Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1To/34/2026 1322010644 03. 06. 2026 JUDr. Zuzana Molnárová ECLI:SK:KSBA:2026:1322010644.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr. Petra Šamka a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej, v trestnej veci obžalovaného J. I., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I z 19.12.2025 sp. zn. B3-46T/98/2022, na verejnom zasadnutí konanom 03. júna 2026 takto rozhodol: Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku z r u š u j e sa rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B3-46T/98/2022 zo dňa 19.12.2025. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný J. I., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom I., P. XXX/XX, I. podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku s poukazom na § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III č.k. 4Pv 128/22/1103-9 z 23.09.2022, podľa ktorej sa mal dopustiť prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe, že hoci mu z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine vyplýva povinnosť prispievať na výživu svojho dieťaťa a výška povinnosti mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 12C 125/2010 zo dňa 18.02.2011, právoplatným dňa 20.04.2011, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry I. I., nar. XX.XX.XXXX vo výške 1.000,- € mesačne s účinnosťou od 20.04.2011 vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred k rukám I. I., túto povinnosť si obvinený v mieste trvalého bydliska a všade tam, kde sa zdržiaval riadne neplnil, čím zostal dlžný na výživnom I. I. za obdobie s modifikáciou od mesiaca november 2021 do mesiaca august 2024 vrátane, sumu vo výške 34.000, €. oslobodzuje pretože trestnosť činu zanikla. odôvodnenie: Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I z 19.12.2025 sp. zn. B3-46T/98/2022 bol obžalovaný J. I. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že - hoci mu z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine vyplýva povinnosť prispievať na výživu svojho dieťaťa a výška povinnosti mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 12C
125/2010 zo dňa 18.02.2011, právoplatným dňa 20.04.2011, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry I. I., nar. XX.XX.XXXX vo výške 1.000,- € mesačne s účinnosťou od 20.04.2011 vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred k rukám I. I., túto povinnosť si obvinený v mieste trvalého bydliska a všade tam, kde sa zdržiaval riadne neplnil, čím zostal dlžný na výživnom I. I. za obdobie s modifikáciou od mesiaca november 2021 do mesiaca september 2025 vrátane, sumu vo výške 47.000, €. Za to mu bol podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Podľa § 49 ods. 1 psím. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona bol obžalovanému trest odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. e) Trestného zákona súd uložil obžalovanému príkaz zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 34.000,- Eur. Proti tomuto rozsudku v lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku podal odvolanie prokurátor, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 06.03.2026. V písomnom podaní odvolania uviedol, že Mestský súd Bratislava l v rozsudku skutkovú vetu obdobie neplatenia výživného s modifikáciou upravil od mesiaca november 2021 až do mesiaca september 2025 vrátane, na sumu vo výške 47.000,- €, pričom podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. e) Trestného zákona súd uložil obžalovanému príkaz zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 34.000,- €. Ak obžalovaný pokračuje v zavinenom neplnení vyživovacej povinnosti v zmysle § 207 Trestného zákona aj po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a odvolacie konanie prebieha len na základe odvolania podaného výlučne v jeho prospech, nemôže odvolací súd aplikovať ustanovenie § 122 ods. 13 veta druhá Trestného zákona. Došlo by tým k porušeniu zákazu refomatio in peius, ako zásady spravodlivého procesu vyjadrenej v § 322 ods. 3 vete druhej Trestného poriadku v zmysle ktorej sa zmena k horšiemu môže prejaviť najmä v skutkových zisteniach, napr. vo väčšom rozsahu spáchanej trestnej činnosti, v použitej právnej kvalifikácii, v druhu a výmere trestu, v druhu a forme ochranného opatrenia. Prokurátorka poukázala na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.12.2010 sp. zn. Tpj 102//2010 ohľadom nemožnosti zmeny v neprospech obžalovaného, v prípade podaného odvolania len zo strany obžalovaného. Preto súd rozhodujúci o odvolaní, ani súd, ktorému vec bola prikázaná, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, nemôže zmeniť rozhodnutie v neprospech osoby, ktorá ako jediná podala odvolanie alebo keď len v jej prospech bolo podané odvolanie inou oprávnenou osobou. Ustanovenie § 122 ods. 13 Trestného zákona pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona umožňuje posunúť dobu jeho páchania do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu. Kým pokračovanie obvineného, resp. obžalovaného v zavinenom neplnení vyživovacej povinnosti do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa nepredstavuje skutkový ani právny problém, rozhodovanie odvolacieho súdu o odvolaní podanom výlučne v prospech obžalovaného, ktorý zavinene neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť aj po prvostupňovom súdnom rozhodnutí, sa dostáva do konfliktu s princípom zákazu reformatio in peius. Za zmenu v neprospech obžalovaného treba považovať aj rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bol páchateľ uznaný za vinného vo väčšom rozsahu ním spáchanej trestnej činnosti oproti pôvodnému rozhodnutiu, hoci táto zmena nemusí mať vplyv na právnu kvalifikáciu trestného činu, prípadne nie je spojená ani s uložením prísnejšieho trestu. Ak odvolací súd posunie dobu neplnenia vyživovacej povinnosti a s tým spojenú výšku dlžného výživného určenú rozhodnutím súdu prvého stupňa, dochádza k zmene skutkových zistení v neprospech obžalovaného, teda k porušeniu zásady zákazu reformatio in peius. V danom prípade, keďže len obžalovaný J. I. podal odvolanie proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B3-46T/98/2022 zo dňa 06.09.2024, súd mal uznať obžalovaného za vinného z neplatenia výživného len do obdobia uvedeného v predmetnom rozsudku, teda od mesiaca november 2021 do mesiaca august 2024 vrátane, na sumu vo výške 34.000,-€. Prokurátorka má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutok je trestným činom, vykazuje zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona tak po formálnej, ako aj materiálnej stránke a skutku sa dopustil obžalovaný, avšak skutkovú vetu je potrebné upraviť ako je vyššie uvedené. Na základe vyššie uvedených dôvodov prokurátorka navrhla, aby Krajský súd v Bratislave zrušil napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B3-46T/98/2022 zo dňa 19.12.2025 v plnom rozsahu a zákonne rozhodol.
K odvolaniu prokurátora sa písomným podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 23.03.2026 vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie a zároveň rozhodol plne v intenciách pokynu odvolacieho súdu. Preskúmavaná trestná vec bola tunajšiemu súdu predložená (opätovne) dňa 21.04.2026. Primárne je potrebné uviesť, že prejednávaná vec už bola predmetom posúdenia odvolacím súdom, kedy Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 4To/175/2024 zo dňa 30.01.2025 podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušil rozsudok Mestského súdu Bratislava I zo dňa 06.09.2024 sp. zn. B3-46T/98/2022 s tým, že vo veci je potrebné doplniť dokazovanie výsluchom oprávnenej osoby I. I. a listinnými dôkazmi preukazujúcimi jej štúdium. Zároveň odvolací súd poukázal na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.12.2010 sp. zn. Tpj 102/2010 podľa ktorého, ak obžalovaný pokračuje v zavinenom neplnení vyživovacej povinnosti v zmysle § 207 Trestného zákona, aj po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a odvolacie konanie prebieha len na základe odvolania podaného výlučne v jeho prospech, nemôže odvolací súd aplikovať ustanovenie § 122 ods. 13 veta druhá Trestného zákona. Po vrátení veci prvostupňovému súdu dňa 17.03.2025, tento vykonal dokazovanie výsluchom oprávnenej osoby I. I., oboznámil listinné dôkazy a to potvrdenie o štatúte študenta a potvrdenie o štúdiu preložené do slovenského jazyka a rozhodol vo veci opätovne napadnutým rozsudkom. Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa zúčastnili obhajca obžalovaného, splnomocnenkyňa oprávnenej osoby a prokurátor krajskej prokuratúry. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného J. I., ktorý svoju neúčasť na verejnom zasadnutí ospravedlnil a súhlasil s vykonaním verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie aj v neprítomnosti oprávnenej osoby I. I., nakoľko na takýto postup boli splnené všetky zákonné podmienky. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.06.2026 súd doplnil dokazovanie oboznámením dokladu Tatra banky, ktorým obžalovaný J. I. preukázal zaplatenie dlžného výživného oprávnenej osobe I. I. vo výške 34.000,- Euro a tiež potvrdenie oprávnenej osoby I. I., že dlžné výživné vo výške 34.000,- Euro jej bolo pripísané na osobný účet. Potom strany konečným návrhom predniesli: Prokurátor ponechal na úvahe súdu, či nebolo naplnené ustanovenie o účinnej ľútosti. Obhajca obžalovaného navrhol, aby súd obžalovaného v celom rozsahu oslobodil, pretože dlh z titulu výživného bol oprávnenej osobe uhradený. Splnomocnenkyňa oprávnenej osoby poukazujúc na skutkové okolnosti navrhla, aby odvolací súd zvážil celkový stav konania, pričom bolo preukázané, že dlžné výživné bolo vo výške 47.000,- Euro, čo bolo zdokladované a tiež počas konania pred prvostupňovým súdom a ani pred súdom druhého stupňa neeviduje zo strany obžalovaného účinnú ľútosť. Je zrejmé, že obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona neplnil riadne a tiež poukázala aj na dĺžku konania a navrhla, aby súd zvážil či skutočne došlo zo strany obžalovaného k prejavu účinnej ľútosti. Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadnuc pritom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané. Podľa § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona: Trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu. Podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona: Ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o
pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu. Podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby ak trestnosť činu zanikla. Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Z predloženého spisového materiálu, vo veci konajúci súd, zistil nasledovné: Okresnou prokuratúrou Bratislava III bola pod č.k. 4Pv 128/22/1103-9 dňa 23.09.2022 podaná obžaloba na obžalovaného J. I. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona a v čase podania obžaloby bol dlh na výživnom vo výške 11.000,- €. V prejednávanej veci prvostupňový súd rozhodol (opätovne) dňa 19.12.2025 rozsudkom č.k. B3-46T/98/2022 - 363, ktorým uznal obžalovaného J. I. za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, uložil mu trest vo výmere 1 rok a tento podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Zároveň obžalovanému uložil príkaz zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 34.000,- €. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie prokurátor, o ktorom rozhodoval tunajší súd. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/175/2024 zo dňa 30.01.2025 podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku bol rozsudok Mestského súdu Bratislava I zo dňa 06.09.2024 sp. zn. B3-46T/98/2022 zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za predčasný z dôvodu, že nebolo presvedčivo zdôvodnené, či oprávnená osoba I. I. bola v relevantnom období študentkou denného štúdia, čo je nevyhnutným predpokladom existencie povinnosti platiť výživné a následného posudzovania naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Odvolací súd konštatoval, že vo veci je potrebné doplniť dokazovanie výsluchom oprávnenej osoby I. I. a listinnými dôkazmi preukazujúcimi jej štúdium. Zároveň odvolací súd poukázal na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.12.2010 sp. zn. Tpj 102/2010 podľa ktorého, ak obžalovaný pokračuje v zavinenom neplnení vyživovacej povinnosti v zmysle § 207 Trestného zákona, aj po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a odvolacie konanie prebieha len na základe odvolania podaného výlučne v jeho prospech, nemôže odvolací súd aplikovať ustanovenie § 122 ods. 13 veta druhá Trestného zákona. Došlo by tým k porušeniu zákazu reformatio in peius, ako zásady spravodlivého procesu vyjadrenej v § 322 ods. 3 vete druhej Trestného poriadku, v zmysle ktorej sa zmena k horšiemu môže prejaviť najmä v skutkových zisteniach, napr. vo väčšom rozsahu spáchanej trestnej činnosti, v použitej právnej kvalifikácii, v druhu a výmere trestu, v druhu a forme ochranného opatrenia. Obžalovaný J. I. zaplatil dlhované výživné vo výške 34.000,- €, a to za obdobie od mesiaca november 2021 do mesiaca august 2024, teda za obdobie do vyhlásenia prvého odsudzujúceho rozsudku Mestského súdu Bratislava I zo dňa 06.09.2024. Keďže proti prvému odsudzujúcemu rozsudku podal odvolanie len obžalovaný, nebolo možné aplikovať § 122 ods. 13 veta druhá Trestného zákona a rozširovať obdobie platenia výživného na ďalšie obdobie nasledujúce po vyhlásení prvého odsudzujúceho rozsudku. Zároveň bolo splnené, že dlžné výživné za dané obdobie od mesiaca november 2021 do mesiaca august 2024 vo výške 34.000,-€ obžalovaný uhradil skôr, ako sa odvolací súd odobral na záverečnú poradu, pričom nebolo zistené, že by zanedbanie povinnej výživy malo trvalé nepriaznivé následky pre oprávnenú osobu, ktoré by sa ani dodatočným splnením vyživovacej povinnosti nedali napraviť ani odstrániť. Splnil tým základné podmienky zániku trestnosti v zmysle § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. K námietkam oprávnenej osoby ohľadom nedostatku účinnej ľútosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že zákonná úprava dôvodu oslobodenia podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku s účinnou ľútosťou podľa § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona ako dôvodom zániku trestnosti trestného činu nevyžaduje priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie tak, ako to má na mysli § 36 písm. l) Trestného zákona. Ako už bolo vyššie uvedené, odvolací súd je viazaný obžalovacou zásadou
a zároveň zásadou zákazu „refomatio in peius“ teda zákazu zhoršenia v neprospech obžalovaného a to aj s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.12.2010 sp. zn. Tpj 102/2010. preto nemohol odvolací súd akceptovať argumentáciu oprávnenej osoby ohľadom výšky výživného 47.000,- €. Dlžné výživné za ďalšie obdobie je potrebné riešiť inými inštitútmi, ktoré právny poriadok ponúka. S poukazom na uvedené preto odvolací súd obžalovaného J. I. podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku s poukazom na § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III č.k. 4Pv 128/22/1103-9 z 23.09.2022, podľa ktorej sa mal dopustiť prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, oslobodil, pretože trestnosť činu zanikla. Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.