Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/151/2025 z 27. 5. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 6Co/151/2025 1322200303 27. 05. 2026 JUDr. Otília Belavá ECLI:SK:KSBA:2026:1322200303.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: T.. M. O., G. XX.XX.XXXX, E. O. A. XXXXX/XA, K., zastúpený advokátkou JUDr. Dominikou Mondočkovou, so sídlom gen. Asmolova 1991/28, Zvolen-Môťová, IČO: 54 673 691, proti žalovanej: K.. L. K., G. XX.XX.XXXX, E. O. A.Q. XXXXX/XA, K., zastúpená advokátskou kanceláriou Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO: 36 836 460, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp.zn. B3-65C/3/2022-813 zo dňa 26.05.2025, takto rozhodol: Napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp.zn. B3-65C/3/2022-813 zo dňa 26.05.2025 v celom výroku I. p o t v r d z u j e a výrok II. m e n í tak, že: Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov prvostupňového konania ani odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava IV pod sp.zn. B3-65C/3/2022-813 zo dňa 26.05.2025 rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že (i) do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal - byt č. XXX - Q. nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu «Byt.súbor Q., bytový dom „Q.“» so súpisným číslom XXXXX na A. F. XA Z. K., postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. XXXXX/ XXX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, zastavanom pozemku parcely registra „C“ č. XXXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1526 m2 a priľahlom pozemku parcely registra „C“ č. XXXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 296 m2 vo veľkosti XXXX/XXXXXX, - nebytový priestor č. Q. nachádzajúci sa na -1 suteréne tohto bytového domu spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na zastavanom a priľahlom pozemku vo veľkosti 295/523717, - nebytový priestor č. X nachádzajúci sa na -1 mezaníne tohto bytového domu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1272/84931, ku ktorému prislúcha garážové státie č. Q. nachádzajúce sa na X. podzemnom podlaží tohto bytového domu, a to spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na zastavanom a priľahlom pozemku vo veľkosti 165882/523717, všetko nachádzajúce sa v katastrálnom území G. M., obec Bratislava-G. M., okres Bratislava T., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, v hodnote 306.000,- eur, - zostatok na bankovom účte č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom v XXX.K., Q.. A.., vo výške 2.975,40 eur,

- zostatok na bankovom účte č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom v A. A., Q..A.., vo výške 1.661,02 eur, - zostatok na bankovom účte č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom v A. A., Q..A.., vo výške 1.385,13 eur, (ii) do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal - pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/X - vinica vo výmere 175 m2, pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 96 m2, pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/X - ostatná plocha vo výmere 133 m2 a stavbu rodinného domu so súpisným č. XXXX na M. F. XX Z. K., postavenom na pozemku parcely registra „C“ č. XXXXX/X, nachádzajúce sa v katastrálnom území Z., obec Bratislava-G. M., okres Bratislava T., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, v hodnote 140.000,- eur, - zostatok na bankovom účte č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom v A. A., Q..A.., vo výške 231,08 eur, (iii) žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 46.118,12 eur do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. Žalobou doručenou bývalému Okresnému súdu Bratislava III dňa 21.01.2022 (od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava IV) sa žalobca domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) na tom skutkovom základe, že manželstvo sporových strán bolo uzatvorené dňa 30.09.2016, rozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 37P/107/2020-151 zo dňa 24.06.2021 (právoplatné dňa 22.07.2021), kedy zároveň zaniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo. V priebehu manželstva nadobudli so žalovanou nehnuteľnosti: (i) byt na A.Č. F. XA Z. K., ktorého všeobecná trhová hodnota ku dňu rozhodnutia súdu je 306.000,- eur, ktorý žalobca navrhol prikázať do jeho výlučného vlastníctva, pretože v ňom doposiaľ býva a uhrádza všetky náklady spojené s jeho užívaním, (ii) dom a pozemky na M. F. XX Z. K. vo všeobecnej trhovej hodnote 140.000,- eur, ktoré navrhol prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej z dôvodu, že bezprostredne susedia s pozemkami patriacimi otcovi žalovanej, ktoré sú zaťažené vecným bremenom spočívajúcim v nerušenom užívaní inžinierskych sietí a v práve vstupu, prechodu a prejazdu cez ne. Zhoda na takomto rozdelení spoločných nehnuteľností bola medzi sporovými stranami od počiatku súdneho konania až do decembra 2024, kedy žalovaná prvýkrát vzniesla so zreteľom na svoju platobnú neschopnosť požiadavku, aby dom a pozemky na M. F. XX Z. K. boli vyporiadané prikázaním do podielového spoluvlastníctva sporových strán s rovnosťou podielov. Žalobca s takýmto návrhom nesúhlasil, keďže na takýto výnimočný spôsob vyporiadania BSM nie sú splnené podmienky, lebo žalovaná je dostatočne solventná na vyplatenie vyrovnacieho podielu žalobcovi, a takýto spôsob vyporiadania by následne viedol k sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ďalej žalobca navrhol vyporiadať zostatky finančných prostriedkov na bankovom účte žalobcu vedenom v XXX.K., Q.. A.., pod č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 2.975,40 eur, v A. A., Q..A.., pod č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 365,02 eur, a zostatok finančných prostriedkov na bankovom účte žalovanej vedenom v A. A., Q..A.., pod č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 231,08 eur. Žalobca k zostatku na svojom bankovom účte vedenom v A. A.T., Q..A.., ktorý bol podľa výpisu z účtu až vo výške 2.565,02 eur uviedol, že finančné prostriedky v sume 2.200,- eur mu vlastnícky nepatria, a tak nemôžu byť predmetom vyporiadania BSM (ide o prostriedky, ktoré mu boli zverené tretími osobami na zaplatenie ceny zájazdu do Chorvátska pre deväť osôb od 28.08.2021 do 04.09.2021), preto predmetom vyporiadania môže byť len suma 365,02 eur (2.565,02 eur - 2.200,- eur). Vo vzťahu k sporiacemu účtu vedený v A. A., Q..A.., pod č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX žalobca uviedol, že finančné prostriedky ku dňu zániku BSM v sume 1.385,13 eur netvoria predmet BSM, ale ide o výlučné prostriedky, ktoré získal žalobca ako výťažok z predaja svojho bytu na B. F. XX Z. K., ktorý nadobudol ako výlučný vlastník ešte pred uzavretím manželstva so žalovanou. Žalobca navrhol pri vyporiadaní BSM započítať vnos sporových strán, a to vnos žalobcu pozostávajúci (a) z preddavku na kúpnu cenu bytu na A. F. XA Z. K. vo výške 34.510,80 eur zaplatený dňa 08.03.2016 pred uzavretím manželstva sporových strán a zo zvyšku prvej časti kúpnej ceny tohto bytu vyúčtovanej za vykonanie klientskych zmien na tomto byte vo výške 3.437,74 eur, ktorá bola zaplatená z finančných prostriedkov darovaných žalobcovi jeho matkou, a preto netvoria BSM sporových strán; (b) z časti kúpnej ceny domu a pozemkov na M.E. F. XX Z. K. vo výške 99.000,- eur, ktoré žalobca získal ako výťažok z predaja svojho bytu vo výlučnom vlastníctve na B. F. XX Z. K.; (c) z vykonaných anuitných splátok spoločného hypotekárneho úveru v čase po zániku BSM v súhrnnej výške 142.865,38 eur, a (d) vnos

žalovanej vo výške 5.000,- eur, ktorý zo svojho výlučného majetku použila na úhradu časti kúpnej ceny domu a pozemkov na M. F. XX Z. K.. Na vyrovnanie svojho podielu žalobca navrhol prisúdiť sumu vo výške 49.725,29 eur (ostatným návrhom zo dňa 27.02.2025). 3. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe písomne a aj v ústnych vyjadreniach potvrdila, že do masy BSM patrí byt na A. F. XA Z. K. vo všeobecnej trhovej hodnote 306.000,- eur, dom a pozemky na M. F. XX Z. K. vo všeobecnej trhovej hodnote 140.000,- eur ku dňu rozhodnutia súdu. Z hľadiska vyporiadania navrhla nehnuteľnosti na M. F. prikázať do podielového spoluvlastníctva s veľkosťou spoluvlastníckych podielov 1/2 k celku pre každého s odôvodnením, že nemá reálne prostriedky na vyplatenie žalobcu, aktuálne je nezamestnaná a tiež pre zhoršujúci sa zdravotný stav ich spoločného syna a s tým spojené zvýšené výdavky. Navrhla zohľadniť pri vyporiadaní BSM zostatky finančných prostriedkov na jej bankovom účte vedenom v A. A., Q..A.., v sume 231,08 eur, ako aj na bankovom účte žalobcu vedenom v XXX.K., Q.. A.., v sume 2.975,40 eur. Tvrdenia žalobcu, že by suma 2.200,- eur na bankovom účte žalobcu vedenom v A. A., Q..A.. pod č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a suma 1.385,13 eur na sporiacom účte žalobcu vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s., pod č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, nepatrila do BSM, považuje za nepreukázané, a preto navrhla zohľadniť zostatky na týchto bankových účtoch žalobcu vo výške, aká bola potvrdená výpismi z týchto účtov. Žalovaná tiež navrhla pri vyporiadaní započítať vnos sporových strán do BSM a to vnos žalovanej vo výške 5.000,- eur použitý na úhradu časti kúpnej ceny domu a pozemkov na M.E. F. XX Z. K., vnos žalobcu vo výške 37.948,54 eur použitý na úhradu časti kúpnej ceny bytu na A. F. XA Z. K. a vnos vo výške 22.947,21 eur použitý na úhradu anuitných splátok spoločného hypotekárneho úveru v čase po zániku manželstva sporových strán. Solidárny záväzok z hypotekárneho úveru, ktorý bol sporovým stranám poskytnutý Poštovou bankou, a.s., na financovanie kúpy bytu na A. F. XA Z. K., navrhla žalovaná vyporiadať tak, že ho v celosti t. j. vo výške nesplateného zostatku ku dňu rozvodu manželstva sporových strán v sume 129.719,83 eur preberie žalobca, ktorý žiada tento byt prikázať do jeho výlučného vlastníctva. Vnos žalobcu, ktorý mal byť použitý na úhradu časti kúpnej ceny domu a pozemkov na M. F. XX Z. K. vo výške 99.000,- eur, žalovaná rozporovala, no v podaní zo dňa 02.12.2024 ich sama zohľadnila pri výpočte vyrovnacieho podielu, no vo svojich ostatných podaniach doručených súdu dňa 17.03.2025 a 23.05.2025 ich opätovne opomína. Žalovaná na vyrovnanie svojho podielu svojím podaním zo dňa 23.05.2025 navrhla prisúdiť sumu vo výške 61.270,52 eur. 4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, ods. 3, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a vecne tým, že sporové strany uzavreli manželstvo dňa 30.09.2016, ktoré bolo rozvedené rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava III pod sp.zn. 37P/107/2020-151 zo dňa 24.06.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.07.2021 a k uvedenému dátumu zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Medzi stranami nebolo sporné, že počas trvania manželstva nadobudli nehnuteľnosti: -vedené na LV č. XXXX Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie G. M., obec Bratislava-G. M., okres Bratislava T. (a) byt č. XXX - Q. nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu «Byt.súbor Q., bytový dom „Q.“» so súpisným číslom XXXXX na A.A. F. XA Z. K., postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. XXXXX/ XXX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na zastavanom pozemku parcely registra „C“ č. XXXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1526 m2 a na priľahlom pozemku parcely registra „C“ č. XXXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 296 m2 vo veľkosti 7176/523717, (b) nebytový priestor č. Q. nachádzajúci sa na -1 suteréne tohto bytového domu spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na zastavanom a priľahlom pozemku vo veľkosti 295/523717, (c) nebytový priestor č. X nachádzajúci sa na -1 mezaníne tohto bytového domu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1272/84931, ku ktorému prislúcha garážové státie č. Q. nachádzajúce sa na X. podzemnom podlaží tohto bytového domu, a to spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na zastavanom a priľahlom pozemku vo veľkosti 165882/523717, (ďalej len „byt na A. F.“), ktoré nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 24.10.2018, na základe ktorej bol povolený vklad spoluvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru zo dňa 18.01.2019 č. V-35915/2018. Všeobecnú trhovú hodnotu bytu na A. F. ku dňu rozhodnutia mal súd preukázanú znaleckým posudkom č. XXX/XXXX vypracovaný znalkyňou Ing. Mgr. Janou Pecníkovou, a to v sume 306.000,- eur. Sporové

strany zhodne navrhli, aby byt na A. F. bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý ho aktuálne obýva. Žalovanej tak potom patrí nárok na vyrovnanie jej podielu vo výške jednej polovice zo zistenej hodnoty nehnuteľnosti, a to v sume 153.000,- eur. - vedené na LV č. XXXX Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie Z., obec Bratislava-G. M., okres Bratislava T. (a) pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/X - vinica vo výmere 175 m2, (b) pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 96 m2, (c) pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/X - ostatná plocha vo výmere 133 m2, (d) stavba rodinného domu so súpisným č. XXXX na M. F. XX Z. K., postavenom na pozemku parcely registra „C“ č. XXXXX/X, (ďalej len „dom a pozemky na M. F.“), ktoré nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 30.08.2019, na základe ktorej bol povolený vklad spoluvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru zo dňa 24.10.2019 č. V-26087/2019. Všeobecnú trhovú hodnotu domu na M. F. Z. K. ku dňu rozhodnutia mal súd preukázanú znaleckým posudkom č. XXX/XXXX vypracovaný znalkyňou Ing. Mgr. Janou Pecníkovou, a to v sume 140.000,- eur. Súd vyporiadal tento dom a pozemky tak, že ich prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, nakoľko tento spôsob vyporiadania považoval za účelný a racionálny preto, že ide o pozemky bezprostredne susediace s pozemkami parcely registra „C“ č. XXXXX/X Q. XXXXX/X, ktorých výlučným a dlhoročným vlastníkom je otec žalovanej, pričom v prospech vlastníka týchto vyporiadavaných pozemkov zároveň svedčí právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúceho v nerušenom užívaní inžinierskych sietí - vodovodného potrubia, elektrického vedenia a v práve vstupu, prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami a inými vozidlami, strojmi a mechanizmami za účelom údržby inžinierskych sietí vo vzťahu k uvedeným pozemkom vo vlastníctve otca žalovanej, ktoré sú týmto vecným bremenom zaťažené, so zreteľom na aktuálny vecnoprávny vzťah medzi vyporiadanými pozemkami a pozemkami patriacimi otcovi žalovanej, ktorých výlučnými vlastníkmi by sa tak stali priami pokrvní príbuzní - otec a dcéra, čo je prirodzene väčšou zárukou pre ich pokojnejšie užívanie a lepšie vzájomné susedské vzťahy, než by tomu bolo pri post-afinitnom rodinnom vzťahu medzi rozvedeným manželom a svokrom, a tiež do budúcnosti otvára jednoduchšiu možnosť pre prípadné spoločné užívanie oboch týchto nehnuteľností či pre ich praktické scelenie. Taktiež súd prihliadol na zásadu, podľa ktorej sa veci zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva majú medzi rozvedených manželov rozdeliť tak, aby čiastka, ktorú je jeden z manželov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie jeho podielu, bola pokiaľ možno čo najnižšia (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 264/2001, ktorý je s ohľadom na výkladové pravidlo príbuznosti právnych poriadkov aplikovateľný aj v slovenskom právnom prostredí), a to v kontexte vyporiadania najvyššej majetkovej hodnoty sporových strán (bytu na Sliačskej ulici) jej prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu. Pri vyporiadaní tejto nehnuteľnosti súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalovanej na prikázanie týchto nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva sporových strán vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vyporiadanie predmetu bezpodielového spoluvlastníctva jeho prikázaním do podielového spoluvlastníctva oboch bývalých manželov súdna prax síce pripúšťa, ale len výnimočne, a to so zreteľom na osobitné okolnosti konkrétneho prípadu. Z výpisu z bankového účtu žalovanej vedeného v Č. U. K., Q..A.., pod č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za obdobie od júla 2023 do decembra 2024 je zrejmý vysoký obrat finančných prostriedkov vrátane relatívne pravidelných vkladov hotovosti či prijatých platieb v stovkách aj v tisíckach eur, a preto nemožno považovať za preukázané, že by sa tento spôsob vyporiadania nehnuteľností na M. F., javil ako zjavne neprimeraný majetkovým pomerom žalovanej z dôvodu, že by žalovaná nedisponovala žiadnymi alebo nedostatočnými finančnými prostriedkami, ktoré by jej objektívne neumožňovali zaplatiť vyrovnací podiel či jeho zaplatenie (napr. aj prostredníctvom úveru) by bolo pre ňu obzvlášť ťaživé, a skutočnosť, že nie je možné predpokladať, že by žalovanej bol poskytnutý úver, zostala len v rovine domnienky, ktorá nebola v konaní žiadnym relevantným dôkazom preukázaná. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že žalobcovi patrí nárok na vyrovnanie jeho podielu vo výške jednej polovice zo zistenej hodnoty tohto domu a pozemkov, a to v sume 70.000,- eur. V odsekoch 12. a v celom odseku 13. napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie odôvodnil vyporiadanie dlhov, keď zo zmluvy o úvere na bývanie č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.10.2018 zistil, že sporovým stranám vznikol počas trvania BSM spoločný záväzok - dlh z hypotekárneho úveru poskytnutého O. K., Q..A.. (terajšie obchodné meno XXX.K., Q.. A..). Medzi stranami nebolo sporné, že po zániku BSM splácal tento dlh výlučne žalobca, ktorý za obdobie od augusta 2021 do októbra 2023 zaplatil celkom 27 anuitných (mesačných) splátok úveru v súhrnnej výške 12.159,99 eur (27 x 450,37 eur) a následne platbou zo dňa 13.11.2023 uhradil celý zostatok úveru vo výške 119.918,17 eur, čím dlh z

tejto zmluvy zanikol. Táto platba - ako vyplýva z výpisu úverového účtu vedeného v Č. U. K., Q..A.., pod č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX - bola vykonaná refinancujúcou Č. U. K., Q..A.., na základe zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie reg. č. XXXXXX zo dňa 02.12.2022, ktorou bol dovtedajší hypotekárny úver poskytnutý O. K., Q..A.., obom sporovým stranám ako spoludlžníkom, v celosti splatený a nahradený novým hypotekárnym úverom, ktorého jediným dlžníkom je výlučne žalobca. Vzhľadom na to, že dlh zo spoločného hypotekárneho úveru poskytnutého O. K., Q..A.., v čase rozhodnutia súdu neexistuje (v celom rozsahu zanikol jeho splatením), nemožno ho prikázať k úhrade žiadnej sporovej strane. Súd mal preukázané, že žalobca za obdobie po zániku BSM dňa 22.07.2021 zaplatil zo svojho výlučného majetku na splátky a následne zostatok tohto spoločného hypotekárneho úveru sumu 132.078,16 eur (12.159,99 eur + 119.918,17 eur), preto je oprávnený požadovať, aby sa mu z tejto sumy, ktorú zo svojho vynaložil na úhradu spoločného dlhu (ktorú vniesol do BSM), uhradila jedna polovica vo výške 66.039,08 eur. Ďalej medzi stranami nebolo sporné, že žalobca zo svojho výlučného majetku vniesol do BSM sumu 37.948,54 eur, ktorá pozostáva: (a) z preddavku na kúpnu cenu bytu na A. F. vo výške 34.510,80 eur uhradený dňa 08.03.2016 (pred uzavretím manželstva sporových strán), (b) zo zvyšku prvej časti kúpnej ceny bytu na A.A. F. (vyúčtovanej za ocenenie klientskych zmien kupovaného bytu) vo výške 3.437,74 eur uhradenej dňa 24.08.2017 z finančných prostriedkov, ktoré boli žalobcovi darované jeho matkou, a preto podľa § 143 OZ netvorili predmet BSM (potvrdenie o platbe dňa 03.02.2017 vo výške 3.490,- eur z bankového účtu matky žalobcu B. O. v prospech bankového účtu žalobcu vedeného v A. A., Q..A.., pod č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s poznámkou pre príjemcu „M. od maminy“). Žalobca je tak oprávnený požadovať, aby sa mu z tejto sumy, ktorú zo svojho vynaložil na spoločný majetok, uhradila jedna polovica vo výške 18.974,27 eur. Súd prvej inštancie mal tiež preukázané, ako odôvodnil v celom odseku 15. napadnutého rozhodnutia, že žalobca vniesol do BSM zo svojho vlastného majetku sumu 94.000,- eur, ktorá bola použitá na kúpu domu a pozemkov na M. F. Z. K. v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 30.08.2019 (potvrdenie o platbe zo dňa 31.10.2019 vo výške 94.000,- eur z bankového účtu žalobcu vedeného v A. A., Q..A.., pod č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v prospech bankového účtu predávajúceho T.. T. O. s poznámkou pre príjemcu „realizácia v zmysle zmluvy o vinkulácii zo dňa 27.08.2019“). Tieto finančné prostriedky žalobca získal ako výťažok z predaja svojho bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome so súpisným č. XXX na B. F. XX Z. K. (výlučné vlastníctvo nadobudol rozhodnutím príslušného katastrálneho orgánu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 23.11.2009 č. V-24712/09), keď ako predávajúcemu mu boli vyplatené zo strany kupujúcich M. Q. Q. M. v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 01.08.2019 dvomi platbami z 09.08.2019 v sume 50.000,- eur a 50.293,13 eur. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že žalobca je oprávnený požadovať, aby sa mu zo sumy 94.000,- eur, ktorú vynaložil na spoločný majetok, uhradila jedna polovica vo výške 47.000,- eur. Súd prvej inštancie v celom odseku 16. napadnutého rozhodnutia odôvodnil zhodné tvrdenia sporových strán, že každá z nich vzniesla do BSM zo svojho vlastného majetku sumu 5.000,- eur, ktorá bola použitá na kúpu domu a pozemkov na M. F. v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 30.08.2019, a preto každá zo sporových strán je oprávnená požadovať, aby sa jej zo sumy 5.000,- eur, ktorú zo svojho vynaložila na spoločný majetok, uhradila jedna polovica vo výške 2.500,- eur. Počas trvania manželstva boli sporové strany majiteľmi bankových účtov, na ktorých mali vložené finančné prostriedky z vyplatenej mzdy resp. iných príjmov, ktoré tvoria predmet BSM: - žalobca bol ku dňu 22.07.2021 výlučným majiteľom (a) bežného účtu č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v XXX.K., Q.. s., s účtovným zostatkom v sume 2.975,40 eur, (b) bežného účtu č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v A. A., Q..A.., s účtovným zostatkom v sume 1.661,02 eur, (c) sporiaceho účtu č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v A. A., Q..A.., s účtovným zostatkom v sume 1.385,13 eur. - žalovaná bola ku dňu 22.07.2021 výlučnou majiteľkou bežného účtu č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v A. A., Q..A.., s účtovným zostatkom v sume 231,08 eur. Súd prvej inštancie tieto aktíva vyporiadal tak, že ich v celosti prikázal tomu z bývalých manželov, kto bol majiteľom toho-ktorého bankového účtu, na ktorom sa v čase zániku BSM nachádzali. Žalobca je tak oprávnený požadovať jednu polovicu zo sumy účtovného zostatku na bežnom účte žalovanej a to vo výške 115,54 eur (1/2 z 231,08 eur); žalovaná je oprávnená požadovať jednu polovicu zo sumy účtovných zostatkov na bankových účtoch žalobcu a to vo výške 3.010,775 eur (1/2 z 2.975,40 eur + 1.661,02 eur + 1.385,13 eur).

V celom odseku 18. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie odôvodnil stav a pohyb na bankovom účte žalobcu č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom v A. A.G., Q..A.., na ktorom účtovný zostatok ku dňu zániku BSM k 22.07.2021 bol v sume 2.565,02 eur, avšak z tejto sumy boli vo vlastníctve žalobcu len finančné prostriedky vo výške 1.661,02 eur a tvorili predmet BSM. V celom odseku 20. napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie odôvodnil vyporiadanie BSM tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal byt na A.C. F. Z. K. a zostatky na bankových účtoch žalobcu, a do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal dom a pozemky na M. F. Z. K. a zostatok na bankovom účte žalovanej. Titulom vyrovnania uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi jeho podiel v sume 46.118,12 eur v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výšku vyrovnacieho podielu súd prvej inštancie určil z vyporiadavaných aktív (nehnuteľností a zostatkov na bankových účtoch sporových strán) v sume 452.252,63 eur. Od tejto sumy odpočítal vnos žalobcu (vlastné finančné prostriedky na spoločný dlh z hypotekárneho úveru po zániku BSM, na kúpu spoločnej nehnuteľnosti na M. F.) v sume 269.026,70 eur a vnos žalovanej (vlastné finančné prostriedky na kúpu spoločnej nehnuteľnosti na M. F.) v sume 5.000,- eur. Tento rozdiel vo výške 178.225,93 eur (452.252,63 eur - 269.026,70 eur 5.000,- eur) je určujúci pre vyčíslenie výšky vyporiadaných podielov pre každú zo sporových strán, ktorý pri rovnosti podielov predstavuje sumu jednej polovice z tejto hodnoty, čo je 89.112,965 eur. Konečná výška podielov sporových strán na aktívach v prípade žalobcu je suma 358.139,665 eur (základná suma podielu 89.112,965 eur + vnos žalobcu 269.026,70 eur) a v prípade žalovanej je to suma 94.112,965 eur (základná suma podielu 89.112,965 eur + vnos žalovanej 5.000,- eur); súčet oboch čiastok tak dáva celkovú hodnotu aktív BSM vo výške 452.252,63 eur. Pokiaľ žalovaná pri vyporiadaní získala majetok v hodnote 140.231,08 eur, hoci jej vyporiadací podiel na aktívach predstavuje len sumu 94.112,965 eur, v rámci vyporiadania BSM má tak povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie sumu 46.118,115 eur. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako procesne úspešnej strane priznal proti procesne neúspešnej žalovanej, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, čo odôvodnil v odsekoch 21. až 21.3. napadnutého rozhodnutia. 5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná v celom rozsahu, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B3-65C/3/2022-813 zo dňa 26.05.2025 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 6. Žalovaná namieta, že už v konaní pred súdom prvej inštancie vyjadrila nesúhlas s nadobudnutím výlučného vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/X - vinica vo výmere 175 m2, pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 96 m2, pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/X - ostatná plocha vo výmere 133 m2 a stavba rodinného domu so súpisným č. XXXX na M. F. XX Z. K., postavenom na pozemku parcely registra „C“ č. XXXXX/X, nachádzajúce sa v katastrálnom území Z., obec Bratislava-G. M., okres Bratislava T., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, spolu v hodnote 140.000,- eur a navrhla, aby predmetná nehnuteľnosť bola vyporiadaná prikázaním do podielového spoluvlastníctva oboch sporových strán. Svoje stanovisko odôvodnila svojimi osobnými a majetkovými pomermi s tým, že je dlhodobo nezamestnaná, nie z dôvodu neochoty pracovať, ale z dôvodu osobnej a celodennej starostlivosti o spoločné maloleté dieťa, ktoré trpí poruchou autistického spektra. Dieťa vzhľadom na zdravotný stav navštevuje predškolské zariadenie len v obmedzenom rozsahu (niekoľko hodín denne) a zvyšok dňa vyžaduje prítomnosť a starostlivosť matky/žalovanej. Táto situácia objektívne znemožňuje žalovanej vykonávať akékoľvek riadne zamestnanie a zabezpečiť si stabilný príjem. Žalovaná tak nie je schopná finančne zabezpečiť správu ďalšej nehnuteľnosti ani uhradiť tak vysoký vyrovnací podiel. Uvedené skutočnosti boli v konaní preukázané, napriek tomu sa súd prvej inštancie s týmito zásadnými argumentmi v rozsudku vôbec náležite nevysporiadal, ale len uviedol, že „... ide o pozemky bezprostredne susediace s pozemkami parcely registra „C“ č. XXXXX/X Q. XXXXX/X, ktorých výlučným a dlhoročným vlastníkom je otec žalovanej, pričom v prospech každodobého vlastníka týchto vyporiadavaných pozemkov zároveň svedčí právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúceho v nerušenom užívaní inžinierskych sietí - vodovodného potrubia, elektrického vedenia a v práve vstupu, prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami a inými vozidlami, strojmi a mechanizmami za účelom údržby inžinierskych sietí vo vzťahu k uvedeným pozemkom vo vlastníctve otca žalovanej, ktoré sú týmto vecným bremenom zaťažené. ...“. Takéto odôvodnenie samo osebe nemôže odôvodňovať prikázanie pozemkov osobe, ktorá jasne deklarovala svoj nesúhlas a nemá reálne možnosti sa o túto nehnuteľnosť riadne starať. Nemožno žalovanú nútiť nadobudnúť majetok, ak to pre ňu znamená objektívnu záťaž,

ktorú nie je schopná reálne niesť (náklady na údržbu, dane, poplatky, alebo povinnosť vyplatiť vyrovnací podiel). 7. Žalovaná namieta tvrdenie súdu prvej inštancie, ktorý z obratu na účte žalovanej vedený v Č. U. K., Q..A.., pod č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za obdobie od júla 2023 do decembra 2024, usúdil, že žalovaná má dostatočné množstvo finančných prostriedkov na úhradu vyrovnacieho podielu. Žalovaná má zato, že z obratu nemožno automaticky vyvodiť solventnosť, ani schopnosť žalovanej vyplatiť vyrovnací podiel. Takýto záver súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, pretože súd vôbec neskúmal povahu jednotlivých transakcií. 8. Žalovaná namieta odôvodnenie súdu prvej inštancie, „... Skutočnosť, že nie je možné predpokladať, že by žalovanej bol poskytnutý úver, zostala len v rovine domnienky, ktorá nebola v konaní žiadnym relevantným dôkazom preukázaná. ...“ a uviedla, že pri svojej životnej situácii (dlhodobo nezamestnaná, starostlivosť o dieťa s ochorením autistického spektra, absencia stabilného príjmu), nemá reálne šancu získať úver. 9. Žalovaná namieta tvrdenie súdu prvej inštancie, že „nie sú splnené osobitné predpoklady“ na prikázanie nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva, a poukázala na existenciu osobitných predpokladov ktoré už uviedla, a to: - dlhodobá nezamestnanosť žalovanej z dôvodu starostlivosti o spoločného syna s ochorením autistického spektra, nemožnosť zamestnať sa z tohto dôvodu, nemožnosť zaobstarania stabilného príjmu, nemožnosť získania úveru. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie vydal nesprávne rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení veci a nesprávnych a nedostatočných skutkových zisteniach. Rozhodnutie je bez riadneho a dostatočného odôvodnenia, čím bolo porušené právo žalovanej na súdnu ochranu zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. Nesprávne skutkové zistenie (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) spočíva v tom, že súd nezohľadnil zdravotný stav spoločného dieťaťa a z neho vyplývajúcu potrebu celodennej starostlivosti žalovanej, súd neprihliadol na objektívnu nezamestnanosť žalovanej a jej nemožnosť získať príjem, súd nezohľadnil nesúhlas žalovanej s nadobudnutím nehnuteľnosti. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) spočíva v tom, že podľa § 150 Občianskeho zákonníka má súd pri vyporiadaní prihliadať aj na potreby maloletých detí a na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, pričom súd prvej inštancie tieto kritériá úplne ignoroval. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je pre žalovanú ekonomicky likvidačné a nereflektuje zásadu spravodlivého usporiadania vzťahov medzi bývalými manželmi. 10. Žalovaná namieta rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti o náhrade trov konania a poukázala na potrebu rozlišovania medzi plným a čiastočným úspechom s tým, že čiastočný úspech sa môže blížiť plnému úspechu, no na strane druhej si možno predstaviť situácie, v ktorých je pomer úspechu strán v spore približne rovnaký. Napriek tomu, že obe sporové strany pozmenili svoje počiatočné návrhy, vo výsledku mal okresný súd za to, že úspešný v spore bol žalobca. Taktiež s poukazom na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti o náhrade trov konania v odseku 21. napadnutého rozhodnutia, žalovaná poukázala na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré uviedla už v súdnom konaní a opakovane ich uvádza aj v odvolaní (sporové strany sú rodičmi mal. syna, ktorý trpí poruchou autistického spektra, mal. syn je v starostlivosti matky a s otcom sa stretáva len raz týždenne v CDR F., zdravotný stav mal. syna si vyžaduje permanentne starostlivosť žalovanej, mal. syn môže chodiť do predškolského zariadenia len na pár hodín denne, matka si z dôvodu starostlivosti o mal. syna nemôže nájsť zamestnanie, ktoré by jej prinášalo stabilný príjem potrebný na to, aby sa o prikázanú nehnuteľnosť mohla riadne starať a znášať náklady s tým spojené, žalovaná je tak dlhodobo nezamestnaná). Vzhľadom na uvedené je namieste aplikácia § 257 CSP. Žalovaná tiež poukázala a aj citovala z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 17/2009 „... Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom. ...“ Taktiež citovala z komentára k Civilnému sporovému poriadku, 2. vydanie, 2022 (Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.): „... Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola

výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). ...“. V závere žalovaná uviedla, že jej osobné a majetkové pomery neumožňujú znášať trovy konania, preto priznať náhradu trov žalobcovi v plnom rozsahu je voči žalovanej neprimerané a nespravodlivé. 11. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne podaním zo dňa 24.09.2025 s tým, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, rozsudok je zákonný, nakoľko súd prvej inštancie sa dôkladne oboznámil so skutkovým stavom veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s procesnými zásadami, rozsudok je precízne spracovaný, a preto je možné právny názor súdu prvej inštancie považovať za zdôvodnený dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B3-65C/3/2022-813 zo dňa 26.05.2025 potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. 12. Žalobca považuje odvolanie žalovanej s ohľadom na dôvody v ňom uvedené za účelové, s úmyslom oddialiť plnenie. K návrhu na prikázanie nehnuteľností M. do podielového spoluvlastníctva sporových strán, žalobca uviedol, že je v rozpore so zásadou efektívnosti a hospodárnosti. Sama žalovaná navrhovala, aby nehnuteľnosti M. boli prikázané do jej výlučného vlastníctva, s čím žalobca súhlasil, aby strany mohli dospieť k dohode. Žalovaná po skoro 2 rokoch zmenila svoj názor a zrazu (december 2024) navrhla, že aj nehnuteľnosti M. majú byť prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu. K uvedenému žalobca už pred súdom prvej inštancie uviedol, že aktuálne nemá možnosť vziať si ďalší úver, ako tomu bolo pred 2 rokmi, kedy ešte mal podmienky na to, aby si zabezpečil prostriedky na vyplatenie vyrovnacieho podielu žalovanej. Vzťahy medzi žalobcom a žalovanou sú extrémne narušené a to aj s rodinnými príslušníkmi žalovanej, preto by nebolo vhodné, aby nehnuteľnosti M. nadobudol žalobca, nakoľko by bolo komplikované ich užívanie vzhľadom na vecné bremeno spočívajúce v nerušenom užívaní inžinierskych sietí - vodovodného potrubia, elektrického vedenia a v práve vstupu, prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami a inými vozidlami, strojmi a mechanizmami za účelom údržby inžinierskych sietí vo vzťahu k pozemkom vo vlastníctve otca žalovanej, ktoré sú týmto vecným bremenom zaťažené (súd prvej inštancie uvedené pri svojom rozhodovaní správne zohľadnil v odseku 11.1. psím. a) napadnutého rozsudku). Vzhľadom na extrémne narušené vzťahy medzi žalobcom a žalovanou by bolo v rozpore so zásadou efektívnosti a hospodárnosti súdneho konania, aby tieto nehnuteľnosti nadobudli strany sporu do podielového spoluvlastníctva, nakoľko takéto rozhodnutie by viedlo len k ďalšiemu súdnemu konaniu - vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že v rámci konania o vyporiadanie BSM nesúhlas žalovanej s tým, aby boli nehnuteľnosti M. prikázané do jej výlučného vlastníctva, nie je dôvodom, aby súd zaniknuté BSM nevyporiadal. V tejto súvislosti žalobca poukázal na právny názor Okresného súdu Trenčín, ktorý uviedol vo svojom rozhodnutí sp. zn. 13C/281/2014 zo dňa 29.04.2019 (rozsudok potvrdený Krajským súdom v Trenčíne sp. zn. 27Co/141/2019 zo dňa 21.07.2020) „... V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nebolo medzi stranami sporné, aký majetok nadobudli počas trvania manželstva, a teda, čo tvorí masu vyporiadavaného majetku. V danom prípade žalobca prejavil záujem len o bicykel Author, s čím žalovaná súhlasila a preto túto vec prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. O ostatné veci neprejavila záujem ani jedna strana. Súd preto nehnuteľnosti patriace do BSM prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, a to aj napriek jej nesúhlasu, nakoľko nesúhlas tej ktorej strany sporu s prikázaním veci do jej výlučného vlastníctva nie je dôvodom pre to, aby súd takýmto spôsobom BSM nevyporiadal. ...“. Žalobca tiež zdôraznil, že rozhodnutie, ktorým by BSM bolo vyporiadané tým spôsobom, že spoločná nehnuteľnosť bude prikázaná do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, je výnimočné a odôvodnené viacerými podmienkami (napr. k nehnuteľnosti majú obaja účastníci určitý vzťah pre ktorý obaja nehnuteľnosť žiadajú pre seba, účastníci nedisponujú inou nehnuteľnosťou, ktorou by sa riešila ich bytová otázka a prípadná výplata druhým účastníkom na kúpu inej nehnuteľnosti nepostačuje), ktoré ako počas konania pred súdom prvej inštancie už uviedol, nie sú splnené. A pokiaľ nie sú zistené dôležité dôvody pre výnimočné rozhodnutie o vyporiadaní veci v BSM jej prikázaním do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, judikatúra sa prikláňa výlučne k prikázaniu veci do výlučného vlastníctva jedného z manželov. K finančným možnostiam ktoré žalovaná namieta, žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa v odseku 11.2. napadnutého rozhodnutia s touto otázkou správne vyporiadal. Zároveň poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 27.02.2025, v ktorom uviedol, že žalovaná v inom súdnom konaní (konanie o úprave práv a povinností k maloletému zo strany otca a vzájomnom návrhu o zvýšenie výživného zo strany matky), žiadala zvýšiť výživné a tiež žiadala o oslobodenie poplatkov a preddavkov na znalecké

dokazovanie, ktoré odôvodnila jej nepriaznivými majetkovými príjmami a pomermi, kedy sa dostáva pravidelne do finančnej tiesne. Súd sa v konaní vyporiadal s návrhom matky na oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov na trovy s tým, že nie sú splnené podmienky na oslobodenie, keďže lustráciou bankových účtov zistil, že matka má na bankovom účte úspory vo výške 79.580,72 eur a zároveň vlastní nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania BSM. Z uvedeného tak podľa žalobcu vyplýva, že tvrdenia žalovanej, že nie je schopná uhradiť tak vysoký vyrovnací podiel, sú účelové. Naopak v konaní výpisom z bankového účtu súd prvej inštancie zistil/mal preukázané, že žalovaná má finančné prostriedky na to, aby vyplatila žalobcovi vyrovnací podiel. K tvrdeniu žalovanej, že je dlhodobo nezamestnaná nie z dôvodu neochoty pracovať, ale z dôvodu osobnej a celodennej starostlivosti o spoločné maloleté dieťa ktoré trpí poruchou autistického spektra, žalobca uviedol, že takéto tvrdenie je v rozpore s ďalším tvrdením žalovanej, že maloleté dieťa vzhľadom na svoj zdravotný stav navštevuje predškolské zariadenie len v obmedzenom rozsahu (niekoľko hodín denne), zvyšok dňa vyžaduje prítomnosť a starostlivosť matky, nakoľko žalovaná v jednej vete uvádza, že je nezamestnaná z dôvodu celodennej starostlivosti o maloleté dieťa a následne v ďalšej vete uvádza, že maloleté dieťa navštevuje predškolské zariadenie len na niekoľko hodín denne (to znamená, že žalovaná nerealizuje celodennú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v zmysle, že by maloleté dieťa nenavštevovalo predškolské zariadenie). V tejto súvislosti žalobca uviedol, že ich spoločný maloletý syn v súčasnosti navštevuje predškolské zariadenie len na polovicu dňa, napriek tomu, že v minulom školskom roku navštevoval predškolské zariadenie na celý deň, čo vyplýva zo správy predškolského zariadenia Detské centrum O. R. zo dňa 06.03.2025 (ďalej len „Správa“), ktorú žalobca doložil. Žalobca týmto zdôraznil, že maloletý syn môže navštevovať predškolské zariadenie aj na celý deň, a dokonca to považuje za prospešné pre jeho vývoj. V kontexte uvedeného sa javí tvrdenie žalovanej ohľadom jej nemožnosti pracovať, absolútne účelové. Žalobca je názoru, že žalovanej nič nebráni zamestnať sa a jej dobrovoľné rozhodnutie byť dlhodobo nezamestnaná len potvrdzuje, že disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami. K námietke rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania, žalobca uviedol, že s touto nesúhlasí a považuje ju za nesprávnu a účelovú. Žalobca už vysvetlil, že maloletý syn navštevuje predškolské zariadenie na pol dňa s tým, že by preňho bolo podľa názoru žalobcu najvhodnejšie, aby predškolské zariadenie navštevoval na celodenný pobyt, takže argumenty žalovanej o nemožnosti pracovať sú absolútne nedôvodné. Pritom súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia o trovách konania uviedol, že nezistil žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania (§ 257 CSP), ktoré v konaní ani neboli tvrdené. V závere vyjadrenia žalobca uviedol, že podľa jeho názoru nie sú naplnené žiadne odvolacie dôvody vrátane tých, ktoré označila žalovaná, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, odôvodnenie rozhodnutia je precízne spracované, preto je možné právny názor súdu prvej inštancie považovať za dostatočne zdôvodnený a správny. 13. Žalovaná podala odvolaciu repliku podaním zo dňa 06.11.2025 s tým, že trvá na svojich odvolacích dôvodoch s dôrazom na v odvolaní označené okolnosti, ktoré predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré súd prvej inštancie opomenul, pričom sa s nimi v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec náležite nevyporiadal. V ďalšom žalovaná uviedla informácie k problematike celodennej starostlivosti matky o mal. syna a jeho pobytu v predškolskom zariadení, nakoľko žalobca zámerne uviedol len také informácie, ktoré stavajú žalovanú do nepriaznivého svetla. Žalobca uviedol, že mal. syn navštevoval predškolské zariadenie v minulom roku na celý deň (priložil aj správu z predškolského zariadenia zo dňa 06.03.2025), avšak zámerne opomenul uviesť skutočnosť, že mal. syn už toto súkromné predškolské zariadenie nenavštevuje. Situácia sa zásadne zmenila, keď mal. syn v súčasnosti navštevuje štátnu škôlku. Od 01.09.2025 bolo súkromné predškolské zariadenie zaradené do siete Ministerstva školstva a bolo potrebné zariadiť prestup mal. syna z kmeňovej materskej školy (MŠ Teplická) do O. R. (súkromnej MŠ). Žalovaná súhlasila s prestupom, no žalobca svojim konaním prestup mal. syna sabotoval a v dôsledku jeho konania mal. syn nemohol zotrvať v súkromnom zariadení. Štátna škôlka má veľký počet detí v triede a nie je schopná sa mal. synovi individuálne venovať a vyhovieť jeho špeciálnym potrebám. Z uvedených skutočností je zrejmé, že osobná celodenná starostlivosť žalovanej o maloletého syna je nielen opodstatnená, ale aj nevyhnutná. Maloletý syn vzhľadom na svoj zdravotný stav a špecifické potreby vyžaduje individuálny prístup, ktorý štátna materská škola, ktorú v súčasnosti navštevuje, nie je schopná zabezpečiť z dôvodu vysokého počtu detí v triede a nedostatku odborne vyškoleného personálu. Maloletý syn býva často chorý a tak je veľakrát nútený zostať doma, pričom starostlivosť o neho zabezpečuje výlučne žalovaná. Vzniknutá situácia ešte viac obmedzuje

možnosti žalovanej zamestnať sa, než tomu bolo v čase, keď maloletý syn mohol navštevovať súkromné predškolské zariadenie, čo umožňovalo žalovanej aspoň čiastočný návrat do pracovného procesu. Osobná prítomnosť žalovanej a jej celodenná starostlivosť o maloletého syna sú v súčasnej situácii nevyhnutné a plne v záujme dieťaťa. Žalovaná s poukazom na ust. § 150 OZ zdôraznila, že súd má pri vyporiadaní prihliadať aj na potreby maloletých detí a na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, čo z rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé, súd založil svoje rozhodnutie len na okolnosti, že pozemky susedia s nehnuteľnosťami vo vlastníctve otca žalovanej, čo nie je relevantný dôvod na to, aby bola žalovaná nútená nadobudnúť nehnuteľnosť, o ktorú nemá záujem a ktorú nemôže reálne spravovať. Rovnako záver o solventnosti žalovanej na základe obratu na jej bankovom účte je nepreskúmateľný a arbitrárny. Z obratu nemožno automaticky vyvodzovať schopnosť žalovanej uhradiť vysoký vyrovnací podiel najmä, ak nebola skúmaná povaha jednotlivých transakcií, ani ich zdroj. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom vôbec neprihliadol na výnimočné okolnosti prípadu, na dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ako vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 2MCdo 17/2009). 14. Žalobca reagoval duplikou zo dňa 29.11.2025 k tvrdeniam žalovanej k problematike celodennej starostlivosti o maloletého syna a jeho pobytom v predškolskom zariadení, s tým, že s tvrdeniami žalovanej nesúhlasí a opäť poukázal na skutočnosť, že vzťahy medzi žalobcom a žalovanou sú naozaj extrémne narušené. Aktuálne prebieha viacero súdnych konaní týkajúcich sa starostlivosti o maloletého syna, keďže žalobca a žalovaná sa nevedia zhodnúť v otázke navštevovania predškolského zariadenia maloletým synom. Zároveň žalobca uviedol, že žalovaná mu od júna 2023 bráni v akomkoľvek kontakte a styku s ich maloletým synom (uvedené je predmetom viacerých súdnych konaní). Žalobca zdôraznil, že pokiaľ by žalovaná rešpektovala žalobcu ako otca ich maloletého syna a nebránila by ich stretávaniu, žalobca by s maloletým synom veľmi rád trávil čas aj v pracovný týždeň a prispôsobil by si tomu svoju prácu tak, aby sa mohla zamestnať aj žalovaná. Žalovaná síce tvrdí, že jej osobná celodenná starostlivosť o maloletého syna je nutnosťou, no napriek tomu, maloletého syna z predškolského zariadenia vyzdvihujú jeho starí rodičia, ktorí sú na dôchodku. Tvrdenia žalovanej ohľadom nemožnosti zamestnať sa, sú teda v rozpore so skutočným stavom. Žalobca opäť zdôraznil, že vzťahy medzi žalobcom a žalovanou sú extrémne narušené a tak by bolo v rozpore so zásadou efektívnosti a hospodárnosti súdneho konania, aby nehnuteľnosti M. nadobudli strany sporu do podielového spoluvlastníctva, nakoľko takéto rozhodnutie by viedlo len k ďalšiemu súdnemu konaniu - vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Taktiež žalobca opäť zopakoval svoju argumentáciu vo vzťahu k nepravdivému tvrdeniu žalovanej, že nemá dostatok finančných prostriedkov. V závere zopakoval svoj návrh, aby odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 26.05.2025, sp. zn. B3-65C/3/2022 - 813 zo dňa 26.05.2025 potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalovanej bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že podané odvolanie je len čiastočne dôvodné (v časti rozhodnutia o náhrade trov konania) a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti výroku I. potvrdiť a v časti výroku II. podľa § 388 CSP zmeniť. 16. Predmetom konania je vyporiadanie zaniknutého BSM, rozsah ktorého je zakotvený v § 143 OZ, podľa ktorého v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcií majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Zánikom manželstva zanikne i BSM (§ 148 ods. 1 OZ) a ak BSM zanikne, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 OZ. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh podaný do troch rokov od zániku BSM niektorým z účastníkov, súd (§ 149 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 OZ). Zásady z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM upravuje § 150 OZ tak, že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na

jeho ostatný majetok; ďalej sa prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Nemožno sa však v rámci tohto vyporiadania domáhať náhrady toho, čo bolo z výlučného vlastníctva jedného z manželov vynaložené na bežnú osobnú spotrebu (teda nie na zadováženie veci ktorá tvorí BSM), pričom tieto finančné prostriedky boli spotrebované v priebehu manželstva a v čase jeho zániku už neexistujú (napr. Rc 3Cz 39/73, rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 3421/2006 zo dňa 30.10.2007 Soudní rozhledy 12/2007). V zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona, predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo zároveň existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o vyporiadanie BSM musí predovšetkým zistiť a ustáliť rozsah tohto spoluvlastníctva, následne zistí cenu vecí ktoré tvoria predmet BSM, pričom tu platí zásada, že treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania BSM a vychádza sa z ich stavu ku dňu zániku BSM. V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov; a na návrh účastníka musí súd prihliadnuť tiež na to, čo niektorý z manželov z prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve vynaložil na spoločný majetok. Pri stanovení výšky takejto náhrady treba prihliadať na zníženie hodnoty spoločnej veci nadobudnutej z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, ku ktorému došlo v čase od jej nadobudnutia až do vykonania vyporiadania BSM, čo znamená, že oprávnenému manželovi bude zohľadnená táto náhrada v redukovanej výške. Na zvýšenie hodnoty takto nadobudnutej spoločnej veci však už prihliadnuť nemožno. 16.1. Pre určenie, ktoré z vecí patriacich do BSM pripadnú tomu-ktorému z bývalých manželov, nemá Občiansky zákonník osobitné hľadiská, treba však vychádzať z úvahy o účelnom využití vecí. Vo výroku rozsudku ktorým súd vyporiadava BSM, musí byť jasne a určite uvedené, aké právo bolo účastníkovi priznané alebo aká povinnosť mu bola uložená a v akom rozsahu. Je to nutné i preto, aby pri výkone rozhodnutia bolo možné posúdiť, či sa oprávnený domáha toho, čo bolo povinnému uložené. Preto je nevyhnutné, aby veci, ktoré tomu-ktorému z manželov pripadnú do výlučného vlastníctva, boli presne určené a popísané tak, aby boli jednoznačne identifikovateľné. 17. Námietku žalovanej, že už v konaní pred súdom prvej inštancie vyjadrila nesúhlas s nadobudnutím výlučného vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na M.E. F. XX Z. K., zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, v hodnote 140.000,- eur, a navrhla, aby predmetná nehnuteľnosť bola vyporiadaná prikázaním do podielového spoluvlastníctva oboch sporových strán, čo odôvodnila svojimi osobnými a majetkovými pomermi ale aj z dôvodu osobnej celodennej starostlivosti o spoločné maloleté dieťa, ktoré trpí poruchou autistického spektra, uvedenú v odseku 6. tohto rozhodnutia, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 17.1. Súdna prax je taká, že súd prikáže nehnuteľnosť tomu, kto o ňu viac stojí a zaviaže ho vyplatiť druhého manžela v peniazoch (v trhovej cene). Z priebehu konania je nepochybné, že žalovaná vo vyjadrení k žalobe podaním zo dňa 30.03.2022 (č.l. 90) o.i. navrhla, aby nehnuteľnosti na M. F. XX Z. K., zapísané na LV č. XXXX boli prikázané do jej výlučného vlastníctva s tým, že žalobcovi vyplatí vyrovnávací podiel. Až následne v priebehu konania (december 2024) žalovaná navrhla prikázať nehnuteľnosti na M. F. XX Z. K. do podielového spoluvlastníctva s veľkosťou spoluvlastníckych podielov 1 k celku pre každého z účastníkov s odôvodnením, že nemá finančné prostriedky na vyplatenie žalobcu z dôvodu svojej nezamestnanosti a z dôvodu zvýšenia výdavkov pre zhoršujúci sa zdravotný stav ich syna. 17.2. Súd nie je viazaný návrhmi strán sporu, ale musí rozhodnúť tak, aby vyporiadal celý majetok. V priebehu konania, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola situácia taká, že žalobca o nehnuteľnosti na M. F. XX Z. K., zapísané na LV č. XXXX už nemal záujem prikázať do jeho výlučného vlastníctva s odôvodnením, že aktuálne medzičasom už nemá možnosť vziať si ďalší úver (ako tomu bolo pred 2 rokmi), kedy ešte mal podmienky na to, aby si zabezpečil prostriedky na vyplatenie vyrovnacieho podielu žalovanej. A žalovaná zas navrhla prikázať nehnuteľnosti na M. F. XX Z. K. do podielového spoluvlastníctva s veľkosťou spoluvlastníckych podielov 1 k celku pre každého z účastníkov s odôvodnením, že nemá finančné prostriedky na vyplatenie vyrovnacieho podielu žalobcu z dôvodu svojej nezamestnanosti a z dôvodu zvýšenia výdavkov pre zhoršujúci sa zdravotný stav ich syna. 17.3. Prikázanie nehnuteľnosti v BSM do podielového spoluvlastníctva je výnimočným riešením, ku ktorému súd pristupuje, ak nie je možné alebo spravodlivé vec prikázať jednému z manželov za náhradu. Dôvodom je zvyčajne nemožnosť finančného vyplatenia, nutnosť zabezpečiť bývanie pre deti, neprehľadná majetková situácia a pod.. Pokiaľ neboli zistené dôležité dôvody pre výnimočné rozhodnutie o vyporiadaní veci v BSM jej prikázaním do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, judikatúra

sa prikláňa k prikázaniu veci do výlučného vlastníctva jedného z manželov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 629/2000 zo dňa 17.05.2001, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 1510/2002 zo dňa 10.02.2004). 17.4.V zmysle uvedenej judikatúry možno konštatovať, že dôvodom pre prikázanie nehnuteľnosti v BSM do podielového spoluvlastníctva môže byť to, že k nehnuteľnosti majú obaja účastníci určitý vzťah, pre ktorý nehnuteľnosť obaja žiadajú pre seba alebo naopak, že ani jeden z účastníkov o nehnuteľnosť záujem nemá, nevedia si navzájom poskytnúť výplatu podielu (nedisponujú s dostatkom finančných prostriedkov, nehnuteľnosť je nepredajná a pod.). 17.5. V predmetnej veci však súd prvej inštancie takéto dôležité okolnosti pre výnimočné rozhodnutie o vyporiadaní veci v BSM jej prikázaním do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, nezistil. V odseku 11.2. napadnutého rozhodnutia jasne, v logických súvislostiach odôvodnil na základe vykonaného dokazovania z výpisu bankového účtu žalovanej, vedený v Československej obchodnej banke, a.s., pod č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za obdobie od júla 2023 do decembra 2024 (č.l. 656 až 783), že je zrejmý vysoký obrat finančných prostriedkov vrátane relatívne pravidelných vkladov hotovosti, či prijatých platieb v stovkách aj v tisíckach eur, a preto nemožno považovať za preukázané, že by sa tento spôsob vyporiadania nehnuteľností na M. F. javil ako zjavne neprimeraný majetkovým pomerom žalovanej z dôvodu, že by žalovaná nedisponovala žiadnymi alebo nedostatočnými finančnými prostriedkami, ktoré by jej objektívne neumožňovali zaplatiť vyrovnací podiel resp., že by jeho zaplatenie (napr. aj prostredníctvom úveru) bolo pre žalovanú obzvlášť ťaživé. A nie je možné predpokladať ani skutočnosť, že by žalovanej nemohol byť poskytnutý úver (čo zostalo len v rovine domnienky, ktorá nebola v konaní žiadnym relevantným dôkazom preukázaná). 17.6. V tejto súvislosti, s poukazom na námietku žalovanej, uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, že z obratu nemožno automaticky vyvodiť solventnosť, ani schopnosť žalovanej vyplatiť vyrovnací podiel, odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie v logických súvislostiach s dôrazom na relevantné priame listinné dôkazy vyhodnotil výpisy z bankového účtu žalovanej za obdobie od júla 2023 do decembra 2024 (č.l. 656 až 783), z ktorých je zrejmý vysoký obrat finančných prostriedkov vrátane relatívne pravidelných vkladov hotovosti o.i. vo výške 80.000,- eur (č.l. 724), následne výber v hotovosti 70.00- eur (č.l. 726), vklad v hotovosti 2.000,- eur (č.l. 750), prijaté platby 9.900,- eur, 8.000,- eur, 6.000,- eur (č.l. 756), prijatá platba 1.000,- eur (č.l. 758), prijatá platba 2.000,- eur (č.l. 763), prijaté platby 2 x 500,- eur (č.l. 772), prijatá platba 500,- eur (č.l. 774), prijatá platba 500,- eur (č.l. 775), prijatá platba 500,- eur (č.l. 778), prijatá platba 1.500,- eur (č.l. 779), prijatá platba 500,- eur (č.l. 780), prijatá platba 1.000,- eur (č.l. 781), prijatá platba 1.000,- eur (č.l. 782). Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná v rámci svojej obrany vôbec neodôvodnila príjem finančných prostriedkov uvedených vo výpise z jej bankového účtu a už vôbec nedemonštrovala na čo boli prijaté finančné prostriedky použité. 17.7. V súvislosti s dôkazným bremenom odvolací súd poukazuje na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020, v zmysle ktorého „... úspech procesnej strany je definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z predmetnej zásady následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Z uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca sa určitých právnych následkov, ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti. ...“. 17.8. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24.06.2010). 17.9. Odvolací súd dáva do pozornosti aj čl. 15 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého nemá žiaden dôkaz predpísanú dôkaznú silu, t.j. každý dôkaz má rovnocenné postavenie a potenciál presvedčivosti. Zákonnú silu (tzv. váhu) pripisuje jednotlivým dôkazom sudca, a to podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.

Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Po skončení dokazovania súd musí starostlivo zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu medzi nimi a prípadne vylúčiť tie, ktoré pre rozhodnutie vo veci nemajú žiadny význam a zostávajúce dôkazy hodnotí z hľadiska pravdivosti. Predkladanie dôkazov je zverené primárne procesnej aktivite sporových strán. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toto účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, v spojení s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie logicky a dostatočne vyhodnotil uvedené dôkazy (výpisy z účtu žalovanej) a správne prijal záver o tom, že žalovaná nepreukázala, že by nedisponovala žiadnymi alebo nedostatočnými finančnými prostriedkami, ktoré by jej objektívne neumožňovali zaplatiť vyrovnací podiel resp. že by jeho zaplatenie bolo pre žalovanú obzvlášť ťaživé. 17.10. Keďže pri skúmaní mimoriadnych okolností pre výnimočné rozhodnutie o vyporiadaní veci v BSM a to jej prikázaním do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, súd prvej inštancie nezistil nedostatočnú solventnosť žalovanej, nebol dôvod zaoberať sa s ostatnými možnými mimoriadnymi okolnosťami, ako napríklad vyplýva z obsahu spisu a aj z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a to, že predmetnú nehnuteľnosť na M. F. Z. K. neužíva ani jedna zo sporových strán; v konaní nebolo vôbec naznačené, že by bolo potrebné riešiť do budúcna bývanie maloletého syna. V tomto kontexte tiež odvolací súd a to opäť s dôrazom na obsah spisu konštatuje, že prípadné prikázanie veci do podielového spoluvlastníctva, nie je ani univerzálnym riešením, nakoľko vzájomné vzťahy sporových strán sú veľmi narušené a keďže predmetnú nehnuteľnosť nik zo sporových strán neužíva a ani do budúcna nepotrebujú pre bývanie teraz maloletého syna, pričom existuje dôvodný predpoklad, že si sporové strany, ako bývalí manželia, nedokážu podielové spoluvlastníctvo v budúcnosti usporiadať dohodou, neexistuje dôvod, aby predmetná nehnuteľnosť bola určená do podielového spoluvlastníctva v podiele 1. Úmyslom zákonodarcu pri vyporiadaní BSM bola komplexnosť vyporiadania majetku s čo najlepším spôsobom zachovať spravodlivosť pri rozdeľovaní celkového majetku. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie súdu prvej inštancie v odseku 11. a 11.1. napadnutého rozhodnutia v ktorom odôvodnil, prečo nehnuteľnosti na M. F. Z. K. prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej (lebo predmetné pozemky bezprostredne susedia s pozemkami, ktorých výlučným dlhoročným vlastníkom je otec žalovanej a tiež, že v prospech týchto vyporiadavaných pozemkov svedčí právo vecného bremena spočívajúce v nerušenom užívaní inžinierskych sietí, v práve vstupu, prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami a inými vozidlami, strojmi a mechanizmami za účelom údržby vo vzťahu k pozemkom vo vlastníctve otca žalovanej). 17.11. Rovnako tiež treba mať na zreteli, a to s poukazom na nesúhlas žalovanej prikázať nehnuteľnosti na M. F. Z. K. do jej výlučného vlastníctva z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na výplatu vyrovnacieho podielu žalobcovi, že aj v prípade podielového spoluvlastníctva ktoré navrhuje žalovaná, je potrebné sa o nehnuteľnosť starať, čo tiež vyžaduje finančné prostriedky a aj vzájomnú komunikáciu (tu odvolací súd poznamenáva, že vzťahy sporových strán sú veľmi narušené, preto predpoklad komunikácie je otázny). 17.12. Nie je dôvodná ani námietka žalovanej, že ju nemožno nútiť nadobudnúť majetok ak to pre ňu znamená objektívnu záťaž, ktorú nie je schopná reálne niesť. Súd prvej inštancie vyhodnotil skutkovú situáciu v súlade s právom a pri zachovaní spravodlivosti, keď nehnuteľnosť-byt na A. Z. K. prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ku ktorému prevzal aj hypotekárny úver, s čím žalovaná súhlasila, a tiež žalobca predmetnú nehnuteľnosť užíva; a nehnuteľnosti na M. F. Z. K. prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej (keď neboli preukázané mimoriadne okolnosti pre výnimočné rozhodnutie a to jej prikázanie do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov), hoci o predmetnú nehnuteľnosť nemá záujem. Tu treba uviesť, že žalovaná môže túto nehnuteľnosť predať, čo by s vysokou pravdepodobnosťou nastalo v prípade, ak by súd prikázal nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva v podiele 1 (ktorú žiadna sporová strana neužíva a o jej vlastníctvo nemá záujem, pričom pri absolútne narušených vzájomných vzťahoch by sa sporové strany na predaji len ťažko dohodli), súd prvej inštancie situáciu vyriešil správne a spravodlivo. Aj na tomto mieste je treba opäť pripomenúť, že nehnuteľnosti na M. F. Z. K. bezprostredne susedia s nehnuteľnosťami, ktorých výlučným vlastníkom je otec žalovanej (priamy príbuzný) a v prospech vyporiadavaných nehnuteľností/pozemkov svedčí právo vecného bremena. 18. Námietku žalovanej, ktorá namieta tvrdenie súdu prvej inštancie, že „nie sú splnené osobitné predpoklady“ na prikázanie nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva, a poukázala na existenciu osobitných predpokladov uvedených v odseku 9. tohto rozhodnutia, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

18.1. Odvolací súd v súvislosti s osobitnými predpokladmi na prikázanie nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva, poukazuje na odseky 17.3. až 17.10. tohto rozhodnutia. 18.2. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, možno konštatovať, že je možné napadnúť výsledok činnosti súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Avšak ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie (čo je tento prípad), nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Preto iba za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúci z § 191 ods. 1 CSP. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie iba v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nevšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne, že pri hodnotení dôkazov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje uvedenému zákonnému ustanoveniu. S ohľadom na uvedené, s poukazom na obsah spisu a skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, sa odvolací súd nestotožnil s námietkou žalovanej, že súd prvej inštancie nezohľadnil zdravotný stav spoločného dieťaťa a z neho vyplývajúcu potrebu celodennej starostlivosti žalovanej (poznámka odvolacieho súdu: takéto posúdenie a ani dokazovanie nebolo potrebné s poukazom na výpis z účtu žalovanej v zmysle odseku 17.6. tohto rozhodnutia), keď neprihliadol na objektívnu nezamestnanosť žalovanej a nemožnosť získať príjem, a to v spojení s nesúhlasom žalovanej s nadobudnutím nehnuteľnosti. 18.3. Odvolací súd už v odsekoch 17.3. až 17.6. a 17.10. tohto rozhodnutia uviedol dôležité okolnosti pre výnimočné rozhodnutie o vyporiadaní veci v BSM jej prikázaním do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, pričom objektívne treba konštatovať, že skutočnosť, že žalovaná pre celodennú starostlivosť o maloletého syna s ochorením autistického spektra je objektívne nezamestnaná, nemôže vytvoriť fakt, že nemá dostatok finančných prostriedkov na výplatu vyrovnacieho podielu žalobcu, čo napokon súd prvej inštancie v odseku 11.2. napadnutého rozhodnutia v logických súvislostiach s dôrazom na vykonané dokazovanie, náležite odôvodnil. 18.4. V tejto súvislosti odvolací súd opäť konštatuje, že žalovaná príjem finančných prostriedkov uvedených v odseku 17.6. tohto rozhodnutia neodôvodnila a rovnako neodôvodnila ani účel ich výberu a relevantosť ich použitia (napr. keď ako sama uvádza, súd má pri vyporiadaní prihliadať aj na potreby maloletých detí a na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu). 18.5. Súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal posúdením dôvodnosti tvrdenia žalobcu a to z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojho tvrdenia a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaná bránila proti tomuto tvrdeniu. Súd prvej inštancie správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyšli najavo, následne tieto, v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15 v spojení s § 191 CSP) vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery. Zásadnou skutočnosťou je fakt, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia a v konaní vo vykonanom dokazovaní nebolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že existujú dôvody pre výnimočné rozhodnutie o vyporiadaní veci v BSM jej prikázaním do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, a že žalovaná nemá dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie vyrovnacieho podielu žalobcu. Prijaté závery v týchto súvislostiach súdom prvej inštancie nemožno hodnotiť ako odporujúce výsledkom vykonaného dokazovania, či rozporné so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Skutočnosť, že súd prvej inštancie neprijal pri svojom rozhodovaní do úvahy skutkové okolnosti, ktoré podľa žalovanej vyplývajú z jej tvrdení a nestotožnil sa s jej vnímaním skutkového stavu veci, nemá za následok upretie, či porušenie práva na spravodlivý proces. V tomto kontexte odvolací súd upriamuje pozornosť už na vyššie uvedené, že v sporovom konaní platí prejednacia zásada, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán konania. Keďže strany v takomto konaní stoja proti sebe, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú stranu sporu. Hmotné právo určuje, kto má dôkazné bremeno (dôkazné bremeno nesie strana v záujme ktorej je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou konania tvrdená, bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd uznal za pravdivú).

19. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). 20. Námietku žalovanej, ktorá namieta rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania uvedenú v odseku 10. tohto rozhodnutia, odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú, avšak z iných dôvodov. 20.1. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, ktoré odôvodnil v odsekoch 21. až 21.2., považuje za nesprávne, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil vo výroku II. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 20.2. Rozhodnutie o náhrade trov konania v konaní o vyporiadanie BSM má svoje špecifiká spočívajúce v tom, že rozhodnutie o vyporiadaní BSM je v záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné vyporiadanie uskutočniť. V konaní o vyporiadaní BSM ide o tzv. iudicium duplex (konanie, v ktorom majú strany sporu tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného, teda žalobu môžu podať obidve strany, súd nie je viazaný žalobou). Pri stanovení úspechu s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP nie je možné vychádzať z toho, kto podal žalobu, kto sa ako v konaní bránil ale úspech alebo neúspech v konaní je až v tom, akého podielu sa komu dostane a v tomto smere na žalobe nezáleží. Nedá sa preto povedať, že plný úspech má ten, kto podal žalobu o vyporiadanie. 20.3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom podľa § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvostupňového a ani odvolacieho konania právo a to s poukazom na rozhodovanie sporu iudicium duplex, vychádzajúc z procesného úspechu sporových strán, majúcich v konaní totožné postavenie žalobcu i žalovaného, preto treba naň pozerať ako na rovnaký a zásadne nepriznať náhradu trov žiadnej zo strán podľa § 255 ods. 2 CSP, s výnimkou, ak konkrétne okolnosti veci výnimočne odôvodňujú priznanie náhrady trov jednej zo strán, pričom dôvodmi osobitného zreteľa môžu byť napr. obštrukčné správanie spoluvlastníka, nezáujem o konštruktívne vyriešenie veci alebo šikanózny výkon práva (čo ale nie je tento prípad, nakoľko obe strany boli v konaní aktívne, nesprávali sa obštrukčne, prejavovali záujem o vyriešenie sporu, hoci každá svojím spôsobom). Takýto záver zodpovedá stanovisku Ústavného súdu ČR Pl. ÚSst. 59/23 zo dňa 13.09.2023. 21. Odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na potrebu rozhodnutia o poplatkovej povinnosti oboch sporových strán v zmysle Položky 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch z výšky celej vyporiadavanej masy BSM. 22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)