Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3CoKR/24/2024 1117214858 28. 05. 2026 JUDr. Renáta Šišková ECLI:SK:KSBA:2026:1117214858.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Renáty Šiškovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v spore žalobcu: INSOLVENCY GROUP, k.s., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 48 106 364, zn. správcu: 1768, správca úpadcu: Resindency Intl. s.r.o. „v konkurze", so sídlom Magurská 37, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 44 212 194, právne zastúpeného: IVANOVIČ LEGAL s.r.o., Štúrova 11, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 434 556, proti žalovanému: O.. A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. XXXX, právne zastúpenému: STRELÁK & Partners, s.r.o., so sídlom Jakubovo námestie 13, 811 09 Bratislava mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 451 747, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 2Cbi/10/2017 - 402 zo dňa 05.12.2022 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-2Cbi/10/2017 - 463 zo dňa 02.01.2024, pomerom hlasov 3 : 0, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 2Cbi/10/2017 - 402 zo dňa 05.12.2022 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-2Cbi/10/2017 - 463 zo dňa 02.01.2024 p o t v r d z u j e . II. Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1, ods. 4, § 58 ods. 3, § 59 ods. 3, § 60 ods. 1 - ods. 3, § 62 ods. 1 a § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZoKR“) a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením. Súd prvej inštancie následne opravným uznesením opravil záhlavie rozsudku v časti označenia žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, žalovaného a právneho zástupcu žalovaného postupom súladným s § 224 CSP. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 16.06.2017 domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov voči veriteľom v konkurze vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8K/5/2016. Konkrétne ide o právne úkony: Darovacia zmluva zo dňa 14.10.2013 uzatvorená medzi úpadcom ako darcom a žalovaným ako obdarovaným, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľnosti zapísanej v danom čase na LV č. XXXXX v k. ú. H. (parcela reg. C - č. XXXX/XX v rozsahu podielu 2864/12400), Kúpna zmluva zo dňa 19.11.2014 uzatvorená medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v danom čase na LV č. XXXXX a č. XXXX v k. ú. H. (parcela reg.
C - č. XXXX/XXX - v rozsahu podielu 1/1, č. XXXX/XXX - v rozsahu podielu 5/6, č. XXXX/XXX - v rozsahu podielu 1/6), Kúpna zmluva zo dňa 03.02.2015 uzatvorená medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v danom čase na LV č. XXXXX, č. XXXXX, č. XXXXX, č. XXXXX, č. XXXX, č. XXXXX, č. XXXXX v k. ú. H. (parcela reg. C - č. XXXX/XXX - v rozsahu podielu 1/1, č. XXXX/XXX - v rozsahu podielu 1/1, č. XXXX/XXX - v rozsahu podielu 5/6, č. XXXX/XXX - v rozsahu podielu 5/6, č. XXXX/XXX - v rozsahu podielu 5/6, č. XXXX/XXX - v rozsahu podielu 8736/12400, č. XXXX/XX - v rozsahu podielu 101/84500, č. XXXX/XX - v rozsahu podielu 105/110, č. XXXX/XXX - v rozsahu podielu 8712/12400, č. XXXX/XX - v rozsahu podielu 8736/12400), Kúpna zmluva zo dňa 01.11.2012 uzatvorená medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v danom čase na LV č. XXXX v k. ú. H. (stavba - mestská vila I.C bez súpisného čísla, postavená na pozemku parcela reg. C - č. XXXX/XXX - v rozsahu podielu 1/1, pozemok parcela č. XXXX/XXX - v rozsahu podielu 1/1), Darovacia zmluva zo dňa 03.01.2013 uzatvorená medzi úpadcom ako darcom a žalovaným ako obdarovaným, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľnosti zapísanej v danom čase na LV č. XXXX v k. ú. H. (parcela reg. C - č. XXXX/XXX v rozsahu podielu 1/6). Žalobca sa zároveň domáhal vydania predmetných nehnuteľností do konkurznej podstaty, alebo alternatívne zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty sumu 63.062,16 eur (1.869,05 eur, 4.261,32 eur, 16.955,02 eur, 28.915,20 eur a 11.061,57 eur). 3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8K/5/2016 zo dňa 24.03.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 04.04.2016, začalo konkurzné konanie na majetok dlžníka. Žalobca je toho názoru, že úpadca v čase právnych úkonov nebol schopný plniť svoje splatné záväzky voči viacerým veriteľom, najmä VDAS, s.r.o., Volkswagen Finančné služby Slovensko, s.r.o., D. R. a H. Q.. Uvedená skutočnosť bola dôvodom na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola určená Znaleckým posudkom č. 11/2014 zo dňa 12.03.2014 spolu na sumu 133.262,14 eur, z ktorých bolo uhradených 70.200,- eur. V dôsledku uvedených právnych úkonov došlo podľa žalobcu k ukráteniu veriteľov minimálne v rozsahu rozdielu medzi hodnotou určenou znaleckým posudkom a uhradenou sumou. 4. Žalovaný v priebehu konania namietal nepreukázanie ukrátenia uspokojenia jednotlivých veriteľov úpadcu tým, že žalobca nepreukázal, že majetok úpadcu po účinnosti odporovaného právneho úkonu nepostačoval na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov. Poukázal na verejne dostupné účtovné závierky, kde z poslednej zostavenej k 31.12.2014 vyplýva, že majetok úpadcu predstavoval sumu 1.957.577,- eur, z toho vlastné imanie 698.974,- eur a záväzky 1.193.515,- eur. Pokiaľ ide o označených veriteľov, pohľadávky H. Q. boli popreté v celom rozsahu, pohľadávky VDAS, s.r.o. sú zabezpečenými pohľadávkami a budú uspokojené z predmetu zálohu, pohľadávka Volkswagen Finančné služby Slovensko, s.r.o., je vo výške 1.765,95 eur a pohľadávky Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., boli v prevažujúcej výške popreté. Pohľadávky D. R. v čase úkonov neexistovali, naopak, tento bol dlžníkom úpadcu. Majetok úpadcu preto v rozhodnom období postačoval v dostatočnom rozsahu na uspokojenie pohľadávok veriteľov. 5. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal základný predpoklad odporovacej žaloby, keď nepreukázal, že právnym úkonom došlo k zmenšenie majetku dlžníka a že majetok, ktorý úpadcovi zostal, nepostačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok. Naopak, z účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2014 vyplýva hodnota vlastného imania 698.974,- eur, ktorá postačovala na úhradu splatných pohľadávok nezabezpečených veriteľov v žalobcom tvrdenej výške. Súd samostatne posudzoval nezabezpečené pohľadávky, nakoľko pohľadávky VDAS, s.r.o., boli zabezpečené záložným právom. Ak by aj súd bral do úvahy všetky žalobcom tvrdené pohľadávky, vlastné imanie postačovalo na uspokojenie všetkých splatných pohľadávok v konkurze. Žalobca nepreukázal zníženie majetku úpadcu ani tým, že nepreukázal svoje tvrdenie o neprimeranosti kúpnej ceny predmetných nehnuteľností. Žalovaný v konaní preukázal, že uhradil minimálne 96.000,- eur, čo žalobca nerozporoval. Uvedené potvrdil aj svedok O.. R.. Primeranosť kúpnej ceny bola preukázaná odborným vyjadrením znalca Ing. Hamáčka. O ukracujúci právny úkon sa môže jednať len v prípade, ak dohodnuté plnenie nie je ekvivalentnou odplatou, náhradou za poskytnuté plnenie dlžníka. V prejednávanej veci mal súd ekvivalentnosť preukázanú a podpisom nedošlo k zníženiu majetku, ale len k zmene formy majetku z nehnuteľného majetku na vlastníctvo finančných prostriedkov v ekvivalentnej výške. Súd pritom nebral do úvahy, že v čase podpisu zmluvy ešte nehnuteľnosť ani nebola postavená, kedy je obvyklé akceptovať 10 - 20 % zľavu z obvyklej
ceny. Žalobca zároveň podľa súdu prvej inštancie nepreukázal hodnotu podielov na pozemkoch a stavby ani znaleckým posudkom, keďže predložený znalecký posudok neurčoval hodnotu konkrétnych prevádzaných nehnuteľností, alebo ich častí, keď oceňoval inú nehnuteľnosť a v inom čase. Namietané právne úkony neboli realizované v čase úpadku a úpadok ani nespôsobili. Uzatvorením právnych úkonov tak nemohlo prísť k ukráteniu žiadnej z prihlásených pohľadávok veriteľov, a teda neboli splnené podmienky pre úspešné odporovanie právnym úkonom. Súd prvej inštancie žalobu preto zamietol a žalovanému ako úspešnému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 6. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Podľa žalobcu súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o nepreukázaní ukrátenia veriteľov. Žalobca pritom už v podanej žalobe uviedol, že nedisponuje účtovnou a celkovou zmluvnou agendou úpadcu. Aktuálny konateľ súčinnosť neposkytoval a bývalý konateľ na súčinnosť nereagoval. Správca zistil, že úpadca v rozhodnom čase nevlastnil dostatok majetku na uspokojenie veriteľov existujúcich v danom čase. Súd prvej inštancie nesprávne rozhodol v neprospech žalobcu, keď na neho uplatnil neunesenie dôkazného bremena ohľadom zmenšenia majetku, ak účtovníctvom úpadcu nedisponoval v dôsledku cieleného konania samotného úpadcu. Nemožno od nikoho spravodlivo požadovať, aby preukázal neexistenciu určitej skutočnosti. Od správcu nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal majetok úpadcu, ak účtovníctvom bez svojej viny nedisponuje, alebo ak toto neexistuje (údajne zhorelo). Uvedené naznačuje účelové zbavenie sa spoločnosti a účtovníctva. Súd sa argumentačne nevysporiadal s tým, že účtovné závierky za roky 2015 - 2019 neboli vôbec uložené. Na základe údajov závierky za rok 2014 nemožno prijať záver, že nedošlo k ukráteniu veriteľov. Súd nereflektoval na argumentáciu žalobcu, že nedisponoval účtovníctvom, pričom majetok, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty, nepostačuje na uspokojenie veriteľov všetkých prihlásených pohľadávok. Napadnuté rozhodnutie je podľa odvolateľa nepreskúmateľné, arbitrárne a jedná sa o prílišný formalizmus, pričom zo strany úpadcu sa nejednalo o ojedinelý prípad, ale obdobným spôsobom boli prevedené nevýhodne aj ďalšie nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom iných konaní. Žalobca niekoľkokrát vyzval úpadcu na odovzdanie všetkých dokladov, čím využil všetky dostupné prostriedky na získanie účtovnej závierky. Úpadca svojím konaním marí konkurzné konanie, pričom sa nezdržiaval ani na adrese zapísanej v Obchodnom registri SR. Ide o špekulatívne konanie úpadcu. Odvolateľ nesúhlasí ani so závermi súdu ohľadne primeranosti ceny 96.000,- eur a o jej nerozporovaní. To, že žalobca predložil iné skutkové tvrdenia, je potrebné vnímať ako výslovné popretie skutkových tvrdení žalovaného. Odporované právne úkony sú úkonmi bez primeraného protiplnenia a tieto ukracujú uspokojenie veriteľov. Súd vec nesprávne právne posúdil pokiaľ ide o ustanovenia § 58 ods. 3 a § 60 ods. 1 ZoKR. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania alebo, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a uviedol, že má za to, že rozsudok je vecne správny, riadne odôvodnený, vydaný na podklade dostatočne zisteného skutkového stavu, keď žalobca nepreukázal ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov, že majetok úpadcu sa zmenšil právnymi úkonmi a že zostávajúci majetok úpadcu nepostačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok a v neposlednom rade, že nepreukázal zmenšenie majetku tvrdením o neprimeranej kúpnej cene. Súd sa v otázke posúdenia dôkazného bremena držal ustálenej rozhodovacej praxe. V otázke negatívneho dôkazného bremena, na ktorú poukazuje odvolateľ, žalovaný uviedol, že rozhodnutie, na ktoré odvolateľ poukazuje, vychádza z odlišného skutkového stavu v dedičskom konaní. Žalobca však je v predmetnom konaní v postavení správcu úpadcu a otázku dôkazného bremena preto súd prvej inštancie posúdil správne. Súd prvej inštancie správne posúdil, že právnymi úkonmi nedošlo k úpadku dlžníka. K odvolacej námietke o nereflektovaní argumentácie žalobcu na nepredloženie účtovníctva úpadcom, žalovaný uviedol, že súd nemusí dať odpovede na všetky nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec zásadný význam. Všeobecné a abstraktné tvrdenia o neposkytovaní súčinnosti konateľov úpadcu správcovi nie sú spôsobilé vyvolať akékoľvek účinky. Rovnako tak ani tvrdenia žalobcu o marení konkurzného konania úpadcom, resp. jeho konateľmi. Žalobca v konaní ani nepreukázal, že by voči daným osobám bola vyvodená akákoľvek zodpovednosť. Odvolateľom uvádzané skutočnosti v odvolaní majú charakter všeobecných a nepodložených tvrdení, ktoré neodôvodňujú uplatnený nárok, sú nedôvodné a nepodložené. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania.
8. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného a uviedol, že nemôže súhlasiť s preukazovaním ukrátenia jednotlivých veriteľov a preukazovaním existencie majetku, ak nedisponuje účtovníctvom. Dôkazné bremeno je v danom prípade zaťažené objektívne neprekonateľnými dôkaznými problémami. Za účelom spravodlivého usporiadania vzťahov bolo uvedené nevyhnutné zohľadniť. Neadekvátna náročnosť unesenia dôkazného bremena nemôže byť príčinou neúspechu v spore a javí sa ako nespravodlivosť. Pre spravodlivé konanie platí aj rovnosť zbraní a tiež rovnosť dôkazných bremien. V opačnom prípade konanie nie je spravodlivé. Žalobca trvá na tom, že doklady mu neboli odovzdané úpadcom, ani orgánmi činnými v trestnom konaní, preukazovanie majetku dôkazmi je tak objektívne nemožné a majetok, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty, nie je dostatočný na to, aby boli uspokojené všetky prihlásené pohľadávky konkurzných veriteľov úpadcu. Žalobca zotrval na odvolacích dôvodoch a poukázal tiež na skutočnosť, že žalovaný je spriaznenou osobou O.. R., ktorý bol konateľom úpadcu v čase odporovaných právnych úkonov. Žalovaná bola družkou konateľa a musela mať vedomosť o týchto podozrivých aktivitách úpadcu. 9. Ďalšie vyjadrenia v konaní neboli predložené. 10. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 196a ZoKR <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=4376276&f=3>), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov - troch kúpnych zmlúv zo dňa 19.11.2014, 03.02.2015 a 01.11.2012 a dvoch darovacích zmlúv zo dňa 14.10.2013 a 03.01.2012, predmetom ktorých bol prevod jednotlivých nehnuteľností v nich špecifikovaných na žalovaného, a to v konkurze vedenom na majetok úpadcu na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8K/5/2016. Jediný konateľ v čase právnych úkonov bol druhom žalovaného, jednalo sa teda o spriaznené osoby. Podľa žalobcu sa jedná o práve úkony bez primeraného protiplnenia - darovacie zmluvy bez protiplnenia, kúpne zmluvy s kúpnymi cenami, ktoré nezodpovedali hodnote obdobných nehnuteľností. Právnymi úkonmi podľa žalobcu došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, čo ohrozuje čo i len čiastočné uspokojenie veriteľov v konkurze. K ukráteniu veriteľov podľa žalobcu došlo minimálne v rozsahu rozdielu medzi bezodplatným plnením/ dohodnutou odplatou a všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkom. Nakoľko právne úkony boli realizované so spriaznenou osobou, úpadok dlžníka sa predpokladá. Na účely splnenia podmienok § 57 ods. 4 ZoKR žalobca v podanej žalobe označil veriteľov úpadcu - Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., s pohľadávkami 344,02 eur (zo dňa 06.09.2012, 25.10.2012, 10.01.2011, popreté v časti), H. Q. s pohľadávkami 263.000,- eur (zo dňa 24.01.2011, popreté v celom rozsahu), VDAS, s.r.o., s pohľadávkami 299.638,31 eur (zo dňa 14.02.2013, 20.08.2013, 14.10.2013, popreté v časti), Volkswagen Finančné služby Slovensko, s.r.o., s pohľadávkami 1.765,95 eur (zo dňa 06.09.2012), D. R. s pohľadávkami 108.898,17 eur (zo dňa 23.10.2014), LandTrading SK s.r.o. s pohľadávkami 44.160,- eur (zo dňa 28.12.2014, 31.03.2015, popreté v celom rozsahu). Uvedení veritelia si prihlásili do konkurzu pohľadávky vo výške 716.040,80 eur, z toho zistené pohľadávky predstavujú sumu 379.153,95 eur. Zo žaloby tiež vyplýva, že žalobca nedisponuje účtovníctvom úpadcu a konatelia neposkytujú, resp. neposkytovali súčinnosť. Majetok úpadcu podľa žalobcu nepostačoval na uspokojenie veriteľov. Žalobca na preukázanie dôvodnosti žaloby predložil o. i. kópie jednotlivých zmlúv, rozhodnutia katastrálneho odboru Okresného úradu Prievidza, výpisy LV, Znalecký posudok č. 11/2014, č. 192/2014, súpis všeobecnej podstaty a jeho doplnenie (č. l. 168, č. l. 173 spisu) a súpis oddelenej podstaty a jeho doplnenie (č. l. 170, č. l. 171, č. l. 174 spisu). 14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel k právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku zákona.
Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia prvoinštančného súdu a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné. 15. Na presadzovanie práv z nevýhodne prevedeného majetku v mene veriteľov, je v právnom poriadku zakotvený inštitút odporovateľnosti právnych úkonov. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnymi úkonmi zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávky. Možnosť odporovania právnym úkonom dlžníka, uskutočneným pred začatím konkurzného konania, zabezpečuje rovnosť medzi veriteľmi a zvyšuje hodnotu dlžníkových aktív, ktoré sa následne rozdelia medzi veriteľov. Táto ochrana predstavujúca ochranu ex post, t. j. možnosť odporovania právnemu úkonu, je aplikovateľná až po tom, čo právny úkon bol uskutočnený a je platný. Podmienky odporovania právnemu úkonu sú: a/ existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa (odporovateľný úkon), b/ platnosť odporovateľného právneho úkonu, c/ vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, d/ ukrátenie veriteľa (objektívna stránka) a e/ úmysel ukrátiť veriteľa (subjektívna stránka). 16. Odvolací súd uvádza, že právne úkony úpadcu ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho dlhov, nesie žalobca. Z uvedeného zároveň vyplýva, že odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. 17. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje v prvom rade na rozhodnutie č. 33 Zbierky stanovísk NS a súdov SR 3/2016, z ktorého o. i. vyplýva, že pre úspešnosť odporovacej žaloby musí správca preukázať, že prevodom práva vec užívať a práva odkúpiť ju, došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú voči dlžníkovi pohľadávky v čase účinnosti napadnutého právneho úkonu. Predpokladom každej odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi. 18. Odvolací súd ďalej poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/53/2022 zo dňa 27.03.2024, z ktorého o. i. vyplýva, že predpokladaný úpadok ako stav majetku dlžníka definovaný v § 3 ZoKR nie je možné stotožňovať s vlastnosťou odporovaného úkonu, spočívajúcou v ukrátení uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, teda takým vplyvom odporovaného právneho úkonu na stav majetku dlžníka, ktorého následkom je zmenšenie uspokojenia niektorej z pohľadávok veriteľa prihlásených do konkurzu. Nie každý právny úkon uskutočnený dlžníkom v čase, kedy je v úpadku alebo sa jeho úpadok predpokladá, má totiž nevyhnutne za následok ukrátenie niektorej z pohľadávok veriteľa. Je práve procesnou zodpovednosťou správcu, aby ukrátenie niektorej z pohľadávok prihlásených do konkurzu preukázal. 19. Zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/41/2020 zo dňa 29.10.2020 vyplýva, že: K naplneniu hmotnoprávneho predpokladu vyplývajúceho z § 57 ods. 4 ZoKR nestačí len poukazovanie na účtovnú evidenciu - závierku úpadcu. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov môže byť preukázané len rozsahom majetku úpadcu pred vykonaním napádaného právneho úkonu a porovnaním stavu majetku po účinnosti odporovateľného právneho úkonu vo väzbe na existujúce pohľadávky veriteľov. 20. Krajský súd v Bratislave vo svojom inom rozhodnutí sp. zn. 3CoKR/70/2022 zo dňa 28.02.2024 prijal nasledujúce závery: Ustálená rozhodovacia prax odvolacích súdov, ako aj dovolacieho súdu, už dala odpoveď, že dôkazné bremeno preukázania naplnenia podmienky odporovaného úkonu podľa § 57 ods. 4 ZoKR zaťažuje žalobcu. Nie každý odplatný právny úkon, ktorým dôjde k prevodu majetku, má povahu
ukracujúceho úkonu. Samotný prevod majetku znamená len zmenu jeho formy (z vlastníctva veci na spravidla peňažné plnenie). I v prípade, ak by konkrétnym právnym úkonom došlo k zmenšeniu hodnoty majetku dlžníka (napr. z dôvodu prevodu za nižšiu cenu), táto skutočnosť sama o sebe nevyvoláva následok ukracujúceho úkonu, pokiaľ dlžník disponuje dostatkom iného majetku, z ktorého by bol spôsobilý uspokojiť pohľadávky svojich konkurzných veriteľov, existujúce a splatné v čase vykonania/ účinkov napádaného právneho úkonu. Podstatné je posúdenie, či majetok, ktorý úpadcovi po vykonaní odporovaného úkonu zostal, by vzhľadom na jeho reálnu (trhovú, realizovateľnú) hodnotu v danom čase postačoval na úhradu v tom čase existujúcich splatných pohľadávok tých veriteľov, ktorí ich neskôr prihlásili v konkurze vedenom voči úpadkyni alebo, či došlo k jeho zmenšeniu v takej miere, že by takého uspokojenie možné nebolo. V prípade nepreukázania naplnenia podmienky ukracujúceho právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZoKR nie je daný dôvod skúmať a viesť ďalšie dokazovanie ohľadne naplnenia žalobcom vymedzeného právneho dôvodu odporovania právnemu úkonu dlžníka. Nenaplnenie podmienky § 57 ods. 4 ZoKR je dôvodom na zamietnutie žaloby, ako správne konštatoval súd prvej inštancie. V postupnosti zákonom vymedzených všeobecných podmienok (§ 57 ods. 2, 4 ZoKR) a osobitných podmienok odporovateľnosti (definovaných jednotlivými odporovacími dôvodmi) je opodstatnené prijať záver, že pokiaľ žalobca nepreukáže naplnenie základných všeobecných podmienok, niet dôvodu zisťovať a dokazovať splnenie osobitných podmienok, ktorými v žalobe vymedzil právny dôvod odporovateľnosti. Pri absencii (nenaplnení) zákonnej podmienky vyžadovanej § 57 ods. 4 ZoKR, skúmanie ďalších hmotnoprávnych podmienok odporovateľnosti, ani vykonávanie ďalšieho dokazovania dôvodnosti podanej žaloby, nie je potrebné. Preto súd prvej inštancie následne nevykonával ďalšie dokazovanie ohľadne žalobcom navrhovaných dôkazov smerujúcich k preukázaniu neúčinnosti. 21. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5ObdoK/4/2023 zo dňa 20.08.2024 tiež vyplýva, že: Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitný inštitút, slúžiaci na ochranu veriteľov a jeho základným predpokladom je ukrátenie uspokojenia pohľadávok dlžníkových veriteľov. Podľa § 57 ods. 4 veta prvá ZoKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Povinnosťou strany odporujúcej právnemu úkonu je preukázať v konaní, že došlo k ukráteniu pohľadávky čo i len jedného veriteľa, a teda preukázanie toho, že sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok ostane na uspokojenie pohľadávky. To, či právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa, resp. veriteľov, je vždy vecou zisťovania, dokazovania v každom konaní. Aj keď právnym úkonom dôjde len k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa. Pokiaľ nebolo v konaní preukázané (dôkazným bremenom na strane žalujúceho správcu unesené), že právnymi úkonmi, ktorým žalobca odporuje, došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľov úpadcu, nie je potrebné skúmať ďalšie podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 59 ZoKR, keďže nebol splnený jeden zo základných zákonných predpokladov odporovateľnosti, pričom všeobecné, ako aj osobitné, podmienky odporovateľnosti musia byť naplnené kumulatívne. Takúto argumentáciu možno považovať za dostatočnú a preskúmateľnú, ktorá nejaví známky arbitrárnosti, ale ani zjavnej neodôvodnenosti. 22. V neposlednom rade poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoK/5/2024 zo dňa 25.11.2025, z ktorého je zrejmé, že: Záver odvolacieho súdu, podľa ktorého žalobca v sporovom konaní nepreukázal, že by odporovanými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľov dlžníka, je pre rozhodnutia súdov nižších inštancií vo veci samej kľúčový. Všetky ďalšie úvahy súdov nižších inštancií, v ktorých sa zaoberali naplnením osobitných podmienok odporovateľnosti ukracujúcich právnych úkonov podľa § 60 ZoKR alebo vzájomnými vzťahmi žalovaných s poukazom na § 62 ods. 2 písm. c) ZoKR, je potrebné považovať za nadbytočné, keďže prieskum týchto ďalších podmienok mohol logicky prichádzať do úvahy až vtedy, ak by bolo v konaní skutkovo ustálené, že odporovanými právnymi úkonmi skutočne k ukráteniu veriteľov úpadkyne v čase prevodu majetku došlo. Súd v konaní o žalobe o určenie neúčinnosti právneho úkonu podanej s poukazom na § 57 a § 60 ZoKR nemôže rozhodnúť o neúčinnosti odporovaného právneho úkonu v súlade s § 57 ods. 4 ZoKR bez toho, aby mal preukázané, že týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Úspešnosť odporovacej žaloby vždy závisí od toho, či sa majetok dlžníka zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok ostane dlžníkovi na uspokojenie pohľadávky (porovnaj ĎURICA, M. § 57 [Právo odporovať právnemu úkonu]. In: ĎURICA, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 501-526).
23. Ďalej z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoK/5/2024 zo dňa 25.11.2025 vyplýva, že: Z pohľadu dovolacieho súdu sa javí, že argumentom o nesplnení povinností úpadkyne voči správcovi sa žalobca snaží ospravedlniť neunesenie dôkazného bremena ohľadne splnenia základnej podmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZoKR. Otázka súčinnosti úpadcu je otázkou vnútorného vzťahu medzi správcom a úpadcom, pričom prípadná zodpovednosť úpadkyne za nesplnenie svojich povinností voči správcovi podľa ZoKR nie je otázkou, ktorou by sa mali súdy nižších inštancií zaoberať v rámci konania o žalobe správcu o určenie neúčinnosti právnych úkonov. Procesná zodpovednosť za nesplnenie všeobecnej podmienky pre uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu podľa § 57 ods. 4 ZoKR je bez ohľadu na kvalitu a dodržiavanie vzájomných povinností vo vnútornom vzťahu medzi správcom a úpadcom vždy na strane žalobcu ako iniciátora konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorý splnenie podmienok na podanie odporovacej žaloby tvrdí. Samotné uvedenie dôvodov, pre ktoré žalobca nebol spôsobilý uniesť dôkazné bremeno, ho nemôže zbaviť procesnej zodpovednosti za splnenie dôkaznej povinnosti, resp. preniesť dôkazné bremeno ohľadne dokazovanej skutočnosti na protistranu. Právny poriadok neposkytnutie súčinnosti zo strany úpadcu predpokladá, a preto oprávňuje správcu súčinnosť úpadcu vynútiť alebo umožňuje získanie informácií o majetku úpadcu z iných zdrojov (porovnaj § 73 a nasl. ZoKR). Prípadné nedostatky identifikované v procesnom postupe konajúceho súdu, ktorými možno odôvodniť prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, musia mať na to, aby bolo možné konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces, relevantnú mieru intenzity. Identifikovaný nedostatok v odôvodnením napadnutého rozsudku spočívajúci v tom, že odvolací súd explicitne nereagoval na žalobcove tvrdenia, ktorými ospravedlňoval neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k základnej podmienke pre uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu podľa § 57 ods. 4 ZoKR, nemôže dosahovať relevantnú mieru intenzity porušenia práva na spravodlivý proces pre účely posúdenia napadnutého rozhodnutia ako zmätočného s poukazom na dôvod prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, keďže z obsahu dovolania vzhľadom na vyššie uvedené je zjavné, že žalobcove tvrdenia neboli spôsobilé ho zbaviť zodpovednosti za neunesenie dôkazného bremena, a teda ani neboli spôsobilé ovplyvniť meritórne rozhodnutia súdov nižších inštancií. CSP je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena (k tomu porovnaj I. ÚS 24/2019). V súlade s prejednacou zásadou, zásadou kontradiktórnosti konania a koncentračnou zásadou, je preukazovanie skutkových tvrdení v sporovom konaní prostredníctvom návrhov na vykonanie dokazovania predovšetkým zodpovednosťou strán sporu (pozri § 185 a nasl. CSP). Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z tvrdení alebo dôkazov navrhnutých účastníkom (stranou) v opačnom procesnom postavení než je účastník (strana), ktorý nesplnil, alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť (pozri III. ÚS 415/2022). V prejednávanej veci na nesplnenie dôkaznej povinnosti doplatil žalobca, keď tvrdenia smerujúce k ospravedlneniu tejto procesnej situácie nie sú spôsobilé tento skutkový záver zmeniť, a preto nevysporiadanie sa s nimi nie je závažným procesným pochybením z hľadiska namietanej vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP. 24. Z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. sp. zn. 2ObdoK/5/2024 zo dňa 25.11.2025 je tiež zrejmé, že: Úlohou súdov nižších inštancií v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu nie je poskytovať žalobcovi odporúčania ohľadne toho, akým spôsobom mal správca získať údaje potrebné pre úspech podanej žaloby a preukázať tak ukrátenie pohľadávok veriteľov. Správca je podľa zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov odborne spôsobilou osobou, ktorá má ovládať ZoKR a z neho plynúce oprávnenia voči úpadcovi a iným subjektom slúžiace na zabezpečenie zistenia majetku dlžníka. Pokiaľ by aj boli okolnosti konania také, že faktickú zodpovednosť za nepreukázanie rozhodujúceho skutkového tvrdenia žalobcu o ukrátení veriteľov napadnutými právnymi úkonmi by skutočne niesla úpadkyňa, pripísanie faktickej zodpovednosti za dôkaznú núdzu konkrétnemu subjektu odlišnému od žalobcu nie je v tomto prípade dôvodom na určenie neúčinnosti odporovaných právnych úkonov, nakoľko bez ohľadu na to, kto nesie faktickú zodpovednosť za dôkaznú núdzu v prejednávanej veci, pre toto konanie je rozhodujúce, že ukrátenie veriteľa nebolo v prejednávanej veci preukázané, čo predstavuje dôvod na zamietnutie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Inými slovami, pripísanie zodpovednosti za nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcu úpadkyni by nič nezmenilo na rozhodujúcom skutkovom zistení, že neboli preukázané základné podmienky odporovateľnosti právnemu úkonu podľa § 57 ods. 4 ZoKR a súdy by tak aj za takýchto okolností zamietli žalobu z rovnakého dôvodu bez ohľadu na namietanú nesúčinnosť úpadkyne so správcom.
25. Podstatnou odvolacou námietkou žalobcu bola otázka ukrátenia uspokojenia veriteľov úpadcu. Odvolací súd sa na základe skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie stotožnil s jeho právnym záverom, keď žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 57 ods. 4 ZoKR a nepreukázal existenciu ukracujúceho právneho úkonu/právnych úkonov. Bolo pritom povinnosťou žalobcu preukázať, že označené právne úkony úpadcu (tri kúpne zmluvy a dve darovacie zmluvy) ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z v tom čase existujúcich splatných pohľadávok tých veriteľov, ktorí ich neskôr prihlásili v konkurze vedenom voči úpadcovi, nebolo možné v dôsledku daného právneho úkonu úpadcu uspokojiť vôbec, resp. ju nebude možné uspokojiť v prihlásenom rozsahu. Je zrejmé nielen z odvolania žalobcu, že tento nedisponuje dokladmi potrebnými na preukázanie ukrátenia veriteľov v dôsledku neposkytnutia súčinnosti štatutárom úpadcu. Odvolací súd aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoK/5/2024 zo dňa 25.11.2025 uvádza, že žalobca, ako iniciátor sporu, bol povinný preukázať splnenie podmienky podľa § 57 ods. 4 ZoKR a túto povinnosť nie je možné preniesť na žalovaného, najmä nie z dôvodov majúcich podklad vo vzťahu medzi žalobcom ako správcom a úpadcom. 26. Z obsahu spisu je nepochybné, že žalobca na preukázanie ukrátenia predložil súpis majetku všeobecnej a oddelenej podstaty, teda nie dôkaz preukazujúci rozsah majetku úpadcu pred vykonaním jednotlivých právnych úkonov a jeho porovnanie so stavom majetku úpadcu po účinnosti odporovateľných právnych úkonov. Majetok predstavujúci konkurznú podstatu žiadnym spôsobom nepreukazuje rozsah majetku pred a po vykonaní jednotlivých právnych úkonov napadnutých odporovateľnosťou, t. j. nepreukazuje ukrátenie veriteľov. Podmienka ukrátenia sa vyhodnocuje vo vzťahu k aktívam a pasívam úpadcu v čase účinnosti konkrétneho právneho úkonu a údaje na takéto posúdenie v konaní správca neposkytol. Žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval dopad odporovaných právnych úkonov na majetkovú sféru úpadcu, t. j. nepreukázal stav majetku pred a po jednotlivom právnom úkone a jeho vplyv na uspokojenie veriteľov, ktorí mali pohľadávku v čase právneho úkonu a následne si ju prihlásili v konkurze. 27. Odvolací súd tiež uvádza, že vo vzťahu k otázke ukrátenia je bez právneho významu, či zo súčasného majetku zapísaného v konkurznej podstate je alebo nie je možné uspokojiť všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok, nakoľko na účely posudzovania otázky ukrátenia sú rozhodujúce pohľadávky a veritelia dlžníka existujúci v čase vykonania jednotlivých právnych úkonov, ktorých odporovateľnosti sa žalobca domáha a ktorí si svoju pohľadávku zároveň prihlásili v konkurze. Prípadné ukrátenie uspokojenia iných veriteľov je pre rozhodnutie v danej veci bezpredmetné. Pre posudzovanie ukrátenia zároveň nie je podstatné, či sa jednalo o pohľadávky popreté správcom, keď zákon vyžaduje iba to, aby sa jednalo o pohľadávky existujúce v čase právneho úkonu a následne prihlásené v konkurze. 28. Pokiaľ nebolo v konaní preukázané, že právnymi úkonmi, ktorým žalobca odporuje, došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľov úpadcu, nebolo potrebné skúmať ani ďalšie podmienky odporovateľnosti právnych úkonov (právnych úkonov bez primeraného protiplnenia, resp. ukracujúcich právnych úkonov), keďže nebol splnený jeden zo základných zákonných predpokladov odporovateľnosti. Nakoľko platí, že iba v prípade, ak je splnená podmienka § 57 ods. 4 ZoKR, t. j. iba v prípade ukrátenia veriteľov, je možné pristúpiť k skúmaniu jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 58 - § 61 ZoKR, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú aj námietku nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k ustanoveniam § 58 ZoKR a § 60 ZoKR. 29. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd tiež námietku žalobcu, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal so skutočnosťou, že úpadca nezaložil účtovné závierky za obdobie rokov 2015 2019. Nie je vecou odvolacieho súdu v incidenčnom konaní o určení neúčinnosti právnych úkonov posudzovať dôvody nesplnenia povinnosti účtovnej jednotky predkladať účtovné závierky. Navyše v prípade účtovných rokov 2016 - 2019, tieto sa ani nevzťahujú na obdobie rozhodné pre posúdenie ukrátenia uspokojenia veriteľov úpadcu. 30. Žalobca v neposlednom rade vyčítal súdu prvej inštancie prehnaný formalizmus v otázke preukázania ukrátenia uspokojenia veriteľov v situácii, kedy bez svojej viny nedisponuje potrebnými dôkazmi. Odvolací súd v tejto súvislosti opakovane uvádza, že ukrátenie veriteľov predstavuje jeden zo základných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov. Napriek tomu, že prax súdov sa postupne odkláňa od prílišného formalizmu, účel a zmysel konkurzného, resp. reštrukturalizačného konania podľa ZoKR a v ňom upravených inštitútov, vyžadujú určitý stupeň formalizmu, a to z
dôvodu umožnenia realizácie práv a povinností správcu, veriteľov a dlžníka. Preukázanie splnenia hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti preto nepredstavuje prílišný formalizmus, a týmto nie je ani vyžadovanie jej splnenia od žalobcu v situácii, kedy je v dôkaznej núdzi. 31. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).