Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/48/2024 1118217068 27. 01. 2026 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2026:1118217068.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., so sídlom ul. 29. augusta 1/A, 814 80, Bratislava, IČO: 31 338 976, proti žalovanej: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. J.. XXX/X, XXX XX G., zastúpená: JUDr. Eva Bušová, advokátka so sídlom Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie 183,78 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-27Cb/295/2018 - 371 zo dňa 18.1.2024 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-27Cb/295/2018 - 371 zo dňa 18.1.2024 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom č. k. B1-27Cb/295/2018 - 371 zo dňa 18.1.2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol vo výroku I tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 166,84 Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku II priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100%. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou z 18.10.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 183,78 Eur ako odplatu za vedenie účtu majiteľa za roky 2015, 2016 a 2017. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že poskytol žalovanej službu, ktorej cena bola vypočítaná v zmysle Cenníka CDCP schváleného v súlade s Prevádzkovým poriadkom CDCP a stanovami spoločnosti. K žalobe žalobca pripojil faktúry za rok 2015 č. 15000070223, za rok 2016 č. 1600064251 a za rok 2017 č. 1700380563. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava I z 28.11.2018, č. k. 27Cb/295/2018-12 namietala, že žalobca uvádza jej nesprávne priezvisko, keď od 15.11.2016 je zmenené na „G.“, čo je žalobcovi známe. Podľa žalovanej žalobca nepreukázal, že jej predložené faktúry riadne doručil. Taktiež žalobca nepredložil súdu prvej inštancie doklady preukazujúce správnosť výšky požadovanej sumy. Z uvedených dôvodov navrhla žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca v replike k odporu žalovanej uviedol, že výška poplatku bola stanovená v závislosti od objemu cenných papierov evidovaných na účte majiteľa v rozhodnom období. Cenník, na základe ktorého si žalobca určuje výšku poplatkov za služby, vznikol podľa postupu schváleného Národnou bankou Slovenska (ďalej len „NBS“) v súlade s ustanovením § 103 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len „ZoCP“). Aj keď cena služby nie je určovaná dohodou účastníkov, považuje sa za záväznú, keďže bola určená zákonom predpokladaným spôsobom. K nesprávne uvedenému menu žalovanej žalobca v nadväznosti
na jej námietku poukázal na znenie ustanovenia § 105 ods. 1 ZoCP, podľa ktorého údaje o majiteľovi účtu môže meniť výhradne majiteľ cenného papiera. K námietke žalovanej týkajúcej sa nedoručenia faktúr žalobca uviedol, že tieto boli žalovanej preukázateľne doručené so žalobou, a keďže si neuplatňuje úroky z omeškania, nie je pre posúdenie veci rozhodujúce, kedy boli žalovanej predmetné faktúry doručené. 3. Okresný súd Bratislava I svojim rozsudkom z 3.9.2021, č. k. 27Cb/295/2018-328 výrokom I uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16,94 Eur, výrokom II vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 82%. Na základe odvolania žalobcu a žalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 7.11.2023, č. k. 2Cob/103/2021-358 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I potvrdil a vo výrokoch II a III zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. 4. Predmetnom rozhodovania súdu prvej inštancie je už len nárok žalobcu na zaplatenie sumy 166,84 Eur, keďže nárok na zaplatenie sumy 16,94 Eur bol žalobcovi právoplatne priznaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 3.9.2021, č. k. 27Cb/295/2018-328 v spojení s výrokom I rozsudku Krajského súdu v Bratislave rozsudkom zo 7.11.2023, č. k. 2Cob/103/2021-358. 5. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 56 ods. 1 písm. a), § 58 ods. 1 a § 60 ods. 1 z. č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v spojení s § 161, § 163 ods. 3 a § 164a ods. 3 ZoCP a uviedol, že stredisko cenných papierov bezplatne zriadilo účet každému, kto sa stal majiteľom zaknihovaného cenného papiera na základe prvej vlny kupónovej privatizácie, vrátane žalovanej. Vzťah medzi žalobcom ako osobou vykonávajúcou činnosť centrálneho depozitára a žalovanou, ako majiteľkou zaknihovaných cenných papierov bol založený zákonom. Právnym titulom medzi stranami sporu teda nie je zmluva, ale vedenie účtu upravuje samotný zákon. Tvrdenie žalovanej, že žalobca bol povinný s ňou uzatvoriť zmluvu, nemá oporu v právnom predpise. Na základe uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že žalobca má voči žalovanej nárok na odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov bez potreby osobitnej zmluvnej dohody. Základ nároku žalobcu bol preto daný. Súd prvej inštancie uviedol, že odvolací súd výslovne v bode 23 odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že právnym titulom medzi stranami sporu nie je zmluva, ale vedenie účtu upravuje samotný zákon, a preto má žalobca voči žalovanej nárok na odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov bez potreby osobitnej zmluvnej dohody. Rovnako bolo pre rozhodnutie súdu nepodstatné tvrdenie žalovanej, že žalobca jej faktúry nedoručil. Keďže si žalobca neuplatnil úroky z omeškania, postačovalo, že jednotlivé faktúry žalobcu boli žalovanej doručené spolu so žalobou a platobným rozkazom zo strany súdu. Preto nemôže obstáť tvrdenie žalovanej o predčasnosti podanej žaloby. 6. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že v časti, ktorá je predmetom rozhodovania, a to v časti nároku za obdobie od 1. januára 2015 do 30. septembra 2015 vyfakturovaného faktúrou č. 1500070223, nároku za obdobie od 1. januára 2016 do 30. septembra 2016 vyfakturovaného faktúrou č. 1600064251 a nároku za rok 2017 vyfakturovaného faktúrou č. 1700380563 súd odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 7.11.2023, č. k. 2Cob/103/2021-358, pričom súd prvej inštancie poukazuje na znenie ustanovenia § 391 ods. 2 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v jeho rozhodnutí, a to aj v situácii, kedy by sa s ním nestotožňoval. Vzhľadom k tomu, že podľa názoru odvolacieho súdu sú v prípade nárokov za roky 2015 (za obdobie od 1.1.2015 do 30.9.2015) a 2016 (za obdobie od 1.1.2016 do 30.9.2016) rozhodné cenníky ku dňu vystavenia jednotlivých faktúr, ktoré boli žalobcom predložené dňa 2.12.2019, a ktoré súd doručoval žalovanej 16.12.2019, musí súd prvej inštancie konštatovať preukázanie nároku žalobcu a jeho dôvodnosť. Navyše, žalovanej (jej právnej zástupkyni) boli jednotlivé cenníky žalobcu predložené ním na pojednávaní dňa 3.9.2021 doručené krátkou cestou. Ak žalovaná argumentovala tým, že v prípade faktúry č. 1700380563 za rok 2017 bol uvedený kód služby, ktorý nebol uvedený v cenníku, súd prvej inštancie odkazuje na záver Krajského súdu v Bratislave, ktorý vyvrátil procesnú obranu žalovanej v tejto časti, keďže určujúcim je textové označenie služby nezameniteľné s inou službou a podložené výpisom z účtu k 31.12.2017. 7. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalovaná v konaní netvrdila, že by v období rokov 2015, 2016 a 2017, za ktoré žalobca považuje odplatu, nebola majiteľkou 1 ks akcie emitenta Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. v menovitej hodnote 33,193919 Eur a 16 ks akcií emitenta INKFLOW, a.s. v menovitej hodnote 33.193,918875 Eur. Keďže v rozhodnom období bola žalovaná majiteľkou predmetných akcií,
vznikla jej povinnosť zaplatiť žalobcovi odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov. Rovnako tak súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovanej bol z predložených cenníkov známy výpočet tejto odplaty, pričom predmetný výpočet relevantným spôsobom nespochybnila a ani nepredložila vlastný výpočet odplaty založený na žalobcom predložených cenníkoch. S poukazom na to, že žalovaná bola v období rokov 2015, 2016 a 2017 majiteľkou 1 ks akcie emitenta Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. v menovitej hodnote 33,193919 Eur a 16 ks akcií emitenta INKFLOW, a.s. v menovitej hodnote 33.193,918875 Eur, vznikla jej povinnosť zaplatiť žalobcovi odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov v celkovej fakturovanej sume 183,78 Eur (za rok 2015 v sume 115,96 Eur, za rok 2016 v sume 33,91 Eur a za rok 2017 v sume 33,91 Eur). Keďže skorším rozsudkom z 3.9.2021, č. k. 27Cb/295/2018-328 bola žalobcovi priznaná suma 16,94 Eur, je žaloba žalobcu dôvodná aj v časti sumy 166,84 Eur (žalovaná suma 183,78 Eur - už priznaná suma 16,94 Eur). Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 166,84 Eur. 8. V odseku 15 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že musí reagovať na výslovne klamlivé tvrdenie žalobcu obsiahnuté v jeho odvolaní z 20.9.2021 proti skoršiemu rozsudku súdu prvej inštancie z 3.9.2021, ktoré napĺňa znaky konania sankcionovateľného podľa § 102 CSP pre jeho rozpor so zásadami slušného správania, ktoré prevzal do svojho rozhodnutia aj Krajský súd v Bratislave, kedy súd prvej inštancie mal prihliadnuť na časť listín predložených žalobcom na pojednávaní uskutočnenom dňa 3.9.2021 a na časť listín nie. Súd prvej inštancie uviedol, že takéto tvrdenie nezodpovedá skutočnosti a ani obsahu súdneho spisu, pri skoršom rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal z cenníka žalobcu účinného od 1.10.2015, z cenníka žalobcu účinného od 1.10.2016 a z cenníka žalobcu účinného od 20.9.2017, ktoré žalobca predložil vo vyjadrení z 18.11.2019 doručeného súdu dňa 2.12.2019, a nie z listín predložených žalobcom na pojednávaní dňa 3.9.2021. Časť žalobcom predložených listín bola súdu prvej inštancie doložená duplicitne a časť až oneskorene na pojednávaní uskutočnenom dňa 3.9.2021. Z uvedeného je tak zrejmé, že súd prvej inštancie v skoršom konaní prihliadal výlučne na tie listinné dôkazy, ktoré boli stranami sporu predložené pred prvým pojednávaním, a nie na časť listín predložených žalobcom na pojednávaní dňa 3.9.2021, ako to prezentoval žalobca. 9. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanoveniami § 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 CSP tak, že v konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100%. 10. Proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu, podala žalovaná odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. a) až písm. h) CSP, pričom žiada, aby odvolací súd zmenil tento rozsudok tak, že žalobu zamieta. Žalovaná svoje odvolanie odôvodnila tým, že žalobca v žalobe neuviedol, podľa ktorého Cenníka cenných papierov cenu služby fakturoval, napriek tomu, že v rozhodnom období mal v každom roku viac platných a účinných cenníkov a tiež neuviedol, podľa ktorého Prevádzkového poriadku boli Cenníky schválené, napriek tomu, že v prevádzkových poriadkoch boli v rozhodnom období vykonávané zmeny. Žalovaná tiež trvala a opakovala, že žiadne faktúry za roky 2015 - 2017 od žalobcu neobdržala. Poukázala na vyjadrenie žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu, v ktorom žalobca uviedol, že eviduje priezvisko K. a preto nebolo možné doručiť faktúry, ktoré boli doručené až so žalobou a nie je rozhodujúce, kedy boli doručené. Z toho vyplýva, že žalobca žiadne faktúry žalovanej nezasielal. Žalovaná ďalej vo svojom odvolaní zhrnula jednotlivé vyjadrenia strán sporu produkované v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj na závery prvého rozsudku vydaného vo veci, ktorý bol neskôr zrušený rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave. Žalovaná tiež uviedla, že zotrváva na tom, že žaloba bola podaná predčasne a nestotožňuje sa s názorom, že je postačujúce, ak sa faktúra pripojí až k žalobe a doručí sa so žalobou. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na uznesenie NS SR zo dňa 8.6.2016 pod sp. zn. 1Obdo/42/2015 ako aj uznesenie ÚS SR zo dňa 10.11.2017 pod č. k. II ÚS 677/2017-25, v zmysle ktorých sa má na tento vzťah medzi žalobcom a žalovanou aplikovať Občiansky zákonník a jeho ustanovenia, keďže sa nejedná o obchodnoprávny spor. Žalovaná tiež poukázala na § 488 a § 489 Občianskeho zákonníka, pričom dodala, že žalobca si nesplnil voči žalovanej povinnosť oznámiť jej nevyhnutné údaje na splnenie dlhu (koľko treba platiť, ako treba dlh splatiť, kedy treba dlh splatiť a kde treba dlh splatiť). Toto sa žalovaná dozvedela až doručením žaloby, ktorej prílohu tvorili predmetné faktúry, čo znamená, že žalobca nesplnil túto zákonnú povinnosť v čase plnenia dlhu. Žalovaná tiež namietala, že žalobca nepredložil súdu prvej inštancie všetky relevantné cenníky, platné v tom ktorom roku, za ktorý platbu požadoval, napriek tomu, že má výpočet vykonávať ku koncu daného mesiaca. Žalovaná tiež uviedla, že Krajský súd v Bratislave vo svojom skoršom rozhodnutí uviedol, že súd prvej inštancie má vykonať dokazovanie všetkými predloženými listinami a opätovne posúdiť dôvodnosť
poplatkov za vedenie účtov za roky 2015-2017. Žalovaná je názoru, že súdu prvej inštancie nebol predložený ani Prevádzkový poriadok platný na roky 2015-2017 a tiež, že žalobca nepreukázal, podľa ktorých cenníkov bol vypočítaný poplatok za vedenie účtu, v tom ktorom roku. Na záver svojho odvolania namietla, že podľa jej názoru mal krajský súd vrátiť vec Mestskému súdu Bratislava IV, keďže nejde o vec obchodnoprávnu, ale podliehajúcu režimu občianskeho práva, v ktorej je príslušným súdom Mestský súd Bratislava IV. 11. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 20.2.2024, v ktorom uviedol, že za vedenie účtov cenných papierov prináleží žalobcovi právo na odplatu, pričom cenu za jednotlivé služby stanovuje v príslušnom cenníku, ktorý je verejne dostupný na jeho webovej stránke. Uvedenú službu poskytujú okrem žalobcu aj iné subjekty, ako napr. banky a obchodníci s cennými papiermi, pričom žalobca vystavil žalovanej faktúry (predložené súdu prvej inštancie) podľa cenníka platného a účinného v čase vystavenia faktúry, ktorý vždy obsahuje presné pravidlá jeho výpočtu. Poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov je v zmysle príslušných cenníkov ročným poplatkom, žalobca v predmetnej veci vystavil žalovanej faktúry za roky 2015, 2016 a 2017 nasledovne: fa č. 15000070223, vystavená k 31.12.2015 - poplatok za rok 2015, fa č. 16000064251, vystavená k 31.12.2016 - poplatok za rok 2016, fa č. 1700380563, vystavená k 31.12.2017 - poplatok za rok 2017. Žalobca uviedol konkrétne cenníky (Cenník účinný od 1.10.2015, Cenník účinný od 1.10.2016 a Cenník účinný od 20.9.2017) a dodal, že žalovanej bol fakturovaný vždy minimálny poplatok. Žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, že výška poplatku za roky 2015, 2016 a 2017, ktorý jej bol jednotlivými faktúrami fakturovaný, bola v rozpore s cenníkmi platnými a účinnými v čase vystavenia faktúry. Otázka nedoručenia faktúr bola v rámci konania vyriešená. Nedoručenie faktúr spôsobila samotná žalovaná, ktorá nenahlásila zmenu údajov, ktoré ju identifikujú a zároveň v spojitosti so skutočnosťou, že žalobca si nenárokuje úroky z omeškania je otázka doručenia predmetných faktúr irelevantná, nakoľko je preukázané, že predmetné faktúry jej boli doručené najneskôr spolu so žalobou. Na základe uvedeného žalobca navrhuje odvolanie žalovanej zamietnuť. Žalobca sa v ďalšej časti vyjadrenia vyjadroval k odseku 15 napadnutého rozsudku a dodal, že súd prvej inštancie uvádza, že pri svojom skoršom rozhodnutí nevychádzal z listín predložených žalobcom, ale vychádzal výhradne z listín predložených žalobcom pred prvým pojednávaním 3.9.2021. Na základe vyjadrenia žalovanej zo dňa 18.11.2019 a na základe predbežného právneho názoru súdu, ktoré otázky zostávajú sporné žalobca na pojednávaní dňa 3.9.2021 predložil cenník platný a účinný od 1.1.2015 do 30.6.2015, výpis z účtu majiteľa k 31.12.2016, výpis z účtu majiteľa k 31.12.2017. Žiaden z uvedených listinných dôkazov nebol súdu prvej inštancie predložený duplicitne, čo je ľahko overiteľné nahliadnutím do príloh jednotlivých podaní. Na základe uvedeného mal žalobca právom za to, že z dôkazov predložených na pojednávaní dňa 3.9.2021 súd prvej inštancie odmietol vykonať len dôkaz cenník platný a účinný od 1.1.2015 do 30.6.2015, preto to aj uviedol v odvolaní. Takéto tvrdenie nie je podľa názoru žalobcu klamlivé, vychádza zo skutkového stavu a aj samotného skoršieho rozhodnutia prvostupňového súdu. Zároveň si tieto tvrdenia mohol Krajský súd v Bratislave ľahko overiť, preto by nedávalo zmysel ho v tejto veci zavádzať. 12. Žalovaná na uvedené vyjadrenie reagovala podaním zo dňa 4.3.2024, pričom zopakovala, že v každom roku žalobca vydáva viaceré Cenníky a podľa jej názoru, na každej faktúre má byť konkrétne uvedené, podľa ktorého cenového predpisu sa poplatok účtuje, keďže sa tým preukazuje, že bol poplatok správne vo faktúre uvedený. Žalovaná sa preto nazdáva, že ten, kto faktúru vystavuje, má preukázať, že výška poplatku je v súlade s cenovým predpisom. Žalovaná opätovne dodala, že žalobca nepreukázal doručenie faktúr pred podaním žaloby. Žalobca doteraz neozrejmil, z akých dôvodov nedoručoval faktúry, okrem poukazu na to, že pri jeho počte majiteľov faktúry preukázateľne nedoručuje a že postačuje, ak ich predloží spolu so žalobou. Takýto prístup žalovaná považuje za neakceptovateľný a vymykajúci sa všetkým bežným zvyklostiam. Žalovaná nesúhlasí s vyjadreniami žalobcu, že si svoju povinnosť splnil a naďalej trvá na tom, že žaloba bola podaná predčasne a žiada ju zamietnuť. 13. Na vyjadrenie žalovanej reagoval žalobca, ktorý vo svojom podaní zo dňa 21.3.2024 uviedol, že nakoľko poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov je v zmysle príslušných cenníkov ročným poplatkom, výšku poplatku žalobca stanovil podľa cenníka platného a účinného v čase vystavenia faktúry, teda vždy k 31.12. príslušného kalendárneho roka. Žalovaná preto nijakým spôsobom nepreukázala, že výška poplatku za roky 2015, 2016 a 2017, ktorý jej bol jednotlivými faktúrami fakturovaný, bola v rozpore s cenníkmi platnými a účinnými v čase vystavenia faktúry. Tvrdenie žalovanej, že jej žalované faktúry neboli doručené považujeme za účelové, najmä vo vzťahu k skutočnosti, že ani po ich obdržaní spolu so žalobou, žalované faktúry neuhradila, pričom keby tak
urobila, žalobca by zobral žalobu späť. Žalobca dodal, že predmetom plnenia nie je doručovanie faktúry, ale poskytnutie služby, ktorá bola v prospech žalovanej preukázateľne realizovaná a žalovaná za tieto služby preukázateľne žalobcovi neposkytla plnenie v podobe úhrady poplatkov za tieto služby. 14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 12.1.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalovanej dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny. 15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetnom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 166,84 Eur, keďže nárok na zaplatenie sumy 16,94 Eur bol žalobcovi právoplatne priznaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 3.9.2021, č. k. 27Cb/295/2018-328 v spojení s výrokom I rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 7.11.2023, č. k. 2Cob/103/2021-358. Krajský súd v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho procesného postupu nevykonal všetky listinné dôkazy predložené žalobcom a nesprávne vyhodnotil listinné dôkazy - cenníky ku dňu 31.12.2015 a ku dňu 31.12.2016, preto rozsudok v napadnutom výroku II podľa § 389 ods.1 písm. b), c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie uložil vykonať dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi vrátane dôkazu predloženého na pojednávaní dňa 3.9.2021 t.j. cenníkom účinným od 1.1. do 30.6.2015 a na základe takto vykonaného dokazovania opätovne posúdiť dôvodnosť poplatkov za vedenie účtu majiteľa za roky 2015, 2016, 2017. Zároveň uviedol, že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého nesprávne označenie kódu služby na faktúre nie je bez ďalšieho dôvodom na zamietnutie nároku. Súd prvej inštancie po vrátení veci žalobe vyhovel, keď dospel k záveru, že žalovaná bola v období rokov 2015, 2016 a 2017 majiteľkou 1 ks akcie emitenta Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. v menovitej hodnote 33,193919 Eur a 16 ks akcií emitenta INKFLOW, a.s. v menovitej hodnote 33.193,918875 Eur, čím jej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov v celkovej fakturovanej sume 183,78 Eur (za rok 2015 v sume 115,96 Eur, za rok 2016 v sume 33,91 Eur a za rok 2017 v sume 33,91 Eur). Keďže skorším rozsudkom z 3. septembra 2021, č. k. 27Cb/295/2018-328 bola žalobcovi priznaná suma 16,94 Eur, je žaloba žalobcu dôvodná aj v časti sumy 166,84 Eur (žalovaná suma 183,78 Eur - už priznaná suma 16,94 Eur). 18. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k podanému odvolaniu uvádza odvolací súd nasledovné: 19. Odvolací súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že žalovaná v odvolaní v bodoch 1 až 13 rekapituluje priebeh konania a v bode 14.1 uvádza, že zotrváva na tom, že žaloba je podaná predčasne a nestotožňuje sa s názorom, že je postačujúce, ak sa faktúra pripojí až k žalobe. Odvolací súd konštatuje, že samotné odvolanie, jeho odôvodnenie v bodoch 14.1 až 14.5, je opakovaním procesnej obrany žalovanej v prvoinštančnom konaní. 20. K námietke žalovanej, že nie je postačujúce, ak sa faktúra pripojí až k žalobe, odvolací súd uvádza, že táto otázka už bola v konaní vyriešená. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku z 3.9.2021, č. k. 27Cb/295/2018-328 dospel k správnemu záveru, že nedoručenie faktúr spôsobila samotná žalovaná. Ak žalovaná namietala, že žalobca používa jej neaktuálne priezvisko (K.), nemôže to byť na ťarchu žalobcu, keďže zo zákona bolo povinnosťou žalovanej oznámiť žalobcovi zmenu osobných údajov (k tomu viď znenie ustanovenia § 105 ods. 1 ZoCP), a to bez ohľadu na to, že žalobca má možnosť vedieť o tejto
zmene z priebehu iného sporového konania. Rovnako tak nemá vplyv na rozhodnutie súdu spornosť, či žalobca doručil faktúry žalovanej, keďže tieto jej boli preukázateľne doručené so žalobou a s platobným rozkazom. Právnu relevanciu by mala predmetná námietka jedine v prípade, ak by si žalobca uplatňoval úroky z omeškania a bolo by potrebné ustáliť okamih omeškania žalovanej. Keďže si však žalobca úroky z omeškania neuplatňuje, je predmetná námietka nedôvodná. Odvolací súd dodáva, že citované rozhodnutie bolo potvrdené výrokom I rozsudku Krajského súdu v Bratislave rozsudkom zo 7.11.2023, č. k. 2Cob/103/2021-358. 21. Odvolací súd zdôrazňuje, že vzťah medzi žalobcom ako osobou vykonávajúcou činnosť centrálneho depozitára a žalovanou, ako majiteľkou zaknihovaných cenných papierov bol založený zákonom s poukazom na znenie ustanovení § 163 ods. 3 a § 164a ods. 3 ZoCP. Právnym titulom medzi stranami sporu teda nie je zmluva, ale vedenie účtu upravuje samotný zákon. Žalobca preto má voči žalovanej nárok na odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov bez potreby osobitnej zmluvnej dohody, čím je daný základ nároku žalobcu. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať uplatnený nárok relevantnými dôkazmi, čo vykonal predloženými cenníkmi a to Cenníkom účinným od 1.10.2015 (Nakoľko cena za službu vedenie účtu majiteľa sa 1.7.2015 menila v rámci článku III ods. 1 cenníka, je uvedené, že časť poplatku za službu vedenie účtu majiteľa za obdobie od 1.1.2015 do 30.6.2015 bude vypočítaná podľa cenníka platného a účinného do 30.6.2015), Cenníkom účinným od 1.10.2016 a Cenníkom účinným od 20.9.2017. V konaní bolo preukázané, že výšku poplatku žalobca stanovil podľa cenníka platného a účinného v čase vystavenia faktúry. 22. Vzhľadom na opakujúcu sa argumentáciu žalovanej v odvolaní bez špecifikácie konkrétnych odvolacích dôvodov, odvolací súd poukazuje na judikatúru, podľa ktorej: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania“ (I. ÚS 241/07). 23. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne vecne a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre ňu priaznivé rozhodnutie vo veci. Odvolací súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ho potvrdil. 24. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).