Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Co/110/2025 1220204433 24. 03. 2026 JUDr. Juraj Považan ECLI:SK:KSBA:2026:1220204433.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu, v právnej veci žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, proti žalovanému: B. A. E., H.. XX.XX.XXXX, R. S. C. XXXXX/XXH, C., o zaplatenie 507,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 28. februára 2025 č.k. B2-8C/68/2020-119 takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutého výroku I. p o t v r d z u j e. V časti napadnutého výroku II. rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva. Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1/Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 507,Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% p.a. zo sumy 507,- Eur od 14. augusta 2020 do zaplatenia. Zároveň žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2/Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 415, § 420 ods. 1, § 121 ods. 3 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovením § 34 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ustanoveniami § 20 ods. 1 písm. b) a § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej len ako „zákon č. 328/2002 Z.z.“) a ustanovením § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 27.10.2019 vykonávala hliadka Policajného zboru štátnu službu v obvode Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, počas ktorej vzniklo podozrenie zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci žalovaným. Člen hliadky por. Mgr. Robert H. v záujme vykonania svojich oprávnení (najmä v zmysle § 18 ods. 1 zákona o Policajnom zbore) vystúpil zo služobného vozidla, následkom čoho sa dal žalovaný na útek. Aj napriek opakovanej výzve por. Mgr. Roberta H., žalovaný pokračoval v úteku a por. Mgr. Robert H. ho prenasledoval. Počas prenasledovania sa por. Mgr. Robert H. potkol o nerovnosti miestnej komunikácie v dôsledku čoho utrpel úraz, a to zlomeninu palca pravej dolnej končatiny. Z dôvodu vzniku úrazu si uplatnil náhradu škody na zdraví, ktorá mu bola priznaná rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, č. KRPZ-BA-VO-8/2020Ú zo dňa 22.04.2020 v sume 507,- Eur. Žalovaný bol rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy, č. OU-BA-OVVS2-2020/030682-002 zo dňa 04.03.2020 uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku. Žalobca vyzval žalovaného dňa 03.07.2020 na úhradu dlžnej sumy vo výške 507,- Eur. Súd prvej inštancie nepovažoval za sporné, že žalovaný svojim konaním (resp. opomenutím konania - nerešpektovaním výzvy policajta) spôsobil príslušníkovi
PZ pri výkone jeho služby zranenia, ktoré si vyžiadalo ošetrenie a za ktoré mu bola vyplatená náhrada za bolesť vo výške 507,- Eur. Za sporné nemal ani, že v predmetný deň žalovaný spáchal priestupok proti verejnému poriadku, za čo bol aj správnym orgánom uznaný za vinného. Súd pri posudzovaní predmetného sporu posudzoval aj existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním žalobcu a vznikom škody členovi hliadky a vzhľadom na zákonom uloženú povinnosť poslúchnuť výzvu, pokyn alebo požiadavku policajta pri výkone jeho právomoci v súlade so zákonom (§ 34 zákona o Policajnom zbore) a opakované nerešpektovanie zákonnej povinnosti zo strany žalovaného, ktoré viedlo k nevyhnutnej potrebe ho prenasledovať, pričom došlo k úrazu jedného z členov hliadky, mal súd za preukázané, že práve konanie žalovaného možno považovať za príčinu vzniknutej škody. Z uvedeného dôvodu mal žalobný nárok za preukázaný. Keďže žalovaný peňažný nárok žalobcovi dobrovoľne v určenej lehote splatnosti neuhradil, dostal sa do omeškania, a preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v žalobcom uplatnenej výške zo sumy 507,- Eur od 14. augusta 2020 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. 3/Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný, ktorý namietal existenciu priamej príčinnej súvislosti. Uviedol, že policajt sa počas služobného zákroku rozhodol samostatne prenasledovať žalovaného. Pri tomto pohybe si spôsobil zranenie bez akéhokoľvek zásahu, kontaktu alebo aktívneho pôsobenia žalovaného. Nešlo o útok, ani o fyzické zabránenie výkonu služby, a preto takéto zranenie nie je v právne relevantnej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Zranenie vzniklo pri výkone povinností verejného činiteľa a podľa ustálenej judikatúry sa jedná o profesijné riziko, ktoré štát hradí zo systému verejného poistenia. Zásah voči žalovanému bol vykonaný bez zreteľného označenia, bez uniformy a bez akustického alebo vizuálneho identifikovania. Nešlo o úmyselné a protiprávne konanie žalovaného, len o jeho reflexívne konanie vedené obavou. Konanie žalovaného spočívalo výlučne len v úteku a nedošlo k žiadnemu fyzickému útoku, k slovným vyhrážkam alebo k inému aktívnemu odporu. Zároveň namietol vydanie rozsudku v neprítomnosti žalovaného bez riadneho doručenia, čím bola znemožnené jeho právo zúčastniť sa na pojednávaní a tým jeho právo na obhajobu a spravodlivý proces. Predvolanie prebral brat, ktorý na to nebol splnomocnený. V závere navrhol rozsudok zrušiť a žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, prípadne znížiť výšku náhrady s prihliadnutím na spoluzodpovednosť žalobcu a mieru jeho vlastného podielu na vzniku škody. 4/K odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca, ktorý žiadal o potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Uviedol, že náhrada škody vznikla vyplatením náhrady za poškodenia zdravia por. Z.. Q. D. dôsledkom protiprávneho konania žalovaného spočívajúceho vo výzve podľa ust. § 34 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, následnom agresívnom konaní, ktoré malo za následok vykonanie služobného zákroku. Zároveň uviedol, že žalovaný uvádza v odvolaní argumenty, ku ktorým sa už vyjadril. Mal za to, že aj keď žalovaný nespôsobil príslušníkovi PZ zranenie fyzickým kontaktom, správal sa tak, že policajt musel vyvinúť úsilie, aby dostihol žalovaného t.j. prekonal fyzickú zdatnosť žalovaného. Pri tejto činnosti dopadol na nerovnosť v komunikácii a utrpel zranenie. Služobný úraz vznikol pri plnení služobnej úlohy ako vyplýva z bodu 13 záznamu o úraze. Žalovaný si nesprávne vysvetlil pojem príčinnej súvislosti. Porušenie právnej povinnosti spočívalo v neuposlúchnutí výzvy policajta. Ak by sa žalovaný nesnažil utiecť z miesta, nemuselo dôjsť k zraneniu príslušníka PZ. Z lekárskeho posudku bolo uvedené, že zranenie vzniklo v dôsledku podvrtnutia členka. Ďalej uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného z priestupku proti verejnému poriadku je právoplatné. Na základe vyššie uvedeného navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie. 5/Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania podľa § 380 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 Civilného sporového poriadku a § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku a dospel pritom k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. 6/Zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie vyplynulo, že služobný úraz por. Mgr. Roberta H. sa stal počas služobného zákroku, ktorý policajt - poškodený vykonal z dôvodu, že žalovaný porušil svoju právnu povinnosť, neuposlúchol výzvu policajta a ďalej pokračoval v úteku. Procesná obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že medzi neuposlúchnutím výzvy policajta a jeho potknutím o nerovnosť miestnej komunikácie absentuje príčinná súvislosť.
7/Otázka príčinnej súvislosti je otázkou skutkovou a nie otázkou právnou. Príčinná súvislosť, vyjadrujúca vzťah medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu alebo škodovej udalosti. Súčasne sa musí preukázať, že škoda by nebola nastala bez tejto príčiny (conditio sine qua non). Pri jej zisťovaní treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť, ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R21/1992). 8/Nie je ničím výnimočným, že v kauzálnom deji vystupuje viac skutočností, ktoré vedú k vzniku škody. Kľúčovým pre rozhodnutie o existencii príčinnej súvislosti je identifikácia právne relevantnej príčiny vzniku škody, respektíve identifikácia príčiny, ktorá spustila celý reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov, ktoré sú natoľko prepojené, že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno dôvodne odvodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Ako už bolo vyššie uvedené, súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný neposlúchol výzvu policajta, neupustil od úteku, čím sa dopustil porušenia ustanovenia § 34 Zákona o Policajnom zbore, čo malo za následok realizáciu služobného zákroku policajta, poškodeného por. Mgr. Roberta H. Počas tohto služobného zákroku došlo ku vzniku škody na zdraví poškodeného, ktorý sa pri prenasledovaní žalovaného potkol o nerovnosť cesty a utrpel zlomeninu kosti palca pravej dolnej končatiny. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie mal za to, že uvedená škoda na zdraví by nenastala bez toho, že by žalovaný neporušil zákonnú právnu povinnosť. Bez tohto porušenia by nedošlo k realizácii služobného zákroku policajta - poškodeného, počas ktorého vznikla u poškodeného škoda. V kauzálnom deji nebolo identifikované žiadne prerušenie, respektíve nastúpenie inej okolnosti, ktoré by pôsobilo ako výlučná a samostatná príčina vzniku škody. Z uvedeného dôvodu mal odvolací súd argumentáciu žalovaného poukazujúcu na absenciu príčinnej súvislosti za nedôvodnú. 9/Ako nedôvodnú vyhodnotil aj odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa nedostatku protiprávnosti jeho konania. Žalovaný bol za svoje konanie spočívajúce v neuposlúchnutí výzvy verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci právoplatne uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy, č. OU-BAOVVS2-2020/030682-002 zo dňa 04.03.2020. V prípade, ak mal žalovaný za to, že jeho konanie nebolo protiprávne, keďže zásah policajtov nebol riadne označený, mohol uvedené namietať v správnom konaní a proti rozhodnutiu podať odpor, čo však nevyužil. Rozhodnutím o vine je civilný súd viazaný. 10/Argumentáciu žalovaného týkajúcu sa rizika výkonu služby verejného činiteľa, odvolací súd nepovažoval za relevantnú. V prebiehajúcom súdnom konaní bolo potrebné identifikovať splnenie zákonných predpokladov pre vznik práva na náhradu škody. V zmysle ustanovenia § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. má služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní pred súdom prvej inštancie bola preukázaná protiprávnosť konania žalovaného (porušenie zákonnej povinnosti v zmysle ust. § 34 zákona o Policajnom zbore); vznik škody (vyplatenie dávok úrazového zabezpečenia služobným úradom poškodenému policajtovi), príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody, ako aj zavinenie (postačujúce z nedbanlivosti), odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie mal za to, že boli splnené všetky predpoklady pre vznik práva na náhradu škody u žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný ani v lehote určenej na dobrovoľné splnenie povinnosti svoj záväzok nesplnil, dostal sa do omeškania a súd prvej inštancie správne žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,00% p.a. zo sumy 507,- Eur od 14. augusta 2020 do zaplatenia. 11/Odvolací súd sa zaoberal aj odvolacou námietkou žalovaného týkajúcou sa porušenia jeho práva na spravodlivý súdny proces a vyhodnotil ju ako nedôvodnú. Žalovaný namietal, že zásielku s predvolaním na pojednávanie prevzal jeho brat, ktorý na to nebol splnomocnený, čím došlo k porušeniu jeho riadneho upovedomenia o pojednávaní a bola mu odňatá možnosť obhájiť sa. Odvolací súd po preštudovaní obsahu spisového materiálu však zistil, že predvolanie na pojednávanie bolo súdom prvej inštancie odosielané žalovanému dňa 02.01.2025 na adresu C. XXXXX/XXH, C. s tým, že ani žalovaný, ani iný subjekt ním splnomocnený alebo nesplnomocnený, si zásielku neprevzal. Následne bola zásielka
uložená na pošte a keďže žalovaný ju neprevzal ani v odbernej lehote, bolo potrebné nedoručenú zásielku považovať v zmysle ustanovenia § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku dňom vrátenia súdu (28.01.2025) za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Žalovaný mal dostatočný časový priestor na prevzatie predvolania na pojednávanie, čo nevyužil, a preto jeho odvolaciu námietku považoval odvolací súd za účelovú. 12/Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane závislého výroku o trovách konania, odvolací súd preskúmal aj tento výrok a dospel k záveru, že aj napriek procesnému úspechu žalobcu bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že v súdnom konaní mu žiadne trovy nevznikli, keďže nebol právne zastúpený a súdne konanie bolo vedené v obvode jeho sídla. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018 publikovanom v Zbierke rozhodnutí pod číslom R 72/2018 bolo potom v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, potrebné rozhodnúť tak, že náhrada trov konania sa žalobcovi nepriznáva. 13/Odvolací súd mal po preskúmaní veci za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1,2,3 a § 186 Civilného sporového poriadku) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 Civilného sporového poriadku) a na ich základe dospel v konečnom dôsledku k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku), a preto mu neostalo, než rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V časti napadnutého výroku II. dospel k záveru, že súd prvej inštancie v súlade s princípom procesnej ekonómie upraveným v článku 17 základných princípov Civilného sporového poriadku nemal priznať nárok na náhradu trov konania žalobcovi, a preto rozhodnutie v tejto časti v súlade s § 388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, že žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. 14/O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie iba v časti nároku na náhradu trov konania, čo nič nemení na správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej, dospel k záveru, že v odvolacom konaní by nárok na náhradu priznal v spore úspešnému žalobcovi, avšak len v prípade vzniku trov na jeho strane, čo z obsahu spisu nevyplýva, žalobcovi preto náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 15/Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 Civilného sporového poriadku).