Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 15Co/165/2025 1320210331 29. 05. 2026 JUDr. Silvia Walterová ECLI:SK:KSBA:2026:1320210331.3
Uznesenie Krajský súd v Bratislavev senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, právnej veci žalobcu (pôvodne žalobcu v 1. rade): T.. M. V. N. Á. C. , G. V.Q. X.XX.XXXX, E. K. K., E. Č.. XX (zároveň právny nástupca pôvodnej žalobkyne v 2. rade: Ing. C. V. N. Á. C. U. Z. Á. , G. V. XX.X.XXXX, J. V. XX.X.XXXX, G. K. K., E.A. Č.. XX), zastúpený spoločnosťou: HHB advokátska kancelária s.r.o., IČO: 52 274 896, Martin, Andreja Kmeťa č. 576/13, za ktorú koná JUDr. Marek Hraška, proti žalovanému: M.. B. V. N. Á. C. , G. V. XX.X.XXXX, E. K. K., V. Č.. XX, zastúpený spoločnosťou FELŠÖCI & Partners, s.r.o., IČO: 47 254 203, Bratislava, Bajkalská č. 31, za ktorú koná JUDr. Ing. Ján Felšöci, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 23. októbra 2023, č.k. B3-62 C 39/2023-204, takto rozhodol: I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 23. októbra 2023, č.k. B3-62 C 39/2023-204 vo výroku IV. m e n í tak, že žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 23.10.2023, č.k. B3-62 C 39/2023-204, I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu v 1. rade (pôvodne bol žalobcom spolu so žalobkyňou v 2. rade Ing. C. V., manželkou, poznámka odvolacieho súdu) a žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Z., obec Bratislava - G. M., okres Bratislava III, evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, a to k pozemkom parcelné č. XXXXX/X o výmere 456 m2, druh pozemku: ostatná plocha a parcelné č. XXXXX o výmere 2.057 m2, druh pozemku: záhrada a vyporiadal ich tak, že pozemok parcelné č. XXXXX/ X o výmere 228 m2, druh pozemku: ostatná plocha, nachádzajúci sa v katastrálnom území Z., obec Bratislava - G. M., okres Bratislava III, vzniknutý rozdelením na základe geometrického plánu č. XX/ XXXX, vyhotoveného spoločnosťou A. s.r.o. dňa 19.10.2020, autorizačne overeného dňa 19.10.2020 Ing. M. A. a úradne overeného dňa 27.10.2020 Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor - Ing. M. Z. pod č. G1 XXXX/XX, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, je vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade v podiele 1/1 k celku; pozemok parcelné č. XXXXX/X o výmere 228 m2, druh pozemku: ostatná plocha, nachádzajúci sa v katastrálnom území Z., obec Bratislava - G. M., okres Bratislava III, vzniknutý rozdelením na základe geometrického plánu č. XX/XXXX, vyhotoveného spoločnosťou A. s.r.o. dňa 19.10.2020, autorizačne overeného dňa 19.10.2020 Ing. M. A. a úradne overeného dňa 27.10.2020 Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor - Ing. M. Z. pod č. G1 XXXX/XX, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, je vo výlučnom vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 k celku; pozemok parcelné č. XXXXX/X o výmere 1.029 m2, druh pozemku: záhrada, nachádzajúci sa v katastrálnom území Z., obec Bratislava - G. M., okres Bratislava III, vzniknutý rozdelením na základe geometrického plánu č. XX/ XXXX, vyhotoveného spoločnosťou A. s.r.o. dňa 19.10.2020, autorizačne overeného dňa 19.10.2020
T.. M. A. a úradne overeného dňa 27.10.2020 Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor - Ing. M. Z. pod č. G1 XXXX/XX, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, je vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade v podiele 1/1 k celku; pozemok parcelné č. XXXXX/X o výmere 1.028 m2, druh pozemku: záhrada, nachádzajúci sa v katastrálnom území Z., obec Bratislava - G. M., okres Bratislava III, vzniknutý rozdelením na základe geometrického plánu č. XX/XXXX, vyhotoveného spoločnosťou A. s.r.o. dňa 19.10.2020, autorizačne overeného dňa 19.10.2020 T.. M. A. a úradne overeného dňa 27.10.2020 Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor - Ing. M. Z. pod č. G1 XXXX/ XX, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, je vo výlučnom vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 k celku; II. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu v 1. rade a žalovaného k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Z., obec Bratislava - G. M., okres Bratislava III, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, a to k pozemku parcelné č. XXXXX/X o výmere 298 m2, druh pozemku: záhrada a vyporiadal ho tak, že pozemok parcelné č. XXXXX/X o výmere 298 m2, druh pozemku: záhrada, nachádzajúci sa v katastrálnom území Z., obec Bratislava - G. M., okres Bratislava III, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného v podiele 1/1 k celku; III. zrušil spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území A. M., obec Bratislava - A. M., okres Bratislava I, evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, a to k pozemku parcelné č. XXXX/X o výmere 467 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v katastrálnom území A. M., obec Bratislava - A. M., okres Bratislava I, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor a vyporiadal ho tak, že pozemok parcelné č. XXXX/X o výmere 207 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v katastrálnom území A. M., obec Bratislava - A. M., okres Bratislava I, vzniknutý rozdelením na základe geometrického plánu č. XX/XXXX, vyhotoveného spoločnosťou A. s.r.o. dňa 21.10.2020, autorizačne overeného dňa 21.10.2020 Ing. M. A. a úradne overeného dňa 30.10.2020 Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor - Ing. M. V. pod č. G1 XXXX/XXXX, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku; pozemok parcelné č. XXXX/XX o výmere 130 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v katastrálnom území A., obec Bratislava - A. M., okres Bratislava I, vzniknutý rozdelením na základe geometrického plánu č. XX/XXXX, vyhotoveného spoločnosťou A. s.r.o. dňa 21.10.2020, autorizačne overeného dňa 21.10.2020 Ing. M. A. a úradne overeného dňa 30.10.2020 Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor - Ing. M. V. pod č. G1 XXXX/XXXX, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1., 2. rade v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku; pozemok parcelné č. XXXX/XX o výmere 130 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v katastrálnom území A. M., obec Bratislava - A. M., okres Bratislava I, vzniknutý rozdelením na základe geometrického plánu č. XX/XXXX, vyhotoveného spoločnosťou A. s.r.o. dňa 21.10.2020, autorizačne overeného dňa 21.10.2020 Ing. M. A. a úradne overeného dňa 30.10.2020 Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor - Ing. M. V. pod č. G1 XXXX/XXXX, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, je vo výlučnom vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 k celku; IV. žalobcom v 1., 2. rade priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Proti tomuto rozsudku vo výroku IV. podal odvolanie žalovaný, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. h/ Civilného sporového poriadku (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Uviedol, že predmetom sporu bolo to, že žalobcovia navrhovali zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo s ním ako bratom (žalobcu v 1. rade) a švagrinou (žalobkyňa v 2. rade), teda rodinný majetok medzi sebou. V ich podielovom spoluvlastníctve pritom boli nehnuteľnosti v Bratislave - Z. a A. M., ktoré nadobudli po svojich rodičoch. Jeho záujmom bolo predovšetkým ponechať tento majetok v podielovom spoluvlastníctve a nerozdeľovať ho, pretože jeho rozdeľovanie považoval za nezmyselné, zbytočné i neúctivé k ich predkom. Žalobcovia pred súdnym konaním, ani počas neho nešpecifikovali žiaden relevantný účelný alebo iný hospodársky dôvod, prečo je potrebné pristúpiť k zrušeniu ich podielového spoluvlastníctva, ako aj k jeho vyporiadaniu, čo chcú s rozdelenými pozemkami spraviť a prečo ich vôbec delia, aký je vlastne zmysel ich konania, ktorý nepozná dodnes. Má za to, že v praktickom živote sa ohľadom vzťahu žalobcov, ako aj (ne)starostlivosti o predmetné nehnuteľnosti, nič nezmení ani po skončení tohto sporu a tak napadnutý rozsudok vzťahy v praktickom živote neusporiadal pozitívne, ale skôr negatívne (znehodnotením pozemkov). Od zrušenia podielového spoluvlastníctva pritom nezávisela ani nejaká životná, spoločenská, sociálna alebo iná potreba žalobcov (žiaden takýto dôkaz nebol produkovaný). Žalobcovia v konaní naviac nepreukázali ani to, že by sa o predmetné nehnuteľnosti starali (a už vôbec nie riadne) a že sa ich vzťah k nim
zmení po pozitívnom napadnutom rozhodnutí. Domnieva sa, že účelom tohto konania bolo len formálne zrušenie spoluvlastníckeho vzťahu s ním, vyplývajúce z možného osobného (a asi aj nevraživého) postoja žalobcov voči nemu a nie nejaký zmyselný dôvod týkajúci sa predmetných nehnuteľností. Voči žalobcom sa však nedopustil žiadneho protiprávneho, neetického konania, takže nie je daný ani osobný dôvod na zrušenie spoluvlastníctva s ním, preto konanie žalobcov vníma až ako akúsi šikanu. Práve z tohto pohľadu tak boli i sú žaloba žalobcov a aj napadnutý rozsudok zbytočné. Do sporu bol pritom zatiahnutý žalobcami nútene, proti svojej vôli a bez príčiny na svojej strane, nedal im žiaden dôvod na podanie žaloby (tento nemali ani oni sami) a sám nechcel podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať, resp. mal za to, aby sa zrušilo inými spôsobmi ako rozdeľovaním pozemkov. Napriek tomu, že rozsudok nenapáda odvolaním po vecnej stránke ostatných výrokov (zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva), nakoľko to nepovažuje za hospodárne vzhľadom na súdne poplatky a trovy, nie je mu ľahostajné, že žalobcovia dosiahli rozdelenie predmetných pozemkov a neustúpili v tom, aby sa všetci dohodli mimosúdne inak. Je presvedčený o tom, že žalobcovia nekonali správne a dosiahli iba znehodnotenie pozemkov a zbytočne vytvorili náklady na súdne konanie a svoje právne zastupovanie. Z uvedeného vyplýva, že zrušenie a vyporiadenie podielového spoluvlastníctva medzi stranami nebolo v tomto prípade nevyhnutné, nevyplývalo z nejakého naliehavého skutkového záujmu alebo životnej potreby strán, kedy sa súčasne v ich praktickom živote nič nezmení (nešlo napríklad o prípad neznesiteľného spolužitia strán sporu, záujem stavať na nehnuteľnostiach alebo iný akýsi „vyšší“ cieľ, ktorý mal byť uprednostnený a podobne). Žalobe sa tak s určitosťou dalo predísť aj mimosúdnou alebo inou dohodou, z dôvodu ktorého nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že snaha žalobcov o mimosúdnu dohodu bola „vyčerpávajúca.“ On rovnako predkladal návrhy na iné riešenie predmetných pozemkov, napríklad vo forme ich predaja ako celku alebo prenechania budúcim generáciám (dedičom), pričom uvedené avizoval pred prvým pojednávaním, nehovoriac o tom, že sa o pozemky v Bratislave staral (žalobcovia sú často mimo Bratislavy). Iba púhy nesúhlas žalobcov s jeho návrhmi a ich trvanie na žalobe im tak neodôvodňuje podanie žaloby napriek tomu, že prvoinštančný súd napokon podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal ho. Z napadnutého rozsudku je badateľné, že vychádzal z premisy, že nikoho nemožno nútiť zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve a tak počítal s akýmsi automatickým záverom, že konať musí, žalobu nemôže zamietnuť a pritom sa prichýlil na stranu žalobcu v 1. rade, ktorému priznal akési právo voľby medzi pozemkami. Vytkol súdu prvej inštancie, že v tomto smere nerešpektoval jeho záujem a ochranu vlastníctva, ako aj celistvosti pozemkov ako takých, ktorý sa rozdeľovaniu pozemkov bránil práve z dôvodu poškodenia jeho vlastníctva v prípade ich rozdelenia. Ak by však prvoinštančný súd vykonal komparáciu oboch nárokov oboch strán a túto vykonal spravodlivo, dospel by nevyhnutne k záveru, že konal a rozhodol nesprávne a súčasne uprednostnil a zvýhodnil žalobcov na jeho úkor, čím nebol nestranným arbitrom a dopustil sa tiež porušenia zásady rovnosti zbraní. Poukázal na dôvody uvedené v bode 32. odôvodnenia napadnutého s tým, že súd prvej inštancie uveril viac dôkazom žalobcov. Konanie prvoinštančného súdu, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku tak bolo zbrklé, predčasné a nepoznajúce dostatočný stav daných nehnuteľností, do ktorých pritom zasahoval (nevykonal ani ohliadku nehnuteľností a rozsudok nevychádzal zo žiadnej dokumentácie ich stavu). Ďalej uviedol, že dôvodom osobitného zreteľa na nepriznanie nároku na náhradu trov konania nie sú len osobné, majetkové a iné pomery strán, ako to uviedol prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku, ale napríklad i postoj strán v konaní (má za to, že nedal príčinu na podanie žaloby), prípadne aj iné okolnosti, akým je práve charakter sporu, že nejde o typické sporové konanie, ale o nútené zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré jedna strana chce a druhá nie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v tomto prípade nebolo nevyhnutné a účelné. Na druhej strane, ak by súd prvej inštancie takúto žalobu zamietal, tiež by nebolo správne, aby na náhradu trov zaväzoval žalobcov, ale namieste by bolo, aby náhradu trov konania neznášal nikto s odkazom na ustanovenie § 257 C.s.p., ktoré mal v tomto prípade prvoinštančný súd na danú vec aplikovať. Inými okolnosťami je aj nesporný príbuzenský pomer medzi stranami. Považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania taktiež v rozpore so zásadou spravodlivosti upravenou v čl. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. zmeniť a žiadnej stane nepriznať nárok na náhradu trov konania. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že zásadne nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní. Z dokazovania vyplynulo, že viac ako 10 rokov mimosúdne riešil so žalovaným spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, dával mu množstvo času a príležitostí ako docieliť rozumné usporiadanie ich podielového spoluvlastníctva, ktoré sa vzhľadom na ich nedobré vzťahy (hoci sú bratia, sú odlišné osobnosti, ktoré spolu nevychádzajú dobre) nedalo riadne a bez konfliktov užívať. Za toto obdobie, kedy aj jeho právny zástupca pred podaním žaloby v tejto
veci vyvinul nemalé úsilie o dosiahnutie mimosúdnej dohody (žalovaný bol niekoľkokrát telefonicky a emailom kontaktovaný, boli mu kompletne pripravené dohody o zrušenie podielového spoluvlastníctva, ktoré stačilo len podpísať), žalovaný nikdy nekonal tak, aby sa dohoda dala objektívne dosiahnuť. On sa skutočne nechcel obracať na súd, bolo mu nepríjemné takpovediac „dávať brata na súd,“ ale inú právnu možnosť skrátka nemal. Potreboval doriešiť podielové spoluvlastníctvo so žalovaným (nie jeho predajom, keďže o nehnuteľnosti nechcel prísť, alebo ponechaním „problému“ na ďalšie generácie, ako to navrhoval žalovaný) a keďže za roky snáh sa podielové spoluvlastníctvo nepodarilo zrušiť mimosúdnou dohodou, musel sa obrátiť na súd. Za týmto účelom sa obrátil na právneho zástupcu a s podaním žaloby musel zaplatiť aj vysoký súdny poplatok. Po začatí konania až do otvorenia pojednávania bol stále priestor na dosiahnutie dohody, žalovaný ani tento čas nevyužil. Tesne pred pojednávaním vo veci sa dal zastúpiť právnym zástupcom, ktorý pred pojednávacou miestnosťou (tam sa o ňom prvýkrát dozvedel) začal navrhovať dohodu, ale bez konkrétneho obsahu; uvedené rozhodne nebolo korektné (až pred dverami súdu začať riešiť dohodu), profesionálne, procesne zodpovedné a javilo sa iba ako snaha o oddialenie ukončenia tohto súdneho konania. Toto všetko musel ustáť, aby dosiahol na čo má zo zákona plné právo, zrušenie podielového spoluvlastníctva a plnohodnotné a nerušené užívanie svojho vlastníckeho práva k príslušnej časti nehnuteľnosti. Nemyslí si, že bol osobou, ktorá zapríčinila vznik tohto súdneho konania a jeho ukončenie až rozsudkom, touto osobou bol žalovaný, ktorý si musel byť vedomý toho, že súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu zruší a keďže žalobný návrh bol objektívne pre strany vyrovnaný, prvoinštančný súd nemal problém vydať napadnutý rozsudok v súlade so žalobou. Žalovaný nikdy neriešil detaily rozdelenia, ktoré by mohli byť predmetom rokovaní, vždy odmietal rozdelenie nehnuteľností ako také a o inom riešení odmietal konštruktívne diskutovať. Dodal, že ani status rodinného príslušníka nezakladá automaticky potrebu aplikácie § 257 C.s.p. vo vzťahu k náhrade trov konania. Dal mimoriadne dlhý čas žalovanému na to, aby usporiadali svoje podielové spoluvlastníctvo k príslušným nehnuteľnostiam. So žalovaným však nebola možná dohoda a každé jeho riešenie bolo odmietnuté bez relevantnej náhrady, resp. bez možnosti konštruktívne vyriešiť názorové rozdiely, takže musel využiť súdnu ochranu. Aj on má právo užívať svoje vlastnícke právo nerušene a plnohodnotne, nakoľko to v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným nebolo vzhľadom na trvalo narušené osobné vzťahy možné, podal žalobu v tejto veci. Žalovaný mal možnosť vedieť (bol dostatočne včas aj právne zastúpený) ako súdy v takýchto sporoch konštantne rozhodujú, no napriek tomu nerealizoval kroky, ktoré by viedli k zamedzeniu vzniku nákladov na jeho strane, ktoré sú značné. Žalovaný sa teda vôbec nesprával procesne zodpovedne a dnes sa spolieha, že náklady tohto súdneho konania zostanú „na jeho pleciach,“ pričom urobil objektívne všetko čo sa dalo, aby sa súdnemu konaniu vyhol, resp. aby spor nemusel byť ukončený až rozsudkom. Nemyslí si, že nepriznanie náhrady trov konania by bolo voči nemu spravodlivé a ani zákonné. Záverom uviedol, že žalovaný ani neargumentoval potrebou aplikácie § 257 C.s.p. v tomto konaní a neprodukoval v tomto smere žiadne dôkazy, preto je argumentácia v tomto smere až v odvolaní oneskorená a nemožno jej aj z tohto dôvodu vyhovieť. Odvolaciemu súdu preto navrhol odvolanie zamietnuť a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. potvrdiť, resp. upraviť vzhľadom na úmrtie žalobkyne v 2. rade. 4. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli. 5. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29.4.2024, č.k. 15 Co 29/2024-235, v spojení s opravným uznesením zo dňa 3.4.2025, č.k. 15 Co 29/2024-283, I. odvolanie žalovaného odmietol, nakoľko bolo odvolanie podané oneskorene; II. žalobcom v 1., 2. rade spoločne a nerozdielne priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Voči uvedenému uzneseniu podal žalovaný dovolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 29.5.2025, sp.zn. 4 Cdo 65/2025, vyššie uvedené uznesenie v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení najvyšší súd konštatoval (okrem iného), že nakoľko nedodržanie zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie odvolania nebolo preukázané mimo rozumných pochybností, odvolanie žalovaného bolo potrebné považovať za podané včas, pretože žalovaný v dovolacom konaní doložil odoslanie odvolania súdu prvej inštancie e-mailom na adresu podateľne súdu prvej inštancie v rámci odvolacej lehoty. Odvolanie doručené elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 30.12.2023 by v zmysle § 125 ods. 2 C.s.p. mohlo byť považované za doplnenie predchádzajúceho podania, odoslaného e-mailom, hoci súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď e-mailové podanie žalovaného do súdneho spisu nezaložil a ani nezabezpečil jeho bezpečné uloženie do Súdneho manažmentu. Konanie na odvolacom súde preto trpí vadou zmätočnosti v intenzite porušujúcej právo žalovaného na spravodlivý proces. Dovolaciemu súdu nezostalo iné ako dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
6. Odvolací súd po zrušení jeho uznesenia zo dňa 29.4.2024, č.k. 15 Co 29/2024-235 dovolacím súdom a jeho vrátení mu na ďalšie konanie, preskúmal a prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 379, § 380 C.s.p., keďže pre jeho nariadenie neboli splnené podmienky a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 7. Právny zástupca oboch žalobcov podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.7.2025 oznámil, že pôvodná žalobkyňa v 2. rade zomrela počas konania dňa 16.1.2025 s tým, že práva a povinnosti, o ktoré v tomto konaní ide, prešli v plnom rozsahu na žalobcu v 1. rade. Na základe schválenej dedičskej dohody sa práve žalobca v 1. rade stal výlučným nositeľom hmotnoprávnych práv k nehnuteľnostiam, ktoré pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku patrili do podielového spoluvlastníctva sporových strán a o rozdelení ktorých meritórne a právoplatne rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (č.l. 309 spisu). 8. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v danej veci nepostupoval v súlade s ustanovením § 63 ods. 2 C.s.p. (v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve) a nerozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi po zomrelej žalobkyne v 2. rade, nakoľko boli síce splnené všetky zákonné podmienky pre pokračovanie v konaní so žalobcom v 1. rade, ale keďže už je tento stranou sporu, bolo by rozhodnutie o pokračovaní v konaní so žalobcom v 1. rade nadbytočné. 9. Odvolací súd, vyhodnotiac okolnosti, ktoré pôvodne oboch žalobcov viedli k uplatneniu nároku na súde a postoj strán sporu v konaní, sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (body 37. a 38.) o úplnom úspechu pôvodných žalobcov v 1., 2. rade v konaní, ktorý postupoval správne, keď napadnutým rozsudkom vo výroku IV. rozhodol o trovách konania vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. 10. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodne boli obaja žalobcovia v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva úspešní, pretože žiadali zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k jednotlivým nehnuteľnostiam tak, ako rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (bod 1. odôvodnenia tohto uznesenia). Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného v jeho odvolaní o tom, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi stranami nebolo v tomto prípade nevyhnutné, ani účelné, pretože z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný nesúhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetným pozemkom súdom, avšak žiadnu mimosúdnu dohodu žalobcovi, resp. obom žalobcom nepredložil, ani nereagoval na ich návrhy ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Odvolací súd má za to, že ak by mal skutočne žalovaný záujem na mimosúdnom vyriešení sporu, mohol pred začatím tohto konania, alebo aj počas neho pristúpiť na mimosúdnu dohodu, čo neurobil a tak jeho argumentácia o tom, že tento spor bol zbytočný, je nedôvodná. 11. Súd prvej inštancie rozhodol o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, ako bolo navrhnuté pôvodne oboma žalobcami, z dôvodu ktorého správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Odvolací súd uvádza, že úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o úplný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, teda ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana sporu je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 12. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou žalovaného o tom, že súd prvej inštancie mal aplikovať v danej veci ustanovenie § 257 C.s.p., pretože prvoinštančný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval uvedené ustanovenie zákona, ako vyplýva z bodu 37. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pričom dospel k správnemu právnemu záveru, že v danej veci nenastal dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého by nebolo spravodlivé žiadať od žalovaného ako formálne
procesne neúspešnej strany, aby poskytol žalobcom ako procesne úspešnej strane plnú náhradu trov konania. 13. Ďalšími odvolacími námietkami žalovaného sa odvolací súd opätovne nezoberal, nakoľko v odvolaní zotrval na všetkých argumentoch ako v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto ale nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov a nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených. Skutočnosť, že žalovaný sa nestotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými iba preto, že nezodpovedajú predstavám žalovaného o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď sa súd prvej inštancie neodchýlil od príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku a ani nepoprel ich účel a význam, keď dospel k záveru, že obaja žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania. 14. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie prvoinštančným súdom za správne. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. o priznaní nároku na náhradu trov konania obom žalobcom v plnom rozsahu je vecne správne, avšak nakoľko žalobkyňa v 2. rade počas konania zomrela (body 7. a 8. odôvodnenia tohto rozhodnutia), odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. zmenil podľa § 388 C.s.p. a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní (odvolaniu žalovaného nebolo vyhovené), priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie I. až III. neboli napadnuté odvolaním, z dôvodu ktorého nadobudli právoplatnosť. 18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).