Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1CoEk/32/2025 1311200515 26. 03. 2026 JUDr. Monika Školníková ECLI:SK:KSBA:2026:1311200515.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., Krajinská 2954/32, 921 01 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného JUDr. Petrom Pečeným, Zámocká 30 Bratislava 811 01 (v súčasnosti nezapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou), proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXX, XXX XX C., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom, so sídlom exekútorského úradu Cukrová 14, 813 39 Bratislava, pod sp. zn. EX 5045/2011 o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 527,70 eura s príslušenstvom, zmluvnej pokuty 149,26 eura, trov konania a trov exekúcie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. 49Er/3595/2011-13 zo dňa 15.2.2012, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 49Er/3595/2011-13 zo dňa 15.2.2012 p o t v r d z u j e . II. Súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to s odkazom na ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“), § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), § 35, § 44 ods. 1, § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), čl. 3 bod 3, čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 2.12.2001, začalo exekučné konanie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. PEC-A 1556/2010 zo dňa 11.5.2011 vydaný rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom. Dňa 23.12.2011 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny 527,70 eura s príslušenstvom a trov exekúcie. Spolu so žiadosťou bol predložený návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, zmluva o úvere a úverové zmluvné podmienky oprávneného. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu 527,70 eura s príslušenstvom. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku a obsahu spisu súd prvej inštancie zistil, že právny vzťah vznikol na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 5.11.2007 (ďalej
len „zmluva“). Poukázal na § 18 hlavy 14 úverových zmluvných podmienok oprávneného obsahujúci rozhodcovskú doložku s tým, že z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač mal oprávnený už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť a ani neovplyvnil. S poukazom na § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 31.12.2007 (v čase uzavretia zmluvy o úvere), § 2 písm. b) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, § 53 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (v čase uzavretia zmluvy o úvere) súd prvej inštancie posúdil právny vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľský podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, zákona o ochrane spotrebiteľa a ZoSÚ, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod v zmysle Obchodného zákonníka. K oprávneniu exekučného súdu preskúmavať rozhodcovský rozsudok súd prvej inštancie s poukazom na § 44 ods. 2 EP, § 35, § 44 ods. 1, § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK konštatoval, že ustanovenie § 45 ZoRK v sebe zakotvuje prieskumnú právomoc exekučného súdu, ktorý môže skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie podľa § 57 EP, či tu sú nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd prvej inštancie v tomto smere poukázal tiež na čl. 6 ods. 1 smernice, rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 16.11.2010 vo veci C-76/10 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 9.12.2010 s tým, že exekučný súd je už v štádiu rozhodovania o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávnený i povinný ex offo skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje povinného na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a ak túto otázku vyrieši kladne, je s použitím § 44 ods. 2 EP povinný žiadosť zamietnuť. Súd prvej inštancie prednostne podrobil kontrole rozhodcovskú doložku, z ktorej vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory vzniknuté zo zmluvy o úvere alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované vymedzeným rozhodcom. Podľa súdu prvej inštancie takáto rozhodcovská doložka bráni tomu, aby boli spory súvisiace s predmetnou zmluvou riešené štátnym súdom. Rozhodcovská zmluva je vyjadrená v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami, ale jej význam je v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami osobitný, pretože v prípade sporu rozhodcovský orgán ako súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu, tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, neuvedomuje. Predmetná rozhodcovská doložka, ktorá má založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom, spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo formulárovej zmluve ani nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Súd prvej inštancie v tomto smere poukázal na stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky prezentované v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 55/2001 zo dňa 24.2.2011 a na čl. 3 bod 3 smernice a konštatoval, že zmluvná podmienka v podobe predmetnej rozhodcovskej doložky spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, čo zakladá jej absolútnu neplatnosť. Medzi zmluvnými stranami teda nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva podľa § 3 a nasl. ZoRK a nebola ani založená právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Podľa súdu prvej inštancie rozhodcovská zmluva uzavretá formou rozhodcovskej doložky v úverových zmluvných podmienkach oprávneného nespĺňa ani náležitosti rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 2 ZoRK (písomnú formu). Nakoľko rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcom, ktorý svoju právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci odvodil od absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, je tento rozsudok právne neúčinný a neschopný vyvolať zamýšľané právne následky, t.j. nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 EP. Z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom súd prvej inštancie podľa § 44 ods. 2 EP žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie za účinnosti predchádzajúceho procesnoprávneho predpisu - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia; z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolacím návrhom sa oprávnený domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že vyhovie žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený v odvolaní poukázal na to, že Okresný súd v Bratislave ku dňu 23.5.2012 vydal 24 poverení na vykonanie exekúcie a oprávnený teda nerozumie tomuto náhlemu obratu v správaní sa súdu, v nadväznosti na čo poukázal na zmätočnosť rozhodovania súdom prvej inštancie. Podľa názoru oprávneného záver súdu prvej inštancie, že povinný nemohol ako spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko súd prvej inštancie k tomuto záveru dospel bez toho, aby skúmal podmienky, za akých zmluva bola uzatvorená, či povinný mal nejaké pripomienky k návrhu zmluvy a či oprávnený tieto pripomienky odmietol. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel ku skutkovému záveru, ktorý nemá oporu v dokazovaní, zaťažil svoje rozhodnutie zásadnou vadou. Oprávnený ďalej v odvolaní uviedol, že povinný dobrovoľne uzavrel s oprávneným úverovú zmluvu, pričom nemal k návrhu úverovej zmluvy žiadne pripomienky. Povinný si mohol zmluvu spolu s jej súčasťami, a teda aj s rozhodcovskou doložkou prečítať v kľude, nechať si čas na rozmyslenie, či do zmluvného vzťahu s oprávneným vstúpi a nebol na neho pri podpise zmluvy vyvíjaný žiaden nátlak, v nadväznosti na čo oprávnený uviedol, že predmetná zmluva o úvere, rovnako ako rozhodcovská doložka včlenená do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v súlade s § 4 ods. 1, ods. 2 ZoRK. Ďalej oprávnený poukázal na to, že rozhodca po podaní žaloby oprávneným vyzval povinného k súčinnosti, a to tak, že mu dňa 16.6.2010 odoslal výzvu na vyjadrenie sa k predkladanému návrhu, pričom bol povinný riadne poučený o následkoch nedodržania tejto výzvy a neodoslania vyjadrenia v lehote do siedmich kalendárnych dní. Povinný túto výzvu rozhodcu prevzal dňa 14.1.2011 a v stanovenej lehote sa vyjadril tak, že dlh uznáva a zároveň poukázal na svoju zložitú sociálnu, zdravotnú a finančnú situáciu a požiadal o výhodu ďalších splátok vo výške 30,eur. Povinný bol navyše oprávnený v súlade s § 21 ods. 2 ZoRK namietať pri prvom úkone, ktorý mu patrí, nedostatok právomoci rozhodcu. Oprávnený má za to, že práva povinného neboli nijak ukrátené. Zákon rovnako tak povinnému umožňuje v súlade s § 9 podať námietky predpojatosti rozhodcu a podľa § 37 ZoRK môže povinný v lehote do 15 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať žiadosť o preskúmanie tohto rozhodnutia iným rozhodcom, na základe čoho oprávnený v odvolaní konštatoval, že povinný mal k dispozícii hneď niekoľko inštitútov, ktorými mohol dosiahnuť nápravu rozhodnutia, resp. alternatívu konania, pričom ani jeden z nich nevyužil. Oprávnený namietal, že exekučný súd nie je súdom nachádzacím, ale vykonávacím, a teda nie je oprávnený substituovať preskúmavanie súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie prekračuje svoje právomoci a porušuje svoju nestrannosť, keď svojím rozhodnutím „napravuje“ nečinnosť povinného. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie o tom, že rozhodcovskú doložku ako takú je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku zmluvy o úvere s poukazom na § 53, § 54 Občianskeho zákonníka a Smernicu 93/13/EHS, oprávnený uviedol, že podľa jeho názoru došlo na tomto mieste zo strany SR k nesprávnej transpozícii dotknutého ustanovenia do § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, k čomu oprávnený dospel porovnaním anglickej verzie, resp. pre lepšie porozumenie českej verzie predmetného ustanovenia danej Smernice so slovenskou verziou. Oprávnený chápe, že je nevyhnutné, aby všeobecný súd skúmal, či rozhodcovské konanie má všetky atribúty dané mu zákonom a či povinný nebol ukrátený na svojich právach, k čomu ale oprávnený uviedol, že povinný mal všetky procesné prostriedky, ktoré mu priznáva zákon, rozhodcovská doložka nijako neobmedzovala procesné práva povinného, pričom tento i napriek viacerým snahám oprávneného nereagoval a nepoužil na svoju obranu v rozhodcovskom konaní žiadne vecné argumenty. Z pohľadu oprávneného nie je možné rozhodcovskú doložku považovať za neprijateľnú podmienku zmluvy o úvere. Oprávnený tiež dal do pozornosti Smernicu č. 2008/48/EHS, ktorá priamo po členských štátoch vyžaduje zavedenie vhodných a účinných mechanizmov pre mimosúdne riešenia spotrebiteľských sporov v súvislosti s úverovými zmluvami. Podľa názoru oprávneného napadnuté rozhodnutie úplne popiera zmysel a účel rozhodcovského konania. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii používa a odkazuje na viaceré rozhodnutia ESD, avšak podľa názoru oprávneného sa nie všetky vzťahujú na tento spor. Oprávnený tiež v odvolaní konštatoval, že podstatná časť odôvodnenia zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie je postavená na úniovom práve, konkrétne Smernici 93/13/EHS a nemá relevantnú oporu v ustanoveniach právnych predpisov Slovenskej republiky, v dôsledku čoho oprávnený považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne a v konečnom dôsledku nepreskúmateľné, keďže smernice nie sú priamo aplikovateľné a zastávajú v prvom rade úlohu interpretačného pravidla. Oprávnený má za to, že rozhodcovská doložka je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a je k dnešnému dňu platne dojednaná, pričom vyvoláva s ňou spojené právne účinky, na základe čoho oprávnený v odvolaní konštatoval, že uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bola zamietnutá žiadosť o poverenie exekútora, je dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci bez opory záverov vo vykonanom dokazovaní. 4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. 5. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní vyšším súdnym úradníkom, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§
44 ods. 2 EP) a zákonný sudca súdu prvej inštancie predložením veci na rozhodnutie odvolaciemu súdu nemienil odvolaniu vyhovieť. Podaním odvolania uplatneného za účinnosti OSP tak v zmysle § 374 ods. 4 OSP nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu v spojení s nevyhovením odvolaniu sudcom súdu prvej inštancie, boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2, ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") zostali zachované aj po 1.7.2016. 6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 v spojení s § 470 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. 7. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) - prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2015 - exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. 8. Podľa § 243d ods. 2 EP (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2015) na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a ktoré neboli ukončené k 1.1.2015, sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014. Z hľadiska skúmania platnosti rozhodcovskej doložky v prejednávanej právnej veci sú tak rozhodné právne predpisy v znení účinnom do 31.12.2014. 9. Podľa § 243h ods. 1 EP (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 10. Podľa § 9a ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne právne. 12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 2.12.2011 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom v sídle Sibírska 1329/2, 908 51 Holíč sp. zn. PECA 1556/2010 zo dňa 11.5.2011 s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňom 16.5.2011 a vykonateľnosti dňom 20.5.2011 v spojení s opravným uznesením sp. zn. PEC-A 1556/2010 zo dňa 27.9.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2011 a vykonateľnosť dňa 25.10.2011. 13. Záväzkový vzťah oprávneného a povinného bol založený úverovou zmluvou č. 3711025785 uzavretou dňa 5.11.2007, ktorá vzhľadom na svoj obsah a postavenie zmluvných strán má charakter zmluvy spotrebiteľskej, a to vzhľadom na jej hmotnoprávny obsah a charakter účastníkov (zmluvných strán). 14. V predmetnej zmluve o úvere je v jej závere mimoriadne drobným písmom uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. a klient svojím podpisom potvrdzuje, že je s nimi oboznámený, všetky ich ustanovenia sú mu zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. Súčasťou spisu sú aj Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ktoré sú v rozsahu troch strán, nie sú osobitne potvrdené povinným a nie je možné ani zistiť, či a akým spôsobom boli technicky spojené so samotnou úverovou zmluvou. Rozhodcovská doložka je obsiahnutá v Hlave 14. Záverečné ustanovenia, § 18, pričom je formulovaná ako dohoda o rozhodovaní jediným rozhodcom, ktorý bude určený JUDr. Radimom Kuchtom zo Zoznamu rozhodcov vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v Zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. V rozhodcovskej doložke je dokonca obsiahnutá aj formulácia, že pre prípad, že by D. C. E. z vážnych dôvodov nemohol jediného rozhodcu určiť, určí jediného rozhodcu zo Zoznamu rozhodcov žalobca a ďalej, že pre prípad, že jediný rozhodca nebude môcť z vážnych dôvodov spor rozhodovať, odmietne tento spor pojednávať alebo sa funkcie rozhodcu vzdá, sa zmluvné strany dohodli, že D. C. E. ustanoví nového jediného
rozhodcu zo Zoznamu rozhodcov a v prípade, že týmto jediným rozhodcom bude sám JUDr. Radim Kuchta, ustanoví nového jediného rozhodcu zo Zoznamu rozhodcov žalobca. 15. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že obchodné podmienky sú v európskom právnom prostredí vrátane Slovenskej republiky štandardnou a všeobecne akceptovateľnou súčasťou zmlúv. Dojednanie časti obsahu zmluvy v obchodných podmienkach nevylučujú ani vnútroštátne, či úniové právne predpisy, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Za takýchto okolností preto výlučne skutočnosť, že rozhodcovská doložka je obsiahnutá len v účastníkmi zmluvy osobitne nepodpísaných obchodných podmienkach ešte sama osebe neznamená a ani nevyvoláva nedostatok písomnej formy rozhodcovskej doložky. Účastníci právneho vzťahu teda môžu uzavrieť buď osobitnú (samostatnú) rozhodcovskú zmluvu, alebo majú možnosť dojednať si rozhodcovskú doložku, ktorá je len technicky vložená do inej zmluvy. Ustanovenie § 4 ods. 2, druhá veta ZoRK v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy umožňuje uzavretie rozhodcovskej doložky aj vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli, pričom podľa dôvodovej správy k ZoRK, podstatnej pre teleologický (zákonodarcom sledovaný) účel a cieľ zákona sa inkorporácia rozhodcovskej doložky do prílohy zmluvy nevylučuje. Dôvodová správa uvádza, že „rozhodcovská zmluva môže byť obsiahnutá aj v inom, nezmluvnom dokumente“. Pokiaľ je z obsahu samotnej účastníkmi riadne podpísanej zmluvy zrejmé, že povinný bol oboznámený s obsahom obchodných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy, tieto mu boli doručené a vyjadril s nimi súhlas, potom je písomná forma rozhodcovskej doložky v zmysle § 4 ZoRK nesporne zachovaná. Z hľadiska skúmania platnosti takto uzavretej rozhodcovskej doložky a zachovania obligatórnej náležitosti jej písomnej formy je tak podstatná subjektívna vedomosť druhej strany (dlžníka - povinného) o listinách (obchodných podmienkach) tvoriacich súčasť zmluvy, pričom existencia tejto vedomosti sa vyžaduje v čase rokovania, najneskôr však v čase uzavretia zmluvy, s ktorou sa spája dojednanie rozhodcovskej doložky nachádzajúcej sa v obchodných podmienkach tvoriacich súčasť obsahu zmluvy. Kritérium subjektívnej vedomosti spotrebiteľa (ako slabšej zmluvnej strany) existujúcej najneskôr v čase uzavretia zmluvy o tom, že zmluva v texte alebo v obchodných podmienkach obsahuje aj rozhodcovskú doložku a jeho nesporná vedomosť o založení právomoci rozhodcovského súdu sú podstatné a rozhodujúce pre zistenie, či podpisom zmluvy spotrebiteľ vyjadril svoju vôľu s takouto doložkou súhlasiť (samozrejme pri súčasnom zachovaní práva na podanie žaloby na súde), alebo či bola len súčasťou dodávateľom jednostranne predložených podmienok, sledujúcich záujem a výhodnejšiu pozíciu dodávateľa, ktorý nemal skutočný záujem spotrebiteľa s existenciou rozhodcovskej doložky oboznámiť. Z tohto hľadiska je preto ďalej podstatné aj to, akú formu majú nepodpísané obchodné podmienky deklarované dodávateľom ako „neoddeliteľná súčasť zmluvy“, t.j. či v čase predloženia zmluvy spotrebiteľovi skutočne boli jej súčasťou, a to ako plynule pokračujúca súčasť textu, resp. či boli so zmluvou pevne spojené, alebo či boli spotrebiteľovi inak preukázateľne a bez pochybností odovzdané. Len tak je možné dospieť k nespornému záveru o tom, že znenie obchodných podmienok predložených súdu zo strany oprávneného (dodávateľa) je skutočne znením, ktoré oprávnený deklaruje ako znenie, s ktorým povinný vyjadril pri podpise zmluvy súhlas a vôľu toto znenie vrátane rozhodcovskej doložky prijať a byť ňou viazaný. Inak je v pochybnostiach vadu podpisu obchodných podmienok potrebné vykladať v prospech spotrebiteľa. 16. Súdna prax v ustálenej judikatúre zaujala prevládajúci názor o možnosti prieskumu rozhodcovského rozsudku vrátane rozhodcovskej zmluvy/doložky v spotrebiteľských veciach. Námietka odvolateľa o prekročení právomoci danej exekučnému súdu preskúmaním rozhodcovskej doložky tak nie je dôvodná. 17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s odvolacími dôvodmi, ako aj po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie konštatuje, že exekučný súd je pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie oprávnený a zároveň povinný v zmysle § 44 ods. 2 EP skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Zistenie naplnenia podmienok na výkon exekúcie je v zmysle § 44 EP jedným zo základných oprávnení a povinností exekučného súdu. Citované ustanovenie sa vzťahuje na všetky zákonom aprobované exekučné tituly, vrátane rozhodcovských rozsudkov, a to aj s ohľadom na § 45 ods. 1 a 2 ZoRK, ktorý dopĺňa postup exekučného súdu v prípadoch, kde je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Citované ustanovenia je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti. 18. Súd sa pri skúmaní vykonateľnosti exekučného titulu zaoberá predovšetkým tým, či ide o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa EP (§ 41 ods. 2), či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej, ako aj po materiálnej stránke; ide o hmotnoprávne predpoklady exekúcie, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je aj požiadavka, aby bol exekučný titul vydaný orgánom s právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho
správnosti, ale naopak má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3MCdo/20/2008 z 22.4.2009, IV. ÚS 78/2011 zo 17.3.2011). Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenom rozsahu teda, vzhľadom na vyššie uvedené, logicky musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou doložkou (zmluvou). Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom. Odvolacia námietka oprávneného, že súd prvej inštancie preskúmaním rozhodcovského rozsudku a rozhodcovskej doložky prekročil svoju zákonnú právomoc, preto nie je dôvodná. 19. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom (čo však nezodpovedá danému prípadu), ale ak by sa podľa takejto doložky rozhodcovské konanie začalo na základe žaloby podanej dodávateľom a spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať žalobu na všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach rovnako opakovane vyslovil právny názor o ochrane práv spotrebiteľa ako slabšej strany (napr. MCdo/9/2012, 5Cdo/61/2012, 5Cdo/232/2012, 6Cdo/1/2012, 6Cdo/217/2012, 6Cdo/1/2012). 20. Súdna prax rovnako ustálila, že rozhodcovský rozsudok pre exekučné konanie netvorí prekážku rozhodnutej veci a exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 EP a § 45 ods. 1 písm. a) až c) ZoRK oprávnený na jeho preskúmanie vrátane preskúmania rozhodcovskej doložky, od ktorej je odvodzovaná právomoc rozhodcovského (titulového) súdu. V tejto súvislosti je súd oprávnený podrobiť rozhodcovskú doložku prieskumu aj z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok (NS SR vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. 6Cdo/135/2012). Pri skúmaní vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je exekučný súd oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, nakoľko iba rozhodcovská zmluva, ktorá bola platne uzavretá, môže založiť právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní, a teda aj vykonateľnosť rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní (NS SR 2Oboer/68/2013, obdobne tiež 6Cdo/105/2011, 5Cdo/230/2011, 6Cdo/4/2013). 21. Najvyšší súd SR ako súd dovolací už vo svojej judikatúre poukázal na to, že rozhodcovská doložka, ktorá v prípade, ak je žalobcom poskytovateľ úveru, resp. jeho právny nástupca, spotrebiteľovi neumožňuje brániť sa mimo rozhodcovského súdu, sťažuje prístup spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej zmluvy (6Cdo/4/2013). 22. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku, ktorou odvolateľ súdu prvej inštancie vytýka nesprávnosť právneho záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z hľadiska neprijateľných zmluvných dojednaní (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka). 23. Súdna prax zaujala prevažujúci názor o oprávnení exekučného súdu preskúmavať rozhodcovský rozsudok, ako aj rozhodcovskú zmluvu/doložku, ktorou je založená právomoc rozhodcovského súdu. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom. 24. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil záväzkový vzťah účastníkov ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť o udelenie poverenia, keď dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy pre neprijateľný zmluvný charakter rozhodcovskej zmluvy, ktorá nespĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a nie je prejavom slobodnej vôle a zmluvnej voľnosti spotrebiteľa. 25. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci POHOTOVOSŤ C-76/10 (bod 51), v ktorom uviedol, že „ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu, nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď potom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel“. 26. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012, v ktorom zaujal právny názor, že oprávneniu súdov preskúmavať v exekučnom konaní právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia ZoRK, napr. § 21 ods. 2, § 40 ods. 1 písm. c). Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne
účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí bdelým). Tento princíp ale v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. (Obdobne aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo/143/2011, 2Cdo/245/2010, nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/2010 zo dňa 1.11.2011 a ďalšie). 27. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom k dátumu 5.11.2007, t.j. ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o úvere) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). 28. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v citovanom znení ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. 29. Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v citovanom znení obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok a podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v citovanom znení neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 30. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v citovanom znení zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 31. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v citovanom znení v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 32. Rozhodcovská zmluva je nesporne súkromnou zmluvou, ktorou sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu ako súkromnoprávneho orgánu ochrany práva na prejednanie sporu medzi účastníkmi. V prejednávanej právnej veci si rozhodcovskou zmluvou dodávateľ (oprávnený) zabezpečil prejednanie sporu so spotrebiteľom (povinným) výlučne v rozhodcovskom konaní. 33. Odvolací súd sa s poukazom na všetky osobitosti prípadu (kauzy) stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v ňom vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie o nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v rozhodcovskej doložke, ako aj o nedostatku jej individuálneho dojednania. Rozhodcovská doložka a konanie oprávneného na základe tejto rozhodcovskej doložky nesporne sledovalo zabezpečenie vlastných záujmov dodávateľa, ktoré nie sú v rovnováhe s právami a povinnosťami spotrebiteľa. 34. Odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom, ani účelom súdneho prieskumu v exekučnom konaní nie je poskytnúť spotrebiteľovi neoprávnenú výhodu, umožňujúcu mu vyhnúť sa vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov. Cieľom súdneho prieskumu je zistiť, či právny vzťah medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby alebo plnenia predstavuje vyvážené zmluvné podmienky, zaväzuje na právom dovolené plnenie a či bolo spotrebiteľovi umožnené slobodné rozhodnutie o voľbe rozhodcovského súdu, t.j. či rozhodcovská zmluva je skutočne prejavom slobodnej, určitej, vážnej a zrozumiteľnej vôle spotrebiteľa, alebo či je len prejavom voľby veriteľa (silnejšej zmluvnej strany) bez možnosti výberu a ovplyvnenia tejto skutočnosti spotrebiteľom. 35. Exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 EP a v súlade so zásadou proporcionality práv, pri rešpektovaní osobitostí každej z prejednávaných exekučných vecí (osobitosti kauzy), oprávnený a povinný vždy dôsledne skúmať, či prípadný nesúlad exekučného titulu, resp. rozhodcovskej zmluvy alebo doložky so zákonom predstavuje takú kolíziu dvoch alebo viacerých subjektívnych práv (vymožiteľnosť práva oprávneného voči právu spotrebiteľa na ochranu pred vynúteným dosiahnutím zmluvnej dohody), aby právo tento spor riešilo spôsobom chránenia slabšieho práva s nevyhnutným obmedzením práva silnejšieho. 36. V prejednávanej veci takáto kolízia v neprospech spotrebiteľa podľa názoru odvolacieho súdu existuje. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil, keď ustanovenia rozhodcovskej zmluvy o založení právomoci rozhodcovského súdu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie má oporu tak v konštantnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ako aj v rozhodovacej činnosti ústavného súdu (IV. ÚS 55/2011, obdobne II. ÚS 413/2011-19, III. ÚS 455/2013-16).
37. Odvolací súd tak po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že zistený skutkový stav veci a z neho vyplývajúci právny záver súdu prvej inštancie o neprijateľnom zmluvnom charaktere rozhodcovskej zmluvy/doložky je dostatočný a úplný. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne. 38. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 40. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech povinný, v dôsledku čoho povinnému vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však povinnému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli, súd povinnému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 41. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).