Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Co/84/2025 1121205902 24. 03. 2026 JUDr. Juraj Považan ECLI:SK:KSBA:2026:1121205902.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobkyne: B. A. S., E.. XX.XX.XXXX, I. M. XX, I., právne zastúpenej: Advokátska kancelária Rolková s.r.o., so sídlom Ľ. Fullu 5, Senec, IČO: 52 189 902, proti žalovanému: P., M., O. &. Z., S.. X.. F.., so sídlom B. E. X, I., U.: XX XXX XXX, o náhradu škody vo výške 60 384,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B1-18C/48/2021-139 zo dňa 26. marca 2025, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 60 384,- € s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej porušením povinností žalovaného pri výkone advokácie v súvislosti so zastupovaním žalobkyne v konaní vedenom na bývalom Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14C/106/2016. Rozhodol tiež, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Svoj rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 26 ods. 1 až 4 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 586/2003 Z. z.“), § 100 ods. 1, § 106 ods. 1 a § 112 Občianskeho zákonníka a § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 62/2020 Z. z.“). Súd prvej inštancie mal za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný zastupoval žalobkyňu v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 14C/106/2016, a to od 9.1.2017. Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 14C/106/2016-15 z 8.12.2016 vyzval žalobkyňu na opravu vád žaloby. Na toto reagoval žalovaný už ako právny zástupca žalobkyne podaním z 10.3.2017. Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 14C/106/2016-50 z 15.6.2018 odmietol žalobu, a o odvolaní žalobkyne rozhodol odvolací súd uznesením č. k. 3Co/243/2018-66 z 28.9.2018 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobkyňa osobne dňa 27.5.2019 podala na Slovenskej advokátskej komore sťažnosť voči žalovanému, ktorú odôvodnila obdobne ako túto žalobu, teda že žalovaný porušil svoje povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, keď následkom tohto porušenia došlo k odmietnutiu žaloby.
3. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa súd prvej inštancie najprv zameral na to, či nárok žalobkyne je premlčaný. Žalobkyňa dňa 27.5.2019 osobne podala na žalovaného sťažnosť na Slovenskej advokátskej komore, kde takisto ako v žalobe argumentovala tým, že jeho pochybením došlo k odmietnutiu jej žaloby v konaní, o ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn. 14C/106/2016. Teda žalobkyňa sa najneskôr 27.5.2019 dozvedela o škode, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalovaný síce uvádzal dátum 25.5.2019, keďže takto je sťažnosť datovaná, avšak je nespochybniteľné, že táto sťažnosť vznikla najneskôr práve 27.5.2019, keďže vtedy ju žalobkyňa podala. Je teda možné, že žalobkyňa sťažnosť naozaj skoncipovala dňa 25.5.2019 a podala ju osobne až o dva dni, avšak treba uviesť, že dátum, ktorý je na sťažnosti uvedený, nemusí bez ďalšieho znamenať, že v daný deň bola sťažnosť skutočne aj napísaná. Vzhľadom na § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka by tak došlo k premlčaniu nároku žalobkyne uplynutím dvojročnej premlčacej doby dňa 27.5.2021. Žalobkyňa sa vo svojej replike vyjadrovala k námietke premlčania iba ohľadom objektívnej trojročnej premlčacej doby, ktorá však v tomto prípade nie je podstatná. K nástupu následku zamietnutia žaloby pre premlčanie (§ 112 Občianskeho zákonníka) totiž postačí, ak uplynie len jedna z premlčacích dôb (buď subjektívna alebo objektívna), pričom druhá ešte môže plynúť. V tomto konaní však bolo treba podľa súdu prvej inštancie aplikovať aj zákon č. 62/2020 Z. z., a to konkrétne § 1 a § 8 daného zákona, podľa ktorých v čase od 27.3.2020 do 30.4.2020 (teda 35 dní) neplynú premlčacie doby, a neplynú tiež v čase od 19.1.2021 do 28.2.2021 (teda 41 dní). Teda k dátumu 27.5.2021 treba pripočítať týchto 76 dní, čím sa „posunie“ koniec subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na dátum 11.8.2021 (štvrtok). Od 12.8.2021 je tak nárok žalobkyne voči žalovanému na náhradu škody premlčaný. Keďže žaloba bola podaná až 24.8.2021, súd prvej inštancie ju v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka zamietol. Z dôvodu hospodárnosti konania sa nezaoberal ďalšou argumentáciou žalovaného, ktorou žalovaný argumentoval ohľadom nedôvodnosti podanej žaloby. 4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého prizná náhradu trov konania strane podľa jej úspechu vo veci. Pretože bol žalovaný vo veci v celom rozsahu úspešný, súd prvej inštancie mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady následne po právoplatnosti rozsudku rozhodne súdny úradník samostatným uznesením. 5. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Svoje odvolanie odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) a h) CSP. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predovšetkým mala za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, čo sa týka premlčania nároku žalobkyne. Žaloba v predmetnej právnej veci bola podaná pred uplynutím objektívnej premlčacej doby. Podľa názoru žalobkyne uvádzaného v predchádzajúcich vyjadreniach s poukazom na judikatúru najvyšších súdnych autorít, je začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka) viazaný na „udalosť, z ktorej škoda vznikla“. Začiatok plynutia objektívnej (3-ročnej) premlčacej doby je podľa názoru žalobkyne viazaný na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Co/243/2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.11.2018, pričom podľa názoru žalobkyne v tomto okamihu vznikla škoda. Pred uplynutím tohto dátumu totiž žalobkyňa ešte nemohla vedieť, či skutočne vznikne na základe konania žalovaného škoda. Žalobkyňa z týchto dôvodov zastávala názor, že žaloba v predmetnej veci bola podaná riadne a včas. Súd prvej inštancie ďalej nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom najmä porušil právo žalobkyne navrhovať dôkazy, keď bez riadneho odôvodnenia odoprel vypočutie žalobkyne ako strany sporu, ktorá mohla uviesť rozhodujúce skutočnosti v predmetnej veci. Súd prvej inštancie vo svojom procesnom postupe, a to najmä pri hodnotení dôkazov, ale aj pri samotnom zisťovaní skutkového stavu porušil ustanovenia § 191 ods. 1 CSP a § 215 CSP, keď nezistil úplne skutkový stav, keďže neprihliadal na všetky navrhované dôkazy, ktoré boli potrebné na úplné zistenie skutkového stavu vrátane začiatku plynutia premlčacej doby. Žalobkyňa poukázala tiež na princíp ústnosti (čl. 12 CSP) a princíp priamosti (čl. 13 CSP), ktorý v tomto prípade nebol rešpektovaný. Prvoinštančný súd totiž zamietol návrh žalobkyne na výsluch sporových strán, ktorý by jednoznačne (zrejme „objasnil“ - pozn. odvolacieho súdu) skutkové okolnosti predmetnej veci. Vychádzajúc z vyššie uvedených zásad CSP bezprostredný a priamy výsluch strán nemôžu nahradiť písomné dôkazy. Súd prvej inštancie tiež nerešpektoval žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že so žalobkyňou nebolo možné sa spojiť zo zdravotných dôvodov. Žalobkyňa pritom poukázala na svoj vek, ako aj zdravotný stav, pričom zastala názor, že strany sporu bolo potrebné vypočuť na jednom pojednávaní, aby došlo k rešpektovaniu zásady priamosti a ústnosti.
6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t. j. v celom rozsahu) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 CSP, vec tiež posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP), pričom odvolacie námietky žalobkyne nepovažoval odvolací súd za dôvodné. 9. Podľa § 26 ods. 1 zákona o advokácii advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť. 10. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. 11. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. 12. Predmetom konania v posudzovanej veci bola náhrada škody, ktorá mala žalobkyni vzniknúť porušením povinností žalovaného ako advokátskej kancelárie. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany vzniesol námietku premlčania, preto sa súd prvej inštancie správne zaoberal predovšetkým otázkou premlčania práva žalobkyne na náhradu škody. 13. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, nespôsobuje zánik práva, ale jeho oslabenie spočívajúce v tom, že v dôsledku uplynutia premlčacej lehoty nárok (jeho súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má teda za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Občiansky zákonník upravuje popri všeobecnej premlčacej lehote, ktorá je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101), taktiež špeciálnu úpravu premlčacích lehôt týkajúcu sa niektorých práv. Patrí medzi ne aj právo na náhradu škody, v ktorého prípade tento zákon v § 106 ods. 1 a 2 ustanovuje popri sebe subjektívnu dvojročnú premlčaciu lehotu plynúcu odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, a trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Osobitne je ďalej upravené plynutie premlčacích lehôt pri škode na zdraví a škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona, čo však nemá relevanciu pre posudzovanú vec. 14. Plynutie subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty je od seba vzájomne nezávislé, pričom márne uplynutie ktorejkoľvek z nich má za následok premlčanie práva. Žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie, ako ani v odvolacom konaní, nespochybňovala skutkový záver súdu prvej inštancie o tom, že najneskôr dňa 27.5.2021 mala vedomosť o tom, že jej vznikla škoda a o tom, kto za ňu zodpovedá, čím došlo k splneniu predpokladov pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej lehoty podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie dospel k tomuto skutkovému záveru na základe toho, že dňa 27.5.2019 žalobkyňa doručila Slovenskej advokátskej komore sťažnosť na advokáta (vykonávajúceho svoju prax prostredníctvom žalovaného), z ktorej vyplýva, že žalobkyňa mu vyčítala porušenie jeho povinností ako advokáta a uviedla tiež, že sa domáha náhrady škody vo výške 60 384,€. Túto sťažnosť a odpoveď na ňu sama žalobkyňa pripojila k žalobe ako dôkazy a vedomosť žalobkyne o vyššie uvedených skutočnostiach z nich výslovne vyplýva. 15. Nebolo taktiež sporné, že žaloba bola súdu prvej inštancie doručená až dňa 24.8.2021. Premlčacia lehota v dĺžke dvoch rokov, ktorá začala plynúť dňa 27.5.2019, by uplynula dňa 27.5.2021, avšak súd
prvej inštancie správne pri počítaní plynutia premlčacej lehoty zohľadnil, že na jej dĺžku mali vplyv ustanovenia § 1 zákona č. 62/2020 Z. z. v znení účinnom od 25.3.2020 a § 8 tohto zákona v znení účinnom od 19.1.2021, v dôsledku ktorých sa premlčacia lehota predĺžila spolu o 76 dní, a teda namiesto 27.5.2021 uplynula až dňa 11.8.2021. Žaloba doručená súdu prvej inštancie dňa 24.8.2021 bola preto podaná zjavne po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo súčasne znamená, že námietka premlčania vznesená žalovaným bola dôvodná. 16. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že konanie vedené na bývalom Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14C/106/2016 sa skončilo až právoplatnosťou uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Co/243/2018-66 zo dňa 28.9.2018, ktorá nastala dňa 8.11.2018, a teda v deň doručenia žaloby súdu prvej inštancie, 24.8.2021, jej právo nebolo premlčané v objektívnej premlčacej lehote, ktorá je trojročná - ako už odvolací súd uviedol, na premlčanie práva žalobkyne postačuje samostatné uplynutie či už subjektívnej alebo objektívnej premlčacej lehoty. Podanie žaloby po uplynutí ktorejkoľvek z nich, hoci za prípadného zachovania druhej z nich, nie je spôsobilé zvrátiť oslabenie práva žalobkyne v podobe jeho premlčania. 17. Z ustálenej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že vo všeobecnosti, pokiaľ je v konaní vznesená námietka premlčania, konajúci súd prednostne posudzuje jej dôvodnosť vzhľadom k tomu, že (v prípade ustálenia jej dôvodnosti) takýto postup vedie k rýchlemu a efektívnemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov a je ním naplnený princíp hospodárnosti konania, ako jeden z ústavnoprávnych princípov riadneho fungovania justície (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/51/2017 zo dňa 15. mája 2018). Otázkou premlčania uplatneného nároku sa musí súd zaoberať na námietku vždy ako otázkou primárnou, a až následne posudzovať žalobcom uplatnený nárok meritórne (uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 452/2015 zo dňa 29. júla 2015). 18. Súd prvej inštancie teda nepochybil, ale naopak konal správne v zhode s princípom hospodárnosti konania vyjadreným v článku 17 Základných princípov CSP a v súlade s vyššie príkladmo citovanou ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a tým dodržiavajúc princíp právnej istoty (článok 2 ods. 2 Základných princípov CSP), ak sa predovšetkým vysporiadal so žalovaným vznesenou námietkou premlčania a keď dospel k záveru o jej dôvodnosti, vecou sa ďalej meritórne nezaoberal a rozhodol. Žalobkyňa neoznačila žiadne dôkazy, dokonca ani nepredniesla žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by jej najneskôr ku dňu 27.5.2019 objektívne preukázanú (ňou samou vyhotovenou a predloženou listinou - sťažnosťou na advokáta) vedomosť o vzniku škody a o tom, kto za ňu zodpovedá, boli spôsobilé vyvrátiť. 19. Nie je osobitne zrejmé, aké pre posúdenie premlčania relevantné skutočnosti by mali byť preukázané výsluchom žalobkyne, ktorý bol ňou navrhnutý. Uvedené neobjasnila žalobkyňa ani v odvolaní. Za vyššie uvedeného nesporného skutkového stavu bolo vysporiadanie sa s námietkou premlčania len vecou právneho posúdenia. Nebol teda dôvod súdom prvej inštancie akceptovať žiadosť právneho zástupcu žalobkyne o odročenie pojednávania odôvodnenú tým, že právnemu zástupcovi sa nepodarilo so žalobkyňou skontaktovať a nebolo možné zabezpečiť jej prítomnosť na pojednávaní a jej vypočutie. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietané nedodržanie princípov ústnosti a priamosti (články 12 a 13 Základných princípov CSP), súd prvej inštancie ústne pojednávanie vo veci nariadil a na tomto dňa 26.3.2025 mohla žalobkyňa konať zastúpená svojim právnym zástupcom. Zastúpenie strany priamo článok 13 ods. 1 v jeho druhej vete predpokladá, resp. umožňuje a uznáva. Odvolací súd preto nevzhliadol v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne pochybenie. 20. Možno uzavrieť, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu vznikol voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).