Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 10Co/97/2025 1306204712 22. 01. 2026 JUDr. Zuzana Kučerová ECLI:SK:KSBA:2026:1306204712.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Maroša Maškoviča a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v spore žalobcu: C.. C. H., K., E. E. G. XXXX/XX, R. R., B.: XXXXXXXX, právne zastúpený Advokátska kancelária Borec & Bohunský, združenie, Kozia 20, Bratislava, IČO: 31803938, proti žalovaným: X/ B.. B. D., bytom A. XX, R., 2/ C.. C. H.L. - N., F. XXX/X, R. U. V., B.: XXXXXXXX, obaja zastúpení: advokátom Mgr. Jozefom Štefankom, PhD., LL.M., so sídlom Grösslingova 6-8, Bratislava, o zaplatenie 25.795,99 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa zo dňa 27.11.2014, č. k. 16C/103/2006-1070 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.03.2021, č. k. 16C/103/2006-1437, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 16C/103/2006-1070 zo dňa 27.11.2014,v spojení s opravným uznesením č. k. 16C/103/2006-1437 zo dňa 23.03.2021 p o t v r d z u j e . Odvolací súd odvolacie konanie v časti týkajúcej sa odvolania voči opravnému uzneseniu súdu prvej inštancie č. k 16C/103/2006-1437 zo dňa 23.03.2021 zastavuje. Žalobcovi sa priznáva voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1/ Okresný súd Bratislava III (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 27.11.2014, č. k. 16C/103/2006-1070 uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 25.795,99 eur spolu so 7 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 25.795,99 eur od 06.03.2006 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. 2/ Súd prvej inštancie zhrnul, že vykonaným dokazovaním skutkovo zistil, že písomným plnomocenstvom zo dňa 09.03.1998 C.. C. H.L. - N., F. XXX/X, R. U. V. a B.. B. D., A. XX, R., splnomocnili C.. C. H., K., E. E. F. XX, R. R., na zastupovanie v právnej veci o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a vrátenie vzájomných plnení proti odporcom 1/ Slovenská kreditná banka a.s., Nám. SNP 13, Bratislava, 2/ H. Š.L., L. XX, R. U. V., 3/ B.. G. T., L. XXXX/X, E., vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43Cb/15/1998, s tým, že podľa zmluvy o poskytovaní právnej pomoci patrí advokátovi odmena za toto zastupovanie spolu s výdavkami a náhradou za stratu času. Spoločne a nerozdielne sa zaviazali zaplatiť advokátovi odmenu, kedykoľvek im bude vyúčtovaná, bez ohľadu na to, či bola prisúdená proti odporcom a zaviazali sa povinnosťou zaplatiť primeraný preddavok podľa postupu prác (č.l. 6 spisu). Písomné plnomocenstvo bolo vlastnoručne podpísané C.. C. H. a B.. B. D., ktorých totožnosť a pravosť podpisu bola úradne overená notárom. Súd prvej inštancie ďalej skutkovo zistil, že dňa 24.09.2000 prevzal C.. C. H. od C.. C. H. zálohu vo výške 38.000,- Sk (príjmový pokladničný doklad č. P 3006 - č.l. 7 spisu).
3/ Ďalej bolo skutkovo zistené, že mandatár C.. C. H. ako advokát a mandant C.. C. H.Č. - N. a B.. B. D., dňa 25.09.2000 uzavreli mandátnu zmluvu „Úplné znenie ku dňu 25.09.2000“ (č.l. 8 spisu). Mandatár sa zaviazal poskytnúť mandantom právnu pomoc pri zastupovaní v právnej veci o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a vrátenie vzájomných plnení vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43Cb/15/1998, pričom mal vypracovať pre mandanta nasledovné listiny a poskytnúť nasledovné úkony právnej pomoci: a) prevzatie a príprava zastúpenia - 09.03.1998, 27.03.1998, b) žiadosť o predĺženie lehoty na úhradu dlhu - 09.03.1998, c) návrh na vydanie predbežného opatrenia - 09.03.1998, d) návrh na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a vrátenie vzájomných plnení - 09.03.1998, e) osobné rokovanie s protistranou v Bratislave dňa 09.03.1998, f) žiadosť o predĺženie lehoty na úhradu úveru vo výške 5.000.000,- Sk - 27.03.1998, g) návrh na pristúpenie ďalších účastníkov do konania a na zmenu petitu - 27.03.1998, h) návrh na vydanie predbežného opatrenia - 27.03.1998, i) osobné rokovanie s protistranou v Bratislave dňa 27.03.1998, j) späťvzatie návrhu navrhovateľov zo dňa 27.03.1998 na vydanie predbežného opatrenia - 14.08.2000, k) ďalšia porada s klientom v Bratislave - 14.08.2000, l) účasť na pojednávaní pred Krajským súdom v Bratislave - 04.09.2000, m) písomne podanie týkajúce sa veci samej - 25.09.2000, n) účasť na pojednávaní pred Krajským súdom v Bratislave - 25.09.2000. Podľa čl. II zmluvy mandant splnomocnil mandatára na zastupovanie v rozsahu predmetu tejto zmluvy na obdobie od 07.03.1998 do 25.09.2000 včítane. Podľa článku III., bod 1. zmluvy sa mandant zaviazal zaplatiť mandatárovi odmenu podľa vyhl. č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci, podľa článku III., bod 2. zmluvy, dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia je 30. deň od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43Cb/15/1998 skončí alebo 30. deň odo dňa, kedy mandant oznámi mandatárovi, že rozhodnutie, ktorým konanie skončilo, nadobudlo právoplatnosť - rozhodujúca je skutočnosť, o ktorej sa mandatár dozvie skôr, podľa článku III. bod 3. zmluvy, všetky odmeny a náhrady sú splatné v lehote do 10 dní odo dňa kedy mandatár odošle faktúru mandantovi. 4/ Z vykonaného dokazovania ďalej súd prvej inštancie skutkovo zistil, že C.. C. H. dňa 25.02.2002 vypovedal plnomocenstvo zo dňa 09.03.1998, ktoré mu udelil B.. B. D. na zastupovanie vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43Cb 15/1998 s tým, že C.. C. H. (splnomocnenec) poskytoval B.. B. D. právnu pomoc v období od 09.03.1998 do 25.02.2002 (č.l. 11 spisu). C.. C. H. a C.. C. H. - N., uzavreli dňa 25.02.2002 dohodu o skončení zastupovania, podľa ktorej C.. C. H. - N. odvoláva plnomocenstvo, ktoré dňa 09.03.1998 udelil C.. C. H., advokátovi, na zastupovanie vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43Cb/15/1998. C.. C. H. (splnomocnenec) poskytoval C.. C. H. (splnomocniteľovi) právnu pomoc v období od 09.03.1998 do 25.02.2002 (č.l. 10 spisu). V článku 4. dohody o skončení zastupovania, zmluvné strany prehlásili, že túto dohodu uzavreli slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, že táto dohoda sa neprieči dobrým mravom, že dohodu neuzavreli v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, že pred podpísaním si dohodu prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu vlastnoručne každú stranu dohody podpísali. Súčasťou dohody bol zoznam odovzdaných a prevzatých listín. C.. C. H. dňa 23.02.2006 vystavil C.. C. H. faktúru č. 002a/2006 na sumu 859.403,50 Sk, za poskytnutie právnej pomoci na základe mandátnej zmluvy s určenou lehotou splatnosti 05.03.2006 (č.l. 23 spisu) a B.. B. D. faktúru č. 002b/2006 na sumu 859.403,50 Sk, za poskytnutie právnej pomoci na základe mandátnej zmluvy s určenou lehotou splatnosti 05.03.2006 (č.l. 24 spisu). 5/ Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom č. k. 43Cb/15/1998-195 zo dňa 25.09.2000 tak, že určil: a/ kúpna zmluva uzavretá medzi C.. C. H. ako predávajúcim a Slovenskou kreditnou bankou, a.s. Bratislava ako kupujúcim na predaj akcií AGRIFOP, a.s., B.: SK XXXXXXXXXX v počte 68 700 ks je neplatná, b/ kúpna zmluva uzavretá medzi B.. B. D. ako predávajúcim a Slovenskou kreditnou bankou a.s. Bratislava ako kupujúcim na predaj akcií AGRIFOP, a.s., B.: SK XXXXXXXXXX v počte 37 436 ks je neplatná, c/ kúpna zmluva uzavretá medzi Slovenskou kreditnou bankou, a.s. Bratislava ako predávajúcim a H. Š. ako kupujúcim, na predaj akcií AGRIFOP, a.s., B.: SK XXXXXXXXXX v počte 68 700 ks je neplatná, d/ zmluva uzavretá medzi Slovenskou kreditnou bankou, a.s. Bratislava ako predávajúcim a B.. G. T. ako kupujúcim na predaj akcií AGRIFOP, a.s., B.: SK XXXXXXXXXX v počte 37 436 ks je neplatná, e/ H. Š. bol povinný vrátiť C.. C. F., E. L. D. Ú. Slovenská kreditná banka a.s. v konkurze, Nám. SNP 13, Bratislava, akcie AGFIFOP, a.s., B.: SK XXXXXXXXXX v počte 68 700 ks, 6. B.. G. T. bol povinný vrátiť H. Š. akcie AGRIFOP, a.s., B.: SK XXXXXXXXXX v počte 37 436 ks, f/ C.. C. H. bol povinný splatiť C.. C. F., E.H. L. D. Ú. SKB, a.s. v konkurze, zvyšok úveru podľa úverovej zmluvy č. 0462103012. Odporcovia 1/ až 3/ boli povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom trovy konania, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku, ako i náklady právneho zastúpenia v celkovej sume 897.403,50 Sk na účet advokáta C.. C. H., v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo VÚB, a.s. pobočka Banská Bystrica. O
odvolaní odporcov 2/ a 3/ a správcu konkurznej podstaty odporcu 1/ rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (uznesením č. k. 4Obo/6/01-256, 4Obo/7/01 z 30.01.2002). C.. C. H. dňa 25.02.2002 oznámil Krajskému súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 43Cb/15/1998 skončenie zastupovania z dôvodu, že C.. C. H. - N. mu odvolal plnomocenstvo a B.. B. D. vypovedal plnomocenstvo C.. C. H. dňa 25.02.2002. C.. C. H. - N. a B.. B. D. splnomocnili dňa 08.03.2002 C.. L. L., advokátku, Bratislava v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 43Cb/15/1998. Následne Krajský súd v Bratislave rozhodol (v poradí druhým) rozsudkom č. k. 43Cb/15/1998-473 zo dňa 01.07.2002, ktorým opätovne: a/ určil neplatnosť kúpnej zmluvy o kúpe a predaji cenných papierov č. 1/CP/97/1 zo dňa 22.08.1997 medzi žalobcom 1/ C.. C. H. ako predávajúcim a žalovaným 1/ C.. C. F., E.H. L. D. Ú. SKB a.s. v konkurze, b/ určil neplatnosť kúpnej zmluvy o kúpe a predaji cenných papierov č. 2/CP/97/1 zo dňa 22.08.1997 medzi žalobcom 2/ B.. B. D. ako predávajúcim a C.. C. F., E. L. D. Ú. SKB a.s. v konkurze, c/ určil neplatnosť zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 02.03.1998, uzavretej medzi C.. C. F., E. L. D. Ú. SKB a.s. v konkurze ako predávajúcim a žalovaným 2/ H. Š. na predaj akcií AGRIFOP, a.s. B.: SK XXXXXXXXXX v počte 68 700 ks, obchod č. 70001 zo dňa 02.03.1998, obchod č. 70002 zo dňa 02.03.1998, d/ určil neplatnosť zmluvy o kúpe cenných papierov, uzavretej medzi C.. C. F.Á., E. L. D. Ú. SKB a.s. v konkurze ako predávajúcim a žalovaným 3/ B.. G. T. ako kupujúcim, prostredníctvom povereného mandatára na prevod cenných papierov na základe mandátnej zmluvy uzavretej C.. C. F., E. L. D. Ú. SKB, a.s. v konkurze a Prvou paroplavebnou, a.s. a neplatnosť následnej kúpnej zmluvy s B.. G. T. a Prvou paroplavebnou, a.s. zo dňa 20.03.1998 v počte 37 435 ks, B.: XXXXXXXXXX, 5. H. Š. bola uložená povinnosť vrátiť C.. C. H.Č. akcie AGRIFOP, a.s. B.: SK XXXXXXXXXX v počte 68 700 ks v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, 6. B.. G. T. bola uložená povinnosť vrátiť B.. B. D. akcie AGRIFOP, a.s. B.: SK XXXXXXXXXX v počte 37 436 ks, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, 7. C.. C. H. bola uložená povinnosť splatiť C.. C. F.Y., E. L. D. Ú.D. SKB, a.s. v konkurze, zvyšok úveru podľa úverovej zmluvy č. 0462103012 vo výške 5.306.800,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, 8. H. Š. a B.. G. T. boli zaviazaní povinnosťou spoločne a nerozdielne nahradiť C.. C. H. a B.. B. D. trovy konania znížené o 1/3, ktoré predstavovali trovy konania voči C.. C. F., E. L. D. Ú. SKB a.s. v konkurze a ktoré mali znášať C.. C.U. H. a B.. B. D. na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 500,- Sk a v pomernej časti náhrady trov konania v sume 491.487,- Sk, ktoré mali C.. C. H. a B.. B. D. znášať spoločne a nerozdielne. Vzhľadom na zníženie uplatnenej časti trov právneho zastúpenia v sume 1.474.462,- Sk o 1/3, zaviazal súd H. Š., aby zaplatil C.. C. H. trovy právneho zastúpenia vo výške 655.316,- Sk a B.. G. T., aby zaplatil B.. B. D. trovy právneho zastúpenia vo výške 327.659,- Sk vzhľadom k ich pomeru k veci. H. Š. a B.. G. T. boli povinní priznané trovy poukázať a uhradiť na účet C.. L. L., advokátky, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet vedený v Ľudovej banke, a.s. Bratislava, číslo účtu XXXXXXXXXX/ XXXX. Na odvolanie žalovaných 2/ a 3/ rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 4Obo 148/2003-772 zo dňa 22.04.2004 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Odporca 2/ H. Š. bol povinný zaplatiť C. H. na účet právnej zástupkyne trovy odvolacieho konania v sume 387.622,- Sk a odporca 3/ B.. G. T. bol povinný zaplatiť B.. B. D. na účet právnej zástupkyne trovy odvolacieho konania v sume 193.811,- Sk. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 43Cb 15/1998-473 zo dňa 01.07.2002 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 43Cb/15/98-477 a s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Obo 148/2003-772 zo dňa 22.04.2004 nadobudol právoplatnosť dňa 23.06.2004 a vykonateľnosť dňom 23.06.2004. 6/ Na základe takto zisteného skutkového stavu, právne odkazujúc na § 19 ods. 1, 2 zákona č. 132/1990 Zb. o advokácií, účinného do 01.01.2004, § 1 ods. 1, 3, § 2 ods. 1, 2, § 5 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci, účinnej do 01.04.2002, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) mal súd prvej inštancie za preukázané, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe platnej mandátnej zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytovanie právnych služieb žalobcom ako advokátom, ktorý zastupoval žalovaných v konaní vedenom pred Krajským súdom v Bratislave vo veci sp. zn. 43Cb/15/1998. Žalovaní udelili žalobcovi písomné plnomocenstvo dňa 09.03.1998 a v označenom konaní poskytol žalobca žalovaným vykonaním úkonov advokáta právnu pomoc podľa 19 ods. 1 zák. č. 132/1990 Z. z. o advokácií. V mandátnej zmluve sa mandant zaviazal zaplatiť mandatárovi odmenu podľa vyhl. č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci. Žalovaní v priebehu súdneho konania menili výpoveď ohľadom odmeny advokáta, teda spornou v konaní bola dohoda o odmene advokáta. 7/ Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi účastníkmi nedošlo k uzatvoreniu dohody o odmene advokáta za poskytnutú právnu pomoc vo výške 5.000,- Sk za jeden úkon právnej pomoci. Súd poukázal na to, že uvedenú skutočnosť nemal preukázanú
svedeckými výpoveďami, ani žiadnymi relevantnými dôkazmi o tom, kedy, kde, v akých súvislostiach a za prítomnosti ktorých osôb, s akým obsahom a akými výsledkami, a 2/, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy o poskytnutí právnej pomoci vo veci vedenej na osobitne čo do dojednania odmeny za zastupovanie, sa uskutočnili rokovania žalobcu so žalovanými 1/ Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43Cb/15/1998. Keďže nedošlo medzi účastníkmi k dohode o odmene podľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 240/1990 Zb., predpokladá sa, že sa advokát dohodol s klientom na odmene určenej podľa ustanovení tejto vyhlášky o tarifnej odmene podľa § 2 ods. 2 vyhl. č. 240/1990 Zb., a preto žalobcovi ako advokátovi patrí tarifná odmena. V súvislosti so samotnou výškou odmeny, súd prvej inštancie vychádzal zo špecifikácie jednotlivých úkonov právnej pomoci, ktorá bola zhodne uvedená aj v súdnom konaní podľa tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci podľa § 12 a § 13 vyhl. č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci, ako aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 43Cb/15/1998-473 zo dňa 01.07.2002, ktorý za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia C.. C. H. považoval 11 úkonov právnej pomoci vo výške 815.130,-Sk, v ktorej však neboli zahrnuté žiadne náhrady cestovných, ani iných hotových výdavkov. Po odpočítaní poskytnutej zálohy vo výške 38.000,- Sk si žalobca uplatnil žalovanú istinu za jednotlivé úkony právnej pomoci vo výške 777.130,-Sk, t.j. 25.795,99 eur (815.130,Sk - 38.000,- Sk = 777.130,-Sk), ktorú mu žalovaní 1/, 2/ nezaplatili, a preto ich súd prvej inštancie zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť túto sumu žalobcovi. 8/ Pokiaľ išlo o uplatnené príslušenstvo k istine, súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaní 1/, 2/ sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 25.795,99 eur, ktorý nezaplatili v lehote splatnosti do 05.03.2006, a preto ich zaviazal aj na zaplatenie 7 % ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy 25.795,99 eur od 06.03.2006 až do zaplatenia. 9/ Súd prvej inštancie tiež ozrejmil, že žalovanými vznesenú námietku premlčania uplatňovaného nároku vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže z dohody o skončení zastupovania zo dňa 25.02.2002 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 2/ nemal preukázané, že sa účastníci dohodli na vyúčtovaní odmeny za poskytovanie právnej pomoci. Žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali zaplatiť advokátovi odmenu za poskytovanie právnej pomoci za podmienok uvedených v mandátnej zmluve zo dňa 25.09.2000. Žalobca mohol uplatniť svoje právo prvý raz dňa 23.06.2004, kedy rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 43Cb/15/1998-473 zo dňa 01.07.2002 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Obo 148/2003-772 zo dňa 22.04.2004 nadobudol právoplatnosť, a uvedeným dňom začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba. Žalobca svoje právo po prvý raz uplatnil žalobou zo dňa 24.02.2006, doručeným súdu dňa 27.02.2006, preto bol uplatnený včas. 10/ Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali spoločným podaním včas odvolanie žalovaní 1/ a 2/ a navrhli odvolaciemu súdu, aby ho zmenil tak, že žalobu zamietne a zaviaže žalobcu k náhrade trov konania. Dôvodili, že konajúci súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz - výsluch svedka N. E., bytom v Snine, z ktorého dôvodu je prvostupňové konanie postihnuté aj vadou spočívajúcou v odňatí možnosti účastníkov konať pred súdom. Žalovaní navrhovali, aby súd predpísaným a zákonným spôsobom využil inštitút predvolania tohto svedka, vrátane predvedenia orgánmi činnými v trestnom konaní alebo vypočutím svedka u dožiadaného súdu. Konajúci súd túto zákonnú povinnosť ignoroval a vykonal iba formálne úkony zaslania predvolania na nariadenie pojednávania, vrátene požiadania Obvodného oddelenia Policajného zboru Snina o prešetrenie pobytu navrhnutého svedka. Svedok N. E. sa v novembri 2014 zdržiaval v meste Snina, teda mohol sa zúčastniť nariadeného pojednávania dňa 27.11.2014. Prvostupňový súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovanými 1/, 2/, hoci mohol mať pre rozhodnutie podstatný význam, čím nerešpektoval princíp rovnosti zbraní. V tejto súvislosti poukázali na nález Ústavného súdu SR zo dňa 26.01.2016 sp. zn. III. ÚS 332/09, v ktorom vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Nevykonaním tohto dôkazu sa žalovaní 1/, 2/ dostali do zjavne nevýhodnejšej pozície v porovnaní so žalobcom. V odvolaní namietli aj nesprávne právne posúdenie veci, keď súd za právny titul, z ktorého žalobca odvodzoval svoju pohľadávku voči žalovaným, považoval mandátnu zmluvu uzavretú účastníkmi dňa 25.09.2000. Vytkli súdu prvej inštancie, že nevenoval žiadnu pozornosť zásadnej vade tohto právneho úkonu, a to že dátum uskutočnenia právneho úkonu, na základe ktorého má byť (v budúcnosti) zariadená záležitosť (právna pomoc) je dňom, kedy všetky úkony právnej pomoci za ktoré má byť poskytnutá odmena, už boli uskutočnené. Samotný fakt, že listina označená ako mandátna zmluva vo vlastnom texte obsahuje výpočet uskutočnených úkonov (čl. I) a ustanovuje koniec časového obdobia trvania mandátu mandatára na deň vlastného podpisu mandátnej zmluvy (čl. II), svedčí o tom, že tento dokument žiadnou mandátnou zmluvou nie je, a ani nemôže byť, nakoľko účel mandátu nie je možné dosiahnuť spätne do minulosti a plnenie na strane mandatára je od počiatku nemožné. Právnym dôvodom pre uskutočnenie akéhokoľvek
úkonu právnej pomoci žalobcom nebola, a ani nemohla byť tzv. mandátna zmluva z 25.09.2000. Tým skutočným právnym dôvodom bola neformálna dohoda o poskytovaní právnych služieb, ktorej obsah sa v súvislosti s prebiehajúcim konaním stal medzi stranami sporný. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ktorý môže spočívať aj v tom, že súd zo správnych skutkových záverov vyvodí nesprávne právne závery. Podľa odvolateľov touto vadou zaťažil konanie prvostupňový súd, keď priznal platnosť nemožnému, zjavne nezmyselnému a očividne neplatnému právnemu úkonu, ale na jeho základe dokonca judikoval nárok v prospech žalobcu. Ďalšieho nesprávneho právneho posúdenia sa podľa žalovaných dopustil prvostupňový súd pri posudzovaní žalovanými uplatnenej námietky premlčania. Žalobca pre žalovaných preukázateľne uskutočnil posledný úkon právnej pomoci 25.09.2000. Z obsahu dohody o skončení zastupovania z 25.02.2002 medzi žalovaným 2/ a žalobcom je zrejmé, že je v skutočnosti iba protokolom o odovzdaní listín. Žalobca si teda mohol uplatniť právo na odmenu za úkony právnej služby 25.09.2000, ktorým okamihom mal správne súd aj začať počítať plynutie všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Nie je možné odvodzovať splatnosť odmeny z podmienky uvedenej v jej čl. III mandátnej zmluvy, pretože z tohto právneho úkonu nárok na žiadnu odmenu žalobcovi ani nevznikol, keďže tu nevznikol ani žiadny možný záväzok na strane žalobcu. Návrh na začatie konania bol žalobcom zjavne podaný takmer tri roky po uplynutí premlčacej doby (27.02.2006). Žalovaní ďalej namietali svojvoľné, arbitrárne a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. V odvolaní dodali, že sa odvolávajú aj na svoje podania, ktorými žiadali o vylúčenie sudkyne z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci. Konajúca sudkyňa si nesplnila povinnosti v zmysle zákona a nepredložila spis nadriadenému súdu. Týmto postupom boli žalovaným odňaté práva konať pred nezávislým a nestranným súdom. 11/ K odvolaniu žalovaných 1/, 2/ sa písomne vyjadril žalobca s tým, že prvostupňový súd vykonaným dokazovaním riadne a úplne zistil a ustálil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie dokonca v rozsahu výrazne presahujúcom potrebu dostatočného zistenia skutkového stavu veci, a vec aj správne právne posúdil. Všetky podania a návrhy žalovaných v tomto konaní sú z ich strany účelové, s cieľom oddialiť rozhodnutie súdu v prospech žalobcu a jeho právoplatnosť. Žalobca má za to, že advokát môže s klientami uzavrieť mandátnu zmluvu pred začatím poskytovania právnych služieb, v priebehu ich poskytovania, ale aj po skončení zastupovania. Skutočnosť, že žalobca zastupoval žalovaných a právne služby uvedené v mandátnej zmluve im poskytol, bola preukázaná. Žalobca viazaný povinnosťou mlčanlivosti advokáta nikdy nerokoval so žalovanými (klientmi) pred tretími osobami o veciach týkajúcich sa ich vzájomných právnych vzťahov, založených plnomocenstvom a mandátnou zmluvou. Teda žalovanými navrhovaní svedkovia nemajú, ani nemôžu mať, o týchto skutočnostiach žiadne poznatky získané vlastnými zmyslami. Napríklad svedok G., ktorý bol vypočutý na pojednávaní dňa 05.09.2013 sám potvrdil, že vypovedal aj o skutočnostiach, o ktorých mu povedal žalovaný 2/. Okresný súd rozhodol správne, keď nevykonal dôkaz výsluchom svedka N. E., pričom svoje rozhodnutie v napadnutom rozsudku aj náležite odôvodnil. Ani vykonanie výsluchu tohto svedka by totiž nemalo žiaden vplyv na posúdenie skutkového stavu veci, ktorý bol z doteraz vykonaných dôkazov bezpečne ustálený. Žalobca preto navrhol odvolaciemu súdu, že v prípade, ak nebude zastávať názor, že je na mieste postup podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP, aby napadnutý rozsudok potvrdil a žalovaným 1/ a 2/ uložil spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania. 12/ Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo doručené žalovanému 1/ dňa 13.12.2018 a žalovanému 2/ dňa 26.11.2018 (č.l. 1234 spisu). Žalovaný 2/ v odvolacej replike uviedol, že tvrdenie žalobcu, že advokát môže s klientmi uzavrieť mandátnu zmluvu pred začatím poskytovania právnych služieb, v priebehu ich poskytovania, ako aj po skončení zastupovania, nie je podporené akoukoľvek argumentáciou a úplne sa prieči úprave mandátnej zmluvy, resp. akejkoľvek typickej (nominátnej) zmluvy, kde je podstatnou náležitosťou vymedzenie predmetu plnenia, ktoré sa má uskutočniť. Kontrahovanie o plneniach minulých je upravené odlišne v rámci právnych úkonov upravujúcich zmenu, či zánik záväzkov, prípadne ich nahrádzanie novým (najmä § 570 a nasl., § 585 a nasl. OZ). Za súčasného stavu poznania vedy a techniky nie je možné uskutočniť plnenie, ktoré sa má udiať v minulosti, preto aj zmluva, ktorej esenciálnou náležitosťou je plnenie minulé, nemožné, je neplatnou v zmysle ust. § 37 ods. 2 OZ. Touto problematikou sa žalobca vo vyjadrení nezaoberal, pričom ide o podstatný a zjavný problém, na ktorého nesprávnej interpretácií stojí aj nesprávne napádané rozhodnutie. Čo sa týka príjmového pokladničného dokladu č. P 3006, ktorý má potvrdzovať vyplatenie zálohy na poskytnuté právne služby v sume 38.000,- Sk dňa 24.09.2000, ide o dokument vyplnený a súdu predložený žalobcom podľa vlastného uváženia, bez výpovednej hodnoty, čo do skutočného účelu platby. Sám žalobca sa v konaní vyjadril, že uvedená suma mala obsahovať okrem finančnej odplaty v hotovosti 25.000,- Sk, aj odplatu za vecné plnenie, použitie motorového vozidla a montáž nábytku. Bez ohľadu na pravdivosť týchto tvrdení žalobcu, je jednoznačná nelogickosť takéhoto tvrdeného úkonu, t.j. potvrdzovanie hodnoty vecného
plnenia príjmovým pokladničným dokladom, keď pokladničný doklad slúži výlučne na potvrdenie vloženia hotovosti do pokladnice. Je tiež nezrozumiteľné, prečo by mal klient advokátovi poskytovať zálohu jeden deň pred uskutočnením posledného úkonu právnej pomoci v jeho veci. Žalovaný 2/ preto zotrváva na stanovisku, že uvedená suma vyplatená v celosti bola sumou celkového vysporiadania za poskytované právne služby, ktorá bola uhradená popri vecných a ďalších plneniach žalobcovi. Podľa tvrdenia žalobcu, z povinnosti mlčanlivosti advokáta má vyplývať, že by nikdy nerokoval s klientami pred tretími osobami o vzájomných právnych vzťahoch, z čoho odvodzuje irelevantnosť žalovanými navrhovaného výsluchu svedka E.. Táto úvaha nie je dôveryhodným tvrdením, keď prax zavedená medzi žalobcom a žalovaným 2/ je v úplnom protiklade s týmto tvrdením, pričom táto prax je potvrdená svedeckými výpoveďami svedkov H.. G., B.. K.. M. K. B.. C.. Š., z ktorých všetci vypovedali o skutočnostiach, že boli osobne prítomní rozhovorov medzi žalobcom a žalovaným 2/, kde preberali výsostne problematiku týkajúcu sa vzťahov v právnom zastupovaní, rozdiel je iba v tom, akú dôležitosť týmto informáciám jednotliví svedkovia individuálne prisudzovali, pričom svedok Š. dokonca priamo potvrdil obsah rozhovoru ukončenie a vysporiadanie právneho zastúpenia medzi žalobcom a žalovaným 2/. Navrhovaný dôkazný prostriedok, ktorého využitie prvoinštančný súd sporovým stranám odňal, je nanajvýš relevantným pre ustálenie sporného skutkového stavu práve v situácií, keď je zrejmé, že mnohé úkony medzi stranami sa diali v prítomnosti svedkov, a svedecká výpoveď svedka E. má veľký potenciál jednoznačne potvrdiť, či vyvrátiť prichodené tvrdenia sporových strán, pričom za súčasného stavu je nenahraditeľná iným dôkazným prostriedkom. Žalovaný 2/ dodal, že žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu nepriniesol žiadne nové alebo relevantné tvrdenia, a už vôbec nie dôkazy, ktoré by ich podporovali, a preto zotrváva na svojom návrhu i súvisiacej argumentácií vyjadrenej v odvolaní z 27.01.2015. 13/ Žalovaný 1/ vo svojej odvolacej replike uviedol, že pri uzatváraní mandátnej zmluvy žalobca vytváral na neho nátlak a žiadal jej uzavretie (podpisom a notárskym overením) bez akýchkoľvek pripomienok zo strany žalovaného, i keď išlo o uzavretie zmluvy na právne zastupovanie, ktoré bolo zo strany žalobcu už ukončené. Skutočnosti, ktoré sú uvádzané v odvolaní žalovaných z 27.01.2015 môže, už okrem vypočutých svedkov, potvrdiť aj svedok N.. E., ktorý nebol vypočutý. Žalobca ako advokát účelovo zneužil advokátsky poriadok a etický kódex advokáta za účelom úmyselného bezdôvodného obohatenia. Pretrváva dôvodné podozrenie, že žalobca sa dal právne zastúpiť advokátom (advokátska kancelária BOREC & BOHUNSKÝ), ktorý bol a je spoločníkom advokátskej spoločnosti so sídlom v Bratislave s R. G. E. C.. F.. R.. Je evidentné, že v čase meritórneho rozhodovania o žalobe na okresnom súde bol spoločník F.. R. G. E. E., kde žalobca pred žalovanými verejne preukazoval, že má kontrolu nad súdnym rozhodnutím o žalobe, čo je v právnom štáte neprípustné. Žalovaný 1/ preto zotrváva na pôvodných súdnych výpovediach a tvrdeniach, a zotrváva aj na návrhu a súvisiacej argumentácií vyjadrenej v odvolaní z 27.01.2015. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhuje zrušiť a žalobu zamietnuť z dôvodu, že je preukázateľne nedôvodná, účelová, a zároveň žiada konajúci súd, aby zaviazal žalobcu na zaplatenie trov konania. 14/ Odvolacie repliky žalovaných 1/ a 2/ boli doručené na vedomie žalobcovi dňa 29.04.2019, ktorý už písomne nereagoval. 15/ V priebehu (prvého) odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 16/ Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), dospel po preskúmaní odvolacích námietok žalovaných k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci vecne správne. Mal za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav zistený z riadne vykonaného dokazovania, vykonaným dokazovaním dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu v obsahu spisového materiálu a tento aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožnil (§ 387 ods. 2 CSP), v podrobnostiach naň odkázal, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia už len stručne doplnil, že právny vzťah medzi advokátom a jeho klientom je založený zmluvou o poskytovaní právnych služieb, uzatvorenou podľa zákona o advokácii, sa subsidiárne riadi ustanoveniami o zmluve príkaznej (§ 724 a nasl. OZ) alebo ustanoveniami o zmluve mandátnej (§ 566 a nasl. Obch. Zák.). Advokát poskytuje právne služby za odmenu, ktorá sa určuje dohodou medzi advokátom a klientom, a ak nedôjde k dohode, advokátovi patrí tarifná odmena, teda odmena určená podľa príslušných ustanovení vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Ďalej ozrejmil, že plnomocenstvo je jednostranný právny úkon splnomocniteľa, ktorým prehlasuje voči tretej osobe, resp. tretím osobám (tzv. vonkajší vzťah), že splnomocnil inú osobu ako oprávnenú, t.j. za splnomocnenca, aby ho v rozsahu uvedenom v
tejto plnej moci zastupoval. Plnomocenstvo zároveň osvedčuje, resp. deklaruje navonok, že medzi splnomocniteľom a splnomocnencom existuje vnútorný právny vzťah založený dohodou o zastúpení (možno tiež hovoriť o dôkaze vnútorného právneho vzťahu). Na vymedzenie rozsahu oprávnenia splnomocnenca konať za splnomocniteľa je rozhodujúci obsah plnej moci. 17/ Odvolací súd zhrnul súdom prvej inštancie vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že písomným plnomocenstvom zo dňa 09.03.1998 splnomocnili žalovaní 1/, 2/ advokáta C.. C. H. na zastupovanie v právnej veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43Cb/15/1998. Predložením plnomocenstva udeleného žalovanými žalobcovi na zastupovanie v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43Cb/15/1998, a s poukazom na to, že na uzavretie zmluvy o poskytovaní právnych služieb (právnej pomoci), príkaznej zmluvy, a ani mandátnej zmluvy, sa nevyžaduje písomná forma, bolo dostatočným spôsobom preukázané, že medzi stranami sporu existoval zmluvný vzťah, vzniknutý na základe zmluvy o poskytovaní právnej služby (právnej pomoci). Predmetom ich vzťahu bolo poskytovanie právnej pomoci advokáta svojim klientom, a táto právna pomoc spočívala v právnom zastupovaní žalovaných v konkrétnom konaní pred súdom. Zo splnomocnenia zo dňa 09.03.1998 zároveň vyplýva, že žalovaní 1/, 2/ si boli vedomí toho, že podľa zmluvy o poskytovaní právnej pomoci patrí advokátovi odmena za zastupovanie v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43Cb/15/1998 spolu s výdavkami a náhradou za stratu času, ktoré sa zaviazali spoločne a nerozdielne zaplatiť advokátovi kedykoľvek im bude vyúčtovaná, a to bez ohľadu na to, či im bude v predmetnom konaní náhrada trov prisúdená. Na základe uvedeného odvolací súd skonštatoval, že žalobca pre žalovaných ako svojich klientov zariaďoval za odplatu zastupovanie v súdnom spore vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43Cb/15/1998 a žalovaní sa mu za to zaviazali zaplatiť odplatu. Odvolací súd, v zhode so súdom prvej inštancie, považoval za potrebné zdôrazniť, že žalovaní 1/, 2/ počas súdneho konania menili svoje tvrdenia ohľadne údajnej dohody o odmene advokáta. Súd prvej inštancie vykonal vo veci v tomto smere rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospel k záveru, že medzi advokátom a jeho klientmi nedošlo k dohode o odmene podľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 240/1990 Zb., teda nedohodli sa na druhu zmluvnej odmeny, a preto jeho záver o tom, že advokátovi patrí tarifná odmena, je správny. Podľa odvolacieho súdu neobstáli ani námietky žalovaných, že konanie pred súdom prvej inštancie bolo postihnuté vadou spočívajúcou v odňatí možnosti účastníkov konať pred súdom, a že v konaní nebola rešpektovaná zásada rovnosti zbraní a porušené právo na spravodlivý proces. Z obsahu spisu totiž odvolací súd nezistil, že by žalovaní nemali rovnakú možnosť vyjadriť sa k veci, k vykonanému dokazovaniu, k priebehu konania a k vyjadreniam protistrany. Neobstála ani námietka žalovaných o neúplne zistenom skutkovom stave, pretože súd nevykonal navrhnutý dôkaz výsluch svedka pána N. E.. Dôvody pre nevykonanie navrhnutého dôkazu súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí riadne odôvodnil. Odvolací súd v tomto kontexte ozrejmil, že dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje aj právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd nie je v civilnom sporovom konaní viazaný návrhmi procesných strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky nimi navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu, a nie strán sporu. Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne) nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (viď R 125/1999). Rovnako podľa odvolacieho súdu neobstála ani námietka o nesprávnom právnom posúdení veci. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery o nároku žalobcu na tarifnú odmenu za poskytnutú právnu pomoc, a rovnako právny záver o nedôvodnosti námietky premlčania nároku žalobcu, pričom aplikoval správne právne predpisy, ktoré aj správne interpretoval, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 18/ Rovnako nebola dôvodná ani námietka žalovaných o zaujatosti vec prejednávajúcej sudkyne, resp. o jej nesprávnom procesnom postupe, keď nimi vznesenú námietku zaujatosti nepredložila nadriadenému súdu na rozhodnutie. Právne odkazujúc na ust. § 14 ods. 1, 3 OSP, § 15a ods. 1 OSP a § 15a ods. 2 a 5 OSP súd prvej inštancie, ako vyplýva z obsahu námietky zaujatosti voči sudkyni, ktorú vzniesli žalovaní 1/, 2/ písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.11.2013 (č. l. 850 spisu), absentujú v nej náležitosti riadnej námietky - dôvod, pre ktorý má byť sudkyňa vylúčená, pričom ich námietka sa týka okolností, ktoré spočívajú v postupe zákonnej sudkyne v konaní (nepredvolala svedkov, podanie protistrany doručila žalovaným až na pojednávaní). Na takúto námietku sa neprihliada, t.j. nemala byť predložená nadriadenému súdu. Čo sa týka tvrdenia žalovaných v námietke, že sudkyňa bola/ mohla byť ovplyvnená tým, že právny zástupca žalobcu používa pred sudkyňou písmom i prezenčnou
pečiatkou označenie, z ktorého malo vyplývať, že za združením AK Borec & Bohunský stojí (H.) G. E. E. F. R., nebolo možné považovať za dostatočne odôvodnený dôvod vznesenej námietky, z ktorého by mal vyplývať pomer sudkyne k veci alebo k účastníkom konania, príp. ich zástupcov. Vznesená námietka zaujatosti žalovaných je založená na ich subjektívnych pocitoch, bez predloženia relevantného a hodnoverného dôkazu, na základe ktorého by bolo možné vyvodiť taký pomer vec prejednávajúcej sudkyne C.. N. M. k účastníkom konania, ich právnym zástupcom alebo k predmetu konania, ktorý by spochybňoval jej nezaujatosť. Vec prejednávajúca sudkyňa preto postupovala správne a v súlade so zákonom, keď na vznesenú námietku neprihliadala, teda nepochybila, keď ju nepredložila nadriadenému súdu. 19/ Nakoľko v odvolaní žalovaní neargumentovali skutočnosťami, ktoré by mohli privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, odvolací súd ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a priznal v odvolacom konaní plne procesne úspešnému žalobcovi voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže protistrana - žalovaní so svojím odvolaním neuspeli. 20/ Pokiaľ išlo o odvolanie žalovaného 2/ voči uzneseniu č.k. 16C/103/2006-839, išlo o rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým mu bola uložená poriadková pokuta v sume 1.000 eur z dôvodu, že rušil priebeh súdneho pojednávania dňa 24.10.2013, zasahoval do vyjadrenia svedkov, napriek predchádzajúcim upozorneniam sudkyne a riadnemu poučeniu. Podľa odvolacej argumentácie žalovaný 2/ poriadkovú pokutu považuje za neoprávnenú a neprimeranú. Dodal, že len vďaka jeho pozornému, ostražitému, opatrnému a starostlivému pozorovaniu konajúcej sudkyne a žalobcu, bola výpoveď druhého svedka B.. C. Š. zapísaná tak, ako bola nadiktovaná, teda bez ovplyvňovania žalobcom v súčinnosti s konajúcou sudkyňou. V závere odvolania žalovaný 2/ vytkol súdu prvej inštancie, že pri svojej úvahe o výške poriadkovej pokuty bol povinný zohľadniť aj osobné a majetkové pomery toho, komu toto opatrenie ukladá. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Právne odkazujúc na § 53 ods. 1, 2 OSP, v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 odvolací súd preskúmal vecnú správnosť napadnutého uznesenia, a keďže nevzhliadol v postupe súdu prvej inštancie žiadne pochybenia, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne ho potvrdil. 21/ Uznesením zo dňa 17.04.2015, č. k. 16C/103/2006 - 1177, súd prvej inštancie nepriznal žalovanému 2/ oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 OSP s odôvodnením, že nie sú splnené zákonné podmienky. V dôvodoch svojho rozhodnutia bližšie ozrejmil, že z predloženého vyplneného tlačiva “Tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (fyzická osoba)“ zistil, že žalovaný 2/ je ženatý, od roku 1992 podnikal na základe živnostenského oprávnenia, v súčasnosti má pozastavenú podnikateľskú činnosť na dobu 3 rokov, od roku 2008 poberá invalidný dôchodok, od 01/2015 vo výške 332,10 eur mesačne. Priemerný mesačný príjem jeho manželky predstavuje 700,- eur. Má vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére N., ktorá je študentkou X. ročníka Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Býva v rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jeho manželky a výdavky spojené s jeho užívaním majú činiť cca 266,74 eur (voda 27,64 eur, plyn 50 eur, elektrina 189,10 eur). K ďalším výdavkom uviedol iné výdavky (televízia, internet, mobil) v sume 80,- eur mesačne, výdavky na lieky v sume 60,- eur a cestovné do zamestnania v sume 100,- eur. Je vlastníkom nehnuteľností - pozemky v k. ú. E. U. V., budovu na LV č. XXXX v k. ú. R. U. V. a administratívnu budovu na LV č. XXX v k. ú. Z.. Ďalej vlastní 3 osobné motorové vozidlá, zn. Citroen Berlingo, rok výroby 1997, zn. Citroen Berlingo, rok výroby 2014 a zn. Škoda Octavia, rok výroby 1997. Medzi svoje dlhy zaradil spotrebný úver vo výške 9.661,80 eur od IMPULZ LEASING SLOVAKIA, kde mesačná splátka je vo výške 196,88 eur. K peňažným pohľadávkam voči tretím osobám nad 750 eur uviedol pohľadávku voči dlžníkovi AGRIFOP, a.s. Stakčín. K ďalším skutočnostiam, ktoré by mal súd zohľadniť uviedol, že je účastníkom ďalších 15 súdnych konaní. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro súd prvej inštancie tiež zistil, že žalovaný 2/ je jediným konateľom a spolu s B. H. E. H. E. K.-F., E.. E. A..O.., E. XXX/XX, R. U. V., B.Č.: XX XXX XXX, ktorej základné imanie je vo výške 274.181,7699 eur. Súd prvej inštancie zdôraznil, že z hľadiska žalovaným 2/ deklarovaných pomerov vo vyplnenom tlačive nemožno vyhodnotiť, že v súčasnosti došlo k výraznému zhoršeniu majetkových pomerov, že by bolo opodstatnené uprednostniť úhradu jeho súkromných záväzkov pred poplatkovou povinnosťou voči štátu. Pretože účelom právneho inštitútu oslobodenia od súdnych poplatkov je zabezpečiť žiadateľovi prístup k súdu v podmienkach jeho ťaživej materiálnej a sociálnej situácie, pri zohľadnení bežných výdavkov, na úhrade ktorých sa podieľa aj manželka žalovaného 2/, sú celkové pomery žalovaného 2/ priaznivé, a jeho príjmy po ukončení pozastavenej podnikateľskej činnosti sa zlepšujú. Súd uviedol, že nemôže prihliadať na záväzok žalovaného 2/ vyplývajúci zo zmluvy o spotrebnom úvere bez ohľadu na účel použitia takto získaných prostriedkov, nakoľko ide o zmluvný vzťah, do ktorého žalovaný 2/ vstúpil na základe vlastnej
slobodnej vôle. Súd nezohľadnil ani pôžičky žalovaného 2/ od osôb, s ktorými je v príbuzenskom a kamarátskom vzťahu, lebo tieto nepreukázal relevantnými listinnými dokladmi, ani uvedením, kedy boli uzavreté, aký je dátum splatnosti, prípadne aká je ich mesačná splátka. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že u žalovaného 2/ nie sú splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko jeho majetkové pomery tak, ako ich súdu osvedčil, nezakladajú dôvodnosť jeho žiadostí a v danej veci ide o bezúspešné bránenie práva. 22/ Žalovaný 2/ odvolaním napadol aj vyššie citované uznesenie súdu prvej inštancie. Uviedol, že svoje pomery vydokladoval vyplneným tlačivom a v zmysle výzvy konajúceho súdu zo dňa 17.12.2014 doložil aj súvahu, výkaz ziskov a strát a daňové priznanie k 31.12.2013. Napadnuté rozhodnutie o nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov je arbitrárne, a tu už nejde len o prekvapivé rozhodnutie konajúceho súdu a nerešpektovanie právnych predpisov, ale o úmyselné porušovanie práva na spravodlivý proces a o cieľavedomú, úmyselnú pomstu zo strany konajúceho súdu. Zo strany Centra právnej pomoci mu bol ustanovený zástupca z radu advokátov, a podľa zaužívanej súdnej praxe všeobecných súdov platí v takom prípade zásada, že mu bude priznané aj oslobodenie od platenia súdneho poplatku za odvolanie. Vzhľadom na ustanovenie zástupcu z radov advokátov, ktorý mu bol priznaný, je zrejmá arbitrárnosť konajúceho súdu pri rozhodovaní o nepriznaní oslobodenia od platenia súdneho poplatku, ktorý predstavuje jeho 5 mesačný invalidný dôchodok, t. j. 1.547,50 eur. Napadnuté rozhodnutie nemá oporu v zákone a obmedzuje jeho práva účastníka na prístup k súdu. Pokiaľ súd neprihliadal na záväzky žalovaného 2/ vyplývajúce zo zmluvy o spotrebnom úvere, ktorý bol poskytnutý na splácanie motorového vozidla zakúpeného v roku 2014, konal v rozpore s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné zo dňa 16.12.2013, kde z obsahu vyplýva, že kompetentný orgán priznáva peňažný príspevok na kúpu motorového osobného vozidla žalovanému 2/, a to na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Konajúci súd vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že žalovaný 2/ je majiteľom ďalších dvoch motorových vozidiel, tieto vozidlá však nemajú vyššiu cenu ako 500,- eur, čo je aj uvedené v tlačive Ministerstva spravodlivosti SR. To, že sa skončila doba pozastavenia jeho podnikateľskej činnosti, neznamená, že sa zmenili jeho majetkové a iné pomery. Už rozhodnutie UPSVaR Humenné zo dňa 16.12.2013 stanovilo podmienku v zmysle citovaného zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím bude zamestnaná, resp. bude podnikať a využívať citované motorové vozidlo. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, budovy, pozemok v katastrálnom území R. U. V., Z. K. E., všetky sú zaťažené záložnými exekučnými právami. Pokiaľ sa jedná o spoločnosť AGRI - TAJCH spol. s r.o., pred 10. rokmi nehnuteľnosti, ktoré tvorili vklad, boli vydražené v rozpore so zákonom a odo dňa 12.07.2005 až doposiaľ ich protiprávne zadržiava vydražiteľ v súčinnosti so súdnym exekútorom, ktorý doposiaľ nevykonal rozvrhové pojednávanie, lebo finančné prostriedky pravdepodobne od vydražiteľa neobdržal a v prípade, ak ich obdržal, použil ich na organizovanú trestnú činnosť. Nemajetnosť spoločnosti AGRI - TAJCH spol. s r.o., a teda skutočnosť, že obchodný podiel v tejto spoločnosti nijako nezlepšuje majetkové pomery žalovaného 2/, bola nedávno potvrdená aj súdnym rozhodnutím Okresného súdu Humenné uznesením zo dňa 19.05.2015, č. k. 8Er/806/2007 - 26, ktorý bol nútený zastaviť exekúciu na vymoženie pohľadávky 77,24 eur s príslušenstvom, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nesúhlasí ani s odôvodnením uznesenia, že v danej veci ide o bezúspešné bránenie práva. Objektívne nie je, a nemôže byť jasné, či súd túto otázku za dôvod svojho rozhodnutia považoval, keďže v celom texte odôvodnenia v rozsahu štyroch strán sa vecne tejto problematiky vôbec nedotýka. Jeho nepriaznivá finančná situácia sa stále zhoršuje, o čom svedčí aj výpis zo Sociálnej poisťovne - ústredia zo dňa 18.02.2015 - oznámenia o nemožnosti vykonávať zrážky z dôchodku, kde z obsahu je zrejmé, že žiadateľ preukázateľne nemôže zaplatiť akýkoľvek súdny poplatok za bránenie práva proti žalobcovi. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalovanému 2/ prizná oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu. 23/ Odvolací súd po odvolacom prieskume napadnutého uznesenia nevzhliadol dôvodnosť v odvolacej argumentácii žalovaného 2/. Právne odkazujúc na § 138 ods. 1 OSP uviedol, že v predmetnej veci museli byť kumulatívne splnené obe podmienky, a to nielen odôvodnené pomery účastníka, ale aj skutočnosť, že vo veci samej nejde o zrejme bezúspešné bránenie práva a najmä zjavné odďaľovanie splnenia povinností zaplatiť svojmu právnemu zástupcovi odmenu za poskytnutú právnu pomoc v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43Cb/15/1998. Preto napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 24/ Pokiaľ išlo o v poradí tretie, odvolaním napadnuté procesné rozhodnutie súdu prvej inštancie, išlo o Uznesenie zo dňa 28.04.2015, č. k. 16C/103/2006-1182, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za odvolanie, ktorý je 1.547,50 eur podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho
prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, a ktoré odvolaním napadli obaja žalovaní. Odvolací súd zhrnul, že žalovaný 1/ v odvolaní namietol, že u neho toho času existujú objektívne predpoklady pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov na celé konanie v zmysle § 138 ods. 1 OSP. Vo svojom odvolaní proti rozsudku uviedol rozhodné skutočnosti a okolnosti, z ktorých je zrozumiteľné, že vo veci nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešne bránenie práva. Jeho pomery ako žiadateľa, fyzickej osoby, najmä zdravotné, sociálne a majetkové pomery, majúce základ v okolnostiach nezamestnanosti a mimoriadne závažnej choroby manželky, nie sú iba dočasnej alebo prechodnej povahy. V žiadnom prípade nemôže splniť poplatkovú povinnosť, ani jej splnenie od neho nemožno spravodlivo žiadať, aby sa to nedotklo základných životných potrieb, ktoré je povinný plniť zo zákona voči manželke a rodine. Žiadal preto súd, aby ho oslobodil od platenia súdnych poplatkov v plnom rozsahu. Žalovaný 2/ vo svojom odvolaní uviedol, že jeho dôvody opiera o odôvodnenie odvolania voči uzneseniu č. k. 16C/103/2006-1177 a navrhuje, aby mu príslušný súd priznal oslobodenie od platenia súdneho poplatku za podané odvolanie v plnom rozsahu. 25/ Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia v rozsahu námietok a tvrdení uvádzaných žalovanými 1/, 2/ v ich odvolaniach dospel k záveru o vecnej správnosti aj tohto rozhodnutia súdu prvej inštancie. Bližšie ozrejmil, že z obsahu spisu zistil, že výzvou zo dňa 23.07.2015 vyzval súd prvej inštancie žalovaného 1/, aby svoje tvrdenia v žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov doplnil a preukázal a spolu s pripojeným tlačivom “Tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorým navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (fyzická osoba)“, zaslal výzvu žalovanému 1/ na adresu jeho bydliska. Výzva spolu s tlačivom bola žalovanému 1/ podľa § 47 ods. 2 OSP doručená dňa 19.08.2015 (č.l. 1214 spisu). Žalovaný 1/ na predmetnú výzvu nereagoval a doklady potrebné na posúdenie dôvodnosti jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov súdu nepredložil. Právne odkazujúc na § 1 ods. 1 ZoSP, § 2 ods. 1 písm. a) ZoSP, § 2 ods. 4 ZoSP, § 5 ods. 1 písm. a) ZoSP (v znení účinnom do 30.6.2016), § 6 ods. 2 ZoSP odvolací súd uzavrel, že podaním odvolania proti rozsudku vznikla žalovaným ako odvolateľom poplatková povinnosť, pretože ani jednému zo žalovaných nebolo oslobodenie od súdnych poplatkov priznané. Keďže súd prvej inštancie napadnutým uznesením, ktorým žalovaným uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku, aplikoval správny právny predpis, tento správne vyložil, správne označil aj položku Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej súdny poplatok za odvolanie vyrubil, a tento vyrubil aj v správnej výške, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 26/ Voči rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 1/, 2/ dovolanie a napadli ním jeho I., III. a IV výrok. Súd prvej inštancie predložil spis dovolaciemu súdu na rozhodnutie o dovolaní dňa 18.06.2021. 27/ Najvyšší súd SR Uznesením sp. zn. 7Cdo/189/2021 zo dňa 22.08.2023 rozsudok odvolacieho súdu č.k. 14Co/539/2015 zo dňa 14. mája 2019 v I. výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 16C/103/2006-1070 z 27. novembra 2014 zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie; dovolanie voči výrokom III. a IV. rozsudku odvolacieho súdu odmietol. V tejto časti, teda čo do výroku III. a IV rozsudok odvolacieho súdu č.k. 14Co/539/2015-1254 nadobudol právoplatnosť. Rovnako právoplatným sa stal rozsudok odvolacieho súdu aj čo do výroku II., nakoľko tento výrok dovolaním nebol napadnutý. 28/ Pokiaľ išlo o záväzný právny názor dovolacieho súdu vyslovený k meritu veci, najvyšší súd vo svojom uznesení prv zhrnul, že dovolatelia porušenie práva na spravodlivý proces videli v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku s tým, že odvolací súd nevykonal navrhovaný dôkaz, nevysporiadal sa s odvolacími námietkami žalovaných ohľadom neplatnosti mandátnej zmluvy, ani so zásadnými dôkazom (výsluchom svedka B.. C. Š.). Najvyšší súd poukázal na ust. § 387 ods. 2 CSP, ktorý umožňuje odvolaciemu súdu použiť tzv. skrátené odôvodnenie rozhodnutia v prípade, ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V takom prípade sa môže v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Zákon však vyžaduje, aby aj v prípade skráteného odôvodnenia odvolací súd zaujal jasné stanovisko k podstatným vyjadreniam strán sporu predneseným v konaní. Povinnosťou odvolacieho súdu je zároveň vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (II. ÚS 314/2018). Dodal, že odvolací súd prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen čl. 46 ods. 1 ústavy ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru (5Cdo/204/2011). 29/ Dovolací súd mal za to, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu neobsahuje náležité vysporiadanie sa so žalovanými uvedenou argumentáciou týkajúcou sa (ne)platnosti mandátnej zmluvy
a s tým súvisiacej uplatnenej námietky premlčania. Dovolatelia už v rámci odvolacieho konania poukázali na skutočnosti, ktoré namietajú pred dovolacím súdom, konkrétne na to, že mandátna zmluva uzatvorená dňa 25. septembra 2000 medzi žalobcom a žalovanými, t.j. v deň a po ukončení posledného úkonu právnej pomoci zo strany žalobcu, bola neplatná v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre nemožnosť plnenia, nakoľko dohodnutý predmet plnenia smeroval už k splnenej (minulej) činnosti. Avšak v danom prípade sa odvolací súd nedostatočným spôsobom vysporiadal s ich argumentáciou, keď len skonštatoval, že bolo dostatočným spôsobom preukázané, že medzi stranami sporu existoval zmluvný vzťah vzniknutý na základe zmluvy o poskytovaní právnej služby, pričom sa vôbec nezaoberal posúdením platnosti predmetnej mandátnej zmluvy zo dňa 25. septembra 2000. Podľa dovolacieho súdu tento nedostatok odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v otázke odvolacej argumentácie dovolateľa má za následok, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky stanovené súdu v ustanovení § 387 ods. 2 a 3 CSP na riadne odôvodnenie rozsudku. 30/ Odvolací súd po vrátení spisového materiálu (v súlade s platným rozvrhom práce už v inom zložení, keďže odvolací senát v pôvodnom zložení neexistoval) opätovne prejednal vec na odvolacom pojednávaní v rozsahu jeho zrušenia dovolacím súdom, viazaný pritom právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP), zopakoval dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného 1/, prečítaním listinných dôkazov označených ako „Mandátna zmluva - úplné znenie ku dňu 25.9.2000 (č.l. 8,9), Dohoda o skončení zastupovania zo dňa 25.02.2002 (čl. 10,11), Výpoveď plnomocenstva zo dňa 25.02.2002 (č.l. 11), Príjmový pokladničný doklad P3006 na sumu 38.000 Sk, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 43Cb 15/98 - 473 (jeho výrok 8, odôvodnenie k tomuto výroku, vrátane listiny označenej ako „Špecifikácia trov konania v právnej veci č.k. 43Cb 15/98 (čl. 470 až 472 pripojeného súdneho spisu sp. zn. 43Cb 15/98). 31/ Pokiaľ išlo o skutkový stav veci, odvolací súd vykonaným dokazovaním zistil, že písomným plnomocenstvom zo dňa 09.03.1998 C.. C. H. - N., F. XXX/X, R. U. V. a B.. B. D., A. XX, R., splnomocnili C.. C. H., K., E. E. F.É. XX, R. R., na zastupovanie v právnej veci o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a vrátenie vzájomných plnení proti odporcom 1/ Slovenská kreditná banka a.s., Nám. SNP 13, Bratislava, 2/ H. Š., L. XX, R. U. V., 3/ B.. G. T., L. XXXX/X, E., vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43Cb/15/1998 s tým, že podľa zmluvy o poskytovaní právnej pomoci patrí advokátovi odmena za toto zastupovanie spolu s výdavkami a náhradou za stratu času. Spoločne a nerozdielne sa zaviazali zaplatiť advokátovi odmenu, kedykoľvek im bude vyúčtovaná, bez ohľadu na to, či bola prisúdená proti odporcom a zaviazali sa povinnosťou zaplatiť primeraný preddavok podľa postupu prác. Pravosť podpisov na tejto listine bola notársky overená dňa 31.8.2000 (C.. C. H.) a dňa 4.9.2000 (B.. C. D.), čo vyplýva z čl. 6 súdneho spisu. Skutkovo tiež bolo zistené, že žalobca označený ako mandatár pripravil koncept listiny označenej ako „Mandátna zmluva úplné znenie ku dňu 25.09.2000“, ktorú žalovaní 1/ a 2/ ako mandanti podpísali. Pokiaľ ide o dátum podpisu tejto listiny žalovanými, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že sa tak nemohlo udiať dňa 09.03.1998 (C.. C. H.) ani dňa 27.03.1998 (B.. B. D.), ale najskôr dňa 25.09.2000, kedy bol návrh tejto listiny žalobcom pripravený a predložený žalovaným na podpis. Z právneho hľadiska je však nepochybné, že žalovaní vlastnoručným popisom tejto listiny deklarovali uzatvorenie zmluvy o poskytovaní právnej pomoci medzi nimi ako mandantmi a žalobcom ako advokátom na základe písomnej plnej moci datovanej 09.03.1998, ktorú žalobcovi udelili na ich zastupovanie v právnej veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod č.k. 43Cb 15/98, ale najmä potvrdili jej konkrétny obsah, teda špecifikáciu doposiaľ realizovaných úkonov právnej pomoci, ktoré žalobca pre nich vykonal v predmetnej právnej veci počnúc dňom 09.03.1998, ktorý dátum možno považovať za vznik ich zmluvného vzťahu, a končiac dňom 25.09.2000. Citovaná listina, podľa názoru odvolacieho súdu, sama o sebe nezaložila vznik zmluvného vzťahu o právnej pomoci medzi žalobcom a žalovanými, resp. ani ich mandátneho vzťahu, je však potvrdením (deklarovaním) existencie už skôr, konkrétne dňa 09.03.1998 konkludentne uzatvorenej zmluvy o poskytovaní právnej pomoci (z hľadiska podstatných náležitostí sa jedná o príkaznú zmluvu podľa § 724 a nasl. Obč. Zák., resp. mandátnu zmluvu podľa ust. § 566 Obch. Zák.) medzi žalobcom a žalovanými. Naviac, ide o listinu, ktorá (v rámci zmluvnej voľnosti) obsahuje platné písomné dojednanie zmluvných strán o splatnosti odmeny za poskytnutie právnych služieb žalobcom, teda dojednanie odmeny za realizovanie vyššie zmienenej právnej pomoci v konaní vedenom pred Krajským súdom v Bratislave sp. zn. 43Cb 15/98 tak, že žalobcovi vznikne nárok na odmenu 30. deň od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43Cb 15/98 skončí (teda v tomto prípade nie zánikom príkaznej zmluvy, resp. zánikom právneho vzťahu založeného zmluvou o poskytovaní právnych služieb ako nesprávne tvrdí právny zástupca žalovaných). Treba dodať, že nakoľko osobitná dohoda o konkrétnom druhu odmeny nebola preukázaná platí, že bola dojednaná tarifná odmena podľa vyhlášky č. 240/1990 Zb. (§ 12 a nasl.). Z obsahu pripojeného súdneho spisu sp. zn. 43Cb 15/98 mal odvolací súd spoľahlivo zistené, že rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č.k. 43Cb 15/98-473 zo dňa 1.7.2002 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 4Obo 148/03-772 zo dňa 22.04.2004 nadobudol právoplatnosť dňa 23.06.2004, kedy žalobcovi (s pripočítaním 30 dní) začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Obč. Zák. na uplatnenie splatného nároku na odmenu proti žalovaným. Nakoľko žaloba bola voči žalovaným podaná na súd dňa 27.02.2006, bezpochyby bola podaná včas. Odvolací súd na podporu svojho právneho záveru upriamuje pozornosť na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/102/2018 zo dňa 23.04.2020, ktoré, ako doposiaľ neriešenú dovolateľom nastolenú právnu otázku, majúcu rozhodujúci význam na rozhodnutie súdu, vymedzil otázku začatia plynutia premlčacej doby vo vzťahu k právu advokáta na zaplatenie odmeny za poskytnuté právne služby; či táto premlčacia doba začína plynúť deň nasledujúci po dni poskytnutia služby alebo až momentom ukončenia právneho vzťahu zastúpenia, resp. odkedy plynie doba, uplynutím ktorej sa premlčí právo advokáta na zaplatenie odmeny. Najvyšší súd v ods. 23 a nasl. odôvodnenia uviedol, že z povahy činností, ktoré sú charakterizované ako výkon advokácie vyplýva, že okamih, v ktorom sa dovršuje činnosť, za ktorú má byť poskytovaný ekvivalent zo strany klienta ako prijímateľa právnej služby je spravidla rôzny v závislosti od druhu poskytovaných právnych služieb. Takto môže ísť o hľadisko uplynutia určitého času, počas ktorého je služba poskytovaná, dosiahnutím dojednaného výsledku, ku ktoré činnosť advokáta smeruje a pod. Už v judikatúre R č. 28/1984 bol prijatý záver, podľa ktorého, ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia doby plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu. Na tomto závere sa ustálila aj neskoršia súdna prax (R 91/2004, 1 Cdo 25/2003) zotrvávajúca na tom, že ak doba plnenia nie je určená zákonom, rozhodnutím alebo zmluvou, splatnosť vyvolá veriteľ tým, že dlžníka požiada o plnenie (§ 563 Obč. Zák.). Dlžník je v takom prípade povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo bol veriteľom požiadaný o jeho splnenie. Ak má veriteľ možnosť sám vyvolať splatnosť dlhu, má právo vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku. Pre účely premlčania je preto významný prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť a požiadať o plnenie. Rozhodujúcim je preto bezpochyby deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol. Ustálená judikatúra dovolacieho súdu považuje za začiatok premlčacej doby teda moment, keď sa možno po prvý raz domáhať práva na súde žalobou bez nebezpečenstva, že bude zamietnutá pre jej predčasnosť. Premlčacia doba pre odmenu advokáta potom začne plynúť deň nasledujúci potom, ako právo na odmenu vzniklo, pretože týmto dňom mohol advokát - veriteľ svoje právo vykonať, uplatniť žalobou na súde. V zmysle písomnej dohody sporových strán tak splatnosť odmeny žalobcu ako advokáta nastala 30. deň po právoplatnosti rozsudku č.k. 43Cb 15/98-473 zo dňa 01.07.2002 (30.06.2004). 32/ Z vykonaného dokazovania tiež bolo zistené, že žalobca realizoval pre žalovaných posledný úkon právnej pomoci dňa 25.09.2000, ukončenie vzájomného právneho vzťahu bolo napokon zavŕšené odvolaním plnej moci žalovaným 2/ žalobcovi dňa 25.02.2002, čo vyplýva z listiny označenej ako „Dohoda o skončení zastupovania“ zo dňa 25.02.2002, ktorá bola napokon aj zaslaná do spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 43Cb 15/98 dňa 27.02.2002. Pokiaľ išlo o žalovaného 1/, tomu plnú moc vypovedal žalobca listinou označenou ako „Výpoveď plnomocenstva zo dňa 25.02.2002“. V súdnom spise nie je doručenka o prevzatí tejto listiny žalovaným 1/, avšak ten predmetný právny úkon v konaní nejak nerozporoval. Uvedené dôkazy rovnako podporne svedčia o vzniku odplatného príkazného vzťahu medzi sporovými stranami, t.j. o uzatvorení neformálnej/konkludentnej dohody o poskytovaní právnej pomoci, keďže zmluvné strany ju považovali za potrebné aj formálne ukončiť a zaslať relevantné oznámenie o zániku zastúpenia aj do súdneho spisu sp. zn. 43Cb 15/98. Potom rovnako neobstojí ani procesná obrana žalovaných týkajúca sa otázky zastúpenia žalovaných žalobcom v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43Cb 15/1998 (viď podanie právneho zástupcu žalovaných zo dňa 18.12.2025), nakoľko predmetom zmluvy o poskytnutí právnej pomoci bolo nielen zastupovanie žalovaných v konaní sp. zn. 43Cb 15/1998 pred súdom, ale aj vypracovanie právnych podaní priamo na meno žalovaných. Napokon, ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 43Cb 15/1998-195 zo dňa 25.9.2000 (hoci išlo o rozsudok zrušený uznesením najvyššieho súdu), aj tieto podania ako úkony právnej pomoci boli v rámci trov právneho zastúpenia v konaní žalovanými (tam v procesnom postavení žalobcov) uplatnené a súdom aj priznané (išlo celkom o 11 úkonov právnej pomoci v celkovej výške 897.403,50 Sk priznaných ako tarifná odmena v zmysle vyhlášky č. 240/1990 Zb.) a rovnako boli uplatnené v poradí druhou advokátkou žalovaných C.. L.M. a súdom opäť priznané v poradí druhým rozsudkom krajského súdu č.k. 43Cb 15/98-473 zo dňa 1.7.2002 a to v zmysle priloženej „špecifikácie trov konania v právnej veci č.k. 43Cb 15/98“ (1/ prevzatie, príprava, vr. prvej porady, 2/ písomné podanie na súd - návrh na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, 3/ návrh na pristúpenie ďalších účastníkov do konania a návrh na zmenu petitu, 4/ návrh na predbežné opatrenie, späťvzatie návrhu na vydanie predbežného opatrenia, 5/ napísanie právneho rozboru veci, 6/ ďalšia porada s klientom presahujúca jednu hodinu 14.8.2000, 7/ napísanie listiny o právnom úkone, 8/ účasť na pojednávaní
dňa 4.9.2000, 9/ účasť na pojednávaní dňa 25.9.2000, 10/ čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania, 11/ vyjadrenie k odvolaniu žalovaných) a mali byť v konaní procesne neúspešnými žalovanými aj uhradené (v zmysle výrokovej vety rozsudku platobné miesto bola advokátka C.. L.). Žalovaní tak na jednej strane úkony právnej pomoci realizované v ich mene žalobcom zjavne účelovo popierajú, no na druhej strane si ich v konaní sp. zn. 43Cb 15/98 riadne uplatnili a boli im ako trovy právneho zastúpenia súdom priznané. Napokon uskutočnenie úkonov právnej pomoci žalobcom (ako advokátom) žalovaným (ako mandantom) potvrdil aj žalovaný 1/ B.. B. D. na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 22.01.2026, keď na priamu otázku členky senátu: „Z akého dôvodu si uplatnili trovy konania za úkony právnej pomoci v konaní sp. zn. 43Cb 15/98, ktoré im mal poskytnúť žalobca, keď ich vykonanie žalobcom rozporujú“, tento odpovedal: „Keďže nám vznikli trovy - náklady za právne služby, museli sme si ich nejakým spôsobom aj uplatniť“, „my sme tie trovy uskutočnili, ale ak by sme chceli za ne náhradu, bolo nám povedané, že ich musí uskutočniť právny zástupca“, „následne sme sa so žalobcom dohodli, čo som uviedol akým spôsobom“, „dohodli sme sa tak, že tieto trovy sa uplatnia a následne sa podelia na tri časti a to nasledovne - dve časti žalobcom v konaní sp. zn. 43Cb a jednu tretinu právny zástupca“. 33/ Pokiaľ išlo o odvolateľmi namietané neúplné zistenie skutkového stavu veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz - výsluch svedka N. E., bytom v E., z ktorého dôvodu má byť prvostupňové konanie postihnuté aj vadou spočívajúcou v odňatí možnosti účastníkov konať pred súdom, odvolací súd uvádza, že ani výsluch tohto svedka (mal byť prítomný pri rozhovoroch sporových strán ohľadom výšky odmeny) by nemohol zvrátiť dôkaznú silu vyššie citovaných listín produkovaných žalobcom. Všetky tieto listinné dôkazy (plné moci, tzv. úplné znenie mandátnej zmluvy, dohody, resp. jednostranné právne úkony o ukončení právneho zastúpenia, zápisnice zo súdneho pojednávania a rozsudky vydané v konaní sp. zn. 43Cb 15/98, špecifikácia úkonov právnej pomoci C.. L., atď) a napokon aj samotné, vyššie zmienené vyjadrenie žalovaného 1/ na odvolacom pojednávaní jednotlivo a v ich súhrne jednoznačne preukazujú vznik právneho vzťahu medzi žalobcom ako advokátom a žalovanými ako klientami (mandatmi), vznik a zánik tohto právneho vzťahu, jeho obsah a aj splatnosť odmeny za poskytnutie právnych služieb. Treba zároveň dodať, že ak žalovaní tak urputne trvali na výsluchu vyššie zmieneného svedka, nič im, v súlade s aktuálnym znením civilného sporového poriadku, nebránilo, aby jeho účasť zabezpečili na odvolacom pojednávaní. 34/ Za nenáležité, bez racionálneho základu a nepreukázané považuje odvolací súd aj neopodstatnené námietky žalovaných na procesný postup zákonnej sudkyne C.. M., a jej údajnú (domnelú) pozitívnu zaujatosť v prospech žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu z dôvodu jeho pracovného spojenia s vtedajším G. E. C.. R.. 35/ Nakoľko odvolacia argumentácia žalovaných, ani po odvolacom prieskume vykonanom odvolacím súdom na odvolacom pojednávaní, nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd ho v prvom výroku svojho rozhodnutia podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 36/ O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 453 ods. 3 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne procesne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 37/ Uznesením č.k. 16C/103/2006-1437 zo dňa 23.03.2021 súd prvej inštancie opravil v záhlaví rozsudku č.k. 16C/103/2006-1070 zo dňa 27.11.2014 označenie žalobcu tak, že toto má správne znieť: C.. C. H., advokát so sídlom G. XXXX/XX, R. R., B.: XXXXXXXX. Právne dôvodil ust. § 224 CSP a vecne tým, že z obsahu spisu zistil, že žalobca v podanej žalobe zo dňa 24.02.2006 označil žalobcu C.. C. H., advokát so sídlom G. XXXX/XX, XXX XX R. R., bytom G. XXXX/XX, XXX XX R. R., rodné číslo XXXXXXX/XXX, občan SR. Taktiež na písomnom plnomocenstva zo dňa 24.02.2006 bol žalobca označený C.. C. H., advokát so sídlom G. XXXX/XX, XXX XX R. R., ako aj v ďalších písomných podaniach, napríklad aj v písomnom plnomocenstve zo dňa 10.08.2020 pre dovolacie konanie. Z týchto dôvodov v rozsudku zo dňa 27.11.2014 označil navrhovateľa C.. C. H., G. XXXX/XX, XXX XX R. R.. Následne až podaním zo dňa 28.12.2019 požiadal žalobca o vydanie opravného uznesenia ohľadom označenia žalobcu „.. C. H., advokát so sídlom G. XXXX/XX, XXX XX R. R., B.: XXXXXXXX, ktorý je zapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou v Bratislave“. Vzhľadom na uvedené dôvody opravil označenie žalobcu v rozsudku č.k. 16C/103/2006-1070 zo dňa 27.11.2014 tak ako tu uviedol vo výrokovej vete svojho uznesenia. 38/ V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na skutkové zdôvodnenie žaloby, podľa ktorej žalobca zastupoval žalovaných 1/ a 2/ v právnej veci sp. zn. 43Cb/15/1998 vedenej na Krajskom súde v Bratislave proti 1/ C.. C. F., E. L. D. Ú. Slovenská kreditná banka, a.s. v konkurze Bratislava, 2/
H. Š., bytom L. XX, R. U. V., 3/ B.. G. T., L. X, E., o určenie neplatnosti zmlúv o kúpe cenných papierov a vrátenie vzájomných plnení, ale za poskytnutú právnu pomoc mu žalovaní nezaplatili. 39/ Pokiaľ išlo o odvolanie žalobcu voči Opravnému uzneseniu súdu prvej inštancie č.k. 16C/103/2006-1437 zo dňa 23.03.2021, dôvodil, že sa vo svojom návrhu expressis verbis domáhal opravy svojho označenia na správne : „.C.. C. H., advokát so sídlom G. XXXX/XX, XXX XX R. R., B.: XXXXXXXX, ktorý je zapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou v Bratislave“. Ďalej tým, že Okresný súd Bratislava III vydal toto opravné uznesenie po 14 mesiacoch od podania jeho návrhu, v ktorom opätovne neuviedol označenie registra, ktorý žalobcu ako podnikateľa zapísal ani číslo zápisu. Podľa žalobcu nemožno akceptovať dôvod uvedený v bode 8 napadnutého uznesenia, pre ktorý ho súd prvej inštancie opätovne nesprávne označil. Akcentoval, že aktívnu procesnú legitimáciu si mal súd ustáliť pred rozhodnutím vo veci samej. Mienil, že sa súd v bode 9/ odôvodnenia napadnutého uznesenia akoby „exkulpuje“, keď poukazuje na žalobcu, že až do podaním zo dňa 28.12.2019 požiadal o vydanie opravného uznesenia. K tomu odôvodneniu má žalobca vážne výhrady, nakoľko ak sa súd dopustí chyby, a to opakovane, vzbudzuje to podozrenie, že to niekto robí úmyselne. Dodal, že návrh na vydanie opravného uznesenia riadne doručil súdu dňa 29.12.2019 o 11:20:12 hod. do elektronickej schránky a nie až 30.12.2019 ako nesprávne uviedol súd v dôvodoch napadnutého uznesenia. V tomto návrhu je aj v súlade s ust. § 3a Obch. Zák. označenie registra, ktorý žalobcu ako podnikateľa zapísal a číslo zápisu, hoci v odôvodnení súd uvádza len názov registra, ale nie aj číslo zápisu. Zohľadniac uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že v záhlaví rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 16C/103/2006 - 1070 zo dňa 17.11.2014 opraví označenie žalobcu na správne: „.C. H., advokát so sídlom G. XXXX/XX, XXX XX R. R., B.: XXXXXXXX, zapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou v Bratislave, pod číslom XXXX“.. 40/ Nakoľko na odvolacom pojednávaní konanom dňa 22.01.2026 žalobca vzal svoje odvolanie voči vyššie zmieneného opravnému uzneseniu späť, odvolací súd odvolacie konanie v tejto časti podľa § 369 ods. 3 CSP zastavil (II. výrok). 41/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).