Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Co/92/2024 1219200993 31. 03. 2026 JUDr Janka Richterová ECLI:SK:KSBA:2026:1219200993.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a z členov senátu JUDr. Juraja Považana a Mgr. Jaroslava Šupu v spore žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, proti žalovanej: Y. F., W.. XX.XX.XXXX, F. F., F. Č.. X, zastúpenej JUDr. Marekom Horníkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Jesenského č. 2, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 25. januára 2024 č. k. B2-9C/13/2019-289, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e; vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 20 %. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalovanú zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 393,24 € s príslušenstvom, predstavujúceho náhradu za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu (pod garážou žalovanej) bez právneho dôvodu, a to za obdobie od 25.2.2017 do 31.1.2019. Vo zvyšku žalobu zamietol (do sumy 394, 36 € s prísl.). Žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že základ nároku je v zmysle § 451 OZ daný. Žalovaná nereagovala na výzvu žalobcu na uzavretie nájomnej zmluvy, žalovaná preto pozemok pod garážou užíva bez právneho titulu. 3. Nestotožnil sa s obranou žalovanej, že má právo užívať pozemok pod garážou bezodplatne. Zo zmluvy o prenechaní pozemku na dočasné užívanie zo dňa 05.08.1974 vyplýva opak. V tejto zmluve sa totiž výslovne uvádza, že vlastník garáže preberá pozemok iba na dočasné užívanie za dohodnutú náhradu 36 Kčs ročne (2 Kčs/meter štvorcový). Žalovanej z titulu vydržania nemohlo vzniknúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu zo zákona a ani iným titulom, keďže ku garáži nadobudla vlastnícke právo v roku 2005 a od roku 2007 sa žalobca pokúšal so žalobkyňou usporiadať ich právne vzťahy. Pre posúdenie dobromyseľnosti žalovanej nepovažoval za právne významné, či ako kupujúca mala vedomosť o nájomnej zmluve, uzavretej medzi predávajúcou a žalobcom v roku 2005. Napokon žalobu nepovažoval za rozpornú s dobrými mravmi, pretože žalobca ako vlastník má nárok na náhradu za obmedzenie svojho vlastníckeho práva. 4. S ohľadom na uplatnenú pohľadávku, rozdielnu od nájomného, nepovažoval za významné, kedy a akým spôsobom zanikol nájomný vzťah medzi žalobcom a predávajúcou Y.. Z.V.G..
5. Rozsah bezdôvodného obohatenia ustálil na základe rozhodnutia primátora žalobcu č. 33/2015 a prílohy č. 1, tabuľky č. 100, položky č. 17 v lokalite II (katastrálne územie Nivy) na sumu 12 €/meter štvorcový za jeden rok, t. j. ročne 204 € (12 € krát 17 meter2). Žalovaná síce s takýmto rozsahom nesúhlasila, avšak nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval inú výšku obvyklého nájomného za obdobný pozemok v danom mieste a čase. 6. Neprihliadol na započítaciu námietku žalovanej, keď 1/ žalovaná poprela uplatnenú pohľadávku, preto proti popretej pohľadávke započítanie nemožno vykonať; 2/ žalovaná nedisponuje započítateľnou pohľadávkou voči žalobcovi. V zmysle § 4 ods. 1 a 2 zákona číslo 66/2009 Z. z. jej nevznikla pohľadávka titulom vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov v jej podielovom spoluvlastníctve v katastrálnom území Lamač (LV číslo XXXX), na ktorých sú umiestnené pozemné komunikácie vo vlastníctve žalobcu. Nie je preto splnená zákonná požiadavka na započítanie, a to existencia vzájomných pohľadávok, ktorých plnenie je rovnakého druhu. 7. Proti tomuto rozsudku, v jeho vyhovujúcej časti, podala včas odvolanie žalobkyňa. Rozhodnutie považovala za zmätočné, nepreskúmateľné, vychádzajúce z nesprávnych skutkových a právnych záverov. Tvrdila, že súd neprípustným zvýhodnením žalobcu na úkor žalovanej zasiahol do jej procesných práv; spôsob hodnotenia niektorých dôkazov súdom vážne zasiahol do jej práva na tzv. rovnosť zbraní. Domnievala sa, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že pozemok pod garážou bol kontinuálne užívaný predchodcami žalovanej na základe platne uzatvorených nájomných zmlúv. Naopak, minimálne v období od 01.01.2003 do 28.09.2005 nebolo nájomné platené a ani uzatvorená nájomná zmluva, preto súd nesprávne uzavrel, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu užívať pozemok nevydržala. Poukázala na uzavretú nájomnú zmluvu s Y.. Z.V.G., ktorá je neplatná pre jej neuzavretie aj s jej manželom Alojzom Z., s ktorou otázkou sa súd nevyporiadal. Namietala tiež, že súd nezisťoval okolnosti skončenia nájomného vzťahu s predávajúcou Y.. Z.V.G., pritom nájomný vzťah vylučuje vznik bezdôvodného obohatenia medzi stranami sporu. Okrem toho ani z rozhodnutia o dedičstve z 30.08.1980 sp. zn. D 868/80 (po otcovi predávajúcej) nevyplýva, že predmetom dedenia je akýkoľvek záväzok spojený s odplatným užívaním pozemku. Zo žiadnej prístupnej evidencie nevyplývali akékoľvek nájomné práva žalobcu k pozemku. V čase, keď žalovaná garáž nadobudla, bola preto dobromyseľná a súd nesprávne dospel k opačnému záveru. Nesúhlasila ani s ustálením rozsahu bezdôvodného obohatenia. Vytkla súdu, že neprihliadol na § 2 ods. 2 rozhodnutia primátora žalobcu č. 33/2015, v zmysle ktorého v prípade potreby určenia reálnej a objektívnej hodnoty nájmu konkrétnej nehnuteľnosti je potrebné vypracovanie znaleckého posudku. Žalobca tak sám uvádza, že určenie odplaty nie je reálne a objektívne a vyžaduje sa znalecké dokazovanie. Rozhodnutie primátora preto nemôže slúžiť na preukázanie a ustálenie primeranosti a obvyklosti odplaty za užívanie nehnuteľnosti. Vytkla súdu, že hoci prihliadol na hmotnoprávnou námietku premlčania, na hmotnoprávnu započítaciu námietku neprihliadol, hoci obe môžu byť uplatnené in eventum a nie je dôvod, aby pri započítacej námietke postupoval inak (vyžadoval uznanie pohľadávky). Súd dospel k nesprávnemu záveru, že žalovaná nedisponuje započítateľnou pohľadávkou, pretože strany si poskytujú plnenie rovnakého druhu, užívanie pozemkov v Bratislave, na ktorých sú postavené stavby vo vlastníctve iných osôb (na pozemku vo vlastníctve žalovanej stavba vo vlastníctve žalobcu a garáž žalovanej na pozemku žalobcu). Napokon namietla nesprávne rozhodnutie o trovách konania, v ktorom súd nezohľadnil procesné zavinenie žalobcu na čiastočnom zastavení konania v rozsahu 572, 13 € po uplatnenej námietke premlčania. Pomer úspechu žalovanej je potom 18,54 %. 8. Žalobkyňa navrhla v napadnutej časti rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Pozemok bol právnymi predchodcami žalovanej užívaní za odplatu, čo vylučuje vydržania vecného bremena - práva stavby. Bez ohľadu na to, že v kúpnej zmluve nie je vyhlásenie o nájme pozemku pod garážou, žalovaná nebola dobromyseľná, že jej právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. V spore tiež nebolo preukázané že žalobca v rozhodnom období inkasoval nájom od právnej predchodkyne žalovanej. Nájomný vzťah s predávajúcou bolo možné ukončiť dohodou. Súd správne zohľadnil rozhodnutie primátora, v zmysle ktorého ďalej uvedené ceny sú len minimálne. 9. Žalovaná v replike zopakovala svoju argumentáciu o tom, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy nemala vedomosť o existencii akýchkoľvek nájomných práv k pozemku pod garážou, neboli zapísané v katastri nehnuteľnosti a predávajúci ju o nich neinformovali. Z dokazovania vyplynulo, že minimálne 2 roky
po nadobudnutí garáží žalovanou žalobca mal uzatvorenú nájomnú zmluvu s predávajúcou, preto mal inkasovať nájom od nej. K obrane žalovanej o paralelnej existencii nájomnej zmluvy k totožnému pozemku žalobca neuviedol žiadne vlastné tvrdenia ani neoznačil relevantné dôkazy. 10. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), na pojednávaní, na ktorom poukázal na aplikáciu ustanovení § 580 a §581 OZ a dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené len vo vzťahu ku výroku o trovách konania. 11. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, na ich základe dospel k relevantným skutkovým zisteniam a na ne nadväzujúcim právnym záverom. Odvolací súd nezistil ani žiaden taký nesprávny procesný postup súdu v konaní, ktorý by bolo možné posúdiť ako porušenie práva žalovanej na spravodlivý súdny proces, vrátane princípu rovnosti zbraní. 12. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že C. U. s manželkou K. (rodičia predávajúcej Y.. Z.) dňa 5.8. 1974 so štátom (Obvodným národným výborom Bratislava 2) uzatvorili zmluvu o prenechaní stavebného pozemku par. č. XXXX/.XX o výmere 18 m2 na dočasné užívanie. V zmluve zobral nájomník na vedomie, že pozemok nie je v jeho vlastníctve, preberá ho iba na dočasné užívanie za dohodnutú náhradu 1 m2 štvorcový po 2 Kčs, spolu 36 Kčs ročne. Nájomník - majiteľ garáže sa zaviazal na výzvu prenajímateľa garáž odstrániť v určenej lehote. 13. V dedičskom konaní po otcovi - C. U. - I. Z.V. nadobudla jednu polovicu garáže (rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava 2 zo dňa 30.09. 1980 sp. zn. D 868/80. Druhú polovicu garáže nadobudla spolu s manželom E. Z. od matky K. U. kúpnou zmluvou zo dňa 02.06. 1981. Podľa čl. I zmluvy pozemok, na ktorom sa prevádzaná nehnuteľnosť nachádza, nie je predmetom prevodu, je len v užívaní vlastníkov garáží na základe zmluvy o prenechaní pozemku do dočasného užívania zo dňa 5.8. 1974. 14. I. Z. so žalobcom uzatvorila dňa 28. septembra 2005 zmluvu o nájme pozemku pod garážou s finančnou náhradou 5, resp. 200 Sk/m2 ročne. Žalovaná nadobudla garáž od I. Z. s manželom kúpnou zmluvou zo dňa 31.10.2005. V zmluve je výslovne uvedené (článok I bod 1.2), že pozemok, na ktorom nehnuteľnosť stojí, nie je vo vlastníctve predávajúcich. Podľa článku IV bod 4. 2 kupujúca sa zaväzuje uhrádzať všetky poplatky spojené s užívaním nehnuteľnosti odo dňa jej písomného prevzatia. 15. V roku 2007 bola žalovaná vyzvaná žalobcom na uzavretie nájomnej zmluvy na pozemok pod garážou; prejavila záujem pozemok odkúpiť. Hlavný architekt žalobcu s predajom pozemkov v danej lokalite nesúhlasil. 16. Za tohto stavu súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o tom, že žalovaná nevydržala právo zodpovedajúce vecnému bremenu- nerušenému bezodplatnému užívaniu pozemku v zmysle § 151o ods. 1 v spojení s § 134 ods. 1 OZ, v dôsledku čoho potom i pre neuzavretie nájomnej zmluvy žalovaná užívala v rozhodnom období rokov 2017-2019 pozemok pod garážou bez právneho dôvodu. 17. Obaja právni predchodcovia žalovanej (C. U. s manželkou a ich H. I. Z.W. L. manželom) vedeli, že pozemok užívajú za odplatu. Pôvodní vlastníci garáže uzatvorili v roku 1974 zmluvu, kde sa výslovne zaviazali na úhradu za dočasné užívanie pozemku štátu. I. Z. s manželom v kúpnej zmluve z r. 1981 boli výslovne odkázaní na zmluvu z roku 1974, teda aj oni vedeli, že pozemok užívajú ako vec cudziu a sú povinní za toto užívanie platiť náhradu. Okrem toho I. Z. bezprostredne pred uzavretím kúpnej zmluvy so žalovanou uzatvorila nájomnú zmluvu na sporný pozemok s povinnosťou hradiť nájomné. 18. Za predpokladu, že žalovaná nemohla vedieť o nájomnom/užívacom práve k pozemku pod garážou (nájom nezapísaný na LV, bez informácie od predávajúcich) právo zodpovedajúce vecnému bremenu - nerušenému bezodplatnému užívaniu pozemku by ako vlastníčka panujúcej nehnuteľnosti (garáže) mohla vydržať len vtedy, ak by pozemok užívala dobromyseľne a nerušene po zákonom určenú vydržaciu dobu desiatich rokov od nadobudnutia garáže (§ 134 ods. 2 OZ). Dobu užívania pozemku svojimi právnymi predchodcami by si podľa § 134 ods. 3 OZ nemohla započítať, pretože títo celkom jednoznačne mali vedomosť o tom, že sú povinní platiť za užívanie sporného pozemku náhradu nájomné.
19. Dobromyseľné nerušené bezplatné užívanie pozemku žalovanou však trvalo len cca 2 roky, keďže už v roku 2007 vedela, že za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu tento uplatňuje nájomné (výzva na uzavretie nájomnej zmluvy). 20. Pre posúdenie otázky vydržania je nevýznamné, že v období od 01.01.2003 do 28.09.2005 nebola uzavretá nájomná zmluva. V tomto období boli vlastníkmi garáže I. Z. s manželom, ktorí o povinnosti platiť náhradu za pozemok mali vedomosť (pozri bod 12,13 a 17). Nie je preto ani významné, či nájomnú zmluva v r. 2005 (cca mesiac pred scudzením garáže žalovanej) uzatvorila so žalobcom len I. Z., bez manžela. 21. Žalovaná v odvolaní neopodstatnene poukazovala na výsledky dedičského konania po C. U.. I. Z., ktorá zdedila 1 podiel na garáži mala o povinnosti platenia náhrady vedomosť najneskôr v r. 1981, kedy s manželom odkúpila od matky zvyšný podiel na garáži. 22. Odvolateľka v spore neprodukovala žiadne dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že v rozhodnom období (roky 2017-2019), teda viac ako desať rokov po nadobudnutí garáže žalovanou, žalobca popri uplatňovanom bezdôvodnom obohatení požadoval nájomné od právnych predchodcov žalovanej. Išlo o tvrdenie, ktoré mohlo priniesť prospech žalovanej, dôkazné bremeno v tejto otázke preto zaťažovalo žalovanú (napr. výpoveď svedkyne Z., výpisy z jej účtu o platení nájomného a pod.). 23. Pri užívaní cudzej veci bez platnej nájomnej zmluvy výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá sumám, vynakladaným obvykle na danom mieste a čase na užívanie obdobnej veci, spravidla formou nájmu, ktorú by nájomca bol za obvyklých okolností povinný plniť podľa nájomnej zmluvy (porovnaj napr. R 53/2000). 24. Žalobca v týchto intenciách predložil ako dôkaz o peňažnom ekvivalente za užívanie pozemku v danej lokalite a v danom čase nájomné zmluvy, uzavreté s vlastníkmi garáží, postavenými v danej lokalite na jeho pozemku, ako aj rozhodnutie primátora o minimálnej výške nájomného č. 33/2015. Žalobca teda k rozsahu bezdôvodného obohatenia splnil i bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno. 25. Žalovaná poprela tvrdenia žalobcu o primeranej výške bezdôvodného obohatenia. Ako uviedol odvolací súd už v kasačnom rozhodnutí zo dňa 29. júna 2023 sp. zn. 5Co/120/2021 povinnosťou žalovanej bolo uviesť vlastné tvrdenia o primeranom rozsahu sporného nároku a skutkové tvrdenia, svedčiace v jej prospech, i preukázať. Avšak v rozpore so svojou procesnou povinnosťou (§ 151 ods. 2 CSP) tak neurobila ani po zrušení prvého negatívneho rozsudku súdu prvej inštancie (zo dňa 11. júna 2021 č. k. 9C/13/2019-198). Súd preto správne na neúčinné popretie rozsahu nároku neprihliadol (porovnaj napr. R 73/2019, bod 24-25, § 151 ods. 2 in fine CSP). 26. Účinné popretie by vyžadovalo tvrdenie žalovanej o konkrétnej sume, ktorá zodpovedá sumám, vynakladaným obvykle na danom mieste a čase na užívanie obdobnej veci a preukázanie tohto tvrdenia, napr. znaleckým posudkom, odborným vyjadrením, ponukou nájmu obdobných nehnuteľností z internetových stránok realitných kancelárii apod.). 27. Žalovaná sa na jednej strane bráni, že uvedené rozhodnutie primátora a nájomné zmluvy na ňom založené nepreukazujú sumy, vynakladané obvykle na danom mieste a čase na užívanie obdobnej veci. Na druhej strane sa preto zmätočne domáha postupu podľa čl. 2 ods. 2/ rozhodnutia, v zmysle ktorého v prípade potreby určenia reálnej a objektívnej hodnoty nájmu konkrétnej nehnuteľnosti je potrebné vypracovanie znaleckého posudku. 28. Odkaz na čl. 2 ods. 2/ rozhodnutia primátora je pre popretie nedostačujúci. Ako správne uvádzal žalobca, ods. 2 je potrebné chápať v kontexte odseku 1/, ktorý poukazuje na minimálne ceny. Znalecké dokazovanie sa potom javí ako potrebné tam, kde minimálne ceny podľa odseku 1/ nemožno považovať za postačujúce. Svojou obranou žalovaná zrejme nesledovala určenie vyššieho nájomného, než podľa minimálnej „ceny“ nájomného, vyplývajúcej z čl. 2 ods. 1 a prílohy 1 (položka 17). 29. So zreteľom postup žalovanej v spore, na veľkosť pozemku, uplatnenú náhradu len 12 €/m2 ročne a samotnú výšku bezdôvodného obohatenia, považuje odvolací súd znalecké dokazovanie o
výške bezdôvodného obohatenia za nadbytočné a nehospodárne. Súd prvej inštancie preto nepochybil, ak vychádzal z listinných dôkazov, predložených žalobcom. Žalovanej však nič nebránilo, aby sama predložila súkromný znalecký posudok, resp. odborné vyjadrenie. 30. Vo vyjadrení zo dňa 2.4.2019 žalovaná uviedla, že pre prípad, že súd popretú pohľadávku uzná za dôvodnú, uplatňuje započítaciu námietku. 31. Strana sporu, ktorá vznáša hmotnoprávnu námietku, uznáva skutkový a právny dôvod nároku protistrany. Avšak v prípade, ak strana vznáša hmotnoprávnu námietku in eventum, t. j. ak súd popretú pohľadávku uzná za dôvodnú (ako i v tomto spore), strana nárok protistrany nepovažuje za dôvodný (porovnaj napr. Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 576 s.). 32. Odvolateľka preto správne namietala záver súdu prvej inštancie o tom, že na započítaciu námietku neprihliadol pre samotné popretie spornej pohľadávky žalovanou. 33. Podľa názoru odvolacieho súdu na započítaciu námietku žalovanej nemožno prihliadnuť z iného dôvodu, na ktorý poukázal na pojednávaní. 34. Započítanie (§ 580 a nasl. OZ)predstavuje zánik vzájomných spôsobilých pohľadávok rovnakého druhu v okamihu, v ktorom sa stretli. Stretnutie vzájomných pohľadávok samo osebe nemá kompenzačné účinky. Tieto nastanú až kompenzačným prejavom (jednostranným právnym úkonom) ku dňu stretnutia pohľadávok. Započítaciu námietku možno uplatniť od okamihu zročnosti pohľadávky, ktorá sa stala zročnou ako posledná (§ 581 ods. 2). Ak prejav smerujúci k započítaniu bol urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli, účinky započítania nenastanú (porovnaj napr. 2 M Cdo 18/2007). 35. Žalovaná mienila započítať žalobcovu peňažnú pohľadávku (in eventum) so svojou pohľadávkou na vydanie bezdôvodného obohatenia (pohľadávka rovnakého druhu) za užívanie pozemkov v jej podielovom spoluvlastníctve žalobcom (miestna komunikácia). 36. V prípade bezdôvodného obohatenia čas plnenia (čas jeho vydania) nevyplýva zo žiadnej skutočnosti (právny úkon, právny predpis, rozhodnutie). Pohľadávka na jeho vydanie sa preto v zmysle § 563 OZ stane zročnou prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal, resp. márnym uplynutím poskytnutej lehoty na plnenie (§ 517 OZ). 37. Na započítací prejav žalovanej nemožno v zmysle uvedeného prihliadnuť, pretože k jeho uplatneniu dňa 2.4.2019 došlo ešte pred zročnosťou tvrdenej pohľadávky žalovanej. Účinky započítania preto nenastali. 38. Z nepopretých tvrdení žalobcu na odvolacom pojednávaní totiž vyplýva, že žalovaná nikdy, teda ani pred započítacím prejavom vo vyjadrení, žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nevyzvala a príp. mu ani neposkytla lehotu na plnenie. 39. Z týchto dôvodov odvolací súd v napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 CSP). 40. Odvolateľka opodstatnene namietala rozhodnutie o trovách konania pred súdom prvej inštancie. 41. Súd úspech žalobcu posúdil nesprávne, keď opomenul prihliadnuť na čiastočné späťvzatie žaloby po uplatnení námietky premlčania. Čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca. 42. Žalobca uplatňoval 965,37 €, v časti 571,01 € bolo konanie zastavené. Žalobe bolo vyhovené v rozsahu 393,24 €. Neúspech/zavinenie na zastavení konania u žalobcu predstavuje 60 %; neúspech žalovanej 40 %. Pomer úspechu žalovanej potom predstavuje 20 % (60-40%). Vo výroku o trovách konania preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku (§ 388 v spojení s § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP).
43. V odvolacom konaní bola žalovaná vo veci samej neúspešná. Oprávneným subjektom na náhradu trov konania je preto žalobca. Keďže však žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 CSP). 44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).