Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Tos/16/2026 1126010647 26. 02. 2026 JUDr. Mária Šimková ECLI:SK:KSBA:2026:1126010647.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šimkovej a členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej, v trestnej veci obžalovaného R. I. pre prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1písm. d) Trestného zákona, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava I sp.zn. 0T/142/2026 zo dňa 08.02.2026 na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26.02.2026 jednomyseľne takto rozhodol: Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa prvostupňové uznesenie z r u š u j e. Podľa § 79 ods. 2 Trestného poriadku sa obžalovaný R. I., nar. XX.XX.XXXX v J., W. W., trvale bytom L. X/XX, C., W. W., prepúšťa
z
väzby na
s l o b o d u. odôvodnenie:
Uznesením sudkyne pre prípravné konanie Mestského súdu Bratislava I sp.zn. 0T/142/2026 zo dňa 08.02.2026 bol obžalovaný R. I. podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vzatý do väzby s tým, že väzba začala plynúť dňa 07.02.2026 o 23:40 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby Bratislava. Zároveň sudkyňa pre prípravné konanie podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nenahradila väzbu obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka. V odôvodnení uznesenia sudkyňa pre prípravné konanie poukázala na to, že existuje dôvodné podozrenie zo spáchania trestnej činnosti obžalovaným, a to na základe priznania obžalovaného, výpovede svedkyne E. R. a listinných dôkazov. Vo vzťahu k dôvodom väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku uviedla, že je zrejmé, že obžalovaný je dôvodne podozrivý z trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, pričom z odpisu registra trestov vyplýva, že skutku sa mal dopustiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, z čoho plynie dôvodný záver, že ani z predchádzajúceho odsúdenia sa nepoučil dostatočne, ale opätovne sa mal dopustiť trestného činu. V zmysle naznačeného sudkyňa pre prípravné konanie konštatuje, že u obžalovaného je prítomná zvýšená obava z páchania (pokračovania v páchaní) trestnej činnosti aj v budúcnosti. Obžalovaný zjavne nerešpektuje rozhodnutia štátnych orgánov a recidíva trestnej činnosti je tak u neho vysoko pravdepodobná aj v kontexte krátkeho časového odstupu od jeho prvého odsúdenia. S ohľadom na závažnosť a spôsob spáchaného skutku, ako i osobu obžalovaného, nepovažuje väzbu za neprimerane prísne zabezpečovacie opatrenie a v danom prípade je nevyhnutné obžalovaného postaviť mimo prostredia, kde je vysoké riziko, že by v trestnej činnosti pokračoval. Vzhľadom k uvedenému sudkyňa pre prípravné konanie dospela k záveru, že účel väzby nemožno dosiahnuť bez zásahu do ústavných práv obvineného deklarovaných v článku 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Sudkyňa pre prípravné konanie tiež posudzovala, či je možné väzbu nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka a dospela k negatívnemu záveru, keďže uvedený inštitút nahradzujúci väzbu neumožňuje u obžalovaného zminimalizovať obavu z pokračovania v trestnej činnosti na takú rozumnú a únosnú mieru, aby bolo možné rozhodnúť kladne o nahradení
väzby aj vzhľadom ku skutkovým okolnostiam prejednávaného skutku, z ktorého je obvinený, najmä k osobe obžalovaného, keďže existuje dôvodné podozrenie, že ani hrozba premeny trestu ho od páchania trestnej činnosti neodradila. Proti tomuto uzneseniu podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním doručeným sťažnostnému súdu dňa 26.02.2026. Obhajoba v sťažnosti namieta, že v predchádzajúcom trestnom konaní prišlo vo vzťahu k obvinenému R. I. k porušeniu jeho ústavne garantovaných práv; doposiaľ mu nebolo doručené písomné vyhotovenie rozhodnutia Mestského súdu Bratislava I zo dňa 02.02.2026, sp. zn. 0T/118/2026, právoplatného dňa 02. februára 2026, ktorým mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá trvaní 30 mesiacov, v materinskom jazyku. Vychádzajúc z tejto skutočnosti, berúc do úvahy tvrdenie obvineného, že o obsahu zákazu riadiť motorové vozidlá, uloženom predmetným súdnym rozhodnutím, nevedel, resp. jeho obsah mu bol nejasný, nemožno mu pričítať zavinenie, skúmajúc bazálne materiálne podmienky väzby, a už vôbec nemožno akceptovať za takejto skutkovej a právnej situácie väzobné trestné stíhanie obvineného R. I.. Vychádzajúc z právnych noriem, ustálených záverov judikatúry i jurisprudencie jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, je obhajoba toho názoru, že ďalšie držanie obvineného R.Q. I. vo väzbe je s nimi v rozpore. Dosiahnutie deklarovaného cieľa - prevencie páchania trestnej činnosti, ktorými samosudkyňa vzatie obvineného R. I. do väzby v podstate odôvodnila, možno dosiahnuť aj inak, resp. správanie sa obvineného v súlade so zákonom možno docieliť aj oveľa miernejšími prostriedkami, predovšetkým ústavne konformným vysvetlením jeho predchádzajúceho odsúdenia a prípadne (po konštatovaní dôvodu väzby, ktorý však v jeho konaní obhajoba nevzhliada) tiež nahradením väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. Väzba je výnimočný a krajný inštitút. Trestný poriadok pripúšťa pri prepustení na slobodu, na posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou, uložiť primerané povinnosti a obmedzenia, dodržiavanie ktorých je možné pod sankciou kontrolovať. Preto obhajoba navrhuje jej nahradenie iným trestno-procesným inštitútom. Obvinený R. I. nemá v úmysle vyhýbať sa žiadnym trestno-procesným úkonom a nemieni a ani nechce pokračovať v páchaní trestnej činnosti, ani sa jej dopúšťať, chce len viesť riadny život. Chce sa v budúcnosti vyhýbať všetkému, čo by mohlo akokoľvek súvisieť s trestnou činnosťou, je pripravený všetko svoje konanie po prepustení z väzby súdu dokladovať a pravidelne súdu podávať hlásenia tak, aby súd mal reálnu možnosť kontroly nad jeho správaním. Z uvedených dôvodov obhajoba navrhla, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil a aby obvineného R. I. prepustil z väzby na slobodu, a za predpokladu, že má sťažnostný súd za to, že dôvody väzby u obvineného naďalej trvajú, aby nahradil jeho väzbu tým, že obvinenému uloží dohľad probačného a mediačného úradníka ako náhradu väzby. Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť obžalovaného je potrebné prejednať na neverejnom zasadnutí s účasťou obžalovaného podľa § 302 ods. 2 Trestného poriadku. Napokon nadriadený súd zistil, že sťažnosť obžalovaného je dôvodná. Obžalovaný na neverenom zasadnutí uviedol, že je slobodný, má priateľku v Bratislave a v Bratislave aj žije na rôznych adresách. Adresu však nevie uviesť spamäti. Žije na Slovensku, ale pracoval v Rakúsku. V Rakúsku má poštovú adresu, tá je uvedená v spise. Momentálne nepracuje, hľadá si prácu, je automechanik a vodič. Naposledy bol zamestnaný na riaditeľstve parlamentu minulý rok, tam bol vodičom. Dostáva dávku v nezamestnanosti v Rakúsku. Doposiaľ nebol súdne trestaný. Obhajkyňa obžalovaného na neverenom zasadnutí navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a obžalovaného prepustiť na slobodu. Poukázala na to, že obžalovanému nebol doručený trestný rozkaz v materinskom jazyku, ktorým mu bol uložený trest zákazu činnosti. Pretlmočenie rozhodnutia nebolo dostatočné na to, aby sa vedel zariadiť a zároveň nakoľko je štátny občan Rakúska, nevedel význam jednotlivých právnych inštitútov. Obžalovaný potreboval riešiť akútnu situáciu, ktorá vznikla v súvislosti s odťahom jeho motorového vozidla.
Prokurátor uviedol, že je toho názoru, že dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku súd dané, je tu obava, že obžalovaný bude pokračovať v trestnej činnosti. Preto navrhol sťažnosť obžalovaného zamietnuť. Obžalovaný v rámci konečného návrhu navrhol, aby bol prepustený na slobodu. Podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest, b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie alebo c) bude pokračovať v trestnej činnosti dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. Podľa § 72 ods. 3 Trestného poriadku konať a rozhodovať možno len o väzbe osoby, proti ktorej bolo vznesené obvinenie. O väzbe koná a rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie, ktorý nie je pri vymedzení dôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný. O sťažnosti proti rozhodnutiu súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o väzbe koná a rozhoduje nadriadený súd. Pred rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý; o čase a mieste výsluchu sa vhodným spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca, ak je dosiahnuteľný. Predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného a potom umožní prísediacim alebo sudcom, prokurátorovi a obhajcovi položiť obvinenému otázky týkajúce sa rozhodnutia o väzbe; bez výsluchu obvineného možno rozhodnúť o väzbe len vtedy, ak obvinený výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti alebo ak zdravotný stav obvineného neumožňuje jeho výsluch. Zástupca záujmového združenia alebo iná osoba ponúkajúca záruku alebo peňažnú záruku sa upovedomí o výsluchu, ak je to potrebné. Návrhy a žiadosti prokurátora sa bezodkladne doručia obvinenému a žiadosti obvineného alebo iných osôb, podané v jeho prospech prokurátorovi tak, aby sa k nim prokurátor a obvinený mali možnosť pred rozhodnutím o väzbe vyjadriť; to platí aj o dôvodoch, pre ktoré má súd rozhodnúť o predĺžení celkovej lehoty väzby podľa § 76a. Podľa § 80 ods. 1 Trestného poriadku ak je daný dôvod väzby, okrem dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) alebo ods. 3 písm. b), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak a) záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba ponúkne prevzatie záruky za ďalšie správanie obvineného a za to, že obvinený sa na vyzvanie dostaví k policajtovi, prokurátorovi alebo na súd a že vždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu vzdialenie sa z miesta pobytu, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočnú a prijme ju, b) obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo c) s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám. Sťažnostný súd po postupe nariadenom citovaným ustanovením z predloženého doposiaľ získaného spisového materiálu zistil, že dňa 08.02.2026 poverený príslušník PZ odboru poriadkovej polície, Obdobného oddelenia PZ Bratislava Podunajské Biskupice, Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II, pod ČVS: ORP-277/PB-B2-2026 vzniesol R. I. obvinenie pre prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
obvinený R. I. dňa 17.03.2025 v čase o 23.27 h bol ako vodič osobné motorové vozidlo značky Audi A3, sivej farby, EČV: L., zastavený a kontrolovaný na Popradskej ulici pri ČS Shell hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Ružinov - východ s volacím znakom D.-XXX, nakoľko pri preraďovaní do odbočovacieho pruhu nedal znamenie o zmene smeru jazdy, pričom bolo následne zistené, že obvinený má uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 30 mesiacov, ktorý vydal Mestský súd Bratislava I dňa 02.02.2026 pod spisovou značkou 0T/118/2026 s dňom nadobudnutia právoplatnosti dňa 02.02.2026, čím uvedeným konaním vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti. Osobná sloboda obžalovaného R.Q. I. bola podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku obmedzená dňa 07.02.2026 o 23:40 hod. hliadkou OO PZ Bratislava Ružinov - východ. Prokurátor nenariadil prepustenie obvineného R. I. na slobodu, ale dňa 08.02.2026 o 15:45 hod. podal návrh na jeho vzatie do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods.1 písm. c) Trestného poriadku. Súčasne obžalovaného odovzdal sudcovi pre prípravné konanie a podal obžalobu podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku a nasl. Sudkyňa pre prípravné konanie vykonala úkon „výsluch obvineného“ dňa 08.02.2026 v čase od 19:20 hod. do 20:10 hod., v rámci čoho rozhodla napadnutým uznesením. Sťažnostný súd konštatuje, že procesné lehoty boli z formálneho hľadiska pri rozhodovaní o väzbe dodržané. Pri rozhodovaní o návrhu na vzatie do väzby musia byť splnené jednak formálne podmienky spočívajúce v oznámení vznesenia obvinenia obvinenému a umožnenia vyjadriť sa k obvineniu, ako aj materiálne podmienky spočívajúce v dôvodnosti vznesenia obvinenia a súčasnej existencii jedného alebo viacerých väzobných dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré musia byť založené na konkrétnych skutočnostiach týkajúcich sa osoby obvineného alebo okolností prípadu. Obžalovanému bolo uznesenie o vznesení obvinenia doručené dňa 08.02.2026, a bolo mu umožnené vyjadriť sa k obvineniu. Sťažnostný súd konštatuje, že formálne podmienky väzobného stíhania boli týmto splnené. V tejto súvislosti sťažnostný súd uvádza, že neuniklo jeho pozornosti, že v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia je uvedený nesprávny dátum spáchania skutku, avšak vzhľadom na ostatné skutkové okolnosti uvedené v skutkovej vete, ktoré korešpondujú s ostatnými doposiaľ vykonanými dôkazmi je zrejmé, že ide o zrejmú nesprávnosť v písaní. Pri rozhodovaní o návrhu na vzatie do väzby musia byť splnené materiálne podmienky spočívajúce v dôvodnosti vznesenia obvinenia a zároveň musí existovať jeden alebo viac väzobných dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré musia byť založené na konkrétnych skutočnostiach. Dôvodnosť podozrenia je daná vtedy, ak sú zadovážené také fakty, informácie a dôkazy, ktoré umožňujú urobiť logický úsudok o tom, že konkrétna osoba s určitým stupňom pravdepodobnosti spáchala trestný čin, a to s prihliadnutím na všetky známe okolnosti prípadu. Nevyžaduje sa, aby spáchanie trestného činu obvineným bolo nezvratne preukázané už v tomto štádiu trestného konania, t.j. prípravného konania, keďže preukazovanie či vyvracanie podozrenia zo spáchania trestného činu je cieľom následného vyšetrovania a najmä dokazovania v konaní pred súdom. Sťažnostný súd konštatuje, že sudkyňa pre prípravné konanie dospela k správnemu záveru o existencii dôvodného podozrenia, že obžalovaný spáchal trestný čin. Obžalovaný I. pred povereným príslušníkom PZ využil svoje právo a odmietol vypovedať, pred sudkyňou pre prípravné konanie však jeho spáchanie priznal a uviedol, že jeho spáchanie ľutuje, jeho auto bolo odparkované na čerpacej stanici a potom bolo odtiahnuté odťahovou službou. Auto chcel previesť do Viedne, boli na ňom pokazené brzdy, tak ich objednal a vymenil a chcel auto zaparkovať v blízkosti zastávky autobusu a tam ho odstaviť, ale ho kontrolovali policajti. Jeho priznanie korešponduje s výpoveďou svedkyne E. R. a s listinnými dôkazmi, konkrétne s trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 0T/118/2026 zo dňa 02.02.2026, ktorým mu bol uložený o. i. zákaz vedenia motorových vozidiel všetkého druhu.
Reagujúc na sťažnostné námietky obžalovaného ohľadne porušenia jeho ústavne garantovaných práv, nakoľko mu doposiaľ nebol doručený písomný preklad trestného rozkazu Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 0T/118/2026, ktorým mu bol uložený trest zákazu činnosti, sťažnostný súd uvádza, že obvinený sa v rámci výsluchu pred sudcom pre prípravné konania dňa 02.02.2026 výslovne vzdal práva na preklad trestného rozkazu, keď zo zápisnice o tomto výsluchu vyplýva, že uviedol, že nežiada preklad zápisnice ani trestného rozkazu do jazyka nemeckého, postačuje mu ich preklad tlmočníkom. Uvedené je dostatočne jasný a zrozumiteľný spôsob vzdania sa práva na preklad uvedených písomností. Vzhľadom na uvedené nemal súd povinnosť zabezpečiť preklad trestného rozkazu a preto nemohol akýmkoľvek negatívnym spôsobom zasiahnuť do akýkoľvek práv obvineného. Sťažnostný súd preto konštatuje existenciu tej časti materiálnej podmienky, ktorá spočíva v existencii dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu obžalovaným. Sťažnostný súd sa však nestotožňuje so záverom sudkyne pre prípravné konanie, že u obžalovaného R. I. je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Sudkyňa pre prípravné konanie pri konštatovaní väzobného dôvodu vychádzala iba zo skutočnosti, že obžalovaný mal spáchať prejednávaný skutok v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, bez toho, aby zohľadnila okolnosti skutku a osobu obžalovaného. Sťažnostný súd na rozdiel od súdu prvého stupňa hodnotil konanie obžalovaného ako epizodické zlyhanie, pri ktorom nie je predpoklad recidívy so zreteľom na osobu obžalovaného. Obžalovaný potom, ako mu bol pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 0T/118/2026 zo dňa 02.02.2026, uložený ako občanovi iného štátu o. i. trest zákazu činnosti, chcel dňa 07.02.2026 previesť svoje vozidlo, ktoré ostalo na území Slovenskej republiky, naspäť do Rakúska, keďže jeho vozidlo bolo odtiahnuté odťahovou službou. Je zrejmé, že obžalovaný konal protiprávne za účelom vyriešenia situácie, ktorá nastala 5 dní pred skutkom, treba však prihliadnuť aj na to, že okrem uvedeného odsúdenia nebol súdne trestaný, ani priestupkovo postihnutý, spáchanie trestného činu priznáva a ľutuje, čo indikuje, že si uvedomil nesprávnosť svojho konania a možné následky pre jeho osobu, a že sa jednalo o ľahkovážne rozhodnutie, ktoré už nebude opakovať. Z jeho excesívneho zlyhania nemožno vyvodzovať sklony k páchaniu trestnej činnosti, keďže všetky ostatné známe skutočnosti týkajúce sa obžalovaného a skutku tomu nenasvedčujú. Inými slovami, sťažnostný súd dospel k záveru, že obava z pokračovania v trestnej činnosti obžalovaným nehrozí akútne, a sú dôvody pre predpoklad, že obžalovaný v trestnej činnosti pokračovať nebude. Vzatie obžalovaného do väzby z dôvodov ustálených sudkyňou pre prípravné konanie by bolo v rozpore so zásadou primeranosť a zdržanlivosti pri zásahoch do základných práv a slobôd občanov, ktorá je vyjadrená v § 2 ods. 2 Trestného poriadku, a podľa ktorej v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať do základných práv a slobôd len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie. Väzba je zaisťovacím inštitútom osobitnej povahy, nakoľko predstavuje mimoriadne citeľný zásah do ústavného práva jednotlivca na osobnú slobodu. Pri rozhodovaní o väzbe treba postupovať mimoriadne starostlivo a prísne individuálne, a zároveň zohľadniť jej úmernosť opatreniu trestného práva hmotného, ktoré obvineného podľa očakávania postihne. Sťažnostný súd uzatvára, že nezistil také významné skutočnosti, ktoré by zakladali dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, a preto napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a prepustil obžalovaného na slobodu. Na základe vyššie uvedeného krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.