Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Co/83/2025 1322201615 24. 06. 2026 Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová ECLI:SK:KSBA:2026:1322201615.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Rastislava Žiga a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255, proti žalovanému: U.. L. D., E. XX.XX.XXXX, I. K. XXXXX/XX G., I. - E. A., o zaplatenie 279,68,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 08. februára 2024 č. k. B3-45C/18/2022-41 takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 279,68,- eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 1,85,- eur, do troch dní od jeho právoplatnosti titulom úhrady za služby verejnosti poskytované právnym predchodcom žalobcu Rozhlasom a televíziou Slovenska v o oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. 2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa domáhal žalobca proti žalovanému zaplatenia sumy 262,68,-eur titulom neuhradenia úhrad za služby verejnosti podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytovaného Rozhlasom a televíziou Slovenska vo výške 4,64,- Eur mesačne podľa § 6 ods. 1 uvedeného zákona za kontrolované obdobie od 01.06.2016 do 30.11.2021. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštovné sadzby v lehote do 30 dní od doručenia písomnej výzvy zo dňa 03.11.2021, sa domáhal aj zaplatenia pokuty vo výške 17,-eur v zmysle uvedeného zákona a sumy 1,85,-Eur z titulu úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním pohľadávky. 3. Žalovanému bola žaloba s výzvou na vyjadrenie riadne doručená do vlastných rúk dňa 16.05.2023 (doručenka je na č. l. 35 spisu), pričom sa k žalobe v stanovenej lehote písomne nevyjadril. 4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) CSP, keďže išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1000,-eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku riadne zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. 5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie skutkovo ustálil, že žalovaný je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti, ktorému vznikla povinnosť platiť mesačné úhrady za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania. Žalobca ako vyberateľ úhrady vykonal kontrolu platenia úhrady podľa § 8 Zákona č. 340/2012 Z. z. Z prehľadu predpisov a platieb mal súd nesporne preukázané, že žalovaný mal za uplatňované obdobie nedoplatok vo výške 262,68 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením mesačnej úhrady, nakoľko na výzvu žalobcu na zaplatenie nedoplatku zo dňa 03.11.2021 nereagoval. Výzva na úhradu nedoplatku bola doručená žalovanému do vlastných rúk dňa 16.11.2021. Žalovaný v lehote do 30 dní od doručenia výzvy dlžnú čiastku neuhradil. 6. Vyššie ustálený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 1, § 2, § 3 písm. a), § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, 2, 3, 6, § 8, § 9 ods. 1, 2, 6, 7, 8, § 10 ods. 1, 2, 3, 5 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a dospel k záveru, že je žalobe potrené vyhovieť. 7. Konštatoval, že nárok žalobcu nevyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, ale zo zákona. Žalobca nemá postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, hlavným predmetom činnosti žalobcu nie je dosiahnutie zisku, ale služba verejnosti v oblasti vysielania. Predmetom sporu bolo zaplatenie koncesionárskeho poplatku, ktorý je považovaný za osobitný príspevok na finančné zabezpečenie plnenia zákonom stanovených povinností a úloh žalobcu ohľadom poskytovania verejnej služby. Systém financovania vychádza zo zákonom stanoveného koncesionárskeho poplatku, ako základu jeho financovania verejnými zdrojmi. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, o vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania. 8. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 279,68 eur (262,68 eur a pokutu 17 eur rady v zmysle § 10 ods. 3 Zákona č. 340/2012 Z. z.). Súd považoval za dôvodné aj žalobcom uplatnené náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume poštovného 1,85,-eur, keď žalovaného vyzval v súlade so zákonom na zaplatenie nedoplatku, ktorú skutočnosť preukázal doručenkou o doručení písomnosti do vlastných rúk žalovanému. Výšku tohto nároku žalobca preukázal potvrdením tarifnej ceny za úradnú zásielku Slovenskej pošty, a.s. Banská Bystrica zo dňa 03.09.2019. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. 9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262, § 256 ods. 1 CSP v zmysle zásady úspešnosti v konaní vzhľadom na plný úspech žalobcu v ňom. 10. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie žalovaný, odôvodňujúc ho tým, že ho podáva podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP a žiada napadnutý rozsudok zrušiť. Uviedol, že vznáša námietku premlčania uplatneného nároku a má za to, že uplatnená pohľadávka je premlčaná, keďže podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Ďalej uviedol, že žalobca mu nedoručil od roku 2016 žiadnu listinu, takže o priebehu konania nebol absolútne informovaný. 11. Keďže v priebehu konania došlo podľa § 30 ods. 1 zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase k zániku pôvodného žalobcu Rozhlasu a televízie Slovenska s účinnosťou k 01.07.2024, súd prvej inštancie uznesením č. k. B3-45C/18/2022-50 zo dňa 30.10.2024 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom doterajšieho žalobcu a to novým žalobcom Slovenskou televíziou a rozhlasom, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255. 12. Právny nástupca žalobcu v následnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného považoval odvolanie za nedôvodné a žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázal na § 3 písm. a), § 9 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uviedol, že žalobca je v zmysle § 9 zákona č. 340/2012 Z. z. povinný viesť evidenciu platiteľov úhrad. Údaje o platiteľoch do tejto evidencie mu poskytujú subjekty, ktorým táto povinnosť priamo z ust. § 9 Zákona č. 340/2012 Z. z. vyplýva, a to najmä dodávatelia elektriny, prevádzkovatelia distribučnej sústavy a Sociálnej poisťovne. Žalobca nemôže vychádzať z iných skutočností, keďže zákon č. 340/2012 Z. z. mu nedáva iné možnosti, ako údaje o platiteľoch (osobách povinných platiť úhrady, t. j. aj žalovanú sumu) získať. Poukázal na to, že eviduje žalovaného na odbernom mieste: Odbojárov 8/64, Bratislava, teda spĺňa definíciu platiteľa podľa § 3 písm. a)
zákona č. 340/2012 Z. z. a je povinný platiť úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Keďže v evidencii platiteľov je ako odberateľ elektriny v danom odbernom mieste evidovaný žalovaný, žalobca námietky žalovaného považuje za neopodstatnené, nakoľko rozhodujúcou je skutočnosť, že žalovaný je evidovaný ako odberateľ elektriny v danom odbernom mieste. K námietke žalovaného, v ktorej popiera prevzatie výzvy na zaplatenie nedoplatku, žalobca poukázal na ustanovenie § 111 ods. 1 CSP s tým, že do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti; údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou. Podľa žalobcu aj v tomto prípade sa uplatňuje vyvrátiteľná domnienka správnosti doručenky. Ak žalovaný správnosť informácii v doručenke popiera, žalovaný musí navrhnúť dôkaz, ktorý preukáže, že obsah doručenky nezodpovedá skutočnosti, resp. je nepravdivý. Záverom poznamenal, že eviduje prevzatie výzvy na zaplatenie nedoplatku, o čom svedčí aj podpísaná doručenka. Poukázal na ust. § 11 ods. 1 zákona 340/2012 Z. z. s tým, že „Výzva vyberateľa úhrady podľa tohto zákona sa platiteľovi doručuje na adresu na doručovanie písomností uvedenú v písomnom oznámení podľa § 9 ods. 8 alebo ods. 10. Ak tejto adresy niet, výzva sa doručuje na adresu trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania platiteľa. Súčasne podľa ust. § 11 ods. 2 predmetného zákona: „Ak nebol platiteľ zastihnutý na adrese podľa odseku 1, uloží sa výzva na pošte a platiteľ sa vhodným spôsobom upovedomí o jej uložení na pošte. Výzva sa považuje za doručenú prevzatím výzvy platiteľom, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady po uplynutí odbernej lehoty, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady ako nedoručiteľnej alebo bezdôvodným odmietnutím prevzatia výzvy platiteľom. K námietke premlčania uvedenej až v odvolaní žalobca namietal koncentráciu konania s poukazom na § 153 ods. 1,2 CSP ako aj § 366 CSP. Podľa žalobcu by odvolací súd na námietku premlčania vznesenú až v odvolaní, nemal prihliadať, nakoľko podľa názoru žalobcu sa nejedná o novotu, a teda nenapĺňa zákonné predpoklady prostriedku procesného útoku a prostriedku procesnej obrady, ktorý možno použiť v odvolaní. 13. K vyjadreniu žalobcu podal žalovaný vyjadrenie. Poukázal na ustanovenie § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. s tým, že platiteľ úhrady je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Podľa žalovaného je priestor na ulici F. X K. I. nebytovým priestorom. Ďalej uviedol, že výzva podľa § 11 ods. 1 predmetného zákona sa doručuje platiteľovi na adresu na doručovanie písomností uvedenú v písomnom oznámení podľa § 9 ods. 8 alebo ods. 10. Ak tejto adresy niet, výzva sa doručuje na adresu trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania. Zároveň ale zabúda znenie § 9 ods. 8, že v písomnom oznámení podľa odseku 7 uvedie platiteľ podľa § 3 písm. a meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt, adresu odberného miesta, energetický identifikačný kód (EIC) odberného miesta, adresu na doručovanie písomností a adresu elektronickej pošty. Žalovaný má za to, že keďže jeho osoba ako platiteľa neoznámila žiadnu inú adresu na doručovanie, mal žalobca využiť trvalú adresu, ktorú aj prikazuje zákon 340/2012 Z. z. § 9 ods. 8. Jeho trvalá adresa je od roku 2000 do dnešného dňa rovnaká, a to K. XXH, XXX XX I.. Počas tohto obdobia ani nikdy nevyužíval iný prechodný pobyt k čomu prikladá kópiu občianskeho preukazu platného od roku 2014 - 2024 a kópiu nového občianskeho preukazu od roku 2022-2023 s rovnakým trvalým bydliskom. Na adrese Odbojárov 8 z toho dôvodu poštu neprijímal, ak niekto list prevzal, má za to, že to bola iná osoba. K námietke premlčania doplnil, že námietku premlčania podal v prvom možnom termíne, v ktorom sa dozvedel o požiadavke žalobcu, keď mu bola legitímne a podľa zákona doručená. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť. K vyjadreniu pripojil výpis z listu vlastníctva č. XXXX, okres I. U., katastrálne územie I. - E. A. a kópiu svojho občianskeho preukazu. 14. Žalobca v poslednom odvolacom vyjadrení opätovne poukázal na § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“), podľa ktorého platiteľ úhrady je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Táto povinnosť vzniká priamo zo zákona. Uviedol, že vzhľadom na enormný počet údajov v databáze, ako aj na ochranu osobných údajov odberateľov nie je možné súdu poskytnúť databázu v celom rozsahu. Predložil teda extrakciu z databázy (príloha) získanej od ZSE Energia, a.s., z ktorej vyplýva, že žalobca je evidovaný ako odberateľ elektrickej energie na nasledovných odberných miestach a teda na týchto odberných miestach mu vznikla povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v zmysle zákona č. 340/2012 Z. z.: Pod VS: 8530574318 sú okrem odberného miesta F. X/ XX, I. C. W. F. A. G. XXXX/, XXX XX I., M. XXXXX/, XXX XX I., Z. I. XXXX, XXXX/X, XXX XX S.J., A. XX, XXX XX I., E.. X. A. XX/A/-, XXX XX I., G.X. X, XXX XX I.. Uviedol, že pokiaľ niektoré z odberných miest
evidovaných pod VS: 8530574318 nespĺňa definíciu podľa ust. § 3 písm. a) zákona, povinnosť platiť úhrady nezanikla pri ostatných vyššie spomenutých odberných miestach. Vzhľadom na vyššie uvedené, považuje žalobca odvolanie nedôvodné a žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. 15. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 17. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby a výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa s jeho právnym záverom o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku žalobcu proti žalovanému na úhradu poplatkov za služby verejnosti podľa zákona č. 340/2012 Z. z. v priznanom rozsahu stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o dôvodnosti žaloby. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a nie je preto potrebné ani jeho dôvody dopĺňať, nakoľko by išlo len o opakovanie právnych záverov súdu prvej inštancie. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom, zvýraznia právne významné, prípadne skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj odvolacieho súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 08.10.2009, v zmysle ktorého ....“ odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II.ÚUS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov vydaných v priebehu príslušného súdneho konania“. I v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo170/2005 „pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“. Možno konštatovať, že v danej veci súd prvej inštancie dal zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu v snahe garantovať im právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že neboli naplnené očakávania žalovaného a že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnymi názormi, neznamená porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Ochranu poskytol stranám v požadovanej kvalite, keď i podľa ústavnej judikatúry do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania (aktuálne strany sporu), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/2004). V záujme zachovania práva strán sporu na spravodlivý súdny proces sa odvolací súd teda vyjadruje stručne k odvolacím námietkam žalovaného. 18. Súd prvej inštancie správne v bode 30 odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval, že nárok žalobcu nevyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, ale zo zákona a žalobca nemá postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Rovnako odvolací súd uvádza, že v posudzovanej veci nejde o spotrebiteľský spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca bol subjektom, ktorý je na základe zákona povinný vyberať a vymáhať úhrady za služby verejnosti poskytované v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, pričom príjmy z úhrad vedie oddelene od iných príjmov a môže ich použiť výlučne na zabezpečenie služieb verejnosti. Zo zákonnej úpravy tak nevyplýva, že by žalobca pri vyberaní úhrad vykonával činnosť majúcu znaky dodávateľskej činnosti, argumentácia žalobcu v tomto ohľadne bola relevantná. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako platiteľom úhrad je založený zákonom, povinnosť platiť úhrady v určenej výške a v lehote je rovnako daná zákonom, ide teda o zákonnú povinnosť žalovaného ako platiteľa úhrad a zákonné právo žalobcu na úhrady, z čoho vyplýva neexistencia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. 19. Keďže žalovaný až v odvolaní vzniesol námietku premlčania, odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok zaviedol právny inštitút prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany. Tento inštitút nadväzuje na zásadu koncentrácie konania. V zmysle § 149 CSP
prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. V zmysle § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie konči (tzv. zákonná koncentrácia). Koncentrácia konania vyžaduje, aby strana sporu vykonala špecifikované procesné úkony v určitej fáze konania. Omeškané procesné úkony sú neúčinné. 20. Podľa § 152 CSP za hmotnoprávnu námietku sa považuje právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. Vznesenie námietky premlčania nepochybne spôsobuje oslabenie práva protistrany, keďže jej nárok sa dostáva do pozície naturálnej obligácie, ale nezaniká úplne, hoci ho súd už priznať v zásade nemôže. Námietka premlčania je teda hmotnoprávnou námietkou, respektíve právnym úkonom s hmotnoprávnymi následkami, pretože mení obsah právneho vzťahu, o ktorý v spornom civilnom konaní ide. V zmysle uvedeného je preto možné námietku premlčania vzniesť iba do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Z uvedeného potom vyplýva, že námietku premlčania je povinná strana uplatniť včas. V zmysle § 153 ods. 1 až 3 CSP námietka premlčania nie je uplatnená včas, ak ju strana mohla uplatniť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 21. Je nesporné, že v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný námietku premlčania nevzniesol. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu uviedol, že má za to, že námietku premlčania podal v prvom možnom termíne, v ktorom sa dozvedel o požiadavke žalobcu, keď mu bola legitímne a podľa zákona doručená. Odvolací súd preto poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu zo súdneho spisu, že žalovanému bola riadne dňa 16.05.2023 doručená žaloba spolu s jej prílohami a výzva na vyjadrenie v zmysle § 167 ods. 2 CSP a súčasne mu bolo doručené aj poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu. Žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil pravdivosť doručenky ako verejnej listiny (na č. l. 35 spisu). Je teda zrejmé, že žalovaný mal možnosť sa k žalobe vyjadriť a vzniesť včas hmotnoprávne námietky vrátane námietky premlčania, pričom zostal pasívny a k žalobe sa v súdom stanovenej lehote nevyjadril a až do ukončenia dokazovania súdom prvej inštancie v konaní nevzniesol žiadne námietky. 22. Odvolací súd preto musel konštatovať, že žalovaný túto námietku premlčania (bez ďalšieho) uplatnil až v odvolacom konaní, pričom neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že túto námietku ako prostriedok procesnej obrany, bez vlastného zavinenia nemohol uplatniť včas, teda už v konaní pred súdom prvej inštancie. V odvolacom konaní možno vzniesť námietku premlčania (ako hmotnoprávnu námietku patriacu medzi prostriedky procesnej obrany a procesného útoku) iba za splnenia predpokladov uvedených v ustanovení § 366 CSP. Preto v rámci vedeného sporového konania je pri otázke (ne)prípustnosti (hmotnoprávnej) námietky premlčania uplatnenej až v odvolacom konaní, potrebné preukázať splnenie podmienok prípustnosti novôt v odvolacom konaní podľa § 366 CSP. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné spolu s podaním zároveň preukázať, že nové prostriedky procesnej obrany, ktoré odvolateľ uvádza až v štádiu odvolacieho konania, nemohol v štádiu konania pred súdom prvej inštancie bez svojej viny použiť. Na diskvalifikáciu novoty totiž postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbalosti. Zároveň je nesporné, že žalovaný bol súdom prvej inštancie poučený o podmienkach sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania. Je nepochybné, že zákonom predpísané predpoklady pre úspešné uplatnenie novôt v odvolacom konaní podľa § 366 CSP neboli v prejednávanej veci na strane žalovaného splnené. 23. U žalovaného nebolo možné aplikovať ani ustanovenie § 296 CSP, ktoré predstavuje výnimku z koncentrácie súdneho konania v prospech spotrebiteľov, keďže v danom prípade ako už odvolací súd konštatoval vyššie nejde o spotrebiteľský spor. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom nebolo možné akceptovať námietku premlčania vznesenú žalovaným až v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, keďže v zmysle § 366 CSP nešlo o taký prostriedok procesnej obrany (novotu), ktorý by mohol byť akceptovaný v štádiu odvolacieho konania, pretože nebolo možné konštatovať, že by ho odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie (por. rozhodnutie NS SR sp. zn.: 2Cdo/273/2019, rozhodnutie NS SR sp. zn.: 1Obdo 65/2017 z 28. júna 2018). 24. Napokon žalovaný v podanom odvolaní namietal, že žalobca mu nedoručil od roku 2016 žiadnu listinu a o priebehu konania nebol informovaný. Odvolací súd preto uvádza, že keďže sa v stanovenej lehote žalovaný k podanej žalobe nevyjadril, súd prvej inštancie v súlade s § 151 ods. 1 CSP správne považoval
skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný výslovne nepoprel, za nesporné. Navyše však odvolací súd poukazuje na žalobcom predložený listinný dôkaz a to žalovaným podpísanú doručenku, z ktorej vyplýva, že žalovaný dňa 16.11.2021 prevzal žalobcom doručovanú výzvu na zaplatenie nedoplatku zo dňa 03.11.2021 a to na adrese K. XX/H/XXX, XXX XX I., na ktorej sám žalovaný tvrdil, že mal adresu trvalého pobytu. Žalovaný sám v odvolacej replike uviedol, že žalobcovi neoznámil žiadnu inú adresu na doručovanie a trvalú adresu, ktorú aj prikazuje zákon 340/2012 Z. z. mal od roku 2000 stále rovnakú na adrese K. XXH, XXX XX I.. 25. Žalovaný po uplynutí lehoty na odvolanie v odvolacej replike predložil súdu čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXX a kópie občianskeho preukazu žalovaného a doplnil nové odvolacie námietky s tým, že tvrdil, že podľa predloženého listu vlastníctva je priestor na ulici F.X. X K. I. nebytovým priestorom a teda podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. nemal byť vedený ako platiteľ úhrady za služby verejnosti. Odvolací súd k týmto novým dôkazom predloženým po uplynutí odvolacej lehoty ako aj novým skutočnostiam uvádza, že v zmysle § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany (medzi ktoré v zmysle § 149 CSP patria i návrhy na vykonanie dôkazov), ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno v odvolacom konaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcov, alebo nesprávneho obsadenia súdu, keď má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (na daný prípad sa ani nevzťahujúce) alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný ako odvolateľ pritom ničím nepreukázal a ani netvrdil, splnenie niektorej z uvedených podmienok pre prípustnosť novoty v odvolacom konaní. Naviac, keďže podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, predmetné dôkazy (aj v prípade, ak by boli prípustné) boli by predložené oneskorene. Na listinné dôkazy predložené žalovaným až v odvolacom konaní a to po uplynutí odvolacej lehoty a rovnako na nové odvolacie dôvody tvrdené až po uplynutí odvolacej lehoty, preto nebolo možné prihliadať. Súd však pre úplnosť uvádza, že ani tieto dôkazy a tvrdenia by nemali žiaden vplyv na správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. V danom prípade podľa skutkových tvrdení uvedených v žalobe sa podaná žaloba neviazala výhradne na to, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti na ulici F. K. I.. Žalobca sa uplatneného nároku domáhal z dôvodu, že žalovaný bol v rozhodnom období od 01.06.2016 do 30.11.2021 vedený zo zákona ako platiteľ úhrady za služby verejnosti, pričom žalobca v odvolacej duplike poukázal na to, že podľa databázy ZSE Energia, a.s. žalovaný bol ako odberateľ energie vedený na viacerých miestach. Odvolací súd potom uvádza, že platiteľ podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z., ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu za príslušné obdobie, za ktoré sa úhrada platí, bez ohľadu na počet jeho odberných miest. Avšak ako odvolací súd uviedol už vyššie na tieto nové listinné dôkazy a tvrdené skutočnosti predložené až po uplynutí odvolacej lehoty, odvolací súd prihliadať ani nemohol. 26. Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutom vyhovujúcom výroku ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalobcu v odvolacom konaní. 28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
pripúšťa (§ 419 CSP). veci samej alebo ktorým sa
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).