Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Co/109/2024 1322203330 28. 04. 2026 JUDr. Monika Holická ECLI:SK:KSBA:2026:1322203330.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča, v právnej veci žalobcu: I. Š., T.. X.XX.XXXX, H. G. Č.. XXX/XX, G., zastúpeného HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanému: WHITE HOME s.r.o., so sídlom A. Sládkoviča 3600/3, Trnava, IČO: 51 260 328, zastúpeného JUDr. Silviou Gašparíkovou, advokátkou, so sídlom Športová 2298/58, Sereď, IČO: 42 294 916, o zaplatenie 9.540,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 13. februára 2024 č.k. B3-11C/44/2022 - 133, takto rozhodol: Odvolací súd odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti odmieta. Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok potvrdzuje. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 9.540,eur a zároveň žalobcovi uložil povinnosť vrátiť žalovanému rohovú sedačku značky Harry Gold + Vienna Steel (290 x 210 x 100); vo zvyšku žalobu zamietol; rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Rozhodol tak podľa § 612, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1, 2, 3, § 599 ods. 1, § 662 ods. 1, 2, § 623 ods. 1, 2, § 457, § 530 Občianskeho zákonníka, § 18 ods. 1 až 9 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s odôvodnením, že v spore nebolo sporné, že žalobca si ako spotrebiteľ dňa 25.5.2020 záväzne objednal u žalovaného tovar, okrem iného aj predmetnú sedačku; potvrdením objednávky prišlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovaný ako predávajúci dodal dňa 27.7.2020 sedačku žalobcovi ako kupujúcemu. Žalobca v konaní tvrdil, že sedačka vykazovala viaceré vady; primárnou vadou bolo vŕzganie gauča, ktoré považoval za neprimerané a nezodpovedajúce vlastnostiam výrobku, ktorý je určený na sedenie. Námietky žalovaného týkajúce sa nesprávneho spôsobu reklamácie vyhodnotil ako nedôvodné; uviedol, že žalobca mal právo reklamovať tovar aj telefonicky, keďže aj zákon o ochrane spotrebiteľa v § 18 ods. 8 upravuje povinnosť žalovaného vydať potvrdenie o uplatnení reklamácie a doručiť ho žalobcovi ako spotrebiteľovi ihneď a ak nie je možné potvrdenie doručiť ihneď, musí sa doručiť bez zbytočného odkladu, najneskôr však spolu s dokladom o vybavení reklamácie a to v prípade, ak je reklamácia uplatnená prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Taktiež žalovaný žalobcu nevyzval na doplnenie reklamácie, ak ju považoval za nedostatočnú, tak ako je to upravené v reklamačnom poriadku žalovaného. Považoval za nesporné, že z uplatnenej reklamácie bolo žalovanému zrejmé, o aký výrobok sa jedná, aké vady žalobca vytýka, aj to, na základe akej zmluvy žalobca od neho tovar nadobudol. Konanie žalobcu posúdil ako reklamáciu, na ktorú žalovaný reagoval odobratím sedačky a jej
následnými úpravami. K procesnej obrane žalovaného, ktorý tvrdil, že gauč mal byť žalobcom úmyselne poškodzovaný uviedol, že v spore vypočutí svedkovia túto okolnosť nepotvrdili. Mal za preukázané, že sedačka bola dva krát odvezená od žalobcu, čo potvrdili vypočutí svedkovia, a že to bolo v súvislosti s uplatnenou reklamáciou žalobcu. Žalovaný v konaní namietal, že nebolo preukázané, že sedačka naozaj má takúto vadu, nakoľko pri obhliadkach, skúšaní, sa to nepotvrdilo a nepotvrdili to ani ním navrhnutí svedkovia. Svedkyňa - manželka žalobcu, naopak v spore potvrdila tvrdenia žalobcu, že sedačka od decembra 2021 túto vadu vykazuje. Vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, podľa ktorých obaja znalci konštatovali, že pri obhliadke sedacia súprava vykazovala vadu a to vŕzganie pri jej použití a to pri sedení. Považoval preto existenciu vady, vŕzgania, za preukázanú. Vadu sedačky, jej vŕzganie, posúdil ako vadu odstrániteľnú, ale zároveň vadu, ktorá sa vyskytla opakovane po dvoch opravách a v jej dôsledku nie je možné vec riadne užívať. Pri úvahe, či zistená vada sedačky bráni, alebo nebráni riadnemu užívaniu veci, zobral do úvahy v prvom rade účel, ktorému má sedacia súprava slúžiť tak, ako to má na mysli súdne rozhodnutie (R22/1983) a dospel k záveru, že preukázané vŕzganie sedačky predstavuje výrazné obmedzenie, ktoré spôsobuje, že sedaciu súpravu nemožno riadne užívať. Poukázal na konštatovanie znalca v posudku, podľa ktorého účelom sedacej súpravy je sedenie, pričom vŕzganie sa na nej prejavuje už pri bežnom zaťažení, teda pri účele, na ktorý je sedačka určená. Posúdil preto vadu vŕzgania ako vadu, ktorá znemožňuje riadne užívanie veci a spôsobuje právo žalobcu na uplatnenie zodpovednosti za vady v zmysle § 623 ods. 1, druhá veta Občianskeho zákonníka. Ďalej mal za preukázané, že žalovanému bol doručený prejav vôle žalobcu, označený ako Výzva na prevzatie reklamovaného tovaru zo dňa 15.6.2022, ktorý považoval za prejav vôle žalobcu, ktorým došlo ku zrušeniu zmluvy dňa 17.6.2022, čo vyplýva z vyjadrenia žalovaného zo dňa 24.6.2022. Poukázal na to, že v prípade zrušenia zmluvy, na základe ktorej už bolo plnené, vzniká v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka povinnosť vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal, pričom tieto reštitučné povinnosti sú vzájomné podmienené. V časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 C.s.p. s odôvodnením, že žalobca bol v spore úspešný, neúspešný bol len v časti príslušenstva, preto zaviazal žalovaného k náhrade trov konania v plnej výške. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v plnom rozsahu voči všetkým jeho výrokom, v zákonom stanovenej lehote žalovaný; žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal rozhodnúť, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 100%. Namietal nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov. Uviedol, že je pravdou, že sedačka bola z dôvodu reklamácie od žalobcu odvezená celkovo dva krát, táto však nebola žalovaným opravovaná, t.j. vada vŕzgania nebola odstraňovaná, nakoľko sa v čase prevzatia sedačky, ako ani počas jej kontroly a testovania žiadnym spôsobom neprejavovala, čo potvrdili aj jeho zamestnanci. Pri prvom odobratí sedačky, boli len preventívne dotiahnuté skrutky, nakoľko prevozom bolo so sedačkou manipulované. Taktiež v písomnom stanovisku predávajúceho zo dňa 9.5.2022 bolo uvedené, že spoje a stabilita jednotlivých modulov boli opätovne na podnet klienta skontrolované externým stolárom a žiadne zvuky vŕzgania, ani uvoľňovania pri bežnej záťažovej skúške používania neboli prejavené. Po druhom odobratí sedačky neprišlo k žiadnym opravným ani preventívnym úkonom žalovaného, nakoľko počas trojdňového testovania sedačky sa avizované vŕzganie neprejavilo a teda ani nebolo dôvodné ďalej zisťovať a odstraňovať jeho príčiny. Nepovažoval preto konštatovanie súdu o dvoch opravách sedačky za správne zistenie skutkového stavu. Namietal, že nakoľko vŕzganie po reklamáciách žalobcu nebolo potvrdené, žalovaný nikdy nepristúpil k záručnej oprave sedačky a nemožno preto konštatovať existenciu opakovaných vád, ktoré by sa nej vyskytli po predchádzajúcich dvoch opravách, titulom ktorých by žalobca platne odstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 25.5.2020. Podporne poukázal na svoje vyjadrenie, podľa ktorého sedačka v jeho prítomnosti nevŕzgala, o čom svedčala aj tá skutočnosť, že sa žalobca snažil tvrdené vŕzganie preukazovať zvukovými nahrávkami, z ktorých však nebolo zrejmé, či sa jedná o zvuk, ktorý by bol sprievodným javom pri sede a postavení sa zo sedačky. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Uviedol, že z výsluchu I. bolo zistené, že predmetná sedačka sa naďalej nachádza v domácnosti žalobcu, je poobkladaná dekami, aby sa nezašpinila a je i naďalej používaná. I napriek tomu súd konštatoval, že žalobca nemôže vec riadne užívať s poukazom na judikatúru, ktorá nemožnosť užívania veci spája s pomerne dlhým časom vylúčenia kupujúceho z užívania veci. Poukázal na to, že v júni 2022 ponúkol žalobcovi dočasné a bezplatné uskladnenie sedačky v jeho skladových priestoroch za účelom, aby ju mohol súdom stanovený znalec obhliadnuť v stave v akom sa k danému dňu nachádzala, čo žalobca odmietol a ďalším kontinuálnym užívaním sedačky konkludentne potvrdil, že jej stav v skutočnosti nebráni jej riadnemu užívaniu v domácnosti žalobcu. S touto skutočnosťou sa súd prvej
inštancie pri konštatovaní, že sedačku nie je možné riadne užívať, žiadnym spôsobom nevysporiadal. Namietal, že dokument zo dňa 15.6.2022, na ktorý sa odvolával žalobca v súvislosti s odstúpením, nemožno podľa názvu ani obsahu vyhodnotiť ako odstúpenie od kúpnej zmluvy, keďže podľa jeho názvu sa jednalo len o výzvu na prevzatie reklamovaného tovaru a vrátenie zaplatenej čiastky pred zrušením zmluvy, ku ktorému v konečnom dôsledku žalobca následne nepristúpil. Súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal ani s jeho pripomienkami k súkromnému znaleckému posudku 04/2022 zo dňa 24.5.2022, vypracovanému znalcom V.. N. I. a k odbornému posúdeniu zo dňa 27.5.2022, vypracovanému znalcom V. ktoré uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 30.1.2023. V súkromnom znaleckom posudku 04/2022 zo dňa 24.5.2022 sa uvádza, že predmetná sedačka bola bez poškodenia počas doby užívania a takéto konštatovanie vytvára predstavu, že znalcom popísané vady sedačka vykazovala ešte pred tým, ako ju začal užívať, t.j. už pri dodaní sedačky, čo podporne potvrdzuje aj konštatovanie, že vŕzganie bolo zaznamenané pri používaní sedačky. Zvukový efekt je zapríčinený trecími plochami v kostre sedačky. Táto vada mala byť podľa znalca odstránená u výrobcu pred expedíciou, z čoho možno usudzovať, že daná vada mala na sedačke existovať a byť zrejmá už pred expedíciou od dodávateľa, t.j. už v čase dodania sedačky. Nakoľko vŕzganie sedačky bolo žalovanému notifikované až dňa 6.12.2021 (po 16 mesiacoch užívania) a ostatné vady až v máji 2022, žalobca si podľa jeho názoru nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru predávajúcemu bez zbytočného odkladu po tom, čo vady mohol zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti, v dôsledku čoho sa právo kupujúceho z vád tovaru nemôže priznať v súdnom konaní. V súvislosti s odborným posúdením zo dňa 27.5.2022 namietal, že nie je známe, ktorú reklamáciu sedačky znalec posudzoval; z predloženej sms komunikácie je zrejmé, že dňa 6.12.2021 kupujúci avizoval predávajúcemu len vŕzganie sedačky, pričom uviedol, že verí, že dôvodom je len nadstavenie. Túto informáciu nie je možné považovať aj vzhľadom na reklamačný poriadok predávajúceho za riadne uplatnenú reklamáciu, ktorá sa v skutočnosti obmedzila len na informáciu o vŕzganí, ktoré nebolo pri osobnej obhliadke potvrdené. Pokiaľ sa v odbornom posudku tiež uvádza, že dňa 9.5.2022 zaslal predávajúci kupujúcemu stanovisko k reklamácii, kde uviedol, že gauč bol opravený, technik odstránil závady vŕzgania, namietal, že táto skutková okolnosť prezentovaná znalcovi sa nezakladá na pravde, nakoľko v stanovisku predávajúceho z 9.5.2022 nebol kupujúci informovaný o tom, že gauč bol opravený, v tejto súvislosti poukázal na obsah svojho stanoviska. Podľa jeho názoru na posúdenie toho, či bola reklamácia zákazníka opodstatnená je potrebné, aby mal znalec k dispozícii informáciu o tom, akú reklamáciu posudzuje, ako aj pravdivú informáciu o obsahu stanoviska predávajúceho k uplatnenej reklamácií. S uvedeným jeho tvrdením sa súd prvej inštancie v rozhodnutí nevysporiadal. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uviedol, že argumentácia žalovaného je účelová, obsahuje nesprávne vyvodené závery a je zavádzajúca, nakoľko vedie k odvráteniu pozornosti odvolacieho súdu od merita veci, ktorým je nerešpektovanie práva žalobcu žalovaným ako spotrebiteľa na riadne vybavenie reklamácie a odstúpenie od kúpnej zmluvy. Uviedol, že ak v danom prípade v skutočnosti nedošlo k realizácii viacerých opráv predmetnej sedacej súpravy, stalo sa tak iba z dôvodu pasivity žalovaného, ktorý zanedbal svoje povinnosti vybaviť reklamáciu riadne. To, že žalovaný druhú reklamáciu vybavil neodborným spôsobom tak, že sedaciu súpravu sám testoval prostredníctvom svojich zamestnancov, ktorí nie sú spôsobilí vadnosť sedacej súpravy odborne posúdiť a teda údajne nedospel po laickom zhodnotení tovaru k odhaleniu vád, nezakladá právo na vylúčenie aplikácie § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že pred pojednávaním nemal o spôsobe takto neodborne vykonanej reklamácie vedomosť a mal za to, že po druhom uplatnení reklamácie bola opätovná oprava sedacej súpravy za účelom odstránenia jej vád riadne vykonaná. Namietal, že predmetné neodborné vybavenie druhej reklamácie, ktoré potvrdili aj vypočutí svedkovia, nezakladá predpoklad, že k opätovnému výskytu vád po vybavení prvej reklamácie nedošlo. Podľa jeho názoru podmienka realizácie opravy sedacej súpravy a opätovného výskytu vád po realizácii prvotnej opravy zakladajúca mu nárok na odstúpenie od zmluvy v zmysle § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka bola naplnená. Existenciu výskytu opakovaných vád po realizácii a dvojnásobnom vybavení reklamácie potvrdzujú aj žalobcom predložené znalecké posudky. Mal za preukázané, že sedacia súprava v zmysle znaleckých posudkov trpí väčším počtom odstrániteľných vád, čo samo o sebe zakladá dôvod na odstúpenie od zmluvy podľa § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj to, že žalovaný svoje tvrdenia týkajúce sa realizácie/nerealizácie výkonu druhej opravy sedacej súpravy účelovo prispôsobuje, s cieľom vylúčenia aplikácie § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K vytýkanej vade preto prišlo opakovane. Za nesprávnu považoval aj argumentáciu žalovaného, týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci. Nemožnosť riadneho užívania sedacej súpravy bola preukázaná, nakoľko zistené vady predstavujú obmedzenia,
ktoré sú priamo v rozpore s účelom, na ktorý má sedacia súprava slúžiť (t.j. nejde iba o estetické, ale o funkčné vady), pričom ju nemožno užívať rovnako, ako keby vadami netrpela a to napr. z hľadiska diskonfortu, ktorý jej užívateľom spôsobuje. Ďalej uviedol, že absencia ,,výplne“ v operadlovej časti sedacej súpravy v dôsledku ktorej sa látka nachádza priamo na výdreve skeletu predstavuje okrem vady spôsobujúcej diskonfort aj bezpečnostné riziko nezlučiteľné s možnosťou riadneho užívania veci tak, ako to zákon predpokladá. K tvrdeniu žalovaného o ponúknutí úschovy sedacej súpravy pre jej zabezpečenie na účely obhliadky znalcom ustanoveným súdom uviedol, že žalovaný predmetné žiadnym spôsobom nepreukazuje a že by k tomu nepristúpil, nakoľko by sa obával, že ak by sedaciu súpravu mal žalovaný plne v jeho dispozícii, jednotlivé vady by dodatočne odstránil a tým by zmaril účel predmetného súdneho konania, pričom namietal, že na toto nie je do vrátenia kúpnej ceny ani povinný a taktiež, že znalecké posudky potvrdzujú že sedacia súprava nevykazuje žiadne znaky neprimeraného opotrebenia a skutkové tvrdenia žalovaného o jej demolácii sú v súdnom konaní vyvrátené klamstvá. S poukazom na obsah dokumentu zo dňa 15.6.2022 namietal, že z neho bezpochyby vyplýva jeho úmysel vadnú sedaciu súpravu žalovanému vrátiť a domáhať sa vrátenia zaplatenej kúpnej ceny, čo predstavuje konanie z ktorého možno odstúpenie od zmluvy vyvodiť. Rozhodujúci je pritom obsah úkonu, ktorý je nesporný - vrátenie tovaru po vrátení kúpnej ceny. Najneskôr sa však žalovaný o úmysle od zmluvy odstúpiť dozvedel doručením žaloby. Podľa jeho názoru konštatovanie znalca V. v znaleckom posudku 04/2022 zo dňa 24.5.2022 o tom, že predmetná sedacia súprava bola bez poškodenia počas doby užívania smeruje k tomu, že žalobca ju svojím konaním počas doby užívania nepoškodil; predmetné konštatovanie však nevyvracia možnosť prejavu vád sedacej súpravy počas jej bežného užívania ku ktorému došlo. Zotrval na svojich tvrdeniach, že reklamáciu uplatnil riadne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (primárne z dôvodov obmedzení pohybu vyvolaných karanténnymi opatreniami v dôsledku pandémie COVID-19) v čase keď sa následok vadnosti sedacej súpravy prejavil. Samotné konštatovanie o tom, že vada mala byť odstránená u výrobcu pred expedíciou automaticky nevytvára záver o tom, že sa vada musela prejaviť ihneď, ako sa to účelovo snaží žalovaný prezentovať. Mal za preukázané, že žalovaný podľa § 619 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedá za vady sedacej súpravy, pričom žalobca vady v záručnej dobe podľa § 620 ods. 1 Občianskeho zákonníka u predávajúceho vytkol, na základe čoho riadne a v súlade s § 18 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa reklamáciu uplatnil. Žalovaný následne nepostupoval v zmysle § 622 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vady sedacej súpravy (z dôvodu neodborného posúdenia veci) neodstránil a to opakovane, čím žalobcovi vzniklo v zmysle § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na odstúpenie od zmluvy. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu zotrval na svojom odvolaní a námietkach v ňom uvedených, zároveň sa pridŕžal svojich predchádzajúcich vyjadrení. Uviedol, že druhú reklamáciu žalobcu neignoroval, o čom svedčí aj jeho stanovisko zo dňa 27.5.2022 k reklamácii zo dňa 26.5.2022, v ktorom konštatoval, že sedačka pri bežnom používaní (set, ľah, zdvih) nevykazuje žiadne vady, zvuky a v spojoch nie sú medzery. Z popísaného skutkového stavu počas konania je zrejmé, že žalovaný na reklamácie žalobcu reagoval, nakoľko však neboli jeho výstupy v súlade s predstavou žalobcu, tvrdí, že reklamácie žalovaný ignoroval, čo nie je pravdou. Z výsluchu žalobcu je nepochybné, že žalobca sedačku i naďalej s rodinou užíva, čím znemožnil vykonanie kontrolného znaleckého posudku, za účelom reálneho posúdenia stavu sedačky v akom sa nachádzala v čase, kedy sa žalobca snažil presvedčiť ho o existencii jej vád, ktoré pred vypracovaním súkromných znaleckých posudkov nebol schopný nik iný okrem žalobcu na sedacej súprave pozorovať. Argumentácia žalobcu, podľa ktorej s ponúknutou úschovou sedačky nesúhlasil z dôvodu, že sa obával, že žalovaný vady sedacej súpravy dodatočne odstráni, je iracionálna v kontexte s jeho tvrdeniami, podľa ktorých sa opravy sedačky domáhal. Uvedené preukazuje, že žalobca nemal nikdy reálne záujem o opravu sedačky, ale od počiatku sledoval jej vrátenie, nakoľko sa preňho s odstupom času stala pravdepodobne neatraktívnou. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru manželka žalobcu, ktorá bola v konaní vypočutá ako svedok, mala v konaní vystupovať ako žalobca spolu s manželom, nakoľko predpokladá, že sedacia súprava bola súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo súd prvej inštancie neriešil (uvedené platí aj v prípade snahy žalobcu o odstúpenie od kúpnej zmluvy). 5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojej argumentácii uvedenej v predchádzajúcom vyjadrení. K tvrdeniu žalovaného, že mu predmetnú sedaciu súpravu odmietol odovzdať do úschovy uviedol, že takáto povinnosť z dôvodu iniciácie súdneho sporu nemá žiaden právny základ. K argumentácii žalovaného, že žalobca sedaciu súpravu naďalej užíva uviedol, že žiaden právny predpis užívanie (aj vadnej) sedacej súpravy v dôsledku iniciácie súdneho konania, ktorého predmetom je daná sedacia súprava nezakazuje a poukázal na to, že žalovaný mu doposiaľ nevrátil zaplatenú
kúpnu cenu a preto mu ani nevznikol synalagmatický nárok na vrátenie veci. K tvrdeniu žalovaného, že neodovzdaním sedacej súpravy do jeho úschovy došlo k zmareniu vykonania kontrolného znaleckého posudku, uviedol, že žalovaný v konaní nikdy dodatočne znalecké skúmanie sedacej súpravy nenavrhol a svoju obranu založil na nepreukázaných resp. pre vec irelevantných argumentoch a skutočnostiach. Namietal, že irelevantná je skutočnosť tvrdená žalovaným, že manželka žalobcu mala byť stranou konania, pretože nemá oporu v práve a ani nebola predmetom jeho tvrdení pred súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že objednávateľom sedacej súpravy je výlučne žalobca a skutočnosť, či sedacia súprava patrí, alebo nepatrí do BSM je pre právne posúdenie nárokov žalobcu irelevantná; žalovaný ani nemá odkiaľ vedieť, či je sedacia súprava zakúpená zo spoločných prostriedkov oboch manželov a teda či vôbec patrí do BSM. Z opatrnosti poukázal na § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov, pričom kúpa, reklamácia, odstúpenie od kúpnej zmluvy k sedacej súprave predstavuje bežnú vec. Okrem toho ak by aj o bežnú vec nešlo, relatívnu neplatnosť týchto úkonov môže namietať výlučne druhý z manželov a nie tretia strana. 6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 7. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie o žalobe žalobcu rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 9.540,- eur a zároveň žalobcovi uložil povinnosť vrátiť žalovanému predmetnú rohovú sedačku; a v časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. Žalovaný vo svojom odvolaní výslovne uviedol, že toto podáva proti rozsudku súdu prvej inštancie v plnom rozsahu voči všetkým výrokom predmetného rozsudku. 8. Z ustanovení § 355 ods. 1 C.s.p. a § 359 C.s.p. vyplýva, že proti rozsudku súdu prvej inštancie je odvolanie v zásade prípustné a môže ho podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté. Prípustnosť odvolania má totiž vo všeobecnosti nie len stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu, ktorá sa viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, t.j. či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takýmto dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvej inštancie bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Posúdenie tejto subjektívnej prípustnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania. 9. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom v časti, v ktorej žalobu žalobcu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol, rozhodol v neprospech žalobcu a preto proti rozsudku v tejto časti je na podanie odvolania zo subjektívnej stránky oprávnený žalobca. Žalovaný je z hľadiska subjektívnej stránky oprávnený podať odvolanie len proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalobe žalobcu vyhovel, keďže len v tejto časti rozhodol v neprospech žalovaného. Žalovaný preto nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalobu vo zvyšnej časti zamietol. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti odmietol podľa § 386 písm. b) C.s.p. ako podané neoprávnenou osobou. 11. Vo zvyšnej napadnutej časti odvolací súd preskúmal vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, v medziach dôkazných návrhov sporových strán, na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa domáhal žalobca proti žalovanému zaplatenia žalovanej istiny oproti vrátenia žalovanému reklamovanej sedacej súpravy. Jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyšli najavo, následne tieto vyhodnotil v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 191 C.s.p. Vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré aj správne vyložil. Svoje zistenia a závery, pre ktoré v tejto časti žalobe vyhovel, aj riadne v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, keď
s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie po skutkovej aj právnej stránke, vysporiadal sa so všetkými relevantnými skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania. 12. Žalovaný vo svojom odvolaní v jeho podstatnej časti zopakoval svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne vysporiadal, keď poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. Odvolací súd považoval skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a v podrobnostiach na ne odkazuje. 13. Súd prvej inštancie dôsledne skúmal, či žalobca ako kupujúci riadne uplatnil vady predmetnej rohovej sedačky u žalovaného ako predávajúceho, pričom správne v zmysle § 18 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa vychádzal z toho, že žalobca bol oprávnený reklamovať tovar aj telefonicky. Na základe nesporných skutočností a vykonaného dokazovania ustálil, že žalobca telefonicky dňa 6.12.2021 kontaktoval žalovaného a oznámil mu problém s vŕzganím sedačky a teda uplatnil prvotnú reklamáciu telefonicky, pričom zároveň kontaktoval žalovaného aj sms správou; ďalej, že z uplatnenej reklamácie bolo žalovanému zrejmé o aký výrobok sa jedná, aké vady žalobca vytýka, aj to na základe akej zmluvy žalobca od neho tovar nadobudol. Vykonaným dokazovaním mal tiež preukázané, že žalovaný fakticky na túto reklamáciu reagoval tak, že dva krát prišiel a reklamovanú sedačku odniesol na opravu. Správnosť týchto záverov súdu prvej inštancie žalovaný v odvolaní nenamietal. Namietal len to, že informáciu uvedenú v sms komunikácií zo dňa 6.12.2021 o vŕzganí sedačky nemožno považovať aj vzhľadom na reklamačný poriadok predávajúceho za riadne uplatnenie reklamácie. Túto námietku odvolací súd posúdil ako nedôvodnú, pretože v prípade, ak žalovaný považoval túto reklamáciu za nedostatočnú, mal v zmysle reklamačného poriadku žalobcu vyzvať na jej doplnenie (odstránenie formálnych nedostatkov), ako správne uviedol aj súd prvej inštancie. 14. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že predmetná sedačka bola žalovaným dva krát odvezená od žalobcu, a to v súvislosti s uplatnenou reklamáciou. Pri prvom odobratí gauču nechal vykonať žalovaný jeho obhliadku a úpravy technikom, ktorý mal podľa svedka iba podoťahovať nejaké šróby, alebo konštrukcie a pri druhej reklamácii a odobratí sedačky od žalobcu, žiadna spôsobilá osoba gauč neskontrolovala, ale iba si naň sadali v predajni, pričom prisvedčil žalobcovi, že tento spôsob nenasvedčuje tomu, že išlo o kvalifikované posúdenie reklamácie. Na základe týchto skutočností správne súd prvej inštancie posúdil vadu vŕzgania sedačky ako odstrániteľnú a zároveň za vadu, ktorá sa vyskytla po dvoch opravách a v jej dôsledku nie je možné vec riadne užívať. Nedôvodne žalovaný namietal, že sedačka ním nebola opravovaná z dôvodu, že vada vŕzgania sa počas kontroly a testovania neprejavila. Existencia týchto vád bola preukázaná znaleckým dokazovaním, keď jej existencia bola konštatovaná oboma znalcami a žalovaný sa nemôže zbaviť svojej povinnosti odstrániť reklamovanú vadu predanej sedačky s poukazom na subjektívne okolnosti, spočívajúce v tom, že samotnú opravu nevykonal z dôvodu, že vadu nezistil, keď po druhom odobratí sedačky od žalobcu ani nezabezpečil posúdenie reklamovanej vady odborne spôsobilou osobou. Z ustanovenia § 622 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že v prípade odstrániteľnej vady kúpenej veci má kupujúci právo, aby bola vada bezplatne, včas a riadne odstránená, pričom predávajúci je povinný vadu odstrániť bez zbytočného odkladu. Pokiaľ vada nie je odstránená v uvedenej lehote, možno ju považovať za vadu neodstrániteľnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu R22/1993, podľa ktorého „ak nebude reklamovaná vada, pri ktorej uplatní kupujúci právo na jej odstránenie, odstránená v lehote podľa ustanovenia § 250 druhá veta a podľa ustanovenia § 253 posledná veta (teraz § 622 - pozn. autora), možno ju považovať za vadu neodstrániteľnú. Ak lehota určená na vykonanie záručnej opravy reklamovanej vady márne uplynie, je na kupujúcom, aby sa rozhodol, či zotrvá na uplatnenom práve na odstránenie vady, alebo či z dôvodu subjektívnej neodstrániteľnosti vady uplatní iné právo zo zodpovednosti za vady (právo na zľavu z ceny, právo na výmenu veci, právo na odstúpenie od zmluvy); pritom platí, že predávajúci sa nemôže zbaviť svojej povinnosti odstrániť reklamovanú vadu predanej veci, pri ktorej kupujúci účinne uplatnil právo obsiahnuté v ustanovení § 250 prvá veta poukázaním na jej subjektívnu neodstrániteľnosť.“
15. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že súd konštatoval, že žalobca nemôže vec riadne užívať s poukazom na judikatúru, ktorá nemožnosť užívania veci spája s pomerne dlhým časom vylúčenia kupujúceho z užívania veci. Súd prvej inštancie zároveň poukázal aj na ďalšie rozhodnutie, a to R22/1983, v zmysle ktorého pri úvahe, či zistená vada sedačky bráni jej riadnemu užívaniu, zobral do úvahy v prvom rade účel, ktorému má sedacia súprava slúžiť a ktorým je sedenie a na základe konštatovania znalca, že vŕzganie sa prejavuje už pri bežnom zaťažení, dospel k záveru, že predstavuje také výrazné obmedzenie, ktoré spôsobuje, že sedaciu súpravu nemožno riadne užívať. Samotná skutočnosť, že sedačka sa nachádzala v domácnosti žalobcu a bola používaná, nepreukazuje, že ju možno užívať riadne, t.z. ako keby predmetnú vadu nemala. Irelevantné je preto aj tvrdenie žalovaného, že žalobca odmietol jeho ponuku na dočasné a bezplatné uskladnenie sedačky v jeho skladových priestoroch, keď žalobcovi takáto povinnosť z príslušných zákonných ustanovení ani nevyplýva. Nemožno pritom považovať za dôvodnú ani námietku žalovaného, že týmto žalobca znemožnil vykonanie kontrolného znaleckého posudku, resp. jej obhliadnutie súdom ustanoveným znalcom v stave, v akom sa k danému dňu nachádzala, keď žalovaným bola predmetná sedačka dva krát odvezená od žalobcu a teda žalovaný po prevzatí sedačky od žalobcu mal možnosť zabezpečiť si odborné posúdenie jej stavu. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalovaného, že žalobca si nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru predávajúcemu bez zbytočného odkladu po tom, čo vady mohol zistiť neskôr pri vynaložený odbornej starostlivosti. Žalobca reklamoval vadu vŕzgania sedačky dňa 6.12.2021, pričom počas celého sporu tvrdil, že táto vada sa začala prejavovať od 6.12.2021 a zároveň aj jeho manželka potvrdila tvrdenie žalobcu, že sedačka od decembra 2021 túto vadu vykazuje, ako uviedol aj súd prvej inštancie. V konaní tiež nebolo preukázané, že by sedačka túto vadu vykazovala ešte pred tým, ako ju žalobca začal užívať, ani že táto vada na sedačke mala byť zrejmá, teda by sa prejavovala už pred expedíciou od dodávateľa, t.j. v čase dodania sedačky. Takéto závery nemožno vyvodiť zo súkromno-znaleckého posudku 04/2022 zo dňa 24.5.2022, na ktorý poukazoval žalovaný vo svojom odvolaní, v ktorom je okrem iného uvedené, že sedačka bola bez poškodenia počas doby užívania, z čoho možno vyvodiť len to, že počas doby užívania nebola poškodená. Dokument zo dňa 15.6.2022 označený ako Výzva na prevzatie reklamovaného tovaru, správne súd prvej inštancie považoval za prejav vôle žalobcu, ktorým došlo ku zrušeniu zmluvy. Z obsahu uvedenej výzvy na prevzatie reklamovaného tovaru a vrátenie zaplatenej čiastky pred zrušením zmluvy vyplýva, že žalobca týmto výslovne žiadal žalovaného o zrušenie zmluvy na predmetný tovar s tým, že tovar žalovanému vráti a žiadal o vrátenie zaplatenej sumy 9.540,- eur a zároveň uviedol, že v prípade, ak jeho návrh na zrušenie zmluvy o dodávke predmetnej sedačky nebude žalovaným akceptovaný, bude nútený uplatniť svoj návrh súdnou žalobou. 16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobca, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).