Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 10Co/21/2025 1320206741 28. 05. 2026 JUDr. Zuzana Kučerová ECLI:SK:KSBA:2026:1320206741.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Maroša Maškoviča a Mgr. Ágnes Nagyovej v právnej veci žalobcu: D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, R., zast. LEGARTUM s.r.o., IČO: 47 252 332, so sídlom Hrachová 16B, Bratislava, proti žalovanej: B.. L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX/A, G., zast. Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., IČO: 50 491 300, so sídlom Pribinova 20, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 22. januára 2024, č. k. B3-44C/65/2020-317, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (výrok I.) a v súvisiacom výroku o trovách konania (výrok III.) p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 50.000,- eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50.000,- eur od 21.12.2021 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2/ V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na skutkové zdôvodnenie žaloby, ktoré žalobca vymedzil tak, že sa podanou žalobou domáha od žalovanej zaplatenia 50.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50.000,- eur odo dňa 27.07.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania v plnom rozsahu. Dôvodil, že so žalovanou uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo rozvedené na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 38P/15/2020 zo dňa 02.06.2020, právoplatného dňa 12.06.2020. Tvrdil, že žalovaná s ich deťmi ešte počas trvania manželstva dňa 26.07.2019 opustili spoločnú domácnosť. O uvedenej skutočnosti sa žalobca dozvedel až následne, keď sa vrátil domov a našiel prázdny byt a list od žalovanej. Zároveň dňa 26.07.2019 žalovaná bez vedomia žalobcu uskutočnila v mobilnej aplikácii Tatra banka pod PIDom B.. L. N. bezhotovostný bankový prevod finančných prostriedkov zo sporiaceho bankového účtu žalobcu vedeného v Tatra banka, a.s., B.: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v prospech bežného osobného bankového účtu žalobcu vedeného v Tatra banka, a.s., B.: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to v sume 30.000,- eur a 20.000,- eur a následne bezhotovostný bankový prevod finančných prostriedkov z bežného osobného bankového účtu žalobcu vedeného v Tatra banka, a.s., B.: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v prospech bežného osobného bankového účtu žalovanej vedeného v Tatra banka, a.s., B.: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to v sume 30.000,- eur a 30.000,- eur. Žalovaná síce v liste zo dňa 26.07.2019 uviedla, že tieto prostriedky vzala na živobytie pre deti, avšak žalobca od odchodu žalovanej zo spoločnej domácnosti pravidelne uhrádza výživné na obe maloleté deti, preto je táto argumentácia účelová. Vo vzťahu k sume vo výške 50.000,- eur, ktorú navrhuje vydať titulom bezdôvodného obohatenia uviedol, že dňa 06.11.2018 obdržal finančné prostriedky v sume 50.000,- eur ako dar od
svojich rodičov, pretože žalobca so žalovanou uvažovali o kúpe alebo postavení rodinného domu, ktorý by lepšie vyhovoval ich potrebám ako rodiny. Dňa 06.11.2018 bola medzi rodičmi žalobcu, C. N. a T. N., na strane darcov a žalobcom, na strane obdarovaného, uzatvorená darovacia zmluva, na základe ktorej rodičia žalobcu darovali výlučne žalobcovi finančné prostriedky v sume 50.000,- eur v hotovosti. Žalobca po obdržaní daru dňa 06.11.2018 tieto finančné prostriedky vložil na svoj osobný bežný bankový účet vedený v Tatra banka, a.s., B.: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. V písomnom potvrdení o vklade hotovosti na bankový účet zo dňa 06.11.2018 žalobca zároveň potvrdil, že ide o „finančné prostriedky v jeho vlastníctve“ a tiež, že ide o „dar“. Žalobca ešte dňa 06.11.2018 previedol darované finančné prostriedky v sume 50.000,- eur na sporiaci bankový účet žalobcu vedený v Tatra banka, a.s., B.: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Na tomto sporiacom bankovom účte boli tieto finančné prostriedky uložené bez akejkoľvek dispozície a manipulácie s nimi alebo ich časťou až do dňa 26.07.2019. Ďalej argumentoval, že rodičia žalobcu disponovali predmetnou čiastkou finančných prostriedkov, nakoľko v poslednom časovom období získali značný finančný obnos najmä z predaja nehnuteľností a z dedičstva, spolu v sume cca 47.600,- eur. Zhrnul, že nakoľko finančné prostriedky v sume 50.000,- eur boli darované výlučne žalobcovi, tak patria do jeho výlučného vlastníctva, a to aj napriek tomu, že k darovaniu došlo za trvania manželstva žalobcu a žalovanej. K prevodu prostriedkov v prospech bankového účtu žalovanej potom neexistoval akýkoľvek právny titul. Prisvojením si predmetnej sumy finančných prostriedkov sa žalovaná obohatila na úkor žalobcu, pričom medzi majetkovým prospechom žalovanej a úbytkom v majetkovej sfére žalobcu existuje priama kauzálna väzba. Žalovaná je tak povinná v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka toto obohatenie žalovanému vydať. Z dôvodu právnej opatrnosti ešte žalobca vzniesol námietku relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu pre prípad, ak by predmetné finančné prostriedky v žalovanej výške boli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prvej inštancie zhrnul aj obranu žalovanej, ktorá nesúhlasila s uplatneným nárokom a uviedla, že dňa 04.06.2018 obdržala od svojej matky dar vo výške 10.000,- eur a dňa 15.10.2018 bezodplatnú pôžičku od jej brata vo výške 50.000,- eur. Tieto prostriedky odovzdala žalobcovi v hotovosti, aby ich vložil neskôr na bankový účet. Žalovaná si potom dňa 26.07.2019 iba preposlala peňažné prostriedky zložené na účte žalobcu na svoj vlastný účet v Tatra banke, a.s., z ktorého peňažné prostriedky vo výške 50.500,eur následne dňa 15.08.2019 a dňa 16.08.2019 poukázala svojmu bratovi. Vo vzťahu k rukou písanému odkazu uviedla, že tento sa vzťahoval na hotovosť vo výške 1.500,- eur, ktoré si žalovaná zobrala pri odchode z ich spoločnej domácnosti so sebou a boli odložené v obálke. 3/ Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania skutkovo zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č. k. 38P/15/2020-69 zo dňa 02.06.2020, právoplatným dňa 12.06.2020, bolo manželstvo strán sporu uzavreté dňa XX.XX.XXXX rozvedené. Ani jedna zo strán sporu nepodala žalobu o vyporiadanie BSM a toto je vyporiadané fikciou. Ďalej mal za preukázané, že na základe zmluvy o bežnom účte zo dňa 10.04.2014 je žalobca majiteľom účtu vedenom v Tatra banke a.s. B.: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom dňa 06.11.2018 realizoval žalobca na tento účet vklad hotovosti vo výške 50.000,- eur s tým, že v dodatočných informáciách o obchode je zaškrtnuté, že finančné prostriedky na vykonanie tohto obchodu sú jeho vlastníctvom a obchod vykonáva na vlastný účet, dôvod realizácie vkladu - dar, zdroj finančných prostriedkov - dedičstvo a predaj majetku. Z potvrdenia Tatra banka a.s. zo dňa 26.07.2019 zistil, že banka potvrdila, že dňa 26.07.2019 bola v prospech bežného účtu č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX žalobcu na ťarchu sporiaceho systému číslo E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX žalobcu pripísaná platba v sume 30.000,- eur a 20.000,- eur. Banka zároveň potvrdila, že dňa 26.07.2019 boli na ťarchu bežného účtu číslo E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zaúčtované platby v sume 2x 30.000 eur v prospech bežného účtu číslo E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Predmetné platby boli dňa 26.07.2019 zadané v mobilnej aplikácii Tatra banka pod PIDom klientky B.. L. N.. Z výpisu z osobného účtu žalobcu zo dňa 31.07.2019 zistil, že dňa 26.07.2019 bola poukázaná dvakrát suma vo výške 30.000,- eur v prospech účtu žalovanej č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Napokon z rukou písaného odkazu mal za preukázané, že žalovaná v ňom žalobcovi uviedla: „Ahoj, rozhodla som sa odísť na istý čas domu. Nachádzame sa aj s deťmi v Bratislave. Záleží od tvojho správania ako ďalej s nami. L.. Peniaze som zobrala na živobytie pre deti“. Prvoinštančný súd ďalej z vykonaného dokazovania ustálil, že na základe darovacej zmluvy zo dňa 06.11.2018 uzavretej medzi C. N. a T. N. ako darcami a žalobcom ako obdarovaným sa darcovia zaviazali poskytnúť obdarovanému finančný dar vo výške 50.000,- eur s tým, že darcovia sa zaviazali túto čiastku poskytnúť obdarovanému v hotovosti k rukám obdarovaného pri podpise zmluvy oboma zmluvnými stranami. Z písomnej svedeckej výpovede C. N. zo dňa 17.04.2023 a písomnej svedeckej výpovede T. N. zo dňa 17.04.2023 zistil, že žalobcovi darovali 50.000,- eur darovacou zmluvou, peniaze pochádzali z dedičstva a z predaja pozemkov a z úspor. Žalobca mal v pláne kúpiť alebo postaviť rodinný dom a chceli mu finančne pomôcť. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.08.2009 medzi predávajúcou T. N. a kupujúcim Národná diaľničná spoločnosť
a. s. odpredala matka žalobcu nehnuteľnosti v k. ú. Q. R. za kúpnu cenu 4.841,39 eur s tým, že kúpna cena bola poukázaná podľa peňažného poukazu dňa 18.03.2010. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.08.2009 uzavretej medzi C. N. a Národnou diaľničnou spoločnosťou odpredal otec žalobcu nehnuteľnosti v k. ú. Q. R. za kúpnu cenu 4.934,72 eur s tým, že cena bola poukázaná podľa peňažného poukazu dňa 16.03.2010. Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 08.10.2015 medzi T. N. a Centrop s. r. o. odpredala matka žalobcu nehnuteľnosti v k. ú. Q. R. za kúpnu cenu 16.311,69 eur s tým, že vklad hotovosti bol realizovaný dňa 08.10.2015. Ďalej z potvrdenky o príjme šeku na inkaso zistil, že dňa 16.05.2016 prijal C. N. sumu 24.504,12 USD. Z mimoriadneho výpisu z osobného účtu v SLSP a. s. zo dňa 06.11.2018 mal za preukázané, že otec žalobcu C. N. realizoval dňa 06.11.2018 výber hotovosti vo výške 18.000,- eur. Z potvrdenia Tatra banky zo dňa 02.05.2023 zistil, že na sporiacom účte žalobcu E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX účtovný zostatok ku dňu 05.11.2018 predstavoval výšku 6,15 eur. 4/ Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania ešte ustálil, že na základe darovacej zmluvy zo dňa 04.06.2018 uzavretej medzi darcom, B.. F. D., a obdarovanou, žalovanou, daroval darca obdarovanej finančné prostriedky vo výške 10.000,- eur v hotovosti. Z písomnej svedeckej výpovede B.. F. D.H., matky žalovanej, zo dňa 30.10.2023 zistil, že dňa 04.06.2018 darovala žalovanej 10.000,- eur v hotovosti za účelom plánovanej kúpy nehnuteľnosti. Táto suma pochádzala z jej celoživotných úspor a z dedičstva po jej otcovi. Svedkom odovzdania daru boli W. D., otec žalovanej a D. D., brat žalovanej. Má vedomosť aj o tom, že brat žalovanej D. D. požičal žalovanej sumu 50.000,- eur v hotovosti. Zo zmluvy o pôžičke uzavretej podľa § 657 Občianskeho zákonníka dňa 15.10.2018 medzi veriteľom, D. D., a dlžníkom, žalovanou, zistil, že veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 50.000,- eur v hotovosti ako bezúročnú peňažnú pôžičku s tým, že dlžník sa ju zaviazal vrátiť do 5 rokov odo dňa jej poskytnutia. Pôžička bola poskytnutá za účelom kúpy nehnuteľnosti. Z tlačiva Tatra banka a. s. - Detail pohybu na účte B.: E. XXXX XXXX XXXXXXXX, názov účtu N. L. zistil, že žalovaná odoslala dňa 15.08.2019 príjemcovi D. D. na účet E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 30.000,- eur s informáciou pre príjemcu - „Platba D. prvá časť“ a dňa 16.08.2019 sumu 20.500,- eur s informáciou pre príjemcu - „.. 5/ Z výsluchu žalobcu súd prvej inštancie zistil, že dňa 06.11.2018 dostal od svojich rodičov finančný dar 50.000,- eur v hotovosti. V ten istý deň ich vložil na svoj bežný účet v Tatra banke č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a v ten istý deň si túto sumu previedol na sporiaci účet k uvedenému bežnému účtu číslo: E. XXXX XXXX XXXXX XXXX XXXX, kde bola táto suma až do 26.07.2019, kedy žalovaná previedla bezhotovostným prevodom zo sporiaceho účtu E. XXXX XXXX XXXXX XXXX XXXX na bežný účet E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX žalobcu sumu 30.000,- eur a 20.000,- eur a potom uskutočnila bezhotovostný prevod z bežného osobného bankového účtu žalobcu E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v prospech bežného osobného účtu žalovanej E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 30.000,eur a 30.000,- eur, ku ktorému žalobca nemá dispozičné právo. Žalovaná o darovaní vedela. Svedkom odovzdania finančných prostriedkov od rodičov žalobcu boli otec a mama. V deň, keď si žalovaná previedla peniaze na svoj účet, odišla aj s deťmi zo spoločnej domácnosti. Dovtedy bývali spolu, na stole mu nechala list na rozlúčku, kde drobným písmom uviedla, že peniaze si zobrala na živobytie. Žalovaná mu nikdy nespomínala, že by si požičala od brata finančné prostriedky, ani že by dostala darom finančné prostriedky od svojich rodičov. 6/ Z výsluchu žalovanej mal za preukázané, že mama darovala v lete 2018 žalovanej 10.000,- eur v hotovosti a na jeseň 2018 jej požičal brat 50.000,- eur v hotovosti. Finančné prostriedky boli odovzdané u jej rodičov v kuchyni za prítomnosti brata a jej rodičov. Hotovosť zobrala domov a dala ju do šuflíka do komody v obývačke pri kuchyni. Žalobca sa o pôžičke dozvedel tak, že mu ju spomenula, keď chodili na ohliadky. K odovzdaniu peňazí žalobcovi došlo tak, že jedného dňa telefonoval brat, či sú doma, zastavil sa, doma bol aj manžel, aj malá, ktorá bola chorá. V obývačke sa rozprávali, brat sa pýtal, či už niečo našli, povedali mu, že stále hľadajú. Vtedy jej napadlo, že peniaze sú stále tam, vytiahla ich a podala manželovi, on ich prepočítal, dal si ich do koženej tašky a odišiel z domu. Keď v lete 2019 odišla od manžela aj s deťmi, peniaze previedla z manželovho účtu na svoj účet a vrátila ich o niekoľko dní bratovi prevodom zo svojho účtu na jeho účet, aby to bolo vysporiadané. O tom, že vracia finančné prostriedky bratovi žalobcu neinformovala. Vo vzťahu k odkazu, ktorý nechala manželovi, že peniaze použije na výživu detí uviedla, že tým myslela peniaze v šuflíku, kde mávali hotovosť, odkiaľ si zobrala 2.000,- eur. 7/ Napokon mal z výsluchu svedka D. D., brata žalovanej, za preukázané, že asi na jeseň v októbri 2018 sa stretli u rodičov, kde žalovanej odovzdal peniaze a ona odišla domov. Nemá problém v prospech rodiny uvoľniť 50.000,- eur na pomoc sestre. Pár týždňov alebo dní po pôžičke bol u nich, rozprávali sa, že hľadajú nehnuteľnosť. Ona spomenula, že tie peniaze, ktoré jej dal sú stále v šuflíku, či by ich D. neodniesol do banky. On ich vytiahol zo šuflíka, prerátal ich a zobral preč. So sestrou sa nedohodli, či to vráti v splátkach, bolo to do roka, vtedy sa rozišli. Mama celý život dávala sestre peniaze, prerozdeľovala peniaze za byt po dedovi, bolo to 10.000,- eur a vtedy dostal aj on 10.000,- eur.
8/ Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 143, § 145, § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie ozrejmil, že právny úkon, ktorým má byť vec ešte len do bezpodielového spoluvlastníctva manželov získaná (napr. zmluva o pôžičke), nemožno považovať za právny úkon, ktorý sa týka spoločnej veci, k takémuto úkonu preto nie je potrebný súhlas oboch manželov, i keď nejde o bežnú záležitosť. Uzavretím zmluvy o pôžičke iba jedným z manželov nevzniká spoločný záväzok manželov, ale iba individuálny záväzok toho manžela, ktorý zmluvu sám uzatvoril. K takémuto dlhu týkajúceho sa výlučne jedného z manželov sa pri vyporiadaní BSM prihliadne, pokiaľ za ne bola získaná určitá majetková hodnota, ktorá patrí v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka do BSM. Ustálil, že v konaní nebola sporná skutočnosť, že strany sporu ešte ako manželia plánovali kúpu bytu, resp. domu alebo pozemku, ktorý zámer však napokon nerealizovali, pričom rovnako nebolo sporné ani to, že do troch rokov od zániku BSM sa ani jeden z bývalých manželov nedomáhal na súde vyporiadania BSM po rozvode a BSM nebolo v zákonnej trojročnej lehote vyporiadané ani dohodou strán sporu, preto nastúpila zákonná fikcia v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rovnako nebolo sporné ani to, že žalovaná v čase, keď opúšťala spoločnú domácnosť aj s maloletými deťmi dňa 26.07.2019, previedla sumy 30.000,- eur a 20.000,- eur zo sporiaceho účtu žalobcu na bežný účet žalobcu a následne si previedla dvakrát sumy po 30.000,- eur na svoj bežný účet. 9/ Súd prvej inštancie potom skonštatoval, že žalobca preukázal, že na základe daru od svojich rodičov dňa 06.11.2018 nadobudol peňažné prostriedky vo výške 50.000,- eur, ktoré dňa 06.11.2018 vložil na svoj bežný účet v banke. Pri vklade hotovosti na svoj účet uviedol, že sa jedná o dar, že finančné prostriedky pochádzajú z dedičstva a predaja majetku, a že sú jeho vlastníctvom, pričom v rovnaký deň previedol uvedenú sumu na sporiaci účet k svojmu bežnému účtu. S uvedenými finančnými prostriedkami od 06.11.2018 nedisponoval. S poukazom na uvedené potom vyhodnotil, že predmetné peňažné prostriedky, ktoré žalobca nadobudol ako dar, nie sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka. 10/ Nestotožnil sa s argumentáciou žalovanej, že peňažné prostriedky, ktoré si previedla v čase, keď opustila spoločnú domácnosť z účtu žalobcu na svoj účet boli spoločnými prostriedkami nadobudnutými počas manželstva a z uvedenej sumy len vrátila spoločný dlh manželov na základe zmluvy o pôžičke, ktorú uzavrela so svojím bratom. Argumentoval, že žalovaná v konaní nepreukázala, že by pôžička od jej brata vo výške 50.000,- eur bola spoločným dlhom manželov, keď nepreukázala, že by finančné prostriedky z pôžičky boli použité na chod domácnosti, resp. že by za ne bola nadobudnutá vec patriaca do BSM. Žalovaná nevysvetlila ani to, prečo svojmu bratovi dňa 15.08.2019 a dňa 16.08.2019 posielala spolu sumu 50.500,- eur, keď podľa zmluvy pôžička mala byť bezúročná a bola vrátená pred dohodnutou splatnosťou. Vyhodnotil preto, že sa jedná o dlh len žalovanej. Žalovaná nepreukázala ani to, že by finančné prostriedky v hotovosti z pôžičky od brata odovzdala žalobcovi, keď svedeckú výpoveď brata žalovanej vyhodnotil ako výpoveď rodinne spriaznenej osoby, ktorá nie je podporená inými dôkazmi. Za nelogický označil postup žalovanej, ktorá mala prebrať od brata hotovosť vo výške 50.000,- eur, následne ju mala dať do šuflíka v domácnosti strán sporu, kde sa mala nachádzať bližšie neurčený čas, kým pri náhodnej návšteve brata si žalovaná mala spomenúť, že suma 50.000,- eur sa stále nachádza v šuflíku a mala v prítomnosti brata požiadať žalobcu, aby peniaze zobral a vložil na jeho účet. Poukázal v tejto súvislosti na to, že žalovaná mala jednak v tom čase svoj bežný účet a zároveň bežne disponovala s účtom žalobcu, preto sa javí ako nepravdepodobné, že pokiaľ obdržala v hotovosti pôžičku od brata, tieto financie si nevložila buď na svoj vlastný účet, prípadne priamo na účet žalobcu. Zhrnul, že žalovaná teda nepreukázala, že na sporiacom účte žalobcu sa nachádzali financie z jej pôžičky od brata, na rozdiel od žalobcu, ktorý preukázal, že jeho rodičia mali zdroje, z ktorých mali k dispozícii predmetný obnos darovaný žalobcovi (predaj nehnuteľností, dedičstvo), že žalobca si dar vložil na svoj účet v čase, keď ešte existovalo spolužitie manželov a zároveň hneď pri vklade tejto hotovosti uviedol v poznámke ku vkladu relevantné údaje o pôvode peňazí, a teda preukázal svoje tvrdenia aj inými dôkazmi, ako len tvrdeniami svojich rodinných príslušníkov. Navyše žalovaná nepreukázala, že jej brat disponoval sumou 50.000,- eur. 11/ Dospel k záveru, že nakoľko žalobca preukázal, že suma na jeho sporiacom účte vo výške 50.000,eur bola v jeho výlučnom vlastníctve titulom daru od jeho rodičov, a teda nepatrí do masy BSM strán sporu, a pokiaľ žalovaná peňažné prostriedky vo výške 50.000,- eur zo sporiaceho účtu žalobcu použila na vyplatenie svojej pôžičky od brata, urobila tak bez právneho dôvodu k týmto peňažným prostriedkom, a preto došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je povinná žalobcovi vydať. Vzhľadom na prijaté závery sa už potom nezaoberal námietkou relatívnej neplatnosti právneho úkonu o pôžičke žalovanej v zmysle § 145 ods. 1 a § 40a Občianskeho zákonníka vznesenou žalobcom z dôvodu právnej opatrnosti.
12/ Súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj príslušenstvo žalovanej pohľadávky podľa § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške 5 % ročne zo sumy 50.000,- eur od 21.12.2021 až do zaplatenia. Žalobca sa domáhal priznania úroku z omeškania odo dňa 27.07.2019, teda odo dňa nasledujúceho po prevode uvedenej sumy na účet žalovanej, pričom ale nepreukázal, že by žalovanú vyzval na zaplatenie žalovanej sumy. Súd prvej inštancie preto za takúto výzvu považoval až doručenie žaloby žalovanej, ktorá prevzala žalobu dňa 20.12.2021 a určil začiatok omeškania žalovanej na 21.12.2021. V časti nároku, ktorou sa žalobca domáhal úroku z omeškania za obdobie od 27.07.2019 do 20.12.2021 potom žalobu zamietol. 13/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 a čl. 4 ods. 2 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu vzhľadom na to, že mal len nepatrný neúspech v časti úroku z omeškania za obdobie od 27.07.2019 do 20.12.2021. 14/ Proti tomuto rozhodnutiu v rozsahu I. a III. výroku podala, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, včas odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) CSP. Odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby sám rozhodol vo veci tak, že žalobu zamietne a prizná jej nárok na náhradu trov konania. Nestotožnila sa so záverom prvoinštančného súdu o nepreukázaní skutočnosti, že by pôžička od jej brata vo výške 50.000,- eur bola spoločným dlhom manželov, keď nepreukázala, že by finančné prostriedky z pôžičky boli použité na chod domácnosti, resp. že by za ne bola nadobudnutá vec patriaca do BSM. Citovala niekoľko súdnych rozhodnutí a skonštatovala, že finančné prostriedky nadobudnuté na základe pôžičky od brata žalovanej patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aj keď ide o záväzok iba jedného z manželov. Preto skutočnosť, že následne predmetné finančné prostriedky nadobudnuté z pôžičky neboli použité na chod spoločnej domácnosti, prípadne na iné veci neznamená, že prostriedky nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Mala preto za to, že sa jedná o záväzok žalovanej, z ktorého vyplýva pasívna solidarita manželov a dotýka sa spoločného majetku manželov, z ktorého môže byť takýto záväzok uhradený. Vyjadrila potom názor, že aj v prípade, ak by tieto finančné prostriedky neboli predmetom masy BSM ale výlučným vlastníctvom žalovanej, tak sa nemôže jednať o bezdôvodné obohatenie, pretože žalovaná vrátila finančné prostriedky v jej výlučnom vlastníctve. Sumu pôžičky uhradila bratovi na dvakrát z dôvodu limitu na jej účte, pričom prevyšujúcich 500,- eur bolo vrátenie ďalšej pôžičky, ktorá ale nie je predmetom tohto konania. Ďalej s odkazom na ustálenú judikatúru vyjadrila názor, že tieto skutočnosti mali byť predmetom konania o vyporiadanie BSM. V prejednávanom konaní je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že strany sporu boli v čase prevodov a vkladov na účet manželmi, žalovaná mala prístup k účtu žalobcu a s finančnými prostriedkami bežne nakladala, na účte sa nachádzali finančné prostriedky, ktoré boli spoločné a patrili do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a že žalovaná mala zákonné oprávnenie nakladať s nimi. Namietala záver súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil výpoveď brata žalovanej, ako výpoveď rodinne spriaznenej osoby, ktorá nie je podporená inými dôkazmi. Skonštatovala, že vierohodnosť výpovede tohto svedka bola potvrdená zmluvou o pôžičke a zároveň aj preukázaním účelu poskytnutia finančných prostriedkov, pričom naproti tomu svedecké výpovede a čestné prehlásenia rodičov žalobcu, ktorí sú osobami vysokého veku, neboli súdom spochybnené. Mala potom za to, že spochybňovanie objektívnosti svedeckej výpovede brata žalovanej len na základe ich príbuzenského vzťahu za situácie, kedy išlo o manipuláciu s hotovosťou a jej odovzdanie protistrane, vedie k nemožnosti žalovanej uniesť dôkazné bremeno. Vyjadrila ďalej názor, že darovacia zmluva je účelová, nakoľko deň jej uzatvorenia sa zhoduje s dňom vkladu hotovosti na bežný účet žalobcu a rovnako aj výpoveď samotného žalobcu, ktorý sa nevedel presne vyjadriť k okolnostiam uzatvárania darovacej zmluvy. Podľa žalovanej potom nie je možné hovoriť o bezdôvodnom obohatení, pretože žalovaná mala dispozičné právo k účtu žalobcu a finančné prostriedky nachádzajúce sa na tomto účte boli spoločnými finančnými prostriedkami, ktoré tvorili masu BSM a patrili obidvom stranám sporu. Na tomto účte sa nachádzali spoločné finančné prostriedky, nadobudnuté na základe zmluvy o pôžičke a čiastočne výlučné finančné prostriedky žalovanej, nadobudnuté darom od jej matky, pričom vkladom týchto finančných prostriedkov na účet žalobcu došlo k zmiešaniu majetku výlučného a spoločného, a preto sa žalovaná nemohla bezdôvodne obohatiť z finančných prostriedkov, ktoré patrili aj jej. Záverom namietala, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými argumentami žalovanej. 15/ K odvolaniu žalovanej sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, dôkladne sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, vec aj správne právne posúdil, a preto odvolaciemu súdu navrhol, aby
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Úvodom skonštatoval, že sa nestotožňuje s názorom žalovanej, že pôžička žalovanej bola súčasťou BSM, keď tento záver nevyplýva ani zo žalovanou predloženej judikatúry. Zdôraznil, že v konaní bolo preukázané, že žalobca vložil finančné prostriedky dňa 06.11.2018 na svoj bežný účet, ktoré v ten istý deň previedol na svoj sporiaci účet a pri vklade uviedol, že sa jedná o dar a peniaze, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve. Poukázal v tejto súvislosti na výpis zo sporiaceho účtu žalobcu za obdobie od 06.11.2018 do 31.07.2019 vedený v Tatra banka, a.s., B.: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, z ktorého jednoznačne vyplýva, že jediný pohyb na účte je kreditný prevod zo dňa 06.11.2018 v sume 50.000,- eur a následne debetné prevody zo dňa 26.07.2019 realizované žalovanou. Naopak v konaní nebolo preukázané, že došlo k prevzatiu finančných prostriedkov žalobcom od žalovanej, a že vkladané finančné prostriedky dňa 06.11.2018 boli vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Podľa žalobcu potom nemožno na prejednávaný prípad aplikovať ani zásadu refundácie nákladov, nakoľko uloženie daru na osobný sporiaci účet jedného z manželov nemožno považovať za majetkový presun. Ďalej sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná ani svedeckou výpoveďou ani iným dôkazom v konaní nepreukázala, že požičané, resp. darované peniaze žalovanej sú tými, ktorých vydanie žalobca uplatňuje prostredníctvom žaloby, a ktoré preukázateľne vložil na svoj účet práve žalobca. Nie je podľa žalobcu možné sa stotožniť ani s tvrdeniami žalovanej, že žalobca svoje tvrdenia preukázal len čestnými vyhláseniami svojich rodičov. V tejto súvislosti potom žalobca vymenoval všetky dôkazy, ktoré v konaní predložil, a ktorými preukázal svoje tvrdenia. Uzavrel, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že predmetné peňažné prostriedky, ktoré žalobca nadobudol ako dar, nie sú predmetom BSM v zmysle definície v § 143 Občianskeho zákonníka. 16/ K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalovaná, ktorá zotrvala na svojich predošlých vyjadreniach a zopakovala, že finančné prostriedky získané pôžičkou od jej brata môžu byť uhradené aj zo spoločného majetku, že tieto finančné prostriedky mali byť použité na zabezpečenie spoločného bývania strán sporu, že spochybnením výpovede brata žalovanej stráca žalovaná možnosť uniesť dôkazné bremeno, a že predmetná darovacia zmluva bola uzavretá v podozrivo rovnaký deň ako boli finančné prostriedky vložené na účet žalobcu a v rovnaký deň, kedy žalovaná odovzdala finančné prostriedky žalobcovi. Napokon ešte žalovaná uviedla, že žalobca si vyššie sumy finančných prostriedkov vkladal na účet aj pred údajným uzatvorením zmluvy o pôžičke. Na preukázanie uvedenej skutočnosti predložila niekoľko potvrdení o vkladoch a výpisov z účtu. 17/ K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý skonštatoval, že predmetom konania nebola otázka, na čo mali byť použité finančné prostriedky, ale to, či boli od vkladu žalobcu finančné prostriedky použité, pričom mal za to, že preukázal skutočnosť, že od vloženia finančných prostriedkov až do neoprávneného výberu žalovanou sa s nimi na sporiacom účte žalobcu nenakladalo. Vo vzťahu k dokumentom predloženým žalovanou uviedol, že sa netýkajú rozhodného obdobia a navyše boli predložené v rozpore so zásadou koncentrácie. 18/ Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zopakovala, že finančné prostriedky vo výške 50.000,- eur jej poskytol brat formou pôžičky, pričom mala bokom v spoločnej domácnosti ešte aj sumu 10.000,- eur. Po odchode zo spoločnej domácnosti žalovaná preto previedla z bankového účtu vedeného na meno žalobcu celkovú sumu 60.000,- eur na svoj osobný účet. Ak by potom tieto finančné prostriedky boli skutočne výlučným majetok žalobcu, tak by namietal prevod celej tejto sumy. Nie je podľa žalovanej pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že si svoje údajné výlučné finančné prostriedky oddelil na podúčet sám, nakoľko prevod na podúčet bol uskutočnený žalovanou za účelom ich oddelenia na kúpu spoločnej nehnuteľnosti. Na preukázanie uvedenej skutočnosti predložila výpis z účtu. Mala ešte za to, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia ohľadom pôvodu jeho finančných prostriedkov vzhľadom na časový odstup od darovania finančných prostriedkov a údajné darovanie od príbuzného z USA, o ktorom žalovaná ani jeho rodina nikdy nepočuli. Vo vzťahu k listu, ktorý nechala žalobcovi po odchode zo spoločnej domácnosti uviedla, že sa týkal iba bežnej hotovosti vo výške 1.500,- eur a nemožno ho spájať s predmetom tohto sporu, ani s prevodom finančných prostriedkov poskytnutých žalovanej jej bratom. Záverom namietala porušenie svojho práva na spravodlivý súdny proces v dôsledku nesprávneho vyhodnotenia predložených dôkazov a faktických okolností. 19/ Odvolací súd, po zistení prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu, proti ktorému smeruje, oprávnenosti osoby na podanie odvolania a včasnosti jeho podania, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preskúmal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. l CSP, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), termín verejného vyhlásenia rozsudku oznámil postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP a rozsudok dňa 28. mája 2026 verejne vyhlásil.
20/ Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj udržateľným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa stotožnil s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje jeho vecnú správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolacia argumentácia žalovanej nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutej časti. 21/ V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaná podala odvolanie v rozsahu vyhovujúceho výroku a súvisiaceho výroku o trovách konania, pričom žalobca odvolanie v rozsahu zamietajúceho výroku nepodal, a preto tento II. výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu vo zvyšnej časti príslušenstva žalovanej pohľadávky vo výške 5 % ročne zo sumy 50.000,- eur od 27.07.2019 do 20.12.2021 zamietol, nadobudol právoplatnosť. 22/ Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 23/ Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 24/ Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 25/ Predmetom odvolacieho prieskumu je vecná správnosť napadnutého rozsudku (I. a III. výroku), ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 50.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50.000,- eur od 21.12.2021 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca svoj nárok skutkovo vymedzil tak, že žalovaná dňa 26.07.2019 zo sporiaceho účtu žalobcu vedeného v banke Tatra banka, a.s. č. B.: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ďalej aj ako „Sporiaci účet žalobcu“) previedla na bežný účet žalobcu vedený v banke Tatra banka, a.s. č. B.: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ďalej ako „Bežný účet žalobcu“) sumy vo výške 30.000,- eur a 20.000,- eur. Ten istý deň žalovaná previedla z Bežného účtu žalobcu v prospech jej bežného účtu vedeného v banke Tatra banka, a.s. č. B.: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ďalej ako „Bežný účet žalovanej“) sumy vo výške 30.000,- eur a 30.000,- eur. Žalobca tvrdil, že predmetné sumy prevedené zo Sporiaceho účtu žalobcu na Bežný účet žalobcu v celkovej výške 50.000,- eur sú v jeho výlučnom vlastníctve dôvodiac, že to bol dar od jeho rodičov, ktorý si vložil dňa 06.11.2018 na Bežný účet žalobcu v hotovosti, a ktoré následne v ten istý deň previedol na Sporiaci účet žalobcu. Mal potom za to, že keď žalovaná previedla na svoj účet sumu v celkovej výške 60.000,- eur, tak v časti sumy vo výške 50.000,- eur sa jedná o bezdôvodné obohatenie žalovanej, ktoré je povinná v zmysle § 451 v spojení s § 456 Občianskeho zákonníka vydať. Žalovaná naopak svoju procesnú obranu v spore najprv založila na tvrdení, že na základe darovacej zmluvy od svojej matky dostala 10.000,- eur v hotovosti a na základe zmluvy o pôžičke jej brat poskytol sumu vo výške 50.000,- eur v hotovosti, ktorú následne uložila v domácnosti, pričom namietanými prevodmi si len preposlala svoje peňažné prostriedky z účtov žalobcu na svoj účet. Následne v priebehu konania zmenila argumentáciu v tom smere, že na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej s jej bratom vznikol spoločný záväzok žalobcu a žalovanej, a preto žalovaná pri odchode zo spoločnej domácnosti si preposlala predmetné finančné prostriedky v celkovej výške 60.000,- eur, aby vyplatila dlh svojmu bratovi. Mala za to, že v prípade pôžičky od brata sa teda jedná o spoločný záväzok manželov, a preto v danom prípade neprichádza do úvahy aplikácia ustanovení o bezdôvodnom obohatení. 26/ Žalovaná teda v podanom odvolaní uplatnila odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je potrebné uviesť, že tento je vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd konštatuje, že naplnenie uvedených odvolacích dôvodov v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie nevzhliadol. 27/ Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 28/ Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 29/ Podľa § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 30/ Citované ustanovenia zakotvujú prejednaciu zásadu, ktorá ovláda civilné sporové konanie. V súlade s touto zásadou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá, a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020). Sporové strany teda majú v civilnom procese povinnosť tvrdiť, na ktorú nadväzuje povinnosť označiť dôkazy, ktorými tieto svoje tvrdenia preukáže. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení potom nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Uvedený záver platí aj v prípade, ak síce strana navrhla na preukázanie svojich tvrdení vykonať dôkazy, avšak ich hodnotenie súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení tejto strany. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané na základe vykonaných dôkazov má pre túto stranu za následok nepriaznivé rozhodnutie. Sumarizujúc je možné uviesť, že predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočností stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia, na ktorú následne nadväzuje povinnosť označiť dôkazy, ktorými sa preukáže pravdivosť týchto jej tvrdení, tzv. dôkazné bremeno. Rozsah dôkazného bremena je determinovaný hmotnoprávnou normou, ktorá upravuje sporný právny pomer sporových strán. Neunesenie dôkazného bremena má potom za následok nepriaznivé rozhodnutie pre túto stranu. 31/ Zásadným pre ustálenie meritórneho úspechu tej ktorej strany v spore bolo posúdiť, či finančné prostriedky vo výške 50.000,- eur vložené dňa 06.11.2018 žalobcom na bežný účet vedený na jeho meno a následne v ten istý deň preposlané na Sporiaci účet žalobcu, z ktorého boli potom dňa 26.07.2019 preposlané naspäť na Bežný účet žalobcu, a z ktorého boli napokon preposlané v ten istý deň na Bežný účet žalovanej, sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu na základe darovacej zmluvy, alebo (po zásadnej zmene skutkového tvrdenia žalovanej v rámci jej procesnej obrany) sa jedná o splatenie spoločného dlhu manželov vzniknutého zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalovanou a jej bratom, a ktorý dlh mal byť vyporiadaný v rámci BSM strán sporu. Odvolací súd, v zhode so záverom súdu prvej inštancie vyhodnotil, že žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno ohľadom svojej skutkovej argumentácie, ktorú napokon aj v priebehu sporu zjavne účelovo zmenila. Nakoľko skutková a dôkazná línia žalobcu bola hodnoverná a konzistentná, keď preukázal, že v prípade sumy 50.000,- eur sa jedná o dar od jeho rodičov, ktorý s ohľadom na výnimku upravenú v ust. § 143 Obč. Zák. nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej (ide o finančné prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalobcu), preto pokiaľ žalovaná bez vedomia žalobcu túto sumu previedla na svoj Bežný účet, popierajúc písomný odkaz, ktorý zanechala žalobcovi, že peniaze zobrala na živobytie pre deti (listinný dôkaz na čl. 6), následne účelovo tvrdiac, že tak vyplatila svoj údajný, vonkoncom nie preukázaný dlh voči svojmu bratovi, na úkor žalobcu sa bezdôvodne obohatila. Takto získanú finančnú čiastku je potom povinná žalobcovi vydať. 32/ V prejednávanom prípade spočívalo dôkazné bremeno na žalobcovi, ktorý svoj nárok na zaplatenie sumy vo výške 50.000,- eur odôvodňoval bezdôvodným obohatením na strane žalovanej. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, keď vyhodnotil,
že žalobca dostatočne preukázal, že suma vo výške 50.000,- eur je v jeho výlučnom vlastníctve a nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, nakoľko sa jedná o dar. Vo vzťahu k darovaniu žalobca dostatočne preukázal, že jeho rodičia mohli disponovať takouto sumou peňazí, keď v konaní predložil kúpne zmluvy zo dňa 05.08.2009 uzatvorené medzi matkou poručiteľa a Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. (č. l. 44), zo dňa 05.08.2009 uzatvorené medzi otcom poručiteľa a Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. (č. l. 46) a zo dňa 08.10.2015 uzatvorené medzi matkou žalobcu a spoločnosťou Centrop, s.r.o. (č. l. 48), prostredníctvom ktorých rodičia žalobcu predali nehnuteľnosti a nadobudli určité sumy peňazí. Zároveň žalobca predložil aj výpis z účtu otca žalobcu (č. l. 53), z ktorého vyplýva vklad hotovosti (kúpnej ceny) na účet. Žalobca predložil aj listinu o tom, že žalobcov otec, C. N., zdedil peniaze po svojom zosnulom príbuznom v zahraničí (č. l. 54) a potvrdenie o prijatí šeku na inkaso vo výške 21.555,18 eur (24.504,12 USD) na č. l. 55. Napokon žalobca mimoriadnym výpisom z osobného účtu C. N. (č. l. 154), otca žalobcu, preukázal, že C. N. si dňa 06.11.2018, teda v deň darovania predmetnej sumy peňazí žalobcovi, vybral zo svojho účtu sumu vo výške 18.000,- eur. Navyše všetky tieto listinné dôkazy žalobca podporil aj písomnými vyhláseniami oboch rodičov zo dňa 31.01.2022 (č. l. 213 až 216), ktorí potvrdili, že žalobcovi darovali peniaze v hotovosti, že s ním podpísali darovaciu zmluvu, a že tieto peniaze pochádzali z predaja nehnuteľností. Odvolací súd teda vyhodnotil, že rodičia žalobcu disponovali dostatočným množstvom peňazí na to, aby mohli žalobcovi darovať sumu vo výške 50.000,- eur. Žalobca ďalej logicky vysvetlil aj to, ako prebiehal vklad hotovosti tak, že v deň podpisu darovacej zmluvy 06.11.2018 si túto darovanú sumu peňazí hneď vložil na Bežný účet žalobcu v hotovosti na pobočke banky Tatra banka, a.s. v nákupnom centre Bory Mall. O uvedenej skutočnosti svedčí potvrdenie banky Tatra banka, a.s. o vklade hotovosti zo dňa 06.11.2018 (č. l. 137), v ktorej žalobca už v tento deň ako dôvod realizácie vkladu označil dar a za zdroj finančných prostriedkov označil dedičstvo a predaj majetku, teda vylúčil tieto peniaze z právneho režimu BSM. Zo žalobcom doložených výpisov z Bežného účtu žalobcu a zo Sporiaceho účtu žalobcu vyplýva, že žalobca bezprostredne po vklade darovanej sumy na Bežný účet žalobcu dňa 06.11.2018 túto previedol na svoj Sporiaci účet (č. l. 94). Z výpisu zo Sporiaceho účtu žalobcu zo dňa 31.01.2022 (č. l. 94) potom vyplýva, že suma vo výške 50.000,- eur sa na Sporiacom účte žalobcu nachádzala odo dňa 06.11.2018 až do dňa 26.07.2019, kedy žalovaná túto sumu v dvoch platbách vo výške 20.000,- eur a 30.000,- eur previedla naspäť na Bežný účet žalobcu, z ktorého v ten istý deň previedla sumy vo výške 30.000,- eur a 30.000,- eur na Bežný účet žalovanej (č. l. 92 až 94). Podstatným bolo aj to, že v zmysle potvrdenia Tatra banka, a.s. zo dňa 08.02.2023 (č. l. 155) bol na Bežný účet žalobcu v období od 01.06.2018 do 01.08.2019 zrealizovaný jediný vklad hotovosti, a to dňa 06.11.2018 vo výške 50.000,- eur žalobcom, ako aj potvrdenie banky Tatra banka, a.s. zo dňa 02.05.2023 (č. l. 245), z ktorého vyplýva, že účtovný zostatok na Sporiacom účte žalobcu bol deň pred predmetným vkladom hotovosti 05.11.2018 vo výške 6,15 eur. Z uvedeného opisu skutkového deja teda nesporne vyplýva, že dňa 06.11.2018 darovali rodičia žalobcovi sumu vo výške 50.000,- eur, ktorú si žalobca hneď v ten istý deň vložil na Bežný účet žalobcu a následne túto sumu previedol na Sporiaci účet žalobcu, na ktorom bol deň pred realizovaným vkladom účtovný zostatok vo výške 6,15 eur. Na tomto Sporiacom účte žalobcu sa predmetná suma nachádzala až do dňa 26.07.2019, kedy ju žalovaná v dvoch platbách vo výške 20.000,- eur a 30.000,- eur previedla na Bežný účet žalobcu, z ktorého si na Bežný účet žalovanej previedla dve sumy vo výške 30.000,- eur a 30.000,- eur. Tieto peniaze vo výške 50.000,- eur pritom nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej s poukazom na § 143 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jednalo o dar výlučne žalobcovi. Pokiaľ ide o zvyšnú sumu 10.000 eur, možno vyvodiť, že táto bola predmetnom BSM, keďže sa nenachádzala na vyčlenenom sporiacom účte žalobcu (z dôvodov a z titulu vyššie uvedených) a preto ide o čiastku, ktorú by žalobca nemohol s úspechom od žalovanej vymáhať. 33/ Odvolací súd s poukazom na uvedené potom konštatuje, že žalobca v konaní uniesol jednak bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno o tom, že suma vo výške 50.000,- eur vložená dňa 06.11.2018 na Bežný účet žalobcu, následne prevedená na Sporiaci účet žalobcu, kde sa uvedená suma nachádzala až do dňa 26.07.2019, je v jeho výlučnom vlastníctve. Nakoľko na Bežnom účte žalobcu bol v období od 06.11.2018 až do 01.08.2019 zrealizovaný jediný vklad hotovosti, a to vo výške 50.000,- eur, pričom účtovný zostatok na Sporiacom účte žalobcu bol dňa 05.11.2018 vo výške 6,15 eur, možno zhrnúť, že žalovanou prevedené sumy dňa 26.07.2019 vo výške 20.000,- eur a 30.000,eur zo Sporiaceho účtu žalobcu na Bežný účet žalobcu a následne v ten istý deň prevedené sumy vo výške 30.000,- eur a 30.000,- eur z Bežného účtu žalobcu na Bežný účet žalovanej sú čo do výšky sumy 50.000,- eur výlučným vlastníctvom žalobcu. 34/ Z takto ustáleného skutkového stavu potom bolo povinnosťou žalovanej predložiť také dôkazy, ktorými by preukázala svoje tvrdenia jednak o tom, že z celkovo preposlanej sumy z Bežného účtu žalobcu na Bežný účet žalovanej vo výške 60.000,- eur je suma 50.000 eur v jej výlučnom vlastníctve,
alebo že týmito prevodmi sledovala splatenie spoločného dlhu žalobcu a žalovanej jej bratovi na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Žalovaná na preukázanie skutočnosti, že suma vo výške 50.000,- eur vložená v hotovosti dňa 06.11.2018 na Bežný účet žalobcu pochádzala od jej brata a matky predložila do konania darovaciu zmluvu medzi žalovanou a jej matkou zo dňa 04.06.2018 (č. l. 105), zmluvu o pôžičke medzi žalovanou a jej bratom zo dňa 15.10.2018 (č. l. 107), písomné prehlásenie svojej matky (č. l. 284) a detaily pohybu z Bežného účtu žalovanej zo dňa 15.08.2019 vo výške 30.000,- eur s poznámkou „Platba D. prva cast“ (č. l. 65) a zo dňa 16.08.2019 vo výške 20.500,- eur s poznámkou „. (č. l. 66), obidve na účet brata žalovanej. Žalovaná v konaní argumentovala najprv tým, že finančné prostriedky v celkovej výške 60.000,- eur pozostávali z darovanej sumy od matky vo výške 10.000,eur a požičaných 50.000,- eur od brata, ktoré prv mala v hotovosti doma, a po odchode zo spoločnej domácnosti ich len preposlala na svoj účet. Následne ale argumentáciu zmenila tvrdiac, že v prípade predmetnej zmluvy o pôžičke vo výške 50.000 eur sa jednalo o spoločný dlh manželov, a preto nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie. Žalovaná teda s odkazom na darovaciu zmluvu uviedla, že jej matka za účelom obstarania nehnuteľnosti darovala sumu vo výške 10.000,- eur a následne jej brat poskytol na základe zmluvy o pôžičke finančné prostriedky v hotovosti vo výške 50.000,- eur s tým, že žalovaná sa zaviazala túto bezúročnú pôžičku vrátiť do 5 rokov odo dňa jej poskytnutia. Vo vzťahu k finančným prostriedkom vo výške 50.000,- eur uviedla, že ich mala uložené doma „v šuflíku“, pričom až počas návštevy jej brata v domácnosti sporových strán mala poprosiť žalobcu, aby túto sumu vložil na svoj účet. Na preukázanie uvedenej skutočnosti navrhla vypočuť jej brata, ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že žalovaná tieto peniaze odovzdala žalobcovi, ktorý si ich vložil do tašky a odišiel s nimi do banky. Napokon matka žalovanej vo svojom písomnom prehlásení potvrdila, že žalovanej darovala peňažné prostriedky vo výške 10.000,- eur, ktoré pochádzajú z dedičstva po jej otcovi, pričom rovnako potvrdila aj to, že brat žalovanej odovzdal žalovanej v hotovosti sumu vo výške 50.000,- eur na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke. 35/ Vzhľadom na uvedenú argumentáciu sa odvolací súd stotožnil so záverom prvoinštančného súdu, že žalovaná v konaní dostatočne nepreukázala, že suma vo výške 50.000,- eur vložená dňa 06.11.2018 na Bežný účet žalobcu pochádza od brata žalovanej titulom uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Žalovaná na preukázanie uvedenej skutočnosti navrhla vypočuť len jej brata, ktorý jej tieto peňažné prostriedky mal poskytnúť, pričom ale žiadne iné listinné dôkazy alebo akékoľvek iné dôkazy v konaní nepredložila a ani nevrhla vykonať. Zo žalovanou predloženej písomnej výpovede jej matky nevyplýva, že by jej matka bola prítomná pri odovzdaní peňazí žalovanou žalobcovi a nepotvrdila ani to, že by mala vedomosť o vklade hotovosti zo strany žalobcu na Bežný účet žalobcu dňa 06.11.2018. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov naopak vyplýva logický dej jednotlivých čiastkových úkonov, ktoré predchádzali samotnému darovaniu, ako aj vloženiu predmetnej sumy na účet. Odvolací súd dáva opätovne do pozornosti to, že v deň darovania peňažných prostriedkov žalobcovi 06.11.2018 si otec žalobcu zo svojho účtu vybral sumu vo výške 18.000,- eur a následne žalobca v deň darovania išiel do banky, kde už pri vklade hotovosti uviedol, že sa jedná o dar z dedičstva a predaja pozemkov. Naopak žalovaná v konaní predložila len darovaciu zmluvu a zmluvu o pôžičke, z ktorých ale nevyplýva to, kedy, kým, a na ktorý účet majú byť vložené predmetné finančné prostriedky. Navyše nemožno ignorovať ani to, že žalovaná tieto zmluvy predložila oneskorene. Odvolací súd vyhodnotil jej argumentáciu, že tieto zmluvy nemohla predložiť už skôr z dôvodu, že sa nachádzali u bývalého právneho zástupcu za účelovú. Vo vyjadrení k žalobe žalobcu zo dňa 29.12.2021 uviedla, že tieto zmluvy predloží bezodkladne po vianočných sviatkoch, pričom vôbec nespomínala, že by sa mali nachádzať u bližšie nešpecifikovaného bývalého právneho zástupcu. Jednak žalovaná tieto zmluvy nepredložila bezodkladne po vianočných sviatkoch, ale až s viac ako 8 mesačným oneskorením, a predovšetkým neuviedla meno tohto svojho bývalého právneho zástupcu, ako ani uveriteľný dôvod, pre ktorý nebolo možné tieto dve zmluvy vyžiadať a zabezpečiť od tohto právneho zástupcu v čase kratšom ako 8 mesiacov. Neobstojí potom argumentácia, že tento bývalý právny zástupca mal dve zmluvy uložené v archívnom spise, čo by malo odôvodňovať ich predkladanie v dĺžke 8 mesiacov. Predmetné listinné dôkazy teda v žiadnom smere nepreukazujú tvrdenie žalovanej, že hotovosť vo výške 50.000,- eur vložená dňa 06.11.2018 na Bežný účet žalobcu pochádza zo zmluvy o pôžičke s jej bratom. 36/ Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že hodnotením výpovede jej brata ako výpovede rodinne spriaznenej osoby už vopred znemožňuje žalovanej uniesť dôkazné bremeno. V tejto súvislosti súdu prvej inštancie vytkla záver o nepreukázaní jej tvrdení, ktoré boli podporené písomnou výpoveďou jej matky a výpoveďou jej brata, pričom podľa žalovanej aj žalobca preukázal svoje tvrdenia len písomnými výpoveďami jeho rodičov. Odvolací súd sa s touto argumentáciou žalovanej nestotožňuje. V súvislosti s preukázaním skutkových tvrdení žalobcu a zároveň nepreukázaním skutkových tvrdení žalovanej je potrebné uviesť, že žalobca svoje tvrdenia preukázal nielen písomnými výpoveďami rodičov, ale aj
výpismi z Bežného účtu žalobcu, zo Sporiaceho účtu žalobcu, z účtu C. N., otca poručiteľa, ale aj darovacou zmluvou zo dňa 06.11.2018, jednotlivými kúpnymi zmluvami, ktorými žalobca preukazoval pôvod peňazí jeho rodičov a jednotlivými potvrdeniami vydanými bankou Tatra banka, a.s.. Naopak žalovaná v priebehu sporu zmenené tvrdenia preukazovala len oneskorene, a to predloženou darovacou zmluvou a zmluvou o pôžičke, písomnou výpoveďou jej matky a výpoveďou jej brata. V kontexte všetkých vykonaných dôkazov aj odvolací súd dospel k záveru o účelovosti výpovede brata poručiteľky, keď len ťažko možno uveriť argumentácii žalovanej, že v situácii, keď spolu so žalobcom hľadali nové bývanie a chodili po obhliadkach, by si peňažné prostriedky získané pôžičkou od jej brata vo výške 50.000,eur odložila doma v „šuflíku“, na tieto zabudla a až potom, ako prišiel brat poručiteľky na návštevu do domácnosti sporových strán si mala žalovaná spomenúť, že peňažné prostriedky sa tam stále nachádzajú, kedy mala poprosiť žalobcu, aby ich vložil na účet. K uvedenému dospel pri zohľadnení záverov vyplývajúcich zo všetkých vykonaných dôkazov, a to najmä v súvislosti s tým, že argumentačná línia žalobcu je podporená niekoľkými listinnými dôkazmi, a to najmä listinami preukazujúcimi, že rodičia žalobcu mohli disponovať sumou darovaných peňazí, ako aj výpismi z účtu jeho otca C. N. o výbere hotovosti dňa 06.11.2018 a potvrdením banky Tatra banka, a.s. o vklade hotovosti dňa 06.11.2018. Je ale potrebné uviesť, že odvolací súd nespochybňuje záväzok žalovanej ako dlžníčky zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej s jej bratom, avšak javí sa mu ako nepravdepodobné, že v danej situácii by žalovaná zabudla na to, že v jej domácnosti sa nachádza hotovosť minimálne vo výške 50.000,- eur, ktorú až po niekoľkých dňoch mala odovzdať žalobcovi s tým, aby ju vložil na účet. Odvolací súd preto neuveril odvolacej argumentácii žalovanej, že suma vo výške 50.000,- eur vložená na Bežný účet žalobcu dňa 06.11.2018 pochádza od jej brata na základe zmluvy o pôžičke, ktorú s ním (bez vedomia žalobcu) uzatvorila a preto nemôže obstáť ani jej právny argument, že tvorí jej výlučné vlastníctvo, resp. spoločný záväzok manželov, ktorý následným výberom tejto čiastky bratovi splatila. Pokiaľ ide o argument žalovanej, že v prípade predmetnej zmluvy o pôžičke sa jedná o spoločný záväzok manželov, odvolací súd dáva do pozornosti už judikatúrou ustálený záver, že ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na právne úkony týkajúce sa spoločných vecí, t. j. vecí, ktoré už sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva. Právna možnosť uzavierať zmluvy len jedným z manželov nie je existenciou bezpodielového spoluvlastníctva nijako obmedzená. Tieto úkony sa priamo netýkajú už nadobudnutého majetku v BSM. Uzavretím takýchto zmlúv len jedným z manželov teda nevzniká spoločný záväzok manželov, ale iba individuálny záväzok toho manžela, ktorý zmluvu sám uzatvoril (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/316/2020 zo dňa 26.01.2023). Vzhľadom na uvedený záver potom zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej len žalovanou je zaviazaná len žalovaná, avšak veriteľ sa môže uspokojiť z prostriedkov z BSM. Na uvedenom závere nič nemení ani tvrdenie žalovanej, že peňažné prostriedky vo výške 50.000,- eur získané touto pôžičkou patria do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, a preto prevodom tejto sumy na Bežný účet žalovanej nemohlo dôjsť k jej bezdôvodnému obohateniu. Odvolací súd opätovne konštatuje, že žalovaná v konaní dostatočne nepreukázala, že finančné prostriedky vo výške 50.000,- eur, ktoré sa nachádzali na Sporiacom účte žalobcu boli práve tými, ktoré nadobudla na základe ňou tvrdenej pôžičky uzatvorenej s jej bratom. Ako bolo uvedené už vyššie, odvolací súd nespochybňuje záväzok žalovanej z uzatvorenej zmluvy o pôžičke s jej bratom a rovnako nespochybňuje, že na jej základe mohla žalovaná nadobudnúť finančné prostriedky vo výške 50.000,- eur, avšak v konaní nebolo hodnoverne preukázané, že práve 50.000,- eur získaných od brata poručiteľky je tých 50.000,- eur, ktoré žalobca vložil dňa 06.11.2018 na Bežný účet žalobcu. Možno dať za pravdu žalovanej, že v prípade existencie takéhoto dlhu a nakladania s finančnými prostriedkami získanými z takéhoto záväzku žalovanej bolo namieste riešiť túto otázku vzájomného finančného vyporiadania bývalých manželov v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, avšak takýto skutkový dej a z neho vyplývajúca právna kvalifikácia z vykonaného dokazovania nevyplynula. 37/ S ohľadom na uvedené, vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vyvodiť dôvodnosť žiadneho odvolacieho dôvodu uplatneného žalovanou v odvolaní. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a tento aj správne právne posúdil a preto sa odvolací súd stotožnil s nosnými dôvodmi napadnutého rozhodnutia. 38/ Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku z dôvodu, že nedal odpovede na všetky ňou nastolené otázky v konaní, odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia popísal obsah podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlil, ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil, uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a zároveň citoval zákonné ustanovenia, ktoré na prejednávanú vec aplikoval, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa vysporiadalo so všetkými podstatnými námietkami a ostatnými
rozhodujúcimi skutočnosťami a zodpovedá požiadavkám kladeným v ust. § 220 ods. 2 CSP. Aj Ústavný súd SR uviedol, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (pozri sp. zn. I. ÚS 241/07). 39/ Záverom ešte odvolací súd konštatuje, že žalovaná k svojim vyjadreniam zo dňa 21.08.2024 a dňa 10.11.2025, uskutočnených po podaní odvolania priložila aj listinné dôkazy, ktoré neboli použité v prvoinštančnom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd ozrejmuje, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom sporovom konaní vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie sú obmedzené, pretože základom pre neskôr - v odvolacom konaní vznesené námietky - sa nemôžu stať prostriedky procesnej obrany a procesného útoku (§ 149 CSP), ktoré neboli uplatnené v konaní na súde prvej inštancie, a s ktorými sa z tohto dôvodu súd prvej inštancie nemal dôvod zaoberať, či venovať im v napadnutom rozhodnutí akúkoľvek pozornosť. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené na súde prvej inštancie, je možné po podaní odvolania uvádzať len za splnenia podmienok uvedených v § 366 CSP písm. a/ až d/. Ak odvolateľ, v tomto prípade žalovaná, neuvedie a nepreukáže žiaden legitímny dôvod v zmysle § 366 CSP, ktorým by odôvodňoval predkladanie týchto listinných dôkazov v odvolacom konaní, na takéto novoty nemôže odvolací súd prihliadnuť. Žalovaná vo svojich vyjadreniach uskutočnených po podaní odvolania žiaden dôvod na pripustenie týchto novôt odvolaciemu súdu neposkytla, a preto na ne odvolací súd neprihliadol. 40/ Vzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že odvolacia argumentácia žalovanej nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v nej uvedenej, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (v I. výroku a v III. výroku ako súvisiacom) podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 41/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že plne procesne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 42/ O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 43/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).