Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/32/2025 z 25. 3. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 15Co/32/2025 1315216362 25. 03. 2026 JUDr. Eva Mészárosová ECLI:SK:KSBA:2026:1315216362.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: Pilot Club s.r.o., IČO: 35 695 111, Kráľová pri Senci, Letisko, zastúpený LEGATE, s.r.o., IČO: 35 846 909, Bratislava, Dvořákovo nábrežie č. 8/A, za ktorú koná JUDr. Peter Vrábel, proti žalovaným: I. Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, Bratislava, Búdkova č. 36, zastúpený SIGNUM legal s. r. o., Bratislava, Gaštanová č. 15, za ktorú konajú JUDr. Štefan Pilár a JUDr. Peter Komínek, II. L.. I. Z., D. W. X.X.XXXX, H. N. N., M. Č.. XXXX/XX, zastúpená SLAVIKATTORNEYS s.r.o., IČO: 50 807 471, Bratislava, Mlynarovičova č. 13, za ktorú koná Mgr. Slavomír Slávik, o určenie neplatnosti zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 23. novembra 2023, sp. zn. B3-45 C 503/2015, takto rozhodol: I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 23. novembra 2023, sp. zn. 503/2015, vo výrokoch II., III. a IV. p o t v r d z u j e .

B3-45 C

II. Žalovaným v I. a II. rade, spoločne a nerozdielne, p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1.1. Rozsudkom zo dňa 26.4.2018, č. k. 45 C 503/2015-291 (v poradí prvým), súd prvej inštancie zastavil konanie v časti určenia, že Slovenská republika je vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, pre okres Z., P. G. A. Z., katastrálne územie G. A. Z., pozemku registra „C“ KN parc. č. XXXX o výmere 3.227 m2, druh pozemku orná pôda, zapísanom na LV č. XXXX, pozemku registra „C“ KN parc. č. XXXX/XX o výmere 42.885 m2, druh pozemku orná pôda, zapísanom na LV č. XXXX, pozemku registra „C“ KN parc. č. XXXX/XX o výmere 31.275 m2, druh pozemku orná pôda, zapísanom na LV č. XXXX, pozemku registra „C“ KN parc. č. XXXX/XX o výmere 39.839 m2, druh pozemku orná pôda, zapísanom na LV č. XXXX, pozemku registra „C“ KN parc. č. XXXX/XX o výmere 43.758 m2, druh pozemku orná pôda, zapísanom na LV č. XXXX, zastavil konanie v časti určenia, že Slovenská republika je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti pozemku registra „C“ KN parc. č. XXXX/XX o výmere 11.102 m2, druh pozemku orná pôda, zapísanom v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, pre okres Z., obec G. pri Z., katastrálne územie G. pri Z., na LV č. XXXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXX a vo zvyšnom rozsahu žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému v I. a II. rade priznal nárok na náhradu trov konania každému v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 663 ods. 1, § 665 ods. 1, § 667 ods. 1, § 676 ods. 1, § 680 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 34 ods. 4 písm. a/, ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového

vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej aj „zákon č. 330/1991 Z.“), § 18 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej aj „zákon č. 229/1991 Zb.“). V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom č. XXXXX/XXXX-PRZ-RXXXXX/XX.XX, uzavretej medzi Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava a Ing. I. Z., zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom č. XXXXX/XXXX-PRZ-RXXXXX/XX.XX, uzavretej medzi Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava a Ing. I. Z., v časti týkajúcej sa prevodu pozemku registra „C“ KN parc. č. XXXX/XX a pozemku registra „C“ KN parc. č. XXXX/XX, zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom č. XXXXX/XXXX-RZ-RXXXXX/XX.XX uzavretej medzi Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava a Ing. I. Z., v časti týkajúcej sa prevodu pozemku registra „C“ KN parc. č. XXXX/XX a pozemku registra „C“ KN parc. č. XXXX/XX, zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom č. XXXXX/XXXXPRZ-RXXXXX/XX.XX uzavretej medzi Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava a Ing. I. Z., zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom č. XXXXX/XXXX-PRZ-RXXXXX/XX.XX uzavretej medzi Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava a Ing. I. Z., v časti týkajúcej sa prevodu pozemku registra „C“ KN parc. č. XXXX. Zároveň žiadal, aby súd určil, že Slovenská republika je vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, pre okres Z., obec G. pri Z., katastrálne územie G. pri Z., a to pozemku registra „C“ KN parc. č. XXXX o výmere 3.227 m2, druh orná pôda, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, pozemku registra „C“ KN parc. č. XXXX/XX, o výmere 42.885 m2, druh orná pôda, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, pozemku registra „C“ KN parc. č. XXXX/XX o výmere 31 275 m2, druh orná pôda, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, pozemku registra „C“ KN parc. č. XXXX/XX o výmere 39.839 m2, druh orná pôda, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, pozemku registra „C“ KN parc. č. XXXX/XX o výmere 43.758 m2, druh orná pôda, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX. Žalobou sa domáhal aj určenia, že Slovenská republika je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností -pozemku registra „C“ KN parc. č. XXXX/XX o výmere 11.102 m2, druh orná pôda, zapísanom v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, pre okres Z., obec G. pri Z., katastrálne územie G. pri Z., na liste vlastníctva č. XXXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXX. V priebehu konania žalobu o určenie vlastníctva a spoluvlastníctva Slovenskej republiky k dotknutým vyššie uvedeným pozemkom zobral žalobca späť, žalovaný so späťvzatím súhlasil, súd prvej inštancie preto v tejto časti konanie zastavil. 1.2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je na základe Nájomnej zmluvy č. XXXXX XX, zo dňa 5.2.2001, uzavretej so Slovenskou republikou - Slovenským pozemkovým fondom a jej Dodatkov č. 1, 2 a 3 nájomcom pozemkov parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 79.273 m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 18.088 m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 1.816 m2, zapísaná na LV č. XXX, parc. č. XXXX orná pôda o výmere 3.227 m2, zapísaná na LV č. XXX, spolu vo výmere 102.404 m2, na dobu určitú do 31.5.2056. Pozemky parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X sa po podpise nájomnej zmluvy stali súčasťou častí pozemkov parc. č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/ XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX. Účelom nájmu je prevádzkovanie neverejného letiska pre športové účely. Sporné pozemky má žalobca záujem ako nájomca ďalej užívať. Žalovaná v II. rade na základe zmluvy č. XXXXX/XXXX-PRZ-RXXXXX/XX.XX o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa 27.3.2015, uzavretej so Slovenským pozemkovým fondom, podľa § 34 ods. 4 písm. a/ zákona č. 330/1991 Zb. a § 11 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., bezodplatne nadobudla do vlastníctva nehnuteľnosti: (okrem iných) spoluvlastnícky podiel XXXXX/XXXXXX, t. j. 32.753 m2, parc. registra „C“ č. XXXX, orná pôda o výmere 3.227 m2, kat. úz. G. pri Z., spoluvlastnícky podiel XXXX/ XXXX, t. j. 2.821 m2, parc. registra „E“ č. XXXX/X, orná pôda o výmere 17.374 m2, kat. úz. G. pri Z., spoluvlastnícky podiel 1/1, t. j. 17.374 m2, parc. registra „E“ č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 29.850 m2, kat. úz. G. pri Z., spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXX, t. j. 6.711 m2. Nadobúdateľka vzala na vedomie, že k prevádzanej parcele registra „C“ č. XXXX, kat. úz. G. pri Z., sa viaže ťarcha - nájomná zmluva č. XXXXX XX, dodatok č. 2, dodatok č. 3, v prospech Pilot Club s.r.o., Bratislava do 31.5.2056, ťarcha je zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. G. pri Z.. Na základe zmluvy č. XXXXX/XXXX-PRZ-RXXXXX/XX.XX o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa 12.8.2014 žalovaná v II. rade nadobudla do vlastníctva nehnuteľnosti: parc. registra „C“ č. XXXX/ XX, orná pôda o výmere 43.758 m2, kat. úz. G. pri Z., spoluvlastnícky podiel XXXXX/XXXXX, t. j. 35.661 m2. Na základe zmluvy č. XXXXX/XXXX-PRZ-RXXXXX/ XX.XX o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa 8.7.2014 žalovaná v II. rade nadobudla bezodplatne do vlastníctva nehnuteľnosti: parc. registra „C“ č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 47.400 m2, kat. úz. G. pri Z., spoluvlastnícky podiel XXXXXX/XXXXX, t. j. 26.199 m2, parc. registra „C“ č. XXXX/

XX, orná pôda o výmere 39.839 m2, kat. úz. G. pri Z., spoluvlastnícky podiel X/X, t. j. XX.XXX m2, parc. registra „C“ č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 31.275 m2, kat. úz. G. pri Z., spoluvlastnícky podiel XXXXX/XXXXX, t. j. 19.741 m2. Na základe zmluvy č. XXXXX/XXXXPRZ-RXXXXX/XX.XX o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa 8.7.2014 žalovaná v II. rade nadobudla do vlastníctva nehnuteľnosti: parc. registra „C“ č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 11.102 m2, kat. úz. G. pri Z., spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXX, t. j. 7.233 m2, parc. registra „C“ č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 42.885 m2, kat. úz. G. pri Z., spoluvlastnícky podiel X/X, t. j. 42.885 m2, parc. registra „C“ č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 47.400 m2, kat. úz. G. pri Z., spoluvlastnícky podiel XXXXX/XXXXX, t. j. 21.201 m2. Na základe zmluvy č. XXXXX/XXXX/-PRZRXXXXX/XX.XX o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa 20.10.2014 sa žalovaná v II. rade stala vlastníčkou nehnuteľností: parc. registra „C“ č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 31.275 m2, kat. úz. G. pri Z., spoluvlastnícky podiel XXXXX/XXXXX, t. j. 11.534 m2, parc. registra „C“ č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 43.758 m2, kat. úz. G. pri Z., spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXX, t. j. 8.097 m2, parc. registra „C“ č. XXXX, orná pôda o výmere 3.227 m2, kat. úz. G. pri Z., spoluvlastnícky podiel XXX/XXXX, t. j. 406 m2. 1.3. Súd prvej inštancie sa predovšetkým zaoberal tým, či na podanie určovacej žaloby má žalobca naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c/ C.s.p. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca nebol účastníkom právnych vzťahov, zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom, uzavretých medzi Slovenským pozemkovým fondom Bratislava a žalovanou v II. rade. Žalovaná v II. rade nadobudla vlastníctvo k sporným pozemkom ako oprávnená osoba podľa § 8 ods.1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a vstúpila do práv a povinností doterajšieho prenajímateľa pozemku. Vzala na vedomie, že k prevádzanej parcele registra „C“ č. XXXX, kat. úz. G. pri Z. sa viaže ťarcha, nájomná zmluva č. XXXXXXX, spolu s dodatkami č. 2 a 3, v prospech žalobcu do 31.5.2056 s tým, že ťarcha je zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. G. pri Z.. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca sa nemôže s úspechom domáhať určenia neplatnosti zmlúv o bezodplatnom prevode pozemkov, keďže nebol účastníkom zmluvných vzťahov, nie je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa určenia neplatnosti predmetných zmlúv ako tretia osoba. Žalovaná v II. rade vstúpila do práv a povinností doterajšieho prenajímateľa pozemku na základe uzavretej nájomnej zmluvy zo dňa 5.2.2011 vrátane dodatkov 2. a 3., v ktorej bola dohodnutá doba nájmu. Poukázal na to, že žalobca požiadal žalovaného v I. rade dňa 1.3.1999 o odkúpenie pozemkov, ktoré sa nachádzajú pod letiskom, avšak k prevodu vlastníckeho práva nedošlo. Súd prvej inštancie dôvodil, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom nie je daný, keďže otázka platnosti právneho úkonu má povahu prejudiciálnej otázky vo vzťahu k podanej žalobe na Okresnom súde Bratislava III o vypratanie predmetných nehnuteľností, v ktorom konaní bude súd posudzovať otázku vlastníckeho práva k predmetným pozemkom podľa § 126 Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej judikatúry, ak má právna otázka, o ktorej má byť rozhodnuté na základe žaloby o určenie povahu otázky predbežnej vo vzťahu k inej právnej otázke, nie je daný naliehavý právny záujem na určenie tejto predbežnej otázky, ak možno priamo žalovať na určenie existencie alebo neexistencie samotného práva alebo právneho vzťahu, navyše samotné určenie neplatnosti zmlúv nevyjasňuje právne postavenie strán sporu. Žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže zmluvy o bezodplatnom prevode do vlastníctva k pozemkom sú právnymi skutočnosťami, požadovaným určením neplatností zmlúv sa nedosiahne ani zmena zápisu v katastri nehnuteľností, ktorá je možná len na základe určovacej žaloby, predmetná žaloba podľa judikatúry súdov neslúži potrebám praktického života. Konštatoval, že nová koncepcia naliehavého právneho záujmu je upravená v § 137 C.s.p., nosným pojmovým znakom procesnej intertemporality je princíp okamžitej použiteľnosti novej procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších predpisov. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. V prejednávanej veci podaná žaloba o určenie neplatnosti zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom nie je vhodným, účinným a správne zvoleným procesným nástrojom ochrany práva žalobcu, podanou žalobou sa nemôže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, podaná žaloba nevytvára pevný právny základ pre jeho usporiadanie. Pre absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti zmlúv o prevode sporných nehnuteľností, žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania každému v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, vychádzajúc z obsahu odvolania, proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého, ak nebol účastníkom zmluvných vzťahov, nie je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa určenia neplatnosti predmetných zmlúv ako tretia osoba. 3. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 470 ods. 1, 2, § 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, a preto bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p.). Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o žalobe žalobcu o určenie neplatnosti zmlúv meritórne, keďže má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, následne vykonať za súčinnosti sporových strán dokazovanie, riadne zistiť skutkový stav veci (§ 132 ods. 1, § 185 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p.), vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 C.s.p., rozhodnúť v súlade s ustanovením § 215 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. 4.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 23.11.2023, sp. zn. B3-45 C 503/2015 (v poradí druhým) návrh žalovanej v II. rade na prerušenie konania do právoplatne skončeného konania na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B3-7 C 634/2015 zamietol (výrok I.), žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok II.), žalovanému v I. rade priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.) a žalovanej v II. rade priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok IV). Právne rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 663 ods. 1, § 665 ods. 1, § 667 ods. 1, § 676 ods. 1, § 680 ods. 2, § 34, § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 34 ods. 4 písm. a/, § 34 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb., § 18 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. Pokiaľ ide o vecné odôvodnenie uviedol, že žalobca sa predmetnou žalobou domáha určenia neplatnosti zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom č. XXXXX/XXXX-PRZRXXXXX/XX.XX, č. XXXXX/XXXX-PRZ-RXXXXX/XX.XX, č. XXXXX/XXXX-PRZ-RXXXXX/ XX.XX, č. XXXXX/XXXX-PRZ-RXXXXX/XX.XX, č. XXXXX/XXXX-PRZRXXXXX/XX.XX uzavretých medzi Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava a Ing. I. Z., v časti týkajúcej sa prevodu pozemkov tak, ako je uvedené v bode 1.1. odôvodnenia tohto rozhodnutia na tom skutkovom základe, že je oprávneným užívateľom pozemkov nachádzajúcich sa v okrese Z., obec G. pri Z., katastrálne územie G. pri Z., pozemok registra „C“ KN parc. č. XXXX/X o výmere 79.273 m2, pozemok registra „C“ KN parc. č. XXXX/X o výmere 18.088 m2, pozemok registra „C“ KN parc. č. XXXX/X o výmere 1.816 m2, pozemok registra „C“ KN parc. č. XXXX o výmere 3.227 m2, titulom nájomnej zmluvy č. XXXXXXX, zo dňa 5.2.2011, ktorú uzavrel ako nájomca so Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len „SPF“) ako prenajímateľom, vyššie uvedené pozemky boli ako majetok v správe Slovenskej republiky. K nájomnej zmluve bol uzatvorený Dodatok č. 1 zo dňa 6.4.2005, Dodatok č. 2 zo dňa 20.7.2006 a Dodatok č. 3 zo dňa 20.7.2006. V zmysle nájomnej zmluvy a jej dodatkov bola dohodnutá doba nájmu do 31.5.2056. Časť predmetu nájmu, pozemky parc. č.XXXX/X a parc. č. XXXX/X boli súčasťou iných pozemkov a na účel uzavretia nájomnej zmluvy bol vyhotovený geometrický plán č. XXX/ XXXX, ktorý nebol zapísaný do katastra nehnuteľností. Časť predmetu nájmu, pozemky pacr. č.XXXX/ X a parc. č. XXXX/X sa po podpise nájomnej zmluvy stali súčasťou častí pozemkov parc. č. XXXX/ XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX. Tieto pozemky boli na základe zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom prevedené ako náhradné pozemky podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.182/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 503/2003 Z. z.“) do vlastníctva žalovanej v II. rade, a to pozemky, ako je uvedené v bode 1.1. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Užívacie právo žalobcu k prenajatým pozemkom zostalo zachované aj po prevode vlastníctva na ďalšiu osobu, a to v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. Účelom užívania pozemkov prenajatých nájomnou zmluvou v zmysle článku II. bolo vybudovanie a prevádzkovanie neverejného letiska pre športové účely s nespevneným povrchom, trávou. Prevádzkovanie letiska bolo

žalobcovi povolené na základe rozhodnutia Leteckého úradu Slovenskej republiky č. p. LÚ-XXX-XXXX/ XX-XXXX, zo dňa 6.9.1999, ktoré bolo neskôr nahradené rozhodnutím Leteckého úradu Slovenskej republiky č. p. XXXX/XXX-X/XXXX, zo dňa 1.6.2006. Letecký úrad Slovenskej republiky zároveň v zmysle platných právnych predpisov schválil aj Letiskovú prevádzkovú príručku Letiska Kráľová, a to listom č. p. XXX-XXX/XXXX, zo dňa 21.3.2001. Následne bolo listom Leteckého úradu Slovenskej republiky č. XXXXX/XXXX/XXX-XXX/ XXXXX, zo dňa 21.6.2012 schválené 2. vydanie Letiskovej prevádzkovej príručky Letiska Kráľová. V Letiskovej prevádzkovej príručke Letiska Kráľová bol určený územný obvod letiska a je z neho zrejmé, že zasahuje do všetkých pozemkov prenajatých nájomnou zmluvou. Podľa žalobcu bol prevod dotknutých pozemkov uskutočnený v rozpore s § 6 zákona č. 503/2003 Z. z. Inžinierska stavba - vzletová dráha, pristávacia dráha a rolovacia dráha Letiska Kráľová bráni užívaniu predmetných pozemkov na ich poľnohospodárske využitie. Letisko Kráľová možno považovať za telovýchovné a športové zariadenie, je nutnou podmienkou na vykonávanie športového lietania podľa § 2 písm. j/ zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Letecký zákon“), a teda ako otvorený objekt je určený na športové podujatia v rámci telesnej výchovy podľa § 22 Zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Letisko Kráľová je podľa § 2 písm. g/ Leteckého zákona kompaktný otvorený celok pozemkov trvalo alebo dočasne upravených na nespevnenú trávnatú vzletovú a pristávaciu dráhu a iné pohybové plochy, na ktorých sú umiestnené stavby hangárov pre lietadlá a stavby - administratívne a skladové budovy ako objekty slúžiace leteckej prevádzke. Letisko Kráľová je vybudované a prevádzkované na základe právoplatných rozhodnutí príslušných kompetentných orgánov štátnej správy, je vybudované na športové účely, čo je výslovne konštatované aj v článku II. nájomnej zmluvy, športový charakter letiska je zrejmý aj z územného plánu obce Kráľová pri Senci. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobca odôvodnil tým, že nerušené užívanie pozemkov na účel dohodnutý nájomnou zmluvou je bezprostredne ohrozené, keďže žalovaná v II. rade nájomnú zmluvu vypovedala, o neplatnosť výpovede a určenie trvania nájomného vzťahu prebieha súdny spor. 4.2. Žalobca v priebehu konania uviedol, že žalovaná v II. rade vložila pozemky ako nepeňažný vklad do základného imania spoločnosti Aviation Center s.r.o., ktorá na základe návrhu vstúpila do konania sp. zn. 7 C 634/2015 ako žalobca. Platnosť nájomnej zmluvy sa bude v tomto konaní o vypratanie nehnuteľností posudzovať ako predbežná otázka. Aviation Center s.r.o. sa okrem určenia neplatnosti nájomnej zmluvy zmenou žalobného petitu označenom ako eventuálny petit domáha určenia, že nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou netrvá. Podľa žalobcu spoločnosť Aviation Center s.r.o. sa zmocnil výkonu vlastníckeho práva k pozemku, pozemok dal do nájmu tretej osobe, samostatne hospodáriacemu roľníkovi, prenechanie pozemku do nájmu tretej osobe v situácii, keď žalobca disponuje užívacím právom (aj keď sporným) je zneužitím subjektívneho práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorým spoločnosť Aviation Center s.r.o. oslabila právne postavenie žalobcu a vyvolala ďalšie spory (rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 26 Cb 36/2016-369, zo dňa 13.1.2020). Otázka platnosti nájomnej zmluvy sa rieši v konaní o vypratanie nehnuteľností a nemá význam pre meritórne rozhodnutie súdu v tejto veci. Konanie vo veci sp. zn. 7 C 634/2015 je prerušené do právoplatne skončeného konania vedeného pod sp. zn. 7 C 349/2015, o určenie neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy, návrh na prerušenie konania žiadal zamietnuť. Žalobca ďalej v priebehu konania uviedol, že zmluvy o prevode pozemkov boli podpísané žalovanou v II. rade ako neoprávnenou osobou, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaná v II. rade podpísala zmluvu o postúpení práv z reštitučného nároku predtým, ako bolo podpísané plnomocenstvo, pričom z administratívneho spisu vyplýva, že k dohode o náhradnom pozemku došlo až neskôr. Žalobca poukázal na neplatnosť zmlúv o prevode aj z dôvodu obchádzania zákona, resp. že zmluvy o postúpení práv uzavreté medzi oprávnenými osobami a žalovanou v II. rade, ako aj zmluvy o prevode svojim účelom odporujú zákonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Účelom reštitučných zákonov č. 229/1991 Zb. a zákona č. 503/2003 Z. z. bolo, v zmysle dôvodovej správy, obnovenie práva vlastníkov pôdy nakladať s ňou v súlade so základnými právami vyplývajúcimi z Ústavy Slovenskej republiky a Občianskeho zákonníka, cieľom bolo vyriešenie vzťahov k nehnuteľnostiam s pôvodnými vlastníkmi, ktorým boli bez náhrady odňaté v dôsledku rôznych zásahov štátu v rokoch 1948 až 1998. Reštitučné zákony mali za cieľ odškodniť osoby, ktorým bola pôda zo strany štátu odňatá a nie, aby sa reštitúcie používali ako nástroj na obchodovanie s pozemkami. Žalobca podal návrh na zmenu žaloby, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti predmetných zmlúv o prevode v celom rozsahu ( č. l. 681). 4.3.1. Žalovaný v I. rade vo vyjadrení k žalobe poukázal na nájomnú zmluvu zo dňa 6.5.2001 uzatvorenú so žalobcom, v znení jej dodatkov, v článku II. ktorej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pozemok

uvedený v článku I. nájomnej zmluvy sa prenajíma na vybudovanie a prevádzkovanie neverejného letiska s nespevneným povrchom - trávou a pozemky sú prenajímané ako poľnohospodárske nehnuteľnosti (článok I. zmluvy). Účelom nájmu bolo prenechanie pozemkov do užívania bez oprávnenia možnosti žalobcu vybudovania akejkoľvek spevnenej plochy a bolo jasne definované, že účelom nájmu je pozemok, resp. pozemky trávnatého porastu. Pozemky sú dodnes vedené v katastri nehnuteľností ako poľnohospodárska pôda, určené na rastlinnú výrobu. Žiadna stavebná konštrukcia sa v čase prevodu pozemkov na nich nenachádzala a absentuje vydanie stavebného povolenia, či oznamovacia povinnosť v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „Stavebný zákon“). Letisko je podľa § 2 písm. h/ Leteckého zákona definované ako územne vymedzená plocha. Na tejto ploche môžu byť umiestnené letecké pozemné zariadenia a ďalšie objekty, tieto slúžia leteckej prevádzke na zabezpečenie leteckých navigačných služieb, nejde teda o zariadenia, objekty určené na telovýchovné a športové podujatia, ako to predpokladá zákon č. 355/2007 Z. z. Podľa § 2 písm. l/ Leteckého zákona, športovým lietaním je činnosť vykonávaná na účely športu, rekreácie a vzdelávania, ktorá sa nevykonáva za odplatu. Žalobca prevádzkuje letisko na komerčné, podnikateľské účely, čo vyplýva z jeho webovej stránky www.pilotclub.sk. Na komerčný účel letiska poukázal žalobca aj v návrhu na vydanie predbežného opatrenia podanom na Okresnom súde Bratislava III dňa 31.3.2015, že neposkytnutím súdnej ochrany by došlo k zásahu do práva na podnikanie a možnosti splatenia investícií (uznesenie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 21 C 257/2015, zo dňa 9.4.2015, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie predbežného opatrenia). Žalovaný v I. rade namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na určenie neplatnosti dotknutých zmlúv, ktorých nebol účastníkom a absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko zmena vlastníctva nemá vplyv na nájomný vzťah, žalobu navrhol v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. 4.3.2. Žalovaný v I. rade namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu v predmetnom spore. Poukázal na to, že Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“) nebol vlastníkom nehnuteľností prenajímaných žalobcovi, vykonáva činnosti vo vlastnom mene ako právnická osoba s právnou subjektivitou a časť činností v mene štátu v rozsahu ustanovenom zákonmi. Štát bol zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností, a teda jedine on by mohol byť zmluvnou stranou zmluvy o bezodplatnom prevode, ako aj nájomnej zmluvy, SPF je len subjektom oprávneným uzatvoriť zmluvu v mene štátu v rozsahu stanovenom zákonom. Žalobca neplatnosť bezodplatného prevodu nehnuteľností pozemkov vyvodzuje z ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 503/2003 Z. z., že ide o zastavaný pozemok, ktorý nemal byť vydaný. Na sporných pozemkoch sa nachádza len vzletová a pristávacia dráha, žalobca zriadil časť objektu na pozemku v nájme a musel si byť vedomý rizík so skončením nájomného vzťahu, jeho povinnosťou ako nájomcu je uviesť pozemok do pôvodného stavu v súlade s nájomnou zmluvou. Trávnatý povrch tvoriaci letisko nie je pevne spojený so zemou pevným základom, nejde o nehnuteľnosť. Neverejné letisko s trávnatým povrchom, ako bolo dohodnuté v nájomnej zmluve, nebráni poľnohospodárskemu využitiu v budúcnosti, pozemok možno vydať podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 229/1991 Zb. Skutočnosť, že ide o hnuteľnosť potvrdzuje aj § 2 písm. g/ Leteckého zákona, podľa ktorého letiskom je územne vymedzená plocha trvalo alebo dočasne určená na vzlety a pristátia lietadiel a s tým súvisiace činnosti, na ktorej sú umiestnené letecké pozemné zariadenia a ďalšie objekty slúžiace leteckej prevádzke. Nie každé letisko je stavbou v občianskoprávnom zmysle, keď ide o dočasné určenie na vzlety a pristávanie, nejde o nehnuteľnosť. Žalovaný v I. rade poukázal na to, že žalobcovi nebol daný súhlas stavebného úradu ani špeciálneho stavebného úradu, predložené povolenia na prevádzkovanie nie sú povolením na výstavbu, ide o odlišný druh povolení. Predmetné letisko má dočasný charakter a má trávnatý povrch, nejde ani len o spevnenú plochu (poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Cdon 1414/1997, zo dňa 26.10.1999). Pojem stavba nie je možné vykladať podľa stavebných predpisov, podľa správneho práva (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 539/2001). Samotný žalobca tvrdí, že ide o inžiniersku stavbu v zmysle § 139 ods. 3 Stavebného zákona. Medzi inžinierske stavby patria predovšetkým líniové stavby, ako sú napríklad plynovody, teplovody, letiská, prístavy. Líniové stavby sa síce považujú v zmysle Stavebného zákona za stavby inžinierske, avšak stavbami v zmysle súkromnoprávnych predpisov nie sú, a neevidujú sa ani v katastri nehnuteľností. Žalovaný v I. rade uviedol, že sporný objekt - letisko nie je stavbou v občianskoprávnom zmysle, uvedené zmluvy o bezodplatnom prevode nehnuteľností boli uzatvorené v súlade so zákonom. V čase prevodu išlo o poľnohospodárske pozemky. Sporné pozemky sa nenachádzajú v zastavanom území obce a neboli splnené podmienky na vyňatie z poľnohospodárskej pôdy. Po schválení územného plánu bolo možné na pozemky vydať územné rozhodnutie a následne po vyňatí z pôdneho fondu aj stavebné povolenie. V predmetnej veci však nebol splnený takýto zákonný postup na zmenu druhu pozemku, a teda sporné nehnuteľnosti sú naďalej poľnohospodárskou pôdou. Poľnohospodársku pôdu,

ktorou sú sporné pozemky možno použiť na stavebné účely len na základe rozhodovania o odňatí poľnohospodárskej pôdy podľa § 17 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce, ako vyplýva z listov vlastníctva. Na nepoľnohospodárske účely možno použiť poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy. Žiadne rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy na stavebné účely nebolo k sporným pozemkom vydané. Žalobca ani nemohol použiť pozemky na stavebné účely a postaviť stavbu v súkromnoprávnom zmysle. Ak by žalobca na pozemkoch zriadil stavbu, konal by v rozpore s nájomnou zmluvou, ide o čiernu stavbu, ktorú musí žalobca odstrániť na vlastné náklady (čl. I., čl. II., čl. V. bod 9. nájomnej zmluvy). Žalobcovi nebol daný súhlas s výstavbou prenajatých pozemkov podľa čl. V. bod 3. nájomnej zmluvy. Pokiaľ ide o Stanovisko SPF č. XXX/XX/KO/BE, zo dňa 12.7.1999, ide o predbežný súhlas na zriadenie neverejného letiska s nespevneným povrchom - trávou, ako je v ňom uvedené, takýto súhlas nemožno považovať za súhlas s výstavbou stavby pevne spojenej so zemou, ktorá by znamenala narušenie trávnatého povrchu. Žalobca po vydaní Stanoviska SPF č. XXX/XX/KO-XX/ BE, zo dňa 12.7.1999, až do momentu bezodplatného prevodu pozemkov nepožiadal o uzatvorenie zmlúv. Predmetné stanovisko malo platnosť len 3 mesiace, a teda zaniklo ešte v roku 1999. Riaditeľ krajského odboru nebol oprávnený uzatvoriť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Žalobcovi z uvedeného stanoviska nevznikli žiadne práva, stanovisko sa týka prevádzky letiska a nie výstavby letiska. Žalovaný v I. rade namietal žalobcom tvrdenú neplatnosť zmlúv o bezodplatnom prevode nehnuteľností podľa § 6 ods. 1 písm. f/ zákona č. 503/2003 Z. z. o využívaní nehnuteľností ako telovýchovné a športové zariadenia. V predmetnom spore nejde o športové zariadenie, keďže žalobca požiadal o prevádzkovanie vnútroštátneho verejného letiska (oznámenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. XXXXX/XXXX/CXXX-CSLVD/XXXXX, zo dňa 11.11.2015). Prevádzkované letisko nie je telovýchovným ani športovým zariadením, pretože žalobca realizuje podnikateľskú činnosť za odplatu, nie sú splnené predpoklady podľa § 2 písm. l/ Leteckého zákona (športovým lietaním je činnosť vykonávaná na účely športu, rekreácie a vzdelávania, ktorá sa nevykonáva za odplatu). Žalobca mal povinnosť zachovávať druh prenajatého pozemku, teda nerealizovať na ňom výstavbu, či zmenu na stavebný pozemok. Uplatnenie práva reštituenta postúpiť svoj nárok nič nemení na účele samotného zákona, postupník vstupuje do všetkých práv a povinností postupcu, a teda niet dôvodu, aby bol z dôvodu postúpenia ukrátený na svojich právach. O možnosti skončenia nájomného vzťahu žalobca vedel v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy. V čl. VI. bod 2. písm. g) nájomnej zmluvy je výslovne uvedené, že výpovedným dôvodom je, o. i., potreba uvoľniť prenajatú nehnuteľnosť v prípade potreby reštitučnej náhrady a ďalej je ako zánik nájmu uvedené v písm. e) riešenie reštitučnej náhrady na predmetnom pozemku. Žalobca bol upozornený, že ide o dočasný nájomný vzťah, po skončení ktorého bude potrebné odovzdať nehnuteľnosti v stave zodpovedajúcom dohodnutému užívaniu, ktorým prítomnosť stavby nie je. Žalovaný v I. rade nie je zo zákona oprávnený, aby previedol pozemky žalobcovi, nakoľko nie je splnený žiaden zákonný predpoklad podľa § 34 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. Okrem iného ide o oprávnenie žalovaného v I. rade, teda nie o povinnosť uzavrieť prevodné zmluvy, ak nastanú predpoklady stanovené zákonom. 4.3.3. Žalovaný v I. rade nesúhlasil s návrhom žalovanej v II. rade na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej pod sp. zn. 7 C 634/2015 (o vypratanie nehnuteľnosti, poznámka odvolacieho súdu). Otázka platnosti alebo neplatnosti nájomnej zmluvy, ktorá je riešená v konaní pod sp. zn. 7 C 634/2015 o vypratanie nehnuteľností, nemá žiaden právny význam pre prejednávanú vec o určenie neplatnosti zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom medzi SPF a žalovanou v II. rade a prerušenie konania by bolo v danom prípade nehospodárne. 4.3.4. Žalovaný v I. rade nesúhlasil s návrhom žalobcu na zmenu žaloby, ktorý je rozšírením uplatneného práva podľa § 140 ods. 1 C.s.p., ale aj podstatnou zmenou rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe podľa § 140 ods. 2 C.s.p. Žalobca sa domáha určenia neplatnosti zmlúv o bezodplatnom prevode v celom rozsahu a uvádza aj iné dôvody neplatnosti zmlúv, uzatvorenie zmlúv neoprávnenou osobou na strane nadobúdateľa podľa § 6 ods. 12 zákona č. 503/2003 Z. z. Žalovaný v I. rade dôvodil, že k postúpeniu reštitučného nároku nedochádza jednostranným právnym úkonom, preto si nie je možné vystačiť s podpisom na zmluve len jedným z účastníkov. O nastúpení účinkov postúpenia práv z reštitučného nároku je možné uvažovať najskôr od platnosti a účinnosti zmluvy o postúpení práv z reštitučného nároku. Je zrejmé, že bez pripojenia podpisov všetkých zmluvných strán sa nedá hovoriť ani o vyvolaní následku uzatvorenia zmluvy. Z uvedených dôvodov je vyvrátená argumentácia žalobcu, že žalovaná v II. rade, z dôvodu absolútnej neplatnosti zmlúv o prevode práv z reštitučných nárokov, nevstúpila do práv postupníka z reštitučných nárokov, a teda

nebola oprávnenou osobou na uzatvorenie zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom. Rovnako neplatí ani názor žalobcu, že keď zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom boli podpísané žalovanou v II. rade ako neoprávnenou osobou, stali sa absolútne neplatné v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v I. rade poukázal aj na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 20.6.1995, sp. zn. III. ÚS 17/95, kde bol riešený obdobný prípad a bol vyhodnotený ako nesúladný (dohoda o vydaní veci pre prekážku zástavby časti vydaného pozemku mala byť uzavretá v rozpore so zákonom). V súčasnej dobe je poľnohospodárska pôda aktuálne využívaná na výstavbu rýchlorastúcich drevín, pričom vzletová a pristávacia dráha je rozoraná do takej hĺbky, že znemožňuje užívanie týchto pozemkov ako vzletová a pristávacia plocha, a vo vzťahu k nájomnej zmluve je možné uvažovať o zániku nájmu z dôvodu nemožnosti užívať predmet nájmu, preto nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Podľa žalovaného v I. rade z ničoho nevyplýva, že by žalovaná v II. rade sledovala získaním náhradných pozemkov komerčné ciele, sporné pozemky po opustení sféry žalobcovho vplyvu mali byť využívané pre poľnohospodársku produkciu, s ktorou sa reálne začalo, uvedené skutočnosti sú známe z príbuzných sporových konaní. Žalobca bol upozornený na možnosti vydania prenajímaných pozemkov v rámci reštitučného konania a s tým spojeným ukončením nájomného vzťahu. Žalovaný v I. rade má záujem na zachovaní vzťahov, ako boli vytvorené po vyriešení práv z reštitučného nároku, ak by súd vyslovil neplatnosť zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom, žalovaní by celý proces reštitučnej náhrady zopakovali, a to s rovnakým výsledkom. 4.4.1. Žalovaná v II. rade vo vyjadrení k žalobe namietala, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nedomáha sa určenia vlastníckeho práva v jeho prospech (poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 3 Cdon 1338/96). Poukázala na nájomnú zmluvu k dotknutým pozemkom, jej článok II., podľa ktorého účelom nájmu je vybudovanie a prevádzkovanie neverejného letiska pre športové účely s nespevneným povrchom - trávou. Taktiež v jednotlivých ustanoveniach zmluvy sú prenajímané pozemky označované ako poľnohospodárske. Poukázala na rozhodovaciu činnosť súdov ohľadne pojmu stavba (rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 2438/2003, sp. zn. 28 Cdo 1470/2010, rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 42/2001, podľa ktorého spevnenú asfaltovú plochu parkovisko nemožno v reštitučných veciach považovať za stavbu, brániacu vydaniu pozemku v zmysle § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o pôde). Podľa žalovanej je Metodické usmernenie č.XXX/XX-XXX, zo dňa 6.5.1996, vydané Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktoré má upravovať posudzovanie, či je pozemok zastavaný pre účely vydania, resp. navrátenia pozemku v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z., absolútne irelevantné a nemá žiadnu právnu záväznosť ako všeobecná právna norma. Z uvedených skutočností vyplýva, že pozemky ktoré sú predmetom nájmu, nie sú zastavané, v prípade, ak by tam aj bola v súčasnosti vzletová, pristávacia a rolovacia dráha, táto nie je stavbou v zmysle občianskoprávnych vzťahov a z tohto dôvodu nebolo porušené ustanovenie § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 503/2003 Z. z., čo by malo spôsobovať neplatnosť zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom. Na predmetných pozemkoch, ktoré sú predmetom nájmu, nie sú telovýchovné a športové zariadenia, nie je tam žiadna stavba v zmysle občianskoprávnych vzťahov a z toho dôvodu nebolo porušené ustanovenie § 6 ods. 1 písm. f/ zákona č. 503/2003 Z. z. Žalovaná namietala, že na to, aby vzletová dráha, pristávacia dráha a rolovacie dráhy letiska bola inžinierskou stavbou v zmysle § 43a ods. 2 písm. c/ Stavebného zákona, musí vykazovať znaky stavby vo všeobecnom zmysle slova, t. j. musí ísť o stavebnú konštrukciu postavenú zo stavebných výrobkov, ktorá bola povolená príslušným špeciálnym stavebným úradom v územnom, ako aj v stavebnom konaní. Žiadna takáto stavebná konštrukcia sa v čase prevodu pozemkov na nich nenachádzala, ani v súčasnosti nenachádza. Žalovaná poukázala aj na absenciu vydania stavebného povolenia, či oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k jednotlivým dráham v zmysle Stavebného zákona. 4.4.2. Žalovaná v II. rade nesúhlasila s argumentáciou žalobcu, že na predmetných pozemkoch sú telovýchovné zariadenia a športové zariadenia. V zmysle ustanovenia § 22 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov telovýchovnošportové zariadenie je krytý alebo otvorený objekt určený na telovýchovné a športové podujatia v rámci telesnej kultúry. Podrobnosti o požiadavkách na telovýchovno-športové zariadenia bližšie upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 525/2007 Z. z. o podrobnostiach a požiadavkách na telovýchovno-športové zariadenia. Poukázala na to, že letisko je definované ako územne vymedzená plocha podľa ustanovenia § 2 písm. h/ Leteckého zákona. Na tejto ploche síce môžu byť umiestnené letecké pozemné zariadenia a ďalšie objekty, tieto však v zmysle citovaného ustanovenia v spojení s písm. i/ § 2 Leteckého zákona slúžia leteckej prevádzke, resp. na zabezpečenie leteckých navigačných služieb (letové prevádzkové služby, letecká informačná služba,

letecké telekomunikačné služby, letecká meteorologická služba a služba pátrania a záchrany). Nejde teda o zariadenia, resp. objekty, ktoré sú určené na telovýchovné a športové podujatia v rámci telesnej kultúry, ako to predpokladá zákon č. 355/2007 Z. z. Pojem letisko a letecké pozemné zariadenie letecký zákon výslovne rozlišuje vo viacerých ustanoveniach. Letisko nemožno považovať za letecké pozemné zariadenie a opačne, letecké pozemné zariadenie nemožno považovať za letisko. Podľa žalovanej za športovú alebo telovýchovnú činnosť možno považovať aktivity zamerané na udržanie alebo zlepšenie fyzickej kondície alebo praktizovanie špecifickej športovej činnosti. Podľa § 2 písm. l/ Leteckého zákona športovým lietaním je činnosť vykonávaná na účely športu, rekreácie a vzdelávania, ktorá sa nevykonáva za odplatu. Z webovej stránky žalobcu www.pilotclub.sk <http://www.pilotclub.sk> je zrejmé, že žalobca prevádzkuje letisko aj na komerčné - podnikateľské účely. Rovnako v zmysle žalobcom citovaných rozhodnutí Leteckého úradu Slovenskej republiky je letisko neverejné, resp. prístupné len schválenému okruhu užívateľov. Úplne teda chýba charakter verejne prístupného zariadenia. Na komerčný účel letiska žalobca poukazoval aj v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, kde uviedol, že neposkytnutím súdnej ochrany súdom by došlo k zásahu do práva na podnikanie a možnosti splatenia dlhodobo - návratných investícií, ukončením prevádzkovania letiska dôjde k výpovedi zmlúv od leteckých prevádzkovateľov a presunu prevádzky na iné letiská s následkom priamej finančnej ujmy a keďže plánovanie činnosti leteckých prevádzkovateľov je na sezónnej báze, už v tomto období sa zmluvne pripravuje zimná a letná sezóna roku 2016. O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia Okresný súd Bratislava III rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 257/2015 tak, že návrh zamietol z dôvodu, že žalobca dostatočným spôsobom neosvedčil potrebu dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi účastníkmi konania, uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nebolo zo strany žalobcu napadnuté riadnym opravným prostriedkom. 4.4.3. Žalovaná v II. rade žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že pozemky tvoriace areál Letiska Kráľová neboli v čase ich prevodu, ani v súčasnosti, zastavanými plochami a taktiež sa v jeho areáli nenachádzajú žiadne športové alebo telovýchovné zariadenia podľa zákona č. 335/2007 Z. z. Po vrátení veci súdu prvej inštancie odvolacím súdom žalovaná v II. rade namietala, že nájomná zmluva nie je platným právnym úkonom ,a teda nespôsobuje predpoklad oprávnenosti užívania z dôvodu neurčitosti v časti predmetu nájmu, ktorý je označený ako cca 9 ha. Takéto vymedzenie rozsahu nájmu pozemku ako časti parcely bez vymedzenia hraníc, bez vymedzenia geometrickým plánom je neurčité. Táto neplatnosť nemôže byť konvalidovaná neskoršími dodatkami, nakoľko sa jedná o absolútnu neplatnosť, ktorú nie je možné odstrániť dodatočným schválením právneho úkonu alebo dodatočne napraviť. Dodatky k nájomnej zmluve nemožno chápať ako samostatné nájomné zmluvy, nakoľko výklad je v rozpore s prezentovanou vôľou účastníkov posudzovaného právneho vzťahu. Títo nemali v úmysle prijímať novú samostatnú a komplexne upravenú zmluvu, nakoľko z obsahu listín vyplýva, že sa jedná o samostatné dodatky. Žalobca odvíja svoje postavenie a následne odvodzuje naliehavý právny záujem od neplatnej nájomnej zmluvy a ani prípadné pozitívne rozhodnutie v tejto veci sa ho žiadnym spôsobom nedotkne. Keďže žalobca nie je oprávnený užívateľ dotknutých pozemkov, nemá oprávnenie uzatvárať zmluvy o prevode pozemkov, ani oprávnenie užívať pozemky až do roku 2056, a to aj keby si riadne plnil povinnosti z nájomnej zmluvy. Na Okresnom súde Bratislava III prebieha konanie pod sp. zn. 7 C 634/2015 o vypratanie nehnuteľností, predmetných pozemkov (v opačnom procesnom postavení strán sporu). V uvedenom konaní bol podaný návrh na zmenu žaloby o určenie neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy, rozhodnutie o neplatnosti nájomnej zmluvy, či už vo forme prejudiciálnej otázky alebo v meritórnom rozhodnutí po pripustení zmeny žaloby, sa vyrieši otázka právneho postavenia žalobcu v tomto konaní, či je vôbec oprávnený užívateľ dotknutých pozemkov. Žiadala súd, aby ako prejudiciálnu otázku posúdil platnosť právneho úkonu predmetnej nájomnej zmluvy v znení jej dodatkov, alebo alternatívne rozhodol o prerušení konania do doby právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 7 C 634/2015. 4.5. Súd prvej inštancie o návrhu žalobcu na zmenu žaloby, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti dotknutých zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva v celom rozsahu, rozhodol v zmysle § 143 ods. 1 C.s.p. na pojednávaní dňa 26.10.2023, za prítomnosti všetkých strán sporu a uznesením navrhovanú zmenu žaloby nepripustil. 4.6. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav. Zo zmluvy č. XXXXX/ XXXX-PRZ-RXXXXX/XX.XX o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa 27.3.2015 súd zistil, že bola uzavretá medzi Slovenským pozemkovým fondom ako prevodcom a Ing. I. Z. ako nadobúdateľom. Prevodca podľa § 34 ods. 4 písm. a/ zákona č. 330/1991 Zb. a § 11 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. bezodplatne previedol do vlastníctva Ing. I. Z. nehnuteľnosti: parc. registra „E“ č. XXX/X, orná pôda o výmere 129.059 m2, kat. úz. F., spoluvlastnícky podiel XXXXX/XXXXXX, t. j. 32.753 m2, parc. registra „C“ č. XXXX, orná pôda o výmere 3.227 m2, kat. úz. G. pri Z., spoluvlastnícky podiel XXXX/

XXXX, t. j. 2.821 m2, parc. registra „E“ č. XXXX/X, orná pôda o výmere 17.374 m2, kat. úz. G. pri Z., spoluvlastnícky podiel 1/1, t. j. 17.374 m2, parc. registra „E“ č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 29.850 m2, kat. úz. G. pri Z., spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXX, t. j. 6.711 m2. Nadobúdateľ vzal na vedomie, že k prevádzanej parcele registra „C“ č. XXXX, kat. úz. G. pri Z., sa viaže ťarcha - nájomná zmluva č. XXXXXXX, dodatok č. 2, dodatok č. 3, v prospech Pilot Club s.r.o., do 31.5.2056., ťarcha je zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. G. pri Z.. Zo zmluvy č. XXXXX/XXXXPRZ-RXXXXX/XX.XX o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa 12.08.2014 súd zistil, že bola uzavretá medzi Slovenským pozemkovým fondom ako prevodcom a Ing. I. Z. ako nadobúdateľom. Prevodca bezodplatne previedol do vlastníctva Ing. I. Z. nehnuteľnosti: parc. registra „C“ č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 43.758 m2, kat. úz. G. pri Z., spoluvlastnícky podiel XXXXX/XXXXX, t. j. 35.661 m2. Predmet prevodu bol bez právnych vád a neviazli na ňom žiadne ťarchy ani práva tretích osôb. Zo Zmluvy č. XXXXX/XXXX-PRZ-RXXXXX/XX.XX o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa 8.7.2014 súd zistil, že bola uzavretá medzi Slovenským pozemkovým fondom ako prevodcom a Ing. I. Z., ako nadobúdateľom. Prevodca bezodplatne previedol do vlastníctva Ing. I. Z. nehnuteľnosti: parc. registra „C“ č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 47.400 m2, kat. úz. G. pri Z., spoluvlastnícky podiel XXXXXX/XXXXX, t. j. 26.199 m2, parc. registra „C“ č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 39.839 m2, kat. úz. G. pri Z., spoluvlastnícky podiel 1/1, t. j. 39.839 m2, parc. registra „C“ č. XXXX/ XX, orná pôda o výmere 31.275 m2, kat. úz. G., spoluvlastnícky podiel XXXXX/XXXXX, t. j. 19.741 m2. Predmet prevodu bol bez právnych vád a neviazli na ňom žiadne ťarchy, ani práva tretích osôb. Zo zmluvy č. XXXXX/XXXX-PRZ-RXXXXX/XX.XX o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa 8.7.2014 súd zistil, že bola uzavretá medzi Slovenským pozemkovým fondom ako prevodcom a Ing. I. Z. ako nadobúdateľom. Prevodca bezodplatne previedol do vlastníctva Ing. I. Z., nehnuteľnosti: parc. registra „C“ č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 11.102 m2, kat. úz. G. pri Z., spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXX, t. j. 7.233 m2, parc. registra „C“ č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 42.885 m2, kat. úz. G. pri Z., spoluvlastnícky podiel 1/1, t. j. 42.885 m2, parc. registra „C“ č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 47.400 m2, kat. úz. G. pri Z., spoluvlastnícky podiel XXXXX/XXXXX, t. j. 21.201m2. Predmet prevodu bol bez právnych vád a neviazli na ňom žiadne ťarchy ani práva tretích osôb. Zo zmluvy č. XXXXX/XXXX/-PRZ-RXXXXX/XX.XX o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa 20.10.2014 súd zistil, že bola uzavretá medzi Slovenským pozemkovým fondom ako prevodcom a Ing. I. Z. ako nadobúdateľom. Prevodca bezodplatne previedol do vlastníctva Ing. I. Z., nehnuteľnosti: parc. registra „C“ č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 31.275 m2, kat. úz. G. pri Z., spoluvlastnícky podiel XXXXX/XXXXX, t. j. 11.534 m2, parc. registra „C“ č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 43.758 m2, kat. úz. G. pri Z., spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXX, t. j. 8.097 m2, parc. registra „C“ č. XXXX, orná pôda o výmere 3.227 m2, kat. úz. G. pri Z., spoluvlastnícky podiel XXX/ XXXX, t. j. 406 m2. Predmet prevodu bol bez právnych vád a neviazli na ňom žiadne ťarchy, ani práva tretích osôb. 4.7. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, súc viazaný vysloveným názorom odvolacieho súdu, že žalobca je na podanie žaloby aktívne vecne legitimovaný, keďže ako nájomca sporných pozemkov je na základe Nájomnej zmluvy č. XXXXXXX, zo dňa X.X.XXXX a jej Dodatkov č. 1, 2 a 3, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú do 31.5.2056, vo svojom nájomnom vzťahu dotknutý uzatvorením uvedených zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva pozemkov a žalovaná v II. rade vypovedala žalobcovi nájomný vzťah k pozemkom, užívaným na základe nájomnej zmluvy. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, z nájomnej zmluvy č. XXXXXXX, zo dňa 5.2.2001, že bola uzatvorená medzi prenajímateľom Slovenskou republikou, v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava a nájomcom Pilot Club s.r.o., Bratislava, podľa § 17 a § 18 zákona č. 229/1991 Zb. a podľa § 34 zákona č. 330/1991 Zb., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 208/1994 Z. z. Podľa článku I. zmluvy, predmetom nájomnej zmluvy bol poľnohospodársky pozemok vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe a nakladaní SPF, v kat. úz. G. pri Z., časť parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 9 ha. Podľa článku II. zmluvy účelom nájmu bol prenájom pozemku na vybudovanie a prevádzkovanie neverejného letiska, pre športové účely, s nespevneným povrchom trávou, na základe rozhodnutia č. LÚ-XXX-XXXX/XX-XXXX, zo dňa 6.9.1999. V článku III. zmluvy bola dohodnutá doba nájmu, a to na dobu neurčitú. Dodatok č. 1 nájomnej zmluvy č. XXXXXXX, zo dňa 6.4.2005 bol uzatvorený medzi prenajímateľom Slovenskou republikou, v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava a nájomcom Pilot Club s.r.o., Bratislava, predmetom ktorého bola zmena sídla spoločnosti Pilot Club, s.r.o. zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 11422/B. Dodatok č. 1 tvoril neoddeliteľnú súčasť nájomnej zmluvy zo dňa 5.2.2001. Dodatok č. 2 nájomnej zmluvy č. XXXXXXX, zo dňa 20.7.2006 bol uzatvorený medzi prenajímateľom Slovenskou republikou, v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava a

nájomcom Pilot Club s.r.o., Bratislava, predmetom ktorého bola zmena článku I. zmluvy, podľa ktorého sa zmenila časť parc. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 9 ha na pozemok parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 79.273 m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 18.088 m2, spolu 97.361 m2. V článku III. zmluvy bola zmenená doba nájmu, na dobu určitú do 31.5.2056 v zmysle rozhodnutia Leteckého úradu Slovenskej republiky č. XXXX/XXX-X/XXXX, zo dňa 1.6.2006. Dodatok č. 2 tvoril neoddeliteľnú súčasť nájomnej zmluvy zo dňa 5.2.2001. Dodatok č. 3 nájomnej zmluvy č. XXXXXXX, zo dňa 20.7.2006 bol uzatvorený medzi prenajímateľom Slovenskou republikou, v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava a nájomcom Pilot Club s.r.o., Bratislava, predmetom ktorého bola zmena výmery v článku I. zmluvy, podľa ktorého výmera prenajatých pozemkov 97.361 m2, v kat. úz. G. pri Z., okres Senec sa zvýšila o 5.043 m2. Predmet nájmu tvorili nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 79.273 m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 18.088 m2, parc. č.XXXX/ X, orná pôda o výmere 1.816 m2, zapísaná na LV č. XXX, parc. č.XXXX, orná pôda o výmere 3.227 m2, zapísaná na LV č. XXX, spolu vo výmere 102.404 m2. Dodatok č. 3 tvoril neoddeliteľnú súčasť nájomnej zmluvy zo dňa 5.2.2001. Z uvedenej nájomnej zmluvy zo dňa 5.2.2001 a jej dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 bolo preukázané, že prenajímateľom nehnuteľností je Slovenská republika, v správe a nakladaní Slovenského pozemkového fondu, Bratislava a nájomcom je žalobca Pilot Club s.r.o., Bratislava. Predmetom nájomnej zmluvy je poľnohospodársky majetok, orná pôda vo vlastníctve Slovenskej republiky. Nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným v I. rade bola uzavretá na dobu určitú do 31.5.2056. 4.8.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že žalovaný v I. rade v konaní namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu z dôvodu, že žaloba je podaná proti Slovenskému pozemkovému fondu, Bratislava, teda odlišnému subjektu než je prenajímateľ a prevodca predmetných nehnuteľností. Slovenský pozemkový fond nebol vlastníkom nehnuteľností, vykonáva činnosti vo vlastnom mene ako právnická osoba s právnou subjektivitou a časť činností v mene štátu v rozsahu ustanovenom zákonmi. Štát bol zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností, a teda jedine on je oprávneným subjektom, vyplývajúcim zo zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom, ako aj z nájomnej zmluvy. 4.8.2. Súd prvej inštancie dôvodil, že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou každého súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009, zo dňa 29.6.2010). Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v konaní, ak sa v konaní nedokáže, žalobu súd zamietne so záverom o nedostatku vecnej legitimácie bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom vecnej legitimácie je iný subjekt. Vecnou legitimáciou, aktívnou alebo pasívnou, vo všeobecnosti v civilnom sporovom konaní je potrebné rozumieť oprávnenie alebo povinnosť strany sporu vyplývajúce z hmotného práva, keď vecnú legitimáciu má ten subjekt, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že strana sporu nie je nositeľom práva alebo povinnosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 283/2013, zo dňa 28.8.2014). 4.8.3. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že štát sa považuje za právnickú osobu, pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov podľa § 21 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že zo všetkých zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom, ktoré sú predmetom sporu, mal za preukázané, že Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkových fondom, je vlastníkom nehnuteľností (článok III. zmluvy), ktoré boli predmetom týchto zmlúv, zmluvy boli uzatvorené so štátom. Ďalej konštatoval, že žalovaný v I. rade, Slovenský pozemkový fond Bratislava, spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, prevádza bezplatne do vlastníctva oprávnených osôb pozemky podľa § 34 ods. 3, ods. 4 zákona č. 330/1991 Z. z. Ide teda o odlišnú právnickú osobu ako je štát. Vlastníkom predmetných nehnuteľností bol štát, v mene ktorého konal Slovenský pozemkový fond Bratislava v rozsahu ustanovenom zákonom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že Slovenský pozemkový fond Bratislava, označený v žalobe ako žalovaný v I. rade, nie je pasívne vecne legitimovaný, keďže nebol vlastníkom prevádzaných nehnuteľností, ale konal len v mene štátu a v rozsahu stanovenom zákonom uzatváral zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom. Z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v I. rade súd prvej inštancie žalobu zamietol, bez vecného prejednania sporu. 4.9. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že prípadným určením neplatnosti zmlúv o bezodplatnom prevode nehnuteľnosti uzatvorených medzi žalovaným v I. rade a žalovanou v II. rade by nedošlo k zmene právneho postavenia žalobcu, vyplývajúceho z nájomnej zmluvy zo dňa 5.2.2001

a jej dodatkov. Predmetom nájomnej zmluvy bol poľnohospodársky pozemok vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe a nakladaní SPF. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že sporné pozemky v prípade určenia neplatnosti zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom nadobudne od žalovaného v I. rade do vlastníctva, nakoľko uzavretie zmluvy nie je právne vynútiteľné. Žalovaný v I. rade uviedol, že ide o jeho oprávnenie, teda nie povinnosť uzavrieť prevodné zmluvy, ak nastanú predpoklady stanovené zákonom. Uvedený právny názor bol vyjadrený v obdobnej právnej veci vedenej pod sp. zn. 12 C 503/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Co 275/2017-132, zo dňa 25.4.2018. Žalobca sa v konaní nedomáhal určenia svojho vlastníckeho práva a pokiaľ sa žalobca domnieva, že žalovaný v I. rade mal právnu povinnosť podľa § 34 ods. 4 písm. d/ zákona č. 330/1991 Zb. previesť do jeho vlastníctva pozemky, ktoré sú predmetom nájmu, resp., že žalovaný v I. rade bezodplatným prevodom sporných pozemkov porušil ustanovenia zákona č. 503/2003 Z. z., zvolená určovacia žaloba nie je účinným právnym prostriedkom na zjednanie nápravy. V prípade, ak by súd určil neplatnosť zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom, Slovenská republika by bola subjektom, ktorej vlastnícke právo by bolo obnovené a vzhľadom na vyjadrenie žalovaného v I. rade je pravdepodobné, že by žalovaní s najväčšou pravdepodobnosťou celý proces uspokojovania reštitučnej náhrady zopakovali, a to s rovnakým výsledkom. Súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že v nájomnej zmluve bol žalobca upovedomený o tom, že predmet nájmu môže byť dotknutý reštitúciou (článok VI. písm. g/ zánik nájomnej zmluvy) a v prípade potreby reštitučnej náhrady nájomca uvoľní časť pozemku, ak to bude potrebné, celú prenajatú výmeru s ročnou výpovednou lehotou k termínu 1.10. príslušného roku. Žalovaná v II. rade vstúpila do práv a povinností doterajšieho prenajímateľa pozemku podľa § 8 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. Na súde sa vedie konanie pod sp. zn. B3-7 C 349/2015 o určenie neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy, a určenie, že trvá nájomný vzťah, vec nie je rozhodnutá, ani právoplatne skončená. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že podľa Dodatku č. 2 nájomnej zmluvy zo dňa 20.7.2006 bol nájom predmetných pozemkov dohodnutý na dobu určitú do 31.5.2056 v zmysle rozhodnutia Leteckého úradu Slovenskej republiky zo dňa 1.6.2006, č. p. 5210/300-3/2006, právoplatného dňa 19.6.2006. Uviedol, že v súčasnej dobe Letisko Kráľová nie je prevádzkyschopné, vzletová a pristávacia dráha je neidentifikovateľná, nepoužiteľná pre leteckú prevádzku, letisko je uzavreté od 26.2.2017, na predmetných pozemkoch došlo k rozoraniu plôch letiska, ide teda o nepoužiteľnosť pre leteckú prevádzku. Z uvedených dôvodov rozhodnutím Dopravného úradu Bratislava č. XXXXX/XXXX/NKŠOD-X/ZP, zo dňa 16.3.2020 bolo žalobcovi odňaté povolenie na prevádzku Letiska Kráľová vydané právnym predchodcom dňa 1.6.2006. Žalobca ako nájomca je však naďalej opravený titulom nájomnej zmluvy zo dňa 5.2.2001 a jej dodatkov užívať prenajaté pozemky do 31.5.2056, pričom bol uzrozumený s tým, že ide o dočasný nájomný vzťah, po skončení ktorého musí prenajímateľovi odovzdať nehnuteľnosti v stave zodpovedajúcom dohodnutému spôsobu užívania. 4.10. Súd prvej inštancie návrh žalovanej v II. rade na prerušenie konania do právoplatne skončeného konania vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B3-7 C 634/2015 zamietol. Konštatoval, že v danom prípade ide o fakultatívne prerušenie konania podľa § 164 C.s.p., ak prebieha súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. V konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 634/2015 o vypratanie nehnuteľnosti sa nerieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu v predmetom spore o neplatnosť zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom uzatvorených medzi SPF a Ing. I. Z.. Uznesením č. k. 7 C 634/2015-734, zo dňa 30.1.2020 bolo konanie o vypratanie nehnuteľnosti prerušené až do právoplatného skončenia konania vedeného na pod sp. zn. 7 C 349/2015, predmetom ktorého je určenie neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy zo dňa 5.2.2001 vrátane určenia, že nájomný vzťah z tejto zmluvy naďalej trvá, pričom vec nie je rozhodnutá a právoplatne skončená. Súd prvej inštancie nevzhliadol dôvod na prerušenia konania uvádzaný žalovanou v II. rade a počas konania nenastala prekážka postupu konania, ktorá by bránila riadnemu pokračovaniu v konaní, návrhom na prerušenie konania by boli spôsobené zbytočné prieťahy v konaní. Súd o zamietnutí návrhu na prerušenie konania rozhodol spolu s rozhodnutím vo veci samej podľa § 162 ods. 3 C.s.p. 4.11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní v I. a II. rade mali vo veci plný úspech, ktorým súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vzniknutých pred súdom prvej inštancie, vrátane trov konania vzniknutých pred odvolacím súdom v rozsahu 100 %. 5.1.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, jeho výrokom II., III. a IV., podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. f/, h/ a b/ C.s.p. K otázke pasívnej vecnej legitimácie

žalovaného v I. rade poukázal na rozporné stanovisko súdu prvej inštancie, ktorý na jednej strane konštatoval, že zmluvy, ktoré sú predmetom sporu, uzatvoril žalovaný v I. rade ako prevodca so žalovanou v II. rade ako nadobúdateľom, na druhej strane konštatoval, že vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom dotknutých zmlúv je štát, Slovenská republika, zmluvy boli uzatvorené so štátom. Zároveň poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 122/2002, publikované v ZSP č.30/2004 a sp. zn. 1 Cdo 11/2003, z ktorých vyplýva, že: „Ak má byť určená neplatnosť zmluvy, musia byť účastníci konania všetci, ktorí ju uzavreli.“ Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa s uvedenými rozhodnutiami nevysporiadal. Podľa žalobcu nemal inú možnosť, ako žalovať žalovaného v I. rade a žalovanú v II. rade, ktorí sú v predmetných zmluvách uvedení ako ich účastníci. 5.1.2. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“), podľa ktorého fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 (pozemky vo vlastníctve štátu) vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy. Preto sa podľa žalobcu nemožno stotožniť so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v I. rade. Žalovaný v I. rade pri uzatváraní predmetných zmlúv vystupoval a konal vo vlastnom mene. Preto seba uviedol ako prevodcu, ktorý ako účastník zmluvného vzťahu uzatvára dotknuté zmluvy. A v medziach zákonných ustanovení žalovaný v I. rade vo vlastnom mene vystupuje aj pred súdmi. 5.2. V otázke zmeny právneho postavenia žalobcu odvolateľ poukázal na uznesenie odvolacieho súdu sp. zn. 15 Co 45/2019, podľa ktorého by sa žalobca mohol prípadne domáhať uzavretia zmluvy o prevode vlastníckeho práva k pozemkom zastavaným stavbou Letiska Kráľová so žalovaným v I. rade a ďalej len rozhodnutím vo veci samej, prípadným výrokom, ktorý určí neplatnosť zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva pozemkov uzatvorených medzi žalovaným v I. rade a žalovanou v II. rade, sa môže vyriešiť celý obsah právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v I. rade. Žalobca v danom prípade môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, vyplývajúcich z nájomnej zmluvy. 5.3. Odvolateľ namietal záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého po prípadnom určení neplatnosti zmlúv, ktoré sú predmetom sporu a následnom navrátení vlastníctva pozemkov štátu, žalovaný v I. rade opätovne prevedie dotknuté pozemky žalovanej v II. rade. Poukázal na to, že je už držiteľom súhlasu Ministerstva dopravy Slovenskej republiky so zmenou Letiska Kráľová na verejné letisko. Súhlas s vykonaním podstatnej zmeny Letiska Kráľová, a to zmeny z vnútroštátneho neverejného letiska na vnútroštátne verejné letisko, bol potvrdený rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.2.2021, sp. zn. 5 Sžk 28/2019. Ide teda o stavbu vo verejnom záujme, na ktorú sa vzťahuje § 31 ods. 1 Leteckého zákona, ktorý znie: „Z dôvodu zriadenia alebo prevádzkovania verejných letísk a leteckých pozemných zariadení vrátane ich ochranných pásem možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu 1/ vyvlastniť.“ Bez ohľadu na výsledok ustálenia názoru súdov na zastavanosť predmetných pozemkov stavbou letiska vo vzťahu k ustanoveniu § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 503/2003 Z. z., ktoré znie: „Vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný,“ bude v zmysle § 6 ods. 10 písm. b/ zákona č. 503/2003 Z. z. platiť aj, že: „Slovenský pozemkový fond alebo správca neposkytne oprávnenej osobe ako náhradu pozemok, ku ktorému nemožno navrátiť vlastníctvo podľa odseku 1, a ani pozemok, na ktorý sa vzťahuje zákaz prevodu vlastníckeho práva štátu podľa osobitných predpisov. Rovnako pozemkový fond nemôže poskytnúť oprávnenej osobe ako náhradu ani pozemok, ktorý možno vo verejnom záujme vyvlastniť.“ 5.4. Odvolateľ dôvodil, že uvedená zmena štatútu Letiska Kráľova na verejné letisko mu dáva ako držiteľovi súhlasu s touto zmenou pevný základ na začatie procesu získania prevádzkového povolenia. Za týmto účelom žalobca bude musieť opätovne obnoviť vzletovú pristávaciu dráhu a pohybové plochy Letiska Kráľová rozorané žalovaným v I. rade, a to až od úrovne spevneného podložia pre požadovanú únosnosť s odvodnením a splniť ďalšie požiadavky normy L14 Letiská tak, aby mu, po preukázaní schopnosti režimovým pracoviskom zabezpečiť bezpečnosť leteckej prevádzky, mohlo byť obnovené prevádzkové povolenie Letiska Kráľová. Ďalej poukázal na § 27 Leteckého zákona, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 7.2.2017, sp. zn. 4 Sžo 9/2016, v zmysle ktorého právna úprava nestanovuje požiadavku, aby bol územný obvod letiska určený vydaním územného rozhodnutia. Podľa odvolateľa analogicky treba posúdiť aj otázku absencie kolaudačného rozhodnutia Letiska Kráľová v kontexte, či je letisko stavbou. Voči právnej úprave § 76 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný zákon v znení neskorších predpisov, že „dokončenú stavbu možno užívať len na základe

kolaudačného rozhodnutia,“ je rozhodujúcim znenie § 32 ods. 1 Leteckého zákona ako lex-specialis, ktoré upravuje pomerne rovnakou dikciou, že: „Letiská možno prevádzkovať len na základe povolenia vydaného Dopravným úradom.“ Právna úprava teda nestanovuje požiadavku, aby stavbu letiska bolo možné užívať, teda prevádzkovať na základe kolaudačného rozhodnutia. Letisku Kráľová bolo vydané povolenie predchodcom Dopravného úradu. 5.5. K otázke nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie odvolateľ uviedol, že sa podaním zo dňa 25.9.2017 domáhal pristúpenia ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného, a to pristúpenia Slovenskej republiky, ktorému návrhu súd prvej inštancie nevyhovel, a to z dôvodu hospodárnosti konania. Žalobca má za to, že neexistoval dôvod, aby do konania nemohol pristúpiť na strane žalovaných ďalší subjekt. Konanie do toho momentu nevykazovalo taký rozsah, ktorý by z dôvodu hospodárnosti nedovolil pristúpiť do konania ďalšiemu účastníkovi. Uvedeným postupom súd prvej inštancie zmaril žalobcovi, aby si uplatňoval svoje práva, keďže z rozhodnutia vyplýva, že žalovaným mal byť štát, Slovenská republika; žalovaný v I. rade len koná v mene Slovenskej republiky. Tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 5.6. Odvolateľ mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil následky neplatnosti prevodov, ako aj následného (potenciálneho) postupu vo veci, čím dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodol, že žalovaný v I. rade nie je pasívne vecne legitimovaný, čím rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; nepripustil do konania ďalšieho účastníka na strane žalovaných, čím nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vzhľadom na uvedené súd nevenoval pozornosť ďalším argumentom žalobcu preukazujúcim neplatnosť, resp. nezákonnosť zmlúv o postúpení práv z reštitučných nárokov, ktorú konštatovala aj Okresná prokuratúra Bratislava III vo svojom vybavení podnetu sp. zn. Pc 23/20/1103-16, zo dňa 5.11.2020. Tieto zmluvy o postúpení práv z reštitučných nárokov predchádzajú uzavretiu predmetných zmlúv. 5.7. Žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v odvolaním napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. 6.1. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v I. rade. V otázke jeho pasívnej vecnej legitimácie uviedol, že z ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., na ktoré odkazoval v odvolaní žalobca, vyplýva, že pri nakladaní s dotknutými pozemkami koná a vystupuje žalovaný v I. rade vo vlastnom mene, avšak z daného ustanovenia nevyplýva, že by na neho prechádzalo automaticky vlastnícke právo k dotknutým pozemkom. Práve naopak, aj zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že vlastnícke právo k dotknutým pozemkom prináleží Slovenskej republike. Žalovaný v I. rade je iba správcom predmetných nehnuteľností, a pri ich správe postupuje a koná vo vlastnom mene. To však nemá žiadny vplyv na vlastnícke právo k dotknutým pozemkom a na pasívnu vecnú legitimáciu v tomto civilnom sporovom konaní. Žalovaný v I. rade poukázal na § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Z. z., podľa ktorého platí, že pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Vlastníkom dotknutých nehnuteľností bola vždy výlučne len Slovenská republika. Na základe zákona č. 330/1991 Z. z. a zákona č. 180/1995 Z. z. sa žalovaný v I. rade stal zákonným zástupcom a správcom nehnuteľností vo vlastníctve štátu. Rozsah jeho oprávnenia je presne zákonom vymedzený a tento zaniká v súlade s § 20 zákona č. 180/1995 Z. z. doručením výpisu z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník preukáže vlastníctvo k týmto pozemkom. V danom prípade tak nejde o nepriame zastúpenie a práva a povinnosti na Slovenskú republiku žiadnym právnym úkonom žalovaný v I. rade neprevádza, pretože priamo a automatiky vznikajú v jej prospech. Opačný výklad by viedol k záveru, že v skutočnosti sa žalovaný v I. rade stal vlastníkom dotknutých nehnuteľností, čo je nielen v rozpore s údajmi v katastri nehnuteľností, ale i ústavou a princípmi právneho štátu. Údaje z katastra nehnuteľností jednoznačne deklarujú, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností v čase ich prevodu bola výlučne Slovenská republiky, rovnako to vyplýva z dotknutých zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Na podporu svojich tvrdení žalovaný v I. rade poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Nitra zo dňa 12.11.2014, sp. zn. 25 Co 168/2014, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.6.2018, sp. zn. 5 Cdo 111/2017, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.9.2008, sp. zn. 4 Cdo 93/2008, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.11.2019, sp. zn. 8 Co 1/2019, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 31/2018, zo dňa 15.4.2019 a sp. zn. 6 Cdo 11/2016. Napádané rozhodnutie je preto v časti nedostatku pasívnej vecnej legitimácie podľa názoru žalovaného v I. rade potrebné považovať za správne.

6.2. Podľa názoru žalovaného v I. rade podaná žaloba vykazuje aj procesné nedostatky, ktoré rovnako bránia tomu, aby jej mohlo byť v tomto civilnom sporovom konaní vyhovené. Aktuálna právna úprava druhu žalôb v ustanovení § 137 C.s.p. zakotvuje možnosť podať žalobu o určenie právnej skutočnosti len v prípade, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takouto žalobou (t. j. žalobou o určenie právnej skutočnosti) je aj žaloba o určenie neplatnosti zmlúv o bezodplatnom prevode nehnuteľností, čo potvrdzuje aj súdna prax. Žalovanému v I. rade nie je známe, že by možnosť podania žaloby o určenie neplatnosti bezodplatných zmlúv, ktorej sa domáhal v tomto civilnom sporovom konaní žalobca, vyplývala z osobitného právneho predpisu. Aj z tohto dôvodu považuje napádané rozhodnutie o zamietnutí podanej žaloby za vecne správne. Na uvedenej skutočností nemení nič ani to, že sa žalobca snažil konvalidovať svoju nesprávne podanú žalobu tým, že navrhol, aby do konania pristúpil nový subjekt - Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Od začiatku tohto civilného sporového konania nenastali žiadne zmeny, ktoré by odôvodňovali pristúpenie nového subjektu do tohto konania. „Okruh sporových strán by sa v priebehu konania mal meniť iba minimálne a v nevyhnutnej miere, preto je vstup ďalšej sporovej strany do konania viazaný na schválenie súdom, ktorý pri svojom rozhodovaní bude vychádzať z hľadísk hospodárnosti konania“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 302 - 303.). 6.3. Žalovaný v I. rade odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. 7.1. K vyjadreniu žalovaného v I. rade sa vyjadril žalobca. Poukázal na to, že podanou žalobou sa domáhal nielen určenia vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom v prospech Slovenskej republiky, ale predovšetkým aj určenia neplatnosti zmlúv o bezodplatnom prevode zmlúv k dotknutým pozemkom. Išlo teda o dva odlišné nároky, ktoré mal súd posudzovať a rozhodnúť o nich osobitne, teda dvoma samostatnými výrokmi. Po späťvzatí žaloby v časti určenia vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom ostalo predmetom konania iba určenie neplatnosti zmlúv o bezodplatnom prevode dotknutých pozemkov. Žalobca opätovne dôvodil, že podľa § 17 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. žalovaný v I. rade pri nakladaní s pozemkami podľa § 16 ods. 1 písm. a/ cit. zákona vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi. Zákon č. 330/1991 Zb., na ktorý odkazuje žalovaný v I. rade v § 34 ods. 3 a ods. 4 len vymedzuje pole pôsobnosti žalovaného v I. rade pri správe poľnohospodárskych nehnuteľností vo vlastníctve štátu. To znamená, že zákon č. 180/1995 Z. z. jednoznačne stanovuje spôsob konania žalovaného v I. rade, napr. pri uzatváraní prevodových zmlúv, a to tak, že koná žalovaný v I. rade vo vlastnom mene a nie ako zástupca štátu. Naproti tomu zákonné zastúpenie stanovuje žalovanému v I. rade § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z., avšak iba v prípade pozemkov podľa § 16 ods. 1 písm. b/ a c/ cit. zákona a nie aj v prípade pozemkov vo vlastníctve štátu (§ 16 ods. 1 písm. a/ zákona č. 180/1995 Z. z.). Javí sa preto, že bolo úmyslom zákonodarcu vytvoriť špecifické oprávnenie a spôsob konania pre žalovaného v I. rade pri nakladaní s nehnuteľnosťami vo vlastníctve štátu, a to aj iným spôsobom ako na základe zákonného zastúpenia, a to vo vlastnom mene. Žalovaný v I. rade vo vlastnom mene uzatváral aj prevodové zmluvy dotknutých pozemkov, a to bez označenia Slovenskej republiky ako zmluvnej strany, aj napriek tomu, že Slovenská republika bola vlastníkom týchto pozemkov. Ak Slovenská republika nebola v zmluvách o bezodplatnom prevode vlastníctva k dotknutým pozemkom označená ako jej účastník, nemohol ju žalobca uviesť ako sporovú stranu. Pasívnu legitimáciu majú iba účastníci zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom, ktorými sú žalovaný v I. rade a žalovaná v II. rade. Tento názor podporuje aj judikatúra, podľa ktorej, ak má byť určená neplatnosť zmluvy, musia byť účastníci konania všetci, ktorí ju uzavreli (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 122/2002 publikované v ZSP č. 30/2004 a rozhodnutie sp. zn. 1 Cdo 11/2003). Podľa žalobcu preto úprava § 17 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. zakladá pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v I. rade v konaní o určení neplatnosti právnych úkonov (prevodových zmlúv dotknutých pozemkov), ktoré žalovaný v I. rade uzatvoril vo vlastnom mene. 7.2. Pokiaľ ide o argument žalovaného v I. rade, že podľa novej procesnej úpravy nemožno žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu žalobca poukázal na teóriu o temporalite procesných noriem. Uviedol, že žalobu podal v čase účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu - zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý v ustanovení § 80 písm. c/ umožňoval rozhodnúť o určení neplatnosti právnych úkonov a preto účinky procesného úkonu - žaloby ostávajú zachované aj po zmene príslušného procesného predpisu, a to v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných úkonov. Obsahom tohto princípu je skutočnosť, že procesné úkony subjektov civilného súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti

nového procesného predpisu. Pre princíp justifikácie účinkov procesných úkonov platí nasledovné: justifikujú sa účinky všetkých procesných úkonov, t. j. procesných úkonov súdu, ako aj procesných úkonov účastníkov konania; zachovávajú sa právne účinky úkonov vykonaných za účinnosti skoršej procesnej úpravy; procesný úkon vyvoláva procesnoprávne následky (účinky) do budúcnosti, a v tejto procesnej budúcnosti sa následky úkonu uznávajú aj vtedy, ak novšia procesná úprava už s takýmto následkom nepočíta; akýkoľvek procesný úkon vykonaný v procese akýmkoľvek subjektom, ak implikuje svoje účinky do budúcnosti, bez ohľadu na procesný režim tejto budúcnosti sa normatívne účinky tohto úkonu uznávajú (aj keby ich už oná procesná budúcnosť pro futuro neuznávala). 7.3. Žalobca zotrval na svojom odvolacom návrhu. 8.1. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná v II. rade. V otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v I. rade poukázala na ustanovenia § 34 ods. 2, ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., § 16 ods. 1, ods. 4 zákona č. 180/1995 Z. z. Žalovaná v II. rade je toho názoru, že pod termín nakladenie, resp. správa pozemkov nie je možné automaticky zahrnúť zastupovanie Slovenskej republiky v konaní na súde v sporoch, ktoré sa týkajú v prejednávanej veci poľnohospodárskej pôdy. Vzhľadom k uvedenému nevystupuje žalovaný v I. rade v posudzovanom hmotnoprávnom vzťahu. Z uvedeného následne vyplýva ten záver, že mu nesvedčí pasívna legitimácia. 8.2. Žalovaná v II. rade konštatovala, že žalobca v podanej žalobe zakladal neplatnosť dotknutých na dôvode, že došlo k prevodu pozemkov, ktoré sú zastavané a zároveň žalobca ďalej tvrdil existenciu telovýchovných zariadení a športových zariadení na predmetných pozemkoch. Ďalej uviedla, že žalobca na tvrdenom zastavaní pozemkov ďalej stavia, resp. tvrdí zmenu svojho postavenia v dôsledku rozhodnutia vo veci, keď poukazom na § 34 ods. 4 písm. d/ zákona č. 330/1991 Zb. zakladá svoje oprávnenie nadobudnúť pozemky do svojho vlastníctva. Žalovaná dôvodila, že žalobca, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie jeho tvrdení, však v konaní nepredložil jediný dôkaz, ktorý by preukazoval oprávnené umiestnenie akejkoľvek stavby, alebo telovýchovného či športového zariadenia na predmetných pozemkoch. Ďalej dôvodila, že trávnatý povrch tvoriaci letisko nie je pevne spojený so zemou, a teda nejde o nehnuteľnosť (§ 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Poukázala na to, že samotný žalobca vo svojom odvolaní tvrdí, že na predmetných pozemkoch sa už ani nenachádza vzletová a pristávacia dráha (z dôvodu jej rozoratia), a teda ani v zmysle jeho úvah sa na predmetných pozemkoch žiadna stavba už nenachádza. Keďže sa jedná o ornú pôdu, predmetné parcely ani nemôžu byť určené na zastavanie (vyjadrenie obce G. pri Z. zo dňa 4.12.2019, z ktorého vyplýva, že na pozemkoch parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX nie sú umiestnené žiadne stavby). Zároveň dôvodila, že predložila vyjadrenie Dopravného úradu zo dňa 28.10.2019, z ktorého vyplýva, že nie je špeciálnym stavebným úradom pre stavby na pozemkoch, ktoré sú predmetom tohto konania. Záver o neexistencii právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva aj z bodu 24. rozhodnutia predsedu Dopravného úradu, doloženého do súdneho spisu. Administratívne rozhodnutia, ktorými sú rozhodnutie Leteckého úradu Slovenskej republiky o povolení na prevádzkovanie letiska Kráľová z 6.9.1999, LÚ-XXX-XXXX/XX/XXXX a rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby, ktorým sa udelil súhlas so zriadením letiska, na ktoré poukazuje žalobca nepreukazujú skutočnosť, že na predmetných pozemkoch sa nachádza stavba. Tieto rozhodnutia majú len povahu administratívnych rozhodnutí, ktoré vyžadujú osobitné predpisy k výkonu činnosti. 8.3. Žalovaná v II. rade opätovne poukázala na svoje predchádzajúce vyjadrenia o neplatnosti nájomnej zmluvy a to z dôvodu jej neurčitosti vyjadrenia predmetu nájmu. 8.4. Žalovaná záverom zhrnula svoje vyjadrenie a má za to, že žaloba mala smerovať proti Slovenskej republike; rozhodnutie vo veci sa žiadnym spôsobom nedotkne postavenia žalobcu a teda nie je naplnený účel určovacej žaloby; druh pozemku - orná pôda vylučuje existenciu akejkoľvek legálne postavenej stavby; žalobca nepreukázal existenciu oprávnenej stavby. 8.5. Žalovaná v II. rade odvolaciemu súdu navrhla, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. 9.1. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v I. rade. K žalobe o určenie neplatnosti prevodných zmlúv uviedol, že tento druh žaloby nemôže byť podaným samostatne bez súčasného podania určovacej žaloby (avšak so správne označenými sporovými stranami) alebo žaloby iného typu. Uvedené platí aj vo vzťahu k predchádzajúcej právnej úprave (Občiansky súdny poriadok). Ak nie je súčasťou žaloby správne označený pasívne vecne legitimovaný subjekt, má táto skutočnosť za následok zamietnutie žaloby. Predmetná žaloba by bola prípustná, ak by bol okruh sporových strán žaloby o určenie vlastníckeho práva identifikovaný správne. Žalovaný v I. rade spochybnil aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby v tomto civilnom sporovom konaní, žalobca nebol účastníkom dotknutých

zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva, preto nemôže byť aktívne vecne legitimovaným v tomto civilnom sporovom konaní. Žalovaný v I. rade spochybnil aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej v II. rade, a to z dôvodu, že táto už nie je vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Vlastníkom žalovaných nehnuteľností je podľa aktuálnych výpisov z LV spoločnosť Aviation Center s.r.o. 9.2. Žalovaný v I. rade uviedol, že žalobca neplatnosť prevodných zmlúv odvodzuje od toho, že pozemky, ktoré boli predmetom prevodu, je potrebné považovať za zastavané, resp. za pozemky, na ktorých sa nachádzajú telovýchovné a športové zariadenia a z daného dôvodu nebolo vydanie predmetných pozemkov možné s poukazom na § 6 zákona č. 503/2003 Z. z. Predmetnú zastavanosť žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Z listov vlastníctva vyplýva, že predmetné pozemky boli v katastri nehnuteľností v čase ich prevodu na žalovanú v II. rade označené ako orná pôda. Orná pôda nie je pozemkom, ktorý by bol spôsobilý na zastavanie. Už len zo samotných listov vlastníctva tak vyplýva doposiaľ nevyvrátená domnienka, že dotknuté nehnuteľnosti nemohli byť v čase ich prevodu zastavané. Žalovaný v I. rade ďalej uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa na dotknutých nehnuteľnostiach nachádzalo telovýchovné alebo športové zariadenie, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo výlučne žalobcu. Ak aj žalobca tvrdil, že na dotknutých pozemkoch bolo prevádzkované športové letisko, tak žalobca mal preukázať splnenie zákonných podmienok a licencií na prevádzkovanie športového letiska. K takejto skutočnosti však nedošlo. 10.1. K vyjadreniu žalovanej v II. rade sa vyjadril žalobca. V otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v I. rade zotrval na svojej doterajšej argumentácii. 10.2. K otázke momentálnej (ne)zastavanosti dotknutých pozemkov žalobca uviedol, že žalovaná v II. rade opomína, že pre posúdenie platnosti zmlúv o bezodplatnom prevode mal súd posudzovať naplnenie predpokladov na ich platnosť, resp. neplatnosť v čase ich účinnosti. Prevádzkovanie letiska bolo žalobcovi povolené na základe rozhodnutia Leteckého úradu Slovenskej republiky č. p. U., zo dňa 6.9.1999, ktoré bolo neskôr nahradené rozhodnutím Leteckého úradu Slovenskej republiky č. p. XXXX/ XXX-X/XXXX, zo dňa 1.6.2006. Letecký úrad Slovenskej republiky zároveň v zmysle platných právnych predpisov schválil aj letiskovú prevádzkovú príručku Letiska Kráľová, a to listom č. p. XXX-XXX/XXXX, zo dňa 21.3.2001. Následne bolo listom Leteckého úradu Slovenskej republiky č. XXXXX/ XXXX/XXX-XXX/XXXXX, zo dňa 21.6.2012 schválené 2. vydanie letiskovej prevádzkovej príručky Letiska Kráľová. V letiskovej prevádzkovej príručke Letiska Kráľová je jasne určený územný obvod letiska a je z neho zrejmé, že zasahuje do všetkých pozemkov prenajatých nájomnou zmluvou. V čase účinnosti zmlúv o bezodplatnom prevode dotknutých pozemkov sa na dotknutých pozemkoch pristávacia plocha nachádzala, čo je rozhodujúce. Je preto irelevantné, že dnes je pristávacia plocha letiska rozoratá. Žalobca opätovne poukázal na § 43a ods. 3 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, podľa ktorého je vzletová dráha, pristávacia dráha a rolovacia dráha letiska inžinierskou stavbou. Ďalej aj podľa § 139 ods. 3 písm. g/ cit. zákona je vzletová a pristávacia dráha inžinierskou stavbou. Za inžiniersku stavbu sa podľa § 43a ods. 3 písm. o/ cit. zákona považuje aj nekryté športové ihrisko, teda napríklad futbalové ihrisko, ktoré je rovnako trávnatou plochou. V rozhodnom čase sa na dotknutých pozemkoch nahádzala pristávacia plocha letiska, teda stavba. Preto zmluvy o bezodplatnom prevode dotknutých pozemkov boli uzatvorené v rozpore so zákonom a teda neplatne. 10.3. Žalobca zotrval na svojom odvolacom návrhu. 11.1. K odvolacej replike žalobcu sa vyjadrila žalovaná v II. rade. Podľa žalovanej v II. rade žalovaný v I. rade nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní o určenie neplatnosti žalobcom označených nadobúdacích zmlúv, pričom zotrvala na svojej doterajšej argumentácii. 11.2. Žalobcom požadovaným určením neplatnosti ním označených nadobúdacích zmlúv sa jeho postavenie nezmení, a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal v konaní existenciu stavby vo verejnom záujme alebo líniovej stavby. Žalobca teda nepreukázal splnenie podmienky pre budúci prevod pozemkov do jeho vlastníctva v zmysle § 34 ods. 4 písm. d/ zákona č. 330/1991 Zb., uvedené ustanovenie má povahu oprávnenia a nepredstavuje priamo vynutiteľný záväzok. 11.3. Žalobca v konaní nepredložil jediný dôkaz o existencii akejkoľvek stavby postavenej na predmetných pozemkoch, t. j. nepreukázal ich zastavanie. Administratívne rozhodnutia predložené žalobcom i/ rozhodnutie Leteckého úradu Slovenskej republiky o povolení na prevádzkovanie Letiska Kráľová zo dňa 6.9.1999, LÚ-XXX-XXXX/XX/XXXX a ii/ rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby, ktorým sa udelil súhlas so zriadením letiska, nepreukazujú skutočnosť, že na predmetných pozemkoch sa nachádza akákoľvek stavba. Tieto rozhodnutia nenahrádzajú rozhodnutia stavebné, územné alebo kolaudačné.

12.1. K vyjadreniam žalovaného v I. rade a žalovanej v II. rade sa vyjadril žalobca. V otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v I. rade a existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení žalobca zotrval na svojej doterajšej argumentácii. 12.2. K argumentácii ohľadom toho, že k dnešnému dňu je vlastníkom dotknutých pozemkov spoločnosť Aviation Center, s.r.o. a že došlo k zmene stavu v katastri nehnuteľností žalobca uviedol, že uvedené skutočnosti sú pre toto konanie irelevantné, keďže predmetom tohto konania je určenie neplatnosti prevodových zmlúv medzi žalovaným v I. rade a žalovanou v II. rade, ktorých účastníkom spoločnosť Aviation Center, s.r.o. nebola. V prípade, ak by súd žalobe vyhovel a určil, že zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom uzavreté medzi žalovaným v I. rade a žalovanou v II. rade sú neplatné, takýto rozsudok by bol záväzný aj pre súčasného vlastníka predmetných pozemkov Aviation Center s.r.o. 12.3. V otázke zastavanosti pozemkov žalobca dôvodil, že v čase účinnosti zmlúv o bezodplatnom prevode dotknutých pozemkov sa na dotknutých pozemkoch pristávacia plocha nachádzala. Žalobca opätovne poukázal na § 43a ods. 3 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, podľa ktorého je vzletová dráha, pristávacia dráha a rolovacia dráha letiska inžinierskou stavbou. Preto zmluvy o bezodplatnom prevode dotknutých pozemkov boli uzatvorené v rozpore so zákonom, a teda neplatne. Ďalej namietal, že skutočnosť, že ponúka (aj) vyhliadkové lety za odplatu neznamená, že Letisko Kráľová neslúži ako športové letisko. Športové lietanie nie je jediným určujúcim znakom pre športové letisko. Žalobca má za to, že v konaní preukázal, že dotknuté pozemky nemohli byť predmetom reštitúcie predovšetkým z dôvodu ich zastavanosti pristávacou a vzletovou dráhou a podporne aj tým, že ide o športové letisko, o. i., určené aj na športové lietanie, uskutočňovanie (leteckých) športových podujatí, teda na šport, čo znamená, že prevod dotknutých pozemkov bol uskutočnený v rozpore s § 6 zákona 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom. Z uvedeného dôvodu (rozpor so zákonom) sú zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom absolútne neplatné. 12.4. Žalobca zotrval na svojom odvolacom návrhu. 13. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nebolo možné priznať úspech. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. a IV., potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods. l C.s.p.). 14. Na začiatok považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že v preskúmavanej veci vykonal súd prvej inštancie, vychádzajúc z rozhodujúcich skutočností opísaných v podanej žalobe a v ďalšom priebehu konania, dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie opodstatnenosti podanej žaloby (zápisnica na č. spisu 160 a nasl.). Následne po správnom vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom ohľadne uzatvorenia zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom. 15. Na základe dostatočne a správne ustáleného skutkového stavu veci však súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalovaný v I. rade nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Pri rozhodovaní odvolací súd vychádzal zo skutočností, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. 16. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým tento zamietol žalobu žalobcu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného v I. rade. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že Slovenský pozemkový fond Bratislava, označený v žalobe ako žalovaný v I. rade, nie je pasívne vecne legitimovaný, keďže nebol vlastníkom prevádzaných nehnuteľností, ale konal len v mene štátu a v rozsahu stanovenom zákonom uzatváral zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že účastníkom zmluvných vzťahov, určenia neplatnosti ktorých sa žalobca domáha, bol Slovenský pozemkový fond ako prevodca, teda žalovaný v I. rade tak, ako ho v žalobe označil žalobca. Ako správne poukázal v odvolaní žalobca, z ustálenej judikatúry vyplýva záver, že ak má byť určená neplatnosť zmluvy, musia byť účastníci konania všetci, ktorí ju uzavreli (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 122/2002

publikované v ZSP č. 30/2004, ako aj rozhodnutia sp. zn. 3 Cdo 158/2010, sp. zn. 5 Cdo 211/2013). Keďže Slovenský pozemkový fond uzatvoril ako prevodca zmluvy, ktorých určenia neplatnosti sa žalobca domáha, potom je v predmetnom konaní pasívne vecne legitimovaný. Odvolací súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb., podľa ktorého pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy. Pokiaľ predmetný zákon vo veciach nehnuteľností odkazuje na osobitný predpis, je ním zákon č. 229/1991 Zb., konkrétne § 17, ktorý v ods. 1 uvádza, že nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu uvedené v § 1 ods. 1 spravuje právnická osoba zriadená zákonom (ďalej len „pozemkový fond“), podľa § 1 ods. 1 písm. a/ ide o pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj o pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o poľnohospodársky pôdny fond, tento spravuje Slovenský pozemkový fond a v otázkach súvisiacich s poľnohospodárskym pôdnym fondom koná za štát aj pred súdom. Oprávnenie pozemkového fondu vystupovať vo vlastnom mene vyplýva zo zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, je viazané len na nakladanie s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 [písm. a/ fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise (§ 17 zákona č. 229/1991 Zb.) a v § 14 ods. 1 a v § 15], pričom nakladaním sa rozumie disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných (prenajímanie, predaj, zámena, zriadenie vecného bremena, atď.) v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že žalovaný v I. rade je v konaní pasívne vecne legitimovaný. 17.1. Odvolateľ namietal záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého po prípadnom určení neplatnosti zmlúv, ktoré sú predmetom sporu a následnom navrátení vlastníctva pozemkov štátu, žalovaný v I. rade opätovne prevedie dotknuté pozemky žalovanej v II. rade. Poukázal na to, že je už držiteľom súhlasu Ministerstva dopravy Slovenskej republiky so zmenou Letiska Kráľová na verejné letisko. Uviedol, že súhlas s vykonaním podstatnej zmeny Letiska Kráľová, a to zmeny z vnútroštátneho neverejného letiska na vnútroštátne verejné letisko bol potvrdený rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.2.2021, sp. zn. 5 Sžk 28/2019. Ide teda o stavbu vo verejnom záujme, na ktorú sa vzťahuje § 31 ods. 1 Leteckého zákona, podľa ktorého: „Z dôvodu zriadenia alebo prevádzkovania verejných letísk a leteckých pozemných zariadení vrátane ich ochranných pásem možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť.“ Odvolateľ ďalej namietal, že bez ohľadu na výsledok ustálenia názoru súdov na zastavanosť predmetných pozemkov stavbou letiska vo vzťahu k ustanoveniu § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 503/2003 Z. z., podľa ktorého: „Vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný,“ bude v zmysle § 6 ods. 10 písm. b/ zákona č. 503/2003 Z. z. platiť aj, že: „Slovenský pozemkový fond alebo správca neposkytne oprávnenej osobe ako náhradu pozemok, ku ktorému nemožno navrátiť vlastníctvo podľa odseku 1, a ani pozemok, na ktorý sa vzťahuje zákaz prevodu vlastníckeho práva štátu podľa osobitných predpisov. Rovnako pozemkový fond nemôže poskytnúť oprávnenej osobe ako náhradu ani pozemok, ktorý možno vo verejnom záujme vyvlastniť.“ 17.2. Pokiaľ odvolateľ namietal záver súdu prvej inštancie, že po prípadnom určení neplatnosti zmlúv, ktoré sú predmetom sporu a následnom navrátení vlastníctva pozemkov štátu, žalovaný v I. rade opätovne prevedie dotknuté pozemky žalovanej v II. rade, odvolací súd uvádza, že na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva dotknutých pozemkov nemá žalobca právny nárok, takéto právo mu nevyplýva z uzavretej nájomnej zmluvy k predmetným pozemkom, ani zo žiadneho právneho predpisu, ako správne skonštatoval súd prvej inštancie, ide o právo, ktoré nie je vynútiteľné. 17.3. Odvolateľ v odvolaní zotrval na argumentácii, podľa ktorej nemožno vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam navrátiť, ak pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný (§ 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 503/2003 Z. z.). Odvolací súd uvádza, s poukazom na výsledky dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, že v konaní nebolo sporné (nenamietali to ani žalovaní), že v čase uzatvorenia zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva pozemkov, ktoré sú predmetom sporu, sa na dotknutých pozemkoch nachádzala vzletová a pristávacia dráha (ako nespevnená trávnatá plocha). Podstatným však, podľa názoru odvolacieho súdu je, že ako vyplýva z listov vlastníctva k dotknutým pozemkom, založeným v spise (č. l. spisu 30 až 35), išlo o pozemky druhu „orná pôda“ so spôsobom využitia č. 1, teda o pozemok využívaný

na rastlinnú výrobu, na ktorom sa pestujú obilniny, okopaniny, krmoviny, technické plodiny, zelenina a iné poľnohospodárske plodiny alebo pozemok dočasne nevyužívaný pre rastlinnú výrobu. Ďalej bolo dokazovaním pred súdom prvej inštancie preukázané, že na predmetnú vzletovú a pristávaciu dráhu nebolo vydané žiadne stavebné a kolaudačné rozhodnutie, z listov vlastníctva vyplýva len druh pozemku - orná pôda, pričom v prípade riadne vydaných stavebných a kolaudačných rozhodnutí by boli predmetné parcely, na ktorých sa má stavba dráhy (príp. aj hangáre a sklady) nachádzať, prekvalifikované na zastavané plochy a nádvoria a v katastri nehnuteľností by boli evidované pod iným spôsobom využitia, teda ako pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - vzletová a pristávacia dráha a jej súčasti. Keďže dotknuté pozemky neboli v príslušnom katastri nehnuteľností evidované ako zastavané plochy, nekonal žalovaný v I. rade pri uzatvorení zmlúv o bezodplatnom prevode dotknutých pozemkov v rozpore so zákonom č. 503/2003 Z. z. Podľa názoru odvolacieho súdu ani vydanie povolenia na prevádzkovanie letiska leteckým úradom, bez ďalšieho, nezakladá existenciu stavby letiska v zmysle ustanovení stavebného zákona. 17.4. Odvolateľ ďalej namietal, že pozemkový fond nemôže poskytnúť oprávnenej osobe ako náhradu ani pozemok, ktorý možno vo verejnom záujme vyvlastniť, pričom poukázal na ustanovenie § 31 ods. 1 Leteckého zákona, podľa ktorého: „Z dôvodu zriadenia alebo prevádzkovania verejných letísk a leteckých pozemných zariadení vrátane ich ochranných pásem možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť.“ Zároveň poukázal aj na súhlas s vykonaním podstatnej zmeny Letiska Kráľová, a to zmeny z vnútroštátneho neverejného letiska na vnútroštátne verejné letisko, ktorý bol potvrdený rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.2.2021, sp. zn. 5 Sžk 28/2019. K tejto námietke odvolateľa odvolací súd poukazuje na to, že v čase uzatvorenia zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom preukázateľne nemalo Letisko Kráľová ešte udelený súhlas so zmenou na verejné letisko, uvedená námietka odvolateľa je preto irelevantná. Súhlas so zmenou z vnútroštátneho neverejného letiska na vnútroštátne verejné letisko bol udelený až rozhodnutím č. XXXXX/XXXX/CXXXSCLVD/XXXXX, zo dňa 11.11.2015. Preto pozemky, ktoré boli žalovanej v II. rade poskytnuté ako náhradné zmluvami o bezodplatnom prevode pozemkov nemožno považovať za pozemky, ktoré by bolo možné vyvlastniť v čase uzavretia dotknutých zmlúv. 17.5. Odvolateľ v otázke absencie povolení v zmysle stavebného zákona (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie) poukázal v odvolaní na znenie § 32 ods. 1 Leteckého zákona ako lexspecialis, podľa ktorého: „Letiská možno prevádzkovať len na základe povolenia vydaného Dopravným úradom.“ Dôvodil, že právna úprava nestanovuje požiadavku, aby stavbu letiska bolo možné užívať, teda prevádzkovať na základe kolaudačného rozhodnutia. Letisku Kráľová bolo vydané povolenie predchodcom Dopravného úradu. K tejto odvolacej námietke odvolateľa odvolací súd uvádza, že prevádzkovanie letiska je podmienené získaním povolenia od Dopravného úradu (právny nástupca Leteckého úradu Slovenskej republiky od 1.1.2014, a to v zmysle zákona č. 402/2013 Z. z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ktorý dohliada na dodržiavanie leteckých predpisov, bezpečnosť a ochranu životného prostredia. Dopravný úrad v povolení určuje okruh používateľov, či ide o vnútroštátne alebo medzinárodné lety, kategóriu letiska a podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany pred hlukom a emisiami (č. l. spisu 36). V zmysle uvedeného opätovne odvolací súd poukazuje na to, že vydanie povolenia na prevádzkovanie letiska leteckým úradom nezakladá existenciu stavby letiska v zmysle ustanovení Stavebného zákona. Preto odvolací súd uvedenú odvolaciu námietku odvolateľa nepovažuje za dôvodnú. 17.6. Odvolateľ v odvolaní namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď nevyhovel jeho návrhu, ktorý sa podaním zo dňa 25.9.2017 domáhal pristúpenia ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného, a to pristúpenia Slovenskej republiky, ktorému návrhu súd prvej inštancie nevyhovel (č. l. spisu 221), a to z dôvodu hospodárnosti konania. Odvolací súd uvádza, že uvedeným podaním (č. l. spisu 206 a nasl.) sa žalobca domáhal, aby súd pripustil vstup do konania na strane žalovaného (§ 79 C.s.p.) Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky. S poukazom na dôvody uvedené v bode 15. tohto rozhodnutia, kedy odvolací súd považuje žalovaného v I. rade za pasívne vecne legitimovaného v spore, by bol vstup Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky do konania na strane žalovaného nadbytočný. 17.7. Odvolateľ v odvolaní poukázal aj na nezákonnosť zmlúv o postúpení práv z reštitučných nárokov, ktorú mala konštatovať aj Okresná prokuratúra Bratislava III vo vybavení podnetu sp. zn. Pc 23/20/1103-16, zo dňa 5.11.2020 (č. l. spisu 697 a nasl.). V súvislosti s uvedenou odvolacou námietkou odvolací súd uvádza, že vo vybavení podnetu prokuratúra uvádza, že pri dohodnutí náhradných pozemkov, vo všetkých prípadoch, bolo v postupe Slovenského pozemkového

fondu konštatované porušenie ustanovenia § 6 ods. 12 zákona č. 503/2003 Z. z., podľa ktorého, ak sa náhrada poskytuje v pozemkoch, nárok oprávnenej osoby na náhradu možno previesť na tretiu osobu, ak je dohodnutý konkrétny náhradný pozemok. Konkrétne k prevádzaniu nárokov na tretie osoby došlo ešte predtým, ako reálne došlo k dohode na konkrétnom náhradnom pozemku. Prokuratúra však zároveň vo vybavení podnetu konštatovala, že nakoľko vo všetkých prípadoch žiadatelia k žiadosti o poskytnutie náhrady priložili plnomocenstvo na zastupovanie v prospech osoby, ktorej aj následne postúpili práva z uplatneného reštitučného nároku, je podmienka spočívajúca v prvotnom dohodnutí konkrétneho náhradného pozemku a až následného prevodu nároku v uvedených prípadoch de facto len formalizmom, keďže aj v prípade dodržania ustanovenia § 6 ods. 12 zákona č. 503/2003 Z. z. v postupe Slovenského pozemkového fondu by bol záver, spočívajúci v prevode dotknutých pozemkov, zhodný. Uvedenú odvolaciu námietku preto odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. 18. Odvolací súd, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, má za to, že postupom žalovaného v I. rade pri uzatvorení zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva k dotknutým pozemkom nedošlo k porušeniu ustanovení zákona č. 503/2003 Z. z., preto považuje rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu zamietol, vo výroku za vecne správny, i keď z iných dôvodov, z akých pri zamietnutí žaloby vychádzal súd prvej inštancie. Preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 19. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výrokoch III. a IV., ktorým súd prvej inštancie priznal žalovaným v I. a II. rade, každému, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolateľ síce podal odvolanie aj proti uvedeným výrokom, odvolacie dôvody však nešpecifikoval, neuviedol, prečo rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania považuje za nesprávne. 20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní plne procesne úspešným žalovaným, priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhrad trov odvolacieho konania (tohto aj predchádzajúceho) v rozsahu 100 %, majúc za to, že žalovaní majú v predmetnom konaní, ako zmluvné strany dotknutých zmlúv o prevode vlastníctva pozemkov, ktorých neplatnosti sa žalobca v tomto konaní domáha, postavenie nútených spoločníkov (§ 78 C.s.p.). 21. Záverom považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že neprihliadol na podanie žalovaného v I. rade, doručené súdu dňa 29.3.2026, keďže bolo doručené až po rozhodnutí odvolacieho súdu v predmetnej veci. 22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).