Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Co/25/2025 1121202723 26. 05. 2026 JUDr Janka Richterová ECLI:SK:KSBA:2026:1121202723.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a sudcov JUDr. Juraja Považana a Mgr. Jaroslava Šupu v spore žalobcu: Považský cukor a. s., so sídlom v Trenčianskej Teplej, Cukrovarská 9, IČO : 35 716 266, zastúpeného KPMG Legal s.r.o., proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom Bratislave, Štefanovičova 5, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III. zo dňa 13. júna 2024 č. k. B1- 33Cb/41/21 - 182, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v spore o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom (§ 9 zák. č. 514/2003 Z. z.) zastavil konanie v časti istiny 298. 553 € pre čiastočné späťvzatie žaloby (uzavretie mimosúdnej dohody, výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). Žiadnej strane nepriznal náhradu trov konania (výrok III). 2.V odôvodnení uviedol, že žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, predstavujúcej úrok z oneskoreného vrátenia preplatku neoprávnene vybranej dane z emisných kvót (podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-302/17 a C-565/11). Ako titul pôvodne označil nesprávny úradný postup správcu dane, ktorý v dôsledku nesprávneho prebratia smernice neoprávnene vybral nezákonnú daň. Neskôr svoju argumentáciu upravil a tvrdil, že nesprávny úradný postup spočíva v postupe správcu dane, ktorý v rozpore s právom EÚ odmietol úrok vrátiť. 3. Súd žalobu posúdil ako vecne neopodstatnenú pre nepreukázanie existencie nezákonného rozhodnutia v zmysle § 6 ods. 1 zákona alebo nesprávneho úradného postupu (§ 9) . 4. Existencia nezákonného rozhodnutia nebola preukázaná. Žalobca rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 101237281/2021 zo dňa 15.7.2021, ktorým sa potvrdilo rozhodnutie správcu dane (Úrad pre vybrané hospodárske subjekty) o nepriznaní úroku na dani z emisných kvót za zdaňovacie obdobie 2011 nenapadol na správnom súde správnou žalobou, uvedené rozhodnutie nebolo zmenené alebo zrušené. 5. V zmysle judikatúry (4 Cdo 24/2004), ktorá našla legislatívne vyjadrenie i v novelizovanom ustanovení § 9 (v znení zák. č. 239/2023 Z. z.) nesmie mať nesprávny úradný postup bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí.
6. Existencia nesprávneho úradného postupu nebola preukázaná, pretože namietaný postup, spočívajúci v nevrátení úrokov z preplatku na dani, mal bezprostredný výraz vo vydanom negatívnom rozhodnutí. 7. Dospel tiež k záveru, že v spore o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá má charakter občianskoprávnej zodpovednosti, žalobca neprípustne svoj domnelý nárok uplatnil na podklade rovnakých skutočností, ako u daňového úradu. Nárok na vrátenie preplatku na dani, o ktorom rozhoduje daňový orgán, nemožno však i v zmysle záverov najvyššieho súdu v spore sp. zn. 1 Cdo 136/2009 zamieňať s nárokom na náhradu škody, o ktorej rozhoduje súd. 8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tvrdil, že súd mu v konaní znemožnil uplatňovanie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. K zmene jeho argumentácie nikdy nedošlo; predloženými rozhodnutiami správcu dane len reagoval na obranu žalovaného, s ktorou sa súd v predbežnom právnom posúdení stotožnil. Súd sa nevysporiadal s otázkou nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v nesprávnej implementácii Smernice 2003/87/ ES, čo je v kontexte celého sporu najpodstatnejšia otázka. Výber dane na základe nesprávneho prebratia smernice a porušenia povinnosti správcu neaplikovať vnútroštátne právo predstavuje nesprávny úradný postup, opačný záver súdu je nesprávny. Nebyť nesprávnej transpozície smernice by daň z emisných kvót nikdy nezaplatil a škoda (daň+ úrok za oneskorené vrátenie dane) by nevznikla. Povinnosť vrátiť popri neoprávnene zaplatenej dani i úroky z jej oneskoreného vrátenia vyplýva z judikatúry SD EÚ. 9. Súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 9 ods. 3 zákona, pretože vady úradného postupu sa neprejavili len v jednom konkrétnom rozhodnutí, ktoré by sa dali odstrániť uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Nemal preto možnosť efektívne namietať nesprávnu implementáciu smernice. Žalobca rozhodnutie nadriadeného orgánu napadol žalobou na správnom súde, avšak spory na správnom súde stále trvajú. Súd nesprávne uzavrel, že správnu žalobu nepodal. Žiadal preto napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 10. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Tvrdenia o tom, že súd sa nevyporiadal s titulom náhrady škody v podobe nesprávnej implementácie smernice považoval za tendenčné. Na poslednom pojednávaní žalobca totiž titul označil ako rozhodnutie o nepriznaní úroku z oneskorene vrátenej dani. Zopakoval svoju obranu o tom, že úrok z oneskoreného vrátenia neoprávnenej dane, t. j. úrok z daňového preplatku nie je podľa ustálenej judikatúry škodou podľa zákona 514/2003 Z. z., ale daňovoprávnym nárokom (1 Cdo 16/2005, 1 Cdo 136/2009, 5 MCdo 5/15). Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.4.2024 žalovaný nárok ako úrok z daňového preplatku. Pred súdom prvej inštancie nepoprel naše vyjadrenie, že negatívne rozhodnutia správcu dane zrejme nepoprel správnou žalobou. 11. V replike žalobca uviedol že vznik škody a s touto skutočnosťou spojené nároky voči žalovanému sú z pohľadu práva Európskej únie nesporné na základe jeho prednosti a povinnosti priamej aplikácie, nie z ustanovení daňového poriadku. Daňový subjekt má nárok nielen na vrátenie dane, ale aj úroky. Zopakoval, že nebyť nesprávnej transpozície Smernice 2003/87/ES by nikdy daň z emisných kvót neuhradil a škoda (daň + úrok za oneskorené vrátenie dane) by nevznikla. Rozhodnutia správcu dane sú len dôsledkom a zároveň iba jedným z mnohých článkov nesprávneho úradného postupu t.j. nesprávnej implementácie smernice. 12. Domnieval sa, že existujúci stav nie je možné právne korektným spôsobom na daňovej úrovni už napraviť, k náprave došlo, ale len čiastočne, uzavretím mimosúdnej dohody v časti vrátenia preplatku na dani. Podanie správnej žaloby nemožno výlučne charakterizovať ako využitie zákonnej možnosti nápravy nezákonného ani z právneho stavu, keďže správna žaloba neslúži na nápravu nesprávnej implementácie smernice ako nesprávneho úradného postupu. 13. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodoch v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že nie je opodstatnené. 14. Súd prvej inštancie pre posúdenie vecnej opodstatnenosti žaloby vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, z vykonaného dokazovania vyvodil zodpovedajúce skutkové a na ne nadväzujúce právne závery, ktoré i dostatočným spôsobom odôvodnil. Odvolací súd na uvedené závery odkazuje.
15. Prvým z predpokladov pre objektívnu zodpovednosť štátu za škodu vzniknutú pri výkone verejnej moci je existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu (§ 3, § 5 a § 9). 16. Žalobca v žalobe a v odvolaní tvrdil, že škodu (predstavujúcu neoprávnenú daň a úrok z jej oneskoreného vrátenia) uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu, ktorý spočíval v nesprávneho prebratia smernice EÚ. Otázka nesprávneho prevratia nebola sporná, keď uvedený záver vyplýval z rozhodnutí SD EÚ vo veci C-302/17 a C-565/11. Na pojednávaní dňa 16.5.2024 uviedol, že škoda vznikla tým, že správca dane mu v rozpore s komunitárnym právom nevrátil úrok z oneskoreného vrátenia dane (na základe mimosúdnej dohody v priebehu sporu). Súčasne poukázal na všetky doterajšie tvrdenia. Napriek obrane žalovaného, že zrejme proti negatívnym rozhodnutiam správcu dane nepodal správnu žalobu, žalobca tieto tvrdenia pred súdom prvej inštancie nepoprel a existenciu súdneho správneho konania nepreukázal (napr. predložením správnej žaloby). Až v odvolaní uviedol, že podal správnu žalobu i voči rozhodnutiu správcu dane (nadriadeného orgánu) o nepriznaní úroku, o ktorom nároku sa ďalej koná po čiastočnom späťvzatí žaloby. 17. Zo skutkového stavu, ustáleného súdom prvej inštancie (pri pasivite žalobcu ohľadom podania správnej žaloby), súd dospel k správnemu záveru o tom, že žalobca existenciu nezákonného rozhodnutia nepreukázal (záver žalobcom akceptovaný). 18. Nesprávne prebratie smernice samozrejme môže predstavovať nesprávny úradný postup. V Brasserie du Pecheur SA and Federal Republic of Germany v. The Queen and Secretary of State for Transport and Factortame and Others SD EÚ vymedzil základnú otázku o zodpovednosti členského štátu platiť za škodu spôsobenú jednotlivcovi porušením komunitárneho práva, ak škoda spočíva v neprijatí vnútroštátneho zákona slúžiaceho na transpozíciu komunitárneho práva. Štát teda zodpovedá za legislatívnu škodu. Avšak i podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ z tohto titulu bolo iniciované konanie pred orgánom verejnej moci (ako i v tomto prípade), ktoré napriek uvedenej nesprávnosti vyústilo do vydania negatívneho rozhodnutia, zodpovednosť za nesprávne prebratie smernice EÚ je uplatniteľná len z dôvodu vydania negatívneho rozhodnutia ako nezákonného. Jeho nezákonnosť nie je kompetentný konštatovať súd v spore o náhradu škody, ale príslušný orgán.. 19. Súd tiež správne konštatoval, že v danom prípade nesprávny úradný postup neprichádza do úvahy pre správcom dane vydané rozhodnutia. Ak by z pohľadu posudzovania podmienok pre zodpovednosť štátu súd na vydané rozhodnutia o nevrátení dane a o nepriznaní úroku neprihliadol a riešil by otázku nesprávneho úradného postupu z toho istého dôvodu (nevrátenie dane a nepriznanie úroku), jeho závery by nutne a celkom neprípustne, boli založené na riešení tých istých otázok, ktoré príslušné správne orgány riešili v pre žalobcu negatívnych rozhodnutiach. Ako správne konštatoval i súd prvej inštancie, súd v tomto spore na ich riešenie nie je kompetentný. Na rozdiel od správneho súdu nie je v tomto spore oprávnený skúmať správnosť záverov správcu dane o (ne)možnosti vrátenia úroku za oneskorene vrátený preplatok na neoprávnenej dani. V tejto časti súd celkom správne vychádzal z rozhodnutia sp. zn. 4 Cdo 24/2004 a správne aplikoval ustanovenie § 9 ods. 3 zákona. 20. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca opakovane a napriek obrane žalovaného, za škodu označoval daň+ úrok a po čiastočnom zastavení konania úrok za oneskorene vrátený preplatok dane, ktorý kvantifikoval v súlade s verejnoprávnym daňovým predpisom (§ 79 ods. 3 daňového poriadku). 21. Žalobe by preto nebolo možné vyhovieť ani z dôvodu, na ktorý súd poukázal v bode 48. Hoci žalobca tvrdí, že uplatňuje škodu, o ktorej rozhoduje súd, uplatňuje úrok z preplatku na dani, o ktorom rozhoduje správny orgán. V spore netvrdil a nepreukazoval, že ako škodu uplatňuje napr. úrok z vkladu v banke alebo výnos z podielových fondov a pod., ak by prostriedky, predstavujúce zaplatenú neoprávnenú daň použil naznačeným spôsobom. Plnenie povinností, ktoré vyplývajú z predpisu spadajúceho do oblasti verejného daňového práva, i pri nesprávnom prebratí smernice, nemôže byť škodou v zmysle zákona o zodpovednosti štátu, ktorá má občianskoprávny charakter. Odškodnenie vo forme úroku (paušalizovaná náhrada škody) z oneskorene vráteného preplatku je tak upravené v predpise verejného práva (§ 79 zák. č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok, porovnaj 1 Cdo 136/2009). 22. Žalobca nesprávne tvrdí, že existujúci stav nie je možné právne korektným spôsobom už napraviť na daňovej úrovni. Ako uviedol v odvolaní, rozhodnutie o nepriznaní úroku napadol správnou žalobou.
Iný subjekt v obdobnom prípade bol pred kasačným súdom úspešný (porovnaj kasačný súd 2Sfk/51/22), preto ak splnil všetky predpoklady pre preskúmanie správneho rozhodnutia podľa Správneho súdneho poriadku niet dôvodu, aby pred správnym súdom nebol úspešný. Na žalobu potom možno nahliadať i ako na predčasne podanú. 23. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok V napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 24. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu nevznikli žiadne (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).