Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 14Co/130/2025 1122203441 24. 02. 2026 JUDr. Darina Kriváňová ECLI:SK:KSBA:2026:1122203441.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Michaela Krajčová a JUDr. Natália Kolláriková, v právnej veci žalobkyne: U.. U. M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X/A, V., zastúpená Márton & Partner, s.r.o, so sídlom Dlhá 4382/4, Senec, IČO: 47 242 019 proti žalovanému L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. rad XXXX/X, V., zastúpený U.. C. X., advokátka so sídlom ul. U. XXX/XX, V. pod V., o zaplatenie 50.000 eur a 1 Bitcoin s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B1-14C/22/2022-123 zo dňa 28. januára 2025, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B1-14C/22/2022-123 zo dňa 28. januára 2025 p o t v r z d u j e. II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č.k. B1-14C/22/2022-123 zo dňa 28. januára 2025 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 50 000 eur a 1 Bitcoin, 3% zmluvný úrok ročne zo sumy 50.000 eur a 1Bitcoin od 30.08.2018 do zaplatenia a 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 50.000 eur a 1Bitcoin od 16.06.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť dlžnú sumu vo výške 50.000 eur a 1Bitcoin spolu s 3% zmluvným úrokom ročne z dlžnej sumy od 30.08.2018 a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy 50.000 eur a 1 Bitcoin a to odo dňa 16.06.2019 do zaplatenia. 3. Žalobu odôvodnila tým, že ako postupník uzavrela dňa 04.04.2022 s p. U. V. ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bol prevod pohľadávky postupcu voči dlžníkovi - žalovanému vo výške 50.000 eur a 1 Bitcoin s príslušenstvom. Zmluva o postúpení pohľadávky sa v súlade s bodom 7.3.Zmluvy stala platnou a účinnou dňom uhradenia odplaty za prevod postúpenej pohľadávky, na účet postupcu dňa 05.04.2022. Právnym titulom postupovanej pohľadávky bola dohoda o uznaní dlhu, ktorú dňa 23.05.2019 uzavrel postupca v postavení veriteľa s dlžníkom ako žalovaným. Predmetom dohody je uznanie záväzku dlžníka voči veriteľovi, neskôr postupníkovi vo výške 50.000 eur a 1 Bitcoin, spolu so zmluvným úrokom vo výške 3% ročne z tejto sumy, počítané odo dňa 30.08.2018 do jeho zaplatenia. Zmluvný úrok mal predstavovať formu odmeny veriteľovi za to, že poskytol dlžníkovi finančné prostriedky na dojednaný čas. Dlžník sa zaviazal uhradiť veriteľovi svoj záväzok najneskôr do 15.06.2019. Do dňa účinnosti prevodu pohľadávky, žalovaný ako dlžník svoj záväzok postupcovi neuhradil a to ani čiastočne. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky sa
stala žalobkyňa veriteľkou voči dlžníkovi, o čom ho v súlade s § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka bezodkladne informovala listom zo dňa 04.04.2022, ktorý žalovaný prevzal dňa 07.04.2022. Žalobkyňa ako postupníčka informovala dlžníka, žalovaného o postúpení pohľadávky, dala mu k dispozícii kópiu zmluvy o postúpení pohľadávky a zároveň ho vyzvala, aby jej v lehote 5 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky, uhradil celý záväzok, tzn. 50.000 eur a 1 Bitcoin ( v čase vypracovania výzvy mal 1 Bitcoin hodnotu 41.743,89 eur) a zmluvný úrok z omeškania ( ku dňu vypracovania výzvy, t. j. k 04.04.2022 zmluvný úrok predstavoval 9.908,35 eur. Popri uvedených zmluvných úrokoch má žalobkyňa v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka nárok požadovať od dlžníka, žalovaného aj úhradu zákonných úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila: Oznámenie o postúpení pohľadávky a výzvu na úhradu zo dňa 04.04.2022, Potvrdenie o úhrade, čestné vyhlásenie zo dňa 25.04.2022, Dohodu o uznaní dlhu medzi dlžníkom a veriteľom, uznanie záväzku zo dňa 23.05.2019, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 04.04.2022, Príkaz na úhradu zo dňa 04.04.2022, Oznámenie o ukončení exekučného konania vedeného u súdneho exekútora L. M. G. sp. zn. 324EX 54/2022. 4. Súd vo veci vydal dňa 28.06.2022 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odôvodnený odpor. Žalovaný v odpore zo dňa 21.07.2022 uviedol, že nárok žalobkyne v celom rozsahu neuznáva, považuje ho za nedôvodný a neoprávnený. Tvrdil, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatný právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená ako predstieraný (simulovaný) právny úkon, pri ktorom pravdepodobne nedošlo ani k zaplateniu odplaty za postúpenie pohľadávky vo výške 50.000 eur žalobkyňou, keďže žalobkyňa ako dôkaz predložila iba čestné vyhlásenie postupcu o tom, že suma 50.000 eur bola uhradená na jeho účet, žalobkyňa mala ako dôkaz o tejto skutočnosti predložiť výpis z bankového účtu, z ktorého je možné identifikovať sumu, dátum úhrady, aj majiteľov obidvoch bankových účtov medzi ktorými k úhrade došlo. Podľa názoru žalovaného pri uzatváraní zmluvy o postúpení pohľadávky nebola daná skutočná vôľa zmluvných strán odplatne postúpiť, nadobudnúť predmetnú pohľadávku, ale iba vôľa na získaní aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne na vymáhanie tejto pohľadávky, uskutočnením predstieraného postúpenia pohľadávky. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že samotná dohoda o uznaní dlhu bola žalovaným podpísaná pod nátlakom, pôsobením psychického donútenia vo forme sľubov, vyhrážok a iných tlakov zo strany postupcu, ktorým žalovaný nedokázal dlhšie čeliť. Vzhľadom na žalovaným tvrdenú neplatnosť právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávky, tak žalobkyňa nemá v predmetnom konaní aktívnu vecnú legitimáciu, následkom čoho je potom potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný dal zároveň súdu do pozornosti tú skutočnosť, že dňa 21.12.2021 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 19C/25/2021-23 zo dňa 16.11.2021, ktorým súd zaviazal žalovanú/ v tomto konaní žalobkyňu/ zaplatiť žalobcovi/ v tomto konaní žalovanému/ sumu vo výške 50.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50.000 eur od 10.03.2020 do zaplatenia. Na základe predmetného exekučného titulu sa vedie pred exekútorom L. exekúcia pod č. konania 324EX 54/22. Povinná v predmetnom exekučnom konaní podala dňa 08.03.2022 žiadosť o povolenie úhrady vymáhaného nároku v splátkach, v ktorej žiadosť odôvodnila existenciou vyživovacej povinnosti voči svojim dvom maloletým deťom a splácaním hypotekárneho úveru viazaného na dom, v ktorom bývajú. Oprávnený/ žalovaný neudelil súhlas podľa § 61 ods. 3 Exekučného poriadku na splnenie vymáhaného nároku v splátkach. Suma exekvovanej pohľadávky v predmetnom exekučnom konaní nebola dodnes povinnou zaplatená oprávnenému v plnej výške. Žalovaný namieta tú skutočnosť, že napriek tvrdenej insolventnosti vo vzťahu k splneniu vymáhaného nároku v predmetnom exekučnom konaní v celej výške, žalovaná dňa 04.04.2022, teda počas trvania exekučného konania vo vyššie uvedenej exekučnej veci uzatvorila odplatnú zmluvu o postúpení pohľadávky za odplatu vo výške 50 000 eur. za predpokladu, že k úhrade odplaty za postúpenie pohľadávky skutočne došlo, je potrebné vzhľadom na vykonateľnosť vyššie uvedeného exekučného titulu a prebiehajúcu súdnu exekúciu pohľadávky oprávneného považovať uzatvorenie odplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky s odplatou vo výške 50.000 eur za právny úkon ukracujúci uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky oprávneného ( žalovaného). Žalovaný v tejto súvislosti zváži podanie žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu, zmluvy o postúpení pohľadávky. Konanie žalobkyne ako povinnej v predmetnom exekučnom konaní môže napĺňať aj skutkovú podstatu trestného činu poškodzovania veriteľa podľa ust. § 239 ods. 1 Tr. zákona. Žalovaný zároveň namietol spôsob výpočtu peňažnej sumy ekvivalentnej 1 Bitcoinu ako časti žalovaného nároku žalobkyne vo výroku platobného rozkazu. V čase poskytnutia údajnej pôžičky žalovanému mal 1 Bitcoin hodnotu 6043,48 eur, v čase uznania dlhu dňa 23.05.2019 hodnotu 7104,40 eur, v platobnom rozkaze je suma ekvivalentná 1 Bitcoinu vyčíslená na 41.743,89 eur, čo predstavuje vyše 6 násobok jeho hodnoty v čase poskytnutia údajnej
pôžičky. Žalovaný uviedol, že hodnota 1 Bitcoinu vo výroku platobného rozkazu mala predstavovať nanajvýš sumu 7104,40 eur a z tejto sumy mal byť počítaný aj príslušný zmluvný úrok a úrok z omeškania. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby súd platobný rozkaz zrušil a vo veci nariadil pojednávanie. 5. Žalobkyňa sa k odporu žalovaného vyjadrila písomne dňa 30.08.2022 tak, že žalovaný neuvádza jediný relevantný dôkaz, o ktorý by mohol oprieť svoje tvrdenia o nedôvodnom a neoprávnenom nároku žalobkyne. Žalovaný dokonca tvrdí, že postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na nového (žalobkyňu) je simulovaným právnym úkonom, lebo žalovaný neverí, že došlo k úhrade odplaty za prevod pohľadávky a preto žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná, lebo nemala skutočnú vôľu nadobudnúť pohľadávku proti žalovanému. Tvrdenia žalovaného sú natoľko absurdné a ničím nepodložené, že je obtiažne k nim zaujať relevantný postoj. Žalobkyňa uzavrela s pôvodným veriteľom, U. V., zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá v čase jej prevodu (04.04.2022) existovala, nebola žalovaným popretá celú dobu jej existencie čo do výšky ani čo do dôvodu. Zmluva o prevode pohľadávky bola uzavretá v súlade so zákonnými ustanoveniami a dohodou oboch zmluvných strán. Boli dodržané obsahové i formálne náležitosti a za prevedenú pohľadávku riadne zaplatila. Nič nepreukazuje ani nenaznačuje, že žalobkyňa by „nechcela" zmluvu v skutočnosti uzavrieť a mala v úmysle uzavretím predmetnej zmluvy simulovať iný právny úkon, ktorý žalovaný vo svojom odpore žiaľ opomenul identifikovať. Žalovaný požaduje, aby obe zmluvné strany predložili výpis z bankového účtu, aby sa on mohol presvedčiť, že k úhrade skutočne došlo, lebo len čestné vyhlásenie prevodcu pohľadávky o prijatí odmeny za prevedenú pohľadávku nepovažuje žalovaný za dostatočne presvedčivý dôkaz. Žalobkyni nie je zrejmé, z akého zákonného ustanovenia žalovaný pri formulácii tejto požiadavky vychádza, keďže k prevodu pohľadávky nie je potrebný súhlas dlžníka; jedinú povinnosť, ktorú má veriteľ voči dlžníkovi, je oznamovacia povinnosť, tzn. nový veriteľ je povinný oznámiť dlžníkovi prechod pohľadávky, aby mu dlžník mohol priamo plniť. Táto povinnosť splnená bola, čo ani žalovaný nerozporuje. Ani pôvodný ani nový veriteľ nie je povinný preukazovať úhradu odmeny za prevod pohľadávky dlžníkovi, a úhrada tohto prevodu nemá vplyv na účinnosť prevodu pohľadávky. Na výzvu súdu je žalobkyňa pripravená úhradu odmeny za postúpenie pohľadávky preukázať. Žalovaný uzavrel s p. U. V. dňa 23.05.2019 pred notárom Dohodu o uznaní dlhu medzi dlžníkom a veriteľom. Žalovaného záväzok plniť sa stal splatným 15.06.2019. Žalovaný síce nič zo svojho záväzku neuhradil a snažil sa celú dobu veriteľovi (p. V.) vyhýbať, aby potom o tri roky neskôr mohol tvrdiť, že nevedel čeliť tlakom zo strany postupcu a preto mu podpísal Dohodu o uznaní dlhu. Podľa vyjadrenia postupcu pohľadávky, pána V., ho žalovaný požiadal o pôžičku, pretože žalovaný bol dlžný peniaze tretej osobe a nebol schopný ich splatiť. Až po ubezpečovaní a prísľuboch zo strany žalovaného, že svoj záväzok riadne a včas uhradí, pán V. súhlasil s pôžičkou a uzavrel o jej obsahu Dohodu o uznaní dlhu medzi dlžníkom a veriteľom, uznanie dlhu. Tvrdenia žalovaného sa teda nezakladajú na pravde. Žalovaný ďalej dáva súdu do pozornosti ďalšiu s meritom veci nesúvisiacu informáciu, a síce, že dňa 21.12.2021 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava IV (sp.zn. 19C/25/2021-23), ktorým súd zaviazal U.. U. M. G. ( žalobkyňu) zaplatiť L. I. ( žalovanému ) sumu vo výške 50.000,-eur s úrokom z omeškania. Pôvodne žiadal p. I. ( žalovaný) uhradiť 72.000 eur, ale časť svojej pohľadávky vo výške 22.000 eur previedol na tretiu osobu (svojho právneho zástupcu V.), ktorá teraz od žalobkyne vymáha pohľadávku vo výške 22.000 eur. Napriek tomu, že uvedená časť vyjadrenia žalovaného nesúvisí s prejednávanou vecou, pre doplnenie informácií a na ilustráciu korektnosti osoby žalovaného, žalobkyňa uviedla, že pohľadávka vo výške 50.000 eur s prísl. je od žalobkyne vymáhaná v exekučnom konaní. Pohľadávku spláca žalobkyňa po splátkach 10.000 eur mesačne. Súhlas so splácaním v splátkach pôvodne žalovaný udelil, o čom svedčí výsek z mailu, ktorý p. I. adresoval exekútorovi, z vyjadrenia p. I. vyplýva, že nenamieta voči splátkam, požaduje pokračovanie v splácaní. Žalobkyňa v súlade so splátkovým plánom, ktorý bol exekútorovi a p. I. (ako oprávnenému) predložený, naďalej splácala (a spláca). Za zmienku v tomto prípade stojí aj vyjadrenie právneho zástupcu pána I. k splátkovému kalendáru, v ktorom síce oficiálne deklaruje svoj nesúhlas so splátkovým kalendárom, ale neoficiálne s ním súhlasí (sám tento neoficiálny súhlas nazýva gentleman agreement). Z tohto nesúrodého a protichodného vyjadrenia právneho zástupcu sa možno domnievať, že oprávnený síce so splátkovým kalendárom súhlasí, kým sa bude plniť, ale ak sa podľa neho plniť nebude, tak s ním súhlasiť nebude, v žiadnom prípade však nedochádza k ukráteniu veriteľa (p. I.), ako sa to snaží vo svojom odpore žalovaný prezentovať. Okrem toho, žalobkyňa uhradí p. I. ešte poslednú splátku (09.09.2022) a celá pohľadávka vrátane príslušenstva bude splatená. Žalobkyňa opätovne uviedla, že tento prípad nesúvisí s prejednávaným prípadom, a preto považuje žalovaného argumentáciu v tejto časti za bezpredmetnú. Pokiaľ žalovaný namieta spôsob výpočtu peňažnej sumy ekvivalentnej 1 Bitcoinu, ktorý je súčasťou nároku žalobkyne a domnieva sa, že pri hodnote Bitcoinu
sa má vychádzať z hodnoty, ktorú mal v čase uznania dlhu žalovaným, uvedené neobstojí, pretože už z charakteru samotného Bitcoinu vyplýva, že ide o menu premenlivej hodnoty a preto, ak chcel žalovaný, aby sa v zmluvnom vzťahu medzi ním a veriteľom (p. V.) vychádzalo z konkrétnej hodnoty, mal ju zadefinovať priamo v Dohode o uznaní dlhu. Zároveň si žalovaný musí uvedomiť, že v prípade, ak by svoj záväzok zaplatil v dojednanom čase splatnosti, hodnota Bitcoin by natoľko nenarástla. Záverom žalobkyňa trvala na podanej žalobe. 6. Svedok U. V. na pojednávaní dňa 28.01.2025 po zákonnom poučení uviedol, že sa jedná o dlh, ktorý mal voči nemu žalovaný, dlh vznikol na základe toho, že odovzdal žalovanému finančné prostriedky a hodnotu jedného V., pričom uzavreli aj dohodu o uznaní dlhu so žalovaným, bolo to podpísané u pani notárky M. X. v W.. Ďalej uviedol, že žalovaný od neho vylákal prostriedky, ktoré mu odovzdal. Oklamal a podviedol ho. Následne sa domáhal, aby mu prostriedky vrátil, viackrát ho navštívil osobne. Kontaktoval aj jeho manželku. Pri osobnom stretnutí s oboma, ešte vtedy manželmi sa mu obaja vysmievali do oči a povedali, že mu nič nevrátia. Potom sa ešte stretli možno dvakrát náhodne, v W. kde ho žalovaný úplne odignoroval a s posmeškom odišiel od neho. Nereagoval na žiadne jeho výzvy a slová. Nenútil žalovaného do uzatvorenia dohody o uznaní dlhu, žalovaný ho prosíkal s plačom. Mal veľký strach, lebo súrne potreboval peniaze. Žalovaný vedel, že svedok má pri sebe väčšiu finančnú hotovosť. Práveže žalovaný si vymyslel príbeh, aby svedka obmäkčil, ale nakoľko svedok chcel mať o tom doklad, tak navrhol, že musia spísať dohodu o uznaní dlhu, ktorú aj spísali. Uzavretie dohody bolo bez nátlaku a dobrovoľne. Nevie si ani predstaviť, že by prišli k pani notárke pod nátlakom. U notárky si to ešte aj vypisovali, aj to u nej vytlačili, aj popodpisovali. Žalovaný mu z dlhu neuhradil nič. 7. Z listiny- Dohoda o uznaní dlhu medzi dlžníkom a veriteľom, uznanie záväzku zo dňa 23.05.2019 súd zistil, že ako dlžník je tu uvedený žalovaný a ako veriteľ p. U. V., bytom M. R X. XXX, J. nad K., pričom v prvej časti pod I. je uvedené, že dlžník uznáva svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky a to vo výške 50.000 eur a 1 Bitcoin spolu s úrokom vo výške 3 % ročne z tejto sumy odo dňa 30.08.2018 do zaplatenia. Dlh vznikol z dôvodu, že mi p. U. V., rod. V., r.č. XXXXXX/ XXXX bytom M.R. X. XXX, XXX XX J. nad K. dňa 30.08.2018 poskytol návratnú finančnú pôžičku vo výške 50.000 eur a 1 Bitcoin. Pod II. je uvedené, dlžník sa zaväzuje, že veriteľovi uhradí tento vyššie uvedený dlh vo výške 50.000 eur a 1 Bitcoin tým čo do dôvodu a výšky v plnom rozsahu uznávam a zaväzujem sa ho zaplatiť najneskôr do 15.06.2019. Pod III. je uvedené, strany prehlasujú, že si túto dohodu o uznaní dlhu prečítali porozumeli jej, podpisujú ju s plnou vážnosťou a na základe slobodnej vôle. Pod článkom I., II. a III. je uvedený dátum 23.05.2019, miesto podpisu Bratislava, podpis veriteľa a podpis žalovaného (dlžníka ), na druhej strane tejto listiny je osvedčenie zo dňa 23.05.2019, notára L.. M. X. o pravosti podpisu žalovaného. 8. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.04.2022 súd zistil, že túto uzatvoril U. V. ako postupca so žalobkyňou ako postupníkom. V bode II Zmluvy je uvedené, že postupca uzavrel dňa 23.05.2019 so žalovaným Dohodu o uznaní dlhu medzi dlžníkom a veriteľom, uznanie záväzku ( kópia Dohody o uznaní dlhu tvorí prílohu č. 1 tejto Zmluvy). V Dohode o uznaní dlhu sa dlžník ( žalovaný) zaviazal uhradiť postupcovi záväzok vo výške 50.000 eur a jeden Bitcoin. Účastníci dohody o uznaní dlhu si dojednali aj úrok vo výške 3 % ročne z dlžnej sumy počítaný od 30.08.2018 až do zaplatenia. Termín splatnosti bol dohodnutý na 15.06.2019. Predmetom Zmluvy v zmysle bodu III je postúpenie splatnej pohľadávky postupcu postupníkovi definovanej v článku II tejto Zmluvy za dohodnutú cenu podľa bodu 4.1 Zmluvy. Predmetom postúpenia je celá pohľadávka vrátane jej príslušenstva, so všetkými právami s ňou spojenými. Postupník sa zaväzuje postúpenú pohľadávku v celku prijať a zaplatiť postupcovi dohodnutú odplatu. Dňom podpisu tejto Zmluvy oboma Zmluvnými stranami prechádzajú na postupníka všetky práva veriteľa spojené s postúpenou pohľadávkou, účinnosťou prevodu postúpenej pohľadávky prestáva byť postupca veriteľom dlžníka z titulu Dohody o uznaní dlhu. Postupca vyhlasuje, že ku dňu uzavretia tejto Zmluvy mu Dlžník svoj záväzok vyplývajúci z Dohody o uznaní dlhu nesplatil, záväzok nezanikol a to ani čiastočne. Postupca ďalej vyhlasuje, že postúpená pohľadávka je splatná, v plnom rozsahu uplatniteľná a súdne vymáhateľná voči dlžníkovi. Postupca vyhlasuje, že v čase postúpenia pohľadávky nebol na majetok dlžníka vyhlásený osobný konkurz. V čl. IV bode 4.1 sa postupník zaväzuje zaplatiť postupcovi za postúpenú pohľadávku odplatu v celkovej výške ( údaj o výške odplaty je v zmluve nečitateľný), a to prevodom na účet postupcu uvedený v záhlaví tejto Zmluvy, a to do 10 dní odo dňa podpísania Zmluvy oboma Zmluvnými stranami. Zmluvné strany sa dohodli, že dohodnutá odplata sa považuje za uhradenú dňom pripísania peňažných prostriedkov v celej výške podľa bodu 4.1 Zmluvy na účet postupcu. V čl. VII Zmluvy je okrem iného uvedené, že Zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom uhradenia odplaty za prevod postúpenej pohľadávky na účet postupcu. V závere Zmluvy Zmluvné strany vyhlásili, že si Zmluvu prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak toho, že jej obsah zodpovedá
ich skutočnej a slobodnej vôli, ju podpísali. Pod článkom VII. Zmluvy je uvedený dátum 04.04.202022, miesto podpisu Zmluvy Bratislava, podpis postupcu U. a podpis postupníka- žalobkyne, na druhej strane tejto listiny je osvedčenie o pravosti podpisu žalobkyne zo dňa 04.04.2022, notárkou L.. G. E., P.. so sídlom v V.. 9. Z oznámenie o postúpenia pohľadávky a výzvy na úhradu zo dňa 4.4.2022 vyplýva, že právny zástupca žalobkyne oznámil žalovanému, že žalobkyňa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.04.2022 prevzala od p. U. V. pohľadávku voči žalovanému vo výške 50.000 eur a 1 Bitcoin s príslušenstvom. V oznámení uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky postúpil postupca na žalobkyňu splatnú pohľadávku vo výške 50.000 eur a 1 Bitcoin, spolu so zmluvným úrokom vo výške 3% p.a. z danej sumy, počítaným od 30.08.2018 až do jeho zaplatenia. Pôžička sa stala splatnou k 15.06.2019. Postúpená pohľadávka vznikla na základe peňažnej pohľadávky postupcu- p. V., z titulu Dohody o uznaní dlhu medzi dlžníkom a veriteľom, uznanie dlhu, ktorú žalovaný uzavrel s postupcom dňa 23.05.2019. Právny zástupca žalobkyne zároveň žalovaného vyzval, aby najneskôr do 5 pracovných dní od doručenia oznámenia uhradil na bankový účet žalobkyne uvedený v oznámení svoj záväzok vo výške 50.000 eur + finančný ekvivalent 1BTC t. j. 41 743,89 eur + zmluvný úrok predstavujúci sumu 9 908,35 eur, spolu sumu 101.652,24 eur. Kurz bitcoinu, rovnako ako aj zmluvný úrok, sú počítané ku dňu vypracovania oznámenia. T.j. ku dňu 05.04.2022, žalovaný bol zároveň upozornený, že ak nebude dlžná suma v požadovanej lehote pripísaná na účet žalobkyne, táto bude nútená vymáhať postúpenú pohľadávku súdnou cestou. Žalovanému bolo oznámenie spolu s prílohami ( kópiou splnomocnenia pre právneho zástupcu žalobkyne a kópia Zmluvy o postúpení pohľadávok doručené dňa 07.04.2022, čo vyplýva s pripojenej doručenky. 10. Z potvrdenia o úhrade- čestného vyhlásenia zo dňa 25.04.2022 vyplýva, že toto vyhotovil U. a potvrdzuje v ňom prijatie sumy 50.000 eur na svoj bankový účet dňa 05.04.2022 od žalobkyne a to titulom odplaty za prevedenú pohľadávku. 11. Z príkazu na úhradu realizovaného v peňažnom ústave H. dňa 04.04.2022 súd zistil, že žalobkyňa zadala banke príkaz na prevod sumy 50.000 eur na účet príjemcu- U. V. titulom odkúpenia pohľadávky ( informácia pre príjemcu) . 12. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 09.01.2025 uviedla, že dňa 04.04.2022 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky medzi pánom V. ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom. Predmetom tejto zmluvy bola pohľadávka, ktorú mal pán V. voči žalovanému, ktorá vychádzala z dohody o uznaní dlhu, ktorú žalovaný a pán V. uzavreli dna 23.05.2019. Zmluva bola uzatvorená pred notárom a nikdy nebola jej platnosť zo strany žalovaného napadnutá. Dňa 04.04.2022 bol vykonaný prevod finančných prostriedkov na účet pána V. zo strany žalobkyne, v súlade s dojednaniami v zmluve o postúpení pohľadávky. V súlade so zmluvou o postúpení pohľadávky bola platnosť a účinnosť zmluvy viazaná na úhradu odplaty. Zmluva sa stala platnou a účinnou dňa 05.04.2022. Dňa 07.04.2022 žalovaný prevzal oznámenie o postúpení pohľadávky a výzvu na úhradu, ktoré mu doručila žalobkyňa. Lehota na úhradu pohľadávky bola určená žalobkyňou na 5 pracovných dní. Keďže v danej lehote, ani neskôr, nebola zo strany žalovaného žiadna reakcia, podala žalobkyňa dňa 25.04.2022 návrh na vydanie platobného rozkazu. Až dňa 09.05.2022 prišla odpoveď od právneho zástupcu žalovaného, ktorého jediná argumentácia spočívala v tom, že pohľadávka neexistuje, pretože žiadna dohoda o uznaní dlhu neexistuje. Zároveň od žalobkyne žiadal predloženie originálu alebo overenej kópie tejto dohody. Dňa 28.06.2022 na základe žalobkyňou tvrdených skutočností bol vydaný platobný rozkaz, ktorým súd vyhovel návrhu žalobkyne. Žalovaný podal včas odpor, ktorý zdôvodnil nasledovne: „Podľa neho ide o simulovaný právny úkon, lebo v skutočnosti strany nemali vôľu dohodu uzavrieť. Svoje tvrdenia oprel o to, že nemá potvrdenie o tom, že by kúpna cena bola zaplatená." Ďalším dôvodom bolo, že, podľa názoru žalovaného žalobca nechcel v skutočnosti postúpiť a nadobudnúť predmetnú pohľadávku. Tento argument nijak žalovaný nezdôvodnil. Posledný argument žalovaného bol, že dohoda bola podpísaná pod nátlakom, pričom žalobkyňa má za to, že to nie je pravda, túto vec prediskutovala aj s pánom V., ktorý túto zmluvu uzatváral spolu so žalovaným, a zmluvu uzatvárali pred notárom. Pričom žalovaný mal dosť času na to, aby mohol napadnúť platnosť danej zmluvy. Do termínu pojednávania nemala žalobkyňa žiadnu spätnú väzbu zo strany žalovaného, žiadnu snahu o úhradu sumy. Až pred pojednávaním dal žalovaný návrh na mimosúdnu dohodu, žalobkyňa neakceptovala návrh na dohodu. Jedným z argumentov právneho zástupcu žalovaného, bola aj „dovolávka" na exekučné konanie, v ktorom vystupoval ako oprávnený žalovaný a povinná žalobkyňa. V
danom exekučnom konaní aj predchádzajúcom súdnom konaní došlo k tomu že, žalovaný si uplatnil pohľadávku, s ktorej opodstatnenosťou a oprávnenosťou sa žalobkyňa nestotožňuje. Daná pohľadávka je splatená. Žalobkyňa má za to, že dostatočne preukázala existenciu a oprávnenosť návrhu žalobkyne voči žalovanému. Pohľadávka nebola započítaná, pretože už v tom čase prebiehalo exekučné konanie na predchádzajúcu pohľadávku. Bol nám podaný právny titul vymáhať danú pohľadávku až neskôr a tým pádom sme technicky nemohli tie pohľadávky započítať. Ak by to bolo možné, pohľadávky by sme započítali dokopy. Exekučné konanie s týmto súdnym konaním nemá nič spoločné. Pohľadávka bola žalovanému v celom rozsahu vyplatená, splátky boli riadne a načas splácané. Teraz žalobkyňa žiada o splatenie svojej pohľadávky, kde riadne preukázala existenciu pohľadávky, jej opodstatnenosť a svoj právny nárok. 13. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 09.01.2025 uviedla, že sa pridržiava písomných podaní, ktoré boli súdu doručené zo strany žalovaného. Jedným z nich bola aj námietka aktívnej vecnej legitimácie, kde žalovaný požadoval preukázanie toho, že odplata za postúpenie pohľadávky bola uhradená, čo však žalobkyňa v priebehu konania preukázala, pravdepodobne však odplata nebola uhradená zo strany žalobkyne, ale nejakým iným subjektom. Žalovaný má za to, že právny základ danej pohľadávky neexistoval, aj keď žalovaný uviedol, že bol pod rôznymi zámienkami dotlačený do toho, aby uznanie dlhu podpísal. Vzhľadom na procesnú obranu je žalovaný v dôkaznej núdzi, avšak má za to, že žalobkyňa si nebola pravdepodobne 100 % istá opodstatnenosťou svojej pohľadávky, keď túto nepoužila na započítanie pohľadávky žalovaného v exekučnom konaní. Uviedla, že nie je jej zrejmé, prečo žalobkyňa žiadala o splátkový kalendár z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, keď mohla ihneď uhradiť pohľadávku v exekúcii a nie uhradiť odplatu za postúpenie. Reaguje tým na krok žalobkyne, keď požiadala o splátkový kalendár z dôvodu, že nie je schopná uhradiť v celosti vymáhanú pohľadávku, ale mesiac na to už uhradila odplatu na postúpenie v sume 50.000 eur. 14. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 657, §658, §558, §34, §35, §37, §39, §559, §517, §524, §526 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa si uplatňuje svoj nárok voči žalovanému na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá bola uzatvorená dňa 04.04.2022 v zmysle § 524 a nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka medzi zmluvnými stranami a to postupcom U. V. a postupníkom žalobkyňou. Predmetom tejto zmluvy je postúpenie pohľadávky, ktorá vznikla postupcovi voči .žalovanému na základe Dohody o uznaní dlhu medzi dlžníkom a veriteľom, uznanie záväzku , ktorú uzatvoril postupca so žalovaným dňa 23.05.2019. V Dohode o uznaní dlhu sa žalovaný v postavení dlžníka zaviazal uhradiť postupcovi v postavení veriteľa záväzok vo výške 50 000 eur a jeden Bitcoin, účastníci Dohody si zároveň dojednali aj úrok vo výške 3% p. a. z dlžnej sumy odo dňa 30.08.2018 až do zaplatenia, termín splatnosti bol dohodnutý na 15.06.2019. Žalovaný v konaní namietal postúpenie pohľadávky a tvrdil, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 04.04.2022 je neplatný právny úkon a to z dôvodu, že táto bola uzatvorená ako predstieraný (simulovaný) právny úkon, pri uzatváraní zmluvy nebola daná skutočná vôľa zmluvných strán odplatne postúpiť/ nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom konania, ale iba vôľa na získaní aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne na vymáhaní tejto pohľadávky. Zároveň žalovaný spochybnil aj úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky žalobkyňou. Z predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.04.2022 jednoznačne vyplýva, že postupca U. postúpil na žalobkyňu pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania. Zmluva o postúpení nie je ex lege odplatnou, k postúpeniu pohľadávky môže dôjsť aj bez akéhokoľvek protiplnenia. Z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.04.2022 však vyplýva, že zmluvné strany si v súlade s čl. IV Zmluvy dohodli odplatu za postúpenie pohľadávky, ktorú sa žalobkyňa v postavení postupníka zaviazala uhradiť v lehote 10 dní od podpísania Zmluvy. Odplata vo výške 50.000 eur bola žalobkyňou uhradená v súlade so zmluvnými dojednaniami dňa 05.04.2022 pripísaním na bankový účet postupcu, čo bolo v konaní preukázané listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou a to čestným vyhlásením postupcu zo dňa 25.04.2022 a zároveň príkazom na úhradu zo dňa 04.04.2022. Zmluva o postúpení pohľadávky tak v súlade s čl. VII bod 7.3 nadobudla platnosť a účinnosť dňom úhrady odplaty za prevod pohľadávky na účet postupcu, t. j. dňom 05.04.2022. 15. Zmluva o postúpení pohľadávky musí byť uzavretá písomne. Opomenutie písomnej formy má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Na zmluvu o postúpení pohľadávky sa bez obmedzenia vzťahujú všeobecné ustanovenia o náležitostiach právnych úkonov v zmysle § 34 a násl. Občianskeho zákonníka. Určitosť obsahu zmluvy sa posudzuje predovšetkým z hľadiska jednoznačného identifikovania a vymedzenia postupovanej pohľadávky. Popri podpismi náležitom označení zmluvných strán a samotnom predmete postúpenia, nevyplývajú z Občianskeho zákonníka iné osobitné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorých absencia by mala za následok jej neplatnosť.
16. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 04.04.2022, od ktorej žalobkyňa odvodzuje svoju vecnú legitimáciu v tomto konaní, bola uzatvorená v písomnej forme, spĺňa náležitosti stanovené zákonom pre tento typ zmluvy, je podpísaná oboma zmluvnými stranami (postupcom a postupníkom), postupovaná pohľadávka je v Zmluve jednoznačne identifikovaná a vymedzená. Vychádzajúc z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov smeroval k cedovaniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, odplata za prevod pohľadávky bola žalobkyňou riadne a včas uhradená postupcovi, čím zmluva o postúpení pohľadávky nadobudla platnosť a účinnosť. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené a zároveň preukázané žalobkyňou (pripojenou Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.04.2022 ) zákonom predpísaným spôsobom, oznámenie o postúpení pohľadávky žalovaný prevzal dňa 7.04.2022, pričom jeho doručenie žalovaný nepoprel. 17. Súd prvej inštancie zistil, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 04.04.2022 je platný právny úkon, uzavretý v súladne so zákonom a dohodou zmluvných strán, tvrdenia žalovaného spochybňujúce platnosť tohto úkonu neboli v konaní preukázané. Vzhľadom na uvedené súd zistil, že žalobkyňa je v spore vecne legitimovaná na uplatnenie svojho hmotnoprávneho nároku. 18. Súd sa zaoberal tým, či uznanie dlhu, ktoré je predmetom Dohody o uznaní dlhu medzi dlžníkom a veriteľom, uznanie záväzku zo dňa 23.05.2019 je platným právnym úkonom v zmysle § 34 a násl. Občianskeho zákonníka a § 558 Občianskeho zákonníka. Uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka predstavuje zabezpečovací prostriedok, prostredníctvom ktorého dochádza k zabezpečeniu práv a povinností zo záväzkov. Ide o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník v písomnej forme vyhlasuje, že zaplatí svoj dlh, čo do dôvodu a výšky. Uznanie dlhu preto predstavuje prostriedok eliminácie straty práv veriteľa vyplývajúcich z primárneho záväzku, zároveň posilňuje jeho postavenie ako v rovine hmotno-právnej, tak i v rovine procesno-právnej a zároveň zasahuje do obsahu samotného záväzku, predovšetkým, čo do spôsobu jeho splnenia včas a riadne. Uznanie dlhu okrem všeobecných náležitosti, teda § 34 a násl. Občianskeho zákonníka, vyžaduje k svojej platnosti aj osobitné náležitosti, ktorými sú písomná forma, vyhlásenie o zaplatení dlhu a vymedzenie dlhu, čo do dôvodu a výšky. Pokiaľ ide o právne účinky, ktoré uznanie dlhu vyvoláva, tak z procesného hľadiska je to výmena úloh procesných strán, na základe ktorej sa dôkazné bremeno presúva zo žalobcu na žalovaného. Žalovaný je tak svoju procesnú obranu nútený viesť tak, aby vyvrátil samotnú existenciu dlhu, a aby vyvrátil, že dal prísľub tento dlh splniť. V súvislosti s kontradiktornosťou civilného procesu to znamená, že samotná existenciu uznaného dlhu vedie k úspechu tej strany sporu, ktorá prostredníctvom tohto inštitútu Uznania dlhu uplatnila svoj nárok, a ktorá v tomto konaní môže zotrvať v pasívnom postavení, a to až do momentu, kedy protistrana jednoznačne nepreukáže opak. Vychádzal z právneho názoru, že nestačí samotné spochybnenie uznania dlhu, ale musí dôjsť k jasnému preukázaniu absencie niektorej zo všeobecných náležitosti právneho úkonu ako takého - § 34 a násl. OZ, resp. absencie niektorej z osobitných náležitostí potrebných pre platné uznanie dlhu podľa § 558 OZ. V praktickej rovine to znamená, že ak dlžník len poukáže v konaní na to, že jeho uznanie dlhu nebolo napr. slobodné a vážne, resp., že bol k takémuto konaniu prinútený, má to za následok vyhovenie uplatňovanému nároku veriteľa s odôvodnením, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Posilnenie postavenia veriteľa sa v tomto smere prejavuje aj tým, že okrem samotného právneho titulu, v tomto prípade vrátenia pôžičky, môže svoj nárok uplatňovať veriteľ aj z tohto vedľajšieho zabezpečovacieho práva. V rámci opísania rozhodujúcich skutočností, tak postačuje poukázanie len na samotné platné uznanie dlhu. 19. Súd dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný podpísal predmetnú Dohodu o uznaní dlhu medzi dlžníkom a pôvodným veriteľom s tým, že jeho dlh predstavuje sumu 50.000 eur a 1 Bitcoin spolu s 3 % ročným úrokom z dlžnej sumy od 30.08.2018 do zaplatenia, z poskytnutej návratnej pôžičky, išlo o jeho slobodné rozhodnutie takúto Dohodu ako uznanie dlhu podpísať, keďže v konaní nebolo preukázané, že k jeho podpísaniu bol zo strany pôvodného veriteľa donútený nezákonným spôsobom. 20. Keďže predmetné uznanie dlhu spĺňa jednak náležitosti v zmysle § 34 a násl. Občianskeho zákonníka a tiež náležitosti § 558 Občianskeho zákonníka, je platným právnym úkonom. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 50.000 eur a 1 Bitcoin spolu s 3%-ným zmluvným úrokom ročne zo sumy 50.000 eur a 1 Bitcoin od 30.08.2018 do zaplatenia, keďže v priebehu konania nebolo preukázané, že by dlh žalovaného voči žalobkyni zanikol.
21. Žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného dlhu, keďže tento nesplnil riadne a včas pôvodnému veriteľovi v zmysle Dohody o uznaní dlhu zo dňa 23.05.2019 do 15.06.2019, preto súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50 000 eur a 1 Bitcoin od 16.06.2019, t. j. od dňa nasledujúceho po splatnosti dlhu, do zaplatenia 0 %). 22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej súd priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu. Namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, písm.: f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V podanom odvolaní žalovaný uviedol, že právnym základom žalobcom uplatneného nároku je podľa tvrdenia žalobcu Dohoda o uznaní dlhu zo dňa 23.05.2019, ktorým mal žalovaný uznať svoj dlh čo do výšky i dôvodu a zaviazať sa veriteľovi uhradiť dlžnú sumu spolu s jej príslušenstvom najneskôr do 15.06.2019. Následne Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.04.2022 uzavretou medzi žalobkyňou a veriteľom mala do právneho postavenia veriteľa voči žalovanému vstúpiť žalobkyňa. Žalovanému je zrejme, že podpisom predmetnej Dohody o uznaní dlhu sa dostal do dôkazne nevýhodnej situácie, nakoľko na jej základe sa predpokladá, že dlh v čase jeho uznania exitoval. Uvedený predpoklad je možné vyvrátiť iba tým, že dlh neexistoval, pričom negatívna skutočnosť sa preukazuje veľmi obtiažne. Napriek uvedenému žalovaný zotrváva na svojej obrane a vyjadreniach o tom, že bol k podpisu uzavretej Dohody o uznaní dlhu donútený zo strany pôvodného veriteľa, p. V. ktorý v predmetnom konaní vypovedal ako svedok dňa 28.01.2025. Záver o neexistencii uznaného dlhu/záväzku je možné vyvodiť si priamo zo svedeckej výpovede svedka p. V.a, ktorú súd zhrnul vo svojom odôvodnení: Svedok U. V. na pojednávaní dňa 28.01.2025 po zákonnom poučení uviedol, že sa jedná o dlh, ktorý mal voči nemu žalovaný, dlh vznikol na základe toho, že odovzdal žalovanému finančné prostriedky a hodnotu jedného Bitcoinu, pričom uzavreli aj dohodu o uznaní dlhu so žalovaným, bolo to podpísané u pani notárky M. v W.. Ďalej uviedol, že žalovaný od neho vylákal prostriedky, ktoré mu odovzdal. Oklamal a podviedol ho. Následne sa domáhal, aby mu prostriedky vrátil, viackrát ho navštívil osobne. Kontaktoval aj jeho manželku. Pri osobnom stretnutí s oboma, ešte vtedy manželmi sa mu obaja vysmievali do oči a povedali, že mu nič nevrátia. Potom sa ešte stretli možno dvakrát náhodne, v W., kde ho žalovaný úplne odignoroval a s posmeškom odišiel od neho. Nereagoval na žiadne jeho výzvy a slová. Nenútil žalovaného do uzatvorenia dohody o uznaní dlhu, žalovaný ho prosíkal s plačom. Mal veľký strach, lebo súrne potreboval peniaze. Žalovaný vedel, že svedok má pri sebe väčšiu finančnú hotovosť. Práveže žalovaný si vymyslel príbeh, aby svedka obmäkčil, ale nakoľko svedok chcel mať o tom doklad, tak navrhol, že musia spísať dohodu o uznaní dlhu, ktorú aj spísali. Uzavretie dohody bolo bez nátlaku a dobrovoľne. Nevie si ani predstaviť, že by prišli k pani notárke pod nátlakom. U notárky si to ešte aj vypisovali, aj to u nej vytlačili, aj popodpisovali. Žalovaný mu z dlhu neuhradil nič. 24. Žalovaný týmto poukazuje na rozpor svedeckej výpovede s predloženými listinnými dôkazmi a na samotný rozpor svedeckej výpovede, ktorej chýba akákoľvek logika a ktorá nielenže vzbudzuje pochybnosti o pravdivosti výpovede svedka, ale priam poukazuje na tú skutočnosť, že žiadny dlh žalovaného voči veriteľovi - p- V.ovi neexistoval. Veriteľ - p. U. V. mal v zmysle Dohody o uznaní dlhu poskytnúť žalovanému návratnú finančnú pôžičku a to jej odovzdaním v sume 50.000,-eur a 1 Bitcoin. K poskytnutiu pôžičky teda malo podľa výpovede svedka dôjsť reálnym odovzdaním finančnej hotovosti 50.000,-eur a 1 Bitcoin do rúk žalovaného. K uvedenému odovzdaniu malo dôjsť dňa 30.08.2018. Pôžička je v zmysle platného právneho poriadku reálny kontrakt a pre vznik zmluvy o pôžičke sa vyžaduje reálne odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. V tomto prípade mala byť predmetom reálneho odovzdania finančná hotovosť v sume 50.000,-eur a 1 Bitcoin. Bitcoin je virtuálna, nezávislá internetová open-source kryptomena, a teda neexistuje v reálnej hmotnej forme a z tohto dôvodu nemohla byť ani predmetom reálneho odovzdania dlžníkovi. Záväzok dlžníka v časti vrátenia pôžičky v rozsahu 1 Bitcoinu je teda neexistujúci, lebo neprišlo k reálnemu odovzdaniu tejto meny dlžníkovi. Svedok vo svojej výpovedi neuviedol, že by pôžička v rozsahu 1 Bitcoinu bola žalovanému odovzdaná iným spôsobom, a teda zo svedeckej výpovede svedka je zrejmé, dlh na strane žalovaného v tomto rozsahu neexistoval. Svedok zároveň uvádza, že poskytol žalovanému predmetnú pôžičku, pričom uzavreli aj dohodu o
uznaní dlhu, nakoľko svedok chcel mať o tom doklad, tak navrhol, že musia spísať dohodu o uznaní dlhu, ktorú aj spísali. Svedok tiež uviedol, že ho žalovaný oklamal a podviedol ho. Následne sa (svedok) domáhal, aby mu prostriedky vrátil, viackrát ho navštívil osobne. Kontaktoval aj jeho manželku. Pri osobnom stretnutí s oboma, ešte vtedy manželmi sa mu obaja vysmievali do oči a povedali, že mu nič nevrátia. Potom sa ešte stretli možno dvakrát náhodne, v W. kde ho žalovaný úplne odignoroval a s posmeškom odišiel od neho. Nereagoval na žiadne jeho výzvy a slová. V súvislosti s touto výpoveďou svedka nie je zrejmé, či si svedok uvedomil skutočnosť, že v zmysle listinných dôkazov mal od poskytnutia pôžičky (30.08.2018) do uzavretia dohody o uznaní dlhu (23.05.2019) uplynúť podstatný čas (takmer jeden rok) a teda skutočnosti, ktoré svedok uvádza (napr. že chcel mať doklad o tom, že sumu žalovanému poskytuje alebo že ho žalovaný oklamal a následne po poskytnutí pôžičky s ním nekomunikoval) nemajú žiadnu logiku a vzbudzujú pochybnosti o pravdivosti svedeckej výpovede. Zároveň si žalovaný dovoľuje poukázať na ďalšiu skutočnosť, ktorá svedčí v prospech žalovaného v tom, že žalovaný od svedka žiadnu sumu vo výške 50.000,-eur neprijal, a tou je platnosť právnej úpravy o obmedzení platieb v hotovosti č. 394/2012 Z.z. ktorou bolo v danom čase zakázané vykonávať platby v hotovosti v sume vyššej ako 15.000,-eur, pokiaľ ide o fyzické osoby nepodnikateľov. Žalovaný rešpektuje vyššie uvedenú právnu úpravu a dodržiava ju a verí, že to je tak aj v prípade veriteľa, ktorý by takýmto plnením (poskytnutím sumy 50.000,- eur v hotovosti) porušil právnu normu. Žalovaný má za to, že súd pravdepodobne vyššie uvedené skutočnosti pri hodnotení dôkazu výpovede svedka prehliadol, ak prijal výpoveď svedka ako hodnovernú, hoci uvádzal skutočnosti tak, ako nemohli nastať, pričom týmito nepravdivými skutočnosti chcel zakryť podstatnú skutočnosť, že k poskytnutiu pôžičky nikdy neprišlo, čo tvrdil žalovaný už vo svojej prvotnej obrane. Súd teda na základe nedôveryhodnej výpovedi svedka mohol považovať predpoklad trvania dlhu/záväzku z uznania dlhu za vyvrátený, nakoľko neexistujúci záväzok nemožno uznať a zároveň neexistujúcu pohľadávku nemožno postúpiť. Vzhľadom na uvedené mal súd žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu. 25. Žalovaný vo svojom odvolaní tvrdí, že vydaním rozsudku došlo k naplneniu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 CPS, a to písm.: f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 26. K odvolaniu žalovaného sa podaním zo dňa 11.08.2025 vyjadrila žalobkyňa tak, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré potom správne právne posúdil a náležite rozhodnutie odôvodnil. Namietané odvolacie dôvody tak neboli preukázané. Nárok žalobkyne vychádza z platného prevodu pohľadávky od pôvodného veriteľa, voči ktorému mal žalovaný záväzok. Žalobkyňa uzavrela dňa 04.04.2022 s pánom U. V., nar. 28.10.1977, bytom M. R. X. XXX, J. nad K. XXX XX, ako postupcom, zmluvu o postúpení pohľadávky. Predmetom Zmluvy bol prevod pohľadávky postupcu, p. V., voči Dlžníkovi - žalovanému, vo výške 50.000,-eur a jeden Bitcoin s príslušenstvom. Zmluva o postúpení pohľadávky sa v súlade s bodom 7.3 Zmluvy stala platnou a účinnou dňom uhradenia odplaty za prevod postúpenej pohľadávky na účet postupcu, t.j. 05.04.2022. Žalobkyňa súdu predložila nielen predmetnú zmluvu, ale aj čestné vyhlásenie postupcu o prijatí kúpnej ceny za postúpenú pohľadávku, ako aj potvrdenie z bankovej inštitúcie o zodpovedajúcom prevode kúpnej ceny na účet postupcu. Pohľadávka bola riadne na žalobkyňu prevedená a tento prevod nebol spochybnený. Právnym titulom postupovanej pohľadávky bola dohoda o uznaní dlhu, ktorú dňa 23.05.2019 uzavrel p. V. ako veriteľ s dlžníkom - žalovaným. Predmetom Dohody o uznaní dlhu je uznanie záväzku dlžníka voči veriteľovi (pán V., resp. neskôr Postupník) vo výške spomínaných 50.000,-eur a jeden Bitcoin, spolu so zmluvným úrokom vo výške 3% ročne z tejto sumy, počítané odo dňa 30.08.2018 do jeho zaplatenia. Zmluvný úrok mal predstavovať formu odmeny veriteľovi za to, že poskytol Dlžníkovi finančné prostriedky na dojednaný čas. Zmluvný úrok nie je totožný s úrokom z omeškania. Žalovaný sa zaviazal uhradiť veriteľovi svoj záväzok najneskôr do 15.06.2019. Do dňa účinnosti prevodu pohľadávky žalovaný svoj záväzok postupcovi neuhradil, a to ani čiastočne. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky sa stala žalobkyňa veriteľkou voči žalovanému, o čom ho v súlade s § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka bezodkladne informovala (listom zo dňa 04.04.2022, ktorý žalovaný prevzal dňa 07.04.2022). Žalobkyňa ako postupníčka informovala žalovaného o postúpení pohľadávky, dala mu k dispozícii kópiu Zmluvy o postúpení pohľadávky a zároveň Dlžníka vyzvala, aby jej v lehote 5 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky uhradil celý záväzok, tzn. 50.000,-eur + 1 Bitcoin (v čase vypracovanie výzvy mal 1 Bitcoin hodnotu 41.743,89 eur) + zmluvný úrok z omeškania (ku dňu vypracovania výzvy, t.j. k 04.04.2022 zmluvný úrok predstavoval 9.908,35 eur). Jedinou reakciou žalovaného na oznámenie o postúpení pohľadávky a výzvu na úhradu bolo spochybnenie
existencie pohľadávky, a to z dôvodu neexistencie dohody o uznaní dlhu medzi pôvodným veriteľom a žalovaným. Žalovaný žiadal predložiť originál tejto dohody, alebo jej overenú kópiu. Žalovanému teda bola doručená overená kópia dohody. Po jej obdržaní žalovaný vyhodnotil, že tento argument ďalej neobstojí, tak sa rozhodol pre zmenu svojej obrannej rétoriky (neskôr v odpore). Žalovaný ani po vyvrátení jeho pochybností o existencii dohody o uznaní dlhu svoj záväzok žalobkyni neuhradil a rozhodol sa nereagovať. Žalobkyňa teda bola nútená podať návrh na vydanie platobného rozkazu. Okresný súd Bratislava I vydal dňa 28.06.2022 platobný rozkaz (sp.zn. 14C/22/2022-29), v ktorom nárok žalobkyne uznal a zaviazal žalovaného k nasledovnému plneniu: I. Žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 50.00(1 EĽR al Bitcoin (hodnota ku dňu 04.04.2022 - vypracovania výzvy na zaplatenie 41.743,89 eur), spolu s 3,00 % zmluvným úrokom z dlžnej sumy, počítaným od 30.08.2018 až do zaplatenia. Žalovaný je ďalej povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,00 z dlžnej sumy 50.000 eur a 1 Bitcoin (hodnota ku dňu 04.04.2022 - vypracovania výzvy na zaplatenie 41.743,89 eur) a to odo dňa 16.06.2019 až do zaplatenia alebo aby v tej istej lehote podal na tomto súde odpor s vecným odôvodnením. II. Žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi k rukám právneho zástupcu žalobcu náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 5175,5 (1 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1481,86 eur. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom sa opieral o dva argumenty: 1. žalobkyňa v skutočnosti nemala záujem nadobudnúť pohľadávku a predchádzajúci veriteľ ju nemal záujem odplatne postúpiť - uvedené - absurdné - tvrdenie žalovaný ničím nezdôvodnil, čo je aj pochopiteľné, keďže prevod pohľadávky prebehol korektne a k úhrade odplaty za prevod taktiež došlo v súlade so Zmluvou o postúpení pohľadávky. Konanie žalobkyne bolo celú dobu transparentné a právne korektné. 2. dohoda o uznaní dlhu bola žalovaným podpísaná pod nátlakom - uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde, žalovaný ho nijakým spôsobom nepreukázal. Naopak, žalovaný a pôvodný veriteľ spísali dohodu o uznaní dlhu pred notárom a trvalo to nejakú dobu, tak by si zrejme notár všimol, že žalovaný je pod tlakom a dobrovoľne nechce dohodu uzavrieť. Okrem toho situácia bola presne opačná, čo bolo preukázané aj svedeckou výpoveďou p. V., pôvodného veriteľa. Dohoda bola uzavretá v máji 2019 a až v júli 2022 prišiel žalovaný na to, že bol vlastne pod tlakom. Dovtedy sa platnosť dohody nesnažil napadnúť. Svedok, p. V., na pojednávaní preukázal, že žalovaný ho žiadal o pôžičku, lebo dlžil tretej osobe a nebol schopný svoju pôžičku splatiť. Až po ubezpečovaní a prísľuboch zo strany žalovaného, že svoj záväzok riadne a včas splatí, p. V. súhlasil s poskytnutím požadovaného finančného obnosu, ale žiadal po žalovanom, aby mu podpísal potvrdenie - Dohodu o uznaní dlhu. Žiaden nátlak zo strany p. V. žalovaný nepreukázal, a dokonca keď mal možnosť sa s p. V. konfrontovať, tak sa žalovaný aj jeho právna zástupkyňa z termínu pojednávania ospravedlnili s tým, že netrvajú na tom, aby sa pojednávalo v ich prítomnosti. Žalovaný tým vylúčil možnosť priamej konfrontácie so svedkom, ktorého výpoveď bola pre argumentačnú taktiku žalovaného kruciálna. Žalovaný nijako nepreukázal, že by na neho bol vyvíjaný nátlak, právny úkon vykonal dobrovoľne, čo sme na konaní preukázali (svedeckou výpoveďou p. V. Dohodou o uznaní dlhu obsahujúcou klauzulu o jej uzavretí na základe slobodnej vôle). Napriek tomu, že žalovaný svoje tvrdenia o nátlaku nepreukázal, zopakoval ich v odvolaní a doplnil ich nové tvrdenie, podľa ktorého záväzok neexistoval... Časť záväzku je v mene Bitcoin a podľa žalovaného tým, že nedošlo k reálnemu, fyzickému, odovzdaniu meny, lebo ako sám uvádza, jedná sa o virtuálnu kryptomenu, ktorá neexistuje v hmotnej forme, nemohlo dôjsť ani k jeho fyzickému prevodu... Keby sme uvedenú teóriu rozviedli, tak by vlastne akýkoľvek prevod kryptomeny bol neplatný, lebo by fyzicky nebol realizovateľný... ak by sme rozviedli danú teóriu, tak čo nie je fyzicky „uchopiteľné" nie je podľa žalovaného možné previesť (napr. autorské práva, práva vecného bremena,...). S uvedenou argumentáciou rozhodne nesúhlasíme, nemá oporu v zákone. Žalovaný sa ďalej snaží spochybniť hodnovernosť svedeckej výpovede p. V. tým, že poukazuje na „rozdiel" vo výpovedi svedka a v listinných dôkazoch, kde podľa listinných dôkazov medzi uzavretím dohody o pôžičke a dohody o uznaní dlhu ubehol rok a podľa výpovede svedka s ním žalovaný odmietal komunikovať. S touto úvahou mohol žalovaný konfrontovať svedka na pojednávaní, čo žiaľ nevyužil. Dané tvrdenie nemá žiaden dopad na platnosť a existenciu záväzku žalovaného voči žalobcovi a na jeho doterajšiu nevôľu svoj záväzok uhradiť. Výpoveď svedka a listinné dôkazy sa nevylučujú: naopak, práve kvôli tomu, že žalovaný sa snažil vyhnúť plneniu svojej povinnosti, ho svedok požiadal o ďalšiu zábezpeku úhrady jeho pohľadávky. Výpoveď svedka je dôveryhodná, žiadnu z námietok žalovaného, ktoré by mali jeho hodnovernosť spochybniť nie je možné považovať za relevantnú. Žalovaný vo svojom odvolaní poukazuje na „ďalšiu skutočnosť, ktorá svedčí v prospech žalovaného", s odkazom na zákon č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti. Podľa žalovaného citovaný zákon neumožňoval medzi fyzickými osobami vykonávať platby v hotovosti nad 15.000,-eur a preto „žalovaný od svedka žiadnu sumu vo výške 50.000,-eur neprijal". Je obtiažne reagovať na tento svojrázny výklad žalovaného: keďže to zákon zakazuje, tak
sa to nestalo. Je síce pravdou, že zákon o obmedzení platieb v hotovosti takéto obmedzenie v § 4 obsahuje, avšak žalovaný opomenul zohľadniť ustanovenie § 5 tohto zákona, kde sa výslovne uvádza, že ak by aj došlo k porušeniu zákazu platby v hotovosti nad 15.000,-eur, nemá to dopad na platnosť právneho úkonu, na základe ktorého sa vykonala platba v hotovosti. Za zmienku stojí ešte skutočnosť, že pred prvým pojednávaním na Mestskom súde Bratislava IV sa žalovaný snažil so žalobcom mimosúdne dohodnúť a navrhol mu vyrovnanie vo výške 10.000,-eur, čím by mal byť celý jeho záväzok vysporiadaný. Žalobca ponuku odmietol. Domnievame sa, že ak by žalovaný bol natoľko presvedčený o neexistencii jeho záväzku, ako sa snaží vo svojom odvolaní prezentovať, tak by neponúkal žalobcovi spomínané vyrovnanie. Žalobca v konaní pred prvostupňovým súdom preukázal oprávnenosť pohľadávky, čo do výšky aj dôvodu, voči žalovanému. Žalovaný nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorým by spochybnil nárok žalobcu. S ohľadom na predložené listinné dôkazy a vykonané dokazovanie žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne a odvolaniu žalovaného nevyhovel. 27. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, dôvodnosť odvolania, boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku, v čase podania odvolania. 28. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 CSP). Odvolatelia v odvolaní neuvádzali podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. 29. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, s prihliadnutím na dôvody podaného odvolania žalobkyne dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. 30. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a len dodáva, že samotné tvrdenie žalovaného, že Dohodu o uznaní dlhu podpísal pod nátlakom bez toho, aby túto skutočnosť preukázal a tiež za situácie, že sám sa dostavil k notárke, riadne komunikoval, ako bolo zistené, Dohodu o uznaní dlhu obidve strany spoločne vyplnili a podpísali, čo žalovaný nenamietal, žalovaný ani netvrdil, že dodatočne, následne oslovil notárku, ktorá zabezpečila podpísanie Dohody o uznaní dlhu, že konal pod nátlakom a tak úkon, ktorý bol v jej prítomnosti urobený, by mal byť neplatný a je tiež významné, že žalovaný ani nepopísal tvrdený nátlak zo strany pôvodného veriteľa aby Dohodu o uznaní dlhu podpísal, preto tieto ako aj ďalšie námietky žalovaného nie sú spôsobilé zmeniť záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti podanej žaloby zo strany žalobkyne. K danej situácii žalobkyňa vo vyjadrení správne poukázala na to, že Dohoda bola uzavretá v máji 2019 a až v júli 2022 prišiel žalovaný na to, že bol vlastne pod tlakom. Dovtedy sa platnosť dohody nesnažil napadnúť. 31. Žalovaný v odvolaní zopakoval skutočnosti, ktoré boli pred súdom prvej inštancie iba tvrdené, ale nepreukázané. V podanom odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 32. V konaní bolo preukázané, že žalovaný ako dlžník uzavrel s pôvodným veriteľom (právnym predchodcom žalobkyne) U. V. dňa 23.05.2019 Dohodu o uznaní dlhu medzi dlžníkom a veriteľom, uznanie dlhu, pričom pravosť podpisu žalovaného na tejto listine bola toho istého dňa úradne overená
na notárskom úrade L.. M. X. v V., ktorá skutočnosť vyplynula nielen z písomného dokladu, z Dohody o uznaní dlhu, ale aj svedeckej výpovede pôvodného veriteľa žalovaného U. V.. 33. Z Dohody o uznaní dlhu je preukázané, že žalovaný uznal svoj dlh voči pôvodnému veriteľovi U. V. čo do dôvodu a výšky, a to vo výške 50.000 eur a 1 Bitcoin spolu s úrokom vo výške 3% ročne z uvedenej sumy odo dňa 30.08.2018 do jeho zaplatenia, s tým, že uvedený dlh vznikol z dôvodu, že mu pôvodný veriteľ U. poskytol návratnú finančnú pôžičku vo výške 50.000 eur a 1 Bitcoin dňa 30.08.2018. Žalovaný sa v Dohode zaviazal uhradiť pôvodnému veriteľovi vyššie uvedený dlh najneskôr do 15.06.2019. 34. Žalovaný v konaní na svoju obranu uviedol, že podpísal Dohodu o uznaní dlhu pod nátlakom, pôsobením psychického donútenia vo forme sľubov, vyhrážok a iných tlakov zo strany pôvodného veriteľa U. V.. Tieto tvrdenia však žalovaný v konaní nepreukázal, netvrdil ani nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. 35. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia, nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. 36. Žalovaný počas celého konania nepredložili relevantný dôkaz, ktorý by dôvodne a bez pochybností mohol aspoň naznačovať pravdivosť jeho tvrdenia o nesprávnom rozhodnutí súdu. Žalovaný preto ohľadne svojich tvrdení, že Dohodu o uznaní dlhu podpísal pod nátlakom, neuniesol dôkazné bremeno. Pretože predmetné uznanie dlhu spĺňa náležitosti v zmysle § 34 a násl. Občianskeho zákonníka a tiež náležitosti § 558 Občianskeho zákonníka, je platným právnym úkonom. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, keď zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 50.000 eur a 1 Bitcoin spolu s 3%ným zmluvným úrokom ročne zo sumy 50.000 eur a 1 Bitcoin od 30.08.2018 do zaplatenia, keďže v priebehu konania nebolo preukázané, že by dlh žalovaného voči žalobkyni zanikol. Žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného dlhu, keďže tento nesplnil riadne a včas pôvodnému veriteľovi v zmysle Dohody o uznaní dlhu zo dňa 23.05.2019 do 15.06.2019, preto súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50.000 eur a 1 Bitcoin od 16.06.2019, t. j. od dňa nasledujúceho po splatnosti dlhu, do zaplatenia. Správne súd prvej inštancie rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej súd priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 37. Odvolací súd k žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania.
38. Odvolací súd v prejednávanom spore dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu CSP alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 39. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), tento odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje. 40. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, pretože v posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, pričom právne závery súdu prvej inštancie sú aj v zhode s judikatúrou najvyšších súdnych autorít, rozhodol vo veci vecne správne. 41. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil. 42. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie. 43. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolatelia, ani nevzniesli žiaden presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 44. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP. 45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).