Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Cob/92/2024 1320208725 25. 03. 2026 JUDr. Andrea Haitová ECLI:SK:KSBA:2026:1320208725.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a Mgr. Evy Vallovej v spore žalobcu: TLM Group s.r.o., Vajnorská 8A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 04, IČO: 44 678 878, zastúpeného JUDr. Evou Molnárovou, advokátkou, Rudlovská cesta 47, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Porsche Finance Slovakia, s.r.o., Digital Park II. Einsteinova 3754/23, Bratislava- mestská časť Petržalka 851 01, IČO: 31 341 438, zastúpeného AKRS Legal s.r.o., Zahradnícka 74, 821 08 Bratislava , IČO: 56 979 240, o určenie vlastníckeho práva k hnuteľným veciam a vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III. č.k. B3-26Cb/223/2020-232 zo dňa 18. októbra 2023 takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III. č.k. B3-26Cb/223/2020-232 zo dňa 18. októbra 2023 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III ( ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „ prvoinštančný súd“) rozsudkom č.k. B3-26Cb/223/2020-232 zo dňa 18. októbra 2023 ( ďalej aj ako „ napadnuté rozhodnutie“ ) vo výroku č. I. určil, že žalobca j e v ý l u č n ý m v l a s t n í k o m motorového vozidla BMW X5 M50d, VIN: J., r.v. 2017, EVČ: N.-XXXPH čiernej farby , motorového vozidla LAND ROVER RANGE ROVER LG, VIN: Z., r.v. 2015, EVČ: N., čiernej farby, motorového vozidla BMW 750Li xDrive, VIN: J., r.v. 2016, EVČ: N., čiernej farby a motorového vozidla BMW120d xDrive, VIN: J., r.v. 2017, EVČ: N. - XXXOE, bielej farby. Vo výroku č. II. zaviazal žalobcu vydať žalovanému motorové vozidlá zn. BMW X5 M50d, VIN: J., EČV: N. - XXXPH, zn. LAND ROWER RANGE ROWER LG, VIN: Z., EČV: N., zn. BMW 750LÍ xDrive, VIN: J., EČV: N. a zn. BMW 120d xDRive, VIN: J., EČV: N.-XXXOE a to v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že je výlučným vlastníkom vyššie uvedených motorových vozidiel ( výrok č. I. napadnutého rozhodnutia). Svoj nárok založil na tom skutkovom a právnom závere, že na základe príslušných kúpnych zmlúv uzavretých s predávajúcim - obchodnou spoločnosťou Group M, a.s., Harmincova 2/B, Bratislava nadobudol do vlastníctva uvedené motorové vozidlá, pričom kúpna cena bola hradená úverom poskytnutým od žalovaného pre každé motorové vozidlo jednotlivo a to na základe samostatných úverových zmlúv, označených ako Zmluvy o AutoKredite. Splatnosť úverov si žalovaný zabezpečoval ku každej úverovej zmluve konkrétnymi zmluvami o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Žalobca sa dostal do omeškania s platením splátok pri každej úverovej zmluve a z uvedeného dôvodu žalovaný odstúpil od príslušných úverových zmlúv. Z podkladov, ktoré boli súčasťou žaloby týkajúcich sa trestného spisu vyplývalo, že žalovaný si uplatnil po odstúpení od úverových zmlúv vlastnícke práva k predmetným motorovým vozidlám a to na základe uzavretých zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Žalovaný vystupoval v trestnom konaní ako poškodený - vlastník motorových vozidiel, ktoré mu žalobca neoprávnene zadržiaval. Podľa žalobcu žalovaný ako veriteľ však nenadobudol právo, ktoré bolo na neho dočasne prevedené v dôsledku nesplnenia
záväzku zo strany žalobcu ako dlžníka. Veriteľovi nesplnením záväzku vzniká len nárok na výkon zabezpečovacieho prevodu práva, to znamená, že má právo v mene dlžníka vystupovať pri speňažení veci v zmysle dohody (predajom, dražbou ) a dlžník je povinný tieto úkony strpieť. Z vyššie uvedeného teda podľa žalobcu vyplývalo, že žalovaný nie je a ani nemôže byť vlastníkom zaistených motorových vozidiel len v dôsledku nesplnenia záväzku zo zmlúv o AutoKredite a s následným uplatnením práva zo zmlúv o zabezpečovacom prevode práva. Naliehavý právny záujem žalobca v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP odôvodňoval tým, že bez takéhoto určenia vlastníckeho práva by sa jeho postavenie stalo neistým, keďže žalovaný je ako vlastník vozidla zapísaný v technickom preukaze jednotlivých motorových vozidiel ako aj existenciou osobitného predpisu, ktorým je ustanovenie § 97 ods. 1 Trestného poriadku. 3. Žalovaný nesúhlasil s určovacou žalobou žalobcu a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu. V konaní poukázal na skutočnosť , že účastníci si v čl. V zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva dohodli nasledovné znenie uvedeného článku: „ Zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k predmetu financovania trvá až do okamihu riadneho, včasná, plného uspokojenia všetkých zabezpečovaných pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi zo Zmluvy.“ v zmysle uvedeného, na veriteľa prechádza dočasne vlastnícke právo, pričom sa naplnila zabezpečovacia funkcia zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva a v momente, kedy sa dlžník dostane do omeškania, sa veriteľ stáva oprávnený na výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Žalovaný ďalej uviedol, že keďže nedošlo k uspokojeniu pohľadávky žalobcu, dočasným vlastníkom predmetu financovania bol naďalej žalovaný. Zdôraznil, že nemal záujem na tom, aby na neho bolo natrvalo prevedené vlastnícke právo k predmetu financovania, ale naopak, že zabezpečovací prevod vlastníckeho práva naďalej trvá, a teda naďalej disponuje dočasným vlastníckym právom k predmetu financovania. Dospel k záveru, že súd by si mal v prvom rade prejudiciálne vyriešiť otázku, či došlo k zániku zabezpečeného záväzku. Na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že vlastnícke právo bolo iba dočasne prevedené na žalovaného v zmysle hore uvedených zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva s jasným dohodnutým v zmysle zákona špecifikovaný režimom prevodu. Podľa jeho názoru žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem. 4. Žalovaný podal na súde prvej inštancie žalobu na vydanie hnuteľných vecí ( výrok č. II. napadnutého rozhodnutia), ktorá bola vedená pod spisovou značkou 23 Cb 14/2021 a keďže obe žaloby sa začali pred tým istým súdom, skutkovo spolu súviseli, týkajú sa tých istých strán sporu súd prvej inštancie uznesením č. k. 26 Cb 223/2020 - 154 zo dňa 07.02.2022, právoplatným dňa 11.02. 2022, spojil oba spory na spoločné konanie. Žalovaný v konaní o vydanie veci poukázal na ustanovenie § 553 a nasledujúce Občianskeho zákonníka v súvislosti s úpravou oprávnenia veriteľa po prevode práva, ktorého sa zabezpečovací prevod týka, a to až do zániku zabezpečovacieho prevodu práva. Podľa uvedeného veriteľ, na ktorého bolo dočasne prevedené majetkové právo dlžníka, vystupuje ako oprávnený subjekt. Veriteľ má teda analogické právne postavenie ako vlastník ( ust. § 123 Občianskeho zákonníka)a má tiež rovnaké právo na ochranu vlastníckeho práva ako pôvodný vlastník (majiteľ prevedeného práva). V tejto súvislosti mu prislúcha najmä právo podať žalobu na vydanie veci voči tretej osobe, ktorá vec neoprávnene zadržiava. Podmienkou aktívnej legitimácie žalobcu v týchto konaniach je skutočnosť, že žalobca je osobou, ktorá je oprávnená mať vec u seba. Vindikačnou, respektíve reivindikačnou indikačnou žalobou sa vlastník hmotnej veci domáha ochrany proti tomu, kto mu ju neprávom, t.j. bez právneho dôvodu zadržiava. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný v konaní navrhol, aby bol žalobca zaviazaný vydať mu hnuteľné veci - sporné motorové vozidlá. 5. K argumentácii žalovaného žalobca uviedol, že určovaciu žalobu podal na podklade ustanovenia § 97 Trestného poriadku, keďže bol na základe výzvy vyšetrovateľa v trestnom konaní vyzvaný, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy preukázal orgánom činným v trestnom konaní, že nárok na zaistené motorové vozidlá si uplatnil podaním na civilnom súde. K zaisteným motorovým vozidlám si totiž robil nárok ako žalobca tak aj žalovaný. Z uvedeného podľa žalobcu jednoznačne vyplýva naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Ďalej k argumentácii žalovaného žalobca uviedol, že samostatná existencia zabezpečovacieho prevodu práva prezumuje, že dlžník je vlastníkom veci a právnou otázkou aj v tomto spore ostáva, či dlžník je naďalej aj po uzavretí zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a súčasne vzniku omeškania s platením dlhu stále vlastníkom predmetu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. K nároku žalovaného na vydanie veci uviedol, že základným predpokladom úspešnosti takejto žaloby je, že žalovaný má vec u seba. Žiadané hnuteľné veci sa však v držbe žalobcu nenachádzajú a tieto veci zaistila polícia v rámci trestného konania. Z uvedeného vyplýva, že nie je splnený základný predpoklad pre úspešnosť žaloby na vydanie veci. 6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi ako uznesením vyšetrovateľa OR PZ ČVS: ORP-735/3-VYS-B5-2019 PP zo dňa 24.04.2020, sťažnosťou proti uzneseniu vyšetrovateľa
OR PZ ČVS: ORP-735/3-VYS-B5-2019 PP, doplnením tejto sťažnosti, uznesením vyšetrovateľa OR PZ ČVS: ORP-735/3-VYS-B5-2019 PP zo dňa 08.07.2020, sťažnosťou proti uzneseniu vyšetrovateľa OR PZ ČVS: ORP-735/3-VYS-B5- 2019 PP zo dňa 08.07.2020, uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V č. k. 1Pv 12/20/1105-20, listom vyšetrovateľa OR PZ Bratislava V, ktorým žalobcu vyzval na uplatnenie vlastníckeho práva v civilnom konaní, zmluvou o autokredite č. XXXXXX, zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 971775, zmluvou o autokredite č. XXXXXX, zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XXXXXX, zmluvou o autokredite č. XXXXXX, zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XXXXXX, zmluvou o autokredite č. XXXXXX, zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XXXXXX, osvedčením o evidencii vozidiel BMW X5 M50d, VIN: J., EČV: N. - XXXPH, LAND ROWER RANGE ROWER LG, VIN: Z., EČV: N., BMW 750LI xDrive, VIN: J., EČV: N. a BMW 120d xDRive, VIN: J., EČV: N.-XXXOE, všeobecnými zmluvnými podmienkami k zmluve o autokredite č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX V. XXXXXX, protokolom o odovzdaní a prevzatí vyššie špecifikovaných vozidiel, splátkovým kalendárom k zmluve o autokredite č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX V. XXXXXX, oznámením o predčasnej splatnosti úveru zmluvy o autokredite č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX V. XXXXXX, oznámením o uplatnení a začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX V. XXXXXX a kópiou doručeniek k vyššie špecifikovaným oznámeniam. 7. Právne súd prvej inštancie spor posúdil podľa ust. § 553 ods. 1 a 3, § 553c ods. 1, 2 a 3, § 553d ods. 1, § 126 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“ ), § 137 písm. a) a c) , § 149, § 216 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) . 8. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval vyššie uvedené právne normy a dospel k záveru, že konaní nebolo sporné, že žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili zmluvy o AutoKredite č. XXXXXX, Č.. XXXXXX, Č.. XXXXXX V. Č.. XXXXXX za účelom poskytnutia financovania motorových vozidiel BMW X5 M50d, VIN: J., EČV: N. - XXXPH, LAND ROWER RANGE ROWER LG, VIN: Z., EČV: N., BMW 750LI xDrive, VIN: J., EČV: N. a BMW 120d xDRive, VIN: J., EČV: N.-XXXOE, ktorých súčasťou boli všeobecné zmluvné podmienky zmluvy o AutoKredite. Rovnako nespornými boli protokoly o odovzdaní a prevzatí vyššie špecifikovaných vozidiel, splátkové kalendáre k predmetným zmluvám o AutoKredite a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XXXXXX, č. XXXXXX, Č.. XXXXXX V. Č.. XXXXXX za účelom zabezpečenia záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o autokredite, na základe ktorých žalobca dočasne previedol vlastnícke právo k vozidlám na žalovaného. Vzhľadom na to, že žalobca sa dostal s úhradou splátok pri všetkých úverových zmluvách do omeškania, žalovaný žalobcovi doručil výzvy na zaplatenia záväzkov spolu s oznámením o predčasnej splatnosti úverov, a zároveň žalobcu vyzval na uhradenie dlžných súm, čo žalobca v lehote stanovenej žalovaným nesplnil. Žalovaný ďalej žalobcovi doručil oznámenia o uplatnení a začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva č. XXXXXX, Č.. XXXXXX, Č.. XXXXXX V. Č.. XXXXXX, ktorými žalobcu vyzval k okamžitému pristaveniu vozidiel na adresu žalovaného. Doručenie týchto oznámení bolo nesporné, keďže žalovaný do spisu doložil aj kópie doručeniek k predmetným oznámeniam. Nespornou bola tiež skutočnosť, že žalobca sa dostal do omeškania s úhradou splátok v zmysle jednotlivých splátkových kalendárov. 9. Sporným v konaní bolo usporiadanie vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, keďže žalobca svojou žalobou požadoval, aby súd určil jeho vlastnícke právo k špecifikovaným motorovým vozidlám a žalovaný žalobou pôvodne vedenou pod sp. zn. 23Cb 14/2021 žiadal, aby súd žalobcu zaviazal mu tieto motorové vozidlá vydať. 10. Súd prvej inštancie posudzoval naliehavý právny záujem žalobcu na svojej určovacej žalobe a dospel k záveru, že tento je daný a to z dôvodu, že v súčasnosti sa sporné motorové vozidlá nachádzajú v policajnej úschove, pričom môžu byť vydané len tomu subjektu ( § 97 ods. 1 v spojení s § 94 Trestného poriadku ) , kto k nim preukáže vlastnícke právo alebo oprávnenú držbu. 11. K samotnému určeniu vlastníckeho práva k predmetným motorovým vozidlám súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami prišlo platnému uzavretiu zmlúv o autokredite, pričom na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich z týchto zmlúv strany sporu uzatvorili zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Bolo podľa súdu nesporné, že žalobca sa dostal do omeškania s úhradami splátok a ako to vyplýva z ustanovenia § 553 a nasl. OZ, ak nepríde k riadnemu splneniu záväzku zabezpečeného prevodom, veriteľ nemá právo si vec, ktorá je predmetom zabezpečovacieho prevodu práva nechať ako vlastnú. Z uvedeného je teda podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že ani v prípade nesplnenia záväzku dlžníka neprichádza k trvalému prevodu vlastníckeho práva z dlžníka na veriteľa. Nesplnením záväzku dlžníkom veriteľovi vzniká iba nárok na výkon zabezpečovacieho prevodu práva, teda veriteľovi prislúcha právo v mene dlžníka vystupovať za účelom speňaženia veci v zmysle ich dohody či už predajom vecí alebo ich dražbou, pričom dlžník je povinný strpieť takéto úkony. Veriteľ tým pádom nie je oprávnený
s vecou nakladať ako jej vlastník. V danom prípade v dôsledku skutočnosti, že žalobca ako dlžník neuspokojil pohľadávku žalovaného ako veriteľa, tento si uplatnil zabezpečovací prevod vlastníckeho práva, ktorý mu umožňuje sporné motorové vozidlo predať, prípadne vydražiť a nesplatenú pohľadávku žalobcu uspokojiť výťažkom z tohto predaja. Vlastníkom sporných motorových vozidiel podľa súdu prvej inštancie v pravom slova zmysle preto naďalej ostáva žalobca, keďže zákon nepripúšťa, aby si žalovaný vec ponechal ako svoju vlastnú. 12. Pokiaľ ide o nárok žalovaného uplatnený pôvodne v konaní vedenom pod spisovou značkou 23Cb 14/2021, (spojené na spoločné konanie v zmysle uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 26Cb 223/2020154 zo dňa 07.02.2022), v ktorom žalovaný žiadal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť vydať žalovanému motorové vozidlá zn. BMW X5 M50d, VIN: J., EČV: N. - XXXPH, zn. LAND ROWER RANGE ROWER LG, VIN: Z., EČV: N., zn. BMW 750LÍ xDrive, VIN: J., EČV: N. a zn. BMW 120d xDRive, VIN: J., EČV: N.XXXOE súd prvej inštancie uvedený nárok posudzoval ako žalobu na vydanie veci, resp. reinvindikačnú žalobou. 13. Súd dospel k záveru, že žalovaný preukázal právo mať vec u seba z titulu zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a oznámení o uplatnení a začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Veriteľ, teda žalovaný tu vystupoval ako oprávnený subjekt, na ktorého bolo dočasne prevedené vlastnícke právo dlžníka v zmysle zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Žalovaný tak mal obdobné právne postavenie ako vlastník, pričom zákon obmedzuje jeho právo nakladať s vecou tým, že nie je oprávnený prevedené právo previesť ďalej na inú osobu ani ho inak zaťažiť v prospech inej osoby. Ďalej súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na čl. V zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, z ktorého vyplýva, že zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k predmetu financovania trvá až do okamihu riadneho, včasného a úplného uspokojenia všetkých zabezpečených pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi zo zmluvy. K samotnému inštitútu zabezpečovacieho prevodu práva uviedol, že v danom prípade ide o podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi s rozväzovacou podmienkou. Po uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením právo v rozsahu, v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka. 14. Vzhľadom na všetky skutočnosti mal súd za to, že žalobca je povinný žalovanému sporné motorové vozidlá vydať s poukazom na to, že žalobca sa dostal do omeškania s plnením žalovanému a žalovaný žalobcovi riadne doručil výzvy na zaplatenie predmetných záväzkov a oznámenia o predčasnej splatnosti úverov a následne po tom, ako žalobca ani dodatočne neuhradil svoju splatnú pohľadávku, mu žalovaný zaslal oznámenia o uplatnení a začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, v ktorých žalobcu vyzval na okamžité pristavenie vozidiel na adresu žalovaného, čo žalobca neurobil. 15. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že ako žalobca aj žalovaný mali vo veci plný úspech. 16. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obe strany sporu. 17. Žalovaný v svojom odvolaní datovanom zo dňa 03.11.2023 sa odvolal do výroku číslo I. a III. napadnutého rozhodnutia a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a g) CSP. 18. Napadnutie výroku č. I. odvolaním žalovaný zdôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu pri preukazovaní naliehavého právneho záujmu žalobcu, kedy podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na takomto určení naliehavý právny záujem. Žalobca vo svojej žalobe uvádzal, že bez takéhoto určenia vlastníckeho práva by sa jeho postavenie stalo neistým, keďže žalovaný je ako vlastník vozidla zapísaný aj v technickom preukaze jednotlivých vozidiel a tiež existenciou osobitného predpisu, ktorým je § 97 ods. 1 Trestného poriadku. K uvedenému žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobca dobrovoľne na základe čl. IV. príslušných zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva „previedol dočasne vlastnícke právo v príslušnej evidencii MV na žalovaného a držba motorových vozidiel ostala v príslušnej evidencii MV na žalobcovi“. Ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že na určovacom petite je daný naliehavý právny záujem žalobcu jednak z dôvodu hospodárskeho záujmu žalobcu a jednak záujmom orgánov činných v trestnom konaní na výsledku trestného konania žalovaný uviedol, že žiadny hospodársky záujem žalobcu v konaní nebol preukázaný, lebo bol to práve žalobca, ktorý sa dostal do omeškania s platením splátok, ktoré do dňa rozhodnutia súdu neboli vyrovnané. Bolo jednoznačne preukázané a nesporné, že žalobca nemôže mať hospodársky záujem, keď si preukázateľne nesplnil svoje zmluvné povinnosti voči žalovanému a ani počas trestného konania nedošlo k zmene tejto situácie. Vzhľadom na uvedené nemôže mať žalobca hospodársky záujem na nadobudnutí vlastníckeho práva k dotknutým motorovým vozidlám, keďže platí stav, že žalovaný sa stal na základe zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva dočasným
vlastníkom motorových vozidiel. Pokiaľ ide o preukazovanie naliehavého právneho záujmu z dôvodu údajného záujmu orgánov činných v trestnom konaní na výsledku a pokračovaní trestného konania žalovaný uviedol, že výrokom č. II. napadnutého rozhodnutia bola určená povinnosť žalobcu vydať dotknuté motorové vozidlá žalovanému a tým bol tiež podľa jeho názoru naplnený záujem orgánov činných v trestnom konaní v tom zmysle, že tieto budú môcť vydať dotknuté motorové vozidlá z policajnej úschovy žalovanému. Na orgány činné v trestnom konaní bola podľa jeho názoru iba prenesená povinnosť ako nositeľa ochrancu verejného práva, ale nie samotná držba veci. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133 OZ ) a preto súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keďže zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva sa stal žalovaný síce "dočasným vlastníkom“, ale vlastníkom hnuteľných vecí a v tomto spore dotknutých motorových vozidiel. Nesprávnym posúdením prvostupňového súdu ohľadne určenia vlastníckeho práva podľa žalovaného by totiž došlo k „ duplicite vlastníctva“, čo je neprípustné, pretože podľa napadaného rozhodnutia by sa stal žalobca vlastníkom dotknutých motorových vozidiel a ako to aj sám prvoinštančný súd potvrdil, tak aj žalovaný by ostal dočasným vlastníkom motorových vozidiel. Z uvedeného je zrejmé, že odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu je vágne, arbitrárne a neprípustné. Žalovaný v odvolaní ďalej zdôraznil, že zabezpečovacím prevodom práva v zmysle § 553 a nasl. OZ sa aj bez výslovného zakotvenia rozväzovacej podmienky v zmluve rozumie dojednanie o prevode práva s rozväzovaciu podmienkou, ktorej splnením sa vlastníkom veci bez ďalšieho stáva pôvodný vlastník (dlžník, ktorý toto zabezpečenie poskytol). Z uvedeného podľa jeho názoru vyplýva, že až splnením rozväzovacej podmienky by sa žalobca stal naspäť vlastníkom zabezpečenej veci a nie suplovaním tejto skutočnosti nesprávnym rozhodnutím súdu . V ustanovení § 553 a nasl. OZ sú upravené oprávnenia veriteľa po prevode práva, ktorého sa zabezpečovací prevod týka, až do zániku zabezpečovacieho prevodu práva. Je tu napríklad zakotvený zákaz pre veriteľa s predmetom prevedeného práva ďalej disponovať alebo ho zaťažiť iným vecným právom, ale aj povinnosť ochraňovať tento predmet pred poškodením alebo znehodnotením. Veriteľ, na ktorého bolo dočasne prevedené majetkové práva dlžníka, vystupuje ako oprávnený subjekt a má analogické právne postavenie ako vlastník (§ 123 OZ ). Má tiež rovnaké právo na ochranu vlastníckeho práva ako pôvodný vlastník, prislúcha mu najmä právo podať žalobu na vydanie veci voči tretej osobe, ktorá vec neoprávnene zadržiava. Podľa § 553d OZ po uspokojení veriteľovej pohľadávky z hlavného záväzku zanikne záväzkový vzťah medzi veriteľom a dlžníkom. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zabezpečovací prevod práva ma akcesorickú povahu vo vzťahu k záväzku, ktorý zabezpečuje, zanikne aj vecnoprávny (majiteľský) vzťah veriteľa k prevedenému majetkovému právu. Ak sa zabezpečovací prevod práva týka vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v katastri nehnuteľností je treba opäť vyznačiť dlžníka ako pôvodného vlastníka a vymazať poznámku o dočasnosti prevodu. Prvoinštančný súd sa svojím rozhodnutím vo výroku č. I. odklonil (nerešpektovaním vzniku zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva na žalovaného) od ochrany zmluvných strán podľa ústavnej zásady pacta sunt servanta. Všeobecný súd vzhľadom na vyššie uvedenú zásadu preto nemôže v súdnom konaní posudzovať vec spôsobom, ktorý nerešpektuje vôľu strán a zmluvnú slobodu ako základný pilier súkromného práva. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie vo výroku č. I. a III. a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne zmenil vyššie uvedené výroky tak, že žalobu žalobcu o určenie vlastníckeho práva zamietne ( výrok č. I.) , výrok č. II. potvrdí a zmení výrok č. III. tak, že žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. 19. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku č. I. za správne a dostatočne odôvodnené. Dodal, že, keďže žalovaný počas celého trestného konania tvrdil, že je vlastníkom motorových vozidiel a má právo s nimi nakladať, bol žalobca v právnej neistote, kto je vlastníkom motorových vozidiel, keďže z evidencie motorových vozidiel svedčilo vlastnícke právo žalovanému. Z uvedeného údaja vychádzali aj orgány činné v trestnom konaní pri svojich rozhodnutiach. Z tohto dôvodu bol žalobca nútený domáhať sa určenia vlastníckeho práva podaním civilnej žaloby podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku a v prípade ak by si tento nárok v primeranej lehote v civilnom procese neuplatnil, motorové vozidlá by sa predali (§ 97 ods. 1, veta štvrtá Trestného poriadku). Určovacia žaloba tak má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Skutočnosť, že žalovaný má nároky voči žalobcovi, ktoré má právo si uspokojiť aj zo zaistených motorových vozidiel však neznamená, že polícia, respektíve akýkoľvek iný orgán má právo siahnuť na majetok žalobcu bez zákonného dôvodu. Podľa žalobcu má žalovaný právo domáhať sa svojich obchodnoprávnych nárokov na civilnom súde a teda zaplatenia svojich pohľadávok, respektíve výkonu zabezpečovacieho prevodu
vlastníckeho práva. Žalovaný si mienil uplatniť nárok zo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a riadnym uplatnením tohto práva dôjde k situácii, že žalobca stráca toto vlastnícke právo prevodom na tretiu osobu za odplatu, z ktorej si môže žalovaný uplatniť svoje nároky. Je preto rozhodujúce posúdenie, komu patrí vlastnícke právo, ktoré bude za odplatu prevedené. Toto sa vlastníctvo, ktoré svedčí žalovanému, je len zábezpekou pre žalovaného a zabezpečuje, že žalobca nemôže toto vlastnícke právo previesť bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu. Neznamená však, že sám žalovaný môže s motorovými vozidlami nakladať bez toho aby realizoval výkon zabezpečovacieho prevodu práva. Ďalej žalobca opätovne uviedol, že vzniesol proti nároku žalobcu námietku premlčania a to vo vzťahu k pohľadávke žalovaného na zaplatenie dlžných splátok, ako vo vzťahu k samotnému výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. Z tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný zaslal žalobcovi výzvu na zaplatenie záväzku spolu s oznámením o predčasnej splatnosti úveru, ako aj oznámením o uplatnení a začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva pri jednotlivých motorových vozidlách a to výzvou zo dňa 11.09.2018, výzvou zo dňa 17.05.2018 a zo dňa 11.09.2018. Vzhľadom na štvorročnú premlčaciu lehotu na uplatnenie pohľadávky žalovaného na súde premlčacia lehota uplynula ešte v roku 2022. Podľa žalobcu premlčacia lehota na uplatnenie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva taktiež podlieha premlčaniu, vzťahuje sa na ňu štvorročná premlčacia lehota a z tohto dôvodu táto uplynula rovnako v roku 2022. Žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaného, podľa ktorého súd prvej inštancie svojím rozhodnutím založil „duplicitu vlastníckeho práva“, keď v svojom rozhodnutí určil, že vlastníkom sporných motorových vozidiel je žalobca ale súčasne uviedol že dočasným vlastníkom je žalovaný. Podľa žalobcu dočasnosť prevodu vlastníckeho práva v danom prípade nezakladá duplicitu vlastníctva, keďže „trvalým“ vlastníkom aj pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zostáva dlžník. V danom prípade sa jedná len o zabezpečovací inštitút, podobný záložnému právu. Žalobca ďalej zdôraznil, že súd prvej inštancie posúdil zmluvu o zabezpečovacom prevode práva ako platný vzťah, na základe, ktorého nemôže dôjsť strate vlastníckeho práva pre dlžníka skôr, ako dôjde k realizácii výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. Pokiaľ teda žalovaný tvrdí, že je oprávneným držiteľom (dočasným vlastníkom) na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a z tohto titulu mu vyplýva právo na vydanie veci, nemôže na druhej strane spochybňovať záver súdu o tom, že vlastníkom motorových vozidiel je naďalej žalobca. 20. V replike k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného žalovaný zopakoval svoje doterajšie tvrdenia a závery a dodal, že absurdne vyznievajúce tvrdenia žalobcu, že neboli splnené podmienky na zaplatenie dlžných splátok žalovanému, keďže uvedené preukázal v tomto konaní podľa žalovaného prvoinštančný súd a priznal uvedenú skutočnosť v konaní aj samotný žalobca. K uvedenému zdôraznil, že žalobca bol dňa podania vyjadrenia žalovaným dlžný žalovanému sumu viac ako 105 672 € s príslušenstvom a súčasne žalovaný nedisponuje predmetnými motorovými vozidlami, ktoré by mohol na základe zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva zákonným spôsobom speňažiť. Keďže dlh žalobcu nabral státisícové výšky pristúpil žalovaný k zmluve dohodnutému postupu a k zákonnému výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva a odobratiu predmetných motorových vozidiel žalobcovi. Z dôvodu, že žalobca toto zákonné odobratie motorových vozidiel zmaril a neodovzdal ich žalovanému ako bolo zmluvne dohodnuté, je vedené proti žalobcovi a jeho konateľovi trestné konanie, na ktoré sa opakovane samotný žalobca odvoláva. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že jediným trvalým vlastníkom pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zostáva dlžník a v tejto súvislosti odkazuje opätovne na ustálenú judikatúru súdov ako aj výklad ustanovenia § 553 a nasl. OZ, vrátane nálezu Ústavného súdu SR II.ÚS 427/2013-52. 21. Žalobca písomným podaním zo dňa 18.11.2023 podal odvolanie proti výrokom č. II. a III. napadnutého rozhodnutia z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) , f) a h) CSP. Podľa žalobcu právny názor súdu prvej inštancie odôvodňujúci uloženie povinnosti vo výroku č. II. považuje žalobca za nesprávny z dôvodu, že neboli v konaní splnené základné podmienky reivindikačnej žaloby. Úspešnosť uvedenej žaloby podľa žalobcu závisí od preukázania, či žalovaný bol osobou, ktorá má právo domáhať sa ochrany podľa ustanovenia § 126 ods. 1, 2 OZ, je teda buď vlastníkom veci, respektíve jej oprávneným držiteľom a od preukázania, či žalobca žiadanú vec - motorové vozidlá drží vo svojej moci a tieto protiprávne odmieta vydať oprávnenej osobe. Preukázanie faktickej držby je hmotnoprávnou podmienkou bez splnenia, ktorej nie je možné žalobe vyhovieť. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie však bolo preukázané, že motorové vozidlá, ktoré je žalobca povinný žalovanému vydať, sa nachádzal v policajnej úschove, ktoré príslušný útvar polície SR zaistil v rámci príslušného trestného konania. Žalovaný k argumentácii žalobcu ohľadom nesplnenia podmienky faktickej držby žalobcom uviedol, že táto podmienka nemusí byť splnená, pretože na základe rozsudku, ktorým bude žalobca zaviazaný vydať motorové vozidlá žalovanému, tieto budú Políciou SR žalovanému vydané. S touto argumentáciou žalobca nesúhlasil, keďže výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany sporu a
pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán sporu po právoplatnosti rozsudku a príslušný útvar polície nie je stranou sporu, ani právnym nástupcom žalobcu, a preto nebude mať právo a ani povinnosť vydať zaistené motorové vozidlá žalovanému. S poukazom na ustanovení § 97 Trestného poriadku žalobca uviedol, že z uvedeného ustanovenia trestnoprávne normy vyplýva, že v prípade pochybnosti, kto je vlastník alebo oprávnený držiteľ zaistenej veci, si musí svoj nárok takáto osoba uplatniť v civilnom konaní. Žalovaný si však neuplatnil žalobou nárok na určenie, že je oprávnený držiteľ motorových vozidiel, prípadne sa žalobou nedomáhal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť strpieť vydanie motorových vozidiel z úschovy žalovanému. Ďalej žalobca nesúhlasil ani s tvrdením súdu, že v konaní nebola sporná otázka, či si žalovaný riadne splnil povinnosť oznámiť realizáciu zabezpečovacieho prevodu práva žalobcovi. Z doručeniek, ktoré žalovaný predložil súdu prvej inštancie nevyplýva, že by mu bolo začatie realizácie zabezpečovacieho prevodu práva oznámené. Samotná doručenka podľa žalobcu nepreukazuje obsah listiny, ku ktorej sa viaže. Žalobca sa o realizácii zabezpečovacieho prevodu práva dozvedel až po tom, čo sa mu ozval konateľ obchodnej spoločnosti OVER-LEASE s.r.o., ktorý o sebe tvrdil, že je splnomocneným zástupcom žalovaného na odobratie motorových vozidiel, pričom sa nepreukázal žiadnymi povereniami. Ďalšia odvolacia námietka žalobcu smerovala k nevysporiadaniu sa s jeho námietkou premlčania súdom prvej inštancie, a to jednak samotného nároku žalovaného a jednak nároku na výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Žalovaný si uvedené nároky neuplatnil na súde v príslušnej premlčacej lehote a preto tak stratil postavenie oprávneného držiteľa, a teda aj aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o vydanie veci. Na základe uvedeného žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby žalobu žalovaného na vydanie veci v plnom rozsahu zamietol a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania. 22. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný a uviedol, že žalobca síce ako dôvody odvolania uvádza ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP avšak tieto bližšie nekonkretizoval v texte odvolania. K odôvodneniu odvolania žalobcu žalovaný spresnil, čo je podstatou žaloby na vydanie veci ako formy vlastníckej žaloby pričom zdôraznil, že veriteľ, na ktorého bol dočasne prevedené majetkové právo dlžníka, vystupuje ako oprávnený subjekt a má analogické právne postavenie ako vlastník (§ 123 OZ). Má tiež rovnaké právo na ochranu vlastníckeho práva ako pôvodný vlastník (majiteľ prevedeného práva). Prislúcha mu aj právo podať žalobu na vydanie veci voči tretej osobe, ktorá vec neoprávnene zadržiava. K stanovisku žalobcu, že príslušný útvar polície nie je stranou sporu, ani právnym nástupcom žalobcu a preto nemá právo ani povinnosť vydať zaistené motorové vozidlá žalovanému uviedol, že na orgány činné v trestnom konaní bola iba prenesená povinnosť ako nositeľa ochrancu verejného práva, nie však samotná držba veci. Oprávnenosť podania žaloby na vydanie veci žalovaný odôvodňoval ustanovením § 97 ods. 1 Trestného poriadku a to konkrétne časťou „ak si na ňu (zaistenú vec ) uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. “ . Práve uvedené vydanie oprávnenému držiteľovi, tak ako to preukázal v tomto konaní aj žalovaný a ako to aj ustálil prvoinštančný súd, chce žalovaný svojou žalobou o vydanie vecí dosiahnuť. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ustanovenie § 126 ods. 2 OZ ako aj na časť odôvodnenia uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava V č. k. 1Pv12/20/1105-20 zo dňa 05.08.2020 citujúc " v tomto prípade orgány činné v trestnom konaní vec uložia do úschovy a písomne vyzvú osobu, aby svoje právo uplatnila v civilnom súdnom konaní. Rozhodnúť o veci je možné len v prípadoch, ak je právo na vec nepochybné, pričom môže ísť nielen o vlastnícke právo, ale aj o oprávnenú držbu veci .“ K tvrdeniu žalobcu, že začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva nebolo v konaní preukázané, keďže doručenky, na ktoré sa odvoláva aj žalovaný mohli obsahovať akúkoľvek listinu žalovaný uviedol, že na samotných doručenka sa nachádzali skratky: OoPSÚ-oznámenie o predčasnom splatení úveru a skratka: ZPVP- zabezpečovací prevod vlastníckeho práva. Z uvedeného teda podľa žalovaného vyplýva, že žalobcom uvádzané tvrdenia sú účelové, pričom začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva bolo preukázané ako v civilnom prvoinštančnom konaní, tak aj v trestnom konaní a uvedenú námietku žalobca vzniesol až v odvolacom konaní. Rovnakého znenia bola podľa žalovaného aj námietka vznesená žalobcom, týkajúca sa premlčania nároku žalovaného na vydanie veci. 23. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu aj odvolanie žalovaného sú dôvodné. 24. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzavretiu inominátnych zmlúv označených ako zmluvy o AutoKredite č. XXXXXX, Č.. XXXXXX, Č.. XXXXXX V. Č.. XXXXXX uzavretých podľa § 269 ods. 2 s primeraným použitím §§497 -až 507 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „ObchZ“)). Na ich základe žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi úver na financovanie kúpy predmetných motorových vozidiel,
pričom žalobca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť riadne a včas v splátkach určených v príslušných splátkových kalendároch. Súčasne s každou zo zmlúv o AutoKredite uzavreli strany sporu aj zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva podľa § 553 a nasl. OZ, a to za účelom zabezpečenia pohľadávok žalovaného vyplývajúcich z jednotlivých úverových vzťahov. Z článku III týchto zmlúv vyplýva, že žalobca ako dlžník previedol na žalovaného podpisom zmluvy vlastnícke právo k predmetu financovania za účelom zabezpečenia svojho záväzku na vrátenie poskytnutého úveru, príslušenstva a ďalších pohľadávok, ktoré žalovanému vzniknú v prípade predčasnej splatnosti úveru. Rovnako nebolo medzi stranami sporné, že žalobca sa dostal do omeškania s úhradou splátok pri jednotlivých zmluvách o AutoKredite, žalovaný pristúpil k zosplatneniu úverov a žalobcovi doručil aj oznámenia o uplatnení a začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, spolu s výzvami na okamžité pristavenie motorových vozidiel. Nesporné bolo napokon aj to, že predmetné motorové vozidlá boli v rámci trestného konania zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní a následne boli vzhľadom na spor strán o právo k nim predmetom postupu podľa § 97 Trestného poriadku. 25. Pokiaľ ide o určovací petit žalobcu, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že na požadovanom určení vlastníckeho práva k predmetným motorovým vozidlám je daný naliehavý právny záujem. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na takom určení naliehavý právny záujem; to neplatí, ak naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. V posudzovanom prípade takýto právny záujem vyplýva z § 97 Trestného poriadku, keďže v dôsledku sporu strán o právo k zaisteným motorovým vozidlám bol žalobca vyzvaný, aby si svoje právo uplatnil v civilnom konaní. Ak osobitný predpis predpokladá podanie určovacej žaloby ako predpoklad ďalšieho postupu pri nakladaní so zaistenou vecou, naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení je daný priamo zo zákona. V tomto rozsahu je preto odvolacia námietka žalovaného nedôvodná. 26. Dôvodná je však odvolacia námietka žalovaného smerujúca proti právnemu posúdeniu otázky vlastníckeho práva k predmetným motorovým vozidlám. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne uzavrel, že žalobca je vlastníkom predmetných vozidiel „v pravom slova zmysle“, hoci súčasne vychádzal z toho, že na žalovaného bolo na základe zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva dočasne prevedené vlastnícke právo k týmto veciam. Podľa žalovaného tak súd prvej inštancie vytvoril stav, ktorý nezodpovedá obsahu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva ako vecnoprávneho inštitútu. 27. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v podstate na úvahe, podľa ktorej z § 553 a nasl. OZ vyplýva, že ani pri nesplnení zabezpečeného záväzku sa veriteľ nestáva vlastníkom veci natrvalo, ale vzniká mu len oprávnenie realizovať výkon zabezpečovacieho prevodu práva zákonom predpokladaným spôsobom. Z toho následne dovodil, že vlastníkom predmetných motorových vozidiel ostal aj po vzniku omeškania žalobca. Takéto odôvodnenie však podľa názoru odvolacieho súdu nevystihuje právnu povahu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Skutočnosť, že veriteľ si nemôže predmet zabezpečenia ponechať ako vlastný majetok namiesto uspokojenia pohľadávky zákonom predpokladaným spôsobom, ešte sama osebe neznamená, že na neho vlastnícke právo na základe zmluvy neprešlo. 28. Aj zabezpečovací prevod práva predstavuje riadny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva, a to na základe zmluvy v zmysle § 132 ods. 1 a § 133 ods. 1 OZ. Dočasný a zabezpečovací charakter takto nadobudnutého vlastníckeho práva nemení jeho vecnoprávnu povahu; pri platne uzavretom zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa veriteľ stáva vlastníkom predmetu zabezpečenia, hoci iba dočasne a s obsahovými obmedzeniami vyplývajúcimi zo zákona a z účelu tohto zabezpečovacieho inštitútu. Zánik alebo spätný prechod takto prevedeného práva je viazaný na splnenie zabezpečeného záväzku, prípadne na ďalšie právne skutočnosti predpokladané zákonom alebo dohodou strán. Už len z tohto dôvodu nebolo možné bez ďalšieho uzavrieť, že žalobca zostal vlastníkom predmetných motorových vozidiel aj po uzavretí zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. 29. Súd prvej inštancie sa preto s poukazom na obsah jednotlivých zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, najmä ich článku III, nedostatočne vysporiadal s otázkou, komu v rozhodnom čase svedčilo vlastnícke právo k predmetným motorovým vozidlám. Neobstojí len všeobecné konštatovanie, že zákon nepripúšťa, aby si veriteľ predmet zabezpečenia ponechal ako svoju vlastnú vec, a preto vlastníkom zostáva dlžník. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia totiž nevyplýva, na základe akých konkrétnych právnych úvah a akého nadobúdacieho titulu súd prvej inštancie dospel k záveru, že vlastníkom predmetných vozidiel je žalobca. V ďalšom konaní preto bude povinnosťou súdu prvej inštancie dôsledne sa vysporiadať s právnou povahou uzavretých zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, s obsahom práv a povinností z nich vyplývajúcich, ako aj s otázkou, či a v akom
rozsahu sa tieto právne vzťahy premietajú do určenia vlastníckeho práva k jednotlivým motorovým vozidlám, a to pri aplikácii § 133 v spojení s § 553 a nasl. OZ. 30. Pokiaľ ide o žalobcom napadnutý výrok č. II prvoinštančného rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalobcu vydať žalovanému predmetné motorové vozidlá, odvolací súd konštatuje, že aj v tejto časti je napadnuté rozhodnutie predčasné a nedostatočne odôvodnené. Súd prvej inštancie síce uviedol, že žalovaný preukázal právo mať vec u seba zo zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a z oznámení o uplatnení a začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, avšak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom sa vysporiadal so všetkými hmotnoprávnymi predpokladmi žaloby na vydanie veci a aké konkrétne skutkové zistenia v tomto smere urobil. 31. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa § 126 ods. 2 OZ obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. Uvedené ustanovenia priznáva aktívnu vecnú legitimáciu nielen vlastníkovi, ale aj osobe, ktorej podľa hmotného práva patrí oprávnenie mať vec vo svojej dispozícii. Aj v takom prípade však ide o žalobu na plnenie, ktorej úspešnosť je podmienená splnením všetkých zákonných predpokladov pre uloženie povinnosti vydať vec konkrétnemu subjektu. 32. Žaloba na vydanie veci má charakter žaloby na plnenie, ktorej účelom je dosiahnuť faktické ovládanie veci oprávnenou osobou. Medzi základné predpoklady jej úspešnosti patrí nielen preukázanie práva žalobcu na vydanie veci, ale aj zistenie, že žalovaný má spornú vec vo svojej faktickej moci a je objektívne schopný uloženú povinnosť splniť. Pasívne vecne legitimovaným je zásadne ten subjekt, ktorý vec skutočne zadržiava a môže ju oprávnenému vydať. Ak sa vec v čase rozhodovania nenachádza vo faktickej moci žalovaného, ale v dispozícii tretej osoby, spravidla nie sú splnené predpoklady na uloženie povinnosti na jej vydanie tomuto žalovanému. V prejednávanej veci pritom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetné motorové vozidlá boli zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní a nachádzali sa v policajnej úschove. S touto skutkovou okolnosťou, ktorá je z hľadiska dôvodnosti žaloby na vydanie veci rozhodujúca, sa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal, keď bez ďalšieho uzavrel, že žalobca je povinný predmetné motorové vozidlá žalovanému vydať, hoci z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by žalobca mal predmetné veci vo svojej faktickej moci, resp. že by bol objektívne schopný uloženú povinnosť splniť. 33. Odvolací súd považuje za dôvodnú aj odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s jeho obranou založenou na tvrdení, že predmetné motorové vozidlá sa nachádzajú v policajnej úschove a nie v jeho dispozícii. Rovnako sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne nevysporiadal ani s námietkou premlčania uplatnenou žalobcom vo vzťahu k pohľadávkam žalovaného, ako aj vo vzťahu k výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Ak ide o obranu, ktorá môže mať zásadný význam pre posúdenie pasívnej legitimácie žalobcu, ako aj pre samotnú dôvodnosť žaloby na vydanie veci, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa s ňou presvedčivo a konkrétne vysporiadať. Keďže tak neurobil, jeho právny záver o dôvodnosti žaloby žalovaného je predčasný a rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 34. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 35. Podľa § 391 ods. 1 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie predovšetkým opätovne sa dôsledne vysporiadať s otázkou vlastníckeho práva k predmetným motorovým vozidlám, a to s prihliadnutím na obsah jednotlivých zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a právnu povahu tohto zabezpečovacieho inštitútu v zmysle § 132 v spojení s § 553 a nasl. OZ. Súčasne bude potrebné opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby žalovaného na vydanie veci, pričom sa súd prvej inštancie musí dôsledne zaoberať splnením všetkých hmotnoprávnych predpokladov takejto žaloby, najmä otázkou, či sa predmetné motorové vozidlá v čase rozhodovania nachádzali vo faktickej moci žalobcu a či mu bolo možné uložiť povinnosť ich vydať, ak boli zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní a nachádzali sa v policajnej úschove. Zároveň sa súd prvej inštancie riadne a presvedčivo vysporiada so všetkými relevantnými procesnými obranami strán, najmä s námietkou premlčania uplatnenou žalobcom vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke, ako aj vo vzťahu k výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, a svoje skutkové a právne závery premietne do nového rozhodnutia tak, aby bolo jeho odôvodnenie úplné, preskúmateľné a logicky presvedčivé. 36. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).