Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1Cob/25/2026 1118201263 31. 03. 2026 JUDr. Viera Marková ECLI:SK:KSBA:2026:1118201263.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: A. A. B. C. D. E., s miestom podnikania E. XXX, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX (správca konkurznej podstaty žalobcu ako úpadcu: JUDr. Martina Mrázová, so sídlom Šoltésovej 20, 811 08 Bratislava, IČO: 42 171 300), proti žalovanému: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, právne zastúpenému: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., so sídlom Kýčerského 5, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 36 857 513, o zaplatenie 16.596,96 eur a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-21Cb/187/1997-129 zo dňa 17.07.2025, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-21Cb/187/1997-129 zo dňa 17.07.2025 z r u š u j e . odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením I. výrokom zastavil konanie a II. výrokom nepriznal stranám sporu náhradu trov konania. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 47 ods. 1,4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade (pôvodne označení ako GEO IMCO Czechoslovakia a HEROLD TELE MEDIA, s.r.o.) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 11.08.1997 domáhali proti žalovanému zaplatenia 500.000.- Sk (16.596,96 eur) titulom náhrady škody a ušlého zisku s odôvodnením, že žalobca v 1. rade uzavrel s právnym predchodcom žalovaného dňa 19.10.1990 zmluvu o spolupráci pri vydávaní telefónnych zoznamov SR, podľa ktorej sa žalobca v 1. rade zaviazal vyrábať telefónne zoznamy, zabezpečovať reklamu a platiť žalovanému podiel na zisku z reklamy. Dňa 20.11.1992 uzavreli dodatok č. 1 ku zmluve. Žalobca v 1. rade uzavrel v roku 1993 zmluvu o predaji podniku so spoločnosťou HBD Slovakia spol. s r.o., ktorá dňom 01.01.1994 vstúpila do práv a povinností žalobcu v 1. rade. Pretože žalobcovi v 1. rade hrozilo nebezpečenstvo oslabenia jeho práv a povinností v dôsledku uplynutia premlčacej lehoty a tým aj oslabenia práv žalobcu v 2. rade, domáhali sa proti žalovanému zaplatenia 500.000,- Sk (16.596,96 eur) titulom náhrady škody. Uznesením č.k. B1-21Cb/187/1997-84 zo dňa 11.04.2025 súd prvej inštancie zastavil konanie voči žalobcovi v 2. rade (výrok II.) z dôvodu zániku žalovaného v 2. rade výmazom z Obchodného registra dňa 29.01.2016 (ex offo) bez právneho nástupcu. Uvedené uznesenie k výroku II. nadobudlo právoplatnosť dňa 29.04.2025. Súd prvej inštancie vlastným šetrením zistil, že dňa 30.06.1999 bol na majetok dlžníka - A. A. B. C. D. E., s miestom podnikania E. XXX, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX (pôvodne pod obchodným menom GEO IMCO Czechoslovakia) vyhlásený konkurz, pričom konkurzné konanie je vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp.zn. 38K/39/1995. Súd prvej inštancie mal za to, že v zmysle § 47 ods. 1 ZoKR došlo k prerušeniu súdneho konania. Výzvou zo dňa 05.05.2025 vyzval súd prvej inštancie správcu konkurznej podstaty žalobcu a žalobcu, aby v určenej lehote doručili návrh na pokračovanie v konaní v zmysle § 47 ods. 1 prvej vety ZoKR s poučením, že ak
správca v určenej lehote nevyjadrí súhlas v pokračovaní v konaní, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby, t.j. zastavenie konania. Správca na výzvu súdu zaslal podanie, ktorým navrhol nepokračovať v súdnom konaní. Žalobca sa na výzvu doručenú dňa 02.06.2025 v stanovenej lehote nevyjadril. V dôsledku uvedeného súd prvej inštancie právne uzavrel, že správca konkurznej podstaty úpadcu sa nestal stranou sporu namiesto úpadcu a keďže ani úpadca nepodal návrh na pokračovanie v konaní, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní malo účinky späťvzatia žaloby, preto súd prvej inštancie konanie zastavil. 3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 257 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keď mal za to, že sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, nakoľko sa nejedná o zavinené zastavenie konania žiadnej zo strán sporu, ktorý by malo sankčný vplyv na trovy konania. 4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie nepravdivo uviedol, že žalobca sa k výzve súdu prvej inštancie nevyjadril. Žalobca poukázal na svoje vyjadrenie doručené súdu prvej inštancie dňa 13.06.2025, ktorým navrhol pokračovať v súdnom konaní sp.zn. B1-21C 187/1997, avšak súd mu oznámil, že konanie nevie identifikovať a to bez toho, že by mu určil lehotu na prípadnú aktivitu. Žalobca preto opravil chybu v písaní spisovej značky na B1-21Cb 187/1997 a žiadal pokračovať v konaní tak, ako navrhoval i vo svojom vyjadrení. Záverom navrhol, aby súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil na ďalšie konanie. 5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 19.09.2025, pričom poukázal na nesprávny obsah podania žalobcu zo dňa 05.05.2025, v ktorom žalobca nesprávne uviedol nielen spisovú značku konania, ale i fyzickú osobu, namiesto fyzickej osoby podnikateľa. V dôsledku uvedeného nevedel súd prvej inštancie priradiť podanie ku konkrétnemu konaniu a postúpil ho Mestskému súdu Bratislava IV, ktorý informoval žalobcu, že ani jemu sa nepodarilo identifikovať príslušné súdne konanie. Podanie žalobcovi bolo vrátené s požiadavkou opravy. Najneskôr koncom júna 2025 mal preto žalobca k dispozícii informáciu, že Mestský súd Bratislava III v tomto konaní nedisponuje žalobcovým návrhom na pokračovanie v konaní. Žalobca sa nesnažil obratom zhojiť svoju nedôslednosť a doručiť konajúcemu súdu podanie spĺňajúce zákonom požadované náležitosti (viac ako jeden mesiac). Ak teda medzičasom došlo k uplynutiu súdom určenej lehoty, mal možnosť využiť inštitút odpustenia zmeškania lehoty. Fyzická osoba podnikateľ tak doteraz nepodal návrh na pokračovanie v konaní, zrobila tak len fyzická osoba, ktorá takéto právo nemá. Žalovaný preto navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania. 6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril. 7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, ako i po preskúmaní procesného postupu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia, dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť. 8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobou zo dňa 07.08.1997 doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 11.08.1997 sa pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade: 1/ A. A. B. - F. A. G., IČO: XX XXX XXX a 2/ HEROLD TELE MEDIA, s.r.o., IČO: 35 707 810 domáhali proti žalovanému zaplatenia 500.000.Sk (16.596,96 eur) titulom náhrady škody a ušlého zisku. Uznesením č.k. B1-21Cb/187/1997-84 zo dňa 11.04.2025 súd prvej inštancie zastavil konanie voči žalobcovi v 2. rade (výrok II.) z dôvodu zániku žalovaného v 2. rade výmazom z Obchodného registra dňa 29.01.2016 (ex offo) bez právneho nástupcu. Uvedené uznesenie k výroku II. nadobudlo právoplatnosť dňa 29.04.2025. 9. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 38K/39/95 zo dňa 30.06.1999 vyhlásil konkurz na žalobcu A. A. B. C. D. E., so sídlom E. H. XXX, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX a to podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej aj „ZKV“), ktorý bol zrušený zákonom č. 7/2005 Z. z.. Aktuálne je ustanovený správca JUDr. Martina Mrázová, so sídlom kancelárie Šoltésovej 20, 811 08 Bratislava. Vyhlásenie konkurzu bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 15/99 vydanom 20.07.1999.
10. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 05.05.2025 vyzval v zmysle § 47 ods. 4 v spojení s § 47 ods. 1 ZoKR správcu konkurznej podstaty žalobcu JUDr. Martinu Mrázovú a žalobcu ako úpadcu, aby v lehote 30 dní zaslali súdu prvej inštancie návrh na pokračovanie v konaní, spolu s poučením, že v opačnom prípade dôjde k zastaveniu konanie, keďže nepodanie návrhu na pokračovanie v stanovenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. 11. Správkyňa konkurznej podstaty podaním zo dňa 13.05.2025 navrhla súdu nepokračovať v konaní. Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, ako správne namietal žalobca v odvolaní, že žalobca písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.06.2025, t.j. v lehote 30 dní určenej vo výzve súdu zo dňa 05.05.2025 (doručenej žalobcovi dňa 02.06.2025), navrhoval pokračovať v súdnom konaní. V tomto smere odvolací súd považoval námietky žalovaného, že žalobca nesprávne označil spisovú značku konania (pričom opomenul len jedno písmeno), keď označil i strany sporu, resp. že označil seba len ako fyzickú osobu a nie ako fyzickú osobu podnikateľa, ako nedôvodné. Fyzická osoba sa v zmysle § 133 ods. 1 CSP označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom (napr. IČO). I v prípade nesprávne a neúplne označeného podania, z ktorého nie je zrejmé, akej veci sa týka, je zároveň súd povinný postupovať v zmysle § 128 CSP a vyzvať na opravu a doplnenie takéhoto podania v lehote nie kratšej ako 10 dní. Až po márnom uplynutí danej lehoty by bolo možné na neúplné podanie neprihliadnuť. Súd prvej inštancie preto nepostupoval správne, keď konanie zastavil a to napriek výslovnému návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní, čo je v priamom rozpore s ustanovením § 47 ods. 4 ZoKR. 12. Odhliadnuc od uvedeného je nevyhnutné upozorniť, že i v prípade, ak by žalobca nepodal návrh na pokračovanie včas, súd prvej inštancie by i tak nebol oprávnený zastaviť konanie v zmysle ustanovenia § 47 ods. 4 ZoKR účinného od 01.01.2020, nakoľko vyhlásený konkurz na žalobcu sa spravoval/spravuje ustanoveniami pôvodnej právnej úpravy o konkurzoch – ZKV. 13. Podľa § 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov („ZoKR“) konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov. 14. Podľa § 206 ods. 2 ZoKR súd vyhlási konkurz alebo povolí vyrovnanie na základe návrhu podaného pred účinnosťou tohto zákona podľa doterajších právnych predpisov. Tieto konkurzy a vyrovnania, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov. 15. Podľa § 206j ZoKR konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020. 16. Podľa § 47 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu. 17. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR v znení účinnom od 01.01.2020, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. 18. V danej veci je nepochybné, že konkurz na majetok žalobcu bol vyhlásený dňa 30.06.1999 a to podľa pôvodnej právnej úpravy – podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. V zmysle prechodných ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z., ktorým bol zrušený zákon č. 328/1991 Zb., z § 206 ods. 1 a 2 jasne vyplýva, že konkurzy vyhlásené (dokonca postačovalo, ak bol podaný len návrh pred účinnosťou ZoKR) pred účinnosťou ZoKR, ako aj všetky právne vzťahy s nimi súvisiace, sa spravujú podľa doterajších
právnych predpisov – t.j. podľa ZKV. Na uvedenom nemení nič ani znenie druhej vety prechodného ustanovenia § 206j ZoKR, nakoľko je zjavné, že sa viaže na konanie, ktoré je začaté podľa zákona č. 7/2005 Z.z.. Ustanovenie § 206j ZoKR bolo do zákona zavedené až od 01.01.2020, t.j. v situácii, kedy už konkurzné konania prebiehali podľa ZoKR, pričom vôbec nereflektovalo na konania, ktoré by boli začaté, alebo konkurzy vyhlásené za účinnosti iného zákona (ZKV). Uvedené je logické i vzhľadom k už k predchádzajúcemu ustanoveniu § 206 ZoKR, ktoré stanovilo podmienky uplatnenia tej ktorej právnej úpravy. Uvedený právny názor je zjavný i zo vzájomného kontextu ustanovení § 47 ods. 1 a ods. 4 ZoKR, ktoré upravujú následky vyhlásenia konkurzu, ale vyhláseného podľa novej právnej úpravy – ZoKR, nie podľa úpravy ZKV, ktorá má svoj vlastný právny režim usporiadania vzťahov v zmysle ust. § 206 ZoKR. Z ustanovenia § 47 ods. 1 ZoKR je zjavné, že sa týka konkurzov vyhlásených podľa ustanovení ZoKR a z na to nadväzujúceho ustanovenia § 47 ods. 4 ZoKR účinného od 01.01.2020 je potom zjavné, že sa týka konaní prerušených (podľa ods. 1) v dôsledku konkurzu vyhláseného podľa právnej úpravy ZoKR. Ustanovenie § 206j veta druhá sa teda vzťahuje na konania začaté od účinnosti ZoKR – dňa 01.07.2005 do účinnosti novely č. 390/2019 Z.z., t.j. do 31.12.2019. 19. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď považoval súdne konanie za prerušené v zmysle § 47 ods. 1 ZoKR (a nie v zmysle ZKV) a keď v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR vôbec vyzýval správcu konkurznej podstaty úpadcu a úpadcu ako žalobcu na vyjadrenie súhlasu k pokračovaniu v konaní. 20. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 21. Odvolací súd je vzhľadom k uvedenému nútený konštatovať, že súd prvej inštancie bez právneho základu konanie zastavil aj napriek výslovnému návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní a zároveň na daný postup (výzva žalobcu a správcu konkurznej podstaty úpadcu na vyjadrenie súhlasu s pokračovaním v konaní) nebol ani zákonný podklad v zmysle § 47 ods. 1 a ods. 4 v spojení s § 206 ods. 1 a § 206j ZoKR. Uvedeným postupom tak súd prvej inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Keďže tento nedostatok nemožno zhojiť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnuté uznesenie zrušil. 22. O nároku na náhradu trov konania, ktoré vznikli stranám sporu v súvislosti so zastavením konania, vrátane trov odvolacieho konania, rozhodne s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej. 23. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).