Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1Tos/18/2026 1124013987 04. 03. 2026 JUDr. Peter Šamko ECLI:SK:KSBA:2026:1124013987.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov Ing. Mgr. Anny Přikrylovej a JUDr. Zuzany Molnárovej v trestnej veci odsúdeného M. M., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 17Nt/19/2024 zo dňa 18.11.2025, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 04.marca 2026 takto rozhodol: Podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného M. M., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a. odôvodnenie: Mestský súd Bratislava I napadnutým uznesením podľa § 399 ods. 2 Tr. zák. zamietol žiadosť odsúdeného M. M. o povolenie obnovy konania vo veci vedenej na bývalom Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 6T/10/2023. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne osobitným písomným podaním. V podanej sťažnosti sumarizuje dôvody na obnovu konania z návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré vidí v zmene Trestného zákona a to v spojitosti s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-544/23. Navrhol, aby sťažnostný súd zrušil napadnuté uznesenie a povolil obnovu konania s prerušením výkonu trestu odsúdeného. Krajský súd ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj konanie, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Podľa § 394 ods. 1 Tr. por., obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý možno použiť len vo výnimočných prípadoch. Prostredníctvom obnovy konania sa pritom naprávajú tzv. skutkové omyly, teda omyly, ktoré sa týkajú skutkových okolností, zo spáchania ktorých bol obvinený uznaný za vinného, teda ide o prípady, keď vyšli najavo nové dôkazy (napríklad prichádzajú do úvahy výsluchy svedkov, ktorí neboli známi v pôvodnom konaní, respektíve príde k predloženiu podstatných nových listinných dôkazov, či nového znaleckého posudku, ktoré neboli súdu známe v pôvodnom konaní), prípadne ide o dôkazy súdu známe v pôvodnom konaní, avšak prichádza do úvahy ich zásadná zmena (napríklad svedok chce zásadne zmeniť svoju pôvodne usvedčujúcu výpoveď a podobne). Tieto závery potvrdzuje aj ustálená judikatúra (napríklad R 17/1968), ktorá konštatuje, že obnovu konania nemožno povoliť, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdnu skôr neznáme, ktoré sa však netýkajú skutku uvedenom v rozsudku súdu.
Pokiaľ ide o dôvody obnovy konania, tak z písomného podania odsúdeného vyplýva, že videl dôvod na povolenie obnovy konania v tom, že došlo k zmene právnej úpravy zákonom č. 40/2024 Z.z. na podklade ktorej by mu bolo možné uložiť trest kratšieho trvania s tým, že jeho konanie by bolo kvalifikované ako zločin a nie ako obzvlášť závažný zločin, pričom by mohol byť zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Na tejto argumentácii odsúdený zotrval aj v podanej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu. V tomto smere je nutné uviesť, že obnovu konania nemožno povoliť len preto, že po právoplatnosti rozsudku, ktorým došlo k odsúdeniu páchateľa došlo k zmene legislatívy, t. j. k zmenám v Trestnom zákone. Sťažnostný súd opätovne pripomína, že inštitút obnovy konania sa týka nápravy tzv. skutkových omylov, pričom zmena legislatívy sa nikdy netýka skutku, za ktorý bol páchateľ uznaný vinným, ale týka sa právneho posúdenia skutku. Zmenou legislatívny sa mení právo a nie skutok (skutkový dej opísaný v skutkovej vete rozsudku) a už vôbec zmena legislatívy, sama o sebe, neznamená, že trest uložený v pôvodnom konaní bol neprimeraný, neadekvátny, či v rozpore s účelom trestu. Zmena legislatívy, ktorá nastala až po právoplatnosti rozsudku, teda nemôže byť, podľa súčasnej právnej úpravy, nikdy dôvodom na povolenie obnovy konania. Pre úplnosť sťažnostný súd pripomína, že zmena legislatívy, tak ako na ňu poukázal odsúdený, má vplyv na posudzovanie trestnosti činu (§ 2 ods. 1 Tr. zák.), avšak len dovtedy, kým nie je trestné stíhanie právoplatne skončené (právoplatnosťou rozsudku končí posudzovanie trestnosti činu uvedeného v rozsudku z hľadiska jeho právneho posúdenia). Z uvedeného vyplýva, že súdy sa musia zmenou legislatívy zaoberať povinne v prípadoch, keď príde k zmene legislatívy v dobe, keď nie je ešte právoplatne skončené trestné stíhanie, teda v takýchto prípadoch musia vždy aplikovať také ustanovenia Trestného zákona, ktoré sú pre obvineného priaznivejšie. Už bolo uvedené vyššie, že takéto posudzovanie trestnosti činu končí právoplatnosťou rozhodnutia a prípadná zmena legislatívy, ktorá bude nasledovať po právoplatnosti rozhodnutia už nemá a ani nemôže mať na toto rozhodnutie žiadny vplyv a už vôbec nemôže byť dôvodom na povolenie obnovy konania. V posudzovanej trestnej veci nadobudol rozsudok právoplatnosť dňom 13.02.2023, pričom k zmenám v Trestnom zákone ohľadne trestného činu krádeže došlo až s účinnosťou od 06.08.2024, teda až po právoplatnosti rozsudku a preto nie je žiadny dôvod na zmenu pôvodného rozsudku len na podklade tejto skutočnosti (navyše, o zmene legislatívy v čase nadobudnutia právoplatnosti rozsudku súd ani nemohol mať vedomosť, nakoľko takáto zmena legislatívy v tom čase neexistovala, teda zmena legislatívy tu nemôže byť považovaná ani za skutočnosť skôr neznámu). Pokiaľ odsúdený v podanej sťažnosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-544/23, tak krajský súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS/503/2025 zo dňa 30.09.2025 ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/37/2024 zo dňa 19.08.2025, z ktorých vyplýva, že predmetné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ nie je aplikovateľné na trestné právo, a preto ani nie sú jeho závery dôvodom na povolenie obnovy konania. V podrobnostiach odkazuje sťažnostný súd na argumentáciu uvedenú v týchto rozhodnutiach s ktorou sa stotožňuje. Napokon sťažnostný súd zdôrazňuje, že odsúdený v celom konaní o povolenie obnovy konania neuviedol žiadne skutočnosti, či dôkazy, o ktorých by súd nemal vedomosť v pôvodnom konaní a ktoré by mohli spôsobiť iné rozhodnutie vo veci. Z uvedeného výkladu je zrejmé, že návrh odsúdeného je neopodstatnený a nebolo zistené nič, čo by mohlo odôvodniť povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na bývalom Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 6T/10/2023. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.