Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III B1-38Cb/42/2022 1122204367 25. 04. 2025 Mgr. Alexander Rác ECLI:SK:MSBA3:2025:1122204367.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava III, sudcom Mgr. Alexandrom Rácom, v právnej veci žalobcu: Poistná udalosť, s. r. o., so sídlom Sabinovská 11, Bratislava, IČO: 45 474 231, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, si sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 31 383 408, právne zast. SEDLAČKO & PARTNERS, so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 1.154,92 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.154,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.154,92 Eur od 31.03.2021 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.05.2022 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.154,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.154,92 EUR od 31.03.2021 do zaplatenia. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 13.12.2020 došlo k dopravnej nehode pričom vinník dopravnej nehody mal jej v čase uzavreté povinné zmluvné poistenie so žalovaným, u ktorého si náhradu škody uplatnil poškodený, resp. žalobca. Priebeh nehody, zavinenie, vzniknutý rozsah poškodenia vozidiel ani právny základ nehody či žalobcom vznesených nárokov nie sú medzi stranami sporné. Poškodený pán A. B., bol v dôsledku škody na jeho motorovom vozidle zn. KIA Cee´d, EČV: C. nútený účelne si požičať náhradné motorové vozidlo a to po dobu opravy poškodeného vozidla. Za týmto účelom uzavrel poškodený so žalobcom zmluvu o nájme náhradného vozidla zodpovedajúceho kategóriou poškodenému vozidlu. Poškodený si požičal motorové vozidlo zn. KIA Cee´d v cene 66,Eur/deň, pričom nájom náhradného motorového vozidla trval celkovo 28 dní a to od 15.12.2020 do 11.01.2021. Za uvedený nájom vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 210102 v sume 1.848,- Eur. Žalovaný poškodenému pri šetrení poistnej udalosti č. 1529.2820/010-9 poskytol náhradu škody iba vo výške 693,08 Eur, nakoľko za nájom náhradného vozidla nájomné iba vo výške 27,26 Eur/deň. Žalovaný od náhrady škody odpočítal aj náklady vo výške 70,20 Eur, ktoré mali predstavovať sumu, ktoré by poškodenému vznikli používaním jeho vlastného vozidla. Podľa žalobcu mal poškodený nárok na náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla vo výške ceny obvyklej, nie ceny priemernej ani najnižšej. Žalobca tiež uviedol, že súdna prax ustálila, že čo sa doby nájmu týka, tak oprávnený nárok poškodeného je za obdobie, kedy náklady za nájom náhradného vozidla boli vynaložené účelne. Z účelnú dobu nájmu súdna prax považuje obdobie poškodeného vozidla, resp. pri totálnej škode na poškodenom vozidle, obdobie počas ktorého sa rieši plnohodnotná náhrada škody za totálne poškodenie. Žalobca k žalobe priložil zoznam rozhodnutí akceptujúcich výšku denného nájmu 66,- Eur/
deň. Spolu s nárokom na náhradu škody vo výške nákladov za náhradné motorové vozidlo si žalobca zároveň uplatnil aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.154,92 Eur od 31.03.2021 do zaplatenia. 2. Tunajší súd rozhodol dňa 03.07.2023 platobným rozkazom pod č.k. B1-38Cb/42/2022-19, ktorým vyhovel žalobcom uplatnenému nároku v plnom rozsahu. 3. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal dňa 26.07.2023 žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že samotný priebeh škodovej udalosti ako aj vinník nehody nie je medzi stranami sporný. Podľa žalovaného bola denná sadzba za prenájom náhradného vozidla dojednaná v neprimeranej výške, nakoľko ju nie je možné považovať za obvyklú cenu za prenájom vozidla rovnakej triedy v danom mieste a čase, ako je poškodené vozidlo. Ako žalovaný ďalej uviedol, pri stanovení ceny za náhradné motorové vozidlo vychádzal z cenníka požičovne, ktorá poskytuje aj prenájom vozidiel rovnakej kategórie, ako je poškodené vozidlo. Žalovaný s poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu, sp. zn. 3 MCdo/3/2015 z 28.06.2016 z 30.12.2021 v ktorom bolo uvedené, že „Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody, je treba ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom čase a mieste. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej.“ K zníženiu náhrady škody v rozsahu nákladov, ktoré by poškodenému vznikli užívaním vlastného vozidla žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky Rc 7/92, v zmysle ktorého nie je možné priznať náklady, ktoré by poškodenému vznikli prevádzkou vlastného vozidla, a preto znížil náhradu škody o 70,20 Eur, pričom vychádzal z všeobecnej hodnoty poškodeného v čase požičania náhradného vozidla (15.12.2020), t.j. 9.660,- Eur, následne stanovil všeobecnú hodnotu vozidla ku koncu nájmu, v prípade, že by nedošlo k škodovej udalosti (11.01.2021), t.j. 9.600,- Eur. Ako žalovaný uviedol, poškodený najazdil na náhradným vozidlom 1.020,- km za 28 dní, čo predstavuje 36,43 Eur. Následne žalovaný určil náklady ako (28 dní x 36,43 km x 0,01 Eur prevádzkové náklady za deň). Túto sumu vo výške 10,20 Eur prirátal k sume 60,- Eur (rozdiel vo všeobecných hodnotách poškodeného vozidla). Žalovaný zároveň uviedol, že má za to, že žalobca nemá nárok ani na úroky z omeškania, nakoľko podľa neho si splnil zákonnú povinnosť v zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP. 4. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojej argumentácii k uplatnenému nároku a mal za to, že tento je dôvodný pričom poukázal na viaceré rozhodnutia podporujúce jeho názory. 5. K vyjadreniu žalobca sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii vo vzťahu k výške ceny denného nájmu náhradného vozidla. Žalovaný opakovane tvrdil, že poškodený nemá nárok na akúkoľvek náhradu škody, ale treba skúmať ich účelnosť a nutnosť. Žalovaný uviedol, že sadzba nájmu za náhradné vozidlo prevyšuje priemerné ceny iných požičovní za nájom vozidla v obdobnej kategórii. V ostatnej argumentácii sa pridržal tej, ktorú uviedol v odpore k platobnému rozkazu. 6. Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie na 25.04.2025, ktorého sa zúčastnil zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného. Obe strany zotrvali na svojej predchádzajúcej argumentácii a nežiadali doplniť dokazovanie. 7. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu považoval súd za nesporné skutkové tvrdenia o tom, že dňa 13.12.2020 došlo k škodovej udalosti, v dôsledku ktorej bolo poškodené vozidlo KIA Cee´d, pričom vinníkom nehody bol poistenec žalovaného. Priebeh nehody, zavinenie ani rozsah škody nebol medzi stranami sporný. Poškodený si od žalobcu požičal náhradné motorové vozidlo zn. KIA Cee´d a to od 15.12.2020 do 11.01.2021 za denný nájom vo výške 66,- Eur. Po vystavení faktúry žalobcom, si poškodený u žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1.848,- Eur, pričom žalovaný plnil iba vo výške 693,08,- Eur, nakoľko uznal cenu denného nájmu iba vo výške 27,26 Eur a zároveň odrátal prevádzkové náklady vo výške 70,20 Eur, ktoré by poškodenému vznikli prevádzkou jeho vozidla, ak by k nehode nedošlo. Spornou tak ostala dôvodnosť zníženia náhrady škody. 8. Súd sa postupujúc v zmysle ustanovenia § 204 CSP oboznámil s listinami založenými v súdnom spise, a to: Nájomná zmluva, Faktúra č. 210102, potvrdenie o úhrade faktúry, Čestné prehlásenie k platbe v hotovosti, Zmluva o postúpení pohľadávky, Oznámenie o poistnom plnení z 15.03.2021, zoznam
právoplatných rozhodnutí k cene nájmu 66,-Eur za deň, NBS – Podanie vo veci Wüstenrot poisťovňa, mail z 17.02.2021, Likvidačná správa, výpočet hodnoty vozidla a výšky škody, cenník Kia MOTORS, Cenník MK CAR, cenník globalcar, potvrdenie o primeranosti cien za náhradné vozidlá, ako aj s ostatným obsahom spisu. 9. Súd na zistený skutkový stav aplikoval nasledujúce zákonné ustanovenia: 10. Podľa § 420 ods. 1 zákona OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 11. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 12. Podľa § 440 OZ kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih. 13. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 14. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 15. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o PZP“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. 17. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 18. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 19. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 20. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 21. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Ako z vyššie uvedených sporných skutočností vyplýva, sporným medzi stranami ostalo to, či žalobcom uplatnená cena prenájmu za náhradné motorové vozidlo je obvyklá, resp. neobvyklá. Samotný zákonný nárok v podobe náhrady škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku spornou nebola, rovnako tak nespornou bola aj dĺžka obdobia, za ktoré poškodený, resp. žalobca požadovali náhradu škody v podobe nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla, t. j. 28 dní. 23. Pokiaľ ide o námietky žalovaného k výške ceny za prenájom náhradného motorového vozidla súd uvádza, že bolo povinnosťou žalovaného v konaní preukázať svoje tvrdenia o neprimeranosti (neobvyklosti) žalobcom uplatnenej ceny nájmu za náhradné motorové vozidlo. Súd upriamuje pozornosť na to, že poškodený, t.j. právny predchodca žalobcu, nemohol z titulu škodovej udalosti užívať svoje motorové vozidlo, a preto bolo dôvodné, aby si zabezpečil náhradné vozidlo aby tak zabezpečil uspokojovanie svojich potrieb či už súkromných alebo pracovných, pričom náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla v podobe nájomného patria do oprávneného nároku poškodeného. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Účelne vynaloženým je teda každý taký náklad, pri ktorom existuje dostatočná vecná súvislosť medzi opodstatnenou potrebou a nákladom, ktorý slúži na úhradu tejto potreby. Pri škodovej udalosti, ktorá poškodeného zbaví možnosti používať svoje vozidlo je opodstatnenou jeho potreba využívať náhradné vozidlo. Súd rovnako tak poukazuje na skutočnosť, že poškodeného nemožno nútiť hľadať autopožičovňu s najnižšími cenami za prenájom náhradných vozidiel, či robiť si prieskum cenových ponúk jednotlivých požičovní, nakoľko bol to práve poškodený, ktorý nie svojou vinou prišiel o možnosť využívať svoje motorové vozidlo a nemôže byť ďalej stavaný do situácie, kedy by mal v záujme nižšej ceny z prenájom náhradného vozidla uzavrieť zmluvu o prenájme, ktorej zmluvné podmienky by mu nemali vyhovovať z hľadiska zábezpeky predmetu prenájmu, ceny prenájmu, možnosti jeho ukončenia, či dohodnutia sa na pevnej dĺžku prenájmu, či možnosti jeho predĺženia. Z uvedeného dôvodu je potrebné pri posudzovaní výšky ceny za prenájom náhradného vozidla brať do úvahy nie len samostatnú výšku ceny prenájmu, ale aj typ vozidla, či miesto a čas prenájmu vozidla, či porovnanie tejto ceny z cenami iných prenajímateľov náhradných vozidiel z hľadiska jej obvyklosti. Z uvedeného vyplýva, že pre posúdenie výšky ceny nájmu bude treba vedieť, či ide o cenu obvyklú (primeranú) a nie cenu priemernú, či najnižšiu. Ako bolo uvedené vyššie, poškodeného nie je možné nútiť vyhľadať prenajímateľa s najnižšími cenami, ale nárok na úhradu nákladov vynaložených za prenájom náhradného vozidla bude oprávnený, ak ním vynaložené náklady boli použité účelne a zjavne nevybočujú z cenového pásma ponúk za prenájom porovnateľného motorového vozidla v danom mieste, čase a regióne. Ak teda žalovaný považoval žalobcom (poškodeným) vynaložené náklady za prenájom náhradného motorového vozidla ako neobvyklé, či vysoké, bolo jeho povinnosťou svoje tvrdenia preukázať a uniesť tým dôkazné bremeno svojich tvrdení. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 15.03.2021 vyplýva, že žalovaný považoval za primeranú cenu denného nájmu vo výške 27,26 Eur/deň, čo však nijakým spôsobom nepreukázal, a to či už priložením cenníkov iných prenajímateľov, či zdôvodnením stanovenia takejto sumy. Žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia o cene nájmu predložil až v súdnom konaní cenníky iných prenajímateľov a to SLOVAKIA AUTO, s. r. o., cena za prenájom je 18 Eur/deň, Motor CAR, cena za prenájom ne nečitateľná, MK car, cena za prenájom 28,80 Eur/deň a Globcae, kde má byť cena za prenájom 30,24 Eur/deň. K predloženým cenníkom súd uvádza, že tieto mali byť už prílohou samotného Oznámenia poistnom plnení, a nie až prílohou k odporu žalovaného, nakoľko žalovaný ako poisťovňa, bol povinný závery šetrenia škodovej udalosti náležite vysvetliť. K samotným cenníkom súd uvádza, že iba z vytlačeného cenníka nie je možné stanoviť výšku konečnej ceny za prenájom náhradného vozidla, nakoľko tá je v konečnom dôsledku ovplyvňovaná viacerými faktormi, akým je okrem dĺžky prenájmu aj nájazd kilometrov (poškodený obmedzený v zmysle zmluvy nebol), pričom z cenníka SLOVAKIA AUTO s. r. o. vyplýva, že denný nájazd je limitovaný. Pokiaľ ide o zvyšné tri cenníky predložené žalovaným, z týchto nie je vôbec zrejmé, z akého sú obdobia, a či boli tieto ceny platné v čase, kedy poškodený využíval náhradné vozidlo poskytnuté žalobcom. Súd rovnako tak uvádza, že z predmetných cenníkov nie je vôbec zrejmé za akých bližších podmienok sú takéto ceny nájmu stanovené a rovnako ani to, že aké je miesto poskytovania takéhoto prenájmu v rámci Slovenska, nakoľko pre náležité posúdenie primeranosti cien je nutné poznať aj miesto a čas poskytovaných služieb prenájmu za účelom ich objektívneho posúdenia. Je nepochybné, že ceny prenájmom náhradných vozidiel sa budú líšiť ak pôjde o veľké mesto v porovnaní s menším mestom, kde nie je taká možnosť zabezpečenia porovnateľných služieb. Ako bolo uvedené vyššie, cenou za nájom náhradného vozidla sa rozumie cena obvyklá (primeraná) v danom mieste a čase a teda nie cena najnižšia alebo cena priemerná.
Ako vyplýva zo žalovaným predloženého cenníka, žalovaný pri šetrení škodovej udalosti žalobcovi priznal nárok na náhradu škody vo výške 27,26 Eur/deň, teda ceny priemernej z ním predložených cenníkových cien. Táto skutočnosť však nijakým spôsobom nepreukazuje fakt, že žalobcom uplatnený nárok vybočuje z obvyklosti cien nájmu náhradných vozidiel v danom mieste a čase, nakoľko na jeho poznanie by bolo potrebné porovnať ceny viacerých poskytovateľov prenájmu náhradných vozidiel, a nie iba tých s najnižšími cenami, bez bližšieho určenia miesta, času a podmienok poskytovania týchto služieb. Súd zároveň poukazuje na fakt, že v prípade, ak žalovaný v pozícii poisťovateľa nesúhlasil s nárokom uplatnením poškodeným (žalobcom) za náhradu nákladov spojených s prenájmom náhradného motorového vozidla, bol v zmysle ust. § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP poškodenému (žalobcovi) vysvetliť dôvody, pre ktoré došlo zo strany žalovaného k zníženiu náhrady škody. Oznámenie o poistnom plnení z 15.03.2021, ktorým žalovaný žalobcovi oznámil výšku poskytnutej náhrady škody nie je možné v žiadnom prípade možné považovať za vysvetlenie dôvodov zníženia náhrady škody, kedy žalovaný iba stroho konštatoval, že priznaná doba na zapožičanie vozidla je 28 dní (nie je sporné) a cena priznaného prenájmu za deň je 27,26 Eur, bez bližšieho odôvodnenia, alebo preukázania tohto záveru. V prípade, že mal žalovaný za to, že žalobca svoj uplatnený nárok na náhradu škody dostatočne nepreukázal, mal možnosť v zmysle § 799 ods. 2 OZ poškodeného požiadať o predloženie potrebných dokladov na preukázanie svojho nároku, čo však nespravil. 24. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žalovaný vo vzťahu k výške ceny denného nájmu nepreukázal jej neobvyklosť. Súd zároveň dodáva, že ani fakt, že žalovaný súdu predložil autopožičovňu s cenou nižšou ako žalobcom fakturovanej ceny, bez ďalšieho neznamená neobvyklosť žalobcom uplatnenej ceny, nakoľko aby bola neobvyklá, musela by výrazne vybočovať z určitého cenového pásma, vzhľadom na to, čo už bolo vyššie uvedené, že sa neuhrádza cena prenájmu najnižšia ani priemerná, ale obvyklá. 25. K obvyklosti ceny nájmu súd ďalej uvádza, že poškodený si pri nájme náhradného vozidla musí byť vedomý skutočnosti, že zodpovedný subjekt (poisťovateľ vinníka nehody) nie je povinný uhradiť akékoľvek náklady za nájom náhradného vozidla, ale iba také, ktoré boli vynaložené účelne, a ktoré sú primerané aj vo vzťahu k poškodenému vozidlu. Primeranými nákladmi za nájom náhradného vozidla teda nebudú ani také, ktoré by v prípade poškodenia luxusného motorového vozidla zodpovedali nájmu porovnateľného náhradného vozidla, ak dôjde k poškodeniu vozidla nižšej triedy a poškodený si najme luxusné vozidlo. V každom prípade je preto potrebné skúmať účelnosť vynaložených nákladov. K uvedenému je potrené dodať, že poškodený nie je ničím viazaný pri výbere konkrétnej aupožičovne, a jediným rozhodným pre posúdenie primeranosti ceny bude v danom prípade nutnosť porovnania týchto cien z požičovňami v danom regióne. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2015 z 28.06.2016, podľa ktorého „výšku náhrady škody, za ktorú zodpovedá žalovaná, bolo potrebné stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase.“ Z uvedeného dôvodu súd pri posudzovaní obvyklosti ceny denného nájmu vychádzal z dôkazov predložených žalobcom. V predmetnom prípade si poškodený najal náhradné vozidlo KIA Cee´d, čo je možné považovať za vozidlo, zodpovedajúce poškodenému vozidlu. Z nájomnej zmluvy vyplýva, že cena za deň nájmu predstavovala sumu 66,- Eur za nájom na dobu neurčitú, bez zloženia finančnej zábezpeky na začiatku doby nájmu, pričom nájom náhradného vozidla trval od 15.12.2020 do 11.01.2021. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj faktúra č. 210102 zo dňa 11.01.2021 na sumu 1.848,- Eur. Ako už bolo napísané, poškodený nie je povinný hľadať požičovňu s najnižšími cenami, či skutočnosť, že obvyklosť ceny denného nájmu sa nepočíta, ako cena priemerná či najnižšia, ale cena primeraná, je zrejmé, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by žalobcom uplatnená cena výrazne vybočovala z cenového pásma porovnateľných vozidiel v rozhodnom čase a regióne. Z vyššie uvedených dôvodov priznal súd žalobcovi náhradu škody spočívajúcu vo vynaložení nákladov za nájom náhradného motorového vozidla vo výške 1.084,72 Eur. 26. Okrem samotnej výšky ceny nájmu, žalovaný znížil náhradu škody aj o náklady ktoré by poškodenému vznikli prevádzkou jeho motorového vozidla, ak by k škodovej udalosti nedošlo vo výške 70,20 Eur. Uvedené zníženie určil rozdielom všeobecných hodnôt vozidla poškodeného ku dňu vzniku škodovej udalosti a ku dňu ukončenia prenájmu náhradného vozidla a nákladov za prevádzku vozidla, ako počet najazdených kilometrov vynásobený prevádzkovým nákladom na jeden km, t.j. 0,01 Eur. Žalovaný k predmetnej položke predložil až v konaní pred súdom akési výpočty všeobecnej hodnoty vozidla, avšak tieto nijako bližšie nezdôvodnil. Z predložených výpočtov je zrejmé, že tieto mali byť vyhotovené v jeden deň a to 11.03.2021, pričom súdu nie sú zrejmé vstupné údaje do týchto tabuliek
pre výpočet všeobecnej hodnoty vozidla, kedy tento postup podrobne upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Predmetným výpočtom absentujú akékoľvek ďalšie listiny, ktoré by predstavovali podklad tohto výpočtu. Súdu v tomto smere nie je zrejmé, na základe čoho a akým spôsobom žalovaný dospel k hodnote THS1 a THS2, ani samotnému výpočtu uvedenému pri počte najazdených kilometrov. Takýto odpočet nákladov považuje súd za absolútne nepreukázaný a nepodložený. K odpočtu tzv. prevádzkových nákladov a amortizácii súd odkazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.03.2013, sp.zn. 2Obdo/48/2012. Podľa názoru dovolacieho súdu v konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravou nehodou a následne vykonaná oprava v použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou (dopravnou nehodou), a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca donútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody, za súčasného stavu, že žalovaný a ani vedľajší účastník na strane žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t. j., že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem laedere – nikoho nepoškodzovať. Účelom zákona, resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných a súdneho konania, je taký postup, aby sa poškodenému - žalobcovi, jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 Ústavy SR a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi priznal aj žalovaným zníženú náhradu škody vo výške 70,20 Eur. 27. Žalobca si v návrhu uplatnil aj nárok na úrok z omeškania žalovaného vo výške 5% zo sumy 1.154,92,- Eur od 31.03.2021 až do zaplatenia, pričom žalovaný v odpore uviedol, že voči žalovanému ako poistiteľovi si môže žalobca uplatňovať úrok z omeškania podľa ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP len vtedy, ak poisťovateľ poruší svoju povinnosť uvedené v ust. § 11 ods. 6 zákona o PZP, v zmysle ktorého je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný; b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poskytovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Žalovaný je názoru, že svoju povinnosť v zmysle ust. § 11 ods. 6 zákona o PZP splnil oznámením zo dňa 15.03.2021. 28. V súvislosti s vyššie uvedeným súd uvádza, že argumenty žalovaného ohľadne splnenia podmienky pre nepriznanie úrokov z omeškania žalobcovi nemajú oporu v zákone a v nie sú ani v súlade s rozhodovacou praxou. Súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 214/2020 z 14.10.2021 a III. ÚS 309/2020 z 14.10.2021, v ktorých bol judikovaný názor, podľa ktorého sú závery žalovaným uvádzaného rozhodnutia nesprávne. Pri akceptácii tam uvedeného názoru, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá mu bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, by v zásade poisťovňa bola hrozbou sankcie v podobe úroku z omeškania motivovaná iba k splneniu svojich nepeňažných povinností riadne prešetriť poistnú udalosť a výsledok oznámiť poškodenému, ale nie k plneniu svojej povinnosti peňažného charakteru, poskytnúť peňažné plnenie. Dovedené do ad absurdum - pre poisťovňu by bolo výhodne a priori každý poistný nárok odmietnuť a každú poistnú udalosť iba prešetriť, oznámiť poškodenému v každom prípade akékoľvek dôvody, pre ktoré odmieta poskytnúť poistné plnenie a poistné plnenie poskytnúť až v dôsledku podanej žaloby. Nie každý poškodený by svoj nárok uplatnil súdnou cestou a prípadné neuplatnené nároky poškodených by mohli prevýšiť
eventuálne náklady poisťovne na úhradu trov konania žalobcov. Takýto postup poisťovne by podľa názoru odvolacieho súdu nebol v súlade so spravodlivosťou. Poškodený by bol tzv. nedobrovoľným veriteľom, t.j. veriteľom, ktorým sa stal nie základe svoje vôle, ale nútene - nedobrovoľne, v dôsledku protiprávneho konania, z ktorému mu vznikla škoda. Navyše výklad, podľa ktorého by jedna kategória dlžníkov (poisťovne pri nárokoch z povinného zmluvného poistenia) bez legitímneho dôvodu z hľadiska možnosti uplatnenia úrokov z omeškania voči nim, mala byť vo výhodnejšom postavení oproti iným dlžníkom, podľa názoru súdu naráža aj na ústavný princíp rovnosti (čl. 12 ods. 1 Ústavy) a právo vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy). S poukazom na uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia ku dňu 31.03.2021, nakoľko bol povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, t. j. po 15.03.2021. 29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal voči žalovaným náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratislava III. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces , c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd , d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).