Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Tos/33/2026 1124012403 28. 05. 2026 JUDr. Danica Veselovská ECLI:SK:KSBA:2026:1124012403.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Danice Veselovskej a členov senátu JUDr. Márie Šimkovej a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej, v trestnej veci odsúdeného X.Y. Q. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania vedeného na Mestskom súde Bratislava I pod sp.zn. B5-3T/72/2018, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava I sp.zn. 12Nt/1/2024 zo dňa 13.01.2026, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28.05.2026 jednomyseľne takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného X. Q., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a. odôvodnenie: Mestský súd Bratislava I napadnutým uznesením podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného X. Q. na povolenie obnovy konania vedeného na Mestskom súde Bratislava I pod sp.zn. B5-3T/72/2018 pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že u odsúdeného bola invalidita určená primárne v príčinnej súvislosti so zrakom, a teda nie v súvislosti s vymiznutím SI kĺbu, alebo hybnosťou chrbtice. Posudková lekárka posúdila očný nález, v ktorom bola stanovená jednoznačná diagnóza reumatologického ochorenia s pozitivitou HLA B 27, reumatologické vyšetrenie bolo realizované 31.07.2023 s tým že, objektívny interný aj artrologický nález bol bez pozitivity. Taktiež posudkový lekár konštatoval miernu obmedzenosť hybnosti krčnej chrbtice zmysle rotácie a retroflexie. Chôdza bola v norme. Súd sa teda nestotožnil s tvrdením odsúdeného, v zmysle ktorého mal v čase spáchania skutku dňa 07.05.2018 trpieť takými vážnymi zdravotnými ťažkosťami, ktoré by ho akýmkoľvek spôsobom indisponovali k jeho spáchaniu. Ak by odsúdený ako páchateľ skutočne trpel akýmikoľvek subjektívnymi zdravotnými ťažkosťami, alebo inými bolesťami v súvislosti s rotáciu chrbtice, či vymiznutím SI-kĺbu alebo bližšie ním nešpecifikovanými problémami s pohybovým ústrojenstvom, bolo by z jeho strany úplne nelogické, ak by na to nepoukázal už v čase vyšetrovania skutku. Súdu je preto ťažko uveriť argumentácii odsúdeného, že o svojich prípadných subjektívnych zdravotných ťažkostiach a bolestiach pohybového ústrojenstva, pre ktoré by nemal spáchať skutok, nemal mať vedomosť či už v prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní, kedy bolo v jeho možnostiach (alebo prostredníctvom obhajcu) navrhovať znalecké dokazovanie, prostredníctvom ktorého by mohol bez pochybností objektívne preukázať, že napr. rotácia tela odsúdeného a jeho pohybový aparát ho vopred diskvalifikovali k tomu, aby poškodenú Q.. J. F. Q. mohol akýmkoľvek spôsobom chytiť zozadu za ramená, hodiť ju o stenu a svojim ľavým predlaktím tlačiť o stenu. Navyše je potrebné opätovne uviesť, že z obsahu odborného lekárskeho posudku vyplýva, že odsúdený X. Q. bol odo dňa 13.11.2020 uznaný invalidným (bez priznania nároku na invalidný dôchodok) v dôsledku diagnózy sicca syndrómu (t.j. syndrómu suchého oka). Predmetný odborný posudok dňa 13.11.2020 taktiež konštatoval iba miernu obmedzenosť hybnosti krčnej chrbtice zmysle rotácie a retroflexie. Súd prvého stupňa považoval za potrebné taktiež zdôrazniť, že odsúdený opakovane podal mimoriadne opravné prostriedky, konanie o ktorých v odôvodnení rozoberá a cituje z rozhodnutí s cieľom
poukázať na to, že odsúdený sa ani raz, čo i len náznakom nesťažoval na svoj zdravotný stav, v dôsledku ktorého by nemohol spáchať trestný čin vo vzťahu k poškodenej Q.. J. F. Q.. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú odôvodnil vlastnými podaniami doručenými prvostupňovému súdu dňa 13.03.2026 a 07.04.2026 i prostredníctvom obhajcu podaním doručeným súdu dňa 07.04.2026. Obhajoba v sťažnosti namieta, že pre posúdenie návrhu na povolenie obnovy konanie je irelevantné, či odsúdený vedel o svojich zdravotných ťažkostiach už skôr alebo nie. Taktiež nie je podstatný dôvod, prečo svoj nepriaznivý zdravotný stav nenamietal už počas vyšetrovania. V zmysle Trestného poriadku je jedinou podstatnou skutočnosťou to, či ide o skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme a nie či ide o skutočnosti a dôkazy skôr neznáme odsúdenému. Pokiaľ súd zamietol návrh na povolenie obnovy konania z dôvodu, že odsúdený mal mať vedomosť o svojom zlom zdravotnom stave už skôr a tento nenamietal, tak je takéto rozhodnutie súdu nesprávne. Súd musí pri rozhodovaní o návrhu na povolenie obnovy konania skúmať dve základné kritéria. Prvým kritériom je, či návrh obsahuje skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme. V návrhu odsúdený ako novú skutočnosť uvádzal svoj nepriaznivý zdravotný stav predovšetkým s poukazom na vymiznutý SI kĺb, ktorý mu mal brániť v spáchaní skutku tak, ako bol uvedený v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku. Na preukázanie tejto skutočnosti odsúdený priložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 25.05.2022, č. 760 517 6711 0 a lekársku správu zo dňa 09.08.2023. Súčasťou lekárskej správy bol aj odborný posudok o invalidite posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava. Išlo o novú skutočnosť a nové dôkazy, ktoré neboli predložené v pôvodnom konaní. Prvé kritérium bolo teda splnené. Druhým kritériom je, či by tieto skutočnosti alebo dôkazy mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi známymi už skôr viesť k inému rozhodnutiu, než je pôvodné právoplatné rozhodnutie. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že prípadné povolenie obnovy konania ešte neznamená, že v obnovenom konaní príde aj k zmene vydaného rozhodnutia. Pri preskúmavaní návrhu na povolenie obnovy konania sa súd pohybuje len v rovine možnosti prípadnej zmeny rozhodnutia v dôsledku nových skutočností alebo dôkazov a nie v rovine istoty. Inak povedané, súd pri rozhodovaní o návrhu na povolenie obnovy konania skúma len, či nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli mať za následok zmenu vydaného rozhodnutia a nie, či aj skutočne budú mať za následok zmenu vydaného rozhodnutia. Povolenie obnovy konania ešte automaticky neznamená, že v rámci obnoveného konania príde k vydaniu iného rozhodnutia. V obnovenom konaní by sa v posudzovanom prípade musel vypracovať znalecký posudok, ktorý by hlbšie zanalyzoval zdravotný stav odsúdeného a jeho vplyv na možnosť spáchania skutku. Z lekárskej správy okrem iného vyplýva, že odsúdený má prakticky vymiznutý SI kĺb, čo má výrazný vplyv na stabilitu a pohybové schopnosti. Stabilita a pohybové schopnosti predstavujú jeden zo základných predpokladov spáchania skutku tak, ako bol uvedený v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku. Predmetné predpoklady spáchania skutku boli predloženou lekárskou správou spochybnené. V odbornom lekárskom posudku (súčasť lekárskej správy) sa uvádza na strane 3, že hybnosť chrbtice v C úseku (krčná časť chrbtice) je limitovaná a to najmä reflexia a rotácie a mierne zníženie je aj v L úseku (drieková časť chrbtice). V konaní bola jediným usvedčujúcim dôkazom výpoveď poškodenej. Súd uznal odsúdeného za vinného z dôvodu vysokej detailnosti výpovede poškodenej a z dôvodu nemožnosti aplikácie zásady „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech veci (odsúdeného). Ak by sa znaleckým posudkom preukázal nepriaznivý zdravotný stav odsúdeného a s tým spojená nemožnosť, prípadne nepravdepodobnosť vykonania skutku jeho osobou, tak by už jeho obhajoba vytvárala protipól k vyvažovaniu usvedčujúcich dôkazov na možné použitie zásady „in dubio pro reo“. V tomto prípade by samotná výpoveď poškodenej nestačila na vyslovenie viny a to aj vzhľadom na priebeh opoznania odsúdeného poškodenou. Obhajoba má za to, súd nesprávne právne posúdil návrh na povolenie obnovy konania, keď uviedol, že odsúdený nepredložil skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že odsúdený bol za invalidného uznaný až dva roky po spáchaní skutku. Uvedené nevylučuje, že mal vážne zdravotné problémy a predovšetkým prakticky vymiznutý SI kĺb už v čase spáchania skutku. SI kĺb nevymizne v priebehu pár mesiacov. Ide o veľmi dlhý proces trvajúci niekoľko rokov, spravidla 5 až 15 rokov pri vážnej chorobe, ktorou je aj reumatické ochorenie.
Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že odsúdený bol primáme uznaný za invalidného z dôvodu syndrómu suchého oka, a nie z dôvodu vymiznutého SI kĺbu či inej choroby pohybového aparátu. V tejto súvislosti obhajoba poukazuje na stranu 4 odborného posudku, kde sa uvádza nasledovné: „Nakoľko nie je definitívne dokumentovaná diagnóza systémového ochorenia spojivového tkaniva, ani či tzv. Sjogrenov syndróm je primárny alebo sekundárny a sú doporučované ďalšie diagnosticky dôležité vyšetrenia, ponechávam systémové ochorenie spojivového tkaniva v stredne ťažkej forme ochorenia ako rozhodujúce ochorenie naďalej, do vykonania kontrolnej lekárskej prehliadky o rok a pol, kedy by mohol mať skompletizované reumatologické aj neurologické vyšetrenie t.j. KLP bude určená na december 2024.“ Z uvedeného vyplýva, že odsúdený bol primárne uznaný za invalidného kvôli syndrómu suchého oka len z dôvodu, že nemal skompletizované reumatologické a neurologické vyšetrenie. Nie z dôvodu, že nemal natoľko závažné ochorenia pohybového aparátu, ktoré by odôvodňovali uznanie za invalidného. Skompletizovaniu bránila neochota lekárov a plný zoznam objednaných pacientov. Ďalej obhajoba namieta, že z odôvodnenia uznesenia nie je jasné, či návrh na povolenie obnovy konania nespĺňal obidve vyššie uvedené základné hľadiská alebo síce išlo o nové skutočnosti alebo dôkazy (teda spĺňal prvé hľadisko), no tieto neboli spôsobilé k tomu, aby mohli viesť k vydaniu iného rozhodnutia vo veci (nespĺňal druhé hľadisko). Z odôvodnenia uznesenia sa skôr javí, že súd zamietol návrh čisto z dôvodu, že odsúdený skutočnosti tvrdené v návrhu neuvádzal už skôr, a z toho dôvodu vyhodnotil návrh ako účelový. Súd nikde v uznesení nerozvíja dôvody a neuvádza argumentáciu smerujúcu k tomu, prečo by odsúdeným tvrdené skutočnosti nemohli odôvodňovať vydanie iného rozhodnutia vo veci. Uznesenie súdu má síce 29 strán, ale súd sa k podstate veci vyjadruje v zásade len na strane 24, 25 a 27 uznesenia. Na ostatných stranách súd zhrňuje predchádzajúce odsúdenia, predchádzajúce podané riadne a mimoriadne opravné prostriedky, obhajobné verzie v pôvodnom konaní, priebeh pôvodného konania a udalosti predchádzajúce nariadeniu verejného zasadnutia. Uznesenie je teda z hľadiska jeho strán pomerne rozsiahle, no obsahovo sa nedostatočným spôsobom dotýka podstatných skutočností v konaní, ktoré mali za následok zamietnutie návrhu na povolenie obnovy konania. Na základe uvedeného obhajoba navrhla, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa. Odsúdený nad rámec sťažnostnej argumentácie obhajcu uvádza, že vidno, že tu funguje justičná mafia s súdy si robia, čo chcú. A tí zvyšní len kryjú špinavosti. Odsúdený uvádza konkrétne skutočnosti týkajúce sa jeho negatívnych skúseností so súdmi mimo prejednávanej trestnej veci, z ktorých vyvodzuje, že nemal reálne práva prednášať svoju obhajobu. Spochybňuje vierohodnosť poškodenej, ktorá si nebola pri jeho identifikácii istá. Kritizuje väzenský ústav pre nedoručovanie jeho korešpondencie poisťovni. Opisuje, ako ho NAKA nútila k spolupráci a zadržala ho. Niekto ho chcel umlčať a bol otrávený. Chcel dokázať, že v čase skutku bol na inom mieste, ale vyšetrovateľ uviedol, že kamery na danom mieste boli nefunkčné. Spochybňuje traumu poškodenej so zreteľom na skutok, označuje ju za zmiju a želá jej, aby ju 5 smradľavých cigáňovi brutálne znásilnilo a zmrzačilo, potom by mohla mať traumu. Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán na podklade sťažnosti odsúdeného preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a zistil, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná, hoci súdu prvého stupňa je potrebné vytknúť spôsob, akým svoje rozhodnutie odôvodnil. Súd prvého stupňa na cca 26 stranách, rozsiahlo ale zbytočne, citoval odôvodnenia predchádzajúcich dovolacích rozhodnutí i rozhodnutí o predchádzajúcom návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, hoci sa jedná o rozhodnutia, ktoré nemožno pri odôvodňovaní subsumovať pod náležitosti odôvodnenia uznesenia podľa § 176 ods. 2 Trestného poriadku. V odôvodnení uznesenia treba, ak to prichádza podľa povahy veci do úvahy, uviesť najmä skutočnosti, ktoré sa považujú za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti. V odôvodnení sa mal súd po uvedení napadnutého rozsudku, argumentácie odsúdeného a obsahu dôkazov predložených k návrhu na obnovu konania vysporiadať s tým, či predložené dôkazy spĺňajú alebo nespĺňajú požiadavky podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, a nie zneprehľadniť svoje rozhodnutie rozsiahlymi citáciami rozhodnutí priamo nesúvisiacimi s predmetom konania, pričom samotné odôvodnenie rozhodnutia sa nachádza na 2 posledných stranách, a aj to je
bez jednoznačnej právnej analýzy nadväzujúcej na § 394 Trestného poriadku a obsahuje argumentáciu založenú na hypotéze, že odsúdený by uvádzal, že je fyzicky neschopný, ak by to bola pravda, a nie na tom, či určitá okolnosť bola alebo nebola preukázaná. Z predloženého spisového materiálu sťažnostný súd zistil nasledovné skutočnosti: Dňa 03.04.2024 podal odsúdený X. Q. na príslušný súd návrh na povolenie obnovy konania vedeného na Mestskom súde Bratislava I pod sp.zn. B5-3T/72/2018. Návrh odôvodnil prostredníctvom ustanoveného obhajcu podaním doručeným súdu dňa 17.02.2025 tým, že odsúdený nebol v čase skutku, ktorý popieral a popiera, fyzicky disponovaný na jeho spáchanie, k čomu predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne o poklese pracovnej schopnosti o 50% a odborný posudok posudkového lekára zo dňa 22.03.2022. Na verejnom zasadnutí súdu prvého stupňa odsúdený zotrval na podanom návrhu a jeho dôvodoch. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie prečítaním pôvodného spisu, najmä rozsudku a uznesenia odvolacieho súdu a predložených listinných dôkazov. Prokurátor konštatoval, že podľa dôkazov predložených odsúdeným mu vznikla invalidita 29.10.2020, teda až 2 roky po skutku, a preto navrhol žiadosť o obnovu konania zamietnuť. Obhajoba navrhla povoliť obnovu konania. Odsúdený navrhol rozhodnúť v súlade s jeho návrhom. Z dôkazov vykonaných na verejnom zasadnutí prvostupňového súdu sťažnostný súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 3T/72/2018 zo dňa 22.11.2018 bol X. Q. uznaný vinným zo spáchania zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že - dňa 07.05.2018 v čase asi o 7.15 hod. v Bratislave-Petržalke, na lávke na moste Lafranconi, približne 50 metrov od petržalského brehu, chytil zozadu za ramená poškodenú Q.. J. F. Q., ktorá ho obiehala, hodil ju o stenu, následne ju ľavým predlaktím v miestach medzi kľúčnou kosťou a krkom tlačil o stenu, aby sa nemohla hýbať stál s ňou tvárou v tvár, potom jej pravou rukou vošiel medzi nohy a cez bežecké nohavice sa jej otvorenou dlaňou päťkrát šúchaním dotýkal pohlavného orgánu po celej dĺžke, pustil ju až keď začala kričať, ešte sa jej zaškeril do tváre, a keď od nej odchádzal, tak si naprával nohavice; ktoré mal stiahnuté pod úrovňou zadku, pričom tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol v minulosti právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 1T149/05 zo dňa 30.03.2006 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 3To 151/06 zo dňa 14.06.2006 za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, ako aj rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 21T 2/2003 31.05.2006 v spojitosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1To 15/09 zo dňa 10.03.2010 za trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 2019 ods. 1 ods. 2 písm. b), písm. h) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na doživotie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.03.2019, kedy bolo zamietnuté odvolanie obžalovaného Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn. 1To/4/2019. Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Sťažnostný súd konštatuje, že pre povolenie obnovy konania vo všeobecnosti musia byť kumulatívne splnené dve podmienky. Musia nastať skutočnosti súdu skôr neznáme, a zároveň musia byť spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre páchateľa. Možnosť zasahovania do právoplatných rozhodnutí súdov je však v súlade so zásadou nemennosti právoplatných rozhodnutí pre zaručenie právnej istoty striktne obmedzená určením presných zákonných kritérií uvedených v citovanom ustanovení § 384 ods. 1 Trestného zákona. Už zo systematického zaradenia inštitútu obnovy konania medzi mimoriadne opravné prostriedky je zrejmé, že v konaní o povolenie obnovy nedochádza k opätovnému prehodnocovaniu veci, ale jedná sa posúdenie, či nová skutočnosť, ak je daná, spôsobuje takú zmenu dôkaznej situácie, že by bolo potrebné obvineného spod obžaloby oslobodiť alebo uznať za vinného podľa miernejšieho ustanovenia zákona, prípadne mu uložiť miernejší trest. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého účelom je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, a to v prípadoch, keď príčiny zistených nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. Sťažnostný súd dospel k záveru, že výrok napadnutého uznesenia zodpovedá vykonanému dokazovaniu a je vecne správny, hoci podstatou tohto záveru nie je sú dôvody uvádzané v napadnutom uznesení. Z predložených listinných dôkazov možno bezpečne prijať záver, že u odsúdeného sa vyvinulo ochorenie majúce dopad na jeho pohybové schopnosti, pričom toto mu bolo diagnostikované v roku 2020. Ako správne uvádza obhajoba, moment určenia diagnózy spravidla nie je totožný s momentom vzniku ochorenia, pričom odsúdený v pôvodnom konaní mohol s informáciou o svojom zdravotnom stave naložiť tak, ako uznal za vhodné, k čomu ho oprávňovalo jeho procesné postavenie. Faktom však je, že obhajoba predložila nový dôkaz o jeho zdravotnom stave, ktorý v čase pôvodného konania nebol súdu známy a neanalyzoval ho pri hodnotení dôkazov o skutku. Otázka zdravotného stavu odsúdeného vôbec nebola predmetom dokazovania v pôvodnom konaní, a preto mal súd prvého stupňa argumentovať tým, čo z nového dôkazu vyplýva, a prečo nie je spôsobilý privodiť iné rozhodnutie o vine obžalovaného. Vzhľadom na to, že prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie tvoria jeden celok, možno nedostatky odôvodnenia napadnutého uznesenia odstrániť doplnením chýbajúcich úvah sťažnostným súdom, keďže sťažnostný súd dospel k rovnakému záveru o nedôvodnosti návrhu na povolenie obnovy konania ako súd prvého stupňa. Sťažnostný súd preskúmaním obsahu nových dôkazov o otázke, ktorá nebola predmetom dokazovania, a ktoré boli správne predmetom dokazovania na verejnom zasadnutí o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, zistil, že lekársky posudok nedokazuje zdravotný stav odsúdeného v čase skutku. Pre povolenie obnovy konania, s ktorým je spojené zrušenie právoplatného rozhodnutia o vine, sa vyžaduje určitá vyššia miera istoty o existencii dôležitej skutočnosti spôsobilej zvrátiť odsudzujúce rozhodnutie. Odborný lekársky posudok predložený odsúdeným nič nehovorí o tom, či bola hybnosť odsúdeného v roku 2018 tak výrazne obmedzená, že by nedokázal poškodenú uchopiť za ramená a predlaktím pritlačiť o stenu, ale vypovedá len to, že neskôr sa uňho vyvinulo vážne ochorenie pohybového aparátu. Odsúdený sa mylne domnieva, že ak preukázal, že neskôr mu bola stanovená určitá diagnóza, tak je možné a potrebné zrušiť odsudzujúci rozsudok a znova hodnotiť dôkazy, vrátane nového dôkazu. Konanie o obnove konania je konaním návrhovým, v ktorej má dôkaznú povinnosť navrhovateľ, ktorý ak nepredloží dôkaz spôsobilý spochybniť usvedčujúce dôkazy, tak návrh je potrebné zamietnuť. Vzhľadom na to, že odsúdený nepredložil dôkaz spôsobilý spochybniť dôkazy vykonané v pôvodnom konaní, bolo potrebné jeho návrh podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietnuť. Na základe týchto skutočností sťažnostný súd vyhodnotil výrok napadnutého uznesenia ako vecne správny, a preto sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.