Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/18/2025 1217211160 18. 02. 2026 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2026:1217211160.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu: R.. U. W., M.. XX.XX.XXXX, R. XXXX/X, XXX XX B.D., práv. zast. Mgr. Alica Mendlová, advokátka, Koreničova 2, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mestoa Advokátska kancelária Marko, s.r.o., Gróbska 19, 900 27 Bernolákovo, IČO: 36 860 646, proti žalovanému BLADE REAL ESTATES, s.r.o., Mliekárenská 17, Bratislava, IČO: 44 079 125, právne zastúpenému KASATKIN & PARTNERS, s.r.o., Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 255 021, o určenie neplatnosti uznesení valných zhromaždení, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-51Cb/109/2017-1493 zo dňa 30.9.2024 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-51Cb/109/2017-1493 zo dňa 30.9.2024 p o t v r d z u j e. II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal neplatnosti uznesenia č. 1, č. 2 a č. 3 prijaté dňa 15.3.2017 valným zhromaždením spoločnosti BLADE REAL ESTATES, s.r.o., so sídlom Mliekárenská 17, 821 09 Bratislava, IČO: 44 079 125 a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.6.2017 domáhal určenia neplatnosti uznesení č. 1, č. 5 a č. 6 prijatých dňa 2.12.2016 a uznesení č. 1, č. 2 a č. 3 prijatých dňa 15.3.2017 valným zhromaždením spoločnosti BLADE REAL ESTATES, s.r.o., IČO: 44 079 125. Časť žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti uznesení č. 1, č. 5 a č. 6 prijatých dňa 2.12.2016, bola zamietnutá čiastočným rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 29.4.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.4.2021; pričom v tomto rozsudku zároveň uviedol, že o trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Predmetom ďalšieho konania tak zostala žaloba o určenie neplatnosti uznesení č. 1, č. 2 a č. 3 prijatých dňa 15.3.2017 valným zhromaždením žalovaného, ktorými bol schválený program valného zhromaždenia (uznesenie č. 1), schválený prevod obchodného podielu spoločníka R.. L. Č. na spoločnosť BABOLAD LTD., so sídlom na Cypre (uznesenie č. 2), a žalobca bol odvolaný z funkcie konateľa žalovaného (uznesenie č. 3). 3. Žalobca v žalobe uviedol, že je spoločníkom žalovaného s obchodným podielom vo výške 50 % na základnom imaní spoločnosti, pričom jeho vklad vo výške 49.971,- Eur bol splatený v plnom rozsahu. Zároveň pôsobil ako konateľ žalovaného, pričom z tejto funkcie bol odvolaný ku dňu 15.3.2017. Podľa tvrdení žalobcu sa valné zhromaždenie žalovaného konané dňa 15.3.2017 uskutočnilo bez jeho účasti,
hoci sa prijaté uznesenia priamo dotýkali jeho práv ako spoločníka a konateľa. Tvrdil, že mu nebola doručená pozvánka na valné zhromaždenie a o jeho konaní sa dozvedel až dňa 19.4.2017 z výpisu z obchodného registra. Namietal, že valné zhromaždenie nebolo zvolané v súlade s § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka ani so spoločenskou zmluvou žalovaného a že nebolo uznášaniaschopné, keďže podľa článku VIII bodu 2 spoločenskej zmluvy je valné zhromaždenie spôsobilé uznášať sa len za účasti spoločníkov disponujúcich nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov, pričom on sa valného zhromaždenia nezúčastnil. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca bol o konaní valného zhromaždenia riadne upovedomený, keďže si pozvánku ako konateľ sám podpisoval a ako spoločník ju osobne prevzal, čo mal potvrdiť vlastnoručným podpisom. Neúčasť žalobcu na valnom zhromaždení bola podľa žalovaného jeho vlastným rozhodnutím a žalobca nebol prijatými uzneseniami ukrátený na právach. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobca následne schválil úhradu nákladov na právne služby spojené s prípravou valných zhromaždení. 5. Žalobca v ďalšom priebehu konania predložil súdu doplňujúce listinné dôkazy, a to uznesenie o vznesení obvinenia štatutárnym orgánom žalovaného a ďalšej osobe, údaje z verejných zdrojov o hospodárení spoločností prepojených so štatutárnym orgánom žalovaného, notárske zápisnice z valných zhromaždení žalovaného z rokov 2019 až 2022 a rozsudky všeobecných súdov v iných veciach, v ktorých vystupovali osoby personálne prepojené so žalovaným. 6. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba o určenie neplatnosti uznesení č. 1, č. 2 a č. 3 prijatých dňa 15.3.2017 valným zhromaždením spoločnosti BLADE REAL ESTATES, s.r.o., nie je dôvodná, a preto ju v tejto časti zamietol, hoci bola podaná v zákonnej trojmesačnej prekluzívnej lehote podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zo znaleckého posudku č. 60/2018 vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity dňa 5.3.2018 vyplynulo, že podpis žalobcu na pozvánke na valné zhromaždenie zo dňa 21.2.2017 je jeho pravým podpisom, na základe čoho bolo preukázané, že žalobca bol o konaní valného zhromaždenia dňa 15.3.2017 riadne a včas upovedomený vrátane jeho programu. Za týchto okolností bolo zvolanie valného zhromaždenia posúdené ako súladné s § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka aj so spoločenskou zmluvou žalovaného a neúčasť žalobcu na valnom zhromaždení bola vyhodnotená ako dôsledok jeho vlastného rozhodnutia. Za preukázané súd prvej inštancie považoval aj to, že valné zhromaždenie konané dňa 15.3.2017 bolo uznášaniaschopné, keďže prítomný spoločník R.. L. Č. disponoval v zmysle platnej spoločenskej zmluvy dostatočným počtom hlasov na prijatie napadnutých uznesení. Pri posudzovaní tejto otázky súd prvej inštancie vychádzal z platnosti uznesení prijatých dňa 2.12.2016, ktorými došlo k zmene hlasovacích práv spoločníkov. Platnosť týchto uznesení bola potvrdená právoplatným čiastočným rozsudkom zo dňa 29.4.2019. 7. Námietky žalobcu smerujúce proti znaleckému posudku č. 60/2018 vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodné, keďže znalecký posudok bol vypracovaný znaleckým ústavom zapísaným v zozname znalcov, vychádzal zo skúmania originálov listín a dostatočného počtu porovnávacích podpisov. Ostatné žalobcom predložené dôkazy súd posúdil ako právne irelevantné, keďže sa netýkali zvolania ani priebehu valného zhromaždenia zo dňa 15.3.2017 a neosvedčovali tvrdené dôvody neplatnosti napadnutých uznesení. 8. Na základe uvedených skutkových zistení dospel súd prvej inštancie k záveru, že hoci žaloba bola podaná v zákonnej trojmesačnej prekluzívnej lehote podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, nebol preukázaný rozpor napadnutých uznesení so zákonom ani so spoločenskou zmluvou. Valné zhromaždenie bolo zvolané v súlade s § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka, bolo uznášaniaschopné a uznesenia č. 1, č. 2 a č. 3 boli prijaté potrebnou väčšinou hlasov. Z týchto dôvodov žalobu v tejto časti zamietol. 9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p., namietajúc, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súčasne poukázal na to, že súd prvej inštancie sám konštatoval včasnosť podania žaloby v trojmesačnej prekluzívnej lehote podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka.
10. V odvolaní žalobca namietal spôsob hodnotenia znaleckého posudku č. 60/2018 vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity dňa 5.3.2018, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal pri závere o pravosti jeho podpisu na pozvánke na valné zhromaždenie zo dňa 21.2.2017. Namietal, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s jeho procesnými námietkami voči tomuto znaleckému posudku, najmä s tvrdením, že znalec vychádzal výlučne z podkladov predložených žalovaným a porovnávací materiál nepochádzal od žalobcu. Zároveň zdôraznil, že žalovaný nepreukázal doručenie pozvánky spôsobom upraveným v spoločenskej zmluve, pričom neexistenciu doručenia ako negatívnu skutočnosť nemohol preukazovať on, ale dôkazné bremeno mal niesť žalovaný. 11. Žalobca poukázal na to, že opakovane navrhoval predloženie originálov listín zo strany žalovaného, ktoré mu neboli predložené. Ďalšie odvolacie námietky smerovali proti skutkovému záveru o uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia konaného dňa 15.3.2017. Namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z úpravy hlasovacích práv prijatej na valnom zhromaždení dňa 2.12.2016, pričom zároveň nesprávne uzavrel, že pozvánka na valné zhromaždenie zo dňa 15.3.2017 mu bola riadne doručená. Žalobca sa ďalej dovolával tvrdeného účelového postupu osôb podieľajúcich sa na príprave valného zhromaždenia zo dňa 15.3.2017. Namietal zneužitie hlasovacích práv v rozpore s § 56a Obchodného zákonníka. Tvrdil, že napadnuté uznesenia boli prijaté v rámci širšieho postupu smerujúceho k poškodeniu jeho majetkových práv v žalovanej spoločnosti. V tejto súvislosti poukazoval na ďalšie listiny založené v spise, ako aj na svoje tvrdenia o naväzujúcich právnych a faktických úkonoch po prijatí predmetných uznesení. 12. Na záver odvolania žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zotrval na svojej doterajšej procesnej obrane a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. K námietkam žalobcu voči znaleckému posudku č. 60/2018 žalovaný uviedol, že závery posudku sú jednoznačné a spoľahlivé. Zo znaleckého posudku vyplýva, že podpis na pozvánke na valné zhromaždenie zo dňa 21.2.2017, ako aj podpis na potvrdení o prevzatí pozvánok na valné zhromaždenie zo dňa 21.2.2017 sú pravými podpismi žalobcu. Znalec pri skúmaní vychádzal z originálov listín a z dostatočného porovnávacieho materiálu, ktorý tvorilo viac ako 30 podpisov žalobcu pochádzajúcich z verejných listín, ktoré znalec považoval za hodnoverné. Pri skúmaní neboli zistené žiadne stopy technického falšovania podpisov. Žalovaný poukázal na to, že tvrdenie žalobcu o nehodnovernosti porovnávacieho materiálu je nedôveryhodné už len vzhľadom na rozsah porovnávacej vzorky. Žalovaný zároveň poukázal na výpoveď zástupkyne znaleckej organizácie, podľa ktorej podpisy žalobcu vykazujú značnú mieru variability, ktorá bola prítomná aj v porovnávacom materiáli. Táto variabilita podľa znalca zvyšuje pravdepodobnosť pravosti skúmaných podpisov, keďže falšovateľ by takúto mieru variability len ťažko dokázal napodobniť. Znalec jednotlivé podpisy identifikoval ako pravé na základe ich znakov, vedenia línií a celkového grafického prejavu. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že o pravosti podpisov žalobcu nie sú dôvodné pochybnosti. K tvrdeniu o nedoručení pozvánky na valné zhromaždenie žalovaný uviedol, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca bol o konaní valného zhromaždenia riadne a včas upovedomený. Pravosti podpisov žalobcu na pozvánkach a potvrdeniach o ich prevzatí boli znalecky preukázané. Žalovaný považuje za preukázané, že valné zhromaždenie konané dňa 15.3.2017 bolo zvolané v súlade s § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako aj v súlade so spoločenskou zmluvou žalovaného, keďže spoločníkom bola pozvánka s programom doručená najmenej 15 dní vopred. Žalobcovi nebolo odňaté právo zúčastniť sa valného zhromaždenia ani hlasovať, keďže sa na ňom nezúčastnil z vlastného rozhodnutia. Zároveň poukázal na to, že osobná účasť žalobcu nebola nevyhnutná pre platnosť prijatých uznesení. 14. K opakovanému spochybňovaniu osoby L.. L. B. žalovaný uviedol, že znalecký posudok č. 60/2018 bol vypracovaný znaleckým ústavom ÚSI ako znaleckou organizáciou zapísanou v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pod evidenčným číslom 900020. L.. L. B. nevykonával samotné znalecké skúmanie, na posudkoch vystupoval ako osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti v odbore písmoznalectvo. Žalovaný zdôraznil, že znalecká činnosť bola vykonaná znaleckým ústavom v súlade so zákonom č. 382/2004 Z. z. a nebol porušený zákonný postup pri vypracovaní znaleckého posudku. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca námietku
zaujatosti znalca neuplatnil v zákonnej lehote podľa § 59 C.s.p. v spojení s § 53 ods. 1 C.s.p., hoci sa k znaleckému posudku vyjadroval už v konaní pred súdom prvej inštancie. Z tohto dôvodu považuje žalovaný akékoľvek neskoršie námietky zaujatosti za procesne oneskorené a neprípustné. 15. K platnosti valného zhromaždenia konaného dňa 15.3.2017 žalovaný zhrnul, že bolo zvolané riadne a včas, bolo uznášaniaschopné. Uznesenia boli prijaté potrebnou väčšinou a neboli v rozpore so zákonom ani so spoločenskou zmluvou žalovaného. Zároveň uviedol, že prijaté uznesenia sa nedotkli práv žalobcu, keďže žalobca sa valného zhromaždenia nezúčastnil z vlastného rozhodnutia a nehlasoval o prijatých uzneseniach. 16. Na záver žalovaný zdôraznil, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý podľa jeho názoru riadne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Argumentáciu žalobcu v odvolaní žalovaný označil za účelovú, nekonzistentnú a nedôveryhodnú, keďže žalobca nepredložil žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by mohli viesť k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z týchto dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-51Cb/109/2017 - 1493 zo dňa 30.9.2024 v napadnutých výrokoch potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 17. Žalobca v rámci svojej odvolacej repliky zotrval na svojich odvolacích dôvodoch a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca spochybnil závery znaleckého posudku č. 60/2018 s tým, že znalec pri porovnávaní podpisov vychádzal výlučne z porovnávacieho materiálu predloženého žalovaným. Uviedol, že sa pred znalcom nikdy nepodpísal a neposkytol žiadny vlastnoručný porovnávací materiál. Zároveň namietal, že znalecký posudok skúmal len pravosť podpisov, nie pravosť listín ako celku, pričom žalovaný podľa žalobcu ani napriek opakovaným návrhom nepredložil originály predmetných listín, ale iba ich kópie. Z tohto dôvodu žalobca rozporoval hodnovernosť dôkazov predložených žalovaným a uviedol, že bez predloženia originálov listín nie je možné vierohodne preukázať pravosť žalovaným tvrdených skutočností. Žalobca ďalej poukázal na to, že porovnávací materiál, z ktorého znalec vychádzal, bol podľa neho jednostranne zabezpečený žalovaným, pričom žalobca považuje za sporné aj okolnosti vzniku týchto listín. Tvrdil, že všetky skutkové tvrdenia žalovaného v konaní sú založené predovšetkým na výpovediach a tvrdeniach štatutárneho orgánu žalovaného, voči ktorému je podľa jeho tvrdení vedené trestné konanie pre úmyselnú trestnú činnosť voči jeho osobe. Z toho žalobca vyvodzoval pochybnosti o vierohodnosti dôkazov predkladaných žalovaným a o spoľahlivosti skutkových záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie. Vo vzťahu k osobe L.. L. B. žalobca uviedol, že táto osoba bola v rozhodnom období osobou oprávnenou konať za znalecký ústav, a teda mala podľa neho reálny vplyv na činnosť znaleckého ústavu a jeho zamestnancov. Žalobca spochybnil tvrdenie žalovaného, že L.. L. B. sa na vypracovaní znaleckého posudku nepodieľal, keďže podľa jeho názoru by inak znalecký posudok nebol vypracovaný oprávneným subjektom. Zároveň uviedol, že námietku zaujatosti nemohol uplatniť skôr, pretože sa o dôvodoch zaujatosti dozvedel až dodatočne. Žalobca opätovne namietal, že pozvánka na valné zhromaždenie konané dňa 15. 3. 2017 mu nebola doručená v súlade so spoločenskou zmluvou žalovaného, podľa ktorej mala byť doručovaná na adresu trvalého pobytu spoločníkov. Na svojom tvrdení, že mu pozvánka nebola doručená žiadnym spôsobom, zotrval aj napriek záverom znaleckého posudku, ktoré rozporoval. Tvrdil, že z tohto dôvodu považuje zvolanie valného zhromaždenia za rozporné so spoločenskou zmluvou a so zákonom. Žalobca napokon spochybnil aj hodnotiace úsudky žalovaného o priebehu konania a o jeho procesnom postupe, pričom uviedol, že trvá na všetkých odvolacích dôvodoch uplatnených v odvolaní. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 10.2.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť. 19. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
20. Medzi stranami bolo sporné predovšetkým to, či žalobcovi bola riadne a včas doručená pozvánka na valné zhromaždenie konané dňa 15.3.2017, a následne, či bolo toto valné zhromaždenie uznášaniaschopné. Práve od týchto otázok žalobca odvodzoval tvrdený rozpor napadnutých uznesení so zákonom a spoločenskou zmluvou žalovaného v zmysle § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. 21. K námietke žalobcu, že mu pozvánka na valné zhromaždenie nebola doručená, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie založil svoj skutkový záver o riadnom a včasnom upovedomení žalobcu na znaleckom posudku č. 60/2018 vypracovanom Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity dňa 5.3.2018, z ktorého vyplýva, že podpis žalobcu na origináli pozvánky zo dňa 21.2.2017 je jeho pravým podpisom. Tento dôkaz neostal osamotený, ale bol podporený aj ďalšími listinnými podkladmi nachádzajúcimi sa v spise. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie preto vyplýva rozumný a logický záver, že žalobca mal vedomosť o termíne aj programe valného zhromaždenia v lehote zodpovedajúcej § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka. 22. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu argumentáciu, podľa ktorej sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s výhradami voči označenému znaleckému posudku. Zo spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie sa týmito námietkami zaoberal a vysvetlil, prečo považoval predmetný znalecký posudok za použiteľný a presvedčivý dôkaz. Zároveň odôvodnil, prečo nepriznal relevantnú dôkaznú silu súkromnému znaleckému posudku predloženému žalobcom, ktorý vychádzal iba z fotokópií listín. Takýto postup súdu prvej inštancie nevykazuje znaky svojvôle ani vnútorného rozporu. Za správny považuje odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie, že samotná okolnosť, že znalecký posudok bol vypracovaný na objednávku jednej zo strán sporu, bez ďalšieho nespochybňuje jeho použiteľnosť. Civilný sporový poriadok výslovne pripúšťa predkladanie súkromných znaleckých posudkov. Rozhodujúce je, či takýto posudok spĺňa zákonné náležitosti a či jeho závery obstáli pri hodnotení dôkazov. V prejednávanej veci súd prvej inštancie presvedčivo vysvetlil, prečo považoval závery posudku č. 60/2018 za hodnoverné a spôsobilé preukázať pravosť podpisu žalobcu na predmetnej listine. 23. Ani námietky žalobcu smerujúce proti osobe L.. L. B.tného nespochybňujú relevantnosť žalovaným predloženého znaleckého posudku. Súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že znalecký posudok bol vypracovaný znaleckým ústavom ako zapísanou znaleckou organizáciou, nie menovanou fyzickou osobou ako individuálnym znalcom. Zároveň nebolo preukázané, že by uvedená osoba vykonávala samotné znalecké skúmanie alebo že by existovali konkrétne skutočnosti spôsobilé vyvolať relevantné pochybnosti o nestrannosti či odbornej správnosti vypracovaného znaleckého posudku. Pokiaľ žalobca v odvolaní zotrval na tvrdeniach o zaujatosti, išlo prevažne o tvrdenia všeobecné, bez takej konkretizácie a dôkaznej opory, ktorá by mohla viesť k inému záveru. 24. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalobcu, podľa ktorej neboli preukázané okolnosti doručenia pozvánky spôsobom upraveným v spoločenskej zmluve. Podstatné je, že vykonané dokazovanie viedlo k záveru, že žalobca bol o konaní valného zhromaždenia preukázateľne oboznámený, a to včas ako aj s vedomosťou o jeho programe. Ak súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov ustálil, že žalobca pozvánku osobne prevzal a vlastnoručne podpísal, potom odvolacia obrana založená na samotnom popieraní doručenia je právne bez významu. 25. Rovnako správny je záver súdu prvej inštancie o uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia konaného dňa 15.3.2017. Súd prvej inštancie v tomto smere správne vychádzal z právneho a skutkového stavu založeného uzneseniami prijatými na valnom zhromaždení dňa 2.12.2016, ktorých platnosť už bola právoplatne potvrdená v čiastočnom rozsudku zo dňa 29.04.2019. Ak v dôsledku týchto skôr prijatých uznesení disponoval spoločník R.. L. Č. dostatočným počtom hlasov, bolo valné zhromaždenie konané dňa 15.3.2017 uznášaniaschopné aj bez účasti žalobcu. 26. Pokiaľ žalobca v odvolaní a odvolacej replike poukazoval na ďalšie listiny založené do spisu, vrátane listín z iných súdnych alebo trestných konaní, notárskych zápisníc z neskorších rokov, údajov z verejných zdrojov či listov vlastníctva, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že tieto dôkazy nie sú pre rozhodnutie vo veci právne významné. Tieto listiny sa netýkajú zvolania, priebehu ani uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 15.3.2017 a samy osebe neosvedčujú tvrdený rozpor napadnutých uznesení so zákonom alebo spoločenskou zmluvou. Ani
prípadné personálne alebo obchodné súvislosti s inými subjektmi bez bližšieho vzťahu k predmetu sporu nemôžu nahradiť preukázanie konkrétnej vady napadnutých uznesení. 27. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani všeobecnú námietku žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, z akých dôkazov vychádzal, ktoré skutkové okolnosti považoval za preukázané, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a aké právne normy na vec aplikoval. Súd nie je povinný reagovať na každú jednotlivú argumentačnú líniu strany sporu, ale len na tie námietky, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné. V tomto smere odôvodnenie napadnutého rozsudku požiadavky preskúmateľnosti spĺňa. 28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzatvára, že žalobca v odvolacom konaní nespochybnil správnosť rozhodujúcich skutkových zistení ani právnych záverov súdu prvej inštancie. Nebolo preukázané, že by valné zhromaždenie žalovaného konané dňa 15.3.2017 nebolo riadne zvolané, že by nebolo uznášaniaschopné, alebo že by napadnuté uznesenia boli prijaté v rozpore so zákonom alebo spoločenskou zmluvou. Z tohto dôvodu neboli splnené podmienky na určenie ich neplatnosti podľa § 131 Obchodného zákonníka. 29. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec aj správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 30. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami aj právnymi závermi súdu prvej inštancie. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na riadne zistenie skutkového stavu, dôkazy hodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a svoje úvahy náležite, logicky a presvedčivo odôvodnil. V konaní neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 31. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 32. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 33. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 34. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).