Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 16Co/80/2026 1226200871 07. 08. 2026 JUDr. Roman Majerský ECLI:SK:KSBA:2026:1226200871.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v konaní o návrhu navrhovateľky: Z. Z., B.. X.X.XXXX, Y. XXX/XX, X., zastúpenej: AKMK, s.r.o., Farská 30, Nitra, IČO: 36 859 061, proti povinnému: Krasoklub Ondreja Nepelu Slovan Bratislava, o. z., Jégého 18448/6, Bratislava, IČO: 53 148 401, na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. 11C/20/2026-37, zo dňa 16.4.2026, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Povinnému priznáva proti navrhovateľke plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 17.3.2026 domáhala, aby súd uložil povinnému (i) zdržať sa uplatňovania akýchkoľvek právnych účinkov voči žalobkyni vyplývajúcich z listiny označenej ako „Ukončenie členstva v Krasoklube Ondreja Nepelu Slovan Bratislava o.z.“, zo dňa 29.10.2025, (ii) evidovať žalobkyňu ako členku žalovaného vo všetkých evidenciách, registroch a dokumentoch vedených žalovaným a (iii) umožniť žalobkyni výkon všetkých práv a povinností vyplývajúcich z jej členstva u žalovaného. 3. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že bola dlhoročnou členkou športového klubu povinného, v prostredí krasokorčuľovania pôsobila ako trénerka a rozhodkyňa a jej výkon rozhodcovskej činnosti bol podľa pravidiel Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu viazaný na klubovú príslušnosť. Uviedla, že dňa 29.10.2025 jej povinný doručil list označený ako „Ukončenie členstva v Krasoklube Ondreja Nepelu Slovan Bratislava o.z.“, podľa ktorého mal Výkonný výbor povinného rozhodnúť o ukončení jej členstva s účinnosťou od 1.11.2025 z dôvodu údajne dlhodobo narušenej dôvery. V oznámení nebol uvedený žiadny konkrétny skutok, porušenie stanov ani disciplinárne previnenie. Navrhovateľka s týmto postupom nesúhlasila, keďže podľa stanov povinného nemal Výkonný výbor právomoc rozhodnúť o zániku jej členstva z uvedeného dôvodu. Doplnila, že povinného predžalobnou výzvou zo dňa 12.11.2025 upozornila na rozpor jeho postupu so stanovami a vyzvala ho, aby upustil od porušovania jej členských práv. Povinný prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 21.1.2026 zotrval na tom, že jej členstvo zaniklo k 1.11.2025 a že dôvody mali vyplývať zo zápisnice Výkonného výboru zo dňa 28.10.2025, ktorá jej však nebola doručená ani sprístupnená. Navrhovateľka si nebola vedomá žiadneho konania,
ktoré by mohlo predstavovať závažné disciplinárne previnenie, a že rozhodnutie orgánu bez právomoci bolo potrebné považovať za právne neúčinné, resp. ničotné. Poukázala aj na judikatúru, podľa ktorej autonómia občianskych združení nevylučuje súdnu ochranu člena pri zásahu do jeho členských práv a preskúmanie súladu rozhodnutia orgánov združenia so stanovami a zákonom. Navrhovateľka ďalej uviedla, že bez zásahu súdu jej hrozí ujma spočívajúca najmä v nemožnosti riadnej registrácie ako rozhodkyne pre nasledujúcu športovú sezónu, keďže registrácia rozhodcov a aktualizácia klubovej príslušnosti sa podľa jej tvrdenia uskutočňovala v presne určenom období od 1. júla do 31. júla. Zdôraznila, že bez klubovej príslušnosti by nemohla byť evidovaná v systéme zväzu ani delegovaná na súťaže, čím by došlo k zásahu do jej športovej, odbornej, reputačnej aj finančnej činnosti. Doplnila, že postup povinného mal negatívne zasiahnuť aj do jej trénerskej činnosti a spolupráce s pretekármi. Tvrdila, že vedenie dlhodobého konania vo veci samej by jej neposkytlo účinnú ochranu včas, keďže následky spojené so sezónnou registráciou by už nebolo možné dodatočne napraviť. Preto sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia bez konania vo veci samej ako jediného účinného prostriedku bezodkladnej úpravy pomerov. K návrhu pripojila stanovy Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu, list o ukončení členstva zo dňa 29.10.2025, predžalobnú výzvu zo dňa 12.11.2025, stanovy povinného, odpoveď povinného zo dňa 21.01.2026 a registračný poriadok Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu. 4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie po právnej stránke uviedol, že účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť predbežnú procesnú ochranu určitému nároku z dôvodu potreby bezodkladnej (okamžitej) úpravy pomerov strán sporu, ktorá musí vychádzať zo skutočností riadne osvedčených navrhovateľom neodkladného opatrenia. Poukázal najmä na to, že navrhovateľka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, pričom zároveň s poukazom na § 336 ods. 1 C. s. p. uviedla, že týmto možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov strán. Zároveň však uviedla, že si nemôže dovoliť viesť dlhodobý spor vo veci samej, ktorý by sa mohol viesť niekoľko rokov. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie zdôraznil, že inštitút neodkladného opatrenia je výnimočným opatrením, a preto nie je možné jeho využitím nahrádzať konanie vo veci samej, v ktorom sa vykonáva plnohodnotné dokazovanie. 5. Súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán. Poukázal na to, že hoci povinný jej dňa 29.10.2025 oznámil ukončenie členstva, návrh podala až v marci 2026, teda takmer päť mesiacov po tom, ako ju povinný prestal evidovať ako členku klubu. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že z predložených listín vyplývalo, že povinný navrhovateľke poskytol priestor na komunikáciu, ponúkol jej osobné stretnutie a jej odvolanie bolo predložené členskej schôdzi ako odvolaciemu orgánu, ktorá sa ním zaoberala za jej osobnej účasti. Navrhovateľka tieto skutočnosti v návrhu nespochybnila. Súd prvej inštancie ďalej vychádzal zo stanov povinného, podľa ktorých o vzniku, zániku a pozastavení členstva rozhodoval Výkonný výbor, pričom odvolacím orgánom bola členská schôdza. Poukázal aj na postavenie predsedu Výkonného výboru ako štatutárneho orgánu združenia. Dospel preto k záveru, že navrhovateľka neosvedčila dôvodnosť návrhu ani to, že rozhodnutie o ukončení členstva vydal orgán bez právomoci. Súd prvej inštancie zdôraznil, že neodkladné opatrenie slúži na riešenie aktuálnej situácie, ktorá neznesie odklad, no v danom prípade išlo o okolnosti vzniknuté už pred niekoľkými mesiacmi. Zároveň uviedol, že povaha veci nepripúšťala nariadenie požadovaného opatrenia ako trvalého riešenia, najmä vzhľadom na dobrovoľnosť združovania, autonómiu občianskeho združenia a judikatúru Ústavného súdu SR vyžadujúcu zdržanlivý prístup všeobecných súdov pri preskúmavaní rozhodnutí občianskych združení. Pokiaľ navrhovateľka odvodzovala bezodkladnosť od hrozby nemožnosti registrácie ako rozhodkyne v období od 1.7. do 31.7., súd prvej inštancie uviedol, že neosvedčila, že by jej ktorýkoľvek iný klub znemožnil členstvo tak, aby splnila podmienky registrácie. Z predložených listín podľa súdu prvej inštancie vyplývalo, že v Slovenskej republike pôsobí viacero krasokorčuliarskych klubov a registračný poriadok Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu neurčoval konkrétny klub, v ktorom musela byť navrhovateľka registrovaná. Na tomto základe súd prvej inštancie uzavrel, že neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. 6. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že hoci by v konaní úspešnému povinnému patrila náhrada trov konania, ktoré mu však v konaní nevznikli, tak v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov a hospodárnosti konania (čl. 4 a čl. 17 Základných princípov C. s. p.; R 72/2018) povinnému nepriznal náhradu trov konania. 7. Proti uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), písm. g) a písm. h) C. s. p. a žiadala napadnuté uznesenie zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovieť. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyvodil absenciu bezodkladnosti len z časového odstupu od doručenia listiny o ukončení členstva zo dňa 29.10.2025. Uviedla, že po jej doručení nezostala nečinná, ale pokúsila sa vec vyriešiť mimosúdne predžalobnou výzvou, ktorou povinného upozornila na rozpor jeho postupu so stanovami a na právnu neúčinnosť rozhodnutia. Povinný podľa nej odpovedal až listom právneho zástupcu zo dňa 21.1.2026, z ktorého vyplynulo, že na ukončení členstva naďalej trvá. Navrhovateľka preto tvrdila, že návrh podala až po tom, ako bolo zrejmé, že povinný nebude rešpektovať jej členské práva dobrovoľne. Navrhovateľka ďalej súdu prvej inštancie vyčítala, že nedostatočne zohľadnil sezónnosť registrácie rozhodcov a následky viazané na klubovú príslušnosť. Tvrdila, že bez evidencie ako členky klubu nemohla byť riadne registrovaná ako rozhodkyňa ani delegovaná na súťaže, čo malo zasiahnuť do jej športovej, odbornej, reputačnej a finančnej činnosti. Súd prvej inštancie posúdil jej tvrdenia izolovane a nedocenil reťazenie následkov vyvolaných postupom povinného. Za nesprávny považovala aj záver súdu prvej inštancie, že svoju situáciu mohla riešiť pôsobením v inom klube. Namietala, že členstvo u povinného nebolo zameniteľnou administratívnou skutočnosťou, ale bolo spojené s konkrétnym športovým prostredím, odborným zázemím, pretekármi a jej doterajšou činnosťou. Tvrdila, že súd prvej inštancie neskúmal, či bol prechod do iného klubu reálne možný, včasný a bez zásahu do jej práv, ani či by ju tým fakticky nenútil vzdať sa členstva u povinného, ktoré považovala za právne trvajúce. Navrhovateľka namietala, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil stanovy povinného a dostatočne sa nevysporiadal s tvrdením, že o ukončení jej členstva rozhodol orgán bez právomoci. Tvrdila, že listina zo dňa 29.10.2025 nemohla vyvolať právne účinky, keďže súd prvej inštancie mal skúmať, ktorý orgán bol podľa stanov oprávnený rozhodovať o zániku členstva. Zdôraznila, že v konaní o neodkladnom opatrení postačovalo osvedčiť vážnu pochybnosť o právnych účinkoch uvedenej listiny. Navrhovateľka ďalej uviedla, že súd prvej inštancie sa dostatočne nezaoberal absenciou konkrétneho disciplinárneho dôvodu. Povinný podľa nej v listine zo dňa 29.10.2025 neuviedol žiadny konkrétny skutok, porušenie stanov ani disciplinárne previnenie, ale iba všeobecne poukázal na narušenú dôveru. Navrhovateľka tvrdila, že bez skutkového vymedzenia sa nemohla účinne brániť a že zápisnica Výkonného výboru, na ktorú povinný dodatočne odkazoval, jej nebola doručená ani sprístupnená. Navrhovateľka tiež tvrdila, že súd prvej inštancie sa neprimerane oprel o autonómiu občianskeho združenia a nedostatočne zohľadnil potrebu súdnej ochrany jej členských práv. Zdôraznila, že autonómia združenia neumožňovala povinnému konať mimo vlastných stanov ani svojvoľne zasiahnuť do postavenia člena. Podľa navrhovateľky sa nedomáhala zásahu do bežného fungovania povinného, ale ochrany pred účinkami listiny, ktorú považovala za vydanú bez právomoci, bez konkrétneho dôvodu a s vážnymi následkami pre jej členské, športové a odborné postavenie. K prípustnosti petitu navrhovateľka uviedla, že požadované neodkladné opatrenie nesmerovalo k vytvoreniu nového právneho vzťahu, ale k dočasnému rešpektovaniu stavu, ktorý podľa nej právne trval. Tvrdila, že povinný mal byť zaviazaný zdržať sa uplatňovania účinkov spornej listiny, evidovať ju ako členku a umožniť jej výkon členských práv, keďže tieto povinnosti mali byť len dôsledkom trvania jej členstva. Navrhovateľka nesúhlasila ani so záverom súdu prvej inštancie, že navrhované neodkladné opatrenie by neprípustne nahrádzalo konanie vo veci samej. Tvrdila, že jeho účelom bolo iba zabrániť povinnému, aby na základe spornej listiny vyvolával právne a faktické následky, kým nebude poskytnutá ochrana jej právam. Podľa navrhovateľky by vydanie opatrenia nezasiahlo neprimerane do práv povinného, zatiaľ čo jeho nevydanie mohlo viesť k strate registrácie rozhodkyne, narušeniu jej odbornej činnosti a poškodeniu reputácie. Napokon namietala nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Tvrdila, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s jej podstatnými tvrdeniami o nedostatku právomoci orgánu povinného, absencii konkrétneho disciplinárneho dôvodu, nedoručení zápisnice Výkonného výboru, sezónnej viazanosti registrácie rozhodcov, zásahu do jej trénerskej a odbornej činnosti, ako aj s otázkou, či bolo možné neodkladným opatrením dosiahnuť účinnú ochranu bez konania vo veci samej. Preto považovala odôvodnenie súdu prvej inštancie za nedostatočné. 8. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Namietal, že navrhovateľka neosvedčila naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov ani svoje tvrdenia nepodložila dôkazmi. Tvrdil, že požadované neodkladné opatrenie by neodôvodnene zasiahlo do jeho práv a že navrhovaný petit bol neurčitý, nevykonateľný a smeroval k definitívnemu vyriešeniu sporu bez konania vo veci samej. Povinný tvrdil, že členstvo navrhovateľky bolo ukončené v súlade s jeho stanovami a oprávneným orgánom. Dôvody ukončenia členstva spočívali v správaní navrhovateľky nezlučiteľnom s pravidlami a hodnotami združenia, v nerešpektovaní vnútorných pravidiel klubu a v narúšaní vzťahov v klube. Tieto skutočnosti mali byť prerokované Výkonným výborom povinného a členskou schôdzou za účasti navrhovateľky. Povinný spochybnil tvrdenia navrhovateľky o jej dlhodobom pôsobení u povinného, o väzbe trénerskej činnosti na členstvo u povinného a o
hroziacej ujme. Uviedol, že navrhovateľka u povinného pôsobila len v rokoch 2021 až 2025, nebola trénerkou jeho registrovaných pretekárov a trénerskú, či choreografickú činnosť vykonávala aj pre iné kluby. K registrácii rozhodkyne povinný uviedol, že navrhovateľka nepreukázala, že bez členstva u povinného nemohla rozhodcovskú činnosť vykonávať. Poukázal na možnosť prestupu do iného klubu a na to, že jej mal už v októbri 2025 ponúknuť súčinnosť pri mimoriadnom prestupe. Povinný uzavrel, že navrhovateľke nevznikla osvedčená ujma ani potreba bezodkladného zásahu súdu prvej inštancie. Navrhované opatrenie považoval za neprípustný zásah do autonómie povinného a do vnútorných pomerov dobrovoľného občianskeho združenia. 9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie navrhovateľky bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C. s. p.). 10. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 13. Podľa § 329 ods. 1 C. s. p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 14. Podľa § 330 ods. 2 C. s. p., ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 15. Podľa § 336 ods. 1 C. s. p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 16. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 17. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 18. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že navrhovateľka sa jeho nariadenia domáhala skutkovo tvrdiac, že ako dlhoročnej členke športového klubu povinného, v prostredí krasokorčuľovania pôsobiacej ako trénerka a rozhodkyňa, jej bolo „listom“ zo dňa 29.10.2025 (č. l. 7, email doručený od W. X., predsedníčky Výkonného výboru povinného s predmetom „Ukončenie členstva v Krasoklube Ondreja Nepelu Slovan Bratislava o.z.“) oznámené, že Výkonný výbor povinného rozhodol o ukončení jej členstva s účinnosťou od 1.11.2025 z dôvodu údajne dlhodobo narušenej dôvery s tým, že v oznámení nebol uvedený žiadny konkrétny skutok, porušenie stanov ani disciplinárne previnenie;
napriek tomu, že podľa stanov povinného nemal Výkonný výbor právomoc rozhodnúť o zániku jej členstva z uvedeného dôvodu. 19. Odvolací súd skúmajúci vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v medziach odvolacích námietok navrhovateľky, konštatuje, že súd prvej inštancie okrem predpokladu naliehavosti úpravy pomerov medzi stranami, nielen opodstatnene posudzoval, ale aj posúdil absenciu dôvodnosti a trvania nároku, ako nevyhnutného predpokladu nariadenia neodkladného opatrenia, keď dospel k správnemu záveru založenom na zistení, že podľa stanov povinného bol o ukončení členstva navrhovateľky oprávnený rozhodovať aj Výkonný výbor. V tejto súvislosti sa žiada odvolaciemu súdu, na zdôraznenie správnosti tohto právneho záveru súdu prvej inštancie, doplniť, že je to navrhovateľka, ktorá v návrhu a napokon aj v odvolaní, hoci nepozná skutočný dôvod, pre ktorý bolo jej členstvo u povinného ukončené; dedukuje z obsahu „listu“, že to malo byť z disciplinárnych dôvodov z čoho odvodzuje, že právo rozhodovať o vylúčení z tohto dôvodu má iba predseda povinného. Obsah k návrhu pripojených listín však tento skutkový záver nepodporuje a súčasne navrhovateľka v návrhu bližšie nevysvetľuje, či vôbec žiadala povinného o sprístupnenie rozhodnutia Výkonného výberu, resp. zápisnice zo dňa 28.10.2025 a tento jej odoprel prístup k rozhodnutiu výboru (zápisnici), v dôsledku čoho by bola zbavená objektívnej možnosti oboznámiť sa so skutočnými dôvodmi zániku jej členstva a disponovať týmto rozhodnutím pre účely súdneho sporu; absencia aktívneho prístupu k porušeným právam dopadá v neprospech posúdenia osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku. 20. Ak je neznámy skutočný dôvod, t. j. dôvod uvedený v rozhodnutí Výkonného výboru o zániku členstva, pre ktorý bolo členstvo navrhovateľky u povinného ukončené a súčasne stanovy povinného oprávňujú o ukončení členstva rozhodnúť Výkonný výbor združenia (Článok 5 ods. 2 stanov povinného), ale aj predsedu združenia pre závažné disciplinárne previnenie fyzickej osoby podľa čl. 4 ods. 6 stanov, ktoré je v rozpore s poslaním združenia (Článok 5 ods. 14 stanov povinného); je to navrhovateľka, ktorá neumožnila, aby súd prvej inštancie (ale aj odvolací súd) nadobudol dôvodné presvedčenie o pravdivosti a hodnovernosti skutkového tvrdenia o zániku jej členstva u povinného v rozpore s jeho stanovami. Pluralita spôsobov, ktorými je možné rozhodnúť o zániku členstva u povinného, síce môže vyvolávať určité nejasnosti, avšak v podmienkach zrýchleného konania o nariadení neodkladného opatrenia, neumožňuje prijať záver o vyššej miere pravdepodobnosti, že namietaný postup povinného bol v rozpore s jeho stanovami. Tým viac, ak sa sama navrhovateľka tento zásah do práv a právom chránených záujmov rozhodla riešiť návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia s účinkami trvalej úpravy pomerov a nemala záujem viesť dlhodobý spor vo veci samej. 21. Hoci by bolo možné nesúhlasiť so súdom prvej inštancie o predbežnosti procesnej ochrany neodkladného opatrenia (odsek 24 napadnutého rozhodnutia), ktorá je v podmienkach Civilného sporového poriadku oproti Občianskemu súdnemu poriadku už minulosťou, či posúdení nedostatku naliehavosti potreby úpravy pomerov založenom výlučne na časovom odstupe podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia od doručenia oznámenia o ukončení členstva navrhovateľky u povinného (odsek 28 napadnutého rozhodnutia); pokiaľ nebol splnený nevyhnutný zákonný predpoklad relatívne spoľahlivého osvedčenia danosti nároku navrhovateľky, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť právna ochrana, t. j. nebol hodnoverne preukázaný dôvod zániku členstva v rozpore so stanovami povinného, bol záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu vecne správny. 22. A pretože navrhovateľka v odvolaní neprezentovala žiadne ďalšie argumenty, ktoré by relevantným spôsobom spochybnili závery súdu prvej inštancie o absencii osvedčenia danosti nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť právna ochrana, odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, keďže navrhovateľka neosvedčila splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že povinnému priznal proti navrhovateľke plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko povinný mal v odvolacom konaní plný úspech. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).