Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/74/2026 1219205575 19. 08. 2026 JUDr. Nora Vladová ECLI:SK:KSBA:2026:1219205575.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej, v právnej veci žalobcu: LANOVA, s. r. o., so sídlom Vysokoškolákov 33/B, 010 08 Žilina, IČO: 44 292 171, zastúpený: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, proti žalovaným: 1/ CP Hungary Business Consultancy Korlátolt Felelősségű Társaság, so sídlom Andrássy út. 17, 1061 Budapešť, ID č. 24254557-7022-113-01, Maďarská republika a 2/ augeo reality s.r.o., so sídlom Bajkalská 5/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 51 955 733, zastúpený: AK Kovár a partneri s.r.o., so sídlom Bajkalská 21/A, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 971 662, o určenie vlastníckeho práva a určenie neplatnosti záložného práva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-22Cb/149/2019 - 605 zo dňa 13.03.2026, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-22Cb/149/2019 - 605 zo dňa 13.03.2026 z r u š u j e . odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III uznesením č. k. B2-22Cb/149/2019 - 605 dňa 13.03.2026 prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 26Exre/401/2024. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že zistil, že na inom súde je vedené konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať rozhodný význam pre rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci samej. Ide o konanie, ktoré je aktuálne vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 26Exre/401/2024 (resp. sa rozhoduje o príslušnosti Najvyšším súdom Slovenskej republiky), a v ktorom sa rieši (okrem iného) otázka oprávnenia štatutára žalobcu konať za žalobcu, a to z toho titulu, že listiny, na základe ktorých mal byť štatutár žalobcu vymenovaný do funkcie konateľa, sú podľa tvrdení žalovaného 1/ sfalšované. Osoba, ktorá okrem iného podpísala odstúpenie od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 24.08.2018, teda podľa tvrdení žalovaného 1/, nikdy nemala byť oprávnená konať za žalobcu a urobiť tento jednostranný právny úkon voči žalovanému 1/. Súd uvádza, že si uvedomuje, že ide o fakultatívne prerušenie konania, ktoré z povahy tohto inštitútu nie je pre samotné rozhodnutie vo veci samej nevyhnutné a že súd je povinný najskôr zvážiť aj iné vhodné procesné opatrenia. V priebehu doterajšieho konania však vykonané procesné úkony a dokazovanie neposkytli súdu dostatočný podklad pre jednoznačné posúdenie otázky oprávnenia osoby vystupujúcej ako štatutár žalobcu konať v jeho mene. Za tejto situácie považuje za účelné vyčkať na výsledok konania vedeného pred registrovým súdom, v ktorom je uvedená otázka predmetom priameho posúdenia. Počas oboznamovania sa so spisovým materiálom a rozhodovaním o prerušení tohto konania, súd dospel k záveru, že prerušenie tohto konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, nielen prispeje k spravodlivému rozhodnutiu vo veci, ale môže byť aj jeho samotným predpokladom. V tomto konkrétom prípade prerušenie konania za účelom zachovania princípu spravodlivosti jednoznačne prevažuje nad záujmom na postupe bez zbytočných prieťahov, a preto prvoinštančný súd považuje za vhodné vyčkať na výsledok konania o zosúladenie údajov v obchodnom registri, keďže v uvedenom konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam aj pre
posúdenie skutkového a právneho stavu v tomto konaní. Hoci sporový súd je oprávnený posúdiť túto otázku ako predbežnú otázku aj samostatne, v danom prípade súd považuje za účelné vychádzať z výsledku konania vedeného pred registrovým súdom, ktorý disponuje príslušným spisovým materiálom týkajúcim sa zápisov v obchodnom registri. Tento postup považuje za súladný aj s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, najmä s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 199/2019 a rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžo 182/2010, 3 Cdo 150/2010, 5Obdo/48/2020. 3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý v úvode poukázal na neaplikovateľnosť rozhodnutí Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, o ktoré prvoinštančný súd oprel svoje rozhodnutie. V prvom rade uviedol, že súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia § 164 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) musí spravovať aj požiadavkou Ústavy SR, ktorá ukladá súdu povinnosť prijať také opatrenia, ktoré umožňujú prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Z uvedeného vyplýva, že fakultatívne prerušenie konania musí byť vždy v súlade s Ústavou SR, inými slovami, fakultatívne prerušenie konania je možné len v konaniach, v ktorých dovtedy neexistovali zbytočné prieťahy, nakoľko ustanovenie § 164 CSP sa musí uplatňovať v súlade s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Odôvodnenie Mestského súdu Bratislava III: „V tomto konkrétom prípade prerušenie konania za účelom pochovania princípu spravodlivosti jednoznačne prevažuje nad záujmom na postupe bez zbytočných prieťahov.“ je v rozpore s Ústavou SR, s poukazom na nález Ústavného súdu SR zo dňa 20.09.2000 pod sp. zn. I. ÚS 21/2000. Na iné súdne konanie vedené na Okresnom súde v Žiline poukázal žalovaný v 1. rade už vo svojom vyjadrení zo dňa 06.08.2020, preto po 6 rokoch súdneho konania je takýto procesný postup nielen v zjavnom rozpore so základnými zásadami civilného súdneho konania, ale aj ústavne nesúladný. Okolnosti a štádium konania vedeného pred prvoinštančným súdom nasvedčujú nevhodne zvolenému opatreniu súdu, nakoľko (i) v predmetnom konaní pred vydaním napadnutého uznesenia už existovali zbytočné prieťahy a (ii) v predmetnom konaní sa už vykonávali pojednávania a dokazovanie, záverečné reči, teda úkony smerujúce k prejednaniu, rozhodnutiu a ukončeniu sporu v jeho merite, a tým nastoleniu právnej istoty, pričom konanie vedené pred Okresným súdom Žilina, pod sp. zn. 26Exre/401/2024 doposiaľ nezačalo, pretože sa rozhoduje o príslušnosti Najvyšším súdom SR. Žalobca poukazuje aj na právne závery rozsudku ESĽP vo veci OBLÚK proti Slovenskej republike (rozsudok z 20. júna 2006), ako aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 02.03.2023, sp. zn. IV. ÚS 673/2022. 4. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že predmetom „zosúlaďovacieho konania“ vedeného pred registrovým súdom podľa § 289 a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej len „CMP“ (pôvodne pred Mestským súdom BA III pod č. k. Bl-33Exre/489/2019 a následne pred Okresným súdom Žilina pod č. k. 26Exre/401/2024) má byť dosiahnutie zhody zápisu žalobcu v obchodnom registri so skutočným právnym stavom. Za skutočný právny stav však navrhovateľ predmetného zosúlaďovacieho konania považuje stav zápisu v obchodnom registri pred právoplatne vykonaným zápisom zmien žalobcu do obchodného registra č. k. 26Re/566/2019, ktorý bol vykonaný na základe právnych úkonov (uznesenie VZ, zmluva o prevode obchodného podielu), ktoré navrhovateľ v predmetnom zosúlaďovacom konaní označil na základe vlastnej úvahy za neplatné. Podotkol, že navrhovateľ v zosúlaďovacom konaní nikdy nepodal žalobu o určenie neplatnosti valného zhromaždenia v zmysle § 131 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ani neexistuje žiadne iné právoplatné rozhodnutie súdu, ktoré by deklarovalo neplatnosť navrhovateľom označených konkrétnych právnych úkonov tak, ako to tvrdí navrhovateľ. Za daných okolností nie je evidentný žiaden rozpor medi skutočným právnym stavom a stavom zápisu v obchodnom registri. Vzhľadom na samotný charakter a účel zosúlaďovacieho konania podľa § 289 a nasl. CMP a vyššie uvedené skutkové a právne okolnosti veci, nie je z odôvodnenia napadnutého uznesenia prvoinštančného súdu vôbec zrejmé, na základe akých právnych skutočností, aké konkrétne zosúladenie údajov v konaní vedenom pred registrovým súdom prvoinštančný súd očakáva. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého uznesenia žiadnym spôsobom nevysporiadal s podstatným argumentom žalobcu o tom, že nejde o podstatnú otázku. O podstatnú otázku nejde, nakoľko pred registrovým súdom sa na podklade návrhu rieši len čiastková otázka a nie otázka určenia vlastníctva a otázka určenia platnosti záložného práva. Jedným z podstatných právnych argumentov žalobcom podanej žaloby je argumentácia o neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, ktorá bola podpísaná MVDr. Vladimírom Morgošom, konateľom žalobcu, ktorého oprávnenie v danom čase konať za žalobcu, nebolo sporné. Neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy vyplývala z absencie podstatných náležitostí. Žalobca
poukazuje na skutočnosť, že v tomto konaní nejde o žalobu, jej vklad do katastra nehnuteľností a z jednostranného dodatočného dopisovania chýbajúcich údajov do kúpnej zmluvy, čo výslovne konštatovala príslušná okresná prokuratúra podľa § 131 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník o určenie neplatnosti uznesenia VZ a neplatnosti iných právnych úkonov. Registrový súd môže prerušiť konanie, len ak sa vedie konanie pred sporovým súdom vo veci neplatnosti uznesenia VZ podľa § 131 Obchodného zákonníka, pretože len to je podstatná a významom súvisiaca otázka, pri ktorej by nemali vznikať rozdielne rozhodnutia a zrkadlovo to platí aj pre sporový súd. Súd má najskôr zvážiť iné vhodné opatrenia a až keď zlyhajú, môže konanie prerušiť. 5. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd podľa § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť. 6. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 7. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 8. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 9. Ustanovenie § 164 CSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Takéto prerušenie konania možno označiť za výnimočné rozhodnutie, o ktorom súd rozhoduje za splnenia zákonom ustanovených podmienok a aj bez návrhu strany sporu. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenie dostupnými procesnými prostriedkami, čo vyplýva priamo z dikcie § 164 CSP, a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Uvedený dôvod pre fakultatívne prerušenie konania je nutné odlíšiť od dôvodu obligatórneho prerušenia konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, keď súd prejudiciálnu otázku nemôže posúdiť sám v intenciách § 193 CSP, a preto musí konanie obligatórne prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom tu bude zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo a pri uplatňovaní procesného postupu podľa tohto ustanovenia sa súd musí spravovať aj požiadavkou zakotvenou v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ukladajúcej povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 21/2000). Úlohou súdu je teda racionálne vyhodnotiť, či je potrebné konanie prerušiť s prihliadnutím na zákonnú požiadavku rýchlej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených právom chránených záujmov (čl. 2 a 17 CSP). Súd by nemal preto prerušiť konanie podľa citovaného ustanovenia, ak nepredpokladá, že vyriešenie otázky v inom konaní bude mať pre dané konanie zásadný význam. 10. Prerušením konania bez splnenia zákonných predpokladov sa zasahuje do práv účastníkov konania, keďže počas prerušenia sa podľa § 165 ods. 2 CSP nevykonávajú žiadne procesné úkony a plynúce procesné lehoty sa prerušujú, bez ohľadu či ide o procesné lehoty zákonné alebo sudcovské. Nedôvodné prerušenie konania zasahuje predovšetkým do práva účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 11. V danom prípade prvoinštančný súd prerušil predmetné konanie z dôvodu, že v registrovom konaní, ktoré je zatiaľ iba v štádiu rozhodovania o príslušnosti Najvyšším súdom SR, sa rieši otázka, ktorá môže mať rozhodný význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že dôvod, pre ktorý súd konanie prerušil, a ktoré sa začalo ešte v roku 2019 (v rámci ktorého už bolo vykonaných množstvo procesných úkonov, pojednávaní, teda úkonov smerujúcich k prejednaniu, rozhodnutiu a ukončeniu sporu v jeho merite), nemožno považovať za relevantný v zmysle § 164 CSP, keďže v oboch konaniach si prvoinštančný súd musí prejudiciálne riešiť otázku platnosti právneho úkonu, teda, či určitá listina predložená súdu je zápisu schopná z dôvodu, že bola sfalšovaná. Prvoinštančný súd v tomto konaní môže konať a rozhodnúť, prejudiciálne môže riešiť otázku platnosti sám a jeho posúdenie nie je závislé od rozhodnutia v inom konaní. Predbežnou (prejudiciálnou) otázkou je otázka,
ktorej predchádzajúce vyriešenie je potrebné k tomu, aby bolo možné rozhodnúť vo veci samej. Tu dáva odvolací súd do pozornosti, že skutočnosť, že v inom súdnom konaní ešte len bude riešená tá istá otázka platnosti listiny (konanie vedené pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 26Exre/401/2024 sa doposiaľ nachádza len v štádiu rozhodnutia o príslušnosti Najvyšším súdom SR), sama o sebe nebráni tomu, aby si súd túto otázku posúdil ako prejudiciálnu v tomto konaní. Je potrebné zdôrazniť povinnosť súdu prijať také opatrenia, ktoré umožňujú prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote, teda fakultatívne prerušenie konania musí byť vždy v súlade s Ústavou SR s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Na iné súdne konanie vedené na Okresnom súde v Žiline poukázal žalovaný v 1. rade už vo svojom vyjadrení zo dňa 06.08.2020, preto po 6 rokoch súdneho konania je takýto procesný postup v rozpore so základnými zásadami civilného súdneho konania, ale aj ústavne nesúladný. Civilný sporový poriadok priznáva súdu oprávnenie posudzovať prejudiciálne otázky samostatne, bez ohľadu na to, či sú o nich vedené iné súdne konania. 12. Odvolací súd preto v tejto súvislosti uvádza, že neboli splnené zákonné predpoklady na prerušenie konania a v danom prípade by toto prerušenie konania mohlo byť zásahom do práv účastníkov, najmä porušením práva účastníkov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Je potrebné prihliadať na legitímne očakávania účastníkov, a preto konanie v inej veci nemôže byť dôvodom na prerušenie predmetného konania v zmysle § 164 CSP. S poukazom na charakter sporu je zrejmé, že dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie prerušil konanie v predmetnej veci, nemožno považovať za relevantný v zmysle § 164 CSP. Výsledok konania vo veci 26Exre/401/2024 tak vo vzťahu k tunajšiemu konaniu nemá význam ani z hľadiska hospodárnosti konania, keďže súd bude musieť vykonať dokazovanie v celom rozsahu a posúdiť, či sa jedná o sfalšovanú listinu, čo predstavuje skutkový záver, ktorý je závislý od účastníkmi konania predložených a súdom vykonaných dôkazov (t. j. od posúdenia konkrétnej veci), na ktorý nadväzuje právny záver o platnosti listín. Dôvody, z ktorých súd prvej inštancie vyvodil vhodnosť prerušenia konania, že konanie sa týka rovnakých strán sporu a rieši sa obdobná právna vec, nepredstavujú v žiadnom prípade dôvody prerušenia konania tohto konania. V súdom prvej inštancie označenom spore sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, a ktorú by si nemohol a nevedel súd prvej inštancie vyhodnotiť, a preto odvolanie žalobcu odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné a dospel k záveru, že v posudzovanej veci nie je dôvod ani na obligatórne prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP a ani nevzhliadol vhodnosť fakultatívneho prerušenia konania. 13. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3:0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).