Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 16Co/54/2026 1126010877 29. 05. 2026 JUDr. Roman Majerský ECLI:SK:KSBA:2026:1126010877.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v konaní o návrhu navrhovateľky: Y. B. P. J., L.. XX.X.XXXX, L. XXXXX/XXB, J., zastúpenej: Advokátska kancelária STREDANSKÝ & Co. s.r.o., Zuzany Chalupovej 15, Bratislava, IČO: 55 075 011, proti povinným: 1/ W.. I. J., G.., L.. XX.X.XXXX, C. XX, J., 2/ E. J., L.. XX.X.XXXX, K. Q. XX, J., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. 64C/16/2026-44, zo dňa 17.3.2026, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Povinným 1/ a 2/ nepriznáva proti navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a povinným nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 19.2.2026 domáhala uloženia povinnosti vypratať byt č. XX.XX nachádzajúci sa na XX. poschodí v rezidenčnom objekte T. nachádzajúcom sa na ulici D. X, D.Ú. Č.. XXXXX, vchod: D. X, ktorý je postavený na pozemku parcely registra ,,Q. G. Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pre okres: J. W., obec: J., C. Č. O., katastrálne územie L., vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „byt“) a zdržať sa akéhokoľvek užívania predmetného bytu, ako aj náhrady trov konania. 2. Návrh odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou bytu, ktorý dňa 1.9.2024 prenajala povinnému 1/ písomnou nájomnou zmluvou na dobu od 1.9.2024 do 31.8.2025. Dňa 24.7.2025 s ním z dôvodu právnej istoty uzavrela Dohodu o ukončení nájomného vzťahu, v ktorej sa zaviazal byt najneskôr do 31.8.2025 vypratať a opustiť. Povinný 1/ tak neurobil a od 1.9.2025 byt podľa navrhovateľky užíva bez právneho titulu, neuhrádza nájomné, bez jej súhlasu vymenil zámok a znemožňuje jej vstup do bytu. Preto v septembri 2025 pristúpila k odpojeniu elektrickej energie. Tvrdila tiež, že byt užíval a užíva aj povinný 2/, hoci nebol zmluvnou stranou nájomnej zmluvy; práve on mal viesť rokovania o jej uzavretí a v zmluve boli uvedené jeho kontaktné údaje. Keďže išlo o krátkodobý nájom bytu podľa zákona č. 98/2014 Z. z., nemohlo podľa nej dôjsť k automatickému predĺženiu nájmu. Dňa 25.11.2025 sa navrhovateľka spolu so svedkami C. C. S. C. C. pokúsila byt skontrolovať, povinní jej však mali brániť vo vstupe aj po privolaní polície; o incidente je vedený záznam č. SAP: 329.25/1328. Poukázala aj na rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 10T/10/2023 zo dňa 4.9.2025, ktorým bol povinný 2/ uznaný vinným z prečinu podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.5.2023 týkajúci sa skoršieho sporu povinného 1/ o nájom nehnuteľnosti na adrese C. X, J.. Navrhovateľka tvrdila, že povinní neoprávnene zasahujú do jej vlastníckeho a užívacieho práva,
spôsobujú jej majetkovú ujmu vo forme ušlého nájmu a ich konanie má systematický, opakovaný a s dobrými mravmi rozporný charakter. 3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie uviedol, že neodkladné opatrenie je prostriedkom neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery účastníkov konania v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou. Pri rozhodovaní vychádza súd najmä zo skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a z predložených listinných dôkazov, ktoré majú hodnoverne osvedčiť tvrdený stav. Nevyžaduje sa úplné dokazovanie ako vo veci samej; postačuje, ak sa osvedčená skutočnosť javí vzhľadom na okolnosti ako nanajvýš pravdepodobná. Základnými predpokladmi prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia sú: existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, potreba jeho bezodkladnej úpravy a osvedčenie, že bez okamžitej, hoci len dočasnej úpravy by bolo právo navrhovateľa ohrozené. Súd zároveň zdôraznil, že neodkladným opatrením nemožno povinný subjekt obmedziť neprimerane ani nad nevyhnutný rozsah. Keďže ide o prostriedok subsidiárny vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, možno ho nariadiť len vtedy, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 4. Účelom neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery strán sporu tak, aby sa predišlo bezprostredne hroziacej ujme alebo ohrozeniu nerušeného výkonu rozhodnutia vo veci samej. Na jeho nariadenie musí navrhovateľ hodnoverne osvedčiť najmä existenciu a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, danosť práva, ako aj naliehavosť a neodkladnosť požadovanej úpravy. Tieto skutočnosti musí uviesť v návrhu a doložiť relevantnými dôkazmi, okrem tých, ktoré bez vlastnej viny nemôže predložiť. Súd pritom musí chrániť nielen toho, kto sa neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel aj toho, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenie preto spravidla nemá zasiahnuť do základných práv a slobôd strán spôsobom, ktorý by nezodpovedal jeho dočasnej povahe a mohol by predurčiť výsledok konania vo veci samej. 5. Súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľka neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Navrhovaným neodkladným opatrením sa domáhala uloženia povinnosti povinným vypratať byt, a to bez časového obmedzenia. Hoci § 330 ods. 2 C. s. p. pripúšťa, aby malo neodkladné opatrenie za určitých okolností obsah totožný s výrokom vo veci samej, súd dospel k záveru, že okolnosti a povaha tejto veci taký postup neumožňujú. 6. Súd prvej inštancie po vyhodnotení prípustnosti navrhovaného neodkladného opatrenia dospel k záveru, že jeho nariadenie by predstavovalo závažný zásah do bytovej situácie povinných. Pri tomto posúdení prihliadol na ústavné právo každého účastníka, aby sa jeho vec prejednala v riadnom konaní, v ktorom môže uplatniť svoju obranu, predniesť argumenty a predložiť dôkazy. Uloženie povinnosti vypratať byt bez časového obmedzenia by preto bolo podľa súdu v rozpore s touto zásadou, keďže by išlo o rozhodnutie prijaté v zjednodušenom a zrýchlenom režime konania o neodkladnom opatrení (§ 329 ods. 1 veta prvá C. s. p.), ktoré by zároveň nastolilo trvalý stav bez riadneho dokazovania. Súd prvej inštancie zdôraznil, že neodkladným opatrením nemožno predbiehať ani prejudikovať výsledok konania vo veci samej; navrhovateľka by totiž už jeho nariadením dosiahla stav, ktorý má byť predmetom meritórneho rozhodnutia. Keďže neodkladné opatrenie slúži len na dočasnú úpravu pomerov pri hrozbe nenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej ujmy, súd nepovažoval navrhovaný obsah opatrenia za prípustný. Navrhovateľka sa môže ochrany svojho vlastníckeho práva domáhať meritórnou žalobou. Na posúdenie dôvodnosti nároku na vypratanie bytu a otázky, či povinní užívajú byt bez právneho dôvodu, bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné vykonať dokazovanie v širšom rozsahu, než umožňuje konanie o neodkladnom opatrení. Hoci sa z tvrdení navrhovateľky javí, že povinní užívajú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, nemožno z toho bez ďalšieho vyvodiť hrozbu bezprostrednej ujmy na jej subjektívnych právach. Navyše z jej tvrdení vyplýva, že byt aktuálne neobýva ani neužíva ako svoje obydlie. Podľa súdu prvej inštancie preto neboli splnené predpoklady výnimočnej rýchlej ochrany, keďže ide o dlhšie trvajúci stav bez preukázanej hrozby priamej ujmy. 7. Na základe uvedeného súd prvej inštancie za použitia § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2, § 330 ods. 2 C. s. p. dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila, že je potrebné neodkladne upraviť pomery strán sporu navrhovaným neodkladným opatrením, a teda neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § § 262 ods. 1 C. s. p., tak, že z dôvodu zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia boli povinní 1/ a 2/ plne úspešní, avšak nárok na náhradu trov konania im nepriznal, keďže im žiadne nevznikli. 8. Proti uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) C. s. p. a žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, prípadne ho zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Namietala, že uznesenie je prekvapivé, zasahuje do jej práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces a neobsahuje dostatočné vysvetlenie, prečo súd prvej inštancie nepovažoval bezodkladnú úpravu pomerov za dôvodnú. Podľa navrhovateľky mal súd prihliadnuť na špecifické okolnosti prípadu a na údajné opakované a systematické konanie povinných pri neoprávnenom obsadzovaní bytov, ktoré vyplývalo z predložených listinných dôkazov; tie však súd prvej inštancie ani okrajovo nevyhodnotil. Zároveň namietala, že súd prvej inštancie nemal odmietnuť predbežnú ochranu len preto, že by neodkladné opatrenie mohlo byť obsahovo totožné s meritórnym rozhodnutím, keďže § 330 ods. 2 C. s. p. taký postup pripúšťa. Podľa nej preto mohlo byť uznesenie zmenené alebo zrušené aj z dôvodu nesprávneho posúdenia, či povaha veci umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie s totožným obsahom ako rozhodnutie vo veci samej. 9. Povinní 1/ a 2/ vo vyjadrení k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu navrhovateľky žiadali napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne. Tvrdili, že v byte od 1.9.2024 býva len povinný 1/, nájomné bolo uhradené do 31.8.2025 a v septembri 2025 sa povinný 2/ s navrhovateľkou ústne dohodol, že povinný 1/ môže v byte ďalej bývať, pričom sa následne mala písomne predĺžiť nájomná zmluva; navrhovateľka však podľa nich trvala na platbe nájomného v hotovosti a písomné predĺženie odkladala. Namietali, že navrhovateľka na prelome septembra a októbra 2025 nezákonne odpojila v byte elektrinu, čím zhoršila kvalitu bývania, a uviedli, že povinný 1/ je po jej opätovnom zapojení a písomnom predĺžení nájmu ochotný doplatiť primerané nájomné. Popreli, že by povinný 2/ v byte býval; len sa stará o otca, nosí mu nákupy a bol prítomný pri kontrole bytu dňa 8.3.2026 iba ako pozorovateľ. Ohradili sa aj proti tvrdeniam o podvodnom a protiprávnom obsadzovaní bytov, poukázali pritom na udalosti zo dňa 26.3.2026, keď mal byť odfrézovaný zámok na dverách obydlia povinného 1/, a predložili zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 27.3.2026 (SAP: 85.26/1877) a zápisnicu o výsluchu osoby zo dňa 23.4.2026 (ČVS: ORP-337/4-VYS-B2-2026), z ktorých má podľa nich vyplývať, že navrhovateľka nemala v úmysle byt sama užívať, ale ho prenajala napriek vedomosti, že v ňom býva povinný 1/. Tvrdili tiež, že dohoda o ukončení nájomného vzťahu zo dňa 24.7.2025 je falošná, keďže ju nepodpísal povinný 1/ ani povinný 2/, a že nájomca sa s navrhovateľkou nikdy osobne nestretol, keďže všetko riešil realitný maklér. Stotožnili sa so záverom súdu prvej inštancie, že nariadenie neodkladného opatrenia by predstavovalo závažný zásah do bytovej situácie povinných, bez riadneho dokazovania by nastolilo trvalý stav a prípadné porušenie práv navrhovateľky je riešiteľné meritórnou žalobou. 10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie navrhovateľky bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C. s. p.). 11. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 12. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 14. Podľa § 329 ods. 1 C. s. p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 15. Podľa § 330 ods. 2 C. s. p., Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
16. Podľa § 336 ods. 1 C. s. p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 17. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 18. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam navrhovateľky v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu najmä s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností, ktoré súd prvej inštancie viedli k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 19. Neodkladné opatrenie, ako už názov tohto procesného inštitútu napovedá, slúži na rýchle a pružné riešenie situácie, kedy je potrebný okamžitý (bezprostredný) zásah súdu. Niektoré životné situácie vyvolávajú nutnosť v záujme právnej bezpečnosti fyzických alebo právnických osôb zaistiť okamžitú procesnú ochranu, ktorú by nebolo možné so zreteľom na bezprostredne hroziacu ujmu zaistiť v potrebnom čase obvyklým stanoveným spôsobom. Nariadenie neodkladného opatrenia má svoje opodstatnenie v prípadoch, ak je obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia jeho navrhovateľa alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd teda nariadi neodkladné opatrenie spravidla v situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie reálnej škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. 20. Odvolací súd ďalej pripomína, že pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ je potrebné interpretovať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná ujma. 21. Je treba vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane, prípadne hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že by sa jej viac neoplatilo uchádzať o konečnú súdnu ochranu. 22. Tomu zodpovedá povinnosť navrhovateľa osvedčiť, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, ktorá mu hrozí. Predpokladom toho je, že navrhovateľ preukáže existenciu takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. 23. Odvolací súd v reakcii na odvolacie námietky navrhovateľky sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že navrhovateľka neodkladného opatrenia neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ako
primárneho predpokladu nariadenia neodkladného opatrenia; neoprávnené užívanie bytu povinnými 1/ a 2/, ako to tvrdí navrhovateľka v návrhu, ktoré jej má spôsobovať významnú majetkovú ujmu v podobe ušlého nájomného, ako aj nemožnosť riadne a nerušene užívať predmet svojho vlastníctva, totiž v skutkových okolnostiach posudzovanej veci nepredstavuje stav, ktorého intenzita odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia. Vo vzťahu k navrhovateľke a vzniku, či rozšírenia ujmy, ktorá jej má vznikať, je bez významu, že sa povinní mali v minulosti dopúšťať neoprávneného užívania bytu vo vlastníctve inej osoby, či povinný 1/ dopúšťať konania, ktorým sa snažil obštrukčne a so zlým úmyslom čo najdlhšie užívať inú nehnuteľnosť vo vlastníctve inej osoby. Inak povedané, užívanie bytu nájomcom, resp. ďalším subjektom, po skončení nájomného vzťahu samo o sebe nespôsobuje stav, ktorý si vyžaduje bezprostredný zásah súdu vo forme úpravy pomerov medzi stranami neodkladným opatrením. 24. Nemožno súčasne opomenúť, že navrhovateľka sa vypratania bytu a zdržania sa jeho akéhokoľvek užívania, domáhala nariadením neodkladného opatrenia bez úmyslu podať žalobu vo veci samej; to by bolo možné iba v prípade, ak by to povaha veci pripúšťala (§ 330 ods. 2 C. s. p.). Stotožňujúc s prvoinštančným súdom je potrebné konštatovať, že navrhovateľka sa porušené vlastnícke právo rozhodla právne riešiť nevhodným procesným prostriedkom právnej ochrany. Hoci neodkladné opatrenie v zmysle § 336 ods. 1 C. s. p. možno nariadiť aj bez povinnosti podať žalobu vo veci samej (najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami) a ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 C. s. p.); odvolací súd zastáva názor, že povaha nároku navrhovateľky na vypratanie bytu a zdržanie sa jeho užívania presahuje možnosti procesného rámca konania o neodkladnom opatrení. 25. Neodkladné opatrenie totiž predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. súd rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 26. Navrhovateľka si ako účinný prostriedok ochrany svojho porušeného práva zvolila inštitút neodkladného opatrenia, ktorým sleduje trvalú úpravu pomerov domáhajúc sa toho, aby súd uložil povinným 1/ a 2/ povinnosť vypratať byt vo vlastníctve navrhovateľky. Za porušené (ohrozené) právo označila vlastnícke právo. Subjektívne práva vlastníka sú upravené v § 123 Občianskeho zákonníka; patrí k nim právo vec držať, užívať, požívať plody a úžitky a nakladať s ňou. 27. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že zákon umožňuje neodkladným opatrením aj trvale upraviť pomery strán sporu, avšak ide o celkom zriedkavý jav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. Súd teda musí zvážiť nielen účelnosť tohto procesného postupu, ale aj jeho primeranosť a reálny dopad na dotknuté právne vzťahy. Tento výnimočný postup nie je na mieste tam, kde nápravu možno dosiahnuť len žalobou vo veci samej. Hodno zdôrazniť, že v prípade, ak je do vlastníckeho práva neoprávnene zasiahnuté, má vlastník v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka právo na ochranu svojho vlastníckeho práva; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. V prípade nehnuteľnosti sa vindikačnou žalobou môžu vlastníci nehnuteľnosti domáhať jej vypratania (R 53/1973). Pri neoprávnenom užívaní nehnuteľnosti je teda právne aprobovaným spôsobom obrany práva vlastníka podanie žaloby o vypratanie nehnuteľnosti na príslušný súd. 28. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemôže vyvodzovať len zo samotných tvrdení navrhovateľa; tieto tvrdenia sa musia navrhovateľom osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keďže pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Tento ústupok z procesnej kontradiktórnosti voči povinnému je podmienený naliehavosťou potreby úpravy pomerov medzi stranami, ktorá ako už odvolací súd uviedol vyššie, je primárnym zákonným predpokladom na jeho nariadenie (rovnako to platí aj o obave z ohrozenia exekúcie). Pokiaľ teda nebola zo strany navrhovateľky osvedčená naliehavosť potreby úpravy pomerov medzi stranami, je úplne bezpredmetné uvažovať nad procesnou prípustnosťou nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia.
29. Žiada sa však doplniť, že ak by aj naliehavosť potreby úpravy pomerov bola zo strany navrhovateľky osvedčená, povaha procesného nároku navrhovateľky na vypratanie bytu z objektívneho hľadiska neumožňuje rozhodnúť nariadením neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. V zrýchlenom konaní o neodkladnom opatrení (do 30 dní od podania návrhu) je v podmienkach prvoinštančného konania takmer úplne vylúčené zabezpečiť povinnej strane relevantný procesný priestor na procesnú obranu, ktorý je nevyhnutný v situácii, keď vyhovením návrhu nastane trvalý stav, v dôsledku ktorého bude povinný musieť strpieť výkon vypratania bytu, ktorý užíva. Odvolací súd je názoru, že v danom prípade neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu nariadením neodkladného opatrenia, nakoľko by sa jednalo o zásah súdu neprimeraný, najmä s ohľadom na jeho následky jednoznačne nahrádzajúce konanie o vypratanie nehnuteľnosti, v ktorom spornosť veci má byť riešená riadnym zistením skutkového stavu veci a vykonaním riadneho dokazovania. 30. A pretože navrhovateľka v odvolaní neprezentovala žiadne argumenty, ktoré by relevantným spôsobom spochybnili záveru súdu prvej inštancie o absencii naliehavej potreby úpravy pomeru medzi stranami a právnu nemožnosť neodkladným opatrením uložiť povinnosť vypratať byt a zdržať sa jeho užívania; odvolací súd námietky navrhovateľky uplatnené v odvolaní vyhodnotil ako právne irelevantné, a preto po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, keďže navrhovateľka neosvedčila splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. 31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že povinným 1/ a 2/, ktorým by inak patrila náhrada trov konania, nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože im preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli (R 72/2018). 32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).