Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2To/15/2026 1124012281 19. 03. 2026 JUDr. Danica Veselovská ECLI:SK:KSBA:2026:1124012281.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov senátu JUDr. Márie Šimkovej a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej v trestnej veci obžalovaného L. P. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV a poškodenej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp.zn. 17T/42/2024 zo dňa 13.11.2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.03.2026 jednomyseľne takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV zamieta. Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku sa odvolanie maloletej C. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej opatrovníkom, zamieta. odôvodnenie: Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného L. P. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV sp.zn. 1Pv 65/24/1104 zo dňa 28.05.2024 pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. g) a § 139 ods. 1 písm. c)) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že - dňa 04.03.2024 v presne nezistenom čase v dvojizbovom byte na X. poschodí bytového domu na ul. Š. B. Č.. X, ako otec maloletej dcéry L.S. nar. XX.XX.XXXX, o ktorú sa v tomto byte spoločne stará so svojou družkou Q.E. B., využil nezrelosť osobnosti svojej maloletej dcéry poškodenej L.S. nar. XX.XX.XXXX, a žiadal maloletú poškodenú L.S. nar. XX.XX.XXXX, aby sa táto dotýkala jeho pohlavného údu, v dôsledku čoho mu maloletá poškodená L.S. nar. XX.XX.XXXX opakovane, minimálne dvakrát chytila a stláčala pohlavný úd, ktorý si obvinený vytiahol von z nohavíc, o čom sa maloletá poškodená zdôverila svojej tete R. F. a následne svojej mame Q. B., pretože skutok nie je trestným činom. Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd prvého stupňa odkázal poškodenú s nárokom na náhradu škody na civilný proces. V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že „orgány činné v trestnom konaní nepreukázali protiprávne konanie obžalovaného, ktoré by bolo možné subsumovať pod skutkovú podstatu trestného činu sexuálneho zneužívania uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. Súd má jednoznačne preukázanú skutočnosť, že obžalovaný a maloletá boli v deň skutku v byte na ul. Š.A. B. Č.. X, pričom maloletá chytila obžalovaného za pohlavný úd, pričom obžalovaný nevylúčil skutočnosť, že to maloletej dovolil. Z výsluchov svedkov vyplynulo, že nikdy neboli svedkom intímneho konania obžalovaného na maloletú. Obžalovaný po celý čas tvrdil, že sa maloletá dotkla jeho pohlavného údu len raz, bol
oblečený a vysvetlil maloletej, že sa to nepatrí, vysvetľoval si to jej zvedavosťou. Maloletá poškodená pri svojom výsluchu uviedla, že tatino si vždycky večer dal von pipík a potom chcel aby som ho chytala, že to stále robia, potom uviedla, že bol oblečený, potom niekedy oblečený, potom, že ho má vonku, že mu ho stláčala veľakrát, že ani nevie. Obžaloba tak, ako to vyplýva zo skutkovej vety obžaloby, tvrdila, že maloletá sa mala pohlavného údu obžalovaného dotýkať opakovane, minimálne dvakrát, o čo maloletú mal obžalovaný žiadať. V tomto smere súd poukazuje na výpoveď znalkyne U.. V. P., U.., kde uviedla, že to, prečo maloletá nevie presne posúdiť časové opakovanie deja je z dôvodu, že mala 6 rokov a deti v tomto veku to ešte nevedia presne určiť. Je to jednak z hľadiska vývinu, ale aj ona sama povedala, že sama nevie určiť koľkokrát. Pokiaľ ide o pravdovravnosť maloletej v súvislosti s tým, či obvineného chytala, keď bol nahý alebo oblečený, znalkyňa uviedla, že bolo výslovne uvedené, že bol nahý, a to, že potom následne uviedla že bol oblečený, a teda dané môže vyplývať z toho, že dieťa nikdy nevie vyhodnotiť, čo to znamená, že oblečený bol alebo nebol. Súd má tak za to, že nie je možné prisvedčiť tvrdeniam obžaloby, že k dotýkaniu pohlavného údu obžalovaného maloletou dochádzalo opakovane, minimálne dvakrát, nakoľko aj z výsluchu znalkyne možno vyvodiť záver, že dieťa vo veku 6 rokov, ktorým maloletá poškodená v čase skutku bola, nevie presne určiť opakovanie deja a taktiež nevie vyhodnotiť, či oblečený bol alebo nebol. Súd taktiež nemal za preukázané, že by maloletá vykazovala symptómy sexuálneho zneužívania, a že dané vyplýva zo znaleckého posudku. Zo záverov znaleckého posudku znalkyne U.. V. P., U.., k otázke, či sa u maloletej vyskytujú symptómy sexuálne zneužívaného dieťaťa, vyplynulo, že sa u maloletej vyskytujú pocity strachu, problémy so zaspávaním, rozrušenie pri spomienke, čo sa stalo, funkčné narušenie v sociálnej oblasti: sexualizované správanie neprináležiace jej vývinovému obdobiu - dotýka sa intímnych partií detí alebo dospelých, kreslí obrázky so sexuálnymi symbolmi, rozrušujú ju veci, ktoré sa týkajú sexu. Absentuje tak záver, že by maloletá vykazovala symptómy sexuálneho zneužívania, a preto dotvorené tvrdenie obžaloby o tomto symptóme považuje súd za neakceptovateľné. Súd v tomto smere poukazuje aj na vyššie uvedený záver o funkčnom narušení v sociálnej oblasti maloletej, a teda sexualizované správanie neprináležiace jej vývinovému obdobiu, pričom súd upriamuje pozornosť na to, že práve maloletá, tak ako to vyplynulo z výpovedí svedkov, sa mala dotýkať pohlavných údov svedka T. Š. (o danom vypovedal sám svedok Š.) a taktiež starého otca maloletej (vypovedala o tom svedkyňa C.B.), pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by maloletá takto konala práve dôsledkom konania obžalovaného. Objektom uvedeného trestného činu je ochrana zdravého mravného a fyzického vývoja osôb mladších ako pätnásť rokov a objektívna stránka sa delí na buď vykonanie súlože s takouto osobou, alebo iným spôsobom ju sexuálne zneužiť. Iný spôsob sexuálneho zneužívania nie je taxatívne zákonom stanovený, ale spočíva v intenzívnejších zásahoch do pohlavnej sféry maloletých osôb, ako napr. ohmatávanie ich pohlavných orgánov, prípadne bozkávanie na také miesta ich tela, ktoré smeruje k vzrušeniu páchateľa a podobne. Bude to tak aj v prípade aktívneho konania poškodenej osoby na popud páchateľa. V tomto prípade podľa obžaloby malo byť takýmto konaním, ako je to popísané v rámci skutku, to, že obžalovaný žiadal maloletú poškodenú aby sa dotýkala jeho pohlavného údu opakovane, minimálne dvakrát. Súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania konštatuje, že konanie obžalovaného, a teda, že sa ho maloletá dotýkala pohlavného údu (avšak bez preukázania opakovania daného deja) nedosiahlo taký stupeň, aby bolo zasiahlo intenzívnym spôsobom pohlavnú sféru maloletej, resp. že by smerovalo k pohlavnému vzrušeniu obžalovaného. Naviac v konaní nebolo preukázané, že by maloletá konala na popud obžalovaného, pričom súd opätovne poukazuje na to, že maloletá sa dotkla aj pohlavných údov iných osôb. Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu sexuálneho zneužívania ide o úmyselný trestný čin, pričom úmysel sa musí vzťahovať aj na vek poškodenej osoby, pričom stačí úmysel eventuálny. Trestný zákon vychádza zo zásady dôsledného uplatňovania zodpovednosti za zavinenie. Záver o tom, či v tomto prípade išlo o zavinenie a v akej forme, je záverom právnym, ktorý sa však musí zakladať na skutkových zisteniach vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. Súd mal za to, že nebol naplnený ani tento znak skutkovej podstaty, keď v plnej miere poukazuje na závery znaleckého posudku znalca D.. L.. R. B., U.., z ktorých vyplynulo, že v prípade obžalovaného ide o jedinca, vo vzťahu ku ktorému juvenilné objekty v detskom veku nie sú významné v spektre relevantnom pre vyvolanie vzrušenia, objemovo erektilnou reakciou sa odlišujú významne od reakcií na podnety s obsahmi dospelých osôb (žien).“ Proti tomuto rozsudku podal prokurátor ihneď po jeho vyhlásení odvolanie v neprospech obžalovaného smerujúce proti výroku o vine, a tiež opatrovník poškodenej. Jeho odvolanie smeruje proti výroku o náhrade škody.
Prokurátor odôvodnil odvolanie podaním zo dňa 09.12.2025. S argumentmi súdu sa nestotožňuje, pričom k neuneseniu dôkazného bremena obžalobou vo vzťahu k opakovaniu protiprávneho konania obžalovaným spočívajúcim v opakovanom žiadaní maloletej, aby sa dotýkala jeho pohlavného údu, primárne poukazuje na výpoveď maloletej, ktorá jednoznačne uviedla, že sa nejednalo o ojedinelý incident. Maloletá danú skutočnosť spontánne a nezávisle od seba okrem orgánov činných v trestnom konaní oznámila aj svedkom B., F., pracovníčke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a znalkyni P.. Taktiež z výpovede maloletej vyplýva, že obžalovaného pohlavný úd chytala aj keď bol „oblečený“, aj keď bol „vonku“. Obžalobou uvedená verzia priebehu skutkového deja bola potvrdená aj ďalšími vykonanými dôkazmi, z ktorých je zrejmé, že maloletá sa opakovane dotýkala rôznych osôb v oblasti rozkroku. V danej súvislosti prokurátor poukazuje na výpoveď svedka Š.I. a svedkyne C., ktorí popísali ďalšie incidenty, kedy sa maloletá mala dotýkať rozkroku iných osôb. Dané sexualizované správanie maloletej bolo zistené aj znaleckým posudkom znalkyne U.. V. P., U.., ktorá popisuje sexualizované správanie maloletej neprináležiace jej vývinovému obdobiu - dotýka sa intímnych partií tela detí alebo dospelých, kreslí obrázky so sexuálnymi symbolmi, rozrušujú ju veci, ktoré sa týkajú sexu. Vo vzťahu k pravdovravnosti maloletej prokurátor poukazuje na znalecký posudok znalkyne U.. V. P., U.., v súvislosti s tým, či obžalovaného chytala, keď bol nahý alebo oblečený, bolo výslovne uvedené, že bol nahý, a to, že potom následne uviedla, že bol oblečený, môže vyplývať z toho, že dieťa nikdy nevie vyhodnotiť, čo to znamená, že oblečený bol alebo nebol. Jej verbálna výpoveď pri výsluchu na polícii bola doprevádzaná súhlasnou neverbalitou: sklopeným pohľadom, tichším hlasom, znížením frekvencie reprodukcie, naznačením pravou rukou ako držala otca za pohlavný úd. Ďalej bolo konštatované, že maloletá dokáže správne vnímať prežité skutočnosti aj ich interpretovať vzhľadom k jej veku netrpí nadmernou fantáziou, nebol u nej zistený sklon ku klamstvu, skresľovaniu alebo zatajovaniu ňou vnímaných a reprodukovaných skutočností, ani sklon ku konfabulácii. Naopak vo vzťahu k pravdovravnosti obžalovaného zo znaleckého posudku znalca D.. L.. R. B.É., U.. vyplýva, že jeho všeobecná aj špecifická vierohodnosť je znížená. Skresľovanie na úrovni súvislostí je pravdepodobné s ohľadom na stav silného emočného vplyvu na interpretáciu deja. Zľahčovanie významu udalostí je rovnako pravdepodobné pod emočným vplyvom vyvolaným pozíciou obžalovaného vo vyšetrovaní a nemusí ísť nutne o vedomý proces. Súd taktiež poukazuje na závery znaleckého posudku znalca D.R.. L.. R. B., U.., že v prípade obžalovaného ide o jedinca, vo vzťahu ku ktorému juvenilné objekty v detskom veku nie sú významné v spektre relevantnom pre vyvolanie vzrušenia, objemovo erektilnou reakciou sa odlišujú významne od reakcií na podnety s obsahmi dospelých osôb (žien), avšak opomína vysvetlenia daného javu znalcom. Znalec v znaleckom posudku uvádza, že sexuálne zneužívanie maloletých osôb môže byť motivované aj nedeviantne. Obžalovaný je prevažne introvert, intenzívnym emočným výmenám s okolím sa vyhýba, takto sa stáva aj menej atraktívnym vo vzťahu k partnerkám a môže dôjsť k narušeniu jeho komfortu pri realizácii pohlavného života. Takto obžalovaný trpí nielen sexuálne ale aj emočne, hľadá blízkosť a tú nachádza u objektov, ktoré vníma ako menej ohrozujúce pre neho, teda u detí. Obžalovaný vykazuje faktory, ktoré zvyšujú jeho pravdepodobnosť v zlyhaní kontroly jeho sexuálneho správania. Sexuálne motivované správanie k maloletým objektom je zlyhaním v kontrole, nie preferenciou. Motivácia obžalovaného vyplýva z motivačného predpolia ako súboru osobnostných charakteristík obžalovaného uplatňujúcich sa v konkrétnej situácii nežiadúcej intímnej aktivity s maloletou dcérou. Ide o sexuálne motivovanú aktivitu s následným racionálnym spracovaním vedúcim k odmietnutiu takto neprijateľného stavu pre samotného obžalovaného, ktorý sa nevyznačuje takou mierou disociálnosti, aby to bolo pre neho prijateľné. Minoritné objemy menej zrelých objektov (deti) v záujmovom spektre sú psychologicky zrozumiteľné v kontexte psychosexuálnej nezrelosti s dopadom na nežiadúce sexuálne správanie ako situačné zlyhanie v kontrole správania. Z vykonaného dokazovania, tak z výpovede obžalovaného, ako aj výpovede svedkyne B. vyplýva, že obžalovaný bol v dobe spáchania skutku sexuálne frustrovaný. Za posledný rok a pol city medzi nimi ochladli a intímny styk medzi nimi bol len sporadický. Svedkyňa B. uviedla, že posledné 2-3 roky pred skutkom s obžalovaným nemali pohlavný styk. Na naplnenie znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu nie je rozhodujúca sexuálna preferencia páchateľa, čiže nie je potrebné, aby išlo o osobu trpiacu sexuálnou deviáciou, a taktiež nezáleží, či je páchateľ homosexuál alebo heterosexuál. Taktiež na naplnenie skutkovej podstaty žalovaného trestného činu postačí aj aktivita zo strany osoby mladšej ako 15 rokov na popud obvineného (napr. ohmatávanie páchateľovho pohlavného údu - Rt 17/1982, s. 125). U poškodenej osoby nezáleží na jej pohlaví, či pohlavnej zrelosti, ani na iniciatíve alebo súhlase s konaním páchateľa, ani či došlo
k sexuálnemu uspokojeniu páchateľa. Tieto okolnosti je potrebné hodnotiť pri posudzovaní závažnosti spáchaného trestného činu v rámci ukladania trestu. Na základe uvedeného prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa. Opatrovník podaním zo dňa 08.01.2026 konštatuje, že pre poškodeného je rozhodujúce, či odvolací súd potvrdí oslobodzujúci rozsudok, alebo tento rozsudok zruší a sám rozhodne vo veci, alebo vráti súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Poškodená maloletá C. P. si v trestnom konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody v zmysle § 46 ods. 1 Trestného poriadku a navrhla, aby súd v odsudzujúcom rozsudku súd podľa § 287 ods. 1 Trestné ho poriadku zaviazal obžalovaného uhradiť škodu vo výške 15.000€ titulom nemajetkovej ujmy, spôsobenej zásahom do jej ľudskej dôstojnosti, psychickej integrity a pocitu bezpečia. U maloletých obetí sexuálneho násilia je pritom ujma daná už samotnou povahou zásahu do psychického vývinu a dôvery v najbližšiu osobu, ktorá mala plniť rodičovskú a ochrannú funkciu. Poškodená poukazuje na to, že účel adhézneho konania spočíva v tom, aby sa poškodenému poskytla účinná ochrana práv už v rámci trestného konania, pokiaľ sú na rozhodnutie o nároku k dispozícii dostatočné podklady. Už judikatúra (R 34/1963) vychádza z toho, že ak sú podklady dostatočné, trestný súd má o uplatnenom nároku rozhodnúť a poškodeného bezdôvodne neodkazovať na civilné konanie. Rovnako Najvyšší súd SR zdôraznil, že strohé odkázanie poškodeného na civilné konanie odporuje zmyslu adhézneho konania (NS SR, sp. zn. 5To/69/2018). Z ústavnoprávneho hľadiska je súd povinný reagovať na návrhy účastníka spôsobom, ktorý tvorí vnútorný logický celok a je preskúmateľný (III. ÚS 654/2024). Odkázanie na civilný súd bez individuálneho posúdenia konkrétnych častí uplatneného nároku predstavuje porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (II. ÚS 328/2024). Poškodená zdôrazňuje, že ak odvolací súd z dôvodov uvedených v tomto odvolaní zasiahne do napadnutého rozsudku, je potrebné, aby sa súd v ďalšom postupe riadne a individuálne vysporiadal aj s uplatneným nárokom poškodenej v adhéznom konaní; najmenej tak, že v rozhodnutí jasne uvedie, ktoré konkrétne časti nároku považuje za preukázané a rozhodnuteľné v trestnom konaní a ktoré (a prečo) prípadne vyžadujú ďalšie dokazovanie mimo rámca adhézneho konania. Ďalej opatrovník namieta a analyzuje skutkové a právne zistenia prvostupňového súdu. Obžalovaný využil právo vyjadriť sa k obom odvolaniam, a to podaním obhajcu zo dňa 23.02.2026. V plnom rozsahu sa stotožňuje so závermi prvostupňového súdu, ktoré viedli k jeho oslobodeniu spod obžaloby prokurátora tak, ako sú tieto podrobne odôvodnené v rozsudku. Postup prvostupňového súdu pred vyhlásením rozsudku považuje obžalovaný za zákonný. Obžalovaný rovnako považuje aj samotný rozsudok za zákonný, vecne správny, preskúmateľný a spravodlivý, rešpektujúci procesné práva obžalovaného a ďalších subjektov. K podaným odvolaniam obhajoba dôrazňuje, že súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu (§ 278 ods. 1 Trestného poriadku) a k tomuto viesť dokazovanie (§ 119 Trestného poriadku). Táto notorieta však nebola v konaní pred prvostupňovým súdom akceptovaná ani obžalobou ani zástupcom poškodenej a nie je nimi akceptovaná ani v rámci ich argumentácie uvádzanej v odvolaniach. Odvolanie prokurátora je totiž založené na úvodnom tvrdení (cit. str. 2 odvolania): „Vo vzťahu k neuneseniu dôkazného bremena obžalobou vo vzťahu k opakovaniu protiprávneho konania obžalovaným spočívajúcim v opakovanom žiadaní maloletej, aby sa dotýkala jeho pohlavného údu (...). “ Takéto nastavenie (vyplývajúce z vyššie uvedeného tvrdenia prokurátora) a takýto náhľad na obžalovaného a stíhaný skutok viedla obžaloba a zástupca poškodenej aj počas prvostupňového konania a vedie ho dodnes, keďže jednotlivé argumenty uvádzané v odvolaniach dotvárajú, resp. podsúvajú závery, ktoré sa však stíhaného skutku netýkajú. Skutková veta podanej obžaloby totiž nie je vôbec, ani v náznakoch, založená na údajnom opakovanom protiprávnom konaní obžalovaného a ani údajom opakovanom žiadaní maloletej, aby sa dotkla pohlavného údu obžalovaného. Snaha obžaloby a aj zástupcu poškodenej je teda snahou o dotvorenie záverov, ktoré z dôkazov vykonaných prvostupňovým súdom nevyplývajú s cieľom ich účelového prispôsobenia tak, aby „vyhovovali" skutku vymedzenému v obžalobe. Ide však o neakceptovateľný aktivizmus. Vymedzenie skutku je zodpovednosťou obžaloby a súd môže rozhodovať len o takto vymedzenom skutku a na základe dôkazov týkajúcich sa skutku. V tomto smere nemožno postupu a záverom prvostupňového súdu
skutočne nič vytknúť. Obžalovaný kvituje, že prvostupňový súd sa nenechal do tejto dotvorenej argumentácie „vtiahnuť" a v odôvodnení rozsudku sa voči nej aj striktne vymedzil. Pridržiavajúc sa výlučne skutkovej vety obžaloby a s ňou súvisiacich dôkazov, Prvostupňový súd v Rozsudku správne ustálil, keď poukázal na to, že z vykonaného dokazovania nevyplynul záver, že by maloletá vykazovala symptómy sexuálneho zneužívania. Bol však preukázaný záver (vychádzajúc z posudku znalca U.. V. P., U..) o funkčnom narušení v sociálnej oblasti maloletej. Bolo teda zistené sexualizované správanie neprináležiace vývinovému obdobiu maloletej, maloletá sa dotýka intímnych partií deti alebo dospelých, kreslí obrázky so sexuálnymi symbolmi, rozrušujú ju veci týkajúce sa sexu. Takéto správanie maloletej sa prejavovalo (mohlo prejavovať) rôznymi spôsobmi, na ktoré exemplifikatívne poukázal aj prvostupňový súd, a ktorých výpočet dopĺňa nižšie aj obžalovaný, keďže tieto vyplynuli z vykonaného dokazovania: odtiahnutie sprchového závesu maloletou pri sprchovaní obžalovaného (výpoveď obžalovaného), zmena správania maloletej; nevhodné správanie maloletej v škole (poznámky) a upozornenie vychovávateľkou, že aj s ďalšou žiačkou boli na chlapčenských záchodoch (výpoveď svedka Q. B.), šúchanie sa rozkrokom o gauč a zvláštne správanie sa maloletej (cca 2 roky dozadu) (výpoveď svedka R.Á. C.), dotknutie sa rozkroku starého otca maloletej v roku 2023 (výpoveď svedka Ľ. C.), dotknutie sa rozkroku svedka Š., obzeranie penisu obžalovaného pri močení a narazenie do rozkroku 6 ročného kamaráta C. (výpoveď svedka T. Š.). Maloletá teda bezpochyby mala „problém", ktorý sa dlhodobo odzrkadľoval v jej sexualizovanom správaní. Tento „problém" maloletej však určite nebol dôsledkom obžalobou podsúvaného záveru o údajnom sexuálnom zneužívaní páchanom obžalovaným, symptómy sexuálneho zneužívania neboli dokazovaním potvrdené, a ani vyvolaný skutkom popísaným v skutkovej vete obžaloby, tento skutok jednak z časového hľadiska nemohol mať vplyv na vyššie popísané sexualizované správanie maloletej, nepotvrdzoval symptómy sexuálneho zneužívania a navyše ani nie je trestným činom. Obžaloba a aj zástupca poškodenej v odvolaniach (ale aj počas prvostupňového konania) poukazujú na výpoveď maloletej, ktorá má preukazovať vinu obžalovaného zo skutku uvedeného v obžalobe. Opäť však ide len selekciu, resp. o podsúvame záverov/tvrdení, ktoré z dokazovania týkajúceho skutku vymedzeného obžalobou nevyplývajú. Zvukovoobrazový záznam o výsluchu maloletej totiž preukazuje (čas cca 10:19), že maloletá skutok, ako je vymedzený obžalobou, nepotvrdila. Navyše, hoci bol výsluch maloletej vykonaný v prítomnosti psychologičky a ďalších osôb, bol vedený kladením sugestívnych a kapcióznych otázok formulovaných takým spôsobom, aby bola maloletá donútená k odpovedi, hoci sa opakovane vyjadrila, že odpovedať nebude, resp. nevie. Takýto „tón" sa niesol celým jej výsluchom a keď maloletá dokonca uviedla, že je unavená (čas cca 10:25), výsluch nebol prerušený a pokračoval ďalším kladením sugestívnych a kapcióznych otázok. Maloletá pri tomto výsluchu - podľa obžalovaného nezákonného z vyššie uvedených dôvodov - uviedla viaceré skutočnosti, ktoré následne znalec U.. V. P., U.. (sama prítomná pri výsluchu) „prevzal" do znaleckého posudku. Tieto skutočnosti však nesúvisia so skutkom vymedzeným v obžalobnom návrhu, a tu je práve evidentná snaha obžaloby a zástupcu poškodenej dotvárať, resp. prenášať vyjadrenia maloletej na stíhaný skutok, čo je však neprípustné. Pokiaľ by to však aj bolo prípustné, s čím však obžalovaný nesúhlasí, znalec U.. V. P., U.. predsa všetky tieto vyjadrenia maloletej preskúmala a dospela k jednoznačnému záveru o neexistencii symptómov sexuálneho zneužívania. A tento záver znalca je v plnom rozsahu aplikovateľný aj na stíhaný skutok vymedzený obžalobou. Výsluch maloletej a ani znalecký posudok znalca U.. V. P., U.. teda žiadne sexuálne zneužívanie maloletej nepreukázali. Jediné, čo bolo preukázané, je už uvádzané sexualizované správanie maloletej, pričom nebolo preukázané, že maloletá sa takto sexualizované správala práve dôsledkom konania obžalovaného. Nad rámec vyššie uvedených skutočností obžalovaný má z hľadiska komplexnosti záujem poukázať aj na súvislosti týkajúce sa stíhaného skutku. Obžalovaný od začiatku trestného konania podrobne a konštante popisuje svoj vzťah s maloletou a vyjadruje sa k inkriminovanému dňu. V súvislosti so skutkom vymedzeným obžalobou poukazuje obžalovaný na to, že (najmä): - celú situáciu v danom momente jednoducho vyhodnotil naivne a zle a nebol dostatočne kritický, keď maloletej dovolil, aby sa dotkla jeho pohlavného údu; - obžalovaný takto konal výlučne za účelom uspokojenia zvedavosti maloletej; maloletú do ničoho nenútil; - maloletá sa pohlavného údu obžalovaného dotkla len jedenkrát, teda nie viackrát, ako sa v rozpore s objektívnou skutočnosťou uvádza v obžalobe;
- maloletá sa pohlavného údu obžalovaného dotkla cez pyžamo, ktoré mal obžalovaný po celý čas na sebe, teda obžalovaný si pohlavný úd nevytiahol z nohavíc, ako sa v rozpore s objektívnou skutočnosťou uvádza v obžalobe; - dotyk pohlavného údu obžalovaného maloletou, jedenkrát a „cez pyžamo" bol výlučne letmým dotykom, ktorý v žiadnom prípade neviedol ani v náznakoch k akémukoľvek sexuálnemu vzrušeniu a/alebo sexuálnemu uspokojeniu na strane obžalovaného (išlo len o uspokojenie zvedavosti na strane maloletej). Skutočnosť, že obžalovaný nie je žiaden „sexuálny predátor", bola potvrdená aj výsluchmi znalcov a závermi vypracovaných znaleckých posudkov k osobe obžalovaného a k jeho mobilnému telefónu, ktorý dobrovoľne vydal za účelom znaleckého skúmania, z ktorých vyplýva, že (okrem iného), že v mobilnom telefóne obžalovaného nebol nájdený žiaden obsah so sexuálnym kontextom k maloletej alebo iným maloletým osobám. Vo vzťahu k stíhanému skutku je veľmi nepravdepodobné, že by predmetná aktivita obžalovaného, teda siahanie maloletej na pohlavný orgán obžalovaného, viedla k jeho sexuálnemu vzrušeniu a následnému uspokojeniu (str. 12 znaleckého posudku znalca L.. I. J., U.., L., L., č. 52/2024, zo dňa 14.05.2024). Konanie obžalovaného teda nebolo žiadnym spôsobom sexuálne motivované, ale išlo len o jeho momentálne zlyhanie, ktoré už obžalovaný tisíckrát oľutoval a ľutuje ho dodnes. Obžalovaný sa k odvolaniam vyjadril aj vlastným podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 25.02.2025. Ako rodič C. P. pozoroval odmalička problém, stále sa šúchala rozkrokom o roh gauča, bola zvedavá, keď sa sprchoval, za pohlavný úd chytila aj svojho starého otca. Obžalovaný nikdy nevidel obrázky so sexuálnou tematikou, ktoré by jeho dcéra kreslila. Matka dcéry je veľmi manipulatívna a obžalovaný je presvedčený, že dcéru zmanipulovala a manipuluje ju doteraz. Uvedené obžalovaný odvodzuje z toho, že keď s dcérou komunikuje cez messenger a niečo sa jej opýta, ona najprv pozrie na matku a potom odpovie. Q. B. sa jedná najmä o peniaze. Obžalovaný svoju dcéru miluje, ona sa vždy naňho teší a je s ním šťastná. Poškodená sa prostredníctvom opatrovníka vyjadrila k odvolaniu prokurátora tak, že sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Ďalej vo vyjadrení opatrovník spochybňuje skutkové a právne závery prvostupňového súdu. Odvolací súd po predložení veci nezistil také chyby konania predchádzajúce napadnutému rozsudku, ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil vo veci verejné zasadnutie. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa Krajskej prokuratúry Bratislava navrhla odvolaniu okresného prokurátora vyhovieť a poukázala na písomné dôvody odvolania. Opatrovník poškodenej sa tiež sa pridržiaval písomného odvolania. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania, a na to, že si za maloletú uplatnil nárok na náhradu škody, žiadal, aby súd vykonal dôkaz prehratím výpovede maloletej, a aby vrátil vec prvostupňovému súdu. Zákonná zástupkyňa maloletej poškodenej nechcela záverom nič uviesť. Obhajca navrhol obe odvolania zamietnuť z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení a podotkol, že výpoveď maloletej, ktorej zákonnosť namieta, bola pred súdom prvého stupňa prehratá. Znalkyňa z nej vyvodila svoje závery o absencii príznakov sexuálneho zneužívania maloletej. Obžalovaný sa pridržiaval svojho písomného vyjadrenia k odvolaniu. Podľa § 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, môže rozsudok odvolaním napadnúť poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Podľa § 308 ods. 1 Trestného poriadku v neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť a včasnosť odvolania prokurátora. Odvolanie poškodeného vyhodnotil ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, pretože podľa jeho obsahu smeruje proti výroku o oslobodení spod obžaloby, proti ktorému v zmysle § 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku poškodený odvolanie podať nemôže. Tento oslobodzujúci výrok síce je podkladom výroku o náhrade škody, a teda logicky môže zo širokého uhla pohľadu platiť, že ak je nesprávny výrok o oslobodení, môže byť nesprávny aj výrok o náhrade škody, avšak prípustnosť odvolania a vymedzenie rozsahu oprávnených osôb upravujú kogentné ustanovenia Trestného poriadku, čo znamená, že rozširovať okruh oprávnených osôb aj na iné výroky rozsudku, než na tie, ktoré explicitne menuje zákon, nie je možné. Z ustanovenia § 288 ods. 3 Trestného poriadku vyplýva povinnosť súdu v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, odkázať poškodeného s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Nikdy teta nemôže nastať situácia, že súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby a zaviaže obžalovaného k náhrade škody, čo by bol výrok, ktorý by hypoteticky bolo možné napadnúť odvolaním poškodeného podľa § 308 ods. 1 Trestného poriadku. Odvolanie poškodeného proti oslobodzujúcemu rozsudku spravidla smeruje proti výroku o vine, je tomu tak aj v prejednávanej veci, avšak zákon takéto odvolanie poškodenému neumožňuje. Obdobné právne závery vyplývajú nielen z výkladu zákona, ale aj z ustáleného judikatúry (napr. Najvyšší súd ČSSR, senát, St 1/1980 zo dňa 18.06.1981 publikovaný v Sbírka soudních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu v čísle vydání (svazku) 1 ročník 1982 na straně 3., uveřejněno pod pořadovým (publikačním) číslem: 1/1982. Z tohto dôvodu odvolací súd odvolanie poškodeného podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietol. Odvolací súd teda na podklade odvolania prokurátora preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je nedôvodné. Podľa § 8 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli na hlavnom pojednávaní vykonané všetky navrhnuté dostupné dôkazy potrebné na objasnenie skutkového stavu veci v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku a dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Hodnotiace úvahy súdu prvého stupňa tak vo vzťahu k skutkovému stavu ako aj k jeho právnemu posúdeniu sú správne, logické, zodpovedajú zákonnému procesu hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku a niet im čo vytknúť. Odvolací súd si argumentáciu prvostupňového súdu v celom rozsahu osvojil a stotožňuje sa s ňou. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, o ktoré dôkazy a skutočnosti svoje rozhodnutie oprel, a teda napadnutý rozsudok spĺňa aj zákonnú požiadavku preskúmateľnosti v zmysle § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti: Dňa 29.05.2024 podal prokurátor na príslušný súd obžalobu na L. P.Ý. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. g) a § 139 ods. 1 písm. c)) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto odôvodnenia. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.03.2025 obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul obžalovaného, v procesnom postavení svedka vypočul matku maloletej poškodenej Q. B.I., podľa § 135
ods. 4 Trestného poriadku prehral videozáznam z výsluchu maloletej poškodenej vypočul svedkov R. C., Ľ. C., R. F., S. P., L. P. podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal svedeckú výpoveď T. Š., vypočul znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, vypočul znalkyňu z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, a tiež znalca z odvetvia psychológie dospelých, prečítal odborné vyjadrenie pediatrického gynekológa, podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítal znalecký posudok z odboru elektrotechnika a podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy. Obhajoba obžalovaného spočívala v tom, že dcéru sexuálne nezneužíval a nezneužil, pod vplyvom zbytkového alkoholu jej dovolil dotknúť sa jeho penisu cez pyžamo. Svoje zlyhanie ľutuje. Nikdy ju nežiadal, aby sa ho dotýkala, a ona tak urobila iba raz. Hodnotiac obsah výpovede maloletej poškodenej, ktorá mala v čase skutku 6 rokov, a to v spojení so znaleckým posudkom z odboru psychológia detí, odvolací súd konštatuje, že existujú 2 priame dôkazy o skutku s odlišným obsahom. Na jednej strane obžalovaný pripúšťa umožnenie jedného nevhodného dotyku svojho penisu poškodenou cez oblečenie, a na strane druhej 6 ročné dieťa uvádza, že obžalovaný stále vyťahoval penis z nohavíc a žiadal ju, aby sa ho dotýkala. Toto 6 ročné dieťa v zmysle záverov znalkyne nedokáže presne zreprodukovať počet ani presné okolnosti incidentov, čo aj logicky zodpovedá ranému vývoju osobnosti človeka, pričom maloletá podľa znalkyne vypovedala primerane svojmu veku. U maloletej neboli zistené fyzické ani psychologické príznaky sexuálneho zneužívania, ale bolo u nej zistené obdobné správanie voči viacerým mužom, a to voči T. Š., kamarátovi matky, a tiež voči otcovi jej matky, teda k starému otcovi, a tiež iné sexualizované správanie neprimerané jej veku, a to v domácom prostredí i v škole. Odvolací súd konštatuje, že nie je vylúčené ustálenie skutku aj na základe jediného usvedčujúceho dôkazu, musí sa však jednať o dôkaz takej kvality a obsahu, ktorý vylučuje všetky ďalšie alternatívy priebehu skutkového deja. Primárne odvolací súd vychádzal z premisy, že 6 ročný človek nie je spôsobilý chápať, vyhodnocovať a reprodukovať prežité udalosti tak, ako dospelá osoba. Jedná sa o malé dieťa, ktoré nemusí mať sklony k fabulácii, zároveň sú však jeho kognitívne funkcie veľmi málo vyvinuté v porovnaní s neskoršími štádiami detstva či dospelého života. V tomto kontexte nemožno vylúčiť, že reprodukcie maloletej adresované tete, úradníčke sociálnej kurately, či vyšetrovateľovi PZ mohli byť neúmyselne poznačené jej zážitkami s inými osobami, ktoré mali obdobný obsah, alebo si jednoducho nedokázala vzhľadom na svoj nízky vek zapamätať a zreprodukovať skutočný priebeh skutku, vrátane jeho detailných okolností, ktoré sú rozhodujúce, hoci pre maloletú nemuseli byť v čase skutku významné. Pre 6 ročné dieťa nie je veľký rozdiel v tom, že niekto iného o niečo žiada, a že ono niekoho žiada o niečo. Ak ako dieťa žijúce s rodičmi v jednej domácnosti mohla maloletá vidieť obžalovaného nahého, čo je celkom prirodzené, nemožno vylúčiť, že si jeho nahotu, či obnažený penis, spojila so zážitkom, na ktorý bola opakovane rôznymi osobami dopytovaná. Inými slovami, ak o skutku neexistuje žiadny iný dôkaz, tak výpoveď malého dieťaťa treba hodnotiť veľmi opatrne. Odvolací súd zistil, že v znaleckom posudku nebol komplexne hodnotený pôvod pocitov strachu maloletej a jej problémov so zaspávaním, pričom znalkyňa zjednodušene konštatovala, že pri spomienke na to, čo sa stalo, je rozrušená. Špecifickú vierohodnosť odvodzuje od toho, že maloletá skutok opísala tete, matke, sociálnej pracovníčke a vyšetrovateľke. Na základe tejto konzistentnosti znalkyňa konštatovala vierohodnosť maloletej. Znalkyňa však vôbec nereagovala na v danom čase nepriaznivé rodinné prostredie maloletej poznačené abúzom alkoholu obžalovaným a konfliktmi medzi rodičmi, pričom príčinu neprimeranej sexualizácie maloletej vzhliadla v skutku. Uvedené však aj z časového hľadiska odporuje zisteným skutočnostiam o iniciatívnom nevhodnom kontaktovaní iných osôb maloletou v rodinnom prostredí, jej fyzickými prejavmi sexuálneho charakteru opísanými svedkami i obžalovaným, a sexualizované správanie v škole, ku ktorým malo dôjsť cca rok pred skutkom, napr. podľa výpovede svedkyne Ľ. C., pričom aj incident s T. Š. skutku predchádzal. Z týchto dôvodov odvolací súd aj na znalecký posudok z odboru klinická psychológia detí nahliadal kriticky a neakceptoval všetky jeho závery, keďže nevychádzali z komplexných informácií, ale z predpokladu, že obžalovaný sa skutku dopustil v takej forme, v akej bolo vznesené obvinenie. Ostatné vykonané dôkazy sú vo vzťahu k priebehu skutku subsidiárnej povahy, pretože sa nejedná o priame dôkazy o skutku. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že súd prvého stupňa skutkový stav ustálil správne, v súlade so zásadou in dubio pro reo, pričom odvolací súd súhlasí, že
verzia obžalovaného výpoveďou maloletej poškodenej ani inými vykonanými dôkazmi vyvrátená nebola, pretože na to neexistuje dostatočne kvalitný dôkazný podklad. Súd prvého stupňa zistený skutkový stav spočívajúci v tom, že obžalovaný raz dovolil poškodenej, aby ho cez pyžamo chytila za penis, správne právne posúdil, pričom sa dôsledne zaoberal nielen osobitnými znakmi skutkovej podstaty trestného činu, ale aj všeobecnými znakmi. Obžalovanému bolo kladené za vinu, že spáchal trestný čin tak, že maloletú iným spôsobom odlišným od súlože sexuálne zneužil. Tento iný spôsob nie je zákonom definovaný, pričom ním môže byť popud maloletej osoby k manipulácii s pohlavným údom, ale aj akceptácia takejto iniciatívy dieťaťa, keďže za sexuálne zneužívanie treba považovať neprístojné vystavovanie dieťaťa sexuálnemu kontextu. Súd prvého stupňa správne konštatoval absenciu sexuálneho kontextu, a to na strane obžalovaného i poškodenej. U obžalovaného boli okrem jeho výpovede produkované dôkazy o absencii významu juvenilných objektov v detskom veku pre jeho sexuálne vzrušenie, pričom u maloletej je jej konanie vysvetliteľné nezrelou zvedavosťou, keďže jej sexuálny vývoj ešte nezačal, a nič nenasvedčuje tomu, že by sa chytala penisu svojho otca so sexuálnym motívom. Preto aj odvolací súd dospel k záveru, že skutkom v rozsahu, ktorý bol preukázané, neboli naplnené formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu. Uvedené vylučuje vznik trestnej zodpovednosti obžalovaného v zmysle § 285 písm. b) Trestného poriadku. Zákonu zodpovedá aj výrok napadnutého rozsudku o odkázaní poškodenej s nárokom na náhradu škody na civilný proces podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, ktorý je pri riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody obligatórnym výrokom nadväzujúcim na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby. Na základe uvedených skutočností odvolací súd vyhodnotil napadnutý rozsudok ako vecne správny a zákonný, preto odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.