Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 15Co/142/2023 1220207077 29. 04. 2026 Mgr. Zita Leimbergerová ECLI:SK:KSBA:2026:1220207077.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zity Leimbergerovej a členiek senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: Občianske združenie Majoránová, IČO: 42 184 274, Bratislava, Majoránová 57, zastúpený spoločnosťou: hbr advokáti s.r.o., IČO: 47 239 310, Bratislava, Štefánikova 15, proti žalovanému: S. W. E. R. A. E. J., R. A. X.X.XXXX, A. R. C., Š. XXX/XX, o odstránenie stavby, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava II) zo dňa 18. januára 2023, č. k. 16C/108/2020-121, takto rozhodol: I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava II) zo dňa 18. januára 2023, č. k. 16C/108/2020-121, - vo výroku, ktorým zaviazal žalovaného povinnosťou na vlastné náklady odstrániť stavbu - betónové oplotenie zo stĺpikov a zasúvateľných panelov s výškou plota 2,5 m nad terénom a dĺžkou 44,85 m, nachádzajúcu sa na pozemku parc. registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape s parc. č. XXXX/XX o výmere 23 m2, nachádzajúcej sa v okrese: Bratislava II, obci: Bratislava - m. č. C., v katastrálnom území C., evidovanej Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: pozemok, na ktorom je postavený dvor, umiestnenie pozemku: pozemok je umiestnený na zastavanom území obce, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, p o t v r d z u j e , - výrok o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1.Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18.1.2023, č. k. 16C/108/2020-121, v (neoznačenom) výroku I. zaviazal žalovaného povinnosťou na vlastné náklady odstrániť stavbu - betónové oplotenie zo stĺpikov a zasúvateľných panelov s výškou plota 2,5 m nad terénom a dĺžkou 44,85 m, nachádzajúcu sa na pozemku parc. registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape s parc. č. XXXX/XX o výmere 23 m2, nachádzajúcej sa v okrese Bratislava II, obci Bratislava - m. č. C., v katastrálnom území C., evidovanej Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: pozemok na ktorom je postavený dvor, umiestnenie pozemku: pozemok je umiestnený na zastavanom území obce, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania. Vychádzal zo žaloby podanej na súd dňa 16.12.2020, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal uloženia povinnosti na vlastné náklady odstrániť stavbu - betónové oplotenie zo stĺpikov a zasúvateľných panelov s výškou plota 2,5 m nad terénom a dĺžkou 44,85 m nachádzajúcu sa na pozemku parc. registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape s parc. č. XXXX/XX o výmere 23 m2,
nachádzajúcej sa v okrese: Bratislava II, obci: Bratislava - m. č. C., v katastrálnom území C., evidovanej Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: pozemok na ktorom je postavený dvor, umiestnenie pozemku: pozemok je umiestnený na zastavanom území obce v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. 2. Súd prvej inštancie právne odôvodnil napadnutý rozsudok ustanoveniami § 127 ods. 1 a ods. 3, § 135c ods. 1, § 120 ods. 1, § 119 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 55 ods. 1, ods. 2, § 57 ods. 1, ods. 2, § 54, § 139b ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/XX. o výmere 23 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Vrakuňa, zapísaného na LV č. XXXX ako zastavaná plocha a nádvorie. Sporné nebolo ani to, že na vyššie uvedenom pozemku sa nachádzalo oplotenie, ktorého vlastníkom bol žalobca. Predmetné oplotenie bolo bez súhlasu žalobcu odstránené a namiesto starého oplotenia bolo žalovaným vybudované nové oplotenie, taktiež bez súhlasu žalobcu. Novovybudované oplotenie zrealizované žalovaným bolo postavené z betónových stĺpikov a zo zasúvateľných panelov s výškou plota 2,5 m nad terénom a dĺžkou 44,85 m. Ani tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. K pochybeniu žalovaného malo dôjsť tým, že výstavbu oplotenia posunul z hranice pozemku medzi žalobcom a žalovaným do hĺbky pozemku vo vlastníctve žalobcu, čím došlo k pričleneniu pozemku žalobcu k pozemku vo vlastníctve a v užívaní žalovaného. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný tak užíva pozemok žalobcu bez akéhokoľvek právneho titulu. Tieto tvrdenia žalobcu sú preukázané aj geometrickým plánom, ktorý dal žalobca vypracovať za účelom porealizačného zamerania novovybudovaného oplotenia pozemku parc. č. XXXX/X a č. XXXX/XX zo dňa 16.11.2016. Z predložených listín - rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - C. a jej príslušného stavebného úradu č. XXX/XXXX/XXXX/SU/JG-XX, vydaného dňa 17.9.2019 a právoplatného dňa 11.11.2019 jasne vyplýva, že žalovanému bolo nariadené odstránenie stavby, a to betónového oplotenia zo stĺpikov a zasúvateľných panelov o výške 2,5 m nad terénom a dĺžkou oplotenia 44,85 m. Žalovaný v konaní tvrdil, že predmetnú drobnú stavbu realizoval na základe oznámenia drobnej stavby zo dňa 11.3.2015, ako aj dodatočného oznámenia zo dňa 20.10.2015. Túto argumentáciu žalovaného vzhľadom na právoplatné rozhodnutie stavebného úradu o odstránení stavby považoval súd prvej inštancie za irelevantné. Za nepreukázané mal súd prvej inštancie taktiež tvrdenia žalovaného o tom, že medzi predsedom OZ Majoránová a žalovaným došlo k dohode o stavbe plota, prípadne, že zo strany predsedu OZ Majoránová bolo prisľúbené, že pozemok vo vlastníctve žalobcu, na ktorom je vybudovaný plot, bude žalovanému odpredaný. Tieto tvrdenia žalovaného boli v konaní vyvrátené výpoveďou svedka Ing. W., ktorý poprel tvrdenia žalovaného o prisľúbenom odpredaji, pričom zdôraznil, že podľa stanov OZ ako predseda OZ takéto oprávnenie nemá. Procesnú obranu žalovaného, ktorý poukázal na skutočnosti, že výstavba plota ho stála cca 2.800,- €, pričom odstránením plota by muselo dôjsť k výrubu stromu spoločenskej hodnoty 2.500,- €, považoval súd prvej inštancie pre rozhodnutie vo veci za právne irelevantné. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd prvej inštancie návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku. 4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie, ktoré odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p., t. j. tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie žalovaný odôvodnil tým, že vlastníkom stavby administratívnej budovy s bytom so súpisným č. XXXXX, nachádzajúcej sa na parcele KNC č. XXXX/X, spolu s pozemkom pozostávajúcim z parcely „C“ parc. č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/X, XXXX/X nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., obec Bratislava - C., okres Bratislava II, zapísaných na LV č. XXXX, je na základe darovacej zmluvy č. V-XXXXX/XX, zo dňa 30.9.2022, A. S. E., rodený E., narodený dňa XX.X.XXXX, bytom K. XXXXX/
XXA, XXX XX Bratislava. Predmetný plot chráni vlastníctvo vlastníka predmetnej stavby, pre ktorý účel bol aj vybudovaný. Nový vlastník oslovil žalobcu s návrhom na kúpu predmetného pozemku, na ktorom je postavený plot s tým, že Občianske združenie Majoránová (žalobca) jeho návrh odmietol listom zo dňa 23.11.2022. Žalovaný uviedol, že nakoľko nie je vlastníkom predmetnej stavby a ani plotu, ktorých vlastníkom je A. S. E., nie je účastníkom predmetného súdneho konania a ani nie je v jeho dispozícii splnenie príkazu súdu na odstránenie predmetného plotu. O tejto skutočnosti je žalobca informovaný od novembra roku 2022 novým vlastníkom predmetnej stavby. Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a ďalej vo veci konal a rozhodol. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, plne sa stotožňujúc s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie uviedol, že žalovaný v predmetnej veci nevystupoval aktívne, aj napriek skutočnosti, že mu boli vždy doručené všetky oznámenia, výzvy a predvolania, žiadnym spôsobom na ne nereagoval a rovnako sa nezúčastňoval ani pojednávaní vedených v predmetnej veci. V odvolaní žalovaný uviedol, že vlastníkom predmetnej stavby je na základe darovacej zmluvy č. V-XXXXX/XX zo dňa 30.9.2022, A. S. E., rodený E., narodený dňa XX.X.XXXX, bytom K. XXXXX/XXA, XXX XX Bratislava, pričom betónové oplotenie chráni vlastníka uvedenej stavby tvrdiac, že vzhľadom k tomu, že nie je vlastníkom vyššie uvedenej stavby, ani betónového oplotenia, nie je účastníkom predmetného súdneho konania a nie je v jeho dispozícii splnenie príkazu súdu na odstránenie betónového oplotenia. Žalobca oponoval, že žiadnym spôsobom nemá preukázané, že by p. E. bol vlastníkom betónového oplotenia, ktoré je predmetom sporu. Rovnako žalovaný okrem tvrdenia v odvolaní, že nie je vlastníkom predmetného betónového oplotenia, žiadnym spôsobom nepreukázal, že by naďalej nebol jeho vlastníkom. S poukazom na ustanovenie § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj na to, že stavebníkovi je možné uložiť povinnosť odstrániť stavbu uviedol, že je potrebné vziať do úvahy, že do rozhodnutia súdu v predmetnej veci zostáva vlastníkom neoprávnenej stavby stavebník, pretože inak by mu nebolo možné uložiť, aby stavbu odstránil. Túto skutočnosť potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej socialistickej republiky zo dňa 29.3.1973, sp. zn. Cpj 25/73(R 53/1973), podľa ktorého: „Ze skutečnosti, že lze uložit povinnost stavebníkovi stavbu odstranit, lze usuzovat na to, že do rozhodnutí soudu o vlastnictví k stavbě zůstává vlastníkem stavebník, protože jinak by mu nemělo být ukládáno, aby popřípadě stavbu odstranil.“ Podľa žalobcu je z uvedeného zrejmé, že vlastník pozemku sa môže domáhať odstránenia stavby, keďže došlo k porušeniu jeho vlastníckeho práva k pozemku. Toto tvrdenie sa opiera o zásadu, „superficies non solo cedit,“ a teda, že vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby na ňom postavenej sú rôzne subjekty. V súlade s uvedeným má za to, že vlastníkom stavby je až do rozhodnutia súdu ten, kto stavbu pre seba vybudoval, čo je nepochybne v tomto prípade žalovaný. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a žalobcovi priznať proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 6. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení uviedol, že podstatou odvolania žalovaného proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie je nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného, nakoľko vlastníkom predmetnej stavby je na základe darovacej zmluvy A. S. E. a zopakoval, že predmetný plot chráni vlastníctvo vlastníka predmetnej stavby, pre ktorý účel bol aj vybudovaný. Ku preukázaniu opodstatnenia vybudovania predmetného plotu (ochrana majetku vlastníka administratívnej budovy a rovnako preukázaniu legálnosti vybudovania tohto plotu, boli žalovaným v priebehu súdneho konania predložené listinné dôkazy, ktorými sú: Ohlásenie drobnej stavby zo dňa 11.03.2015 a Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 20.10.2015, oba vydané stavebným úradom Mestskej časti C.. Z nich vyplýva skutočnosť, že predmetný plot bol vybudovaný na hranici pozemkov na parcele KNC č. XXXX/ X a pôvodnej parcele KNC č. XXXX/XX v kat. úz. C., pričom až po vybudovaní tohto plotu v roku 2017 bola geometrickým plánom zameraná a katastrálnym úradom zapísaná novovytvorená parcela KNC č. XXXX/XX o výmere 23 m2 v kat. úz. C., pričom parcela KNC č. XXXX/XX v kat. úz. C. bola žalobcom darovaná Mestskej časti Bratislava - C., ktorá je jej novým vlastníkom. Predmetný plot bol vybudovaný na hranici pozemku, ktorého vlastníkom je A. S. E. a akýmkoľvek zásahom tretej osoby do vlastníctva vlastníka dochádza k porušovaniu jeho vlastníckych práv, resp. v prípade rozhodnutia súdu bez jeho účasti k poručovaniu práv vlastníka nehnuteľnosti na súdnu ochranu. Skutočnosť, že vlastníkom nehnuteľností administratívnej budovy s bytom so súpisným č. XXXXX, nachádzajúcej sa na parcele KNC č. XXXX/X, spolu s pozemkom pozostávajúcim z parcely „C“ parc. č. XXXX/XX, č. XXXX/ XX, č. XXXX/X, č. XXXX/X nachádzajúcich sa v kat. úz. C., obec Bratislava - C., okres Bratislava II, zapísaných na LV č. XXXX, je A. S. E., žalobcovi je dobre známa, nakoľko medzi stranami prebieha písomná komunikácia, kde okrem iného A. S. E. v súčasnej dobe platí za pozemok vo vlastníctve žalobcu, na základe výzvy žalobcu, nájom. K námietke žalobcu o neaktívnom vystupovaní žalovaného v
predmetnom spore žalovaný uviedol, že v dostatočnej miere preukazoval skutočnosti, ktoré predchádzali vybudovaniu plotu a zákonnosti jeho vybudovania, rovnako preukazoval dostatočnú aktivitu k odkúpeniu predmetnej parcely KNC XXXX/XX o výmere 23 m2, v kat. úz. C. za komerčnú cenu. Žalobca však nikdy nereagoval na výzvy žalovaného, a to aj napriek tomu, že odstránenie plota a vybudovanie plota nového je rádovo väčším nákladom na ťarchu vlastníka administratívnej budovy, ako je hodnota parcely, ktorú ponúka vlastník za odkúpenie tohto pozemku a tým aj vyriešenie predmetnej sporovej veci. Žalovaný zotrval na svojom odvolacom návrhu. 7. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poprel tvrdenia žalovaného, že žalovaný sporný plot vybudoval v súlade s oznámením stavebného úradu na hranici pozemkov. Je nepochybne pravdou, že príslušný stavebný úrad vydal oznámenie k ohláseniu drobnej stavby, avšak stavebný úrad súhlasil s vybudovaním oplotenia na hranici pozemkov parc. č. XXXX/X a č. XXXX/XX. Žalovaný vo svojom vyjadrení opomína, že sporný plot celým svojim objemom vybudoval na cudzom pozemku, na parcele č. XXXX/XX. Žalobca túto skutočnosť v doterajšom konaní spoľahlivo preukázal (viď prílohy žaloby, najmä rozhodnutie mestskej časti zo dňa 17.9.2019, ktorým žalovanému ukladá odstrániť sporné oplotenie). Ako žalobca deklaroval v priebehu tohto konania, dlhodobo mal záujem nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve darovať Mestskej časti Bratislava -C. za účelom vybudovania riadnych komunikácií (ciest, chodníkov) a zabezpečenia ich riadnej (letnej, zimnej) údržby. Potom, ako žalobca zistil, že žalovaný vybudoval oplotenie, nie na hranici pozemkov ako mu uložil stavebný úrad, ale v celom objeme na cudzom pozemku, žalovaný týmto výrazne sťažil zámery žalobcu darovať nehnuteľnosti mestskej časti. Keďže žalobca si bol vedomý toho, že mestská časť nebude mať záujem nadobudnúť do svojho vlastníctva nehnuteľnosť, vo vzťahu ku ktorej sa vedie spor, bolo nevyhnutné, aby žalobca geometrickým plánom zameral a do katastra nehnuteľností nechal zapísať novovytvorenú parcelu KNC č. XXXX/XX o výmere 23 m2, na ktorej je vybudované sporné oplotenie. V dôsledku toho nič nebránilo žalobcovi darovať mestskej časti ostatné nehnuteľnosti (vo vzťahu ku ktorým sa nevedie žiadne konanie), t. j. vyčlenenie parcely ležiacej pod sporným oplotením geometrickým plánom, bolo iba praktickým riešením následkov spôsobených konaním žalovaného. Z uvedeného teda vyplýva, že poukazovanie žalovaného na to, že žalobca až po vybudovaní oplotenia nechal zamerať oplotenie geometrickým plánom, je irelevantné, keďže sám žalovaný je ten, kto donútil žalobcu k tomuto kroku. Ak by aj žalobca nenechal geometrickým plánom odčleniť parcelu pod sporným oplotením, nič by to nemenilo na skutočnosti, že žalovaný plot vybudoval v celom objeme na cudzom pozemku a nie na hranici pozemkov, ako mu uložil stavebný úrad. Žalovaný podľa žalobcu úmyselne zavádza, keď tvrdí, že z príloh jeho vyjadrenia vyplýva, že predmetný plot bol vybudovaný na hranici pozemkov na parcele KNC č. XXXX/X a pôvodnej parcele KNC č. XXXX/XX. Zo žalovaným predložených príloh vyplýva iba fakt, že stavebný úrad mu povoľuje vybudovať oplotenie na hranici pozemku parc. č.XXXX/X. Naopak, práve žalobca v tomto konaní, ako i v konaní pred stavebným úradom riadne preukázal, že žalovaný sporné oplotenie v celom objeme vybudoval na cudzom pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobcu. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaného, žalovaný poukazuje na skutočnosť, že oplotenie slúži na ochranu stavby - administratívnej budovy s bytom a k nej priľahlých pozemkov, ktoré boli darované novému vlastníkovi A. S. E.. Žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní na jednej strane tvrdil, že nie je účastníkom tohto súdneho konania, keďže administratívnu budovu s bytom vlastní A. S. E. a na druhej strane vo svojom poslednom vyjadrení už vystupuje s tvrdeniami na ochranu A. S. E., pričom opätovne úmyselne zavádza tvrdeniami, že plot bol vybudovaný na hranici pozemku. Žalobca zotrval na svojom názore, že nie je žiadnym spôsobom preukázané, že by A. S. E. bol vlastníkom sporného oplotenia. Žalovaný tiež doposiaľ iba tvrdí, že nie je vlastníkom oplotenia, avšak túto skutočnosť nijako nepreukázal. Žalovaný pravdepodobne vychádza z predpokladu, že keď administratívnu budovu s bytom a okolité pozemky daroval A. S. E., daroval mu zároveň aj sporné oplotenie. Žalovaný však nerozlišuje fakt, že oplotenie je samostatnou stavbou, administratívna budova s bytom je samostatnou stavbou, pozemky okolo administratívnej budovy sú samostatnými nehnuteľnosťami a každá z týchto stavieb/nehnuteľností môže mať iného vlastníka. Tvrdenia žalovaného v predposlednom odseku strany 2 vyjadrenia žalovaného žalobca nerozporoval. Z katastra nehnuteľností vyplýva, že vlastníkom administratívnej budovy s bytom a okolitých pozemkov je A. S. E., čím sa však opätovne dostávame k predošlej otázke, že žalovaný nepreukázal, že A. S. E. je vlastníkom oplotenia. Žalobca v tejto súvislosti odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie, kde opierajúc sa o ustálenú rozhodovaciu prax uviedol, že do rozhodnutia súdu v predmetnej veci zostáva vlastníkom neoprávnenej stavby stavebník, ktorý stavbu pre seba vybudoval, pretože inak by mu nebolo možné uložiť, aby stavbu odstránil a touto osobou nepochybne je žalovaný. V záverečnej časti vyjadrenia žalovaného tento uvádza, že zbúranie plotenia a vybudovanie nového oplotenia je väčším nákladom, než je samotná parcela, na ktorej žalovaným postavené oplotenie leží, avšak opomína posúdiť širšie
súvislosti tohto sporu než je peňažná hodnota danej parcely a jeho oplotenia. Popri spornom oplotení vedie asfaltová komunikácia, O. ulica, ktorá je práve v mieste sporného oplotenia tak úzka, že umožňuje iba prejazd jedného auta, čo najmä za zhoršených svetelných podmienok vystavuje vodičov áut a prechádzajúcich chodcov nebezpečným situáciám. Ak by oplotenie nebolo žalovaným postavené tak ako je, bolo by možné v tomto mieste vybudovať chodník a tak predísť popísaným rizikovým situáciám. Zbúranie sporného oplotenia teda vytvorí dostatočné priestorové podmienky v danom mieste; žalobca bude môcť pozemok, na ktorom leží oplotenie darovať mestskej časti a mestská časť môže v tomto mieste vybudovať chodník. Žalobca, rovnako ako žalovaný, zotrval na svojom odvolacom návrhu. 8. Žalovaný, zotrvajúc na odvolacom návrhu, v ostatnom vyjadrení zopakoval svoje doterajšie tvrdenia a doplnil, že pre odstránenie pochybností o vlastníkovi plota v prílohe predložil čestné prehlásenie A. S. E., vlastníka stavby administratívnej budovy s bytom a priľahlých parciel, v ktorom menovaný potvrdzuje skutočnosť, že s prevodom vlastníctva predmetných nehnuteľností, prevzal vlastníctvo všetkých plotov chrániacich pozemky a stavbu, to znamená aj plot, ktorý sa z časti nachádza aj na pozemku KNC č. XXXX/XX o výmere 23 m2, v kat. úz. C.. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobca má vedomosť o tom, že vlastníkom sporného oplotenia je A. S. E., a to vzhľadom k tomu, že táto osoba uhradila posledný nájom za pozemok KNC č. XXXX/XX o výmere 23 m2, v kat. úz. C., na ktorom sa plot nachádza, na účet žalobcu, resp. súdu. 9. Žalobca vo svojom ostatnom vyjadrení, popierajúc tvrdenia žalovaného, zopakoval všetky doterajšie skutkové tvrdenia a argumentáciu a zotrval na svojom odvolacom návrhu. 10. Ďalšie vyjadrenia sporových strán už predložené neboli. 11. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. apríla 2026; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie však odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné. 12. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. S poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi jeho rozsudku, ktorým žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a v tej súvislosti rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa úspechu sporovej strany. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj náležite v súlade s § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, keďže v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil
a aj riadne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o potrebe vyhovieť žalobe, ako dôvodne podanej v celom rozsahu. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalovaného. 15. Predmetom prejednávanej veci je nárok žalobcu o splnenie povinnosti žalovaného na vlastné náklady odstrániť stavbu - betónové oplotenie zo stĺpikov a zasúvateľných panelov s výškou plota 2,5 m nad terénom a dĺžkou 44,85 m nachádzajúcu sa na pozemku parc. registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape s parc. č. XXXX/XX o výmere 23 m2, nachádzajúcej sa v okrese: Bratislava II, obci: Bratislava - m. č. C., v katastrálnom území C., evidovanej Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: pozemok na ktorom je postavený dvor, umiestnenie pozemku: pozemok je umiestnený na zastavanom území obce, a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a medzi stranami ani nebolo sporné, že vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/XX, v kat. úz. C., zapísaného na LV č. XXXX je žalobca a že na tomto pozemku sa nachádzalo oplotenie, ktorého vlastníkom bol žalobca. Žalovaný toto oplotenie bez súhlasu žalobcu odstránil a na jeho miesto vybudoval nové oplotenie, rovnako tak bez súhlasu žalobcu (ako vlastníka pozemku). K pochybeniu žalovaného malo dôjsť tým, že výstavbu oplotenia posunul z hranice pozemku medzi žalobcom a žalovaným do hĺbky žalobcovho pozemku, čím došlo k pričleneniu pozemku žalobcu k pozemku vo vlastníctve a v užívaní žalovaného. Tieto skutočnosti žalovaný nerozporoval, svoju obranu založil na tvrdení, že stavbu oplotenia realizoval na základe oznámenia drobnej stavby a poukazoval na existenciu dohody medzi ním a štatutárom žalobcu, predmetom ktorej mal byť prísľub, že mu (žalovanému) bude pozemok odpredaný, resp. že výstavba plota ho stála 2.800,- € a navyše jeho odstránením by došlo k výrubu stromu. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že vzhľadom na právoplatné rozhodnutie stavebného úradu o uložení povinnosti odstrániť stavbu (predmetné oplotenie), či o nákladoch, ktoré žalovaný vynaložil na výstavbu spornej stavby, je argumentácia žalovaného irelevantná. Zároveň správne ustálil, že tvrdenia žalovaného o existencii dohody so štatutárnym zástupcom žalobcu (vzhľadom na výpoveď svedka Ing. W.) o odpredaji pozemku, žalovaný nepreukázal. 16. Podstatnou odvolacou námietkou žalovaného bol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko vlastníkom administratívnej budovy s bytom a priľahlými nehnuteľnosťami už nie je on, ale na základe darovacej zmluvy s vkladom zo dňa 30.9.2022 je vlastníkom uvedených nehnuteľností tretia osoba (A. S. E., narodený dňa XX.X.XXXX, bytom Bratislava, K. XXXXX/XXA), z dôvodu ktorého splnenie príkazu súdu na odstránenie predmetného plota, nie je v jeho dispozícii. Tvrdil, že o tejto skutočnosti má žalobca vedomosť už od novembra 2022 a predložil čestné vyhlásenie A. S. E., v ktorom menovaný vyhlásil, že predmetom darovacej zmluvy (ako nadobúdacieho titulu) bolo okrem uvedených nehnuteľností je aj oplotenie okolo celého pozemku, t. j. aj plot, ktorý je predmetom tohto konania. Odvolací súd uznal argumentáciu žalobcu uvedenú v jeho vyjadreniach k odvolaniu žalovaného, kde okrem iného, poukázal na to, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nikdy nenamietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu, a to aj napriek skutočnosti, že konanie, na základe ktorého bolo zapísané vlastnícke právo menovaného A. S. E. k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., zapísaným na LV č. XXXX, sa na príslušnom katastri nehnuteľností podľa informácii z portálu elektronických služieb katastra nehnuteľností začalo už 3.8.2022 a vklad bol povolený dňa 30.9.2022, hoci napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený až dňa 18.3.2023. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný nijako nepreukázal, že by sa vlastníkom oplotenia stal A. S. E. a o zmene vlastníckeho práva k predmetnému oploteniu nemá odvolací súd žiadne pochybnosti, a to najmä z dôvodu dikcie ustanovenia § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia a zároveň v súlade so závermi rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29.3.1973, sp. zn. Cpj 25/73 (R 53/1973) vlastníkom neoprávnenej stavby je stavebník, ktorý stavbu pre seba vybudoval, pretože inak by mu nebolo možné uložiť povinnosť, aby neoprávnenú stavbu odstránil. Vzhľadom na uvedené je tak možné uzavrieť, že až do rozhodnutia súdu v predmetnej veci zostáva vlastníkom neoprávnenej stavby žalovaný ako stavebník, ktorý stavbu pre seba vybudoval, pretože inak by mu nebolo možné uložiť, aby stavbu odstránil.
17. Odvolací súd, bez potreby ďalšieho zdôvodňovania, uzatvára, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny právny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. 18. Na základe uvedených skutočností mal odvolací súd za to, že ani jeden z odvolacích dôvodov uvedených žalovaným v jeho odvolaní (aj pre absenciu konkrétneho zdôvodnenia) podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p. neboli naplnené. 19. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania odvolací súd zmenil v zmysle ustanovenia § 388 C.s.p. tak, že výrok určujúci nárok žalobcu ako úspešnej strany sporu na náhradu trov konania doplnil o pomer, v ktorom bol žalobca úspešný, resp. o absentujúci rozsah, v akom je neúspešný žalovaný povinný žalobcovi nahradiť trovy konania. 20. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m. m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č. k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008]. 21. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).