Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Tos/11/2026 1124013181 26. 02. 2026 JUDr. Danica Veselovská ECLI:SK:KSBA:2026:1124013181.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov senátu JUDr. Márie Šimkovej a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej, v trestnej veci odsúdeného C. L. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 0T/573/2024 zo dňa 15.01.2026, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26.02.2026 jednomyseľne takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného C. L., nar. XX.XX.XXXX, z amieta. odôvodnenie: Súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona vyslovil, že odsúdený C. L. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia určenej rozsudkom Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. 0T/573/2024 zo dňa 03.10.2024 neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov vykoná. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd prvého stupňa zaradil odsúdeného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený nežil riadnym životom, nakoľko v skúšobnej dobe spáchal úmyselný trestný čin. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej namieta, že má nastúpiť ústavné liečenie a výkon trestu by nástup liečenia oddialil aj o 5 rokov. Chce nastúpiť liečenie čo najskôr, aby mohol zmeniť spôsob života. Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie, ktoré predchádzalo týmto výrokom napadnutého rozhodnutia, a zistil, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná. Sťažnostný súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že odsúdený C. L. bol rozsudkom Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. 0T/573/2024 zo dňa 03.10.2024 uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.11.2024. V zmysle § 50 ods. 1 Trestného zákona, veta druhá, skúšobná doba podmienečného odsúdenia začala plynúť dňa 06.11.2024 a doposiaľ neuplynula. Súd prvého stupňa nariadil vo veci verejné zasadnutie za účelom zisťovania spôsobu života odsúdeným v skúšobnej dobe.
Na verejnom zasadnutí súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného, ktorý využil svoje právo a nevypovedal, a prečítaním listinných dôkazov, z ktorých vyplynulo, že odsúdený bol trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. 0T/117/2025 zo dňa 25.04.2025 uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 22.04.2025. Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol rozhodnúť o premene trestu, odsúdený sa v konečnom návrhu nevyjadril. Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad, b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v ods. 1, c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, alebo d) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená. Podľa § 50 ods. 5 Trestného zákona ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Správne postupoval súd prvého stupňa, keď dospel k záveru, že odsúdený C. L. neviedol riadny život, keď počas skúšobnej doby spáchal rovnaký úmyselný trestný čin ako ten, pre ktorý bola určená skúšobná doba. Spáchanie úmyselného trestného činu je z hľadiska hodnotenia závažnosti protiprávneho konania v zmysle posudzovania vedenia riadneho života najvážnejšou formou protiprávneho konania, a vylučuje záver o vedení riadneho života v skúšobnej dobe. Z tohto je evidentné, že podmienečný trest odňatia slobody nemal na odsúdeného žiadny výchovný vplyv. K sťažnostným námietkam odsúdeného sťažnostný súd uvádza, že tieto sú neopodstatnené, pretože jednak na svoju obhajobu neuviedol pri svojom výsluchu žiadne skutočnosti, napr. pozitívne okolnosti z jeho prípadnej práce alebo rodiny, ani neoznačil žiaden svoj spoločenský prínos počas skúšobnej doby, ktorý by mohol byť komparovaný so spoločenskou ujmou, tzn. trestným činom, ktorý v skúšobnej dobe spáchal. Sťažnostný súd konštatuje, že z formálneho hľadiska bolo možné ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti a predĺžiť skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia, pretože táto v čase rozhodovania súdu prvého stupňa ešte plynula, ale neboli zistené žiadne výnimočné pomery odsúdeného, ktoré by takýto postup odôvodňovali so zreteľom na to, že odsúdený sa v skúšobnej dobe dopustil špeciálnej recidívy. V súlade so zákonom postupoval súd prvého stupňa aj v časti, v ktorej odsúdeného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko z odpisu registra trestov je zrejmé, že odsúdený pred spáchaním trestného činu, pre ktorý mu bola určená skúšobná doba, bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Krajský súd nezistil dôvody pre zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia, preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.