na umiestnenie dieťaťa do miniklubu sú 4 roky, pričom chcel umiestňovať do miniklubu svoju 2-ročnú dcéru, čo animátorky namietali, k umiestneniu detského bazéna žalovaný poukázal na to, že z katalógu nevyplýva umiestnenie detského bazéna, nie je zrejmé, odkiaľ žalobca túto informáciu čerpal. Žalovaný v katalógu iba uviedol, že hotel má detský bazén a šmykľavku. Toto bolo dodržané, hotel disponuje oboma, žalobcom namietaný nedostatok neexistuje. 1.2.2. Žalovaný nesúhlasil s kalkuláciou zľavy žalobcom, rozporoval výšku žalobného nároku. Poukázal na to, že žalobca ako jedna osoba uhradil za dospelú osobu na základnom lôžku 899,00 € - 296,50 € (zľava first moment 33 %) = 602,50 €. Ostatní účastníci zájazdu z danej zmluvy nie sú stranami, účastníkmi konania. Z tejto ceny je potrebné odpočítať cenu letenky, ktorá je v zmysle všeobecných zmluvných podmienok 339,- €, pričom žalobca nerozporoval, že by mu nebola riadne poskytnutá letecká doprava, transfer, poistenie a iné položky. Žalobca namietal iba nedostatky týkajúce sa ubytovania. Žalobca ako jedna osoba zaplatil za ubytovanie a stravovanie sumu 263,50 €. Podľa žalovaného si žalobca nemôže uplatňovať nároky za štyri osoby, keďže žalobcom je len jedna osoba z objednávateľov zájazdu. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 50 C 82/2010. Ostatní členovia rodiny žalobcu nie sú účastníkmi konania, ani nebola v ich mene/nimi podaná reklamácia. Každý z účastníkov zájazdu mal postavenie objednávateľa, čo vyplýva z § 5 zákona č. 281/2001 Z. z. Objednávateľom je a) osoba, ktorá uzatvorí s cestovnou kanceláriou zmluvu o zájazde, b) osoba, v ktorej prospech sa zmluva o zájazde uzatvorila, c) osoba, na ktorú sa zájazd previedol za podmienok podľa Občianskeho zákonníka. Zmluva o obstaraní zájazdu bola uzatvorená objednávateľom č. 1 - žalobcom a zároveň bola zatvorená v prospech objednávateľov č. 2 - č. 4, a to rodinných príslušníkov žalobcu. Žalobca preto nemôže požadovať zľavu zájazdu za nich, ale iba za seba samého. Ostatní objednávatelia sú povinní si uplatniť nárok na zľavu samostatne, resp. v zastúpení. Preto, ak by aj mal žalobca nárok na 25,80 % zľavu z ubytovania a stravovania (len toto rozporuje), tak by sa jednalo o sumu 67,98 €. Zľava nemôže byť počítaná z ceny ubytovania a stravy štyroch osôb, ale len jednej osoby a to žalobcu. Z tejto sumy žalovaný uhradil žalobcovi 52,70 €, žalobca by tak mal aj v prípade oprávnenosti žaloby nárok len na sumu 15,28 €. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 1.3. Žalobca vo vyjadrení zotrval na námietkach uvedených v žalobe. 1.4. Žalobca v priebehu konania navrhol konajúcemu súdu, aby pripustil, aby na strane žalobcu do konania pristúpili žalobcovia v 2. rade B., narodená dňa XX.X.XXXX, v 3. rade mal. P. J., narodená dňa XX.X.XXXX a v 4. rade mal. B. J., narodená dňa XX.XX.XXXX, obe maloleté zastúpené zákonným zástupcom. Zároveň navrhol zmenu petitu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. až 4. rade sumu 547,30 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 547,30 € od 1.10.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj trovy konania. 1.5. Žalovaný vo vyjadrení zotrval na svojich námietkach. 1.6. Žalobca v ďalšom vyjadrení prezentoval názor, že zľava z ceny zájazdu, ktorej sa domáha prostredníctvom žalobného návrhu, by nemala byť počítaná výlučne z ceny ubytovania, ale z celkovej ceny zájazdu, nakoľko žalobca si kupoval zájazd ako celok, pričom mu nebolo umožnené, aby si dopravu, ubytovanie, prípadne iné služby zabezpečil sám. Nemohol si byť vedomý, akú maržu má žalovaný na letenkách, ubytovaní a aké sú jednotlivé ceny služieb. 1.7. Žalovaný namietal, že v zmluve o obstaraní zájazdu, ako aj v ponukovom katalógu leto 2016 je uvedené: Cena dospelej osoby: 899,- €. Ceny charterových leteniek sú uvedené na str. 336 katalógu leto 2016 v sume 339,- € - letenka. Rovnako je uvedený v zmluve, ako aj na str. 337, servisný poplatok vo výške 189,- €, resp. 100,- €. V zmluve o obstaraní zájazdu je detailný rozpis jednotlivých položiek zájazdu, podľa ktorého cena ubytovania, stravy a letenky je uvedená spolu v sume 899,- € s tým, že cena letenky je samostatne vyčíslená na str. 336 katalógu vo výške 339,- € pre dospelú osobu. Zájazd sa skladá z viacerých typov služieb, pričom zľavu z ceny má spotrebiteľ z tej služby, ktorá mu nebola vôbec poskytnutá alebo mu nebola poskytnutá v dohodnutej kvalite, resp. rozsahu. Ak žalobca namietal
kvalitu ubytovania a stravy, nemôže žiadať zľavu z letenky, respektíve z ceny poistenia alebo servisného poplatku, nakoľko tieto služby neboli namietané. 1.8. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20.10.2017 pripustil vstup žalobkýň v 2., 3. a 4. rade do konania a zároveň pripustil zmenu žaloby (v zmysle návrhu žalobcu na č. l. 104 a nasl. spisu) tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 136,83 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 136,83 € od 1.10.2016 do zaplatenia, žalobkyni v 2. rade sumu 136,83 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 136,83 € od 1.10.2016 do zaplatenia, žalobkyni v 3. rade sumu 136,83 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 136,83 € od 1.10.2016 do zaplatenia a žalobkyni v 4. rade sumu 136,83 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 136,83 € od 1.10.2016 do zaplatenia, nahradiť samostatne každému zo žalobcov v 1. až 4. rade trovy konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 1.9. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 16.5.2016 bola medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným uzavretá Zmluva o obstaraní zájazdu č. XXXXXX, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného zabezpečiť pre žalobcu zájazd do Grécka na ostrov Zakynthos, v lokalite Laganas, v hoteli Plaza Bay v termíne 15.7.2016 - 26.7.2016. Celková cena zájazdu bola dohodnutá na sumu 2.325,20 €. V čase objednávania zájazdu dňa 16.5.2016 mal žalovaný na svojej webovej stránke www.hydrotour.sk uvedené len vizualizácie hotela Plaza Bay bez reálnych fotografií, keďže hotel mal byť „novo zrekonštruovaný.“ Rovnako na oficiálnej webovej stránke hotela www.playabayhotel.qr boli uvedené fotky exteriéru len v stave vizualizácie, pričom pod galériou fotografií hotel uvádza, že sa jedná len o stav, ktorý plánujú dizajnéri a skutočný stav sa môže líšiť. Po príchode do hotela dňa 15.7.2016 žalobca zistil, že izby nie sú zrekonštruované a že ich skutočný stav, najmä interiér, nezodpovedá vizualizáciám. Celá „rekonštrukcia“ spočívala v tom, že izby boli vymaľované na bielo, aj to nekvalitne. Na izbe žalobcu č. 307 bola stará dlažba, stará prelakovaná skriňa, stará zožltnutá klimatizačná jednotka (pričom vonkajšia jednotka bola len pretretá nabielo, aby nebolo vidieť starú hrdzu), starý záves, stará drevená stolička, oceľový rám prístelky bol takisto len narýchlo po okrajoch pretretý na bielo, avšak zvnútra bol úplne skorodovaný. Najhoršie bola kúpeľňa. Diera v starých dverách do kúpeľne, staré obkladačky, ktoré boli iba pretreté nevkusnou sivou farbou, staré špinavé batérie s usadeným vodným kameňom, pričom na izbe č. 307 bola sprchová batéria dokonca mierne vytrhnutá z múru. Namiesto sklenenej zásteny v sprchovacom kúte tam bol iba lacný záves na labilnej tyči, ktorá stále padala dolu, preto bola prichytená do stropu akousi retiazkou, aby nespadla úplne, a podobne. Všade bola špina, zápach z kanalizácie. Žalobca na tieto skutočnosti upozornil delegátku žalovaného p. L. hneď v deň príchodu 15.7.2016 a žiadal o informáciu, prečo izby nezodpovedajú stavu podľa vizualizácii a súčasne, či všetky izby vyzerajú takto. Pani J. žalobcu informovala, že hotel nemá ani jednu izbu zrekonštruovanú tak, ako bolo uvedené na vizualizáciách a že všetky izby vyzerajú tak, ako žalobcova izba č. 307. Podľa nej sú všetky izby zrekonštruované, a že dnes (15.7.2016) sú už na stránke CK „nové“' fotky izieb (skutočný stav). Na základe toho žalobca dňa 23.7.2016 spísal písomný záznam, resp. reklamáciu priamo na mieste, ktorú mu delegátka žalovaného potvrdila. Žalobca okrem ubytovania reklamoval aj ďalšie nedostatky, ktoré označil ako: katastrofálna strava, všadeprítomná špina, žiadne detské ihrisko, nefungujúce Wifi, ani na recepcii, slabá a nedostatočnú informovanosť o fakultatívnych výletoch (či sú vhodné pre deti a podobne). Žalobca listom zo dňa 31.7.2016, doručeným žalovanému dňa 2.8.2016, reklamoval chybne poskytnuté služby a požadoval vrátenie rozdielu ceny ponúkaných a poskytnutých služieb vo výške 600,- € za rodinu. Dňa 5.9.2016 bola žalobcovi doručená odpoveď žalovaného na reklamáciu (list žalovaného č. 241/HYDR/2016, zo dňa 31.8.2016), v ktorej žalovaný zamietol všetky výhrady žalobcu. Žalovaný poskytol žalobcovi zľavu iba vo výške 52,70 €, ktorú vypočítal ako 10 % z ceny ubytovania a stravovania. Listom zo dňa 7.9.2016, doručeným žalovanému dňa 8.9.2016, žalobca vyslovil nespokojnosť so spôsobom vybavenia reklamácie, a to najmä z dôvodu, že žalovaný neposkytol náležité argumenty voči nedostatkom ním namietaným. Zároveň žalobca vyzval žalovaného na doplatenie zvyšku požadovanej zľavy vo výške 547,30 € v termíne do 30.9.2016. Dňa 14.10.2016 bola žalobcovi doručená odpoveď žalovaného (list žalovaného č. 241/HyDR/2016, zo dňa 7.10.2016), v ktorom žalovaný konštatoval, že si nie je vedomý žiadneho porušenia jeho zákonných ani zmluvných povinností a trvá na svojom pôvodnom stanovisku. 1.10.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že v danej veci nebolo sporné, že medzi žalobcami a žalovaným bol nepochybne zmluvou o obstaraní zájazdu zo dňa 16.5.2016 založený spotrebiteľskododávateľský vzťah, pretože pri jej uzatváraní žalovaný vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet svojho podnikania (sprostredkovanie služieb v cestovnom ruchu) a žalobcovia vystupovali ako spotrebitelia, keďže im bol sprostredkovaný rekreačný zájazd ako súkromným osobám a nie za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu o obstaraní zájazdu, tak z citovaných zákonných ustanovení, konkrétne z § 8 ods. 3
zákona č. 281/2001 Z. z. vyplýva, že ak sa zmluvné strany písomne nedohodli inak, tak jej súčasťou je aj katalóg alebo iná písomná forma ponuky alebo dopĺňajúcej informácie o zájazde. V danom prípade nebol sporným skutkový stav týkajúci sa objednávania zájazdu, ako aj uzavretia zmluvy o obstaraní zájazdu a je daný zhodnými tvrdeniami strán a preukázaný označenými listinnými dôkazmi. Spornými skutočnosťami však boli, či žalovaný v uzavretej zmluve o obstaraní zájazdu dostatočne informoval žalobcov o stave ubytovania, all inclusive programe stravovania, ďalších službách a tiež bola spornou skutočnosť, či tieto informácie boli v súlade s realitou, t. j. či žalovaným deklarované služby boli žalobcom v hoteli aj reálne poskytnuté v deklarovanom rozsahu a kvalite. Žalobca tvrdil, že v čase objednávania zájazdu dňa 16.5.2016 mal žalovaný na svojej webovej stránke www.hydrotour.sk uvedené len vizualizácie hotela Plaza Bay bez reálnych fotografií, nakoľko hotel mal byť „novo zrekonštruovaný.“ Rovnako, na oficiálnej webovej stránke hotela www.playabayhotel.qr boli uvedené fotky exteriéru len v stave vizualizácie, pričom pod galériou fotografií hotel uvádza, že sa jedná len o stav, ktorý plánujú dizajnéri a skutočný stav sa môže líšiť. Keďže v tom čase neboli na internete zverejnené žiadne recenzie hotela (hotel zmenil aj názov), ani fotografie, ktoré by znázorňovali konečný a skutočný stav hotela po rekonštrukcii, žalobca sa počas telefonátu dňa 16.5.2016 o 10:51 hod. ešte pred podpisom zmluvy o obstaraní zájazdu výslovne dožadoval informácie od pracovníčky žalovaného p. Ing. E. R., či izby budú naozaj vyzerať tak, ako je uvedené vo vizualizácii. Pani R. žalobcu ubezpečila, že áno, že „hotel má nového majiteľa, v dôsledku čoho prešiel celkovou rekonštrukciou a že sa žalobca nemusí ničoho báť, lebo v máji tam mala ísť delegátka žalovaného, aby preverila skutočný stav hotela, takže ak by niečo nebolo v poriadku, mal o tom žalobca dostať informáciu.“ Svedkyňa Ing. E. S., predtým R. na pojednávaní pred súdom dňa 18.2.2020 uviedla, že hotel Plaza Bay na ostrove Zakyntos bol rekonštruovaný v r. 2016, išlo o trojhviezdový hotel. Svedkyňa uviedla, že v prípade, ak sú v katalógu uverejnené vizualizácie, cestovná kancelária čerpá tieto vizualizácie priamo od konkrétneho hotela. Svedkyňa na otázku, či izby v hoteli vyzerali tak, ako na vizualizácii, uviedla, že to nemôže posúdiť, nakoľko v hoteli bola niekedy v apríli alebo máji 2016, počas jej návštevy bol hotel v rekonštrukcii. Svedkyňa nepotvrdila tvrdenie žalobcu o tom, že telefonicky poskytla žalobcovi zavádzajúce informácie ohľadom úrovne rekonštrukcie hotela. Uviedla, že si nepamätá obsah všetkých telefonátov so zákazníkmi, ktoré vybavila ako destinačný manažér žalovaného. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný si bol v čase vyhotovovania katalógu vedomý, že hotel prechádza rekonštrukciou a z uvedeného dôvodu nemohol použiť skutočné fotografie, ale len vizualizáciu. Skutočnosť, že skutočný stav hotelových izieb je iný, než bolo prezentované vo vizualizáciách uznal žalovaný tým, že poskytol žalobcovi zľavu vo výške 52,70 €, ktorú vypočítal ako 10 % z ceny ubytovania a stravovania. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, ktorý tvrdil, že je spravodlivé, aby sa zľava určovala z celkovej ceny zájazdu. Súd sa stotožnil s obranou žalovaného, že žalobca ako jedna osoba, uhradil za dospelú osobu na základnom lôžku 899,- € - 296,50 € (zľava first moment 33 %) = 602,50 €. Z tejto ceny je potrebné odpočítať cenu letenky, ktorá je v zmysle všeobecných zmluvných podmienok 339,- €. Žalobca nerozporoval, ani nikdy nenamietal, že by mu nebola riadne poskytnutá letecká doprava, transfer, poistenie a iné položky, namietal nedostatky týkajúce sa ubytovania a stravovania. Žalobca ako jedna osoba, zaplatil za ubytovanie a stravovanie sumu 263,50 €. Žalobca si nemôže nárokovať žiadnu zľavu z dopravy, letenky, transferu, poistenia, palivových poplatkov a podobne, keďže nenamietal poskytovanie týchto služieb. Súd mal za to, že žalovaným poskytnutú zľavu z titulu ubytovacích služieb vo výške 10 % možno považovať za primeranú. 1.10.2. Žalovaný namietal uplatnený nárok vo vzťahu k žalobcom v 2., 3. a 4. rade, ktorý bol uplatnený po uplynutí prekluzívnej lehoty v zmysle platných predpisov. V prípade nedostatkov zákon predpokladá uplatnenie práva zo strany objednávateľov cestovnej kancelárie v prekluzívnej lehote 3 mesiacov. Ak si v tejto lehote objednávateľ svoje právo neuplatní, toto právo zaniká a nie je možné ho priznať. Žalobcovia v 2., 3., 4. rade svoj nárok uplatnili až prostredníctvom podania zo dňa 5.1.2017, t. j. zjavne po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty, preto im súd prekludovaný nárok nemohol priznať. 1.10.3. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, preto žalobu zamietol. 1.10.4. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1, § 262 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásady úspechu strany vo veci. Žalovaný mal v konaní úspech v rozsahu 100 %, súd preto zaviazal žalobcu povinnosťou náhrady trov konania žalovanému v rozsahu 100 %. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1. až 4. rade dôvodiac, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj
z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konštatovali, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku zamietol žalobu z dvoch dôvodov, a to, že zľava vo výške 10 % z ceny ubytovacích služieb, ktorú žalovaný poskytol žalobcom, je primeraná a že žalobcovia v 2., 3. a 4. rade si neuplatnili svoje nároky voči žalovanému včas. Odvolatelia vytýkali súdu prvej inštancie, že odignoroval ich právo na presvedčivé odôvodnenie rozsudku v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. a porušil aj elementárne zásady slušnosti voči nim ako strane sporu, ktorá sa obracia na súd s dôverou v spravodlivý súdny proces. Poukázali na to, že súd prvej inštancie sa obmedzil pri odôvodnení rozsudku iba na tie tvrdenia, ktoré uviedol žalovaný vo svojej záverečnej reči (t. j. že zľava 10 % je primeraná a že nárok žalobcov v 2., 3. a 4. rade je prekludovaný), pričom ich dôkazmi a argumentmi predloženými počas celého konania sa vôbec nezaoberal. 3.1. O odvolaní žalobcov rozhodol odvolací súd tak, že rozsudok súd prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pokiaľ však ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcov v predmetnom spore, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k celému uplatnenému nároku. Konštatoval, že žalobca bol len jedným zo štyroch objednávateľov zájazdu, napriek tomu si pôvodne uplatnil právo na vrátenie rozdielu ceny medzi ponúkanými a poskytnutými službami počas zájazdu za všetkých objednávateľov zájazdu. Neobstojí pritom ani argument uvedený v odvolaní, podľa ktorého aktívna vecná legitimácia žalobcu v 1. rade je daná tým, že pri podaní reklamácie, ako aj žaloby, konal v zastúpení svojej manželky a svojich maloletých detí ako ich zákonný zástupca. Aktívna vecná legitimácia je daná u subjektu, ktorému patrí uplatňované právo podľa hmotného práva. Jej nedostatok nemožno zhojiť procesným, ani zákonným zastupovaním oprávneného subjektu, nakoľko tieto nemajú žiaden vplyv na hmotnoprávne postavenie oprávnených subjektov. Z ustanovenia § 741i ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak nesplní cestovná kancelária povinnosti vyplývajúce zo zmluvy alebo z tohto zákona riadne a včas, musí objednávateľ uplatniť svoje právo písomne v cestovnej kancelárii bezodkladne, najneskôr však do troch mesiacov od skončenia zájazdu, inak právo zaniká. Ak si žalobkyne v 2., 3. a 4. rade, ktoré majú taktiež postavenie objednávateľa zájazdu, neuplatnili svoje právo zo zmluvy o obstaraní zájazdu u žalovaného v lehote troch mesiacov od skončenia zájazdu, ich právo zaniklo. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani to, že žalobca v 1. rade navrhol vstup žalobkýň do tohto konania a súd ich vstup do konania pripustil. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď žalobu voči žalobkyniam v 2., 3. a 4. rade v celom rozsahu zamietol. 3.2. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby voči žalobcovi v 1. rade z dôvodu, že súd prvej inštancie považoval zľavu vo výške 10 % z ceny ubytovacích služieb za primeranú, mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie svojím postupom porušil základné zásady spravodlivého súdneho procesu, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia ani len neuviedol, a zároveň nevyhodnotil skutkovú a právnu argumentáciu žalobcov, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vôbec nezaoberal otázkou porušenia informačnej povinnosti zo strany žalovaného, ako aj otázkou, z akých dôvodov považoval zľavu poskytnutú žalovaným za primeranú. Uložil súdu prvej inštancie posúdiť skutkové tvrdenia strán a nimi navrhnuté dôkazy, najmä so zameraním na posúdenie primeranosti zľavy poskytnutej žalovaným, opätovne vo veci rozhodnúť a výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotiť, vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 C.s.p. 4.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 20.2.2025, č. k. B1-9 Csp 37/2016-324 (v poradí druhým), žalobu zamietol (výrok I.) a žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 741a, 741b ods. 1, § 741d ods. 1, ods. 2, § 741i ods. 1, ods. 2, § 741k ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 8 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 281/2001 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase. Pokiaľ ide o vecné odôvodnenie konštatoval, ktoré skutočnosti neboli v konaní sporné (bod 10.1.1. odôvodnenia tohto rozhodnutia), v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobkýň v 2., 3. a 4. rade poukázal na názor odvolacieho súdu, vyslovený v uznesení zo dňa 29.9.2023, č. k. 15 CoCsp 3/2022-303 (viď aj bod 3.1. odôvodnenia tohto rozhodnutia). 4.2. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení konštatoval, že z písomného záznamu o uplatnení práva na odstránenie chybne poskytnutej služby podľa § 741 Občianskeho zákonníka zo dňa 23.7.2016 mal preukázané, že žalobca v 1. rade reklamoval úroveň ubytovacích a stravovacích služieb, ktorá nezodpovedá úrovni, ktorá bola prezentovaná na webovej stránke žalovaného. Uviedol, že hlavným znakom zájazdu je to, že iba jedna cestovná kancelária nesie zodpovednosť za riadne
poskytnutie zájazdu ako celku. Obchodník, spravidla kancelária cestovnej agentúry alebo online predajca, by mal byť schopný konať výlučne ako predajca alebo sprostredkovateľ a neniesť pritom zodpovednosť ako cestovná kancelária. Ak niektorá zo služieb cestovného ruchu nie je poskytnutá v súlade so zmluvou o zájazde, zákonom alebo zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa alebo, ak nemá vlastnosti, ktoré cestujúci s ohľadom na ponuku a zvyklosti dôvodne očakával, cestujúci je túto skutočnosť povinný bezodkladne oznámiť cestovnej kancelárii alebo jej poverenému zástupcovi. Bezodkladne znamená, že tieto svoje nároky musí uplatniť ešte počas zájazdu. V praxi sa stávajú situácie, kedy je cestujúci cestovnými kanceláriami zavádzaný, prípadne si nesprávne vysvetlí kvalitu a charakter služieb, ktoré mu cestovná kancelária ponúka. Zákonodarca preto považoval za potrebné zahrnúť ako jedno z hlavných kritérií aj cestujúcim odôvodnené očakávanie vlastností určitého druhu a kvality, a to s ohľadom na ponuku a zvyklosti. Toto kritérium však nie je možné objektivizovať a bude sa posudzovať od prípadu k prípadu (Dôvodová správa č. 170/2018 Ds, Vládny návrh zákona o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov). S poukazom na vyššie uvedenú dôvodovú správu k zákonu súd prvej inštancie dôvodil, že je cestujúci povinný bezodkladne oznámiť skutočnosti, s ktorými nie je spokojný. V danom prípade sa určite nejedná o bezodkladné oznámenie týchto skutočností, na základe ktorých súd prvej inštancie z časti vyhovel žalobe, preto na tieto dôvody reklamácie nemožno prihliadnuť. Súd prvej inštancie zohľadnil skutočnosti, na ktoré poukazoval žalobca v 1. rade a ktoré sa týkali ubytovania a jeho kvality, ktoré sú uvedené aj v reklamácií a ktoré spôsobovali znížený komfort bývania vo forme poškodenia izby, pričom predložil aj fotodokumentáciu. Súd prvej inštancie mal za to, že tieto nedostatky na ubytovaní sú nedostatkami, za ktoré zodpovedá žalovaný. Pokiaľ sa týka vyčíslenia výšky zľavy zájazdu, poukázal na tzv. Frankfurtskú tabuľku zníženia cien cestovného, ktorá bola vypracovaná združením cestovných kancelárií pre zjednotenie pravidiel odškodňovania turistov za služby, ktoré neboli poskytnuté vôbec alebo nekvalitne. Mal za nepochybné, že táto tabuľka má poradný charakter, no možno ju použiť ako návod pre určenie výšky zľavy za nekvalitne poskytnuté služby počas zájazdu. V tejto tabuľke v sekcii ubytovanie je vyjadrená percentom z ceny služby zľava za určité nedostatky. Pri nedostatkoch v ubytovaní, napríklad pri nedostatku nábytku, je táto zľava od 5 % do 15 %, pri nefunkčných zariadeniach od 5 % do 10 % podľa toho, aké zariadenia sú nefunkčné, za absenciu napríklad kúpeľného zariadenia, ktoré je uvedené v katalógu 20 % až 40 %. Táto tabuľka obsahuje pod položkou nefunkčných zariadení, respektíve poškodených zariadení rozsah od 10 % do 15 %, respektíve 20 % zľavy z ceny služby. 4.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný poskytol žalobcovi zľavu vo výške 52,70 €, ktorú vypočítal ako 10 % z ceny ubytovania a stravovania. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalobcu, ktorý tvrdil, že je spravodlivé, aby sa zľava určovala z celkovej ceny zájazdu. Stotožnil sa s obranou žalovaného, že žalobca ako 1 osoba uhradil za dospelú osobu na základnom lôžku 899,- € - 296,50 € (zľava first moment 33 %) = 602,50 €. Z tejto ceny je potrebné odpočítať cenu letenky, ktorá je v zmysle všeobecných zmluvných podmienok 339,€. Žalobca nerozporoval, ani nikdy nenamietal, že by mu nebola riadne poskytnutá letecká doprava, transfer, poistenie a iné položky. Žalobca namietal nedostatky týkajúce sa ubytovania a stravovania. Žalobca ako 1 osoba zaplatil za ubytovanie a stravovanie sumu 263,50 € a nemôže si nárokovať zľavu z dopravy, letenky, transferu, poistenia, palivových poplatkov, a podobne, keďže nenamietal poskytovanie týchto služieb. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaným poskytnutú zľavu z titulu ubytovacích služieb vo výške 10 % možno považovať za primeranú, preto žalobu zamietol. 4.4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1, § 262 C.s.p. v zmysle zásady úspechu strany vo veci . Žalovaný mal v konaní úspech v rozsahu 100 %, súd preto zaviazal žalobcov povinnosťou náhrady trov konania žalovanému v rozsahu 100 %. 5.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1. až 4. rade dôvodiac, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 5.2.1. K odvolaciemu dôvodu, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci uviedli, že z napadnutého rozsudku vôbec nie je zrejmé, akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal s povinnosťou žalovaného podľa § 741d ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka v spojení s § 8 ods. 1 písm. f/, g/ a o/ zákona č. 281/2001 Z. z. v znení platnom v rozhodnom čase, ako aj v spojení s časťou 4 bod 2. písm. b/ Všeobecných zmluvných podmienok pre účasť na Zájazdoch CK. Vytýkali súdu prvej inštancie, že už po
druhýkrát úplne odignoroval (ne)splnenie povinnosti žalovaného, ktorý bol povinný najneskôr 7 dní pred nastúpením na zájazd informovať žalobcu o tom, že ubytovanie nebude zodpovedať katalógu, nakoľko fotografie v katalógu boli úplne odlišné od reálneho stavu ubytovania. Žalovaný mal tieto informácie od 14.6.2016, keď bol hotel otvorený, ako to vyplýva zo súdneho spisu (viď list žalovaného č. 241/ HYDR/2016, zo dňa 31.8.2016). Ide pritom o rozhodujúcu skutočnosť, ktorá nielenže zakladá právo žalobcov na zľavu z ceny zájazdu, ale ktorá by mala kľúčový vplyv na rozhodnutie žalobcov, či vôbec na takýto zájazd nastúpia, a preto jej mala byť v rozsudku venovaná náležitá pozornosť. Poukázal na uznesenie odvolacieho súdu v prejednávanej veci, podľa ktorého nevysporiadanie sa otázkou porušenia informačnej povinnosti zo strany žalovaného je porušením základných princípov spravodlivého súdneho procesu zo strany súdu prvej inštancie. 5.2.2. Odvolatelia vytýkali súdu prvej inštancie, že záver o preklúzii práva žalobcov v 2., 3. a 4. rade je v rozpore s aplikačnou praxou. Poukázali na rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 14 Co 76/2012, a to, že uvedená judikatúra neriešila len procesné zastúpenie, ale vysporiadala sa aj so samotnou otázkou hmotnoprávneho zastúpenia medzi manželmi, keďže jednoznačne konštatovala, že postačuje, ak už aj samotná reklamácia je podaná len jedným manželom (aj za druhého manžela). A že takto podaná reklamácia je podaná včas za oboch manželov. Aplikačná prax teda jednoznačne vyriešila aj hmotnoprávne postavenie oprávnených subjektov, nielen procesné zastúpenie. Podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 11 C 80/2009, potvrdeného rozsudkom odvolacieho súdu sp. zn. 14 Co 76/2012 teda postačuje, ak vo veci reklamácie nárokov zo zmluvy o obstaraní zájazdu podá reklamáciu jeden z manželov za oboch manželov. A ak to platí medzi manželmi, potom to analogicky o to viac platí aj medzi rodičmi a deťmi. 5.3.1. Pokiaľ ide o odvolací dôvod, podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolatelia vytýkali súdu prvej inštancie, že nevyhodnotil ich tvrdenia, že zľava z ceny zájazdu by sa mala počítať z celkovej ceny zájazdu, vrátane ceny leteniek, pretože žalobcovia by si nikdy neobjednali u žalovaného zájazd ako celok, t. j. ani letenky, ak by im žalovaný v súlade s § 741d ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka vopred písomne oznámil, že ubytovanie nebude zodpovedať katalógu. Ďalej sa súd nevysporiadal s tým, že v zmluve o obstaraní zájazdu sa vôbec neuvádza cena leteniek a že žalobcovia zaplatili za zájazd ako za celok, a nie samostatne za ubytovanie a samostatne za letenky. Podľa rozsudku bola cena leteniek uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach, súd však nezohľadnil fakt, že žalobcovia ako spotrebitelia nemali rozumný dôvod zisťovať vo všeobecných obchodných podmienkach cenu leteniek. Poukázali zároveň na to, že žalovaný cenu leteniek žiadnym spôsobom nepreukázal. Namietali, že aj podľa tzv. Frankfurtskej tabuľky zliav sa zľava určuje z celkovej ceny zájazdu, nie z jednotlivých čiastkových cien, ktoré sú vecou internej obchodnej politiky cestovnej kancelárie. 5.3.2. Odvolatelia ďalej vytýkali súdu prvej inštancie, že v rozsudku neuviedol, ako sa vysporiadal so skutočnosťou, že česká cestovná kancelária ALEX poskytla svojmu klientovi p. J. za rovnaké nedostatky zľavu vo výške 36,37 % z celkovej ceny zájazdu, čo v absolútnych číslach predstavuje 22.066,- Kč (cca 820,- €), pričom žalobcovia žiadali zľavu iba vo výške 547,30 €. 5.3.3. Ďalej vytýkali súdu prvej inštancie, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vôbec nezaoberal ich tvrdeniami o diametrálne odlišnej kvalite ubytovania, ktorá mala byť poskytnutá v zmysle katalógu a ktorá v skutočnosti bola poskytnutá zo strany žalovaného. Žalobcovia podporili svoje argumenty viacerými fotografiami, z ktorých je už na prvý pohľad zrejmé, že stav v katalógu žalovaného (pekná vizualizácia interiéru s informáciou o novo zrekonštruovanom hoteli) nezodpovedal skutočnému stavu (starý interiér so starým nábytkom s rozbitou kúpeľnou). Konajúci súd však tieto skutočnosti nijako nevyhodnotil, neuviedol svoj názor k zrejmým disproporciám ani k evidentnému zavádzaniu a klamaniu spotrebiteľa. 5.3.4. Ďalej namietali, že súd nesprávne vyhodnotil svedeckú výpoveď svedkyne R.. Súd vykonal neodôvodnenú a cielenú selekciu jej výrokov svedčiacich len v prospech žalovaného, pričom jej tvrdenia, ktoré svedčili v prospech žalobcov, ostali z jeho strany nepovšimnuté. Vzal do úvahy len tú skutočnosť, že svedkyňa nepotvrdila, že by v máji 2015 dala žalobcovi zavádzajúce informácie ohľadom úrovne rekonštrukcie hotela. Vôbec nezohľadnil skutočnosť, že svedkyňa nevedela potvrdiť (nepotvrdila), či interiér izieb vyzeral aj v skutočnosti tak, ako žalovaný uvádzal vo svojom katalógu, že by si pamätala na telefonát so žalobcom z mája 2015, preto nemožno brať do úvahy jej tvrdenie o tom, že neposkytla žalobcom zavádzajúce informácie. Argumentum a contrario teda platí, že tvrdenie žalobcov o tom, že svedkyňa R. im poskytla zavádzajúce informácie, nebolo vyvrátené, t. j. môže byť pravdivé. Svedecká výpoveď svedkyne R. nemôže byť braná do úvahy ako objektívny dôkaz, a to vzhľadom na jej pracovnoprávny vzťah u žalovaného, ako aj pre jej neurčitosť a rozporuplnosť. 5.3.5. Odvolatelia vytýkali súdu prvej inštancie, že sa v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal negatívnymi recenziami iných cestovateľov, ktoré potvrdzujú objektivitu tvrdení žalobcov o nedostatkoch
ubytovania, stravovania, lokalite, animáciách, výletoch a podobne, poukazujúc na prílohu žaloby, ako aj ich písomného vyjadrenia zo dňa 4.2.2020, z ktorých vyplýva, že hotel Plaza Bay mal veľmi slabé hodnotenie u cestovateľov (6/10) a že zavádzajúce praktiky žalovaného sú jeho bežnou pracovnou metódou. Poukázali na to, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (porovnaj III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 332/09). Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (I. ÚS 243/07, III. ÚS 332/09). V občianskom súdom konaní je zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená v § 191 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Voľné hodnotenie dôkazov sa opiera okrem iného tiež o povinnosť súdu vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy bez zreteľa na to, či potvrdzujú alebo vyvracajú tvrdenia strán, a v neposlednom rade tiež o zásady formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však má svoje limity. Súd je totiž pri hodnotení dôkazov viazaný skutkovým stavom veci, a teda nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom (III. ÚS 332/09). 5.4. K odvolaciemu dôvodu, podľa ktorého súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces odvolatelia namietali, že vyslovením záveru, že žalobcovia v 2., 3. a 4. rade si neuplatnili svoje nároky voči žalovanému včas, nakoľko nepredložili žalovanému reklamáciu v 3mesačnej prekluzívnej lehote (viď bod 26. napadnutého rozsudku), došlo zo strany súdu prvej inštancie k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae) v neprospech týchto žalobcov, takýto postup súdu nemal žiadnu legislatívnu oporu. Súd prvej inštancie týmto prístupom úplne odignoroval znaky sporu s ochranou slabšej strany, neposkytol zvýšenú právnu ochranu žalobcom (spotrebiteľom), ale práve naopak, žalovanému (dodávateľovi). Nesprávny procesný postup súdu spočíva v nesprávnom spôsobe vyhodnotenia procesného postavenia žalobcov, ako aj v nenáležitom spôsobe vyhodnocovania dôkazov, došlo tak k porušeniu práva na spravodlivý proces. 5.5. Odvolaciemu súdu navrhli, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobe žalobcov v celom rozsahu vyhovel a priznal im každému nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania. 6.1. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, stotožňujúc sa s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z právneho posúdenia odvolacieho súdu, ktorý v predmetnej veci dal odpoveď na otázky, ktoré sú predmetom odvolania žalobcu. Poukázal na to, že niekoľkokrát uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že hotel, ako ani izby neprešli rekonštrukciou, izby boli špinavé rozbité a v pôvodnom stave. V zmysle § 8 ods. 3 zákona č. 281/2001 Z. z. katalóg alebo iná písomná forma ponuky alebo dopĺňajúcej informácie o zájazde sa považuje za súčasť zmluvy o zájazde, ak si zmluvné strany písomne nedohodli iné podmienky. Žalovaný vo svojom katalógu žalobcu písomne informoval, že hotelové zariadenie je novo zrekonštruované, t. j., že rekonštrukcia prebehla len nedávno. Z vizualizácie, ktorá je súčasťou katalógu vyplýva, že novo zrekonštruovaná hotelová izba je vybavená: Troma posteľami, klimatizáciou, bielym závesom na oknách, obraz na stene, konferenčný stolík, prípadne gauč, LCD televízor na stene, na podlahe je svetlá dlažba, steny sú zelené alebo béžové. Z fotografií predložených žalobcom vyplýva, že izba, v ktorej bol ubytovaný žalobca bola vybavená: Troma posteľami rovnakej koncepcie ako v katalógu (avšak v inom odtieni), klimatizáciou, červeným závesom na oknách, obraz na stene, konferenčný stolík so zrkadlom, LCD televízor na stene, na podlahe je svetlá dlažba, steny boli rovnako svetlej farby. Čo sa týka kúpeľne, tam bol rozdiel medzi vyhotovením a vizualizáciou v tom, že v skutočnom vyhotovení bol použitý záves namiesto plastovej zásteny v sprchovom kúte. Z fotografií, ktoré predložil sám žalobca je zrejmé, že objekt prešiel rekonštrukciou, kachličky v kúpeľni sú lesklé, biele, špáry nové čisté, strop nanovo vymaľovaný. Rovnako vybavenie kúpeľne bolo rekonštruované. Skutočnosť, že v špáre pod umývadlom sa nachádzal zaschnutý biely tmel, ktorý zožltol, alebo klimatizačná jednotka, ktorá nebola nová neznamená, že hotel neprešiel rekonštrukciou. Žalobca vo svojich vydreniach, ako aj v odvolaní argumentoval, že si hotel nevybral podľa kategórie (počtu hviezdičiek), ale podľa fotografií v katalógu žalovaného a vizualizácie izieb. Žalovaný nikde vo svojom katalógu neuviedol, že hotel prešiel kompletnou rekonštrukciou, respektíve, že všetko zariadenie v hoteli bude nové. Žalovaný vo svojom katalógu uviedol, že hotel
prešiel rekonštrukciou, čo vyplýva aj z fotodokumentácie predloženej žalobcom. Na to, že vizualizácia sa celkom nemusí zhodovať s reálnym vyhotovením bol žalobca vopred, pred podpisom zmluvy o zájazde, upozornený, a to písomne (formou katalógu žalovaného). Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že si nesplnil svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k nim, a to tým, že po uzatvorení zmluvy o obstaraní zájazdu dňa 16.5.2016 sa mal dozvedieť, že izby nebudú zrekonštruované, a teda mal žalobcov informovať o tejto skutočnosti. Žalovaný si bol v čase vyhotovovania katalógu vedomý, že hotel prebieha rekonštrukciou a z uvedeného dôvodu nemohol použiť skutočné fotografie, ale len vizualizáciu. Následne bol hotel v pred začiatkom letnej sezóny 2016 aj skutočne zrekonštruovaný a pripravený na privítanie prvých návštevníkov. Nebol teda dôvod informovať žalobcu, že hotel/izby nebudú zrekonštruované, keďže to nebola pravda. Hotel prešiel rekonštrukciou vrátane izieb, tak ako bol o tom žalobca informovaný. Žalovaný nikde vo svojom katalógu žalobcu neinformoval, že vybavenie v hoteli (nábytok, sanita, okná, dvere, doplnky, ako aj ďalšie vybavenie budú nové), ale informoval, že hotel prebehol rekonštrukciou, o čom bola žalobcom predložená vizualizácia budúceho zhotovenia, ktorá sa od skutočného vyhotovenia odlišovala len farbou stien, odtieňom postelí a závesom v sprchovom kúte, pričom aj z fotodokumentácie predloženej v konaní oboma stranami sporu je zrejmé, že izby boli nanovo vymaľované, nachádzalo sa v nich nové zariadenie, LCD televízor, novo vyšpárované obklady, prípadne sanita. Žalovaný poukázal na to, že je potrebné dôrazne rozlišovať medzi novým hotelom, kompletne zrekonštruovaným hotelom a zrekonštruovaným hotelom. Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že mal za to, že bude ubytovaný v hoteli, v ktorom bude všetko zariadenie úplne nové (nová dlažba, nový nábytok), uvedené presvedčenie žalobcu je však nesprávne a nepodložené obsahom zmluvy o obstaraní zájazdu, nakoľko žalovaný nikdy netvrdil žalobcovi, že hotel bude kompletne vybavený novým zariadením. 6.2. K otázke primeranosti zľavy z ceny zájazdu žalovaný uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne a podľa predpisov hmotného práva, keď hodnotil poskytnutie zľavy z ceny služby, ktorá bola reklamovaná, a to z ceny ubytovania a stravy. Súd prvej inštancie pritom nemá povinnosť sa vyjadrovať ku každému dôkazu a námietke, ktorú predloží žalobca, najmä ak jedným z dôkazov je mimosúdne urovnanie českej cestovnej kancelárie voči svojim klientom, ktoré nemá pre súd prvej inštancie výpovednú hodnotu a nie je povinný sa nim riadiť, ani naň prihliadať. Podľa žalovaného je zrejmé, že súd prvej inštancie postupoval v zmysle § 741k Občianskeho zákonníka v znení v rozhodnom období podľa ktorého: „(1) Ak po začatí zájazdu cestovná kancelária neposkytne objednávateľovi služby alebo ich podstatnú časť riadne a včas alebo zistí, že mu ich nebude môcť poskytnúť, aj keď ju k tomu zmluva zaviazala, je povinná bezodkladne urobiť také opatrenia, aby mohol zájazd pokračovať. (2) Ak pokračovanie zájazdu nemožno zabezpečiť inak ako prostredníctvom služieb nižšej kvality, než sú uvedené v zmluve, je cestovná kancelária povinná vrátiť objednávateľovi rozdiel ceny medzi ponúkanými a poskytnutými službami. (3) Ak služby podľa odseku 2 nemožno zabezpečiť alebo ich objednávateľ neprijme, je cestovná kancelária povinná bezodkladne vrátiť objednávateľovi rozdiel ceny zájazdu. V prípade, že súčasťou zájazdu je aj doprava, je cestovná kancelária povinná poskytnúť objednávateľovi dopravu späť na miesto odchodu alebo na iné miesto návratu, s ktorým objednávateľ súhlasí, vrátane nevyhnutného náhradného ubytovania a stravovania. Ak je doprava uskutočnená iným dopravným prostriedkom, než ktorý bol dohodnutý v zmluve, je cestovná kancelária povinná a) vrátiť rozdiel ceny, ak je doprava uskutočnená za nižšie náklady, b) rozdiel ceny uhradiť z vlastných prostriedkov, ak je doprava uskutočnená za vyššie náklady.“ Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď výšku zľavy posudzoval vo vzťahu k službám, ktoré boli žalobcom reklamované a to ubytovanie a strava, pričom ostatné služby ako transfer, letenka a podobne, neboli rozporované. V prípade, ak by súd postupoval podľa návodu žalobcu a priznal by žalobcovi zľavu z celkovej ceny zájazdu, postupoval by v rozpore s hmotným právom, ako aj s doterajšou súdnou praxou, kde súdy (aj Krajský súd v Bratislave) posudzujú nároky z ubytovania a stravy, cestovné výdavky (letenka), služby delegáta, príplatky za jednotlivé služby, samostatne. Uvedené vyplýva aj z ďalších predpisov hmotného práva, a to konkrétne § 2 zákona o zájazdoch č. 281/2001 Z. z. v znení platnom v rozhodnom čase v zmysle ktorého: „(1) Zájazd na účely tohto zákona je vopred pripravená kombinácia najmenej dvoch z týchto služieb: a) doprava, b) ubytovanie, c) iné služby, ktoré nie sú doplnkom dopravy alebo ubytovania a tvoria významnú súčasť kombinácie služieb, napríklad stravovanie, zabezpečenie sprievodcu, spoločensko-kultúrny program alebo rekreačno-športový program, ak sa ponúkajú na predaj alebo sa predávajú za súhrnnú cenu, a ak sa služba poskytuje dlhšie ako 24 hodín, alebo ak zahŕňa ubytovanie cez noc.“ Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že zájazd je kombináciou viacerých služieb ako doprava, ubytovanie, strava, a podobne, pričom rozdelenie zájazdu na jednotlivé služby predpokladá aj citované zákonné ustanovenie § 741k Občianskeho zákonníka, ktorým sa súd prvej inštancie riadil a v zmysle ktorého posudzoval nárok na priznanie zľavy len za služby, ktoré boli
namietané. Žalobca vo svojom odvolaní prezentoval názor, že zľava z ceny zájazdu, ktorej sa domáha prostredníctvom žalobného návrhu, by nemala byť počítaná výlučne z ceny ubytovania, ale z celkovej ceny zájazdu, nakoľko si kupoval zájazd ako celok, pričom mu nebolo umožnené, aby si dopravu, ubytovanie, prípadne iné služby zabezpečil sám. Žalobca uvádza, že si nemohol byť vedomý, akú maržu má žalovaný na letenkách, ubytovaní a aké sú jednotlivé ceny služieb. S uvedeným názorom žalovaný nesúhlasil. Poukázal na to, že v zmluve o obstaraní zájazdu, ako aj v ponukovom katalógu leto 2016, je pri predmetnom zájazde uvedené: cena dospelej osoby: 899,- €, ceny charterových leteniek sú uvedené na str. 336 katalógu leto 2016 v sume 339,- € letenka, rovnako je uvedený v zmluve, ako aj na str. 337 servisný poplatok vo výške 189,- €, resp. 100,- €. V zmluve o obstaraní zájazdu je detailný rozpis jednotlivých položiek zájazdu s tým, že cena ubytovania, stravy a letenky je uvedená spolu v sume 899,- € s tým, že cena letenky je samostatne vyčíslená na str. 336 katalógu vo výške 339,- € pre dospelú osobu. Z vyššie už citovaných zákonných ustanovení, podľa žalovaného vyplýva, že zájazd sa skladá z viacerých tipov služieb, pričom zľavu z ceny má spotrebiteľ z tej služby, ktorá mu nebola vôbec poskytnutá alebo mu nebola poskytnutá v dohodnutej kvalite, resp. rozsahu. Z uvedeného je zrejmé, že ak žalobca namietal kvalitu ubytovania a stravy, nemôže žiadať zľavu z letenky, respektíve z ceny poistenia alebo servisného poplatku, keďže tieto služby neboli namietané. 6.3. Podľa žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie je správny, dostatočne odôvodnený a preskúmateľný. To, že sa žalobca nestotožnil s dôvodmi, ktoré viedli súd k prijatiu predmetného rozhodnutia nemení nič na tom, že súd postupoval v zmysle procesnej, ako aj hmotnoprávnej právnej úpravy platnej v rozhodnom čase a o nároku žalobcu rozhodol spravodlivo, hoci to žalobca namieta. Poukázal na to, že žalobca si k rekreácií vybral trojhviezdičkový hotel, t. j. hotel najnižšej kategórie, aký žalovaný ponúka. Napriek tomu, že hotel (menšieho rodinného typu) bol zrekonštruovaný tak, ako žalovaný uvádzal vo svojom ponukovom katalógu, je z vyjadrení žalobcu zrejmé, že žalobca očakával komfort a luxus 5* veľkokapacitného hotelového rezortu s niekoľkochodovým menu. Žalovaný vo svojom katalógu vo všeobecných informáciách informuje spotrebiteľov, že počet hviezdičiek je jednotlivým hotelom udeľovaný miestnou štátnou autoritou, preto nie je možné porovnávať jednotlivé kategórie hotela v rôznych štátoch, nakoľko kategorizácia hotelov, ani udeľovanie hviezdičiek, nie je unifikované. Preto nie je možné prihliadať na jednotlivé recenzie a subjektívne názory cestovateľov, prípadne žalobcu, či boli s ubytovaním ako celkom spokojní alebo nie, nakoľko každý spotrebiteľ má individuálne preferencie, ktoré môžu jeho celkový dojem ovplyvniť. Preto pri zohľadnení zľavy z ceny zájazdu je potrebné vychádzať z objektívnych spoľahlivo zistených skutočností. V tomto prípade neboli súdom zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie žalobcovi takého nároku, aký požadoval. 6.4. Žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 7. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia. Podľa nich vyjadrenie žalovaného sa zameriava len na hmotnoprávnu stránku veci, neprináša nič nové pokiaľ ide o procesnú stránku veci. Namietali, že žalovaný sa nijako nevyjadril ku skutočnostiam, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku opomenul zaoberať porušením informačnej povinnosti žalovaného podľa § 741d ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka v spojení s § 8 ods. 1 písm. f/, g/ a o/ zákona č. 281/2001 Z. z., aplikačnou praxou rozhodujúcou pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcov v 2., 3. a 4. rade (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 11 C 80/2009, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14 Co 76/2012), posúdením (ne)primeranosti zľavy poskytnutej žalovaným, a to z pohľadu a vzhľadom na a) množstvo dôkazov predložených žalobcami, ktoré preukazovali diametrálne odlišnosti medzi katalógom a skutočným stavom, b) to, že žalobcovia si kupovali zájazd ako celok, a nie po častiach (t. j. nie samostatne ubytovanie, samostatne letenky), c) to, že česká cestovná kancelária poskytla za ten istý zájazd svojim klientom oveľa vyššiu zľavu (vyše 800,- €). Tieto skutočnosti a ich vyhodnotenie totiž majú zásadný vplyv na posúdenie, či by si žalobcovia vôbec boli kúpili daný zájazd, ak by ich žalovaný korektne informoval vopred o závažných nedostatkoch zájazdu. Takisto majú zásadný vplyv na posúdenie, či zľava poskytnutá žalovaným bola primeraná alebo nie, pretože predmetom sporu je práve primeranosť zľavy. Po ich serióznom vyhodnotení by súd nemohol dospieť k záveru, že zľava vo výške 52,70 € je primeraná. Z pohľadu konania je dôležité len to, ako sa s dôkazmi a tvrdeniami strán vysporiadal súd a teda, či súd dostatočne vyhodnotil kľúčové dôkazy. K spôsobu vyhodnotenia dôkazov zo strany súdu sa však žalovaný vo svojom ostatnom stanovisku nijako nevyjadruje. Žalobcovia zotrvali na svojom odvolacom návrhu. 8. Ďalšie vyjadrenia do spisu doložené neboli.
9. Odvolací súd preskúmal vec, súd pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. mája 2026; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, právna zástupkyňa žalovaného, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.). Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 10. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 16.5.2016 bola medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným uzavretá Zmluva o obstaraní zájazdu č. XXXXXX, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného zabezpečiť pre žalobcu zájazd do Grécka na ostrov Zakynthos, v lokalite Laganas, v hoteli Plaza Bay v termíne 15.7.2016 - 26.7.2016. Celková cena zájazdu bola dohodnutá na sumu 2.325,20 €. V čase objednávania zájazdu dňa 16.5.2016 mal žalovaný na svojej webovej stránke www.hydrotour.sk uvedené len vizualizácie hotela Plaza Bay bez reálnych fotografií, keďže hotel mal byť „novo zrekonštruovaný.“ Rovnako na oficiálnej webovej stránke hotela www.playabayhotel.qr boli uvedené fotky exteriéru len v stave vizualizácie. Po príchode do hotela dňa 15.7.2016 žalobca zistil, že izby nie sú zrekonštruované a že ich skutočný stav, najmä interiér, nezodpovedá vizualizáciám. Žalobca listom zo dňa 31.7.2016, doručeným žalovanému dňa 2.8.2016, reklamoval chybne poskytnuté služby a požadoval zľavu z ceny zájazdu vo výške 600,- € za rodinu. Dňa 5.9.2016 bola žalobcovi doručená odpoveď žalovaného na reklamáciu (list žalovaného č. 241/HYDR/2016, zo dňa 31.8.2016), v ktorej žalovaný zamietol všetky výhrady žalobcu, poskytol žalobcovi zľavu vo výške 52,70 €, ktorú vypočítal ako 10 % z ceny ubytovania a stravovania. 11. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu z dôvodu, že zľavu vo výške 10 % z ceny ubytovacích služieb a stravovania poskytnutú žalovaným považoval za primeranú a z dôvodu, že žalobcovia v 2., 3. a 4. rade si neuplatnili svoje nároky voči žalovanému včas. 12.1. Odvolatelia vytýkali súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s povinnosťou žalovaného podľa § 741d ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka v spojení s § 8 ods. 1 písm. f/, g/ a o/ zákona č. 281/2001 Z. z. v znení platnom v rozhodnom čase, ako aj v spojení s časťou 4 bod 2. písm. b/ Všeobecných zmluvných podmienok pre účasť na Zájazdoch CK, teda povinnosťou informovať žalobcu o tom, že ubytovanie nebude zodpovedať katalógu, nakoľko fotografie v katalógu boli úplne odlišné od reálneho stavu ubytovania. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaní nebolo sporné, že v čase objednávania zájazdu mal žalovaný na svojej webovej stránke uvedené len vizualizácie hotela Plaza Bay bez reálnych fotografií, keďže hotel mal byť novo zrekonštruovaný. Rovnako nebolo sporné, že stranami zazmluvnený hotel bol kategórie 3*. Odvolací súd uvádza, že žalovaný v konaní preukázal, že vo svojom katalógu (č. l. spisu 58 a nasl.), ktorý bol v zmysle § 8 ods. 3 zákona č. 281/2001 Z. z. súčasťou zmluvy o zájazde, žalobcu písomne informoval, že grafická vizualizácia strediska, dodaná zahraničným partnerom, ktorá bola použitá ako predbežný obrazový materiál pri opise strediska v jeho grafických ponukách, nemusí byť vo všetkých smeroch identická s konečným vyhotovením realizovaného projektu. Katalógové fotografie izieb ubytovacích zariadení je treba považovať za orientačné, keďže každé zariadenie má niekoľko typov izieb, ktoré sa môžu líšiť lokalizáciou, veľkosťou, vybavením, resp. dizajnom, a preto nie je možné predstaviť v katalógu všetky typy izieb. Ako obrazový materiál sú v katalógu použité oficiálne hotelové prezentačné fotografie, alebo žalovaným vyhotovené fotografie, resp. ilustračné fotografie. Obrázky izieb, okolia pláží, interiéru, exteriéru ubytovacích zariadení uvedených v katalógu je treba považovať za orientačné, žalovaný odporúčal venovať pozornosť aktuálnej fotogalérii na svojej internetovej stránke. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný vopred informoval žalobcu, že vizualizácia sa celkom nemusí zhodovať s reálnym vyhotovením. V konaní nebolo sporné, že hotel prešiel rekonštrukciou vrátane izieb tak, ako bol o tom žalobca informovaný. To, že výsledok rekonštrukcie celkom nezodpovedal vizualizácii, obsiahnutej v katalógu žalovaného neznamená, že žalovaný si nesplnil svoju informačnú povinnosť v zmysle § 741d ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka v spojení s § 8 ods. 1 písm. f/, g/ a o/ zákona č. 281/2001 Z. z. vo vzťahu k žalobcom. 12.2. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, týkajúcu a aktívnej legitimácie žalobkýň v 2., 3. a 4. rade odvolací súd poukazuje na svoje predchádzajúce uznesenie prijaté v prejednávanej veci. Žalobca ako objednávateľ uzavrel so žalovaným ako obstarávateľom, ktorý je cestovnou kanceláriou v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 281/2001 Z. z. zmluvu o obstaraní zájazdu podľa § 741a a nasl.
Občianskeho zákonníka. Predmetnú zmluvu uzavrel žalobca súčasne v prospech tretích osôb - jeho rodinných príslušníkov (manželky a dvoch dcér), ktorí v dôsledku tejto skutočnosti rovnako nadobudli postavenie objednávateľov zájazdu. Pojem objednávateľ zájazdu je potrebné vykladať v súlade so špeciálnou úpravou inštitútu zájazdu obsiahnutou v citovanom zákone o zájazdoch, a to konkrétne v zmysle § 5 tohto zákona, ktorý obsahuje taxatívny výpočet subjektov majúcich postavenie objednávateľa zájazdu. Podľa tohto zákonného ustanovenia objednávateľom je osoba, ktorá uzatvorí s cestovnou kanceláriou zmluvu o zájazde; osoba, v ktorej prospech sa zmluva o zájazde uzatvorila a osoba, na ktorú sa zájazd previedol za podmienok podľa Občianskeho zákonníka. Vykladať toto ustanovenie je potrebné takým spôsobom, že objednávateľom zájazdu je osoba, ktorá spĺňa hociktorý z uvedených predpokladov, nie je žiaden dôvod zužovať pojem objednávateľ zájazdu iba na osobu, ktorá podpísala zmluvu o obstaraní zájazdu. Je pritom nepodstatné, ako je pojem objednávateľ zájazdu definovaný v zmluvných podmienkach cestovnej kancelárie, nakoľko ustanovenie § 5 zákona o zájazdoch má kogentnú povahu. Žalobca bol len jedným zo štyroch objednávateľov zájazdu, napriek tomu si pôvodne uplatnil právo na zľavu z ceny zájazdu za všetkých objednávateľov zájazdu. Neobstojí pritom ani argument uvedený v odvolaní, podľa ktorého aktívna vecná legitimácia žalobcu v 1. rade je daná tým, že pri podaní reklamácie, ako aj žaloby konal v zastúpení svojej manželky a svojich maloletých detí ako ich zákonný zástupca. Aktívna vecná legitimácia je daná u subjektu, ktorému patrí uplatňované právo podľa hmotného práva. Jej nedostatok nemožno zhojiť procesným, ani zákonným zastupovaním oprávneného subjektu, nakoľko tieto nemajú žiaden vplyv na hmotnoprávne postavenie oprávnených subjektov. Z ustanovenia § 741i ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak nesplní cestovná kancelária povinnosti vyplývajúce zo zmluvy alebo z tohto zákona riadne a včas, musí objednávateľ uplatniť svoje právo písomne v cestovnej kancelárii bezodkladne, najneskôr však do troch mesiacov od skončenia zájazdu, inak právo zaniká. Ak si žalobkyne v 2., 3. a 4. rade, ktoré majú taktiež postavenie objednávateľa zájazdu, neuplatnili svoje právo zo zmluvy o obstaraní zájazdu u žalovaného v lehote troch mesiacov od skončenia zájazdu, ich právo zaniklo. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani to, že žalobca v 1. rade navrhol vstup žalobkýň do tohto konania a súd ich vstup do konania pripustil. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď žalobu voči žalobkyniam v 2., 3. a 4. rade v celom rozsahu zamietol. 12.3. K odvolacej námietke odvolateľov, v zmysle ktorej zľava z ceny zájazdu by sa mala počítať z celkovej ceny zájazdu, vrátane ceny leteniek odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď výšku zľavy posudzoval vo vzťahu k službám, ktoré boli žalobcom reklamované, a to ubytovanie a strava, pričom ostatné služby ako transfer, letenka a podobne, namietané neboli. Nároky z ubytovania a stravy, cestovné výdavky (letenka), služby delegáta, príplatky za jednotlivé služby je potrebné posudzovať samostatne, čo vyplýva aj z § 2 zákona č. 281/2001 Z. z. v znení platnom v rozhodnom čase, v zmysle ktorého je zrejmé, že zájazd je kombináciou viacerých služieb ako doprava, ubytovanie, strava a podobne, pričom rozdelenie zájazdu na jednotlivé služby predpokladá aj zákonné ustanovenie § 741k Občianskeho zákonníka. Uvedenou úpravou sa riadil aj súd prvej inštancie, keď posudzoval nárok na priznanie zľavy len za služby, ktoré boli namietané. Pokiaľ ide o primeranosť zľavy, ktorú žalovaný poskytol žalobcovi v 1. rade, vo výške 10 % zo základnej ceny dospelej osoby na základnom lôžku, poukazujúc pomocne aj na tzv. Frankfurtskú tabuľku zliav, odvolací súd uvádza, že pokiaľ sú vady vo vybavení izby (podľa tabuľky najbližšie k prejednávanému prípadu - nedostatok nábytku), je dôvodným priznanie zľavy vo výške 5 % až 15 %, pri jednotvárnej strave 5 %. Vzhľadom na uvedené sa aj odvolaciemu súdu javí žalovaným poskytnutá zľava vo výške 10 % ako primeraná. 12.4. Odvolatelia vytýkali súdu prvej inštancie, že v rozsudku neuviedol, ako sa vysporiadal so skutočnosťou, že česká cestovná kancelária ALEX poskytla svojmu klientovi za rovnaké nedostatky zľavu vo výške 36,37 % z celkovej ceny zájazdu. K uvedenej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že v konaní neboli tvrdené podrobnosti o zmluve o obstaraní zájazdu s menovanou českou cestovnou kanceláriou, nie je známe, aké služby boli v tejto zmluve dojednané, aké služby boli zo strany cestovnej kancelárie garantované, preto pri rozhodovaní vo veci v prejednávanom prípade nie je možné vychádzať z prípadu, na ktorý sa odvoláva odvolateľ. 12.5. Odvolatelia ďalej vytýkali súdu prvej inštancie, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vôbec nezaoberal ich tvrdeniami o diametrálne odlišnej kvalite ubytovania, ktorá mala byť poskytnutá v zmysle katalógu a ktorá v skutočnosti bola poskytnutá zo strany žalovaného. Odvolací súd, pokiaľ ide o uvedenú odvolaciu námietku, poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 28., v ktorom súd konštatoval, že nedostatky na ubytovaní, namietané žalobcami v prejednávanom prípade sú nedostatkami, za ktoré zodpovedá žalovaný. Rovnako v tomto bode odôvodnenia súd prvej inštancie poukázal aj na tzv. Frankfurtskú tabuľku zliav a jej jednotlivé položky, pričom dospel k záveru, že žalovaným poskytnutá zľava vo výške 10 %, titulom poskytnutých ubytovacích služieb, je primeraná.
12.6. Odvolatelia v odvolaní namietali nesprávne vyhodnotenie svedeckej výpovede svedkyne Svobodovej súdom prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 191 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Z uvedeného vyplýva, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a prihliada pritom ku všetkému, čo sa stalo za konania. Úvaha súdu však neznamená jeho ľubovôľu pri hodnotení dôkazov, ale táto úvaha musí byť opretá o zistené skutočnosti. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009). Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie hodnotil svedeckú výpoveď Ing. E. S., predtým R. (č. l. spisu 222 a nasl.), v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 C.s.p., z jej výpovede na pojednávaní dňa 18.2.2020 (č. l. spisu 221 a nasl.) nevyplýva potvrdenie tvrdenia žalobcu uvedeného v žalobe, podľa ktorého mala svedkyňa ubezpečiť žalobcu, že izby budú vyzerať naozaj tak, ako na vizualizácii. Uvedenú odvolaciu námietku preto odvolací súd považuje za nedôvodnú. 12.7. Odvolatelia vytýkali súdu prvej inštancie, že sa v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal negatívnymi recenziami iných cestovateľov, ktoré potvrdzujú objektivitu tvrdení žalobcov o nedostatkoch ubytovania, stravovania, lokalite, animáciách, výletoch, a podobne. Odvolací súd uvádza, že nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa recenziami iných cestovateľov, keď mal za to, že nedostatky na ubytovaní, namietané žalobcami v prejednávanom prípade sú nedostatkami, za ktoré zodpovedá žalovaný, ktorý, postupujúc podľa všeobecných zmluvných podmienok (č. l. 8 a nasl.) bod 5.3. písm. c/ poskytol žalobcovi zľavu vo výške 10 % titulom poskytnutých ubytovacích služieb. Uvedenú zľavu považoval súd prvej inštancie za primeranú. 13. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., pričom sa vysporiadal aj s námietkami odvolateľov uvedených v odvolaní, s ktorými sa, podľa obsahu odvolania, nevysporiadal súd prvej inštancie. 14. Odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcom povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uvedený výrok nie je v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že rozhodovanie o náhrade trov konania má dve štádia, v prvom rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Preto odvolací súd zmenil výrok II. rozhodnutia súdu prvej inštancie tak, že žalovanému priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže tento bol v konaní plne procesne úspešný (§ 255 ods. 1 C.s.p.). 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne procesne úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 16. Záverom odvolací súd považuje za potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.6.2004, sp. zn. III. ÚS 209/04, v zmysle ktorého „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie,“ (podobne aj rozhodnutia IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21.1. 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).