Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/48/2026 1122204367 10. 06. 2026 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2026:1122204367.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu: Poistná udalosť, s. r. o., so sídlom Sabinovská 11,821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a. s., si sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31 383 408, právne zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 1.154,92 EUR s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-38Cb/42/2022-107 zo dňa 25.4.2025 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-38Cb/42/2022 - 107 zo dňa 25.4.2025 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.5.2022 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.154,92 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.154,92 EUR od 31.3.2021 do zaplatenia. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 13.12.2020 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo KIA Cee´d, EČV: D., patriace poškodenému K. Š., pričom vinník dopravnej nehody mal v čase škodovej udalosti uzavreté povinné zmluvné poistenie u žalovaného. Priebeh dopravnej nehody, zavinenie, rozsah poškodenia vozidla ani právny základ uplatneného nároku neboli medzi stranami sporné. Poškodený bol v dôsledku nemožnosti užívať svoje poškodené vozidlo nútený účelne si prenajať náhradné motorové vozidlo, a to počas doby opravy poškodeného vozidla. Za týmto účelom uzavrel so žalobcom zmluvu o nájme náhradného vozidla zodpovedajúceho kategóriou poškodenému vozidlu. Poškodený si prenajal motorové vozidlo KIA Cee´d za cenu 66 EUR/deň, pričom nájom trval 28 dní, od 15.12.2020 do 11.1.2021. Žalobca za nájom vystavil poškodenému faktúru č. 210102 na sumu 1.848 EUR. Žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti poskytol náhradu škody iba vo výške 693,08 EUR, keď uznal dennú sadzbu nájmu len vo výške 27,26 EUR/deň a zároveň odpočítal sumu 70,20 EUR ako náklady, ktoré by podľa neho poškodenému vznikli používaním vlastného vozidla. Žalobca tvrdil, že poškodený má nárok na náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla vo výške ceny obvyklej, nie ceny najnižšej alebo priemernej, a že oprávneným obdobím nájmu je obdobie, počas ktorého boli náklady na náhradné vozidlo vynaložené účelne. 2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietal dôvodnosť uplatneného nároku. Uviedol, že samotný priebeh škodovej udalosti ani osoba vinníka nehody nie sú sporné, namietal však, že denná sadzba 66 EUR/deň bola dojednaná v neprimeranej výške a nemožno ju považovať za obvyklú cenu za prenájom vozidla rovnakej triedy v danom mieste a čase. Tvrdil, že pri stanovení primeranej
ceny vychádzal z cenníkov autopožičovní poskytujúcich prenájom vozidiel rovnakej kategórie ako poškodené vozidlo. Poukazoval na rozhodovaciu prax, podľa ktorej rozsah náhrady škody podlieha hľadisku účelnosti a výška náhrady nie je daná akoukoľvek skutočne fakturovanou sumou, ale iba sumou účelne vynaloženou. K odpočtu sumy 70,20 EUR žalovaný uviedol, že poškodenému nemožno priznať náklady, ktoré by mu vznikli prevádzkou vlastného vozidla, ak by k nehode nedošlo. Tento odpočet odôvodnil rozdielom všeobecnej hodnoty poškodeného vozidla k začiatku nájmu a ku koncu nájmu a nákladmi vypočítanými podľa počtu kilometrov najazdených náhradným vozidlom. Zároveň namietal nárok žalobcu na úroky z omeškania, keďže podľa jeho názoru si splnil povinnosti podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. 3. Žalobca v priebehu konania ďalej uviedol, že na uplatnenom nároku zotrváva a považuje ho za dôvodný. Poukazoval na rozhodnutia súdov, ktoré podľa neho podporujú záver, že pri posudzovaní nákladov za nájom náhradného vozidla sa neuplatňuje cena najnižšia ani priemerná, ale cena obvyklá, pričom poškodený nie je povinný po dopravnej nehode vyhľadávať najlacnejšieho poskytovateľa náhradného vozidla. Zdôrazňoval, že nájom vozidla bol účelný, trval len počas potrebného obdobia a vozidlo zodpovedalo kategórii poškodeného vozidla. 4. Žalovaný v priebehu konania ďalej uvádzal, že zotrváva na svojej argumentácii vo vzťahu k neprimeranosti dennej sadzby nájmu. Opakovane tvrdil, že poškodený nemá nárok na akúkoľvek náhradu škody, ale len na náhradu nákladov, ktoré boli nutné a účelné. Podľa žalovaného sadzba nájmu prevyšovala priemerné ceny iných požičovní za nájom vozidla obdobnej kategórie. V ostatnom zotrval na dôvodoch uvedených v odpore proti platobnému rozkazu. 5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zo skutkových tvrdení strán považoval za nesporné, že dňa 13.12.2020 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené vozidlo KIA Cee´d, že vinníkom nehody bol poistenec žalovaného, že priebeh nehody, zavinenie a rozsah škody neboli sporné, že poškodený si od žalobcu prenajal náhradné vozidlo KIA Cee´d od 15.12.2020 do 11.1.2021 za cenu 66,- EUR/deň a že žalovaný plnil len vo výške 693,08 EUR, keď uznal dennú sadzbu 27,26 EUR/deň a odpočítal 70,20 EUR. Spornou tak zostala iba dôvodnosť zníženia náhrady škody. 6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal neprimeranosť alebo neobvyklosť žalobcom uplatnenej ceny nájmu náhradného vozidla. Uviedol, že poškodený nemohol v dôsledku škodovej udalosti používať svoje vozidlo, a preto bolo dôvodné, aby si zabezpečil náhradné vozidlo na uspokojovanie svojich potrieb. Náklady na nájom náhradného vozidla sú podľa súdu oprávneným nárokom poškodeného, ak boli vynaložené účelne. Poškodeného nemožno nútiť, aby hľadal autopožičovňu s najnižšou cenou alebo aby robil prieskum cenových ponúk, keďže do situácie potreby náhradného vozidla sa nedostal vlastným zavinením. Pri posudzovaní výšky nájmu je potrebné prihliadať nielen na samotnú cenu, ale aj na typ vozidla, miesto a čas prenájmu a na porovnateľnosť zmluvných podmienok. Rozhodujúca je obvyklá, resp. primeraná cena, nie cena najnižšia ani priemerná. 7. Súd prvej inštancie k cenníkom predloženým žalovaným uviedol, že tieto nepreukazujú, že cena 66 EUR/deň vybočuje z obvyklého cenového pásma. Podľa súdu z nich nebolo dostatočne zrejmé, z akého obdobia pochádzajú, či boli platné v čase nájmu, za akých konkrétnych podmienok boli ceny poskytované, či išlo o porovnateľné vozidlá a porovnateľný rozsah služieb, a ani to, či išlo o relevantné miesto poskytovania služby. Samotné predloženie lacnejších ponúk podľa súdu nepostačuje na záver o neobvyklosti ceny účtovanej žalobcom. Súd preto žalobcovi priznal náhradu škody predstavujúcu neuhradenú časť nákladov za nájom náhradného vozidla. 8. K odpočtu sumy 70,20 EUR súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný túto sumu odpočítal ako náklady, ktoré by poškodenému vznikli používaním vlastného motorového vozidla, ak by k škodovej udalosti nedošlo. Žalovaný vychádzal z rozdielu všeobecných hodnôt vozidla ku dňu začiatku nájmu a ku dňu ukončenia nájmu a z nákladov na prevádzku vozidla podľa počtu najazdených kilometrov. Súd však konštatoval, že žalovaný predložil iba výpočty všeobecnej hodnoty vozidla, ktoré nijako bližšie nezdôvodnil. Nebolo zrejmé, z akých vstupných údajov vychádzal, ako dospel k hodnotám označeným ako THS1 a THS2, ani ako konkrétne vypočítal náklady podľa najazdených kilometrov. Keďže k týmto výpočtom absentovali podklady, súd považoval odpočet za nepreukázaný a nepodložený. Žalobcovi preto priznal aj žalovaným odpočítanú sumu 70,20 EUR.
9. Vo vzťahu k úrokom z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia ku dňu 31.3.2021, keďže poistné plnenie bol povinný poskytnúť do 15 dní po skončení prešetrovania poistnej udalosti, ktoré skončil dňa 15.3.2021. Súd preto žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.154,92 EUR od 31.3.2021 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 10. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý ho napadol v celom rozsahu. Domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. 11. Žalovaný v odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne, jednostranné, nezohľadňuje okolnosti veci a vychádza iba z argumentácie a dôkazov žalobcu. Podľa žalovaného sa súd nezaoberal podstatou jeho procesnej obrany a nevysporiadal sa s ňou v odôvodnení rozhodnutia. Zopakoval, že poškodený nemá nárok na náhradu akýchkoľvek výdavkov za prenájom náhradného vozidla, ale len na náklady odôvodnené, nutné a účelné. Výška skutočnej škody podľa žalovaného nie je daná sumou fakturovanou žalobcom, ale je limitovaná primeranosťou nákladov za prenájom náhradného vozidla rovnakej kategórie. Poukázal na rozhodovaciu prax, podľa ktorej treba výšku náhrady určovať podľa obvyklých cien prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Žalovaný tvrdil, že primeraná denná sadzba nájomného predstavovala 27,26 EUR/deň, čo podľa neho vyplývalo z cenníkov autopožičovní Slovakia Auto s.r.o., Motor Car s.r.o., MK car autopožičovňa a Global Car SK s.r.o., v ktorých boli ceny v rozpätí od 18 EUR/deň do 32 EUR/deň. Namietal, že tieto cenníky predložil už spolu s odporom proti platobnému rozkazu a išlo o podstatné dôkazné prostriedky na posúdenie primeranosti ceny. Nesúhlasil so záverom súdu, že cenníky nepreukazujú neobvyklosť ceny účtovanej žalobcom. Zároveň namietal, že žalobca nepredložil relevantné cenníky preukazujúce obvyklosť ceny 66 EUR/deň, ale iba potvrdenia iných autopožičovní, z ktorých podľa žalovaného nevyplýva cena nájmu v danom mieste a čase ani pri porovnateľnom vozidle. 12. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal záver súdu prvej inštancie o neoprávnenosti odpočtu sumy 70,20 EUR. Uviedol, že podľa rozhodovacej praxe nemožno poškodenému priznať náklady, ktoré by mu vznikli používaním vlastného vozidla. Tvrdil, že odpočet vypočítal na základe objektívnych kritérií, a to zo všeobecnej hodnoty poškodeného vozidla k 15.12.2020 vo výške 9.660 EUR, označenej ako THS1, a zo všeobecnej hodnoty vozidla k 11.1.2021 vo výške 9.600 EUR, označenej ako THS2, za predpokladu, že by k poškodeniu vozidla nedošlo a poškodený by vozidlo ďalej používal. Rozdiel 60 EUR podľa žalovaného predstavoval pokles všeobecnej hodnoty vozidla pri jeho bežnom užívaní. Keďže poškodený najazdil náhradným vozidlom 1.020 km počas 28 dní, žalovaný pri priemere 36,43 km denne a sadzbe 0,01 EUR/km určil ďalšie prevádzkové náklady vo výške 10,20 EUR. Súčet týchto súm, teda 70,20 EUR, podľa žalovaného predstavoval náklady, ktoré by poškodenému vznikli používaním vlastného vozidla, ak by k poistnej udalosti nedošlo. Žalovaný poukázal aj na stanovisko NBS, podľa ktorého je podľa jeho názoru správne od faktúry za prenájom vozidla odpočítať priemerné prevádzkové náklady, ktoré by poškodený vynaložil aj pri používaní vlastného vozidla. Žalovaný tiež namietal záver súdu prvej inštancie, že krátenie poistného plnenia riadne neodôvodnil. Tvrdil, že dôvody krátenia boli uvedené v oznámení o poistnom plnení a že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť poisťovateľa prikladať k oznámeniu všetky dôkazné prostriedky, z ktorých pri krátení vychádzal. Podľa žalovaného postačuje vysvetlenie dôvodov v samotnom oznámení, pričom krátenie poistného plnenia bolo následne riadne odôvodnené aj v súdnom konaní. 13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný, vecne a právne správny a riadne odôvodnený. Mal za to, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Zdôraznil, že žalovaný v konaní nepreukázal neobvyklosť dennej sadzby 66 EUR/deň a že samotná existencia lacnejších cenníkov nepostačuje na záver, že cena účtovaná žalobcom je neprimeraná. Žalobca namietal, že obvyklá cena nie je totožná s najnižšou ani priemernou cenou a že poškodený nemá povinnosť vyhľadávať najlacnejšieho poskytovateľa náhradného vozidla ani porovnávať podmienky jednotlivých autopožičovní.
14. K odpočtu sumy 70,20 EUR žalobca uviedol, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť takéhoto krátenia. Podľa žalobcu išlo o hypotetické náklady, ktoré poškodenému reálne nevznikli, a ich odpočet nemal dostatočnú oporu v predložených dôkazoch. Žalobca namietal aj spôsob výpočtu založený na hodnotách THS1 a THS2 a na sadzbe 0,01 EUR/km, keďže žalovaný podľa neho nepreukázal, z akých konkrétnych údajov tieto hodnoty vychádzali. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 2.6.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť. 16. Podľa § 387 ods. 1, CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. Podľa § 387 ods. 2, CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 19. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uplatnených žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom zodpovedajúcim požiadavkám § 220 ods. 2 CSP. Odvolacie námietky žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť záveru, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia ani v časti dennej sadzby nájomného, ani v časti odpočtu sumy 70,20 EUR. 20. Základ uplatneného nároku nebol v konaní sporný. Medzi stranami bola nesporné, že dňa 13.12.2020 došlo k dopravnej nehode, za ktorú zodpovedá poistenec žalovaného. Sporný nebol ani rozsah poškodenia vozidla KIA Cee´d, nemožnosť poškodeného používať vlastné vozidlo počas opravy, prenájom náhradného vozidla rovnakej značky a typu, trvanie nájmu 28 dní v období od 15.12.2020 do 11.1.2021, ako aj skutočnosť, že žalovaný nárok žalobcu čiastočne plnil. Spornou zostala výlučne otázka oprávnenosti zníženia dennej sadzby nájmu zo 66 EUR/deň na 27,26 EUR/deň a oprávnenosti odpočtu sumy 70,20 EUR ako nákladov, ktoré by podľa žalovaného poškodenému vznikli používaním vlastného vozidla. 21. Súd prvej inštancie správne posudzoval uplatnený nárok cez kritérium účelnosti vynaložených nákladov. Pri škode spočívajúcej v strate možnosti užívať vlastné motorové vozidlo je nájom náhradného vozidla spravidla primeraným spôsobom odstránenia následkov škodovej udalosti. Rozsah náhrady však nemožno určovať mechanicky podľa najnižšej dostupnej ceny na trhu ani podľa jednostranne vypočítaného priemeru cien vybraných žalovaným. Podstatné je, či dohodnutá cena nájmu pri zohľadnení konkrétnych okolností prípadu zostáva v medziach primeranosti. Pri tomto posúdení treba prihliadať nielen na samotnú dennú sadzbu, ale aj na porovnateľnosť prenajímaného vozidla, čas a miesto poskytnutia služby, dostupnosť vozidla a ďalšie podmienky nájmu, ktoré môžu mať vplyv na výslednú cenu. Samotná existencia lacnejších ponúk preto bez ďalšieho neodôvodňuje záver o neúčelnosti nákladov vynaložených poškodeným.
22. Odvolacia argumentácia žalovaného je založená na nesprávnom stotožnení obvyklej ceny s priemerom ním vybraných lacnejších ponúk. Obvyklá cena však nie je totožná ani s cenou najnižšou, ani s aritmetickým priemerom niekoľkých vybraných cenníkov. Súd prvej inštancie sa s cenníkmi predloženými žalovaným vysporiadal dostatočne a správne. Vysvetlil, že z nich nebolo možné spoľahlivo zistiť, či išlo o ceny platné v rozhodnom čase, v relevantnom mieste, za porovnateľné vozidlo a za porovnateľných zmluvných podmienok. Z niektorých cenníkov nevyplývali podmienky nájmu, nebolo zrejmé, či bola cena viazaná na limit kilometrov, zábezpeku alebo iné obmedzenia, a nebolo preukázané, že išlo o služby reálne porovnateľné so službou poskytnutou poškodenému. Žalovaný teda nepreukázal rozhodujúcu skutočnosť, ktorú tvrdil, a to že cena 66 EUR/deň zjavne vybočovala z obvyklého cenového pásma. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie na ním predložené cenníky neprihliadol, táto námietka nie je dôvodná. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd sa týmito dôkazmi zaoberal, avšak nevyvodil z nich záver o neprimeranosti dennej sadzby 66 EUR/deň, ktorý z nich vyvodzoval žalovaný. Skutočnosť, že súd neprijal hodnotenie dôkazov zodpovedajúce subjektívnemu názoru žalovaného, sama osebe neznamená, že tieto dôkazy opomenul alebo sa s nimi nevysporiadal. 23. Nedôvodná je aj námietka žalovaného, že dôkazné bremeno o primeranosti ceny zaťažovalo výlučne žalobcu. Žalobca preukázal vznik škody predložením nájomnej zmluvy, faktúry, dokladov súvisiacich s nájmom a tvrdením o potrebe náhradného vozidla počas doby, ktorá nebola sporná. Ak žalovaný tvrdil, že takto preukázané náklady neboli v určitej časti účelné, pretože denná sadzba bola neobvyklá, bolo jeho povinnosťou túto námietku konkrétne preukázať. Žalovaný však nepreukázal, že cena 66 EUR/deň bola v rozhodnom čase a mieste mimo obvyklého cenového pásma porovnateľných služieb. 24. Za správny treba považovať aj záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti odpočtu sumy 70,20 EUR. Žalovaný túto sumu odpočítal ako náklady, ktoré by poškodenému údajne vznikli používaním vlastného vozidla, ak by k škodovej udalosti nedošlo. Suma pozostávala zo 60 EUR ako rozdielu medzi hodnotami THS1 a THS2 a zo sumy 10,20 EUR vypočítanej zo sadzby 0,01 EUR/km za 1.020 km. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalovaný nepreukázal vstupné údaje, z ktorých pri výpočte vychádzal, nevysvetlil spôsob určenia hodnôt THS1 a THS2 a nepreukázal ani to, čo konkrétne tvorí sadzbu 0,01 EUR/km. Takto formulovaný odpočet zostal len teoretickým výpočtom bez dostatočného skutkového a dôkazného základu. Žalovaný v odvolaní síce podrobnejšie vysvetľoval, že THS1 predstavovala všeobecnú hodnotu vozidla k 15.12.2020 vo výške 9.660 EUR a THS2 všeobecnú hodnotu vozidla k 11.1.2021 vo výške 9.600 EUR, avšak ani tým neodstránil podstatný nedostatok svojej obrany. Z jeho tvrdení však nevyplýva, na základe akých konkrétnych vstupných údajov, metodiky a podkladov boli tieto hodnoty určené. Rovnako nebolo vysvetlené, čo presne predstavuje ďalšia položka 0,01 EUR/ km a ako sa obsahovo odlišuje od už započítaného poklesu všeobecnej hodnoty vozidla. Odvolací súd preto považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že odpočet 70,20 EUR nebol preukázaný. Navyše spôsob výpočtu žalovaného vyvoláva pochybnosť aj z hľadiska možnej duplicity. Žalovaný totiž na jednej strane odpočítal 60 EUR ako hypotetický pokles hodnoty vlastného vozidla poškodeného pri jeho predpokladanom používaní a na druhej strane odpočítal ďalších 10,20 EUR ako hypotetické prevádzkové náklady za kilometre, ktoré by poškodený týmto vozidlom najazdil. Obe položky pritom vychádzajú z tej istej hypotézy, že poškodený by počas doby nájmu používal vlastné vozidlo. Bez riadneho vysvetlenia, čo každá z týchto položiek samostatne predstavuje a prečo nejde o duplicitné zohľadnenie bežného opotrebenia vozidla, nemožno takýto odpočet považovať za preukázaný ani právne opodstatnený. 25. Odvolací súd považuje za vecne správny aj výrok o úrokoch z omeškania. Ak žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 15.3.2021, bol povinný poskytnúť poistné plnenie v zákonnej lehote 15 dní. Keďže žalobcovi neuhradil plnenie v rozsahu, ktorý bol súdom vyhodnotený ako dôvodný, dostal sa od 31.3.2021 do omeškania s peňažným plnením. Skutočnosť, že žalovaný oznámil dôvody krátenia poistného plnenia, ho nezbavuje zodpovednosti za omeškanie s tou časťou plnenia, ktorú žalobcovi neoprávnene neuhradil. 26. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 27. Odvolací súd preto uzatvára, že odvolanie žalovaného predstavuje najmä opakovanie jeho prvoinštančnej procesnej obrany, s ktorou sa súd prvej inštancie riadne a vecne správne vysporiadal. Žalovaný v odvolaní neuviedol také skutočnosti ani právne argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia. Keďže súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný, odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil 28. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., keďže však žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, žiadne trovy nevznikli, súd mu právo na ich náhradu nepriznal. 29. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).