Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1To/120/2024 1122010667 04. 03. 2026 JUDr. Zuzana Molnárová ECLI:SK:KSBA:2026:1122010667.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr. Petra Šamka a Mgr. Petra Lizúcha v trestnej veci obžalovanej Q. M., rod. Kordošovej stíhanej pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. d), ods. 4 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 1T/21/2022 zo dňa 27.05.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.03.2026, pomerom hlasov 3:0, takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a . odôvodnenie: Mestský súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom sp. zn. 1T/21/2022 zo dňa 27.05.2024 podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil obžalovanú Q. M., rod. L., nar. XX.XX.XXXX v R. spod obžaloby prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. d), ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe, že dňa 15.01.2021 v R. na ulici D. č. XX v bytovom dome, v byte č. X nachádzajúcom sa na 2. poschodí bytového domu, pravdepodobne niekedy v poobedňajších hodinách, presvedčila poškodeného C. I., narodeného dňa XX.XX.XXXX, aby išiel s ňou z uvedeného bytu von pod falošnou zámienkou, že pôjdu spolu za účelom modlitby na L. v R., avšak namiesto toho poškodeného C. I. z uvedeného bytu zobrala v ten deň na Notársky úrad JUDr. Ruženy Bayerovej, nachádzajúci sa v R. na F. ulici č. 8, kde obžalovaná v prítomnosti notárky C.. A. R. simulovala skutočnosti, ktoré boli v rozpore s realitou, a síce to, že poškodený C. I. má skutočnú vôľu uzavrieť a spísať darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena zodpovedajúceho právu doživotného užívaniu ohľadne bytu a k tomu prislúchajúcim nehnuteľnostiam, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve, pričom obdarovanou a povinnou z vecného bremena má byť práve obžalovaná Q. L., na základe týchto obžalovanou Q. L. predstieraných, nepravdivých skutočností notárka JUDr. Ružena Byerová spísala v prítomnosti obžalovanej Q. L. a poškodeného C. I. notársku zápisnicu číslo N 34/2021, Nz 3376/2021, NCRIs 3447/2021, ktorej obsahom bolo uzatvorenie darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zodpovedajúceho právu doživotného užívania medzi poškodeným C. I. ako darcom a oprávneným z vecného bremena a obžalovanou Q. L. ako obdarovanou a povinnou z vecného bremena, pričom predmetom uvedenej darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zodpovedajúceho právu doživotného užívania bol bezodplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. 3972, okres Bratislava I, obec Bratislava - mestská časť Staré Mesto, katastrálne územie Staré Mesto, a to byt č. 6, nachádzajúci sa na 2. poschodí, na adrese D. č. XX, R., v spoluvlastníckom podiele 1/1 a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve domu, zapísaného ako stavba - bytový dom so súpisným číslom 718, postavený na parcele číslo 3196 a so súpisným číslom 721, postavený na parcele 3197, popis stavby: bytový dom, ďalej nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 6602,
okres Bratislava I, obec Bratislava - mestská časť Staré Mesto, katastrálne územie Staré Mesto, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, a to parcelné číslo 3195/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2093 m2, parcelné číslo 3195/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2, parcelné číslo 3195/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2, parcelné číslo 3195/6 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2, parcelné číslo 3195/7 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2, parcelné číslo 3196 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 300 m2, parcelné číslo 3197 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 423 m2, v spoluvlastníckom podiele 8261/234725, pričom obžalovaná Q. L. mala na základe predchádzajúcich, vlastných osobných skúseností s poškodeným C. I. vedomosť o tom, že poškodený C. I. mal v čase podpisu predmetnej zmluvy natoľko narušené rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, v dôsledku ktorých nebol schopný adekvátne pochopiť význam a podstatu samotnej zmluvy a jej právne dôsledky, a že vzhľadom na svoj vysoký vek a nepriaznivý psychický stav zapríčinený závažnou psychickou poruchou - demenciou pri Alzheimerovej chorobe, stredne ťažkého stupňa, nedostatočne a nesprávne vnímal nakladanie s vlastným majetkom, avšak aj napriek vedomosti obžalovanej Q. L. o tejto skutočnosti, ktorú zatajila pred prítomnou notárkou, následne na podklade takto spísanej a podpísanej notárskej zápisnice, obžalovaná prostredníctvom splnomocnenej notárky JUDr. Ruženy Bayerovej zabezpečila dňa 17.02.2021 podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva a vecného bremena k predmetným nehnuteľnostiam na katastrálny odbor Okresného úradu Bratislava, ktorého prílohou bola predmetná notárska zápisnica číslo N 34/2021, Nz 3376/2021, NCRIs 3447/2021 zo dňa 15.02.2021, na podklade čoho začal katastrálny odbor Okresného úradu Bratislava pod číslom V-4203/21 konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva a vecného bremena k predmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, ktoré dňa 25.03.2021 bolo rozhodnutím katastrálneho odboru Okresného úradu Bratislava právoplatne zastavené, a to z dôvodu, že dňa 17.03.2021 bolo okresnému úradu doručené prostredníctvom splnomocneného zástupcu - notárky JUDr. Ruženy Bayerovej späťvzatie návrhu na vklad vlastníckeho práva a vecného bremena podpísané obžalovanou Q. L., a to už v čase potom, ako sa obžalovaná Q. L. dozvedela, že predmetný prevod vlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam riešia orgány činné v trestnom konaní a príbuzní poškodeného, a taktiež z dôvodu, že poškodený C. I. od predmetnej darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena odstúpil písomným vyhlásením dňa 23.02.2021, čím by v prípade úspešného vydania právoplatného rozhodnutia katastrálneho odboru Okresného úradu Bratislava o povolení vkladu vlastníckeho práva a vecného bremena k predmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností bola poškodenému C. I. spôsobená škoda vo výške 248.846,75 €, pretože skutok nie je trestným činom. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor v neprospech obžalovanej a navrhol postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania vyslovil, že bol spáchaný trestný čin, pretože obžalovaná si so zreteľom na okolnosti prípadu musela byť vedomá, v akom nepriaznivom zdravotnom, najmä psychickom stave sa poškodený C. I. nachádzal a že tento jeho zlý zdravotný stav mu bránil slobodne prejaviť vôľu, nehovoriac o takom závažnom právnom úkone akým je spísanie darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena. Prokurátor poukázal na výpoveď svedkyne K. G., ktorá uviedla, že obžalovanú raz pri jednej z jej osobných návštev vyzvala, aby opustila byt poškodeného z dôvodu jeho demencie, aby ho tak ochránila. Prokurátor poukázal aj na výpoveď svedka A. G. ohľadne skutočnosti, že obžalovaná vedela o zlej pamäti poškodeného, pretože bol očitým svedkom toho, ako sa poškodený obžalovanej opýtal viackrát na jednu otázku a ona mu viackrát na jednu otázku odpovedala. Poškodený C. I. v čase skutku prejavoval znaky demencie a tieto boli pozorovateľné pri bežnom kontakte s poškodeným. Obžalovaná trávila čas s poškodeným, o čom vypovedala obžalovaná ako aj svedkovia G. T. a A. G.. Prokurátor poukázal na znalecký posudok z odvetvia psychiatrie, kde znalec konštatoval, že poškodený v čase skutku trpel demenciou pri Alzheimerovej chorobe stredne ťažkého stupňa a u poškodeného by v prípade, ak by s nim osoby pri uzatváraní zmluvy náležite komunikovali, mali byť schopné spozorovať jeho rozumovú slabosť. Ak tento nepriaznivý psychický stav poškodeného vedeli rozpoznať laicky aj svedkovia, ktorí boli rozumovo jednoduchší ľudia, o to viac psychický stav poškodeného musela vedieť rozpoznať obžalovaná, ktorá pred skutkom strávila niekoľko desiatok hodín komunikáciou s poškodeným. Je podľa prokurátora bez relevancie, že obžalovaná nepoznala presnú diagnózu poškodeného, avšak je dôležité, že mala možnosť osobne a bezprostredne vnímať nepriaznivý
psychický stav poškodeného pri bežných životných situáciách. Prokurátor poukázal aj na výpoveď svedka N. I., ktorý vypovedal, že poškodený nemal nikdy úmysel byt predať. Prokurátor považuje obhajobu obžalovanej, že sama prišla na políciu 25.02.2021 a dala pokyn k späťvzatiu návrhu na vklad vlastníckeho práva notárke dňa 16.02.2021, teda v čase, keď ešte nebola obvinená z trestného činu, za irelevantnú. Podstatné je, že z výpovede svedka N. I. vyplýva, že sa s obžalovanou stretol v byte poškodeného dňa 24.02.2021, pričom trestné oznámenie podal dňa 23.02.2021. Obžalovaná po stretnutí so svedkom pochopila, že celú vec rieši polícia, čo obžalovaná potvrdila a konanie obžalovanej, keď následne vykonala kroky smerujúce k späťvzatiu návrhu na vklad vlastníckeho práva, bolo účelové v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Obžalovaná teda nie dobrovoľne odstránila nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému zákonom a jej konanie bolo uskutočnené z dôvodu, že došlo k podaniu trestného oznámenia a že obžalovaná ako podozrivá bola vypovedať na polícii. Podľa prokurátora konanie obžalovanej v podobe pokynu notárke k späťvzatiu návrhu prišlo z časového hľadiska až po tom, čo sa začali o prípad zaujímať orgány činné v trestnom konaní, čo preukazuje úradný záznam založený na č. l. 11 spisu. Prokurátor poukázal na výpoveď notárky, ktorá na hlavnom pojednávaní potvrdila, že obžalovanú informovala o prerušení katastrálneho konania a až následne sa mala obžalovaná sama rozhodnúť vziať späť návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, čím išlo o ukončený pokus. Prokurátor konštatoval, že ak páchateľ podnikne všetko k dokonaniu trestného činu, ale k jeho dokonaniu nedôjde, ide o ukončený pokus. Pokiaľ páchateľ upustí od ďalšieho konania, nejde teda o dobrovoľné upustenie od pokusu. Obžalovaná vo svojom vyjadrení prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Petra Vačoka uviedla, že prokurátor ignoruje § 14 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, kedy trestnosť pokusu zaniká, ak páchateľ dobrovoľne upustil od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému trestným zákonom z podniknutého pokusu. Obžalovaná uviedla, že dňa 25.03.2021 bolo katastrálne konanie zastavené z dôvodu, že dňa 17.3.2021 bolo okresnému úradu doručené prostredníctvom notárky späťvzatie návrhu na vklad, ktorý bol podpísaný obžalovanou a k vzneseniu obvinenia došlo až dňa 03.11.2021. Obžalovaná vyslovila, že k späťvzatiu návrhu došlo bezprostredne po tom, ako sa dozvedela, že u poškodeného sú pochybnosti o jeho duševnom zdraví a písomný pokyn k späťvzatiu návrhu na vklad adresovala notárke dňa 16.03.2021. V čase späťvzatia návrhu na vklad nevedela, že jej bude vznesené obvinenie. Známky stareckej demencie neboli zistené ani u notárky. Prokurátor následne predložil Krajskému súdu v Bratislave znalecký posudok znalkyne z odvetvia psychiatria, ktorý bol vypracovaný na poškodeného v civilnom konaní o obmedzení spôsobilosti poškodeného na právne úkony, ktorý preukazuje, že obžalovaná mala vedomosť o duševnom stave poškodeného. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) po predložení veci nezistil také vady napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa alebo predchádzajúceho konania, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil vo veci verejné zasadnutie. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátora, zvoleného obhajcu, opatrovníka poškodeného, v neprítomnosti obžalovanej, ktorá požiadala o vykonanie verejného zasadnutia v jej neprítomnosti. Na verejnom zasadnutí prokurátor uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania a navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Opatrovník poškodeného G.. B. E. navrhol rozhodnúť v súlade so zákonom. Zvolený obhajca navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť. Uviedol, že pripúšťa, že poškodený mohol byť dementný v čase uzatvorenia zmluvy, avšak obžalovaná nevedela posúdiť, či poškodený skutočne je dementný. Uviedol, že potom ako sa objavili konkrétne skutočnosti, došlo k ukončeniu katastrálneho konania.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa, proti ktorým prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Podľa § 14 ods. 3 písm. a) Tr. zák. trestnosť pokusu trestného činu zaniká, ak páchateľ dobrovoľne upustil od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora proti výroku o oslobodení spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por., je nevyhnutné uviesť, že oslobodenie spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. predvída procesnú situáciu, ak dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní sa síce preukáže, že skutok ako taký sa stal, avšak vykonané dokazovanie neumožňuje prijať nepochybný záver, že skutok je trestným činom. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s § 168 Tr. por. súd prvého stupňa dostatočne nevysvetlil, na podklade akých úvah dospel k záveru, že vykonané dokazovanie neumožňuje prijať nepochybný záver, že obžalovaná Q. M., rod. L. spáchala trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona. V súlade s tým, že rozhodnutia súdov oboch stupňov tvoria jednotu, však na zdôraznenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvého stupňa krajský súd považuje za dôležité uviesť nasledovné: Odvolací súd k jednotlivým námietkam prokurátora považuje za dôležité uviesť, že v značnej časti odvolania prokurátor poukazuje na výpovede svedkov, ktoré podľa prokurátora preukazujú, že obžalovaná vedela, že poškodený C. I. trpí závažnými duševnými problémami a v ďalšej časti odvolania konštatuje, že obžalovaná podnikla kroky smerujúce k späťvzatiu návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností až pod vplyvom trestného oznámenia na jej osobu a vedomosti, že orgány činné v trestnom konaní už začali objasňovať okolnosti prevodu nehnuteľností, čím nemožno akceptovať aplikáciu § 14 ods. 3 písm. a) Tr. zák. o zániku trestnosti pokusu trestného činu. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní spisu považuje za potrebné uviesť, že na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že skutok, pre ktorý bola na obžalovanú podaná obžaloba, nie je v dôsledku dobrovoľného upustenia poškodenej od pokusu, trestným činom. Odvolací súd v plynulosti na vyššie uvedené konštatuje, že nebolo pritom sporné, že dňa 15.02.2021 formou notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade JUDr. Ruženy Bayerovej bola medzi obžalovanou ako obdarovanou a povinnou z vecného bremena a poškodeným C. I. ako darcom a oprávneným z vecného bremena uzavretá darovacia zmluva k nehnuteľnostiam zapísaným na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Staré Mesto, a to byt č. 6, nachádzajúci sa na 2. poschodí, vchod Palisády č. 26 a zmluva o zriadení vecného bremena zodpovedajúceho právu doživotného užívania (ďalej aj „zmluvy k nehnuteľnosti“), pričom predmetom zmluvy k nehnuteľnosti boli aj ďalšie pozemky zapísané na Liste vlastníctva č. 6602, pre katastrálne územie Staré Mesto, ktoré sú podrobne špecifikované v článku I. notárskej zápisnice označenej ako “predmet zmluvy“. Nebolo rovnako sporným na podklade výpovedí svedkov, výpovede obžalovanej a najmä na podklade prečítaných listinných dôkazov zistenie, že k podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností došlo dňa 17.02.2021 a v súlade s obsahom článku VIII. notárskej zápisnice na zastupovanie účastníkov v katastrálnom konaní bola splnomocnená notárka JUDr. Ružena Bayerová. Zo zápisnice o trestnom oznámení, ktoré podal N. I. /syn K. I., ktorý je bratom poškodeného C. I./ vyplýva, že k podaniu trestného oznámenia došlo 23.02.2021 a k výsluchu obžalovanej do zápisnice o výsluchu osoby za účelom doplnenia trestného oznámenia podľa § 196 ods. 2 Tr. por. došlo dňa 25.02.2021.
Zabezpečený dôkazný materiál, ktorý bol prečítaný postupom podľa § 269 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní, ďalej preukazuje, že k udeleniu splnomocnenia na späťvzatie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo strany obžalovanej pre notárku JUDr. Ruženu Bayerovú došlo dňa 16.03.2021 a k doručeniu späťvzatiu návrhu Okresnému úradu Bratislava, katastrálnemu odboru dňa 17.03.2021, teda potom ako bolo rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálnym odborom pod č. V-4203/21 dňa 09.03.2021 katastrálne konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva a vecného bremena, na návrh K. I. /brata poškodeného/ z dôvodu, že bola podaná žaloba o určenie neplatnosti zmlúv, prerušené. Následne došlo rozhodnutím Okresného úradu, odbor katastrálny dňa 25.03.2021 k zastaveniu katastrálneho konania z dôvodu späťvzatia návrhu na vklad vlastníckeho práva, ktorý podala obžalovaná prostredníctvom notárky C.. A. R.. Posudzujúc prierez celého procesu uzavretia zmluvy až po ukončenie katastrálneho konania z časového hľadiska možno pritom odmietnuť úvahy prokurátora, na ktorých založil odvolanie, a to, že obžalovaná zobrala späť návrh na vklad vlastníckeho práva a práva doživotného užívania v dôsledku podaného trestného oznámenia a výsluchu jej osoby, čím podľa prokurátora tak nekonala dobrovoľne, ale výlučne účelovo pod vplyvom úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní. Tu si treba uvedomiť, že z pohľadu vyššie uvedených časových súvislostí obžalovaná bez pochybností nekonala v dôsledku podania oznámenia o skutočnosti zo strany N. I., že konaním obžalovanej malo dôjsť k spáchaniu trestného činu. Ak by totiž odvolací súd prijal túto argumentáciu prokurátora, potom je nelogické a nemajúce oporu v žiadnom ďalšom dôkaze, že poškodená by splnomocnila notárku k späťvzatiu návrhu na vklad až dňa 16.03.2021, hoci ešte dňa 23.02.2021 dochádza k podaniu trestného oznámenia a ešte dňa 19.02.2021 získali orgány činné v trestnom konaní prvotnú informáciu od svedkyne K. G. o okolnostiach prevodu. Z uvedeného je tak zároveň zrejmé, že späťvzatie návrhu poškodenou podmienila nevyhnutne iná, v čase podania trestného oznámenia a ani po po jeho podaní, dovtedy pre obžalovanú neznáma / neexistujúca/ skutočnosť. Obžalovaná pritom vedela, že k podaniu trestného oznámenia došlo, keďže výpovede poškodenej a svedka N. I. v obsahovej zhodne potvrdili, že poškodenej bola táto informácia po podaní trestného oznámenia v rozmedzí jedného až troch kalendárnych dní, poskytnutá a napriek tomu k späťvzatiu návrhu pristúpila až s odstupom približne 3 /troch/ kalendárnych týždňov. K vzneseniu obvinenia pritom došlo až dňa 03.11.2021 a k udeleniu splnomocnenia notárke na späťvzatie návrhu na vklad ešte dňa 16.03.2021, teda viac ako 7 /sedem/ mesiacov pred vznesením obvinenia obžalovanej, čím možno vylúčiť aj konanie pod vplyvom obvinenia voči jej osobe, keďže k vzneseniu obvinenia došlo so značným časovým odstupom po skončení katastrálneho konania. Vykonané dokazovanie preukázalo, že konanie obžalovanej podmienila zabezpečená objektivizovaná lekárska správa z 25.02.2021 vypracovaná psychiatrom MUDr. Jurajom Frolkovičom, z ktorej vyplýva, že u poškodeného C. I., nar. v roku XXXX, bola indikovaná demencia ťažkého stupňa /demencia Alzheimerovho typu/ pri zistení, že sú u neho narušené ovládacie a rozpoznávacie schopnosti a nie je ani v minimálnej miere schopný porozumieť úradným a právnym úkonom. Uvedený záver podporuje aj následne vypracovaný znalecký posudok č. 8/2021 znalca MUDr. Viktora Segedu, PhD. z odvetvia psychiatria, z ktorého záverov vyplýva, že poškodený C. I., nar. XX.XX.XXXX, nebol k 15.02.2021, teda ku dňu uzatvorenia darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, schopný adekvátne porozumieť významu a náležitostiam zmlúv a dôsledkom z nich vyplývajúcich a k 15.02.2021 mal indikovanú závažnú psychickú poruchu, demenciu pri Alzheimerovej chorobe, stredne ťažkého stupňa, ktorá sa prejavuje závažným narušením rozumových, úsudkových a pamäťových schopností u poškodeného. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplýva, že obžalovaná konala formou tzv. nepriameho úmyslu, keďže obžalovaná vedela, že uzatvorením darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena s poškodeným, o ktorého duševnom zdraví mohla mať sama pochybnosti a následným povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, by uviedla v katastrálnom konaní Okresný úrad Bratislava, odbor katastrálny do omylu na škodu majetku poškodeného. Vzhľadom na tzv. podvodné konanie možno konštatovať, že smerovalo vo vzťahu k okresnému úradu konajúcom v katastrálnom konaní, keďže
na podklade jeho úradnej činnosti bolo možné vykonať prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Poškodený však nemohol byť uvedený do omylu, keďže trpel demenciou stredne ťažkého stupňa bez toho, aby sám mohol pochopiť zmluvnej dokumentácii a dôsledkom z nej vyplývajúcej. Poškodený pre psychickú dekompenzáciu a neschopnosť vlastnými zmyslami dostatočným spôsobom vnímať dopad činu nemohol byt uvedený do omylu /primerane uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 8Tdo/377/2011 zo dňa 27.04.2011/. U osoby, ktorá je totiž obeťou podvodného konania je nevyhnutné, aby bola schopná registrovať okolnosti uzatvorenia zmluvy, dôsledky a význam právneho úkonu, čo nepriaznivý psychický zdravotný stav poškodeného neumožňoval. Pochybnosti o schopnosti poškodeného vnímať vážnosť prevodu vlastníckeho práva (s priznaním mu práva doživotného užívania) museli byť obžalovanej zrejmé. Hoci obžalovaná vypovedala, že poškodený jej chcel darovať byt a v tomto smere vykonané dokazovanie nepreukázalo opačný záver, bolo na druhej strane nepochybné, že mentálne zdravie poškodeného bolo oslabené, čo spochybňuje jeho vôľu reálne nakladať so svojím majetkom. Tento záver vyplynul zo všetkých zabezpečených výpovedí mimo výpovede notárky, ktorá vo vzťahu k poškodenému ozrejmila, že poškodený bol pri podpise notárskej zápisnice výrečný, komunikatívny, všetko chápal, čo však možno prisúdiť krátkosti času ich vzájomného kontaktu, ktorý bol založený výlučne na overenie podpisu poškodeného a prečítanie právneho úkonu. Na rozdiel od notárky svedkyňa K. G. vypovedala, že poškodený niekedy nevedel, čo bolo včera, dalo sa s ním rozprávať, ale nie tak ako kedysi. Rovnako svedok G. T., ktorý bol spolubývajúci poškodeného v byte, uviedol, že poškodený si pýtal tri razy to isté, nevedel či je ráno či večer, či streda či nedeľa. Podrobne k tomu vypovedal aj svedok A. G., že poškodený obedoval o 12:00 hod. a za hodinu a pol za ním prišiel poškodený, že ešte neobedoval. Ako už bolo vyššie uvedené, zistenie, že k späťvzatiu návrhu nedošlo pod vplyvom podania trestného oznámenia, nepochybne dokumentuje, že nešlo o reakciu obžalovanej na podanie trestného oznámenia. Dobrovoľnosť jej konania o späťvzatí návrhu na vklad bolo vlastnou iniciatívou obžalovanej, a nie reakciou na prípadný ďalší postup orgánov činných v trestnom konaní. Obžalovaná k späťvzatiu návrhu na vklad pristúpila na podklade toho, že sa dostal do jej dispozície objektívny nález o duševnej zaostalosti poškodeného. Výpoveď obžalovanej Q. L., rod. M. o tom, že jej konanie spočívajúce v späťvzatí návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, bolo podmienené výlučne skutočnosťou, že získala odborný poznatok k zdravotnému stavu poškodeného, je nevyhnutné chápať ako jej vlastné, plne akceptovateľné a dobrovoľné konanie. Dobrovoľnosť konania nemôže spochybniť zistenie, že takto postupovala po obdržaní odbornej lekárskej správy o zdravotnom stave poškodeného C. I.. Vierohodnosť výpovede obžalovanej, že takto konala potom, ako zistila, že prílohou civilnej žaloby o neplatnosť právneho úkonu, bola lekárska správa zo dňa 25.02.2021 vypracovaná na poškodeného psychiatrom, je vierohodná, keďže skutočne žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu zo dňa 01.03.2021 obsahuje ako prílohu lekársku správu zo psychiatrického vyšetrenia poškodeného a aj v texte žaloby sa o lekárskej správe civilná žaloba konkrétne zmieňuje. Ak preto žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu bola podaná na Okresný súd Bratislava I dňa 01.03.2021, táto po jej doručení obžalovanej a oboznámení sa s jej obsahom a prílohami, vyvolala následné konanie obžalovanej, kedy dňa 16.03.2021 udelila plnomocenstvo notárke k ukončeniu katastrálneho konania. V tomto smere poukazuje krajský súd na ďalšiu zásadnú skutočnosť, ktorá preukazuje a hodnoverne ozrejmuje príčinu, pre ktorú sa obžalovaná rozhodla pre späťvzatie návrhu na vklad. Touto skutočnosťou je odstúpenie od darovacej zmluvy zo strany obžalovanej, datované dňa 19.03.2021, ktoré totožne v jeho obsahu jednoznačne deklaruje, že obžalovaná pristúpila k odstúpeniu od zmluvy výlučne z dôvodu, že obžalovaná zistila objektívny záver o zdravotnom stave poškodeného na základe lekárskej správy. Obžalovaná teda nekonala pod vplyvom postupu orgánov činných v trestnom konaní, ale na základe slobodného a dobrovoľného rozhodnutia, poznajúc objektívny duševný stav poškodeného. O konanie bezprostredne smerujúce k dokonaniu trestného činu pritom ide vtedy, ak páchateľ uskutočnil konanie opísané v skutkovej podstate trestného činu (objektívna stránka), ktoré však ešte neviedlo k spôsobeniu následku, ktorý daná skutková podstata trestného činu predpokladá. Obžalovaná tak síce podala návrh na vklad okresnému úradu, čím došlo k uvedeniu okresného úradu do omylu, nedošlo však k vzniku následku, keďže nedošlo vzhľadom k späťvzatiu návrhu na vklad a zastaveniu katastrálneho
konania k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa notárskej zápisnice v prospech obžalovanej a teda k zmene vlastníka k nehnuteľnostiam o hodnote podľa znaleckého posudku z odboru odhad hodnoty nehnuteľností vo výške 248.846,75,- Eur /hodnota ku dňu uzavretia zmluvy/ v konečnom dôsledku nedošlo. Výsledkom zhodnotenia vykonaných dôkazov možno konštatovať, že záver prvostupňového súdu, že v danom prípade obžalovaná dobrovoľne upustila od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu, t. j. zobrala návrh na vklad vlastníckeho práva späť a zároveň tak odstránila nebezpečenstvo z podniknutého pokusu, t. j. zabránila podvodnému konaniu a prípadnej zmene vlastníka, je správny, a preto možno konštatovať, že skutok nie je trestným činom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, že odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.